Niektoré špecifiká pri uplatnení daňových výdavkov v praxi

Problematika daňových výdavkov je špecifická. Prinášame príklady z praxe, pri ktorých je niekedy problém pri posudzovaní daňovej uznateľnosti výdavku.

Dátum publikácie:25. 10. 2019
Autor:Ing. Nadežda Cígerová

tt_kladivko-bankovky

Výdavky, resp. náklady daňovníkov znižujú základ dane, len ak sú daňovo uznané podľa podmienok zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Pri stanovení základu dane sa vychádza z výsledku hospodárenia (podvojné účtovníctvo) alebo z rozdielu príjmov a výdavkov (jednoduché účtovníctvo), príp. z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Z uvedeného vyplýva, že ak náklad (výdavok) nebude zaúčtovaný (alebo zaevidovaný), daňovník prakticky nemá možnosť ho zahrnúť do základu dane. Toto platí pre preukázateľné výdavky. V zákone však existuje možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov za určitých okolností, ktoré si špecifikujeme v bode č. 2 tohto článku (Paušálne verzus preukázateľné výdavky). 

1. Základné ustanovenia zákona, ktoré vymedzujú preukázateľný daňový výdavok

§ 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Zákon o dani z príjmov poskytuje základnú definíciu daňového výdavku v § 2 písm. i).

Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) nielen na dosiahnutie, ale aj zabezpečenie alebo udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii (platí pre fyzické osoby). Ak sa využíva majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, a pri ňom vznikajú aj súvisiace výdavky, potom výdavky vo väzbe na tento majetok sa uznajú len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona. Uvedené platí za predpokladu, že zákon v iných ustanoveniach nedefinuje inak.

Požiadavky na daňový výdavok:

vecnosť vo väzbe na podnikanie

––>

preukázateľnosť

––>

evidovateľnosť

Preukázateľný daňový výdavok musí spĺňať tieto podmienky:

  • vecnosť: výdavok musí priamo súvisieť s dosahovaním, zabezpečením alebo udržaním zdaniteľných príjmov,
  • preukázateľnosť: daňovník musí dokázať, že nejde o fikciu, ale skutočný náklad a zároveň je nutné dodržať náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 zákona o účtovníctve,
  • evidovateľnosť: výdavok je nutné zaúčtovať v účtovníctve, príp. zaevidovať v daňovej evidencii, ak fyzická osoba nie je účtovnou jednotkou.

Faktúra nie je vždy v praxi postačujúca na dokázanie, že boli splnené zákonné podmienky na akceptovanie daňového výdavku a následné určenie správnej výšky základu dane z príjmov.

Ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len preukázaním daňového dokladu – faktúry s predpísaným obsahom, je to len jedna časť dôkazného bremena v prípade podvodu, resp. nejednotných tvrdení zmluvných strán. Závisí však od posudzovaného prípadu a okolností. V zásade platí, že daňové doklady musia na jednej strane jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, no na druhej strane je aj potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovaru (alebo zrealizovaniu služby) reálne došlo v rámci príslušného zmluvného vzťahu.

POZNÁMKA:

Za predpokladu, že nie sú splnené tieto hmotnoprávne pod­mienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane z príjmov PO.


Výber z príkladov:

Príklad:

Nákup kávovaru a mikrovlnky pre zamestnancov

Spoločnosť pre svojich zamestnancov nakúpila kávovar, mikrovlnku, ventilátor, obrazy a iné dekorácie ako vybavenie kancelárie. Budú tieto výdavky u zamestnávateľa aj daňovými výdavkami?

Riešenie:

Predmetné výdavky je v praxi možné považovať za daňové výdavky, ale nie vyslovene ako výdavky na pracovné a sociálne účely (keďže uvedené neprikazuje osobitný predpis). Uplatní sa základná definícia daňového výdavku v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a nie je poskytnutý na osobné účely zamestnancov.

Finančná správa odporúča vypracovať internú smernicu zamestnávateľa.

Príklad:

Ubytovanie u fyzickej osoby bez živnostenského oprávnenia

Zamestnanec predložil doklad o ubytovaní za rekreáciu od osoby, ktorá nie je živnostníkom, ubytovanie poskytuje pod DIČ. Môže sa považovať takýto doklad za oprávnený pre účely rekreačného príspevku na základe § 152a Zákonníka práce?

Riešenie:

Prenocovanie musí byť v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré bola odvedená obci miestna daň za ubytovanie.

Je ale nutné podotknúť, že zamestnávateľ nemá dôvod ani povinnosť skúmať zaplatenie miestnej dane za ubytovanie, ak zamestnanec preukáže oprávnené výdavky účtovným dokladom znejúcim na neho, v ktorom nie je uvedené zaplatenie tejto dane.

Ubytovacie zariadenia – tak ako sú kategorizované vo vyhláške, by mali prevádzkovať podnikatelia poskytujúci ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia.

Záver:

Za oprávnené výdavky nemožno po­važovať úhrady vykonané na základe účtovného dokladu, ktorý zamestnancovi vystavila osoba, ktorá nemá živnostenské oprávnenie.

Príklad:

Daňová uznateľnosť komerčného poistného pre zamestnancov

Spoločnosť dohodla s poisťovňou komerčné poistenie pre zamestnancov vzťahujúce sa na trvalé následky po úraze, smrť atď. V prípade poistnej udalosti by bolo plnenie vyplatené priamo zamestnancovi. Poistné plne hradí spoločnosť a vzťahuje sa len na udalosti, ktoré sa prihodia v mieste výkonu práce. Možno takýto náklad považovať za daňovo uznateľný z hľadiska dane z príjmov?

Riešenie:

Poistenie by sa malo prioritne zdaniť zamestnancovi ako nepeňažný príjem podľa § 5 zákona o dani z príjmov a až následne sa uvedené od roku 2015 môže riešiť ako daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Predpokladom je, že si to firma aj písomne stanoví v zmluve, smernici a pod. Ak sa uvedené zdaní zamestnancom (čo by sa malo), v podvojnom účtovníctve sa zaznamená zápis na účet 528.AE – analytická evidencia daňovo uznaná. Účet 528 už nie je od roku 2015 automaticky daňovo neuznaný náklad.

 

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celý článok: Niektoré špecifiká pri uplatnení daňových výdavkov v praxi

3. Špecifické príklady uznateľnosti daňových výdavkov v praxi
- výdavky na rekreáciu zamestnanca, výdavky na rekreáciu podnikateľa, ubytovanie u fyzickej osoby bez živnostenského oprávnenia, výdavky na stravovanie podnikateľa, nákup kávovaru a mikrovlnky pre zamestnancov, odpisy a prenajatý majetok, výdavky na reklamu, odpisovanie reklamných stavieb, reklamné predmety, víno a iný alkohol ako reklamný predmet a pod.
4. Iné príklady súvisiace s daňovou uznateľnosťou výdavkov
- refakturácia nákladov pre živnost­níkov, uplatnenie zákazu kompenzácie v účtovníctve, úrok z úveru, daňová uznateľnosť komerčného poistného pre zamestnancov, účtovanie storno poplatku za letenku, zahraničná DPH v daňových výdavkoch, lokalizačné zariadenie pre automobil, oneskorene doručená faktúra,...

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Nadežda Cígerová

 

 

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 291,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

 

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Súvisiace odborné články

Súvisiace aktuality

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner