25 rokov daňového systému SR – podnikatelia kedysi platili 60 % dane

Daňový systém SR prešiel za 25 rokov zložitým procesom, o čom svedčí aj vývoj príslušných daňových zákonov. Za najvhodnejšie nastavený daňový systém na Slovensku možno objektívne považovať obdobie po roku 2004. Urobili sa štrukturálne reformy, ktorých súčasťou bola aj rozsiahla daňová reforma a výrazne sa zlepšilo podnikateľské prostredie.

Dátum publikácie:8.3.2018
Autor:SKDP, Slovenská komora daňových poradcov

tt_sipky

Začiatkom deväťdesiatych rokov sa politici, zákonodarcovia, úradníci, odborníci, podnikatelia, ale aj bežní občania Slovenska ocitli v zložitej ekonomickej a spoločenskej situácii. Chýbali skúsenosti a odborníci na koncipovanie a riadenie trhovej ekonomiky. Celý systém sme preklopili z centrálne riadeného hospodárstva.

Daňový systém SR prešiel za 25 rokov zložitým procesom, o čom svedčí aj vývoj príslušných daňových zákonov. Daň z príjmov upravovali postupne za toto obdobie tri zákony, ktoré boli novelizované spolu 124 krát, čo predstavuje 5 noviel priemerne za rok. Daň z pridanej hodnoty bola upravovaná tiež tromi zákonmi a novelizované boli spolu 58 krát, čo predstavuje priemerne 2,3 krát za rok.

Vznik Slovenskej komory daňových poradcov v roku 1992 bol v tejto situácii rozhodne prínosom, hoci nie vždy, najmä v začiatkoch, to tak štátne orgány, ale aj verejnosť vnímali. Sotva stovka daňových poradcov roztrúsených po celom Slovensku začala v roku 1993 vykonávať nezastupiteľnú prácu „v teréne.“ Podnikateľov a širokú verejnosť učili základom daňovej gramotnosti a pomáhali im v daňových a účtovných procesoch. V súčasnosti je Slovenská komora daňových poradcov a jej členovia významnou súčasťou daňovníctva na Slovensku.

Sadzby daní

Zdaňovanie ako také, ako aj sadzby daní sa postupne menili. Je takmer neuveriteľné, že systém mohol v roku 1993 fungovať pri 45% dani z príjmov právnických osôb a následnom zdanení podielov na zisku 15 % sadzbou. Spolu išlo o 60 % zdanenie podnikateľov.

Pri DPH sa vyvíjali sadzby v prijateľnom rozmedzí a spotrebné dane sa postupne zvyšovali v rámci harmonizácie so sadzbami EÚ. Najdôležitejšie zmeny boli v roku 1995 a 2003 a už v roku 2004 sme pri spotrebných daniach dosahovali sadzby výrazne prevyšujúce stanovené minimálne sadzby EÚ.

Veľmi podobný vývoj bol aj u susedov v ČR, keďže obe krajiny vychádzali zo spoločného koncepčného aj legislatívneho základu. V ČR bolo progresívne zdanenie fyzických osôb do roku 2007. Maďarsko málo určitý náskok v tom, že už v roku 1988 vykonalo daňovú reformu, čím sa ich daňový systém priblížil západoeurópskym systémom. Napríklad sadzbu dane z príjmov právnických osôb mali už v roku 1995 len 18 %, od roku 2004 dokonca 16 % a od roku 2017 len 9 %. Sadzbu DPH má ale Maďarsko najvyššiu z krajín EÚ, a to 27 %. Poľsko vykonalo daňové reformy začiatkom 90-tých rokov, daňový systém bol celkom stabilný a jednoduchý, vývoj sadzieb daní právnických osôb bol podobný ako u nás.

Nášmu daňovému systému a jeho koncepcii najviac uškodili niektoré nekompetentné, nesystémové a lobistické zásahy striedajúcich sa politických garnitúr. Napriek tomu bol jeho vývoj v porovnaní s okolitými krajinami pomerne progresívny, napríklad elektronické registračné pokladnice sme zaviedli už v roku 1995.

Za najvhodnejšie nastavený daňový systém na Slovensku možno objektívne považovať obdobie po roku 2004. Urobili sa štrukturálne reformy, ktorých súčasťou bola aj rozsiahla daňová reforma a výrazne sa zlepšilo podnikateľské prostredie. Slovensko získalo porovnateľné výhody na investovanie, došlo k zrýchleniu dynamiky rastu ekonomiky a aj daňových príjmov. Daňový systém bol jednoduchý, efektívny a motivujúci, začali sa uplatňovať hlavné zásady zdaňovania.

Daňová reforma v roku 2004 a úpravy v roku 2014

Daňová reforma v roku 2004 znamenala prevrat vo fungovaní doterajšieho daňového systému, nespočívala však len v zavedení rovnej dane 19 %. Boli zrušené niektoré neefektívne dane, odstránené mnohé výnimky, odpočítateľné položky, špeciálne sadzby, päť pasiem progresívneho zdanenia fyzických osôb. Výsledkom bol zjednodušený, prehľadný a efektívny systém zdaňovania.

Daňová reforma mala a má aj svojich kritikov. Hlavnými argumentmi sú neadekvátne zníženie sadzieb daní, zrušenie progresívneho zdanenia a zdanenia podielov na zisku, zjednotenie sadzby dane pri DPH, ktoré mali spôsobiť výpadok daňových príjmov štátneho rozpočtu. Videli to ako nespravodlivé rozloženie daňového bremena z priamych na nepriame dane.

Aj keď došlo od roku 2004 k miernemu poklesu podielu daňových príjmov na HDP, daňové príjmy podľa oficiálnych štatistík každoročne rástli pri všetkých daniach a to je pre štátny rozpočet rozhodujúce. Rast HDP môže „predbiehať“ z dôvodu zlepšenia podnikateľského prostredia, prílevu investícii zo zahraničia, presídleniu firiem do SR za lepšími podmienkami a podobne. Preto je tento ukazovateľ v danej situácii relatívny a neobjektívny. Progresívne zdanenie môžeme vnímať aj ako duplicitné zdanenie, pretože daňovník pri ročnom zdaniteľnom príjme (základe) napríklad 6 000,-- EUR odvedie štátu pri 19 % sadzbe dane 1 140,-- EUR, lepšie zarábajúci pri príjme 24 000,-- EUR však odvedie 4 560,-- EUR. A to je veľký rozdiel. Progresívnosť je predsa už v samotnom princípe zdanenia.

Sadzba dane je len jeden z faktorov výšky zdanenia, napriek tomu je jej výška často preceňovaná a fetišizovaná. Naopak nedocenený je psychologický aspekt výšky sadzby.

Fungujúcim príkladom je nedávna daňova reforma v USA (zníženie korporátnej dane z 35 na 21 %) a výrazne zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb v Maďarsku od roku 2017 na 9 %. Výška zdanenia závisí aj od ďalších parametrov ako sú úpravy základu dane, odpisy, selekcia a limity daňových výdavkov, rozsah oslobodených príjmov, výška nezdaniteľnej časti základu dane a ďalších. Obratným narábaním s týmito parametrami v neprospech daňovníka môže dochádzať k skrytému zdaňovaniu, čo sa dosť často prejavuje najmä v ostatných rokoch.

Za neprezieravé opatrenie reformy možno považovať zjednotenie sadzby DPH (zrušenie zníženej sadzby), pretože systém sa časom nastaví tak, že opätovné zavedenie zníženej sadzby (v roku 2007) už s veľkou pravdepodobnosťou požadovaný efekt konečnému spotrebiteľovi neprinesie.

Daňové úpravy od roku 2014 sa dotýkali najmä zákona o správe daní (daňového poriadku), zákona o dani z príjmov a zákona o dani z pridanej hodnoty.

Za najdôležitejšie zmeny sa považuje:

  • zavedenie kontrolného výkazu k DPH. Toto opatrenie je už dlhodobo hodnotené ako pozitívne a unikátne s účinným efektom na obmedzenie daňových únikov a podvodov pri DPH,
  • rozšírenie rozsahu tzv. samozdanenia pri domácich dodaniach pri vybraných tovaroch. Opatrenie zjednodušuje uplatňovanie DPH pri týchto druhoch obchodov a je prijímané pozitívne,
  • zavedenie daňových licencii (minimálnej dane z príjmov právnických osôb). Aj keď je tento inštitút zavedený aj v niektorých iných krajinách, v našich podmienkach stále sa transformujúceho hospodárstva je tento prvok diskutabilný. Životný cyklus firiem je neistý a pomerne krátky, nestabilita a zhoršenie podnikateľského a legislatívneho prostredia u nás vyprodukovali množstvo tzv. „spiacich firiem“, čakajúcich na lepšie časy. Ide aj o firmy etablujúce sa u nás po roku 2004, či firmy podnikajúce v špecifických oblastiach, kde je ziskovosť otázkou dlhodobejších horizontov,
  • umorovanie daňových strát len 4 roky a rovnomerne je opatrenie vnímané skor negatívne a patrí do kategórie skrytého zvyšovania zdanenia,
  • zdaňovanie neuhradených záväzkov priebežne sa považuje naopak za pozitívne opatrenie.

Opatrenia vlády na zlepšenie výberu daní sa ukázali ako veľmi účinné a správne, zlepšený výber daní by sa však mal prejavovať hlavne na znížení a spravodlivejšom rozložení daňového a odvodového bremena, či na reálnom zlepšovaní podnikateľského prostredia a celkovom skvalitnení života obyvateľov.

 

Autor: Rudolf Marec – Slovenská komora daňových poradcov

Súvisiace odborné články

Súvisiace aktuality

Funkcie

Partner