Príjmy fyzických osôb – v otázkach a príkladoch

Prinášame viac ako 20 príkladov a 30 otázok, ktoré poskytnú daňovníkom - fyzickým osobám - návod, ako postupovať pri zdaňovaní svojich príjmov.

Dátum publikácie:29. 10. 2020
Autor:Ing. Nadežda Cígerová

tt_dp-2-11-2020

Predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s jeho majetkom. Nie každý príjem je však zdaniteľný.

Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. Fyzická osoba by mala preto poznať zákon v takej miere, aby vedela správne vyčísliť svoj zdaniteľný príjem po uplatnení prípadných súm oslobodenia a správne kvantifikovať výdavky, ktoré sa k príjmom viažu. Zákon totiž určuje limity – či už v kontexte podmienky zaplatenia, hraničnej hodnoty alebo limitácie podľa osobitných predpisov.

V prípade podávania daňových priznaní bol stanovený fixný dátum 30. september 2020, keď sa skončí opatrenie týkajúce sa ich odkladu. Odvtedy začala plynúť lehota jeden mesiac od skončenia sa mimoriadnej situácie. Od 30. septembra do jedného mesiaca je potrebné podať daňové priznanie a zaplatiť daň, teda bude to k dátumu 31. október 2020.

Pre všetky povinnosti, ktoré majú  daňové subjekty splniť do konca mesiaca po období pandémie, platí termín pondelok 2. novembra 2020, a to vzhľadom na to, že koniec októbra pripadne na sobotu.

Úvod

Fyzickými osobami z daňového pohľadu sú podnikatelia – živnostníci, SZČO, autori, lekári, právnici, daňoví poradcovia a pod. Do tohto termínu spadajú samozrejme i občania, keďže aj oni môžu vykazovať príjmy v daňovom priznaní (napríklad príjem zo zamestnania alebo z predaja svojho súkromného majetku, prípadne z prenájmu bytu).

Ak sa bavíme o príjmoch zo závislej činnosti v intenciách zákona č. 595/2003 Z. z., je nutné podotknúť, že sem spadajú nielen zamestnanci podľa Zákonníka práce, ale aj likvidátori, prokuristi, členovia družstiev, spoločníci, konatelia spoločností s ručením obmedzeným a podobne (bližšie § 5 zákona o dani z príjmov).

Základné fakty

V praxi sú často fyzické osoby – nepodnikatelia prekvapené, že aj ony môžu viesť nehnuteľnosti v obchodnom majetku. Je to v situáciách, keď prenajímajú nehnuteľnosť ako občania.

Vtedy sú dokonca považované aj za tzv. „zdaniteľné osoby“ v intenciách zákona o DPH a musia sledovať, či neprekročia obrat 49 790 eur. Ak ho dosiahnu, mali by požiadať o registráciu k DPH. V danom príspevku sa však pohľadom DPH zaoberať nebudeme. Sústredíme sa na pohľad dane z príjmov a spomenieme základné praktické princípy pri vyčísľovaní základu dane (t. j. rozdielu medzi príjmami a výdavkami).

Viac ako 20 príkladov a 30 otázok poskytne daňovníkom návod, ako postupovať pri zdaňovaní svojich príjmov.

Otázka č. 1:

Fyzické osoby podávajú daňové priznanie typu A alebo typu B. Aká je hraničná hodnota príjmov určujúca zákonnú povinnosť podať daňové priznanie?

Predpokladom pre povinnosť podať daňové priznanie je, že sa dosiahla požadovaná hranica príjmov, ktorá vyplýva z § 32 ods. 1 ZDP. Fyzická osoba musí podať daňové priznanie, ak:

  1. daňovník za rok 2019 dosiahol zdaniteľné príjmy zahrnované do základu dane presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (50 % z 3 937,35 €), čiže ide o sumu 1 968,68 €;
    Výpočet za r. 2019: 19,2 x 205,07 (platné životné minimum) : 2 = 1 968,68 €.
  2. daňovník za rok 2020 dosiahol zdaniteľné príjmy zahrnované do základu dane presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti základu dane (50 % zo 4 414,20 €), pričom v roku 2020 je to suma 2 207,10 €.
    Výpočet za r. 2020: 21 x 210,20 (platné životné minimum) : 2 = 2 207,10 €.

Je však nutné upozorniť, že daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorému podľa zákona nevznikla povinnosť zaslať tieto vyplnené formuláre (tlačivá) daňových priznaní typu A a B, a to za predpokladu, že ho správca dane vyzve na podanie daňového priznania (čo vyplýva priamo z § 15 daňového poriadku).

Príklad č. 1: Neprekročená hranica na podanie daňového priznania

Klientka, ktorá je SZČO, si založila tetovacie štúdio, podala odklad na daňové priznanie. Avšak následne sa zistilo, že za príslušné zdaňovacie obdobie nemala žiadne príjmy, bola celý rok na dlhodobej PN, nedosiahla ani hranicu príjmu pre podanie daňového priznania. Stačí poslať len oznámenie, že nevznikla povinnosť podať daňové priznanie za rok 2019?

Je vhodné podať takéto oznámenie, aby správca dane živnostníčku nevyzval k jeho podaniu.

Daňové priznanie k dani z príjmov je totiž povinný podať každý, komu táto povinnosť vznikne, ale aj ten daňovník, ktorého na to správca dane vyzve. Za predpokladu, že správca dane vyzve fyzickú osobu na podanie daňového priznania k dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie, daňovník má povinnosť daňové priznanie podať v lehote uvedenej vo výzve, a to bez ohľadu na skutočnosť, či vznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa zákona o dani z príjmov alebo nie.

Príklad č. 2: Príjem dôchodcu v sume 1 800 eur

Fyzická osoba, dôchodca, mal uzavretú príkaznú zmluvu s firmou na sumu 1 800 eur za rok. Dôchodca iné príjmy nemal. Vykonával rôzne administratívne (doplnkové) práce na počítači a tvoril tabuľky v exceli. Aký to má dosah pre fyzickú osobu a taktiež i spoločnosť?

Príkazná zmluva je pojem, ktorý môže evokovať aj závislú činnosť, záleží od obsahu zmluvy. Môže ísť teda o zamestnanecký pomer (§ 5 ZDP), ak je tam dostatočná závislosť na pracovné podmienky zamestnanca, ale môže ísť aj o príležitostný príjem (§ 8 ZDP). Podľa § 32 zákona o dani z príjmov je povinnosť podať daňové priznanie, ak daňovník za rok 2019 dosiahol zdaniteľné (nie oslobodené) príjmy presahujúce 1 968,68 eura, pričom v roku 2020 je to suma 2 207,10 eura. Dôchodok je od dane oslobodený.

Záver:

  1. Dôchodca nemusí podávať daňové priznanie, keďže jeho príjem (1 800 eur) je pod vyššie stanovené hraničné hodnoty – či už ide o rok 2019, alebo o rok 2020.
  2. Z pohľadu s. r. o. platí, že za predpokladu, že nejde o znaky závislej činnosti, firma nemala povinnosť preddavkovo odvádzať daň z príjmu fyzických osôb – čiže môže na uvedené nahliadať ako na externý vzťah podľa obchodného (občianskeho) práva, pričom zmluvu zaúčtuje na účet služieb zápisom 518.AE/325. Pôjde o daňovo uznaný náklad.
Otázka č. 2:

Aké sú špecifiká daňového priznania typu A u fyzických osôb?

Daňové priznanie typu A je určené pre závislú činnosť – a teda zamestnancov. Tlačivo má 6 strán. Za predpokladu, že zamestnanec má príjmy (aj) zo zdrojov v zahraničí alebo plynuli od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane, musí daňové priznanie podať zamestnanec sám – t. j. dotyčná fyzická osoba. To isté platí aj v prípade, ak zamestnanec deklaruje len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) a nepožiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania – a teda toto ročné zúčtovanie nebude zamestnávateľom vykonané.

Pri podaní daňového priznania typu A je nutné disponovať kópiou všetkých potvrdení/ dokladov o príjmoch zo zamestnania plynúcich zo SR a zo zahraničia a doklady o zaplatenom povinnom poistnom.

  • U daňovníka, ktorý si uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a ZDP, je prílohou daňového priznania typu A potvrdenie vydané veriteľom podľa § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie.
  1. Musí daňovník predkladať rodný list pri uplatňovaní nároku na daňový bonus?
    Prvýkrát pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2019 platí, že sa nemusia opakovane každý rok prikladať doklady vo väzbe na daňový bonus – ak napr. daňovník už rodný list v minulosti priložil a v týchto dokladoch nedošlo k zmene údajov.
  2. Je nutné, aby daňovník predkladal potvrdenie o návšteve školy svojho dieťaťa k tomuto daňovému priznaniu?
    Nie, nemusí, ak dieťa žijúce s ním v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom na území SR.

Upozornenie!

Potvrdenie o návšteve školy nemajú povinnosť predkladať len tí daňovníci, ktorí si uplatňujú daňový bonus na deti, ktoré študujú na území SR, a rodné listy tí daňovníci, ktorí ich už správcovi dane predložili a údaje v nich sa nezmenili.

Príklad č. 3: Závislá činnosť vykonávaná rezidentom SR v Českej republike

Slovenská fyzická osoba vykonávala v mesiacoch apríl až september činnosť v Českej republike u českého zamestnávateľa. Táto česká firma v postavení zamestnávateľa mesačne zrážala zo mzdy preddavky na daň. Je slovenský daňovník povinný po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie SR a uviesť tam predmetné príjmy zo zdrojov v zahraničí?

Fyzická osoba – rezident v SR musí vyrovnať celosvetovú povinnosť vo svojej krajine rezidencie – t. j. v SR. Ak teda daňovníkovi (rezidentovi SR), ktorý v zdaňovacom období poberal príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, vyplynie povinnosť na podanie daňového priznania v zmysle § 32 ZDP, má povinnosť uviesť (aj) tieto zahraničné príjmy v daňovom priznaní podanom v SR.

Na zamedzenie dvojitého zdanenia z príjmov zo zdrojov v ČR je v zmysle článku 22 zmluvy určená metóda zápočtu dane. Keďže zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia nemôže zadávať ťaživejšie podmienky ako vnútroštátny predpis, je možné za určitých okolností postupovať podľa nášho zákona a nie zmluvy. Pri príjmoch zo závislej činnosti platí, že ak je to pre daňovníka výhodnejšie, v súlade s § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov môže na zamedzenie dvojitého zdanenia uplatniť metódu vyňatia príjmov, a teda nie metódu zápočtu dane, ako stanovuje zmluva.

Ako prílohu k daňovému priznaniu daňovník priloží potvrdenie o príjme od českého zamestnávateľa, prípadne o zaplatenom povinnom poistnom (napr. aj výplatné pásky).

Otázka č. 3:
Uplatnenie výdavkov pri prenájme (zariadenie bytu, čistiace prostriedky + väzba na zaradenie do obchodného majetku)

Je možné pri prenájme nehnuteľnosti výdavky na nákup zariadenia bytu (nábytok, elektrické spotrebiče a pod.) daňovo uznať? Musí sa zohľadniť fakt, či fyzická osoba v postavení nepodnikateľa má túto nehnuteľnosť evidovanú v obchodnom majetku (cez daňovú evidenciu, resp. účtovníctvo)? Ako sa posúdi nákup čistiacich prostriedkov, vysávača, prípadne posteľnej bielizne?

V prvom rade je nutné si uvedomiť, že pre priame obhájenie výdavkov je vhodné, aby bolo v zmluve o prenájme určené aj príslušenstvo:

  • samostatne stojaci nábytok, nevstavané spotrebiče je možné uznať daňovo, i keď fyzická osoba nemá nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku. Posudzuje sa hraničná hodnota 1 700 eur – nad túto sumu sa musí hnuteľná vec odpisovať;
  • vstavaná kuchynská linka, vstavané spotrebiče by sa mali posúdiť ako technické zhodnotenie nehnuteľnosti, preto je nutné mať vtedy nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku;
  • ak sa zariadenie kúpilo v predchádzajúcom roku, kedy sa ešte nehnuteľnosť neprenajímala, i tak sa môže uplatniť za vyššie uvedených podmienok do výdavkov; Je to povolené v súlade s § 4 ods. 4 zákona o dani z príjmov.

Výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník s príjmami podľa § 6 začal túto činnosť vykonávať, sa zahrnú do základu dane, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začal túto činnosť vykonávať.

  • vysávač, čistiace prostriedky, posteľná bielizeň – tieto výdavky už evokujú skutočnosť, že by mala mať fyzická osoba živnosť na prenájom. Preto ak nie je na prenájom živnostenské oprávnenie, neodporúčame tieto výdavky uplatňovať.

Upozornenie!

O živnosť (t. j. o aktívny príjem podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov) ide vtedy, ak sa poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom. Primárne ide o služby „hotelového typu“. Vtedy prenajímateľ bude potrebovať okrem živnosti na prenájom nehnuteľnosti aj živnosť na vykonávanie iných služieb, ak spĺňajú podmienky niektorej zo živností.

  • Základné služby sú napr. dodávka elektriny, tepla, vody, plynu, odvoz domového a komunálneho odpadu, odvádzanie splaškov, upratovanie spoločných priestorov a pod. Tieto výdavky sa môžu deklarovať pri príjme podľa § 6 ods. 3 zákona (nejde vtedy o živnosť), pričom pre uplatnenie týchto daňových výdavkov nie je povinnosť mať nehnuteľnosť v obchodnom majetku.

Príklad č. 4: Kurz na prepočet zahraničných príjmov

Daňovník deklaroval príjmy zo závislej činnosti v zahraničí. Aký kurz sa použije pre príjmy, ktoré sú vyplatené v cudzej mene – napr. v mene CZK?

Zákon o dani z príjmov rieši tzv. prepočítací kurz v § 31 ods. 2 ZDP. Podľa tohto ustanovenia platí, že pri príjmoch zo závislej činnosti plynúcich zo zdrojov v zahraničí na prepočet cudzej meny na eurá sa použije alternatívne kurz:

  • priemerný, za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, alebo
  • platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, alebo
  • priemerný ročný za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, alebo aj
  • priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy.

Pri závislej činnosti sa štandardne uplatňuje metóda vyňatia príjmov, lebo je to v podstate výhodnejšie.

Upozornenie!

Ak by však išlo o zápočet (t. j. o metódu zamedzenia dvojitého zdanenia), je nutné zohľadniť skutočnosť, že zákon uvedené rieši špecificky. Na zápočet dane zaplatenej v zahraničí sa použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

 

Článok je uvedený v skrátenom znení. Obsah celého článku:

 

Prehľad kľúčových opatrení z oblasti daní – dôležité nové termíny

Poznámky pod čiarou:

 

 

Využívajte funkcie a služby Daňového centra naplno!

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 291,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

 

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Súvisiace tlačivá a formuláre

Súvisiace aktuality

Súvisiace videoškolenia

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.