www.skdp.sk

Daňová kontrola – vybrané príklady z praxe

Príspevok pomôže čitateľom zdokonaľovať znalosti o daňovej kontrole na základe konkrétne riešených príkladov z praxe, ktoré daňová kontrola v SR už realizovala.

tt_ruky-s-eurobankovkami

Daňová kontrola je systémo­vo-pro­ces­ný nástroj na overenie správnosti daní. Jej postup a podrobnosti upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

Najviac znalostí o daňovej kontrole však neprináša teória, ale prax. Preto ambíciou nasledovného príspevku je pomôcť čitateľom zdokonaľovať znalosti o daňovej kontrole na základe konkrétne riešených príkladov z praxe, ktoré daňová kontrola v SR už realizovala.

Najrizikovejšie signály vyvolávajúce daňovú kontrolu

Otázka:

Ktoré typické riziká, znaky a správanie daňových subjektov najviac provokujú k vykonaniu daňovej kontroly podľa doterajších skúseností za roky 1990 – 2017?

Ide o numerické chyby v podanom daňovom priznaní, časté sťahovanie firmy (tzv. migrácia daňových subjektov) po krajine, priveľa finančných transferov do daňových rajov, podozrenia na nezvyklé obchodné operácie a čerpanie nadmerných odpočtov DPH neprimeraným spôsobom k predmetu podnikania, dlhodobé hospodárenie firmy v strate, nepreberanie pošty a poruchy v daňovej komunikácii medzi firmou a daňovým úradom, opakované anonymné nahlásenia, okázalé nevhodné správanie a neprimeraný luxus a plytvanie v osobnej spotrebe majiteľov firiem atď. Tých daňových rizík je niekoľko tuctov a daňový úrad má svoj vlastný spôsob, ako ich vyhodnocovať.

POZNÁMKA

Daňová kontrola na Slovensku sa realizuje cez troch správcov dane – keďže ju vykonávajú daňové a colné orgány (od 1. 1. 2012 pod spoločným názvom Finančná správa SR) a komunálne orgány (mestá a obce).

Kontrolou dohľadané daňové trestné činy

Otázka:

Dorubené dane kontrolou znamenajú ekonomické riziká z doplatenia daní i pokuty a penále. Ale existujú pri veľkých sumách aj trestnoprávne dôsledky. Sú nejaké aktuálne konzekvencie za daňové trestné činy a trestné sadzby za krátenie daní a daňové machinácie v SR?

Východiskom k riešeniu otázky je Trestný zákon. Ak sú daňovou kontrolou odhalené také protizákonné konania, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty trestných činov uvedených v Trestnom zákone (zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) a nález je minimálne v rozsahu uvedenom v Trestnom zákone, tak takéto skutky je daňový úrad povinný v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v z. n. p. ohlásiť ako podozrenia zo spáchania trestných činov (niekoľko stoviek ročne takýchto podozrení nahlasujú DÚ) orgánom činným v trestnom konaní.

V súčasnosti sa v Trestnom zákone nachádzajú tieto druhy daňových trestných činov:

Pri realizácii Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na rok 2012 až 2016 boli s účinnosťou od 1. októbra 2012 doplnené dva daňové trestné činy, a to daňový podvod a marenie výkonu správy daní. Vo väzbe na častý výskyt zakladania eseročiek, ktoré vykonávajú podvodnú činnosť (tzv. kolotočové obchody) a s daňovým úradom nekomunikujú, nepredkladajú doklady, resp. neplnia si svoje zákonné povinnosti, sa uvažuje o zavedení novej skutkovej podstaty trestného činu – založenie podvodnej s. r. o. 

POZNÁMKA

Skutok sa stáva trestným činom, ak je naplnená skutková podstata trestného činu. Pri daňových trestných činoch je dôležitá suma výšky škody, ktorá bola nezákonným konaním spôsobená.

Hranica škody pre trestný čin podľa jednotlivých skutkových podstát je podrobne upravená v Trestnom zákone.

Navyše treba brať do úvahy, že zákonom z 13. novembra 2015 bol s účinnosťou od 1. júla 2016 kodifikovaný nový zákon o trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb (č. 91/2016 Z. z.), ktorý podstatu trestnej zodpovednosti upravuje najmä v ustanovení § 3 (Základy trestnej zodpovednosti právnických osôb), § 4 (Trestná zodpovednosť právnických osôb) a § 10 (Druhy trestov). 

Výber kontrolovaných subjektov a šetrenie nervov pri daňovej kontrole

Otázka:

Kto vyberá firmy na daňové kontroly – počítač (stroj) či človek (kontrolór)? A ako ušetriť pri daňovej kontrole čas a nervy?

K výberu na kontrolu: V podmienkach Slovenskej republiky subjekty na daňovú kontrolu vyberá správca dane na konkrétnom daňovom úrade v rámci riadneho procesu plánovania daňových kontrol niekedy vo vlastnej réžii, inokedy v spolupráci s nadriadeným orgánom, ktorým je FR SR. Proces plánovania daňovej kontroly riadi Finančné riaditeľstvo SR (FR SR) podľa kritérií rizikovosti.

K úspore času a nervov: Odporúčam dať sa pri nej kvalifikovane zastúpiť daňovým poradcom. Je to možné na základe poverenia (písomného splnomocnenia alebo ústne do zápisnice daňového úradu). Podrobnosti sú riešené v ustanovení § 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

 

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celý článok: Daňová kontrola – vybrané príklady z praxe

 
 

Prístup k celému článku majú len užívatelia s predplateným prístupom.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 231,00 € s DPH

Súvisiace právne predpisy

Súvisiace komentované ustanovenia

Súvisiace príklady z praxe

AUTOR

Ing. Emil Burák, PhD.

Ing-Emil-Burak-PhD_375x250.jpg

Autor je daňový odborník, manažér a lektor. Je autorom 15 kníh a viac ako 1 000 odborných článkov doma i v zahraničí. V prípade bližšieho záujmu viac pozri na portáli: www.osobnosti.sk.

 

Dátum publikácie

22.06.2017