Spoločnosť s ručením obmedzeným je najobľúbenejšou formou podnikania z podnikateľských právnych subjektov. Je to z dôvodu relatívne jednoduchých pravidiel jej vzniku, nízkeho počiatočného kapitálu a taktiež obmedzeného ručenia za záväzky spoločnosti spoločníkom. Ďalšou výhodou je, že spoločnosť s r. o. môže založiť fyzická osoba ako jediný spoločník, čo pri ostatných právnických osobách, s výnimkou jednoduchej spoločnosti na akcie, nie je možné.

Obchodný zákonník rozlišuje dve fázy zakladania spoločnosti s ručením obmedzeným. Prvou fázou je proces založenia spoločnosti s ručením obmedzeným a druhou je zápis spoločnosti do obchodného registra, ktorým spoločnosť vzniká. Tento zá­pis do obchodného registra má konštitutívny účinok.

Po vzniku spoločnosti musí štatutárny orgán vykonať niekoľko ďalších krokov na to, aby spoločnosť splnila základné povinnosti voči úradom vyplývajúce z daňových a ostatných zákonov. Ide predovšetkým o registráciu spoločnosti na daňovom úrade k rôznym druhom daní a o registráciu v Sociálnej a zdravotnej poisťovni.

Povinnosť vedenia účtovníctva ukladá podnikateľskému subjektu Obchodný zákonník. Podnikatelia sú povinní viesť účtovníctvo. Podnikatelia za­písaní v obchodnom registri účtujú v sústave podvojného účtovníctva o stave a pohybe obchodného majetku a záväzkov, čistého obchodného imania, o nákladoch a výnosoch a zisku alebo strate podniku.

Účtovná jednotka pri svojom vzniku zostavuje otváraciu súvahu. Otváracia súvaha obsahuje na strane aktív vklady peňažné alebo finančné a na strane pasív základné imanie spoločnosti tvorené z vkladov spoločníkov, rezervný fond, ak bol tvorený pri vzniku spoločnosti, prípadne oceňovacie rozdiely z kapitálových účastí, ak vznikli pri nepeňažných vkladoch.

Po registrácii spoločnosti pre jednotlivé druhy daní u správcu dane vznikajú daňovníkovi voči správcom daní rôzne daňové a oznamovacie povinnosti z jeho podnikateľskej činnosti, ktoré mu vyplývajú z daňového poriadku a jednotlivých daňových zákonov.

Webová stránka predstavuje virtuálny priestor, ktorý sa v rámci celosvetovej siete Internet požíva nie len na reklamu a propagáciu účtovnej jednotky jej činnosti, tovaru a služieb, ktoré predáva, ale aj na samotný predaj tovaru a služieb.

Reklama, náklady vynaložené na reprezentáciu, sponzorstvo sú z obsahového hľadiska spolu veľmi úzko súvisiace činnosti. Napríklad hranica medzi reklamou a reprezentáciou je nepatrná, jej obsah môže byť naopak veľmi rozdielny. V príspevku sa zameriame na daňové posúdenie jednotlivých výdavkov vynaložených na činnosti, ktorých cieľom je určitým spôsobom prezentovať samotnú osobu daňovníka (FO alebo obchodnú spoločnosť), jej činnosť, poskytované služby alebo výrobky.

Obsahová náplň reklamy vymedzená v zákone o dani z príjmov nadväzuje na zákon o reklame. Pokiaľ ide o formu reklamy, túto zákon o dani z príjmov žiadnym spôsobom nevymedzuje. Pre uznanie do daňových výdavkov je v súčasnosti rozhodujúce, či tieto výdavky súvisia s činnosťou daňovníka a ich zámerom je dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie alebo zvýšenie príjmov daňovníka.

Do základu dane sa náklady na reklamu zahŕňajú tak, ako sa o nich účtuje. Náklady na reklamu a propagáciu sa do nákladov účtujú v tom účtovnom období, v ktorom vznikli. Ak ide o služby, ktoré sú vopred platené, napríklad platené nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, tieto náklady sa účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, t. j. časovo sa rozlišujú.