www.skdp.sk

Daňovo neuznané výdavky v roku 2016

V súvislosti s prípravami na účtovnú závierku a daňové priznania si pripomenieme, ktoré daňové výdavky (náklady) u podnikateľa účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva nespĺňajú všeobecnú definíciu daňového výdavku alebo ktoré priamo vymedzené zákonom o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami.

tt_muz-za-stolom

Všeobecná definícia daňového výdavku (nákladu) je zakotvená v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), na ktorý nadväzujú ustanovenia § 19 a § 20 ZDP.

Výdavky (náklady), ktoré nespĺňajú všeobecnú definíciu daňového výdavku, alebo výdavky (náklady), ktoré priamo vymedzuje § 21 ZDP, nie sú daňovými výdavkami (nákladmi).

Náš príspevok rozoberá tému z pohľadu právnických osôb účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, preto ďalej v texte budeme používať pojem „náklad“ ako synonymum k pojmu „výdavok“, a to vo význame, ako je „náklad“ vo svojej podstate zadefinovaný v opatrení MF SR č. 23054/2002-92 zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „postupy účtovania“). To znamená, že ak budeme popisovať tok peňazí, budeme používať pojmy: úhrada, zaplatenie, inkaso pohľadávky a pod.

Z úvodného textu § 21 ZDP vyplýva, že daňovými výdavkami nie sú:

  • výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, hoci daňovník o nich účtoval;
  • výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Príklad č. 1:

Predmetom podnikania a. s. je výroba plastových okien, ich distribúcia a montáž. Spoločnosť svoje výrobky umiestňuje na trh prostredníctvom siete obchodných zástupcov.

Títo obchodní zástupcovia sprostredkovávajú pre a. s. predaj jej výrobkov, pričom nemajú so spoločnosťou uzatvorené pracovnoprávne vzťahy podľa Zákonníka práce, ale zmluvy o sprostredkovaní alebo zmluvy o obchodnom zastúpení podľa Obchodného zákonníka. Títo obchodní zástupcovia sú fyzické osoby, ktoré sprostredkovanie vykonávajú na základe oprávnenia na podnikanie.

Spoločnosť zakúpila 10 ks mobilných telefónov v hodnote 350 eur/ks a rozhodla sa, že ich bezodplatne poskytne do užívania svojim sprostredkovateľom (obchodným zástupcom). A. s. sa zároveň rozhodla, že náklady na telekomunikačné služby súvisiace s užívaním predmetných mobilných telefónov bude uhrádzať každému zo sprostredkovateľov do výšky 50 eur/mesačne. Z takéhoto bezodplatného poskytnutia majetku a s ním súvisiacich služieb na užívanie tretím osobám spoločnosti neplynie žiaden priamy zdaniteľný príjem, t. j. tretie osoby nie sú zaviazané nájomným alebo úhradou refakturovaných nákladov.

Sú náklady na obstaranie mobilných telefónov a náklady na súvisiace telekomunikačné služby daňovým výdavkom spoločnosti?

V tomto prípade spoločnosť umožnila bezodplatné užívanie vlastného majetku tretím osobám – sprostredkovateľom (obchodným zástupcom). To znamená, že náklady vzniknuté spoločnosti na obstaranie telefónov, ale i náklady na telekomunikačné služby súvisiace s používaním týchto telefónov neprinášajú spoločnosti žiadny priamy zdaniteľný príjem, napr. vo forme nájomného.

Mobilné telefóny a s nimi súvisiace telekomunikačné služby využívajú sprostredkovatelia na účely realizácie svojich podnikateľských aktivít, t. j. tieto náklady vecne priamo súvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udrža­ním zdaniteľných príjmov jednotlivých sprostredkovateľov.

Preto by spro­stredkovatelia mali predmetné náklady znášať na svoju ťarchu a zohľadniť si ich v kalkulácii ceny nimi vykonávanej sprostredkovateľskej činnosti.

Postupom, pre ktorý sa spoločnosť rozhodla, dochádza k porušeniu zákazu kompenzácie nákladov a výnosov, a to nákladov spoločnosti na prijaté sprostredkovateľské služby s výnosmi jednotlivých sprostredkovateľov za nimi poskytnuté služby, čo je v rozpore s účtovnými predpismi.

Z uvedeného vyplýva, že náklady spoločnosti na obstaranie mobilných telefónov a na telekomunikačné služby súvisiace s používaním týchto telefónov nespĺňajú podmienku priamej vecnej súvislosti so zdaniteľnými príjmami spoločnosti, preto nie sú daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 1 ZDP.

 

Po tom, čo úvod § 21 ZDP vymedzuje všeobecné princípy daňovo neuznaného nákladu, pokračuje znenie § 21 ZDP vymenovaním konkrétnych druhov nákladov, ktoré nie sú daňovými výdavkami.

Ustanovenie § 21 ZDP má veľmi široký záber a od nadobudnutia svojej účinnosti (od 1. 1. 2004) prechádzalo viacerými legislatívnymi úpravami. V nasledujúcom texte sústredíme svoju pozornosť na vybrané zmeny v § 21 ZDP, ktoré boli prijaté v ostatných rokoch platnosti ZDP.

Náklady na reprezentáciu a reklamné predmety

Daňové posúdenie nákladov na reprezentáciu a reklamné predmety upravuje § 21 ods. 1 písm. h) ZDP.

Podľa tohto ustanovenia daňovým výdavkom nie sú náklady na reprezentáciu daňovníka okrem výdavkov na reklamné predmety, ktoré sú daňovým výdavkom (nákladom) pri splnení zákonom stanovených podmienok.

 

 

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celé znenie článku: Daňovo neuznané výdavky v roku 2016.

Obsah článku:

Náklady na reprezentáciu a reklamné predmety

Náklady na osobitné príspevky

Ďalšie postúpenie pohľadávky

Príslušenstvo pohľadávky z pohľadu dlžníka

Obstarávacia cena vyraďovaných zásob tovaru 

 

Prístup k celému článku majú len užívatelia s predplateným prístupom.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 198,72 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti Portál Daňové centrum

Súvisiace právne predpisy

Súvisiace komentované ustanovenia

Súvisiace odborné články

Súvisiace články z aktualít

AUTOR

Ing. Mária Nováková

špecialista v daňovej oblasti so zameraním na daň z príjmov

Dátum publikácie

03.01.2017