Vyhľadávanie > Rozhodnutia – autorsky spracované
285 výsledkov

Zobraziť filtreSkryť filtre

...
Spisová značka: 4Sžo/35/2015
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 2.2.2016
Dátum uverejnenia v EPI: 11.8.2017

Ak fyzická osoba (nepodnikateľ), ktorá si vyhradila na doručovanie zásielok poštový priečinok, preukáže, že sa v čase doručovania zásielky do vlastných rúk v obvyklom mieste bydliska nezdržiavala, považuje sa fikcia doručenia za vyvrátenú a právne účinky spojené s doručením zásielky nemôžu nastať.

Spisová značka: 3Sžf/104/2015
R číslo: 29/2017
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 23.11.2016
Dátum uverejnenia v EPI: 30.6.2017

I. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy dane z pridanej hodnoty zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich dani z pridanej hodnoty.

II. Daň z pridanej hodnoty je súčasťou ceny, a preto je ňou zdaňovaný predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie okrem oslobodených transakcií. Platiteľ si môže od dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a služieb účtoval iný platiteľ ako súčasť ceny. Uvedený princíp sa však uplatní iba vtedy, ak platiteľ preukáže, že deklarovaný tovar nadobudol od konkrétneho platiteľa dane z pridanej hodnoty a že mu daň z pridanej hodnoty aj v cene tovaru zaplatil.

Spisová značka: 8 Sžf 10/2015
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 23.2.2017
Dátum uverejnenia v EPI: 17.5.2017

Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.

Spisová značka: 8 Sžf 8/2015
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 23.2.2017
Dátum uverejnenia v EPI: 17.5.2017

Samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia.

Spisová značka: 5 Sžf 23/2016
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 26.1.2017
Dátum uverejnenia v EPI: 16.5.2017

Správny orgán vo svojej argumentácii, ktorou odôvodňuje svoju správnu úvahu musí dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to aby premisy zvolené v rozhodnutí, ale aj závery ku, ktorým na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne, spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie takéhoto rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Je potrebné formulovať rozhodnutie takým spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania, inak nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Spisová značka: 5 Sžf 43/2015
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 26.1.2017
Dátum uverejnenia v EPI: 11.5.2017

Uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 51 ods. 1 Zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania DPH je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a má právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Prijatie faktúry s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH z prijatej faktúry. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet DPH, nespočívajú len vo formálnej deklarácií, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch – v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené samotný preverovaný daňový subjekt – žalobca, nesplnil. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúru, z ktorej bol dodávateľ povinný sumu DPH uvedenú na tejto faktúre priznať a odviesť, uvedený doklad je dôkazom len vtedy, ak bol takýto doklad vystavený na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol žalobca povinný preukázať. Súčasne je ďalšou dôležitou podmienkou stanovenou v Zákone o DPH povinnosť použiť nakúpené tovary a služby, z ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie DPH, na účely svojho podnikania ako platiteľ.

Spisová značka: 5 Sžf 45/2015
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 26.1.2017
Dátum uverejnenia v EPI: 11.5.2017

Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 - 5, § 20, § 21 zákona č. 595/2003 Z. z.

Pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následné určenie správnej výšky základu dane z príjmov právnickej osoby nepostačuje, ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len preukázaním daňového dokladu – faktúry s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia na jednej strane jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne aj došlo a to v rámci dojednaných dodávok tovarov jednotlivými dodávateľmi. Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane z príjmov PO.

Spisová značka: 5 Sžf 14/2015
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 26.1.2017
Dátum uverejnenia v EPI: 11.5.2017

Vychádzajúc zo znení ustanovení § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH musí Najvyšší súd SR prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že iba doložením účtovného dokladu obsahujúceho zákonom stanovené náležitosti nie je nárok na odpočítanie dane preukázaný. Daň či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia, nakoľko zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením.

Spisová značka: 5 Sžf 75/2015
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 26.1.2017
Dátum uverejnenia v EPI: 11.5.2017

Náležitosti rozhodnutia správcu dane, ale aj žalovaného (Finančné riaditeľstvo SR) musia zodpovedať ustanoveniu § 63 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Odvolací súd nespochybňuje, že rozhodnutie musí byť podpísané oprávnenou osobou, t. j. zamestnancom povereným na vydanie rozhodnutia. V tejto súvislosti je však potrebné vychádzať zo znenia ustanovenia § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku, ktoré ako náležitosť rozhodnutia nevyžaduje uvádzať aj to, že zamestnanec správcu dane je na vydanie rozhodnutia zákonným spôsobom poverený a už vôbec nie pripájať k rozhodnutiu poverenie pre túto osobu. Žalobca pritom neuviedol žiaden iný predpis, ktorý by túto povinnosť správcovi dane a žalovanému ukladal. Pokiaľ sa žalobca domnieval, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného neboli podpísané oprávnenou osobou, mohol tieto pochybnosti odstrániť nahliadnutím do spisového materiálu.

Spisová značka: C-14/16
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Európsky súdny dvor
Dátum rozhodnutia: 8.3.2017
Dátum uverejnenia v EPI: 9.5.2017

1. Keďže článok 11 ods. 1 písm. a) smernice Rady 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov nevykonal úplnú harmonizáciu, právo Únie umožňuje posúdiť zlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy ako vo veci samej, z hľadiska primárneho práva, aj keď táto právna úprava bola prijatá na prebratie možnosti, ktorú ponúka uvedené ustanovenie, do vnútroštátneho právneho poriadku.

2. Článok 49 ZFEÚ a článok 11 ods. 1 písm. a) smernice 90/434 sa majú vykladať tak, že im odporuje vnútroštátna úprava ako úprava vo veci samej, ktorá v prípade cezhraničného zlúčenia podriaďuje priznanie daňových výhod uplatniteľných na takúto operáciu na základe uvedenej smernice, v prejednávanej veci priznanie odkladu zdanenia kapitálového zisku vyplývajúceho z majetku francúzskej spoločnosti prevedeného na spoločnosť usadenú v inom členskom štáte, konaniu o udelení predchádzajúceho súhlasu, v rámci ktorého musí daňovník na získanie tohto súhlasu preukázať, že dotknutá operácia je odôvodnená hospodárskymi dôvodmi, že jej hlavným cieľom alebo jedným z hlavných cieľov nie je daňový podvod ani daňový únik, a že jej podmienky umožňujú zabezpečiť budúce zdanenie kapitálových ziskov, ktorých zdanenie bolo odložené, aj keď v prípade operácie vnútroštátneho zlúčenia sa takýto odklad umožní bez toho, aby bol daňovník podrobený takémuto konaniu.

...

Partner