Vy sa pýtate – my odpovedáme

Dátum publikácie:21. 6. 2013
Právny stav od:20. 6. 2013
Právny stav do:31. 12. 2014

* Daňové výdavky pri aute nezaradenom v obchodnom majetku * Nárok na stravné podnikateľa v zahraničí * Zrážanie dane z príjmu daňovníkovi členského štátu EÚ * Predaj osobného automobilu a pristúpenie k úveru * Fakturácia nájomného * Zrážková daň (odvedená) z príjmu autora * Vlastné vozidlo konateľa a daň z motorových vozidiel * Výmena okien a kotla na prenajatej budove * Výdavky uplatňované pri prenájme nehnuteľnosti * Časové rozlíšenie úrokov z pôžičky * Darčeková poukážka poskytnutá zo sociálneho fondu *

Otázka č. 36:    Daňové výdavky pri aute nezaradenom v obchodnom majetku 

Daňovník, podnikateľ, obstaral automobil na spotrebný úver od HOME CREDIT na 5 rokov. Auto nie je zahrnuté do obchodného majetku, ale využíva ho na podnikanie. Zaplatil daň z motorových vozidiel. Aké náklady si môže uplatniť do daňových výdavkov (odpisy, úrok z úveru, poistné vozidla, opravy)? 

V prípade auta nezaradeného do obchodného majetku si môže daňovník uplatniť len výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, t. j. výdavky na spotrebované PHL a základnú sadzbu náhrady (0,183 € x počet najazdených km), v ktorej má zahrnuté náklady na opravy a udržiavanie. Daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. j) zákona je aj daň z motorových vozidiel. 

Iné výdavky – preukázateľne vynaložené na odpisy, úrok z úveru, poistné vozidla, opravy, si môže daňovník uplatňovať do daňových výdavkov len v prípade, ak toto vozidlo zahrnie do obchodného majetku, t. j. bude o ňom účtovať ako o obchodnom majetku alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 alebo 14 zákona. 

Otázka č. 37:    Nárok na stravné podnikateľa v zahraničí 

Podnikateľ (FO) pracuje v Rakúsku maximálne 180 dní. Má nárok na stravné a v akej výške? 

Všeobecne platí, že daňovým výdavkom daňovníka s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj výdavok na stravovanie najviac v rozsahu a vo výške ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, a to za každý deň výkonu činnosti v kalendárnom roku. Pre rok 2013 je to suma 4 €. Tento výdavok na stravovanie môže daňovník uplatniť aj vtedy, ak nie je na pracovnej ceste. Uplatnenie tohto výdavku v daňových výdavkoch umožňuje ustanovenie § 19 ods. 2 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. 

Ak daňovník s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom dni vykonáva činnosť v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva („je na pracovnej ceste“), potom pri uplatnení výdavkov na stravovanie v daňových výdavkoch postupuje podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. Daňovým výdavkom je výdavok na stravovanie najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona č. 283/2002 Z. z. (t. j. v závislosti od skutočnej dĺžky pracovnej cesty). Tieto výdavky na stravovanie živnostník uplatní v závislosti od toho, či ide o „pracovnú cestu“ v tuzemsku alebo v zahraničí. 

Pokiaľ živnostník pravidelne vykonáva činnosť na určitom mieste v zahraničí, potom si nemôže uplatniť výdavky na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. – napr. ak fyzická osoba „pracuje na živnosť“ v konkrétnej firme v Rakúsku. V takomto prípade nejde o výdavky (náklady) živnostníka vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva. 

Pre uplatnenie výdavkov (nákladov) podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. (stravné) je teda potrebné skúmať, či ide o činnosť vykonávanú v inom mieste, ako je miesto, v ktorom živnostník činnosť pravidelne vykonáva. 

Záver 

Aj za predpokladu, že fyzická osoba vykonáva činnosť v Rakúsku pravidelne, môže za každý kalendárny deň výkonu činnosti uplatniť v daňových výdavkoch skutočné výdavky na stravovanie maximálne vo výške 4 € na deň. 

Otázka č. 38:    Zrážanie dane z príjmu daňovníkovi členského štátu EÚ 

Slovenská spoločnosť má prenajaté auto formou operatívneho prenájmu od materskej spoločnosti z Poľskej republiky. Slovenská spoločnosť platí materskej spoločnosti mesačné nájomné. Ako sa predmetný príjem zdaňuje na území Slovenskej republiky? Je potrebné z tejto platby zrážať daň vyberanú zrážkou a v akej výške? 

Podľa § 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. 

Podľa § 2 písm. g) ZDP predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky (predmetné príjmy sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 16 ZDP). 

V súlade s ustanovením § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 ZDP príjmy z nájomného alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky sú považované za príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území Slovenskej republiky. 

Pri zdaňovaní predmetných príjmov je potrebné uplatniť aj príslušné ustanovenia Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku uverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 95/1996 Z. z. (ďalej len „zmluva“). 

Príjmy plynúce daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je rezidentom Poľskej republiky, z operatívneho prenájmu hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky spadajú do rámca článku 12 zmluvy (Licenčné poplatky). 

V súlade s článkom 12 ods. 2 zmluvy licenčné poplatky platené za použitie alebo právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, ktorých zdroj je v Slovenskej republike, ak je však skutočný vlastník licenčných poplatkov rezidentom Poľskej republiky, môžu byť zdanené v Slovenskej republike, a to podľa slovenských vnútroštátnych právnych predpisov, pričom daň takto uložená nepresiahne 5 % hrubej sumy licenčných poplatkov. 

Predmetné príjmy sú podľa § 43 ZDP od 1. 1. 2007 zdaňované daňou vyberanou zrážkou. Podľa § 43 ods. 4 ZDP základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri uvedenom príjme je iba príjem. 

Ak sa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je daňovníkom členského štátu Európskej únie alebo ďalších štátov tvoriacich Európsky hospodársky priestor, v súlade s ustanovením § 43 ods. 6 písm. b) ZDP rozhodne predmetnú daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň, môže si pri vyčíslení základu dane z predmetných príjmov uplatniť skutočné výdavky a potom podľa § 43 ods. 7 ZDP môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní. 

Otázka č. 39:    Predaj osobného automobilu  a pristúpenie k úveru 

Fyzická osoba sa rozhodla predať osobný automobil právnickej osobe za sumu 7 000 €. Zároveň právnická osoba pristúpila k dlhu fyzickej osoby vo výške nesplatenej istiny a úrokov (istina 8 000 €, úroky 1 000 €) autoúveru. Ako správne účtujú o týchto účtovných prípadoch v jednoduchom a v podvojnom účtovníctve? 

Podľa inštitútu § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) v znení neskorších predpisov daňovník môže uplatniť do daňových výdavkov v zdaňovacom období z titulu predaja hmotného majetku výdavok vo výške daňovej zostatkovej ceny hmotného majetku vyradeného predajom. Právny predpis nelimituje uplatnenie zostatkovej ceny do daňových výdavkov vo vzťahu k príjmu z predaja hmotného majetku. To znamená, že na daňové účely je akceptovaná aj strata vzniknutá v dôsledku predaja hmotného majetku. 

Zostatkovou cenou pre účely ZDP je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a celkovou výškou odpisov tohto majetku zahrnutých do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu. 

Jednoduché účtovníctvo 

O predaji predmetného hmotného majetku účtuje účtovná jednotka v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií za účtovné obdobie. Zaúčtuje daňovú zostatkovú cenu dlhodobého hmotného majetku podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom v druhovom členení na prevádzkovú réžiu. Zároveň vyradí hmotný majetok z knihy dlhodobého hmotného majetku v obstarávacej cene. Ďalším účtovným prípadom účtovného obdobia deklarujúcim predaj dlhodobého hmotného majetku je evidencia pohľadávky v pomocnej účtovnej knihe pohľadávok z titulu predaja hmotného majetku. 

Finančnú operáciu predstavujúcu kreditný obrat peňažných prostriedkov na bankovom účte, resp. v pokladnici v účtovnom období zaúčtuje účtovná jednotka v peňažnom denníku ako príjem peňažných prostriedkov na bankovom účte alebo v pokladnici a súčasne príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov celkom v členení na ostatné príjmy. 

ZDP v § 17 neobsahuje ustanovenie, v ktorom by mal byť upravený príjem z predaja hmotného majetku z titulu uplatnenia odpisov do daňových výdavkov z limitovanej vstupnej ceny hmotného majetku. Z uvedeného vyplýva, že príjem z predaja hmotného majetku vstupuje do základu dane z príjmov fyzických osôb v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a) ZDP ako finančná operácia v peňažnom denníku vo výške 7 000 €. 

Zároveň účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva v knihe záväzkov vyradí záväzok vo výške nesplatenej istiny a príslušenstva. 

Podvojné účtovníctvo 

V sústave podvojného účtovníctva účtovná jednotka ocení dlhodobý hmotný majetok – osobný automobil, obstaraný kúpou v zmysle § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov obstarávacou cenou vo výške 7 000 € a zaúčtuje týmto účtovným zápisom: 

  • obstaranie osobného motorového vozidla    042/321    7 000 € 
  • zaradenie do užívania    022/042    7 000 € 

V konkrétnom prípade fyzická osoba sa rozhodla nesplatenú istinu z autoúveru (záväzok) postúpiť obchodnej spoločnosti, ktorá na základe zmluvy pristúpi k dlhu vo výške 9 000 €, z toho istina 8 000 € a úroky 1 000 €. 

Prevzatý dlh za fyzickú osobu zaúčtuje obchodná spoločnosť na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť súvzťažne so zápisom v prospech účtu 479 – Dlhodobé záväzky. Prevzatý dlh zaúčtovaný výsledkovo nemôže byť daňovo uznaným výdavkom, pretože nespĺňa podmienky daňového výdavku uvedené v § 2 písm. i) ZDP. V konkrétnom prípade nejde o výdavok, ktorý by bol spoločnosťou vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jej zdaniteľných príjmov. 

Nadväzujúc na ustanovenie § 21 ods. 1 ZDP daňovými výdavkami nie sú náklady, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto náklady daňovník účtoval, ako aj výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Z tohto dôvodu je suma prevzatého dlhu pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. 

O prevzatí dlhu obchodná spoločnosť v sústave podvojného účtovníctva účtuje takto: 

  • prevzatie dlhu za fyzickú osobu    548/479 
  • splatenie dlhu     479/221. 

Otázka č. 40:    Fakturácia nájomného 

V priestoroch s. r. o. A sa nachádza s. r. o. B, s ktorou je dohoda, že jedenkrát ročne jej bude refakturovať náklady za energiu, priestory. Okrem toho však spoločnosť B nemá svoju pokladnicu, dohodli sa, že i drobné nákupy im bude zúčtovávať cez pokladnicu spoločnosti A, s. r. o., a tiež raz ročne refakturovať. Je to takto v poriadku? Nie je potrebné do troch mesiacov urobiť refakturáciu? Ak bude mať A, s. r. o., náklady, ktoré chce refakturovať aj s DPH, aj bez DPH, je potrebné ich spočítať dohromady a na celú sumu dať DPH? Alebo zvlášť vyfakturovať bez DPH, napr. kolky, poštovné a zvlášť s DPH napr. kancelárske potreby? 

Prenájom nebytových priestorov sa v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov považuje za opakované dodanie služby, pričom podľa § 19 ods. 3 sa za deň dodania a tým aj za deň vzniku daňovej povinnosti považuje najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za nájom vzťahuje. V prípade, ak je dohodnutá platba za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba – nájom, za dodanú najneskôr posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca. 

V predmetnom prípade obdobie, za ktoré má byť uhradený nájom, nie je dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, to znamená, že daňová povinnosť z titulu poskytnutého nájmu vznikne najneskôr posledný deň 12. kalendárneho mesiaca. Fakturáciu nájmu teda nie je potrebné vykonať do troch mesiacov. 

Pokiaľ ide o refakturáciu energií – elektrina, voda, teplo, plyn – podľa § 19 ods. 3 písm. c) zákona o DPH sa považujú tieto tovary za dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje platbu za tieto tovary. 

V otázke uvádzaná lehota 3 mesiacov na vykonanie refakturácie sa vzťahuje na prípady obstarania služby, kedy podľa § 9 ods. 4 zákona o DPH sa obstarávateľ služby považuje za príjemcu a následne dodávateľa služby a podľa § 19 ods. 6 sa ním obstaraná služba považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry pre príjemcu. Ak táto faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho mesiaca od mesiaca, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vznikne posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca. 

Na prípad refakturácie energií sa postup podľa § 19 ods. 6 zákona o DPH nevzťahuje, pretože energie sa na účely DPH považujú za tovary [§ 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH]. 

V prípade drobných nákupov tovarov (napr. kancelárskych potrieb), ktoré A, s. r. o., kúpi a predá spoločnosti B, s. r. o., na účely DPH dochádza k dodaniu tovaru, daňová povinnosť spoločnosti A vzniká dňom odovzdania tovaru spoločnosti B, a tým jej vzniká aj daňová povinnosť z týchto tovarov. Lehota na vyhotovenie faktúry je podľa § 73 zákona o DPH do 15 dní od dodania tovaru. 

Podľa § 75 zákona o DPH platiteľ môže za viac samostatných dodaní v rámci kalendárneho mesiaca vyhotoviť súhrnnú faktúru v lehote do 15 dní od skončenia kalendárneho mesiaca. Pri každom samostatnom dodaní tovaru uvedie základ dane a príslušnú DPH, resp. ak ide o známky a kolky, uvedie sumu bez DPH. 

Teda faktúry za uvedené drobné nákupy musia byť vyhotovené za príslušný kalendárny mesiac, nie za rok. 

Otázka č. 41:    Zrážková daň (odvedená) z príjmu autora 

Spoločnosť vydáva časopis, ktorý má pridelené ISSN. Do uvedeného časopisu prispievajú autori, ktorí majú autorský honorár za poskytnuté príspevky. Aké povinnosti má spoločnosť voči literárnemu fondu – percentuálny odvod a zároveň akou formou tento odvod zrealizovať (je na uvedený účel potrebná registrácia a potom sa zasielajú oznámenia)? Ako postupovať v prípade výpočtu zrážkovej dane a v akej výške? 

Spoločnosť odvádza literárnemu fondu príspevok 2 % z hrubého príjmu autora. Príspevok odvádza spoločnosť na základe zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov. Podrobnosti sú uverejnené na webovej stránke literárneho fondu www.litfond.sk. 

Zrážkovú daň (19 %) odvádza spoločnosť z hrubého príjmu (honoráru) po znížení o príspevok do literárneho fondu. 

Pokiaľ spoločnosť a autor uzatvoria dohodu podľa § 43 ods. 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, spoločnosť daň z honoráru nezráža, autorovi vyplatí honorár po znížení o zrazený príspevok do literárneho fondu. Autor si honorár zdaní sám prostredníctvom daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie. Uzatvorenie takejto dohody je spoločnosť povinná oznámiť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzatvorená. 

Otázka č. 42:    Vlastné vozidlo konateľa a daň z motorových vozidiel 

Fyzická osoba je konateľom v troch s. r. o. a v každej spoločnosti používa vlastné motorové vozidlo na pracovné cesty pre danú spoločnosť – s každou spoločnosťou má uzatvorenú aj písomnú dohodu o používaní vlastného vozidla. Vozidlo sa používa striedavo v týždni raz v jednej, potom v druhej alebo v tretej s. r. o. Môže si tento spoločník uplatniť v každej spoločnosti náhradu PHL a sadzbu základnej náhrady? Akým spôsobom je potrebné uhradiť daň z motorových vozidiel? Musia jednotlivé spoločnosti zakaždým oznamovať a odhlasovať vznik daňovej povinnosti? Môže si uvedené cestovné náhrady uplatniť aj manželka konateľa? V čase nákupu uvedeného motorového vozidla s konateľom ešte neboli manželmi. 

Podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších sú daňovým výdavkom cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. 

Zákon o cestovných náhradách v § 1 ustanovuje, na ktoré osoby sa vzťahuje poskytovanie náhrad. Týmto osobám za ustanovených podmienok vzniká nárok na cestovné náhrady. 

Konateľ je na účely zákona o cestovných náhradách považovaný za zamestnanca. Konateľ spoločnosti má teda nárok na náhrady za používanie cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste, a to za podmienky, že sa konateľ (zamestnanec) písomne dohodne so spoločnosťou (zamestnávateľom) na používaní motorového vozidla pri pracovných cestách. 

Zákon o cestovných náhradách pritom ustanovuje, že musí ísť o osobný automobil okrem osobného automobilu spoločnosti. Konateľ má nárok na základnú náhradu za každý 1 km jazdy a na náhradu za spotrebované pohonné látky. 

V uvedenom prípade si konateľ môže cestovné náhrady uplatňovať pri pracovných cestách u každého „zamestnávateľa“, teda u každej spoločnosti, v ktorej je konateľom a s ktorou má uzatvorenú písomnú zmluvu. 

Vozidlo používané zamestnancom na pracovnej ceste podlieha v súlade s § 85 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov dani z motorových vozidiel, pričom daňovníkom dane je zamestnávateľ, ktorý vypláca cestovné náhrady, teda vždy príslušná spoločnosť s r. o., pre ktorú konateľ vykonal pracovnú cestu. 

Od 1. januára 2013, t. j. v zdaňovacom období 2013, sa oznamovacia povinnosť zúžila len na zánik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel (§ 90 ods. 1 zákona o miestnych daniach). To znamená, že daňovník, ktorému vznikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, už nie je povinný túto skutočnosť oznamovať správcovi dane. Naopak, ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušnému správcovi dane do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti.  

Táto oznamovacia povinnosť sa však nevzťahuje na daňovníka, ktorým je zamestnávateľ, ktorý vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použitie vozidla (bez ohľadu na to, či v osvedčení o evidencii je ako držiteľ zapísaný zamestnanec alebo iná osoba). 

Jednotlivé spoločnosti s r. o., ktoré budú konateľovi vyplácať cestovné náhrady, teda v priebehu zdaňovacieho obdobia nemusia správcovi dane oznamovať vznik a zánik daňovej povinnosti. Každá spoločnosť po ukončení roka v lehote do 31. januára nasledujúceho zdaňovacieho obdobia zaplatí príslušnému správcovi dane pomernú časť dane za obdobie, počas ktorého vozidlo podliehalo dani u danej spoločnosti. 

Ak daňová povinnosť vznikne aj zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia, výška pomernej časti dane sa vypočíta ako súčin jednej tristošesťdesiatpätiny a v priestupnom roku jednej tristošesťdesiatšestiny ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalo na podnikanie. 

Svoju pomernú časť dane každá spoločnosť zaplatí v lehote na podanie daňového priznania, t. j. za zdaňovacie obdobie roka 2013 do 31. januára 2014. 

Keďže motorové vozidlo nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (bolo obstarané pred manželstvom), nepovažuje sa za vozidlo manželky. Uvedené vyplýva z § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podľa ktorého v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM) je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí slúžiacich osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. 

Manželka konateľa si napriek tomu môže pri používaní manželovho vozidla na pracovné cesty pre svojho zamestnávateľa uplatňovať cestovné náhrady (sadzbu základnej náhrady, náhradu za spotrebované PHL), lebo podľa § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách jej nárok na cestovné náhrady vznikne v prípade, ak pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom. Môže teda ísť aj o vozidlo jej manžela nezahrnuté v BSM, vozidlo prenajaté alebo vypožičané. 

Manželka konateľa si však nemôže na uvedený automobil uplatňovať výdavky vo forme náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden km jazdy ako daňovník s príjmami z podnikania a SZČO. Tam je podmienka, že musí ísť o vlastné osobné motorové vozidlo daňovníka nezahrnuté do obchodného majetku daňovníka [v súlade s § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov].   

Otázka č. 43:    Výmena okien a kotla na prenajatej budove 

S. r. o. podniká v prenajatých priestoroch, kde by chcela na svoje náklady vymeniť staré drevené okná za nové plastové a vymeniť kotol na plyn za výkonnejší. Prenajímateľ s tým súhlasí, ale uvedené výdavky nájomcu nebude kompenzovať s nájmom. Môže si nájomca tieto výdavky zahrnúť do daňových výdavkov? Bude mať výmena kotla a okien nájomcom nejaký vplyv na prenajímateľa nehnuteľnosti?  

Výdavky na výmenu okien na budove, ak nedochádza k zmene ich rozmerov alebo k zvýšeniu ich počtu, predstavujú výdavky na opravu a udržiavanie. 

Opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu, a to aj s použitím iných ako pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia. Udržiavaním sa rozumie spomaľovanie fyzického opotrebenia, predchádzanie jeho následkom a odstraňovanie drobnejších závad. 

Výdavky na opravu sú daňovými výdavkami nájomcu. 

Na druhej strane podľa § 17 ods. 21 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ak nájomca vynaloží na opravy prenajatej budovy výdavky nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve (v nájomnej zmluve totiž možno dohodnúť na strane nájomcu len drobné opravy a údržbu prenajatého majetku) a zahrnie si ich do daňových výdavkov, pôjde na strane prenajímateľa budovy o nepeňažný príjem, ktorý zvýši jeho základ dane z príjmov. O tento nepeňažný príjem prenajímateľ zvýši svoj základ dane v zdaňovacom období, v ktorom bola oprava (výmena okien) vykonaná. 

V prípade výmeny kotla za výkonnejší kotol však už nepôjde o výdavky na opravu, ale o výdavky na technické zhodnotenie, lebo sa zvýši výkonnosť kotla. 

Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýšil vstupnú cenu hmotného majetku o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok, čo v uvedenom prípade predstavuje štvrtú odpisovú skupinu s dobou odpisovania 20 rokov (rozvody ústredného vykurovania a vykurovacie telesá s príslušenstvom vrátane kotlov sú totiž súčasťou stavby a odpisujú sa ako súčasť stavby). Nájomca si zvolí rovnomerné alebo zrýchlené odpisovanie, a to bez ohľadu na spôsob odpisovania budovy u jej vlastníka. Tento postup vyplýva z § 24 ods. 2 zákona o dani z príjmov. 

Zároveň však podľa § 17 ods. 20 zákona o dani z príjmov bude súčasťou základu dane prenajímateľa nehnuteľnosti nepeňažný príjem, a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom, po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie nehnuteľnosti nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve a neuhradených prenajímateľom. 

Tento príjem zvýši základ dane prenajímateľa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde ku skončeniu nájmu. Nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania podľa § 27 zákona.  

Otázka č. 44:     Výdavky uplatňované pri prenájme nehnuteľnosti 

Daňovník prenajíma jednoizbový byt, ktorý nemá zaradený v obchodnom majetku. Aké výdavky súvisiace s prevádzkou bytu si môže odpočítať? 

V prípade, ak si daňovník nezaradí prenajímanú nehnuteľnosť (byt) do obchodného majetku, t. j. nebude o nej účtovať a ani viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“), nemôže si uplatniť výdavky spojené s obstaraním prenajímanej nehnuteľnosti, výdavky spojené s jej opravou alebo technickým zhodnotením, ktoré sú v takomto prípade výdavkami na osobnú potrebu daňovníka [§ 21 ods. 1 písm. i) ZDP], ktoré súvisia s využívaním jeho osobného majetku. Daňovník si takto vynaložené výdavky môže uplatniť ako výdavky na dosiahnutie zdaniteľného príjmu pri predaji predmetnej nehnuteľnosti. 

Do daňových výdavkov si v takomto prípade daňovník môže uplatniť len výdavky na riadnu prevádzku prenajímanej nehnuteľnosti, ako sú napr. výdavky na energie vrátane výdavkov na ostatné služby. 

Do pozornosti odporúčame metodický pokyn Finančného riaditeľstva SR k príjmom z prenájmu uverejnený na webovom sídle FR SR – link: http://www.drsr.sk/drsr/slovak/danovy_subjekt/pokyny_dr_sr/data/dpfo_2012_11_prenajom.pdf 

Otázka č. 45:    Časové rozlíšenie úrokov z pôžičky 

Spoločnosť poskytuje spotrebiteľské úvery na základe zmluvy o pôžičke. V priebehu roka účtuje prijaté úroky z poskytnutej pôžičky na výnosový účet 662 priamo pri splatení splátky úveru. Podobne spoločnosť získava na základe zmluvy o pôžičke finančné prostriedky od iných subjektov, vypláca im úrok vo vopred dohodnutých splátkach a po skončení platnosti zmluvy finančné prostriedky vráti. V priebehu roka účtuje zaplatené úroky na nákladový účet 562 priamo zo zaplatenej splátky. Ako má spoločnosť postupovať k 31. 12.? Je potrebné uvedené úroky časovo rozlíšiť? 

Účtovná jednotka v súlade s § 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtuje náklady (a výnosy) v období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo na deň vyrovnania iným spôsobom. Zabezpečuje sa tým zásada verného a pravdivého zobrazenia skutočností. 

Ustanovenie § 5 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva) definuje, že náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Kritériom na účtovanie účtovných prípadov časového rozlíšenia je skutočnosť, že je známy ich vecný obsah, suma a je určené obdobie, ktorého sa týkajú. 

Náklady a výnosy sa účtujú na príslušných účtoch nákladových druhov a výnosových položiek časovo rozlíšené s výnimkou nákladových druhov, ktoré tvoria komplexné náklady budúcich období. Účty časového rozlíšenia sú v účtovej skupine 38 – Časové rozlíšenie nákladov a výnosov. 

V súlade s uvedeným pre účtovnú jednotku, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery na základe zmluvy o pôžičke, je potrebné časovo rozlíšiť výnosový úrok, ktorý prislúcha do účtovného obdobia prebiehajúceho roka, aj keď ho účtovná jednotka reálne prijme až v splátke pôžičky v ďalšom účtovnom období. Takýto časovo rozlíšený výnos sa zaúčtuje na ťarchu účtu 385. Na účte 385 – Príjmy budúcich období sa účtujú časovo rozlíšené výnosy, ktoré časovo a vecne patria do bežného účtovného obdobia a týkajú sa príjmov v určitých budúcich obdobiach. Na účte 385 sa účtuje so súvzťažným zápisom v prospech príslušných účtov výnosov v účtovej triede 6. 

Podobne je potrebné ku dňu účtovnej závierky časovo rozlíšiť úrok aj na strane nákladov – z pôžičky, kde účtovná jednotka vystupuje nie ako veriteľ, ale ako dlžník, a to v prospech účtu 383. Na účte 383 – Výdavky budúcich období sa účtuje časové rozlíšenie nákladov bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú výdavkov v určitých budúcich obdobiach. Zúčtovanie výdavkov budúcich období sa vykoná pri uskutočnení výdavku v ďalšom účtovnom období.  

Súvisiace účtovné prípady: 

K 31. 12.:  

Časové rozlíšenie výnosových úrokov, ktoré budú prijaté až v budúcom účtovnom období 

385/662 

Časové rozlíšenie nákladových úrokov, ktoré budú vyplatené v budúcom účtovnom období 

562/383 

V priebehu nasledujúceho roka:  

Zúčtovanie príjmov budúcich období na príslušné účty pohľadávok v období, s ktorým vecne a časovo súvisia, napr. 

378/385 

Zúčtovanie výdavkov budúcich období na príslušné záväzkové účty v období, s ktorým vecne a časovo súvisia, napr. 

383/379 

Pri úrokoch z úverov a pôžičiek nie je z hľadiska ich uplatnenia do základu dane podmienka zaplatenia. Tá je len pri úrokoch z omeškania. 

Zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania okrem úrokov z omeškania z úverov platených bankám a prijatých bankami a úrokov v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte platených bankám a prijatých bankami sa zahrnú do základu dane u veriteľa po prijatí úhrady alebo u dlžníka po ich zaplatení. Uvedené vyplýva z § 17 ods. 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. 

Otázka č. 46:    Darčeková poukážka poskytnutá zo sociálneho fondu 

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu darčekové poukážky pri príležitosti narodenín. Ako postupovať pri zdanení a odvode poistného za poskytnuté poukážky? 

Zamestnávateľ je povinný darčekové poukážky poskytnuté zo sociálneho fondu zdaniť. Darčeková poukážka poskytnutá zamestnávateľom je nepeňažným zdaniteľným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti, t. j. je predmetom dane z príjmov [§ 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Zdaní sa rovnako ako ostatný peňažný príjem zo závislej činnosti preddavkovo v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ vyberie preddavok na daň vo výške 19 % alebo 25 % z úhrnu všetkých zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených za kalendárny mesiac. 

Zamestnávateľ poskytnutý príspevok pripočíta k vymeriavaciemu základu na zdravotné poistenie a k vymeriavaciemu základu na sociálne poistenie a odvedie odvody za zamestnanca aj zamestnávateľa. 

Poznámky pod čiarou:

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.