Benefity z daňového pohľadu

Benefit je každé plnenie zamestnávateľa voči zamestnancom nad rámec zákonov. Príspevok hovorí o možnostiach zamestnávateľa a na benefity pozerá z hľadiska dane z príjmov.

Dátum publikácie:7. 11. 2018
Autor:Bc. Katarína Danajovičová

tt-benefit

Zamestnávatelia sa rôznymi benefitmi snažia o spokojnosť zamestnancov, posilniť stabilitu a vernosť svojich zamestnancov, motivovať ich k lepšej výkonnosti a zvyšovať si tak nielen celkovú výkonnosť spoločnosti, ale tvoriť aj dobré meno spoločnosti a zvyšovať atraktivitu a záujem pri získavaní kvalifikovaných zamestnancov.

Poskytovanie benefitov je zamerané najmä na profesijný a osobnostný rast zamestnancov, podporu rodiny, zosúladenie pracovného a súkromného života, sociálnu starostlivosť, starostlivosť o zdravie a regeneráciu atď.

Ako sa však benefity posudzujú z účtovného a daňového pohľadu, si ukážeme na niektorých konkrétnych príkladoch.

Poskytovanie benefitov musí byť upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s mož­nos­ťami uvedenými v Zákonníku práce.

Medzi základný zdroj financovania benefitov patrí sociálny fond v súlade so zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“). Sociálny fond tvorí zamestnávateľ povinne – percentuálne zo súhrnu hrubých miezd zamestnancov na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Pod pojmom zamestnanec sa v prípade tvorby aj použitia sociálneho fondu považuje zamestnanec v pracovnom pomere (nevzťahuje sa na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru).

Legislatívny rámec

Zamestnávateľ má v súlade s § 3 zákona o sociálnom fonde možnosť si určiť v rámci rozmedzí percentuálnu sadzbu povinného prídelu a tiež tvorbu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu, a to nasledovne:

  • povinný prídel vo výške 0,6 % až 1 %,
  • ďalší prídel vo výške
    1. dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, najviac vo výške 0,5 % alebo
    2. sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde, najviac však vo výške 0,5 %,
  • ďalšie zdroje fondu (napr. dary, dotácie, prídely z použitého zisku).

Samotná tvorba sociálneho fondu – povinného prídelu a ďalšieho prídelu, je u zamestnávateľa, ktorého predmet činností je zameraný na dosiahnutie zisku, súčasťou výdavkov (nákladov) v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky môže zamestnancom poskytnúť z fondu príspevok na:

  1. stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
  2. dopravu do zamestnania a späť,
  3. účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
  4. rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,
  5. zdravotnú starostlivosť,
  6. sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
  7. doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu,
  8. servisné poukážky alebo na tovary a služ­by dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom,
  9. ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

V prípade, ak by zamestnávateľ realizáciu svojej sociálnej politiky nefinancoval zo sociálneho fondu, daňovo uznateľným výdavkom (nákladom) je jeho výdavok v prípade, ak je v súlade s § 19 zákona o dani z príjmov.

Daňový výdavok musí vždy spĺňať podmienky stanovené v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, tzn. že ide o výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zda­niteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov) je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Upozornenie!

Zamestnanecké benefity poskytované zamestnancom nad rámec stanovených limitov v osobitných predpisoch sú považované za daňový výdavok zamestnávateľa v prípade, ak poskytnuté zamestnanecké benefity (peňažné alebo nepeňažné plnenia) predstavujú pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov a sú súčasťou zdaniteľnej mzdy a vymeriavacích základov na povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie [§ 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov].

Z pohľadu zamestnanca sú príjmy (peňažné aj nepeňažné plnenie) zo závislej činnosti definované a zdaniteľné v súlade s § 5 zákona o dani z príjmov.

Výnimku však tvoria:

 

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celý článok:  Benefity z účtovného a daňového pohľadu

Obsah:

Legislatívny rámec

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie

Náhrada príjmu počas prvých 10 dní práceneschopnosti

Stravovanie, stravné

Sociálna výpomoc

Odmena pri pracovnom alebo životnom výročí

13. a 14. plat

Auto na súkromný účel

Vzdelávanie zamestnancov

Starostlivosť o zdravie

Poznámky pod čiarou:


Autor: Bc. Katarína Danajovičová

 

 

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 231,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

 

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Súvisiace odborné články

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace interné firemné predpisy

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner