Zdanenie neuhradených záväzkov

Neuhradené faktúry majú aj daňové súvislosti. Kedy sa u dlžníka neuhradený záväzok zdaní, resp. odpis záväzku od dane oslobodí?

Dátum publikácie:11. 7. 2018
Autor:Ing. Iveta Petrovická

tt_zena-za-kopou-sanonov

Záväzkový vzťah je právny vzťah, v ktorom je jeden účastník (dlžník) povinný niečo plniť druhému účastníkovi (veriteľovi) a ten je oprávnený plnenie vy­žadovať.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) veriteľovi umožňuje za určitých podmienok pohľadávku do daňových výdavkov odpísať alebo daňovo uznať tvorbu opravnej položky, na druhej strane u dlžníka neuhradený záväzok za určitých podmienok zdaňuje, resp. odpis záväzku v niektorých prípadoch od dane oslobodzuje.

Prečo zdaňovať záväzky

Ako keby nestačilo, že podnikatelia účtujúci v sústave podvojného účtovníctva musia platiť daň z príjmov z pohľadávok bez toho, aby ich inkasovali, v určitých prípadoch musia platiť daň z príjmov aj zo záväzkov, ktoré neuhradili.

Na prvý pohľad to vyzerá ako negatívna motivácia: „zaplať, aby si nemusel zdaniť“, ktorá v daniach nemá miesto. Dane by mali zostať v pozadí ekonomického rozhodovania, nemali by pôsobiť rušivo a ovplyvňovať voľný trh, tzn. systém, v ktorom sa všetky ekonomické rozhodnutia (vrátane určenia ceny, pohybu peňazí, tovarov a služieb) odohrávajú na základe slobodných dobrovoľných rozhodnutí zúčastnených strán (predávajúci a kupujúci) bez donucovacej sily. Pri podrobnejšom pohľade na vec však možno dospieť k záveru, že práve nezdaňovanie neuhradených záväzkov by spôsobilo narušenie voľného trhu.

Pre dlžníka, ktorý vedie účtovníctvo, totiž aj neuhradený záväzok predstavuje daňový náklad.

Takže dlžník, ktorý neplatí, zarobí napr. pri kúpe tovaru hneď trikrát:

  1. od predávajúceho (veriteľa) získa bezodplatne tovar, ktorý môže okamžite so ziskom predať,
  2. zostanú mu k dispozícii peniaze ušetrené za túto kúpu,
  3. napriek tomu, že dlh nezaplatí, zníži mu vzniknutý náklad účtovný aj daňový základ, a tak ešte ušetrí na dani z príjmov.

Na druhej strane pre veriteľa, ak vedie tiež účtovníctvo, predstavuje neuhradená pohľadávka okamžitý zdaniteľný výnos, takže sa u neho prejavia zrkadlovo tri nevýhody:

  1. nemá predaný tovar,
  2. nemá ani peniaze z predaja, takže obstarávaciu cenu tovaru kryje zo svojho,
  3. napriek tomu, že pohľadávku nemá zinkasovanú, zvyšuje mu vzniknutý výnos základ dane a musí ju celú zdaniť.

Túto daňovú nespravodlivosť voči veriteľom sa snaží daňová legislatíva SR zmierniť, a to uplatnením opravných položiek k takýmto neuhradeným pohľadávkam do daňových výdavkov, avšak len pri splnení určitých podmienok. Navyše ich uplatnenie do daňových výdavkov závisí aj od času, ktorý uplynul od splatnosti pohľadávky, čo má za následok, že veriteľ musí zdaniť pohľadávku v jednom roku, zatiaľ čo opravná položka k nej mu zníži základ dane až v nasledujúcich troch rokoch. V týchto nasledujúcich rokoch môže už mať veriteľ napríklad aj kvôli tejto pohľadávke existenčné problémy a vykazovať stratu. V zdravo fungujúcej ekonomike by veriteľ a dlžník vedeli, že oprávnená pohľadávka nezostane dlho nevymožená, takže opravné položky by vôbec neboli potrebné.

Ako recipročné riešenie problému s vymáhateľnosťou práva na strane veriteľa zaviedla daňová legislatíva SR daňový postih nesolídneho dlžníka, ktorému je dočasne odňaté právo na daňový účinok neuhradeného záväzku, a to až do doby jeho skutočnej úhrady.

 

Spôsob zdanenia záväzku

Od roku 2014 sa zaviedlo postupné dodaňovanie záväzkov tak, aby sa zjednotil časový test na zvýšenie základu dane o neuhradený záväzok alebo jeho časť s časovým testom ustanoveným pre daňovú uznateľnosť tvorby opravných položiek k pohľadávkam.

Základné ustanovenie – § 17 ods. 27 ZDP (do 31. 12. 2009 – § 17 ods. 29 ZDP) ukladá od tohto dátumu povinnosť upraviť základ dane o výšku záväzku tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej doby splatnosti záväzku uplynula doba dlhšia ako:

  1. 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,
  2. 720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,
  3. 1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

Týmto spôsobom sa dodanili aj záväzky splatné do konca roka 2011, záväzky splatné do konca roka 2012, ako aj záväzky splatné do konca roka 2013.

Aby bol daňový predpis v tejto časti jednoznačný a zrozumiteľný, ZDP zároveň ustanovil, že lehotou splatnosti záväzku je lehota dohodnutá pri vzniku záväzku a na účely tohto zákona nie je možné túto lehotu predĺžiť.

 

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celý článok vrátane príkladov:  

Zdanenie neuhradených záväzkov

 

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Iveta Petrovická

 

 

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 231,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

 

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace školenia

Súvisiace odborné články

Súvisiace komentované ustanovenia

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner