Vy sa pýtate – my odpovedáme

Dátum publikácie:12. 7. 2012
Právny stav od:1. 1. 2012
Právny stav do:31. 12. 2014

 l Sprostredkovanie služieb cestovnej kancelárie l Zlúčenie spoločností l Rozdielne zabezpečovanie stravovania zamestnancom l Daňová kontrola a odpisovanie majetku l Škoda spôsobená zamestnancom  l Odstupné vyplatené na základe súdneho rozhodnutia l Zdaniteľné príjmy verejnej vysokej školy l Služby kopírovania a ERP l Intrakomunitárne dodanie tovaru – zdanenie v štáte dodávateľa l Elektronická faktúra l Prerušenie odpisovania l Spoločník a cestovné náhrady (daňový výdavok) 

Otázka č. 55:    Sprostredkovanie služieb cestovnej kancelárie 

Cestovná kancelária predáva balíčky služieb cestovnej kancelárii so sídlom v Čechách. Brutto cenu 360 € (balíček služieb + manipulačný poplatok) znižuje o províziu. Je tento predaj oslobodený od DPH? Ak áno, uvádza sa v súhrnnom výkaze celá výška alebo len provízia cestovnej kancelárie? 

Odpoveď:

Ak česká cestovná kancelária predáva služby cestovného ruchu (balíčky služieb) v mene a na účet slovenskej cestovnej kancelárie, poskytuje službu sprostredkovania predaja pre slovenskú CK, cenou tejto služby je dohodnutá provízia. Dodávateľom služby sprostredkovania predaja balíčka služieb je teda česká CK, miesto dodania jej služby sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. nachádza sa v SR. Službu sprostredkovania teda zdaní príjemca služby – slovenská CK, ktorá vykoná samozdanenie podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH. Súhrnný výkaz v tomto vzťahu sprostredkovania vyhotoví česká CK, ktorá doň uvedie hodnotu provízie. 

Pri posúdení samotného predaja balíčka služieb pre zákazníka, ktorý je nezdaniteľnou osobou, sa miesto dodania služby u slovenskej CK určí podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH, t. j. nachádza sa v SR, kde má sídlo dodávateľ služby. Znamená to, že k cene balíka služby má byť uplatnená slovenská DPH 20 %. 

Výnosom slovenskej CK je potom brutto cena za balík služieb, nákladom je provízia, ktorú zaplatí českej CK za sprostredkovanie predaja – na základe dohody môže dôjsť k vzájomnému započítaniu. 

Otázka č. 56:    Zlúčenie spoločností 

Spoločnosť s r. o. A sa zlúčila s neprepojenou spoločnosťou s r. o. B, pričom nástupníckou spoločnosťou sa stala spoločnosť B. Rozhodný deň, teda deň zrušenia spoločnosti A, bol stanovený na 31. 1. 2012 a deň zániku spoločnosti A na deň 10. 2. 2012. 

1.    Reálna hodnota majetku a záväzkov zanikajúcej účtovnej jednotky sa rovná účtovnej hodnote, t. j. oceňovacie rozdiely z precenenia sú nulové. Aké účtovné operácie a na ktorých účtoch sa majú vykonať? Zanikajúca firma má v aktívach hmotný majetok a v pasívach má základné imanie, sociálny fond a nerozdelený zisk. Je nutné aj v tomto prípade účtovať o goodwille a ak áno, tak na akých účtoch? 

2.    Komu je nutné oznámiť zlúčenie spoločností? 

3.    Akým spôsobom ukončiť účtovníctvo zanikajúcej firmy (aké účty) a akým spôsobom zostaviť otváraciu súvahu v nástupníckej firme? 

Odpoveď:

K bodu 1 

V otváracej súvahe nástupníckej účtovnej jednotky (spoločnosti B) sa oceňujú majetok a záväzky podľa § 25 ods. 1 písm. f) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve zanikajúcej právnickej osoby (spoločnosti A). Konečné stavy účtov nástupníckej účtovnej jednotky sa preberajú do otváracej súvahy podľa § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve. Nástupnícka účtovná jednotka neuzatvára účtovné knihy, ale zisťuje konečné stavy účtov, pričom na účely zostavenia otváracej súvahy svoj majetok a záväzky nepreceňuje na reálnu hodnotu a pokračuje vo vedení svojich účtovných kníh po doplnení účtov z podkladov otváracej súvahy. 

Nástupnícka spoločnosť B preberie do otváracej súvahy zo spoločnosti A:  

  • majetok na majetkové účty podľa vecnej povahy, 
  • záväzky na účty záväzkov podľa vecnej povahy, 
  • zložky vlastného imania na príslušné účty podľa dohody v zmluve o zlúčení.  

Keďže v danom prípade nejde o prepojené osoby, o goodwille sa neúčtuje (§ 37 ods. 11 postupov účtovania). 

K bodu 2 

Spoločnosť A zlúčením zaniká. Z toho dôvodu je povinná tieto skutočnosti oznámiť všetkým subjektom, u ktorých sa registrovala pri svojom vzniku, príp. v priebehu svojej činnosti. Taktiež túto skutočnosť môže oznámiť aj svojim obchodným partnerom, a to prostredníctvom nástupníckej spoločnosti.  

K bodu 3 

Z hľadiska účtovníctva uzaviera účtovné knihy a následne vyhotovuje účtovnú závierku len zrušovaná spoločnosť A. Podľa § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, uzavrie účtovné knihy ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu. K tomuto dňu sa zostaví aj tzv. mimoriadna účtovná závierka. 

Nástupnícka spoločnosť B k rozhodnému dňu zostaví tzv. otváraciu súvahu (pozri bod 1). 

Otázka č. 57:    Rozdielne zabezpečovanie stravovania zamestnancom 

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie dvoma spôsobmi. Zamestnancom THP donáškou do firmy v hodnote 3,10 € a pre ostatných zamestnancov stravovacie poukážky v hodnote 3,30 €. Zamestnancom to takto vyhovuje z dôvodu povahy ich práce. Zamestnávateľ má vypracovanú smernicu na poskytovanie stravovania. Je to správne? 

Odpoveď:

Áno, o tom, kde sa budú zamestnanci stravovať v nadväznosti na povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie, rozhoduje zamestnávateľ. Zamestnávateľ o tejto skutočnosti informuje zamestnanca pri nástupe do zamestnania a pri zmene poskytovateľa stravovania aj ostatných zamestnancov. Zamestnávateľ, ktorý nemá vlastné stravovacie zariadenie, môže zabezpečiť stravovanie svojich zamestnancov aj v stravovacom zariadení vo viacerých zariadeniach, ktoré majú oprávnenosť sprostredkovať tieto služby. Na poskytovanie stravy zamestnávateľ vypracuje smernicu, podľa ktorej je možné stravovanie poskytovať aj dvoma spôsobmi. 

Stravovanie zamestnancov upravuje § 152 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. 

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. 

Otázka č. 58:    Daňová kontrola a odpisovanie majetku 

Účtovná jednotka (s. r. o.) mala v roku 2010 daňovú kontrolu za rok 2007. Budovy zaradila do používania 31. 3. 2007 do účtovej triedy 4 s dobou odpisovania 30 rokov. Pracovníčky daňového úradu upravili ročné odpisy v roku 2007 tak, že účtovné aj daňové odpisy upravili na 20 rokov odpisovania, ale daňové odpisy priznali iba za 9 mesiacov – s. r. o. vraj nemala nárok na ročný daňový odpis, aj keď majetok bol zaradený do používania 31. 3. 2007. Spoločnosť dostala pokutu 664  € za porušenie ustanovení § 2 ods. 2, § 4 ods. 2, § 8 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve za kontrolované obdobie 2007. Dodatočným platobným výmerom bol vrátený rozdiel dane 682,59 €. V roku 2010 bola uplatnená správna výška odpisov. Konatelia s. r. o. sa neodvolali voči rozhodnutiu.  

1.    Môže s. r. o. upraviť daňové odpisy v roku 2007 na 12 mesiacov (aj keď vo výmere daňový úrad priznáva iba za 9 mesiacov)? 

2.    Ako zaúčtovať pokutu a ako vrátený preplatok dane? Pokuta nebola zaplatená a preplatok dane sa nevrátil – pretože ešte vznikol rozdiel s 2 % poukázanej dane. 

3.    Ako zaúčtovať rozdiel výšky odpisov v roku 2008 a v roku 2009? 

4.    Ako upraviť a zaúčtovať zostatkové hodnoty budov? 

Odpoveď:

K bodu 1 

Podľa § 22 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení platnom k 31. 12. 2007 vyplýva, že odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku podľa § 26 ods. 6 až 9, § 27 alebo § 28 účtovaného k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, okrem majetku vylúčeného z odpisovania, môže daňovník uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. 

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že s. r. o. mohla za rok 2007 uplatniť v daňových výdavkoch odpis vo výške ročného odpisu, a to aj napriek tomu, že majetok bol zaradený do používania 31. 3. 2007. 

K bodu 2 

Pokutu spoločnosť zaúčtuje zápisom MD 545/D 379. Nárok na vrátenie dane zaúčtuje 

  • zápisom MD 341/D 595 (ak ide o nevýznamnú sumu) alebo 
  • zápisom MD 341/D 428 (ak ide z pohľadu s. r. o. o významnú sumu). 

K bodom 3 a 4 

Výška účtovných odpisov je vecou rozhodnutia účtovnej jednotky, pretože odpisy uplatňuje podľa vlastného odpisového plánu vypracovaného na základe § 20 ods. 4 postupov účtovania. To znamená, že s. r. o. môže budovu účtovne odpisovať aj 30 rokov. Sme toho názoru, že daňový úrad nemôže skrátiť dobu účtovného odpisovania majetku, a to napr. z 30 na 20 rokov. Rozdiel medzi výškou účtovných odpisov a daňových odpisov sa zohľadňuje iba v daňovom priznaní pri určení základu dane. 

Otázka č. 59:    Škoda spôsobená zamestnancom 

Zamestnávateľ zistil, že šofér kamióna okrem iného kradol natankovanú naftu z kamióna, a to postupne v priebehu roka 2011. Bolo naňho podané trestné oznámenie. Spôsobená škoda na ukradnutej nafte je v celkovej sume 2 400 € (ide o porovnateľnú nadspotrebu oproti roku 2010). Má zamestnávateľ do účtovníctva premietnuť pohľadávku voči tomuto zamestnancovi za túto škodu? K 31. 12. 2011 figuruje len privysoká spotreba PHL na účte 501, ktorá by sa za iných okolností riešila len ako pripočítateľná položka k základu dane z príjmov PO. Ako má zamestnávateľ zaúčtovať pohľadávku voči zamestnancovi za túto škodu? Má sa mu jednorazovo vyfakturovať 2 400 € plus DPH, účtovný zápis MD 311/D 648, 343 alebo len interným dokladom zaúčtovať pohľadávku voči nemu a znížiť účet 501, aby nevznikla taká nadspotreba, účtovný zápis MD 335/D 501? 

Odpoveď:

Účtovná jednotka účtuje o účtovných prípadoch (skutočnostiach), ktoré nastali. Predmetom účtovníctva je aj vykazovanie týchto skutočností v účtovnej závierke. Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je okrem iného deň zistenia skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti. 

V danom konkrétnom prípade zamestnávateľ ešte nemá podklady, na základe ktorých by mohol účtovať o pohľadávke voči zamestnancovi, pretože zamestnanca zatiaľ nikto nezaviazal uhradiť škodu. (Podľa postupov účtovania sa iba schodok na pokladničnej hotovosti účtuje ako pohľadávka voči zamestnancovi.)  

Zatiaľ nie je vôbec isté, ako súd rozhodne, resp. nie je isté ani to, či sa súdne konanie napokon uskutoční. Zatiaľ je len preukázaná nadspotreba pohonných látok, pričom táto nadspotreba je zachytená v nákladoch zamestnávateľa. Nadspotreba (nie škoda) teda nie je účtovný, ale daňový problém, preto nadspotreba je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. 

Pokiaľ by zamestnávateľ postupoval pri účtovaní náhrady škody voči zamestnancovi hociktorým z postupov uvedených v otázke, vylepšoval by si výsledok hospodárenia ku dňu 31. 12. 2011, čo napr. audítori zvyknú namietať z dôvodu zásady opatrnosti.  

Na základe uvedeného sme toho názoru, že zamestnávateľ bude o pohľadávke voči zamestnancovi účtovať až na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Na základe tohto rozhodnutia zamestnávateľ zaúčtuje najprv spôsobenú škodu (MD 549/D 501) a následne pohľadávku voči zamestnancovi na náhradu škody (MD 355, 311/D 648). 

O spôsobenej škode (MD 549/D 501) môže zamestnávateľ účtovať už k 31. 12. 2011, pretože má podozrenie, že ku škode došlo, čo môže preukázať trestným oznámením podaným na zamestnanca. 

Otázka č. 60:    Odstupné vyplatené na základe súdneho rozhodnutia 

Zamestnanec po dohode rozviazal pracovný pomer v roku 2011. V roku 2012 podal zamestnanec na súd žalobu za neplatné rozviazanie pracovného pomeru, ktorý skončil mimosúdnym vyrovnaním, kde sa obe strany dohodli, že mu bude dodatočne vyplatené dohodnuté odstupné. Odstupné bude vyplatené ako mzdový nárok po skončení pracovného pomeru so všetkými daňovými a odvodovými povinnosťami. Bude táto čiastka riadnym daňovým nákladom roku 2012? 

Odpoveď:

Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka v súlade s účtovnými predpismi. Pri posúdení, či odstupné je daňovým výdavkom v roku 2012 alebo v roku 2011, je teda potrebné vychádzať z toho, či náklad je zaúčtovaný v roku 2012 ako náklad, ktorý časovo a vecne súvisí s účtovným obdobím roka 2012, alebo je zaúčtovaný v roku 2012 ako oprava chýb minulých účtovných období. 

Ak je odstupné v roku 2012 zaúčtované ako bežný náklad, ktorý časovo a vecne súvisí s účtovným obdobím roka 2012, tento náklad je daňovým výdavkom v zdaňovacom období roka 2012, a to v súlade s § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov. 

V prípade, že účtovná jednotka v súlade s účtovnými predpismi bude účtovať o odstupnom v roku 2012 ako o oprave chýb minulých účtovných období (t. j. ide o náklad vecne a časovo súvisiaci s rokom 2011), potom z pohľadu dane z príjmov je potrebné uplatniť ustanovenie § 17 ods. 15, resp. ods. 29 zákona o dani z príjmov. 

Podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov alebo na účet nerozdeleného zisku minulých rokov. Úprava základu dane predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia sa vykoná prostredníctvom dodatočného daňového priznania. 

Ustanovenie § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov však umožňuje daňovníkovi pri opravách chýb minulých období uplatniť aj postup, pri ktorom sa úprava základu dane podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov neuplatní. Ak daňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesprávne vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, čiže napríklad nezahrnul do základu dane náklady (výdavky), ktoré podľa príslušných účtovných predpisov mali byť zaúčtované v tomto účtovnom období, opravu tejto chyby zaúčtovanú v bežnom účtovnom období vo výsledku hospodárenia alebo na účet nerozdeleného zisku (či neuhradenej straty) daňovník nie je povinný zahrnúť do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým tento náklad vecne a časovo súvisí. Je na rozhodnutí daňovníka, či uplatní postup podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov alebo uplatní postup podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov. Ak sa daňovník rozhodne pre postup podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov, nemusí podávať dodatočné daňové priznanie a opravovať základ dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým náklad časovo a vecne súvisí, ale náklad bude súčasťou základu dane toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa o oprave chyby účtuje. 

To znamená, že aj v prípade, keď účtovná jednotka bude účtovať o odstupnom ako o oprave chýb minulých účtovných období, v súlade s § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov môže byť odstupné súčasťou základu dane (uznaným daňovým výdavkom) v roku 2012. 

Otázka č. 61:    Zdaniteľné príjmy verejnej vysokej školy 

Verejná vysoká škola má v obchodnom majetku ubytovacie zariadenie, v ktorom poskytuje ubytovanie pre vlastných zamestnancov, ale aj pre cudzie osoby. Vlastní zamestnanci sú cenovo zvýhodnení. Sú tieto príjmy zdaniteľnými príjmami? Musí vysoká škola zdaniť zvýhodnené ubytovanie zamestnancov? 

Odpoveď:

Pri zistení základu dane z príjmov právnických osôb u neziskovej organizácie sa postupuje podľa ustanovení § 17 až § 29 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. 

Nadväzujúc na inštitút § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z nájomného, príjmov z predaja majetku, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. 

Predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s jeho majetkom aj v prípade vybranej skupiny daňovníkov – neziskových organizácií. U týchto daňovníkov sú predmetom dane príjmy len z tých činností, ktorými by mohli podnikateľom konkurovať. Príjmy z ostatnej „nepodnikateľskej“ činnosti, z ktorej nedosahujú zisk alebo z ktorej sa nedá zisk dosiahnuť, nie sú predmetom dane. U „neziskových organizácií“ sú vždy predmetom dane aj príjmy z predaja majetku, príjmy z nájomného, príjmy z reklám, príjmy z členských príspevkov a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov. 

V zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov oslobodenie daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sa vzťahuje na činnosti, za účelom ktorých vznikli. Ide o činnosti, ktoré sú základným poslaním týchto daňovníkov a vyplývajú z osobitných predpisov (na základe ktorých vznikli), konkretizované ďalej štatútom, stanovami, zriaďovateľskými alebo zakladateľskými listinami. 

Vychádzajúc z ustanovenia § 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov hlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť. 

Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený. Oslobodené príjmy verejnej vysokej školy sú taxatívne vymedzené zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. 

Z uvedených inštitútov právnych noriem vyplýva, že príjem z ubytovania zamestnancov a cudzích osôb vo vlastnom ubytovacom zariadení verejnej vysokej školy je predmetom dane, na ktorý nie je možné aplikovať ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, a preto v zmysle § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov je zdaniteľným príjmom. Za príjem sa považujú tak peňažné príjmy, ako aj nepeňažné príjmy a v ich rámci aj príjmy dosiahnuté zámenou. 

Ustanovenie § 2 písm. n) zákona o dani z príjmov všeobecne za závislú osobu považuje osobu blízku alebo osobu ekonomicky, personálne alebo inak prepojenú. Takže závislou osobou sú aj zamestnanci verejnej vysokej školy vo vzťahu k zamestnávateľovi. Zadefinovanie závislej osoby v tomto ustanovení má súvislosť s ustanovením § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého súčasťou základu dane je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. 

Primerane k zdaniteľným príjmom môže uplatniť daňovník nezriadený a nezaložený na podnikanie – verejná vysoká škola, aj daňové výdavky v zmysle inštitútu § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. 

Otázka č. 62:    Služby kopírovania a ERP 

Spoločnosť poskytujúca účtovné služby popri svojej činnosti chce ponúkať svojim klientom aj služby kopírovania. Uvedené kopírovanie nie je zahrnuté v cene služieb, ale spoločnosť ho plánuje vyfakturovať zvlášť popri fakturovaní svojich služieb. Spoločnosť vystaví faktúru a klienti jej ju uhradia v hotovosti. Je v takomto prípade povinná používať ERP, keď uvedená služba nie je vymenovaná v prílohe k vyhláške o používaní ERP? Popri týchto službách tiež spoločnosť vyfakturuje aj pákový zakladač, ktorý tiež použije pri poskytovaní svojich služieb. Je povinná v takomto prípade používať ERP? Uvedené kopírovanie a predaj pákových zakladačov spoločnosť bude vždy fakturovať len v rámci poskytovania svojich účtovných služieb. 

Odpoveď:

Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní ERP sa vzťahuje na fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá na základe oprávnenia na podnikanie predáva tovar alebo poskytuje službu uvedenú v prílohe zákona (§ 1 ods. 2). V prílohe zákona je pod bodom 6 Fotografické služby uvedené aj kopírovanie. Ak daňovník vykonáva službu kopírovania ako podnikateľskú činnosť samostatne, je povinný na účely evidencie tržieb používať registračnú pokladnicu. 

Čo sa týka predaja pákových zakladačov, ak ide o predaj v rámci služby kopírovania alebo aj samostatného predaja tovaru, je daňovník v každom prípade povinný evidovať tržby v hotovosti prostredníctvom registračnej pokladnice. 

Otázka č. 63:    Intrakomunitárne dodanie tovaru  – zdanenie v štáte dodávateľa  

Slovenská spoločnosť, ktorá pravidelne nakupuje tovar bez DPH v Maďarsku, nakúpený tovar tzv. samozdaní v SR, tovar dovezie z Maďarska vlastným vozidlom. V apríli 2012 pri nákupe tovaru v Maďarsku predávajúci (veľkosklad v Maďarsku) slovenskej spoločnosti nechcel predať tovar bez DPH, teda pripočítal k základu dane aj DPH. Odôvodnil to tým, že môže predať tovar bez DPH len v tom prípade, keď prepravu tovaru, teda vývoz, zabezpečí maďarská firma. Je to správne? V tomto prípade slovenská spoločnosť nemusí samozdaniť v SR nakúpený tovar v Maďarsku? Môže si nárokovať slovenská spoločnosť DPH v Maďarsku a akou formou? 

Odpoveď:

Názor maďarskej spoločnosti nie je v súlade so smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH v EÚ, ktorá bola zapracovaná do zákonov o DPH všetkých členských štátov, t. j. tak ako slovenského, tak aj maďarského zákona o DPH. V zmysle smernice a zákonov o DPH členských štátov platí, že dodanie tovaru je oslobodené od DPH za podmienky, že dodávateľ – platiteľ DPH, preukáže, že tovar bol prepravený do iného členského štátu. Spôsob preukázania závisí od toho, kto prepravu vykonal, resp. na koho náklad bola vykonaná (v slovenskom zákone č. 222/2004 Z. z. o DPH ide o ustanovenie § 43 ods. 5). 

Ak prepravu vykoná dopravca – iná osoba, prepravu preukáže príslušným dokladom o preprave, na ktorom je uvedené miesto určenia. Ak prepravu vykoná dodávateľ – vykonanie prepravy preukáže písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo inou osobou. Ak prepravu vykoná odberateľ, je potrebné jeho písomné vyhlásenie o tom, že tovar prepravil do iného členského štátu. Platné predpisy (smernica, zákony o DPH) teda umožňujú uplatnenie oslobodenia od DPH u dodávateľa tovaru aj v prípade, ak si tovar prepraví sám odberateľ. 

I napriek nesprávnej fakturácii je slovenský platiteľ povinný zdaniť nadobudnutie tovaru v SR, pretože podľa § 11 ods. 2 slovenského zákona o DPH je nadobudnutie tovaru predmetom dane v SR a podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH je povinná platiť daň osoba, ktorá nadobudla tovar podľa § 11 zákona o DPH. 

Vrátenie zaplatenej maďarskej DPH si nemôže nárokovať slovenská spoločnosť na základe podania žiadosti o vrátenie dane do Maďarska, pretože v zmysle smernice sa žiadosť o vrátenie dane nemôže vzťahovať na sumy DPH, ktoré boli podľa právnych predpisov členského štátu vrátenia dane nesprávne vyfakturované (prípady, kedy dodávateľ – platiteľ DPH z iného členského štátu, pri dodávke tovaru slovenskému platiteľovi, pri splnení podmienok oslobodenia od dane v štáte dodania, nevyhotovil faktúru bez DPH, ale uplatnil na nej daň).  

Na druhej strane však z princípov DPH vyplýva, že nemá dochádzať k dvojitému zdaneniu, preto nesprávne uplatnenú maďarskú DPH na faktúre by mal slovenskému platiteľovi vrátiť priamo maďarský dodávateľ na základe dokladu o oprave (dobropisu). 

Otázka č. 64:    Elektronická faktúra 

Spoločnosť s r. o. niektoré prijaté faktúry prijíma v elektronickej podobe s elektronickým podpisom. Tieto faktúry sa vytlačia, dá sa na ne likvidačný doklad o zaúčtovaní, zaúčtujú sa v hlavnej knihe, účtovnom denníku, evidencii faktúr a v evidencii DPH, na základe ktorej sa uplatní odpočet DPH. Originálna elektronická faktúra sa uloží na disku počítača, aby bola k dispozícii v elektronickej podobe. Faktúry sú v pdf formáte, s. r. o. prepíše len názov faktúry podľa jej účtovníctva, napr. FP1200125.pdf. Postupuje spoločnosť na účely odpočtu DPH správne? 

Odpoveď:

Postup spoločnosti je správny. Na účely DPH sa za faktúru považuje okrem písomnej formy aj faktúra sprístupnená elektronicky. Podľa § 75 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov musí byť zabezpečená vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu, čo spĺňa faktúra so zaručeným elektronickým podpisom. Názov súboru s danou faktúrou si odberateľ môže označiť tak, ako mu vyhovuje, na účely DPH to nie je podstatné. 

Otázka č. 65:    Prerušenie odpisovania 

Môže daňovník – SZČO, prerušiť odpisovanie majetku v roku, v ktorom si uplatňuje paušálne výdavky? 

Odpoveď:

Fyzická osoba – podnikateľ, nemôže v roku uplatnenia paušálnych výdavkov odpisovanie hmotného majetku prerušiť. 

V súlade s § 22 ods. 9 zákona č. 595/20003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období. V ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako keby nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. 

Prerušenie odpisovania si však v zmysle uvedeného ustanovenia zákona nemôže uplatniť daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona, teda tzv. paušálne výdavky, pretože v rámci výdavkov percentom z príjmov sú zahrnuté všetky výdavky, za ktoré sa považuje aj zahrnutie odpisov. 

Prerušenie odpisovania je možné až počnúc prvým rokom odpisovania, keď sa uplatňujú preukázateľné výdavky. V prípade prerušenia odpisovania daňovníkom uplatňujúcim paušálne výdavky tento vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť. 

Rovnako napr. nie je možné prerušiť odpisovanie hmotného majetku obstarávaného na základe zmluvy o finančnom prenájme (finančný lízing), pretože tento majetok sa musí plne odpísať počas doby trvania finančného prenájmu v súlade s § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov. 

Otázka č. 66:    Spoločník a cestovné náhrady (daňový výdavok) 

Tuzemská s. r. o. má spoločníka občana Španielska. Spoločnosť poskytuje prostredníctvom spoločníka konzultačné služby, takže vznikajú náklady na ubytovanie, prepravu (lietadlo, taxi, auto...). Keďže tieto náklady reálne vznikajú, spoločnosť ich chce účtovať ako daňovo uznateľné. Stretáva sa však s názorom, že pokiaľ nejde o zamestnanca, nemôžu mu byť vyplácané cestovné náhrady. Je tento názor správny? Dosiaľ spoločnosť mala so spoločníkom uzatvorenú mandátnu zmluvu, ktorá stanovovala, aké činnosti spoločník pre s. r. o. robí a že robí túto činnosť bezplatne. Spoločnosť do nákladov účtovala všetky jeho cestovné náhrady vrátane stravného. Je tento postup správny? 

Odpoveď:

Na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. 

Podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov vyplýva, že daňovým výdavkom sú cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. 

Zákon o cestovných náhradách v § 1 ustanovuje, na ktoré osoby sa vzťahuje poskytovanie náhrad. Týmto osobám za ustanovených podmienok vzniká nárok na cestovné náhrady. Osobám neuvedeným v § 1 zákona o cestovných náhradách nárok na cestovné náhrady nevzniká. Pre osoby uvedené v § 1, t. j. ktorým vzniká nárok na cestovné náhrady, používa zákon legislatívnu skratku „zamestnanec“.  

Spoločník, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu voči s. r. o. a nie je ani zvolený alebo menovaný do orgánov spoločnosti (napr. za konateľa spoločnosti), sa na účely zákona o cestovných náhradách nepovažuje za zamestnanca, a preto mu nevzniká nárok na cestovné náhrady. 

Z toho dôvodu cestovné náhrady poskytnuté tomuto spoločníkovi nie sú u s. r. o. daňovo uznanými výdavkami. 

Poznámky pod čiarou:

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.