Manká a škody v daňových výdavkoch

Vznik manka alebo škody predstavuje pre účtovnú jednotku majetkovú ujmu. Ako sa s ňou vyrovnať z pohľadu daní a účtovníctva?

Dátum publikácie:18. 7. 2019
Autor:Ing. Iveta Petrovická

tt_puta-eurobankovky

Problematika mánk a škôd je obsiahla a komplikovaná téma, ktorá sa svojimi dôsledkami dotýka takmer každého daňovníka.

Vznik manka alebo škody predstavuje pre účtovnú jednotku určitú majetkovú ujmu, resp. škodovú udalosť, s ktorou je potrebné dôsledne sa vyrovnať nielen z pohľadu majet­kovo-právneho, ale aj z pohľadu účtovných a daňových predpisov.

Manká a škody vznikajú spravidla nezávisle od vôle účtovnej jednotky a v niektorých prípadoch nemožno ich vzniku vôbec zabrániť. Daňové predpisy do istej miery rešpektujú okolnosti, ktoré predchádzali vzniku konkrétnej škody, a umožňujú pri splnení určitých podmienok uplatniť túto majetkovú ujmu do daňových výdavkov v plnej výške alebo s určitým obmedzením.

Definícia manka a škody

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) pojem mánk a škôd nevymedzuje, ale v § 21 ods. 2 písm. e) priamo odkazuje na zákon o účtovníctve. Definícia manka a škody upravená v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) platí teda aj pre účely dane z príjmov.

Všeobecne sa v praxi pod pojmom manko chápe strata, nedostatok, resp. úbytok zistený na majetku. Manko je definované v § 30 ods. 5 písm. a) zákona o účtovníctve a treba ním rozumieť inventarizačný rozdiel, pri ktorom zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve, pričom ho nemožno preukázať účtovným záznamom. Pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa takýto rozdiel označuje ako schodok. Mankom podľa § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve je aj inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku.

Pod pojmom škoda možno rozumieť hmotnú alebo inú stratu spôsobenú poškodením alebo znehodnotením majetku. Škodou na majetku je podľa § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku.

Podľa súčasnej definície škody v zákone o účtovníctve ku škode môže dôjsť na akomkoľvek majetku účtovnej jednotky. Je však potrebné dôsledne rozlišovať odstrániteľné a neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku, pretože ak dôjde k poškodeniu majetku, ktoré účtovná jednotka opravou odstráni, predmetom účtovania nie je účtovanie o škode, ale účtovanie o oprave.

Z pohľadu zákona o dani z príjmov je oprava považovaná za daňový výdavok bez ohľadu na to, na základe akých skutočností k poškodeniu majetku došlo, pretože opravený majetok daňovníkovi slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

Desatoro daňových zásad vyplývajúcich zo zákona o dani z príjmov

  1. V prípade, že dôjde k úbytku zásob (materiálu, tovaru, nedokončenej výroby, polotovarov vlastnej výroby, výrobkov a zvierat), je potrebné preukázať, či ide o úbytok spôsobený prirodzenými vlastnosťami zásob alebo nie. Ak sa táto súvislosť preukáže, pôjde o daňový výdavok.

  2. Daňovým výdavkom bude úbytok zásob v tom prípade, ak bude stanovená vnútropodniková norma prirodzených úbytkov zásob alebo stratného v maloobchode.
    Úbytky nad stanovené normy prirodzených úbytkov uvedené vo vnútornom predpise sú považované za manká.
    Pokiaľ ide o stratné v maloobchodnom predaji, ak úbytok tovaru nepresahuje ekonomicky odôvodnenú a prepočtami doloženú normu, je uznaný za daňový výdavok nad limit prirodzených úbytkov. Treba zdôrazniť, že sa tieto vnútropodnikové normy oplatí vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať, a to v nadväznosti na reálny vývoj skutočných prirodzených či iných úbytkov zásob. Nevyplatí sa tieto normy príliš nadhodnocovať.

  3. V prípade, že dôjde k škode na majetku, ktorá je nahlásená polícii a je spôsobená neznámym páchateľom, je táto škoda daňovo uznaná v plnej výške, a to aj vtedy, ak nie je majetok poistený. To znamená, že je plne daňovo uznateľná aj vtedy, ak poškodený podnikateľ nedostane žiadnu náhradu škody od poisťovne. Musí však ísť o neopraviteľnú škodu v zmysle účtovných predpisov. To znamená, že majetok musí byť v dôsledku škody z účtovnej evidencie vyradený. V prípade fyzických osôb musí, samozrejme, ísť o majetok, ktorý bol v dobe krádeže súčasťou obchodného majetku.

  4. K bodu 3 možno zahrnúť aj prípady, keď je odcudzená neznámym páchateľom hotovosť z pokladnice a záležitosť je nahlásená polícii a páchateľ nebol vypátraný.

  5. Pokiaľ je páchateľ (napríklad krádeže) zistený, nastáva z daňového pohľadu paradoxne problém. Záleží na tom, či majetok je poistený a možno očakávať náhradu od poisťovne. Výška škody spôsobená známym páchateľom je totiž daňovo uznaná len do výšky náhrady škody,...

 

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celý článok: 

Manká a škody v daňových výdavkoch:

1. Účtovanie mánk a škôd v podvojnom účtovníctve

2. Účtovanie mánk a škôd v jednoduchom účtovníctve

3. Manká a škody v daňových výdavkoch

4. Škody v špecifických prípadoch

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Iveta Petrovická

 

 

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 291,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

 

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Súvisiace interné firemné predpisy

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace účtovné súvzťažnosti

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner