322 výsledkov

Zobraziť filtreSkryť filtre

...
Spisová značka: C-462/16
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Európsky súdny dvor
Dátum rozhodnutia: 20.12.2017
Dátum uverejnenia v EPI: 2.3.2018

Vzhľadom na zásady definované Súdnym dvorom Európskej únie v rozsudku z 24. októbra 1996, Elida Gibbs (C‑317/94, EU:C:1996:400, body 28 a 31), v súvislosti s určením zdaniteľného základu na účely dane z pridanej hodnoty a s ohľadom na zásadu rovnosti zaobchádzania vyplývajúcu z práva Únie sa článok 90 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty má vykladať v tom zmysle, že zľava poskytnutá podľa vnútroštátneho zákona farmaceutickým podnikom súkromnej zdravotnej poisťovni má v zmysle uvedeného článku za následok zníženie zdaniteľného základu v prospech tohto farmaceutického podniku, pokiaľ sa dodávky farmaceutických výrobkov uskutočňujú prostredníctvom veľkoobchodníkov v prospech lekární, ktoré tieto dodávky uskutočňujú v prospech osôb so súkromným zdravotným poistením, pričom súkromné zdravotné poisťovne preplácajú svojim poistencom kúpnu cenu farmaceutických výrobkov.

Spisová značka: C-305/16
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Európsky súdny dvor
Dátum rozhodnutia: 14.12.2017
Dátum uverejnenia v EPI: 5.2.2018

1. Články 17 a 27 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej smernicou Rady 2004/7/ES z 20. januára 2004, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takému opatreniu, o aké ide v konaní vo veci samej, ktoré povolilo rozhodnutie 89/534/EHS z 24. mája 1989, ktorým sa Spojenému kráľovstvu povoľuje uplatňovať, pokiaľ ide o určité dodania neregistrovaným maloobchodným predajcom, opatrenie odchyľujúce sa od článku 11 [A bodu 1 písm. a)] tejto smernice, podľa článku 27 šiestej smernice a ktoré sa odchyľuje od článku 11 A bod 1 písm. a) uvedenej smernice, podľa ktorého je základom dane z pridanej hodnoty (DPH) spoločnosti uskutočňujúcej priamy predaj obvyklá trhová cena tovaru predávaného na stupni konečnej spotreby, ak sú uvedené tovary predávané prostredníctvom maloobchodných predajcov nezdaniteľných na účely DPH, aj keď toto odchyľujúce sa opatrenie nijako nezohľadňuje DPH zaplatenú na vstupe týkajúcu sa predvádzacích výrobkov, ktoré kúpili títo maloobchodní predajcovia od uvedenej spoločnosti.

2. Preskúmanie prvej otázky neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť rozhodnutia 89/534.

3. Článok 27 šiestej smernice 77/388, zmenenej smernicou 2004/7, sa má vykladať v tom zmysle, že nepožaduje od členského štátu, ktorý žiada o povolenie odchýliť sa od článku 11 A bodu 1 písm. a) tejto smernice, aby informoval Európsku komisiu, že nezdaniteľní maloobchodní predajcovia platia DPH za kúpu predvádzacích výrobkov od spoločnosti uskutočňujúcej priamy predaj, používaných na účely ich hospodárskej činnosti, aby sa nejakým spôsobom zohľadnila táto daň zaplatená na vstupe za podmienok odchyľujúceho sa opatrenia.

Spisová značka: 1Sžf/112/2015
R číslo: 7/2018
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 11.4.2017
Dátum uverejnenia v EPI: 25.1.2018

I. Vymedzenie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly a na predloženie dôkazov (minimálne 15 pracovných dní) je v zmysle zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na uvážení správcu dane. Pri výkone tohto oprávnenia je povinný prihliadať predovšetkým na to, aby bola daňovému subjektu s prihliadnutím na rozsah a náročnosť protokolu poskytnutá dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím zodpovedajúcich procesných práv.

II. Správca dane je povinný venovať primeranú pozornosť objasneniu zástupcu žalobcu, prečo žalobca objektívne nemohol prevziať zásielku s protokolom a oboznámiť sa s jeho obsahom skôr ako v deň nasledujúci po skutočnom prevzatí zásielky.

Spisová značka: 1Sžf/72/2015
R číslo: 4/2018
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 11.4.2017
Dátum uverejnenia v EPI: 24.1.2018

I. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.

II. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník.

Spisová značka: 1Sžf/63/2016
R číslo: 5/2018
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 25.4.2017
Dátum uverejnenia v EPI: 24.1.2018

Ak z podania účastníka nemožno jednoznačne zistiť, či sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu alebo ochrany proti jeho nečinnosti, musí správny súd v uznesení, ktorým ho vyzve na odstránenie nedostatkov podania, žalobcovi jednoznačne a zrozumiteľne vysvetliť, v čom spočíva nedostatok jeho podania a ako treba jeho opravu (doplnenie) vykonať. Zrozumiteľnosť podania účastníka nemožno hodnotiť len podľa jeho petitu, ale z hľadiska jeho celého obsahu.

Spisová značka: 3 Sžf 26/2016
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 18.10.2017
Dátum uverejnenia v EPI: 22.1.2018

V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo. Vzniknuté rozpory v jednotlivých výpovediach, spôsob úhrady ceny (zápočet), jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti účtovanej dodávky. Najvyšší súd poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Vzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania tovaru odberateľom deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH.

Spisová značka: C-39/16
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Európsky súdny dvor
Dátum rozhodnutia: 26.10.2017
Dátum uverejnenia v EPI: 6.11.2017

1. Článok 4 ods. 2 smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je článok 198 bod 10 zákonníka o dani z príjmov z roku 1992, zosúladeného kráľovským nariadením z 10. apríla 1992 a potvrdeného zákonom z 12. júna 1992, na základe ktorého nie sú úroky z pôžičky zaplatené materskou spoločnosťou odpočítateľné zo zdaniteľného zisku tejto materskej spoločnosti až do výšky rovnajúcej sa dividendám, na ktoré sa už uplatňuje daňové odpočítanie, a ktoré uvedená materská spoločnosť dostane za podiely na základnom imaní dcérskych spoločností držané kratšie ako jeden rok, hoci tieto úroky nesúvisia s financovaním týchto podielov.

2. Článok 1 ods. 2 smernice 90/435 sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje členským štátom, aby uplatnili vnútroštátne ustanovenie, akým je článok 198 bod 10 WIB 1992 zákonníka o dani z príjmov z roku 1992, zosúladeného kráľovským nariadením z 10. apríla 1992 a potvrdeného zákonom z 12. júna 1992 v rozsahu, v akom prekračuje mieru, ktorá je potrebná na zamedzenie daňových únikov a zneužívanie daňového režimu.

Spisová značka: C-90/16
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Európsky súdny dvor
Dátum rozhodnutia: 26.10.2017
Dátum uverejnenia v EPI: 6.11.2017

Článok 132 ods. 1 písm. m) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že činnosť, akou je športový bridž, ktorá vykazuje na pohľad zanedbateľný fyzický prvok, nespadá pod pojem „šport“ v zmysle tohto ustanovenia.

Spisová značka: C-101/16
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Európsky súdny dvor
Dátum rozhodnutia: 19.10.2017
Dátum uverejnenia v EPI: 6.11.2017

Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, na základe ktorej sa právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty odoprie zdaniteľnej osobe z dôvodu, že hospodársky subjekt, ktorý jej poskytol službu na základe faktúry, na ktorej sa samostatne uvádzajú výdavky a daň z pridanej hodnoty, bol daňovým orgánom členského štátu vyhlásený za nečinného, pričom toto vyhlásenie za nečinného je verejné a prístupné na internete každej zdaniteľnej osobe v tomto štáte, pokiaľ je toto odopretie práva na odpočítanie dane systematické a konečné a neumožňuje predloženie dôkazu o neexistencii podvodu alebo straty daňových príjmov.

Spisová značka: 3T/25/2012
Forma rozhodnutia: rozsudok
Dátum rozhodnutia: 23.1.2014
Dátum uverejnenia v EPI: 25.9.2017

I. V takýchto prípadoch je potrebné skúmať a dosledovať následnosť reťazca a posúdiť ekonomickú zmysluplnosť správania sa jeho členov, štandardnosť ukazovateľov jednotlivých obchodov, skúmať uplatniteľnosť obchodovanej komodity na trhu, dôvody náhleho navýšenia obratov, vývozov, veľkosť, personálny substrát podozrivých podnikateľských subjektov... čo všetko vedie k vykonaniu tzv. testu zneužiteľnosti práva a k dissimulácii toho, čo podnikateľské subjekty v reťazci skutočne robili.

II. Je teda zrejmé, že pokiaľ príslušné štátne orgány, či už kontrolné orgány daňové, resp. žalobca na súde, chcú preukázať existenciu kruhového či iného daňového podvodu, je potrebné sa zamerať predovšetkým na preukázanie ekonomickej zmysluplnosti obchodných operácií, ich reálnosť, posúdiť existenciu či neexistenciu dodávok, kompletnosť faktúr, splnenie si daňových povinností všetkých zainteresovaných subjektov a pokiaľ by sa preukázalo, že hospodárska podstata posudzovaných obchodných operácií chýba (v podstate v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka by išlo o tzv. absolútne neplatné právne úkony, pretože svojím obsahom a účelom odporujú zákonu, priečia sa dobrým mravom i obchodným zvyklostiam) , je potrebné preukazovať zainteresovanosť jednotlivých do reťazca zapojených osôb, čo v tomto prípade nie je problém, lebo vo všetkých do reťazca zapojených firiem je preukázateľne personálne zapojený obžalovaný. Je však samozrejmé, že samotná účasť na obchodných operáciách takéhoto reťazca sama o sebe sankcionovateľný rozmer bez ďalšieho nemá.

...

Partner