Otázky k vyplateniu dividend, kapitálového fondu z príspevkov a k iným špecifickým druhom príjmov

Príspevok je zameraný na niektoré vymedzené druhy príjmov (podiely na zisku, príjem z likvidačného zostatku, špecifiká pri zdaňovaní príjmov z príležitostnej činnosti a pod.) vo väzbe na daňový, ale aj účtovný aspekt.

Dátum publikácie:26. 6. 2020
Autor:Ing. Nadežda Cígerová

tt_otazniky-kava

Príspevok je zameraný na niektoré vymedzené druhy príjmov (podiely na zisku, príjem z kapitálového fondu z príspevkov, príjem z titulu vyplatenia likvidačného zostatku a pod.) vo väzbe na daňový, ale aj účtovný aspekt.

Hneď v prvých troch otázkach ponúkame praktický návod pre firmu, ktorá má povinnosť odviesť zrážkovú daň z podielov na zisku od roku 2017 a následne v zákonom stanovenom termíne.

Definícia „dividendy“ je špecifikovaná v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktoré prešlo viacerými zmenami nielen v roku 2017, 2018, ale aj v roku 2020.

Praktické stanovenie základu dane z titulu odvedenia dane pri niektorých druhoch príjmov vyžaduje poznať definíciu „vkladu“ v intenciách zákona. Pri fyzických osobách sa špecificky vysvetľuje aj príležitostný príjem vo väzbe na oslobodenie 500 eur. Kedy je na toto oslobodenie nárok? Na všetky dôležité otázky nájdete relevantnú odpoveď v nasledujúcich riadkoch.

Otázka:
Ktoré dividendy (podiely na zisku) spadajú pod inštitút zrážkovej dane a za akých podmienok (sadzba dane, stanovenie základu dane)?

Povinnosť odviesť zrážkovú daň má spoločnosť, ktorá vypláca podiely na zisku uvedené v § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, a to za predpokladu, že sú vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017. Ide o situáciu, kedy je spoločníkom fyzická osoba (t. j. nie právnická osoba) a táto osoba ako spoločník sa podieľa na základnom imaní príslušnej obchodnej spoločnosti.

Sadzba dane je 7 % a základom dane je vyplatený príjem neznížený o výdavky. Daňovníkom je táto fyzická osoba – spoločník a platiteľom dane je obchodná spoločnosť, ktorá podiely na zisku vypláca. Zrážkovú daň je spoločnosť povinná odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa neurčí inak.

Otázka:
Ako sa postupuje v prípade, že spoločnosť platí zrážkovú daň prvýkrát – t. j. v postavení platiteľa dane ešte nebola? Na daňovom úrade je registrovaná len ako daňovník dane z príjmov pre účely podávania svojho daňového priznania.

Ak obchodná spoločnosť, ktorá vypláca podiely na zisku, nemá registráciu ako platiteľ (zrážkovej) dane, má povinnosť na účel vykonania zmien v registrácii oznámiť miestne príslušnému správcovi dane, že sa stala platiteľom dane.

Predmetnú oznamovaciu povinnosť si firma splní elektronicky prostredníctvom štruktúrovaného elektronického tlačiva REGDPv20, ktoré je zverejnené na portáli finančnej správy www.financnasprava.sk po prihlásení do osobnej internetovej zóny v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Register/ Registrácia na daň z príjmov a DPH/.

Tlačivo REGDPv20: Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a daň z poistenia – ver. 2020

Tlačivo REGDPv20

 

Otázka:
Aké sú špecifiká pri zdaňovaní príjmov z príležitostnej činnosti? Fyzická osoba ich vykazuje ako príjem podľa § 8 zákona. Je možné uplatniť aj oslobodenie? Ako sa uvádzajú v daňovom priznaní?

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa za príjem z príležitostnej činnosti, príjem z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a príjem z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí nepovažuje príjem, ktorý plynie:

  • z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, pričom
  • ten, kto príjem vypláca, je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov, pričom si môže znížiť svoj základ dane o odmenu vyplatenú fyzickej osobe na základe vystaveného účtovného dokladu.

Špecifické je to, že takýto príjem sa zdaňuje ako ostatný príjem „iný“ podľa § 8 zákona o dani z príjmov (čiže nie „príležitostný“). Pri takomto príjme nie je možné uplatniť oslobodenie od dane z príjmov vo výške 500 eur. Zdaňuje sa prostredníctvom podaného daňového priznania typu B na r. č. 17, nie na riadku č.1.

Riadok č. 1 a č. 17 v daňovom priznaní typu B

Riadok č. 1 v daňovom priznaní typu B

Riadok č. 17 v daňovom priznaní typu B

Podľa § 8 ods. 2 ZDP, ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu (v r. 1 až 17) vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Pri príjme na riadku č. 17 nie je možné uplatniť oslobodenie vo výške 500 eur.

Príklad:

Príjem z príležitostného prenájmu automobilu

Daňovník, ktorý je celý rok zamestnaný, prenajal príležitostne svoj automobil susedovi, keďže potrebuje svoju manželku pravidelne voziť na kontroly do nemocnice. Dosiahol príjem vo výške 150 eur. Je možné považovať takýto príjem za príjem z príležitostného prenájmu hnuteľnej veci?

Riešenie:

Predmetný príjem je možné považovať za príležitostný príjem, keďže nájomca nie je podnikateľský subjekt, ktorý použil automobil na podnikanie. V takomto prípade je možné uplatniť oslobodenie vo výške 500 eur. Príjem sa do daňového priznania neuvádza.

Príklad:

Príjem z príležitostného šitia rúšok

Pani Iveta Tenká je v pracovnom pomere, pričom si privyrába spôsobom, že šije rúška pre svojich susedov a známych. Jedno rúško stojí 2,50 eura, spolu ich ušila 250 ks. V úhrne ide o sumu 625 eur. Môže si uplatniť oslobodenie vo výške 500 eur v daňovom priznaní?

Riešenie:

Vzhľadom na skutočnosť, že p. Tenká predáva rúška svojim susedom a známym, ktorí nie sú podnikateľské subjekty, môže si uplatniť hodnotu oslobodenia v sume 500 eur. V daňovom priznaní by uviedla ako zdaniteľný príjem len hodnotu prevyšujúcu výšku oslobodenia, t. j. 125 eur.

Podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov platí, že do základu dane sa zahrnú výdavky v rovnakom pomere, v akom je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom (125/625 = 20 % preukázateľných výdavkov).

Alternatíva č. II:

Za predpokladu, že by svoje produkty pani Iveta ponúkla aj nejakej firme, resp. podnikateľovi v rámci výkonu jeho činnosti a ten by si uvedené mohol uplatniť ako daňový výdavok, vystavil by i relevantný účtovný doklad (zmluvu, objednávku a pod.), potom by na príslušné kusy rúšok oslobodenie 500 eur uplatniť nemohla. V danom prípade by išlo o tzv. iný príjem, ktorý si môže znížiť o výdavky preukázateľne dosiahnuté na tieto príjmy (nákup látky, gumičiek a pod.) v pomernej výške.

 

Článok je skrátený. Celý článok: Otázky k vyplateniu dividend, kapitálového fondu z príspevkov a k iným špecifickým druhom príjmov

Zoznam otázok:

Otázka č. 1: Ktoré dividendy (podiely na zisku) spadajú pod inštitút zrážkovej dane a za akých podmienok (sadzba dane, stanovenie základu dane)?

Otázka č. 2: Aké číslo účtu sa má použiť pri zrazení zrážkovej dane spoločnosťou? Existuje špecifický variabilný symbol, ktorý je pri vyplatení za rok 2020 nutné použiť?

Otázka č. 3: Ako sa postupuje v prípade, že spoločnosť platí zrážkovú daň prvýkrát – t. j. v postavení platiteľa dane ešte nebola? Na daňovom úrade je registrovaná len ako daňovník dane z príjmov pre účely podávania svojho daňového priznania.

Otázka č. 4: Čo spadá pod pojem „podiel na zisku“, resp. „dividenda“? Je to len hodnota, ktorá je v podvojnom účtovníctve podnikateľských účtovných jednotiek zaúčtovaná na účte 428, resp. 431? Aká konkrétna zmena v definícii dividend bola implementovaná od roku 2020?

Otázka č. 5: Je predmetom dane aj podiel člena pozemkového spoločenstva na zisku, resp. likvidačnom zostatku? Ak áno, ako sa stanoví základ dane?

Otázka č. 6: Čo sa považuje za vklad na účely zákona o dani z príjmov? Aké zmeny nastali od roku 2020?

Otázka č. 7: Pri akých daňových súvislostiach je možné použiť pojem „vklad“?

Otázka č. 8: Ako sa posudzuje príjem z vyplatenia prostriedkov z kapitálového fondu v prípade spoločníka, ktorým je fyzická osoba? Kde sa uvádza v daňovom priznaní?

Otázka č. 9: Aké účtovné prípady vznikajú v spoločnosti, ktorá prijala splatený príspevok do kapitálového fondu z príspevkov (t. j. na účet 413)? Ak je spoločníkom iná účtovná jednotka, aké postupy zvolí pri účtovaní?

Otázka č. 10: Aké sú špecifiká pri zdaňovaní príjmov z príležitostnej činnosti? Fyzická osoba ich vykazuje ako príjem podľa § 8 zákona. Je možné uplatniť aj oslobodenie? Ako sa uvádzajú v daňovom priznaní?

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Nadežda Cígerová

 

 

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 291,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

 

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Súvisiace odborné články

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace aktuality

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

  • 740/2002 Z. z. Oznámenie o opatrení o postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v PÚ
  • 595/2003 Z. z. Zákon o dani z príjmov

Funkcie

Partner