Zdaňovanie príjmov zo zahraničia v príkladoch

Medzinárodné zdaňovanie príjmov u daňovníka si vyžaduje správne posúdenie jeho rezidencie, prípadne stanovenie stálej prevádzkarne, ktorá mu vznikne v zahraničí. Prinášame 20 ilustrácií možného zdanenia príjmov zo zahraničia.

Dátum publikácie:7. 5. 2020

tt_podanie-ruk-10-2018

Medzinárodné zdaňovanie príjmov u daňovníka si vyžaduje správne posúdenie rezidencie, prípadne stanovenie stálej prevádzkarne, ktorá mu vznikne v zahraničí.

Na základe uvedených a ďalších skutočností daňovník posudzuje všetky svoje príjmy plynúce zo zahraničia, ktoré dosiahol za príslušné zdaňovacie obdobie. V situácii, keď je považovaný za rezidenta dvoch zmluvných štátov, dochádza ku konfliktu daňovej rezidencie, ktorú je potrebné správne posúdiť z daňového hľadiska, aby sa predchádzalo dvojitému zdaneniu príjmov. V prípade preukázateľne zdaneného príjmu podľa legislatívy konkrétneho štátu, bez ohľadu na výšku zaplatenej dane, je potrebné správne stanovenie metódy na elimináciu dvojitého zdanenia predmetného príjmu

Medzinárodné zdaňovanie príjmov u daňovníka si vyžaduje správne posúdenie rezidencie, prípadne stanovenie stálej prevádzkarne, ktorá mu vznikne v zahraničí.

Na základe uvedených a ďalších skutočností daňovník posudzuje všetky svoje príjmy plynúce zo zahraničia, ktoré dosiahol za príslušné zdaňovacie obdobie. V situácii, keď je považovaný za rezidenta dvoch zmluvných štátov, dochádza ku konfliktu daňovej rezidencie, ktorú je potrebné správne posúdiť z daňového hľadiska, aby sa predchádzalo dvojitému zdaneniu príjmov.

V prípade preukázateľne zdaneného príjmu podľa legislatívy konkrétneho štátu, bez ohľadu na výšku zaplatenej dane, je potrebné správne stanovenie metódy na elimináciu dvojitého zdanenia predmetného príjmu.

1. Vymedzenie základných pojmov

Príjmy plynúce rezidentovi Slovenskej republiky zo zdrojov v zahraničí si vyžadujú od daňovníka, aby poznal svoje možnosti a práva zdanenia podľa našej daňovej legislatívy pri zdanení celosvetových dosiahnutých príjmov v zdaňovacom období. V prvom rade vychádzame pri určení daňovníka zo zákona o dani z príjmov.

Zákon o dani z príjmov (ďalej aj ZDP) v § 2 písm. d) bod 1 definuje pojem rezidenta – je to fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava (nepôjde len o príležitostné ubytovanie na Slovensku) po dobu aspoň 183 dní. V uvedenom ustanovení je presná špecifikácia pojmu daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenta), ktorý zdaňuje na Slovensku tzv. celosvetové príjmy. Právnická osoba sa bude posudzovať podľa ustanovenia § 2 písm. d) bod 2 ZDP.

Ako nerezident, t. j. daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) bod 1 a bod 2 ZDP, sa bude zdaňovať fyzická osoba, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky. Právnická osoba sa bude v tomto prípade posudzovať podľa § 2 písm. e) bod 3 ZDP.

Pri príjmoch zo závislej činnosti, ktoré plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú ZoZDZ, sa postupuje podľa § 45 ods. 1 ZDP v výnimkou podľa ods. 3 písm. c) ZDP. Na elimináciu dvojitého zdanenia príjmov sa používa metóda vyňatia príjmov alebo metóda zápočtu dane. Metódy sú uvedené v ZoZDZ, ktorá určuje, akú metódu môže daňovník použiť pri zdanení predmetných príjmov.

Dvojité zdanenie pri príjmoch plynúcich zo zdrojov v zmluvných štátoch sa v podanom daňovom priznaní eliminuje metódou zápočtu dane alebo metódou vyňatia príjmov. Akú metódu daňovník použije, závisí od konkrétnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s príslušnou krajinou podľa článku „Metódy na vylúčenie dvojitého zdanenia“. Pri príjme zo závislej činnosti plynúcom zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, sa dvojitému zdaneniu zamedzí práve metódou vyňatia príjmu s podmienkou, že predmetný príjem bol v tomto nezmluvnom štáte preukázateľne zdanený.

Pozrite si:

Zoznam platných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia

V prípade rezidentov SR, ktorí podnikajú na základe živnostenského oprávnenia v inej krajine, sa stretávame s pojmom stála prevádzkareň (ďalej „SP“). Tento pojem označuje právo na zdanenie. Pojem SP neznamená fyzickú prevádzkareň, ako ju definuje zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Ide o definíciu podľa § 16 ods. 2 ZDP. Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov.

Poznáme viacero druhov SP, ktoré definuje práve ZoZDZ v článku 5 – Stála prevádzkareň.

Rozlišujeme nasledovné druhy stálej prevádzkarne:

  1. klasická SP“ – predstavuje trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, ak doba výkonu činnosti presiahne 6 mesiacov v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, a to súvisle alebo prerušovane. Klasickú SP predstavuje:
    1. miesto vedenia podniku,
    2. pobočka,
    3. kancelária,
    4. továreň,
    5. dielňa,
    6. baňa, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto ťažby prírodných zdrojov,
    7. opakované sprostredkovanie služby prepravy alebo ubytovania prostredníctvom digitálnej platformy;
  2. stavebná SP – predstavuje stavenisko alebo stavebný, montážny alebo inštalačný projekt, ktorý sa považuje za stálu prevádzkareň len vtedy, ak trvá dlhšie ako dvanásť mesiacov;
  3. službová SP – v tomto prípade ide o poskytovanie služieb v SR, ak výkon činnosti presiahne 183 dní za 12 mesiacov;
  4. SP so zástupcom – ide o osobu, ktorá koná v zastúpení a uzatvára, prerokováva alebo napomáha pri uzatvorení zmluvy pre zahraničnú spoločnosť, napríklad vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

UPOZORNENIE:

Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia vymedzuje, čo môžeme považovať za stálu prevádzkareň a čo nemôžeme považovať za stálu prevádzkareň.

Každá medzinárodná zmluva je iná a z toho dôvodu je potrebné si vždy overiť, ako je definovaná stála prevádzkareň v danom štáte.

Rezidentovi SR, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v zmluvných štátoch, vyplýva z týchto príjmov právo na zdanenie v tom štáte, v ktorom mu vznikne stála prevádzkareň, prostredníctvom ktorej vykonáva svoju činnosť.

Ak rezidentovi SR nevznikne v zahraničí stála prevádzkareň, svoje príjmy zdaní v SR.

2. Príklady zdaňovania príjmov zo zahraničia

Príklad č. 1: Zamestnanec (rezident) vyslaný zamestnávateľom do ČR

Zamestnanec (rezident SR) bol vyslaný svojím zamestnávateľom na služobnú cestu do Českej republiky. V Českej republike mal zaškoliť pracovníkov českej firmy. Zaškolenie trvalo dva mesiace a za uvedené obdobie mu mzdu vyplácal slovenský zamestnávateľ, ktorý v Českej republike nemá stálu prevádzkareň. Ako bude tieto príjmy zdaňovať zamestnanec?

Riešenie:

Celková doba výkonu práce zamestnanca v Českej republike bola kratšia ako 183 dní. Mzda mu bola vyplatená slovenským zamestnávateľom, ktorý nemá v Českej republike stálu prevádzkareň. Z týchto dôvodov príjmy slovenského rezidenta za prácu vykonávanú v Českej republike nebudú podliehať zdaneniu v Českej republike. Rezident SR bude po skončení zdaňovacieho obdobia zdanený len v SR z celosvetových príjmov.

Príklad č. 2: Príjmy z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí

Rezident SR predal nehnuteľnosť umiestnenú v Českej republike, ktorú nadobudol v roku 2011. V ktorej krajine musí rezident SR priznať a zdaniť svoje príjmy z predaja nehnuteľnosti?

Riešenie:

Právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia Česká republika a ďalší postup závisí od jej vnútroštátnej legislatívy. Rezident SR uvedený príjem nezahrnie do svojho daňového priznania podaného v SR, pretože ide o oslobodený príjem podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP (vlastníctvo nehnuteľnosti viac ako 5 rokov). V daňovom priznaní v SR daňovník (rezident SR) uvádza len príjmy, ktoré sú zdaniteľné v SR.

 

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celý článok: 

Zdaňovanie príjmov zo zahraničia v príkladoch

1. Vymedzenie základných pojmov

2. Príklady zdaňovania príjmov zo zahraničia

3. Vzorový príklad zdanenia celosvetových príjmov v SR

4. Záver

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Jana Böszörmenyi

 

 

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 291,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Získajte ZDARMA E-BOOK: Prehľad povinností podnikateľa a novinky pre rok 2020

Súvisiace aktuality

Súvisiace odborné články

Súvisiace príklady z praxe

Funkcie

Partner