3353 výsledkov

Zobraziť filtreSkryť filtre

...
Dátum publikácie: 3. 11. 2017
Autor: JUDr. Marcela Macová, PhD.
Právny stav od: 1. 8. 2017
Právny stav do: 24. 5. 2018

Dôvodom na prijatie nového zákona o ochrane osobných údajov je harmonizácia právnej úpravy spracúvania osobných údajov fyzických osôb v právnom poriadku Slovenskej republiky s novou komunitárnou právnou úpra­vou spracúvania a ochrany osobných údajov obsiahnutou v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady.

Dátum publikácie: 3. 11. 2017
Autor: JUDr. Marcela Macová, PhD.
Právny stav od: 1. 8. 2017
Právny stav do: 24. 5. 2018

Podľa platného zákona o ochrane osobných údajov účinného od 15. apríla 2014 zodpovednú osobu alebo viaceré zodpovedné osoby môže mať prevádzkovateľ, ktorý spracováva osobné údaje prostredníctvom oprávnených osôb. Prevádzkovateľ teda môže mať zodpovednú osobu bez ohľadu na počet oprávnených osôb. Je iba na jeho rozhodnutí, či bude mať zodpovednú osobu alebo nie. Ak prevádzkovateľ nepoverí zodpovednú osobu, je povinný oznámiť úradu tie informačné systémy, ktoré podľa zákona o ochrane osobných údajov podliehajú oznamovacej povinnosti podľa § 34 cit. zákona.

Dátum publikácie: 26. 10. 2017
Autor: Ing. Miroslava Brnová
Právny stav od: 1. 1. 2017
Právny stav do: 31. 5. 2018

Príspevok objasňuje príjmy fyzickej osoby vylúčené z predmetu dane, určené pre všetky fyzické osoby, bez ohľadu na druh dosahovaného príjmu a príjmy vylúčené z predmetu dane, určené pre zamestnancov.

Dátum publikácie: 27. 9. 2017
Autor: Ing. Marián Drozd
Právny stav od: 1. 1. 2017
Právny stav do: 31. 12. 2017

Cieľom príspevku je poukázať na podstatné skutočnosti pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane fyzickej osoby, a to nezdaniteľnej časti na daňovníka, nezdaniteľnej časti na manžela (manželku) a nezdaniteľnej časti vo výške príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie. Príspevok je zameraný na problematiku uplatnenia jednotlivých nezdaniteľných častí. Zoberá sa otázkami ako napr. kedy vzniká nárok na nezdaniteľné časti, ako sa vypočíta ich výška, spôsob preukazovania nároku, pričom tieto otázky sú doplnené praktickými príkladmi.

Dátum publikácie: 27. 9. 2017
Autor: Ing. Marián Drozd
Právny stav od: 1. 1. 2017
Právny stav do: 31. 12. 2017

Výška nezdaniteľnej časti na daňovníka sa odvíja od celkovej výšky čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 ZDP, § 6 ods. 1 a 2 ZDP a od výšky platného životného minima, t. j. životného minima platného k 1 januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Posudzuje sa tu základ dane, nie hrubý príjem. V prípade zamestnanca je základ dane daný ako jeho príjem znížený o jeho odvody.

Dátum publikácie: 27. 9. 2017
Autor: Ing. Marián Drozd
Právny stav od: 1. 1. 2017
Právny stav do: 31. 12. 2017

Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku si môže uplatniť man­žel na svoju manželku alebo manželka na svojho manžela. Za manželku (manžela) daňovníka sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti považuje manželka (manžel), ktorá žije s daňovníkom v domácnosti a v príslušnom zdaňovacom období splní aspoň jednu zo zákom stanovených podmienok. Výška nezdaniteľnej časti na manželku (man­žela) sa odvíja od celkovej výšky základu dane manžela (manželky), od výšky platného životného minima a od výšky vlastných príjmov manželky (manžela).

Dátum publikácie: 27. 9. 2017
Autor: Ing. Marián Drozd
Právny stav od: 1. 1. 2017
Právny stav do: 31. 12. 2017

Od roku 2014 sú nezdaniteľnou časťou základu dane aj príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie (do tzv. III. piliera). Ide o príspevky platené na základe zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení alebo o príspevky platené na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

Dátum publikácie: 15. 8. 2017
Autor: JUDr. Tatiana Mičudová
Právny stav od: 1. 1. 2017
Právny stav do: 30. 4. 2018

Rozhodovanie o tom, ako bude rozvrhnutý pracovný čas, prináleží zamestnávateľovi. Ustanovenia Zákonníka práce o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času sa nevzťahujú na domáckych zamestnancov. Do pracovného času sa započítavajú aj iné doby, napr. prestávky poskytované z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci alebo prestávky na dojčenie. Zamestnávateľ určí, či ide o rovnomerné alebo nerovnomerné určenie pracovného času, určí aj začiatok a koniec pracovnej zmeny.

Dátum publikácie: 15. 8. 2017
Autor: JUDr. Tatiana Mičudová
Právny stav od: 1. 5. 2017
Právny stav do: 30. 4. 2018

Pod pružným pracovným časom sa rozumie spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom si zamestnanec v rámci pravidiel stanovených zamestnávateľom sám určuje začiatok a koniec pracovného času a tým aj dĺžku pracovnej zmeny v daný deň. Podstatou pružného pracovného času je teda možnosť zamestnanca si usporiadať pracovný čas alebo aspoň jeho časť podľa jeho potrieb, ale v rámci pravidiel určených zamestnávateľom.

Dátum publikácie: 15. 8. 2017
Autor: JUDr. Tatiana Mičudová
Právny stav od: 1. 5. 2017
Právny stav do: 30. 4. 2018

Zákonník práce definuje prácu nadčas v § 97 ods. 1 Zákonníka práce ako prácu vykonávanú zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnávateľa nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času alebo vykonávanú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Prácou nadčas pri pružnom pracovnom čase sa v súlade s § 97 ods. 3 Zákonníka práce rozumie: „práca vykonávaná zamestnancom na základe príkazu zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.“

...

Partner