Daň z príjmov – príklady problematických okruhov z praxe

Vytipovali sme niektoré problematické okruhy z oblasti dane z príjmov právnickej osoby a prinášame ich správne posúdenie vo vzťahu k zisťo­vaniu základu dane za zdaňovacie obdobie 2019.

Dátum publikácie:14. 5. 2020
Autor:Ing. Iveta Petrovická

tt_zena-dp-otaznik

Zámerom článku je vysvetliť niektoré frekventované otázky k dani z príjmov právnickej osoby a pomôcť tak pri ich správnom posúdení vo vzťahu k zisťo­vaniu základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.


Vytipovali sme nasledujúce problematické oblasti:

Organizačné jednotky občianskych združení

S účinnosťou od 1. 1. 2019 (novela zákona o združovaní občanov – zákon č. 346/2018 Z. z.) sa v zmysle § 11a zákona o združovaní občanov občianskym združeniam ukladá oznamovacia povinnosť v prípade zriadenia organizačných jednotiek.

Zároveň sa zavádza proces zapisovania zriadených organizačných jednotiek, ktoré konajú vo svojom mene, do registra mimovládnych organizácií. 

Organizačné jednotky, ktoré konajú vo svojom mene, majú odvodenú právnu subjektivitu. V nadväznosti na § 9 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. ide o samostatné účtovné jednotky.

Keďže občianske združenie mohlo organizačné jednotky, ktoré konajú vo svojom mene, zriadiť aj pred novelou zákona o združovaní občanov (pred 1. 1. 2019), vyskytujú sa v praxi z pohľadu vedenia účtovníctva rôzne situácie:

  1. organizačné jednotky, ktoré konajú vo svojom mene, vystupujú ako samostatné účtovné jednotky a vedú samostatné účtovníctvo oddelené od účtovníctva svojho zriaďovateľa,
  2. organizačné jednotky, ktoré konajú vo svojom mene a zriaďovateľ ich zahŕňal do svojho účtovníctva.

Ako je to teda s vedením účtovníctva, podávaním daňového priznania a ukladaním účtovnej závierky organizačnej jednotky občianskeho združenia v obidvoch uvedených prípadoch?


Zápis prijímateľa podielu zaplatenej dane do registra mimovládnych organizácií

S účinnosťou od 1. 1. 2020 jednou z podmienok pre poskytnutie podielu zaplatenej dane je aj zápis prijímateľa do registra mimovládnych neziskových organizácií podľa zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií.

Zavedenie tejto podmienky do § 50 ods. 6 zákona o dani z príjmov nadväzuje na ustanovenia § 6 zákona o registri mimovládnych organizácií, podľa ktorého subjekt verejnej správy nesmie poskytnúť verejné prostriedky zapisovanej osobe, ktorá nesplní oznamovacie povinnosti (nemá v registri povinné údaje) vymedzené týmto zákonom.

Ako postupovať, ak si prijímateľ podielu zaplatenej dane túto povinnosť nesplnil v stanovenom termíne alebo si ju nesplnil vôbec?


Používanie motorového vozidla zamestnancom aj na súkromné účely

Daňovník, ktorý využíva majetok okrem podnikania aj na súkromné účely, uplatňuje ustanovenie § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku sa zahrnú do daňových výdavkov formou paušálnych výdavkov vo výške 80 % alebo v preukázanej výške. 

Ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov ukladá povinnosť daňovníkovi – zamestnávateľovi, ktorý poskytuje zamestnancovi motorové vozidlo na používanie aj na súkromné účely, zdaniť zamestnancovi použitie motorového vozidla na súkromné účely ako nepeňažný príjem vo výške 1 % zo vstupnej ceny tohto vozidla.

Musí zamestnávateľ krátiť výdavky, ktoré vznikajú pri prevádzke motorového vozidla, o 20 %, ak poskytol motorové vozidlo zamestnancovi aj na súkromné účely a zdanil mu nepeňažný príjem vo výške 1 % zo vstupnej ceny v súlade s § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov? Ako postupovať v prípade konateľa?


Odpis záväzku vzťahujúci sa k nedaňovému výdavku

V praxi sa často vyskytujú situácie, kedy sa odpisuje záväzok prislúchajúci k nákladu, ktorý nebol uznaný za daňový výdavok. Ide napríklad o záväzok vzťahujúci sa k nedaňovej zmluvnej sankcii účtovanej do nákladov do 31. 12. 2019 (zmluvnej pokute, úroku z omeškania, paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávok), k úroku z pôžičky a úveru od závislých osôb neuznaného za daňový výdavok z dôvodu uplatnenia pravidiel nízkej kapitalizácie, k odpisu záväzkov, ktoré vstupujú do základu dane až po zaplatení a pod.

Ide teda o náklady, ktoré v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nich účtované, boli pri zistení základu dane pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia, teda v tomto zdaňovacom období zvyšovali základ dane.

Tieto sumy, ktoré už boli u daňovníka zdanené podľa ZDP alebo podľa doterajších predpisov, sa podľa § 17 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov nezahŕňajú do základu dane.

Platí teda zásada, že odpis záväzku, ktorý sa vzťahuje k daňovo uznanému nákladu, sa zahrnie do účtovných výnosov a následne ako súčasť výsledku hospodárenia aj do základu dane, pričom výsledný vplyv na základ dane je neutrálny.

Ako teda daňovo posúdiť odpis záväzku, ktorý sa vzťahuje k nedaňovému výdavku (napr. záväzok vzťahujúci sa k nákladu, ktorý je daňovo uznaný až po zaplatení, k úroku z pôžičky daňovo neuznaného z dôvodu nízkej kapitalizácie)?


Príjmy z reklám u neziskových organizácií

Od roku 2018 zákon o dani z príjmov oslobodzuje príjmy z reklám u vybraných daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, pre oslobodenie však musia byť splnené určité zákonom stanovené podmienky v § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov.

Oslobodenie príjmov plynúcich z reklamy vymedzené v § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmovsa vzťahuje na občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby uvedené v § 12 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Zákon o dani z príjmov zároveň stanovuje hornú hranicu príjmov, ktoré možno za príslušné zdaňovacie obdobie oslobodiť od platenia dane. V úhrne za príslušné zdaňovacie obdobie je od dane oslobodený príjem plynúci z reklamy, určený na charitatívne účely do výšky 20 000 eur, a to bez ohľadu na počet daňovníkov, od ktorých daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie prijal príjmy plynúce z reklamy.

Ako daňovo posúdiť výnosy z reklám, kedy ich zahrnúť do základu dane, ako posúdiť výdavky na zhotovenie, umiestnenie reklamy a na jej šírenie? Ako postupovať v PÚ a ako v JÚ?


Výdavky na reklamné predmety

Pri stanovení hodnoty reklamného predmetu, ktorý je možné uznať do daňových výdavkov, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že suma 17 € je maximálne stanovená hodnota výdavku, ktorá môže ovplyvniť základ dane.

Ako je to z uznaním tabakových výrobkov a alkoholických nápojov za reklamné predmety?


Kompenzačné platby a ich zahrnutie do základu dane u veriteľa a dlžníka

Kompenzačnou platbou je finančná náhrada, ktorú regulovaný subjekt (dodávateľ tepla, plynu, elektriny, vody) uhrádza odberateľovi alebo žiadateľovi za nedodržanie štandardu kvality. Vyplácaná kompenzačná platba je súčasťou základu dane u dlžníka len po zaplatení.

Z kompenzačných platieb sa v súlade s § 43 ods. 3 písm. m) ZDP daň vyberá zrážkou. To znamená, že ak regulovaný subjekt nedodrží štandardy kvality a toto nedodržanie preukázateľne nastalo, je povinný uhradiť svojmu odberateľovi kompenzačnú platbu, pričom z tejto úhrady je povinný zraziť daň sadzbou dane vo výške 19 %.

Ako sa vyplácajú, účtujú a daňovo posudzujú kompenzačné platby u dlžníka, ktorý je povinný vyplácať kompenzačné platby a ako u príjemcu kompenzačnej platby?

 

Odpovede na uvedené otázky, viac informácií ku každej téme a konkrétne príklady nájdete v plnom znení článku. Celý článok: 

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Iveta Petrovická

 

 

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 291,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Získajte ZDARMA E-BOOK: Prehľad povinností podnikateľa a novinky pre rok 2020

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner