Povinnosti zamestnávateľa v oblasti mzdového účtovníctva pri uzatváraní roku 2019 a prechode na rok 2020

Pri uzatváraní kalendárneho roka je potrebné v oblasti mzdového účtovníctva vykonať úkony smerujúce k príprave na účtovnú závierku a ročnému zúčtovaniu preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Dátum publikácie:10. 1. 2020
Autor:Ing. Eva Gášpárová

tt_2019-2020

Pri uzatváraní kalendárneho roka musí zamestnávateľ v oblasti mzdového účtovníctva vykonať úkony smerujúce k príprave na účtovnú závierku za účtovné obdobie a ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie, spočívajúce predovšetkým v odsúhlasení a uzatvorení mzdových listov a ostatných evidencií za kalendárny rok a vystavení potvrdení v súvislosti s poskytovaním mzdy a vyberaním preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Povinnosti zamestnávateľa pri ročnej uzá­vierke v mzdovej učtárni:

  • zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve ustanovuje povinnosť:
    • tvorby rezerv v súvislosti so mzdovými nákladmi,
    • inventarizácie pohľadávok a záväzkov voči zamestnancom, inštitúciám zdravotného a sociálneho zabezpečenia a správcovi dane,
    • uchovávania dokumentácie v súlade so zákonom č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach,

  • zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce ustanovuje povinnosť:
    • rekapitulácie dovoleniek zamestnancov a vyplatenia náhrady mzdy za tú časť nevyčerpanej dovolenky za predchádzajúci rok, ktorá presahuje štyri týždne,

  • zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde ustanovuje povinnosť:
    • zúčtovania prostriedkov sociálneho fondu za kalendárny rok,

  • zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení ustanovuje povinnosť:
    • vedenia a uchovávania evidencie o zamestnancoch na účely zdravotného poistenia,

  • zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ustanovuje povinnosť:
    • vedenia a uchovávania evidencie o zamestnancoch na účely sociálneho poistenia,
    • vedenia evidenčných listov dôchodkového poistenia,

  • zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ustanovuje povinnosť:
    • vedenia a uchovávania mzdových listov,
    • vystavenia potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, ak zamestnancovi nebu­de vykonávať ročné zúčtovanie pred­davkov na daň z príjmu zo závislej činnosti.

1. Tvorba rezerv súvisiacich so mzdovými nákladmi

Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť zamestnávateľa, ktorá vzniká z minulých udalostí, pričom ak nie je známa výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Povinnosť tvorby rezerv vyplýva z § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve.

Zásady pre tvorbu a použitie rezerv sú ustanovené v § 19 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve. Spôsob tvorby a použitia rezerv by mal byť stanovený vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Zamestnávatelia účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva rezervy v súvislosti so mzdovými výdavkami netvoria.

Zamestnávatelia účtujúci v sústave podvojného účtovníctva sú v zmysle § 19 ods. 7 postupov účtovania povinní tvoriť nasledovné rezervy súvisiace so mzdovými nákladmi:

  • rezervy na odstupné, ktoré sa tvoria na základe povinnosti zamestnávateľa vyplatiť odstupné v zmysle Zákonníka práce, resp. kolektívnej zmluvy, pričom dôvodom pre tvorbu rezervy je očakávané znižovanie počtu zamestnancov alebo iných reštrukturalizačných opatrení,
  • rezervy na nevyčerpané dovolenky vrá­tane sociálneho a zdravotného poistenia, ktoré sa tvoria v prípade, ak zamestnanec nevyčerpal svoju riadnu dovolenku za kalendárny rok do konca tohto roka a využije možnosť čerpania zostatku tejto dovolenky do konca budúceho kalendárneho roka, pričom pri výpočte rezervy sa vychádza z priemerného zárobku zamestnanca a z predpokladanej náhrady za nevyčerpanú dovolenku, musí sa tvoriť aj rezerva na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré platí zamestná­vateľ,
  • rezervy na odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti, ktoré sa vytvárajú na odmeny členom dozornej rady a iných orgánov účtovnej jednotky za ich prácu pre účtovnú jednotku za účtovné obdobie, ktoré budú vyplatené v nasledujúcom účtovnom období, pričom nárok na odmenu vyplýva zo stanov spoločnosti alebo iných interných predpisov,
  • rezervy na vyplácanie prémií a odmien, ktoré sa tvoria v prípadoch, ak účtovná jednotka má povinnosť vyplatenia prémií a odmien na základe dosiahnutého výsledku hospodárenia a do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nie je známa výška týchto prémií a odmien, preto sa rezerva vytvára vo výške predpokladaných prémií a odmien vrátane povinného sociálneho a zdravotného poistenia plateného zamestnávateľom,
  • rezervy na vyplácanie odchodného, vyplácanie plnení pre zamestnancov pri životných jubileách alebo pracovných jubileách a iných plnení pre zamestnancov, ktoré sa tvoria v prípadoch, ak v nasledujúcom účtovnom období vznikne zamestnancom nárok na odchodné a iné zamestnanecké požitky v zmysle Zákonníka práce, kolektívnej zmluvy alebo iných predpisov, pričom pri výpočte je možné vychádzať z priemerného zárobku zamestnancov.

Príklad č. 1:

Zamestnávateľ predpokladá, že v roku 2020 z dôvodu obmedzenia výroby prepustí 20 výrobných robotníkov. Má podpísanú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej bude povinný prepusteným zamestnancom vyplatiť odstupné v súlade s § 76 Zákonníka práce vo výške násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca v závislosti od doby trvania pracovného pomeru dotknutých zamestnancov. V internom predpise o tvorbe rezerv má ustanovenú tvorbu rezervy na odstupné (bez poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ) vo výške trojnásobku priemerného platu zamestnancov v prevádzke, ktorej sa plánované prepúšťanie týka.

Priemerný mesačný zárobok zamestnanca predmetnej prevádzky k 31. 12. 2019 je 828 €. Rezervu k 31. 12. 2019 vytvorí v sume 828 x 3 x 20 = 49 680 €.

Príklad č. 2:

Niektorí zamestnanci nevyčerpali svoju riadnu dovolenku za kalendárny rok 2019 do konca tohto kalendárneho roka a využijú možnosť čerpania zostatku dovolenky do konca kalendárneho roka 2020. Zamestnávateľ vytvorí rezervu na nevyčerpané dovolenky k 31. 12. 2019 v sume, ktorú by zamestnancom poskytol za čerpanie dovolenky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, t. j. použitím ich priemerného zárobku k 31. 12. 2019. Z takto vypočítanej predpokladanej náhrady za nevyčerpanú dovolenku vytvorí aj rezervu na povinné sociálne a zdravotné poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ.

Zamestnanec

Počet dní
nevyčerpanej dovolenky

Priemerný
hodinový
zárobok

Rezerva
na nevyčerpanú dovolenku

Rezerva
na sociálne
poistenie
25,2 %

Rezerva
na zdravotné poistenie
10 %

Peter Novák

5

7,5200

300,80

75,80

30,08

Martin Vápeník

4

6,9855

223,54

56,33

22,35

Ivan Mráz

1

3,9324

31,47

7,93

3,14

Spolu

 

 

555,81

140,06

55,57

Príklad č. 3:

Členovia dozornej rady akciovej spoločnosti majú podľa zmluvy o výkone funkcie člena dozornej rady nárok na odmenu po schválení účtovnej závierky v závislosti od dosiahnutého výsledku hospodárenia a celkovej situácie spoločnosti, a to minimálne vo výške 3 000 €. Účtovná jednotka na základe porovnania priznaných odmien a výsledku hospodárenia v minulých rokoch predpokladala, že predstavenstvo spoločnosti prizná členom dozornej rady za rok 2019 odmenu vo výške 9 000 €, preto v tejto výške vytvorí k 31. 12. 2019 rezervu.

Zamestnávatelia, ktorí uplatňujú konto pracovného času podľa § 87a Zákonníka práce, sú povinní vytvárať rezervu na mzdu pri uplatňovaní konta pracovného času vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca.

Konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo písomnou dohodou so zástupcami zamestnancov. Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je ustanovený týždenný pracovný čas (kladný účet konta pracovného času) a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec (záporný účet konta pracovného času).

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi základnú zložku mzdy, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času. Zamestnávateľ je povinný viesť účet konta pracovného času, na ktorom eviduje rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca a rozdiel medzi skutočne poskytnutou základnou zložkou mzdy a základnou zložkou mzdy, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas. Ak bola ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, zamestnancom poskytnutá nižšia základná zložka mzdy, ako by im patrila a ktorá bude poskytnutá v nasledujúcom účtovnom období, na tento rozdiel sa vytvára rezerva.

Príklad č. 4:

Zamestnávateľ uplatňuje konto pracovného času. Zamestnanec má ustanovený 40-hodinový týždenný pracovný čas, hodinovú mzdu 5 €. V decembri 2019 odpracoval 200 hodín, jeho mzda za ustanovený pracovný čas je 800 € a za skutočne odpracovaný čas je 1 000 €. Zamestnávateľ je povinný na mzdu za navyše odpracované hodiny tvoriť rezervu v sume 200 € vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ vo výške 35,2 % v sume 70,40 €.

 

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celý článok: Povinnosti zamestnávateľa v oblasti mzdového účtovníctva pri uzatváraní roku 2019 a prechode na rok 2020

Obsah:

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Eva Gášpárová

 

 

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 291,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

 

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Súvisiace odborné články

Súvisiace tlačivá a formuláre

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner