Prehľad peňažných tokov ako súčasť poznámok

Prehľad peňažných tokov (cash-flow) je súčasťou účtovnej závierky účtovnej jednotky, ktorá má povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom, konkrétne je súčasťou Poznámok. Informuje používateľa informácií z účtovnej závierky o peňažných tokoch za bežné a minulé účtovné obdobie v členení na peňažné roky z prevádzkovej činnosti, investičnej činnosti a finančnej činnosti. Na vypracovanie prehľadu peňažných tokov sa môžu použiť viaceré metódy, pričom príspevok okrem iných informácií obsahuje aj príklad zostavenia prehľadu peňažných tokov priamou aj nepriamou metódou.

Obsah

Dátum publikácie:27. 9. 2010
Autor:Ing. Miloš Sklenka
Oblasti práva: Správne právo / Účtovníctvo / Podvojné účtovníctvo
Právny stav od:1. 1. 2010
Právny stav do:31. 12. 2010

Účtovnú závierku v sústave podvojného účtovníctva tvoria súčasti: Súvaha, Výkaz ziskov a strát a Poznámky. Súčasťou poznámok je aj prehľad peňažných tokov.  

Povinnou súčasťou poznámok účtovných jednotiek, ktoré majú povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom a zverejňovať údaje z nej, je aj prehľad peňažných tokov

Prehľad peňažných tokov podáva informácie pre používateľov z účtovnej závierky o príjmoch peňažných prostriedkov a prírastkoch peňažných ekvivalentov a výdavkoch peňažných prostriedkov a úbytkoch peňažných ekvivalentov, ktoré sa uskutočnili v účtovnej jednotke počas účtovného obdobia a ktoré spôsobili, že stav peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci účtovného obdobia sa zmenil v porovnaní so stavom peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na začiatku účtovného obdobia. 

Prehľad peňažných tokov informuje používateľa informácií z účtovnej závierky o peňažných tokoch za bežné a minulé účtovné obdobie v členení na peňažné toky z prevádzkovej činnosti, investičnej činnosti a finančnej činnosti. 

Prehľad peňažných tokov je u nás upravený opatrením Ministerstva financií SR č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „opatrenie o ÚZ“). V tomto právnom predpise je určený iba rámec, v ktorom sa účtovné jednotky budú musieť pohybovať. Forma, ako aj obsah prehľadu peňažných tokov závisí od ich subjektívneho prístupu. To znamená, že prehľad peňažných tokov má stanovený obsah, ale obsahová náplň príslušných položiek bude u každej účtovnej jednotky rôzna, a to v závislosti od ich predmetu činnosti a ostatných činností, ktoré vykonáva. 

Naša právna úprava v oblasti peňažných tokov je v súlade s medzinárodnými štandardmi pre finančné vykazovanie (IFRS), a to konkrétne s IAS 7 – Výkaz o peňažných tokoch (Statement of Cash Flows). Rozdiel spočíva len v tom, že u nás je prehľad peňažných tokov súčasťou poznámok a nepovažuje sa za samostatný výkaz účtovnej závierky ako podľa IFRS. Opatrenie o ÚZ uvádza aj odporúčané položky prehľadu peňažných tokov, ich možné usporiadanie a označovanie. Pri jeho zostavovaní môže účtovná jednotka postupovať vo viacerých prípadoch alternatívne. Z tohto dôvodu sa vyžaduje mať v účtovnej jednotke vypracovaný vnútorný predpis pre túto oblasť. 

Aby účtovná jednotka správne zostavila prehľad peňažných tokov, je potrebné si vysvetliť základné pojmy v tejto oblasti: 

Peňažné toky – rozumieme nimi príjmy a výdavky peňažných prostriedkov a prírastky a úbytky peňažných ekvivalentov. 

Peňažné prostriedky – peňažná hotovosť (bankovky a mince v pokladnici), ekvivalenty peňažných hotovostí (ceniny, poukážky, šeky a pod.), peňažné prostriedky na bežných účtoch v bankách, kontokorentný účet, časť zostatku účtu peniaze na ceste (čísla účtov 211 – Pokladnica, 213 – Ceniny, 221 – Bankové účty, príp. 221 AE – kontokorentný účet, 261 – Peniaze na ceste). 

Peňažné ekvivalenty – krátkodobý finančný majetok, ktorý je zameniteľný za vopred známu sumu peňažných prostriedkov, pri ktorom nie je riziko výraznej zmeny jeho hodnoty v najbližších troch mesiacoch odo dňa, ku ktorému sa zostavuje prehľad peňažných tokov. Za peňažné ekvivalenty účtovná jednotka môže považovať: 

  • termínované vklady na bankových účtoch, ktoré sú uložené najviac na trojmesačnú výpovednú lehotu (účet 221 AE – Bankové účty), 
  • likvidné cenné papiere určené na obchodovanie (účtová skupina 25 – Krátkodobý finančný majetok, ako napr. 253 – Dlhové cenné papiere na obchodovanie – pokladničné poukážky a pod.), 
  • prioritné akcie obstarané spoločnosťou, ktoré sú splatné do troch mesiacov odo dňa, ku ktorému sa zostavuje prehľad peňažných tokov (napr.  účet 251 – Majetkové cenné papiere na obchodovanie). 

Peňažné toky z prevádzkovej činnosti, ktorou je činnosť, ktorá súvisí s predmetom podnikania účtovnej jednotky a ostatné činnosti, ktoré súvisia s hospodárskou činnosťou účtovnej jednotky, okrem investičnej činnosti a finančnej činnosti. Ide najmä o tieto činnosti: 

  • príjmy z predaja tovaru, výrobkov a služieb, vrátane prijatých preddavkov, 
  • výdavky na úhrady za dodávky materiálu, tovaru a externých služieb, vrátane zaplatených preddavkov, 
  • výdavky na zamestnancov (mzdy, odmeny) a výdavky platené v mene zamestnancov (zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a preddavky na daň z príjmov), 
  • výdavky na daň z príjmov účtovnej jednotky po odpočítaní príjmov z vrátenia preplatku dane z príjmov, ak sa neviažu na investičnú činnosť alebo finančnú činnosť, 
  • príjmy a výdavky zo zmlúv, ktorých predmetom je uplatnenie práva kúpy alebo predaja, ktoré je určené na predaj alebo na obchodovanie (napr. forward zmluvy a pod.), 
  • príjmy z pôžičiek a úverov, ktoré poskytla účtovnej jednotke banka, ak sa vzťahujú na činnosť, ktorá súvisí s predmetom podnikania. 

Peňažné toky z investičnej činnosti, ktorou sa rozumie obstaranie a vyradenie dlhodobého nehmotného majetku, dlhodobého hmotného majetku a tej časti dlhodobého finančného majetku, ktorá nie je súčasťou peňažných ekvivalentov. Môžu nimi byť napríklad: 

  • výdavky na obstaranie dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku, 
  • príjmy z predaja dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku, 
  • výdavky na obstaranie dlhodobých cenných papierov a podielov v iných účtovných jednotkách, okrem cenných papierov, ktoré sa považujú za peňažné ekvivalenty a cenných papierov, ktoré sú určené na predaj alebo na obchodovanie, 
  • príjmy z predaja dlhodobých cenných papierov a podielov v iných účtovných jednotkách, okrem cenných papierov, ktoré sa považujú za peňažné ekvivalenty a cenných papierov, ktoré sú určené na predaj alebo na obchodovanie, 
  • výdavky na pôžičky poskytnuté tretím osobám, 
  • príjmy zo splácania pôžičiek od tretích osôb, 
  • príjmy a výdavky súvisiace s derivátmi. 

Peňažné toky z finančnej činnosti, ktorou je činnosť, ktorej dôsledkom sú zmeny v hodnote a štruktúre vlastného imania a zmeny dlhodobých záväzkov a krátkodobých záväzkov, ktoré nesúvisia s prevádzkovou činnosťou a investičnou činnosťou a ktorými sú napríklad: 

  • príjmy z emisie akcií, z upísaných obchodných podielov, 
  • príjmy zo zvýšenia vlastného imania, 
  • výdavky na obstaranie alebo spätné odkúpenie vlastných akcií alebo vlastných obchodných podielov, 
  • výdavky zo zníženia vlastného imania, 
  • príjmy z emisie dlhových cenných papierov, úverov a pôžičiek, 
  • výdavky na úhradu záväzkov z cenných papierov, na splácanie úverov a pôžičiek. 

Čisté zvýšenie alebo čisté zníženie peňažných prostriedkov – je súčtom peňažných tokov v jednotlivých činnostiach a zároveň predstavuje rozdiel medzi zostatkom peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci účtovného obdobia a stavom na začiatku účtovného obdobia. 

Čisté peňažné toky v prehľade peňažných tokov vznikajú zlúčením príjmov a výdavkov, ktoré sa vzťahujú na tú istú skutočnosť.  Ide o tzv. kompenzáciu príjmov a výdavkov v prehľade peňažných tokov a vykáže sa len výsledný tok (resp. kompenzovaný, čistý peňažný tok).  Ide o tieto prípady: 

  • príjmy a výdavky uskutočnené v mene tretích osôb, ak sa peňažné toky vzťahujú na činnosť tretích osôb, napríklad príjmy a výdavky uskutočnené na bežných bankových účtoch, nájomné vyberané v mene majiteľov nehnuteľností a zaplatené týmto majiteľom, 
  • príjmy a výdavky na nákup a na predaj cenných papierov, na krátkodobé pôžičky, na preddavky alebo splátky prostredníctvom kreditných kariet, ktorých dohodnutá doba splatnosti je najviac tri mesiace. 

Špecifické položky sú peňažné toky, ktoré vyplývajú: 

  • z mimoriadnej činnosti, pričom sa uvádzajú ako samostatná položka podľa charakteru z prevádzkovej činnosti, investičnej činnosti alebo finančnej činnosti, 
  • z dane z príjmov podniku, ktoré sa uvádzajú tiež ako samostatná položka podľa charakteru z prevádzkovej činnosti, investičnej činnosti alebo finančnej činnosti. 

Alternatívne  vykazované položky sú peňažné toky, pri ktorých sa môže účtovná jednotka rozhodnúť, do ktorej činnosti v prehľade peňažných tokov ich vykáže. Alternatívnymi položkami môžu byť zaplatené úroky, prijaté úroky, prijaté dividendy, zaplatené dividendy atď. 

Nepeňažné operácie, resp. transakcie sú činnosti, ktoré nemajú priamy dosah na peňažné toky v súčasnosti, ale ovplyvňujú štruktúru majetku a zdrojov majetku. Tieto operácie ovplyvňujú výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov, a preto na účely zostavenia prehľadu peňažných tokov ich musíme z prevádzkovej činnosti vylúčiť. Nepeňažné operácie, ktoré vznikajú v investičnej činnosti alebo vo finančnej činnosti, sa v prehľade peňažných tokov neuvádzajú. Uvádzajú sa však v poznámkach. Nepeňažnou operáciou z investičnej činnosti je napríklad obstaranie majetku bezplatným prevodom, darovaním a pod. Medzi nepeňažné výnosy môžeme zaradiť napr. zmenu stavu vnútropodnikových zásob vlastnej výroby, zúčtovanie rezerv, zúčtovanie opravných položiek a pod. Medzi nepeňažné náklady môžeme zaradiť napr. odpisy dlhodobého majetku, tvorbu rezerv, tvorbu opravných položiek, odpis pohľadávky a pod. 

Vnútorný predpis by mal obsahovať: 

  • metódu vykázania peňažných tokov v prevádzkovej činnosti, 
  • v ktorej časti vykáže peňažné toky, ktoré je možné vykazovať alternatívne v niektorej z činností, 
  • stanovenie podrobnosti členenia jednotlivých položiek, 
  • stanovenie zásad prijatých na určenie obsahovej náplne a štruktúry peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov, 
  • stanovenie oblastí vykázania čistých peňažných tokov. 

Vzor:    Vnútorný predpis v oblasti prehľadu peňažných tokov         (zjednodušene) 

Vnútorný predpis účtovnej jednotky  ............................., pre zostavenie prehľadu peňažných tokov 

Názov účtovnej jednotky 

 

Názov vnútorného predpisu 

Zostavenie prehľadu peňažných tokov 

Číslo vnútorného predpisu 

10/2010 

Rozsah platnosti 

Rok 2010 

Vypracoval 

 

Za dodržanie zodpovedá 

ekonóm spoločnosti 

Prehľad peňažných tokov spoločnosť zostavuje vo vertikálnej forme. Zostavenie prehľadu peňažných tokov je v súlade s platným právnym predpisom upravujúcim účtovnú závierku. 

V účtovnej jednotke .................. tvoria: 

Peňažné prostriedky – peňažná hotovosť, ekvivalenty peňažných hotovostí (ceniny, poukážky, šeky a pod.), peňažné prostriedky na bežných účtoch v bankách, kontokorentný účet, časť zostatku účtu peniaze na ceste (čísla účtov 211 – Pokladnica, 213 – Ceniny, 221 – Bankové účty, príp. 221 AE – kontokorentný účet, 261 – Peniaze na ceste). 

Peňažné ekvivalenty – krátkodobý finančný majetok, ktorý je zameniteľný za vopred známu sumu peňažných prostriedkov, pri ktorom nie je riziko výraznej zmeny jeho hodnoty v najbližších troch mesiacoch odo dňa, ku ktorému sa zostavuje prehľad peňažných tokov. Za peňažné ekvivalenty spoločnosť považuje: 

  • termínované vklady na bankových účtoch, ktoré sú uložené najviac na trojmesačnú výpovednú lehotu (účet 221 AE – Bankové účty), 
  • likvidné cenné papiere určené na obchodovanie (253  – Dlhové cenné papiere na obchodovanie). 

Na vykázanie peňažných tokov z prevádzkovej činnosti sa použije nepriama metóda. Účtovná jednotka v prevádzkovej činnosti vykazuje činnosti týkajúce sa predmetu podnikania (nákup a predaj tovaru, nákladná cestná doprava). 

Peňažné toky sa v investičnej činnosti vykazujú priamou metódou, v časti obstaranie dlhodobého nehmotného majetku, dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého finančného majetku za predpokladu, že nie je súčasťou peňažných ekvivalentov, sa použije netto spôsob

Peňažné toky vo finančnej činnosti sa vykazujú priamou metódou

Alternatívne vykazované položky – debetné úroky účtované na účet 562 – Úroky účtovná jednotka ich vykazuje v prehľade peňažných tokov v závislosti od činnosti, na ktorú sa vzťahujú. (Poskytnutý bankový úver na bližšie neurčený účel a z neho vyplývajúce debetné úroky účtovná jednotka vykazuje vo finančnej činnosti v osobitnom riadku. Poskytnutý bankový úver na financovanie prevádzkovej činnosti bude účtovná jednotka spolu s debetnými úrokmi vykazovať v prevádzkovej činnosti v osobitnom riadku a poskytnutý bankový úver na obstaranie dlhodobého majetku bude účtovná jednotka vykazovať v investičnej činnosti v osobitnom riadku.) 

Daň z pridanej hodnoty, účet 343 – Daň z pridanej hodnoty, bude účtovná jednotka vykazovať v prevádzkovej činnosti a v investičnej činnosti podľa charakteru medzi pohľadávkami alebo záväzkami a nadmerný odpočet alebo vlastnú daňovú povinnosť bude účtovná jednotka vykazovať v prevádzkovej činnosti, a to v osobitnom riadku. 

Poznámka: 

Účtovná jednotka  v prípade ďalších údajov doplní vnútorný predpis. Tento vzor vnútorného predpisu nie je zostavený vyčerpávajúcim spôsobom, pretože neexistuje jednotný a jediný univerzálny návod na zostavenie prehľadu peňažných tokov. V praxi sa stretneme v mnohých prípadoch s alternatívnymi možnosťami postupov a riešení. Účtovnou jednotkou zostavený vnútorný predpis sa stáva pre ňu záväzný a musí podľa neho postupovať pri zostavovaní prehľadu peňažných tokov. 

Dátum vypracovania: 

         ......................................................................
        podpis a pečiatka štatutárneho orgánu 

Účtovná jednotka musí dodržiavať nasledovné: 

  • peňažné toky musí účtovná jednotka rozdeliť do činností (prevádzková činnosť, investičná činnosť a finančná činnosť), 
  • položky, ktoré musia byť uvedené v osobitnom riadku, vykazovať v osobitnom riadku, 
  • dodržiavať „zásadu stálosti metód“, a to, že štruktúra peňažných tokov má byť v dvoch po sebe idúcich obdobiach rovnaká. Ak účtovná jednotka zmení metódu, musí prehľad peňažných tokov upraviť aj za predchádzajúce účtovné obdobie, a to kvôli porovnateľnosti, 
  • prehľad peňažných tokov musí obsahovať údaje za bežné a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie (v eurách). 

Účtovná jednotka musí uviesť doplňujúce údaje k prehľadu peňažných tokov v poznámkach, a to: 

  • štruktúru peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov a dôvody prípadného nesúladu medzi sumami prehľadu peňažných tokov a príslušnými položkami vykázanými v súvahe, 
  • použité zásady prijaté na určenie obsahovej náplne a štruktúry peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov v bežnom účtovnom období, 
  • zmeny použitých zásad na určenie obsahovej náplne a štruktúry peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov oproti bezprostredne predchádzajúcemu účtovnému obdobiu, 
  • použitú metódu vykazovania peňažných tokov z prevádzkovej činnosti, 
  • skutočnosti, ktoré vznikli v účtovnom období v investičnej činnosti a finančnej činnosti a ktoré nemajú priamy vplyv na peňažné toky (nepeňažné transakcie), ale ovplyvňujú štruktúru majetku, záväzkov a vlastného imania, 
  • skutočnosti, ktoré nemajú priamy vplyv na peňažné toky (nepeňažné transakcie), ale vplývajú na výsledok hospodárenia z bežnej činnosti, ak účtovná jednotka použije nepriamu metódu vykazovania peňažných tokov z prevádzkovej činnosti. 

Účtovná jednotka môže peňažné toky z prevádzkovej činnosti vykázať buď: 

a)    priamou metódou (čistou priamou, modifikovanou priamou metódou), alebo 
b)    nepriamou metódou. 

Peňažné toky z investičnej činnosti a z finančnej činnosti musí účtovná jednotka vykazovať len priamou metódou. 

V prípade priamej metódy pri peňažných tokoch z prevádzkovej činnosti sa čistá priama metóda od modifikovanej priamej metódy odlišuje v spôsobe získavania údajov. 

Pri čistej priamej metóde sa údaje získavajú priamo z účtov peňažných prostriedkov (potreba dôslednej analytickej evidencie k účtom peňažných prostriedkov).  

Pri modifikovanej priamej metóde sa vychádza z položiek výkazu ziskov a strát, pričom náklady a výnosy súvisiace s prevádzkovou činnosťou sa upravujú o zmenu stavu zásob, pohľadávok z prevádzkovej činnosti a záväzkov z prevádzkovej činnosti, o ostatné nepeňažné položky a ostatné položky, ktorých peňažné toky sú peňažnými tokmi z investičnej činnosti alebo peňažnými tokmi z finančnej činnosti. 

Pri použití modifikovanej priamej metódy platia tieto všeobecné zásady: 

1.    Náklad sa uvádza so znamienkom mínus (-) (ide o záporný peňažný tok, ktorý v konečnom dôsledku spôsobuje výdavok). 
2.    Výnos sa uvádza so znamienkom plus (+) (ide o kladný peňažný tok, ktorý v konečnom dôsledku spôsobuje príjem). 
3.    Zmena stavu súvahových položiek majetku pôsobí vždy s opačným znamienkom, ako ju vyčíslime. 

    Konečný zostatok – začiatočný stav = zmena stavu 

  • kladný výsledok  v prehľade peňažných tokov (PPT) bude pôsobiť ako záporný peňažný tok (-), 
  • záporný výsledok v PPT bude pôsobiť ako kladný peňažný tok (+). 

4.    Zmena stavu súvahových položiek záväzkov pôsobí vždy s rovnakým znamienkom, ako ju vyčíslime. 

Konečný zostatok – začiatočný stav = zmena stavu 

  • kladný výsledok v PPT bude pôsobiť ako kladný peňažný tok (+), 
  • záporný výsledok v PPT bude pôsobiť ako záporný peňažný tok (-). 


Pri nepriamej metóde sa vychádza z výsledku hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov upraveného o vplyv nepeňažných položiek (napr. odpisy dlhodobého majetku, rezervy, opravné položky), o vplyv zmien stavu zásob, pohľadávok z prevádzkovej činnosti a záväzkov z prevádzkovej činnosti a všetkých ostatných položiek, ktorých peňažné toky sú peňažnými tokmi z investičnej a finančnej činnosti. 

Platia tu zásady: 

1.    Náklad sa k výsledku hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov pripočítava. 
2.    Výnos sa od výsledku hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov odpočítava. 
3.    Zmena stavu súvahových položiek majetku pôsobí vždy s opačným znamienkom, ako ju vyčíslime. 
4.    Zmena stavu súvahových položiek záväzkov pôsobí vždy s rovnakým znamienkom, ako ju vyčíslime. 

Metódy vykazovania peňažných tokov v jednotlivých činnostiach 

Prevádzková činnosť 

Investičná činnosť 

Finančná činnosť 

1. Priama metóda 

a) čistá priama metóda 
b) modifikovaná priama metóda 

Priama metóda 

a) brutto spôsob 
b) netto spôsob 

Priama metóda 

2. Nepriama metóda 

  

  

Zjednodušená štruktúra prehľadu peňažných tokov 

A.    Čisté peňažné toky z prevádzkovej činnosti (+/-). 
B.    Čisté peňažné toky z investičnej činnosti (+/-). 
C.    Čisté peňažné toky z finančnej činnosti (+/-). 
D.    Čisté zvýšenie alebo čisté zníženie peňažných prostriedkov (+/-) (súčet A + B + C). 
E.    Stav peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na začiatku účtovného obdobia (+/-). 
F.    Zostatok peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci účtovného obdobia pred zohľadnením kurzových rozdielov vyčíslených ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (+/-). 
G.    Kurzové rozdiely vyčíslené k peňažným prostriedkom a peňažným ekvivalentom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (+/-). 
H.    Zostatok peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci účtovného obdobia upravený o kurzové rozdiely vyčíslené ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (+/-). 

 

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Miloš Sklenka

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.