Reklama a propagácia z pohľadu dane z príjmov

Vynakladanie prostriedkov na reklamu a propagáciu má aj daňové dôsledky. Ak je naplnená definícia daňového výdavku, sú prostriedky vynakladané na reklamu a propagáciu uznané ako daňové výdavky. V prípade reklamných predmetov je ich daňová uznateľnosť osobitne upravená s ohľadom na ich charakter a hodnotu jednotlivého predmetu. Z hľadiska dane z príjmov sa posudzujú aj príjmy z reklám.

Dátum publikácie:9.12.2016
Autor:Ing. Martina Oravcová

tt_vela-ruk-s-mobilmi

Reklama a propagácia sú jednými z dôležitých činností podnikateľských subjektov, bez ktorých nemožno obstáť v súčasnom trhovo orientovanom konkurenčnom prostredí. Reklamný trh sa stal jedným z najdynamickejších odvetví, v ktorom prebieha ostrý boj o zákazníka a presadenie sa na trhu.

Reklama a propagácia sú v širšom ponímaní chápané ako súčasť marketingu a ďalších podporných prostriedkov predaja.

Vynakladanie prostriedkov na reklamu a propagáciu má aj daňové dôsledky. Ak je naplnená definícia daňového výdavku, sú prostriedky vynakladané na reklamu a propagáciu uznané ako daňové výdavky. V prípade reklamných predmetov je ich daňová uznateľnosť osobitne upravená s ohľadom na ich charakter a hodnotu jednotlivého predmetu.

Z hľadiska dane z príjmov sa posudzujú aj príjmy z reklám. Tieto príjmy sa spravidla spájajú so športovými organizáciami a sú u nich zdaniteľnými príjmami.

Výdavky na reklamu ako daňové výdavky

Na to, aby výdavky na reklamu mohli byť uznané ako daňové výdavky, musia v prvom rade spĺňať podmienky uvedené vo všeobecnej definícii daňového výdavku uvedenej v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona.

Pri prípadnej daňovej kontrole musí daňovník preukázať, že výdavok (náklad) skutočne vznikol a tiež súvislosť takéhoto výdavku (nákladu) s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka. Výdavok (náklad) musí byť správne zaúčtovaný v súlade s postupmi účtovania alebo zaevidovaný v daňovej evidencii vedenej podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Súčasne nemôže ísť o výdavok vzťahujúci sa k zakázanej reklame v zmysle zákona o reklame alebo ku klamlivej reklame v zmysle Obchodného zákonníka.

Zákon o dani z príjmov z hľadiska uznateľnosti daňového výdavku na reklamu v § 19 ods. 2 písm. k) vyžaduje, aby výdavok (náklad):

Výkonom samotnej reklamy nie je priamo dosahovaný príjem, ale očakáva sa, že náklady vynaložené na reklamnú činnosť sa vrátia v budúcich príjmoch dosahovaných z činnosti daňovníka.

Výška výdavkov (nákladov) na reklamu nie je, s výnimkou reklamných predmetov, zákonom o dani z príjmov limitovaná. Zákon o dani z príjmov nevymedzuje ani formy reklamy.

V praxi sa využívajú najmä tieto formy:

Výdavky na reklamu vynaložené v súlade s § 2 písm. i) a s § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov možno daňovo uplatniť v plnej výške aj v prípade, že daňovník vykáže daňovú stratu.

Pri uplatňovaní výdavkov na reklamu ako daňových výdavkov je potrebné súčasne rešpektovať všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane. V zmysle § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov je základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.

V zmysle § 17 zákona o dani z príjmov sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza:

V zmysle § 37 ods. 15 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92), sa náklady na reklamu neúčtujú ako dlhodobý nehmotný majetok, ale sa účtujú ako náklady na hospodársku činnosť.

V zmysle § 56 ods. 6 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 sa náklady na reklamu a propagáciu časovo nerozlišujú, ale účtujú sa do nákladov v tom účtovnom období, v ktorom vznikli. Ak sú tieto služ-­by vopred platené, napríklad platené nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, časovo sa rozlišujú.

Príklad č. 1

Spoločnosť zaoberajúca sa predajom výrobkov vydala katalóg produktov na sezónu 2016/2017. Na propagáciu výrobkov si dala vyrobiť reklamný spot a objednala reklamu v médiách, ktorá bude vysielaná v období od októbra 2016 do februára 2017. Ako bude o uvedených skutočnostiach účtovať?

O všetkých výdavkoch na katalóg, reklamný spot a vysielací čas bude spoločnosť v podvojnom účtovníctve účtovať ako o nákladoch na hospodársku činnosť na účte 518 – Ostatné služby. Faktúru za výrobu katalógu a výrobu reklamného spotu zaúčtuje do nákladov jednorazovo. Faktúru za vysielací čas musí časovo rozlíšiť prostredníctvom účtu 381 – Náklady budúcich období.

Príklad č. 2

Spoločnosť zaoberajúca sa výrobou nábytku sa zúčastnila vo februári 2016 na veľtrhu nábytkárskych výrobkov, kde predvádzala svoje výrobky. V tej súvislosti má zaúčtované náklady:

  • prenájom plochy – faktúra od organizátora z decembra 2015 na sumu 1 000 eur, uhradená do konca roku 2015,
  • za služby poskytnuté organizátorom veľtrhu (energie, internet) – faktúra z marca 2016 na sumu 200 eur,
  • za zhotovenie prospektov z januára 2016 na sumu 100 eur.

Všetky uvedené výdavky možno považovať za výdavky na reklamu, ktoré sú v súlade s § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami. Výdavok za prenájom plochy uhradený vopred sa musí časovo rozlíšiť v súlade s účtovnými predpismi a zahrnie sa do daňových výdavkov v tom účtovnom období, ktorého sa týka. Predpokladáme, že zdaňovacím obdobím spoločnosti je kalendárny rok. Potom ide v danom prípade o daňový výdavok roku 2016. Výdavok na prenájom hmotného majetku je v súlade s § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane po zaplatení. Pretože bol tento výdavok zaplatený do konca roka 2016 (v danom prípade už v roku 2015), je aj táto podmienka pre uznanie daňového výdavku splnená.

V rámci veľtrhu boli rozdávané reklamné predmety do 17 eur za kus (šiltovky, perá, kľúčenky) v hodnote 180 eur. Tento výdavok je uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.

Pri osobných rokovaniach s obchodnými partnermi boli vynaložené výdavky na občerstvenie v úhrnnej výške 75 eur. Náklady na tento účel sú považované za výdavky na reprezentáciu, ktoré v súlade s § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami.

S účasťou na veľtrhu sú spojené aj pracovné cesty zamestnancov, ktorí poskytovali informácie a predvádzali výrobky. Zamestnancom z vyúčtovania pracovných ciest vyplynuli náhrady vo výške 80 eur. Tieto výdavky sa posúdia ako daňové výdavky v súlade s § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Účtovanie:

...

 

 

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celé znenie článku: Reklama a propagácia z pohľadu dane z príjmov

 

Prístup k celému článku majú len užívatelia s predplateným prístupom.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 198,72 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti Portál Daňové centrum

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Súvisiace odborné články

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace aktuality

Funkcie

Partner