Vy sa pýtate – my odpovedáme

Dátum publikácie:21. 8. 2013
Právny stav od:1. 8. 2013
Právny stav do:31. 12. 2014

l Kurzové rozdiely pri zahraničnej pracovnej ceste – preddavok v zahraničnej mene l Kurzové rozdiely pri zahraničnej pracovnej ceste – preddavok v tuzemskej mene l Zasielateľstvo z pohľadu DPH l Zdanenie podielov na zisku u fyzickej osoby l Overovanie IČ DPH v krajinách EÚ a nákup tovaru l Zabezpečenie dane pri vzniku stálej prevádzkarne v SR l Zverejňovanie údajov z účtovnej závierky l  

Otázka č. 47:    Kurzové rozdiely pri zahraničnej pracovnej ceste – preddavok v zahraničnej mene 

Zamestnancovi bol poskytnutý preddavok na pracovnú cestu do ČR vo výške 1 000 CZK, kurz 24,814 zo dňa 4. 3. 2013. Pracovná cesta trvala od 4. 3. 2013 do 7. 3. 2013. Zamestnanec si vyúčtoval služobnú cestu 8. 3. 2013 s požiadavkou vyplatenia cestovných náhrad v eurách.
Stravné: 2 400 CZK (prepočet kurzom z 1. 3. 2013: 25,677, t. j. 93,47 €)
Ubytovanie: 1 500 CZK (prepočet kurzom zo 7. 3. 2013: 25,510, t. j. 58,80 €)
Celkový nárok: 93,47 + 58,80 = 152,27 €.
Vyúčtovanie zahraničnej pracovnej cesty: 

  • záloha: 1 000 CZK 
  • nárok: 3 900 CZK = 152,27 € zaúčtované v účtovníctve 
  • doplatok:     2 900 CZK = 13,68 € (prepočet kurzom zo 7. 3. 2013: 25,510), vyplatený cez euro pokladnicu 

Z dôvodu poskytnutia preddavku 1 000 CZK vznikla zamestnávateľovi pohľadávka voči zamestnancovi v cudzej mene. Pri prepočte poskytnutého preddavku na eurá sa použije kurz buď podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, alebo podľa § 24 ods. 6. Je vecou rozhodnutia zamestnávateľa ako účtovnej jednotky, pre aký kurz sa rozhodne. 

Stravné na základe dohody so zamestnancom poskytne zamestnávateľ v eurách (nie v CZK). Pri prepočte sumy stravného (2 4000 CZK) na eurá sa použije kurz podľa § 36 ods. 6 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, t. j. kurz ECB zo dňa 1. 3. 2013. V danom prípade zamestnanec uvádza vo vyúčtovaní výšku stravného na preplatenie iba v eurách, preto zamestnávateľovi nevzniká záväzok v cudzej mene. 

Zamestnávateľ poskytol preddavok zamestnancovi v CZK, t. j. má voči zamestnancovi pohľadávku v cudzej mene. Pri prepočte nocľažného (1 500 CZK) na eurá musí zamestnávateľ prihliadať na poslednú vetu ustanovenia § 24 ods. 6, t. j. záväzok voči zamestnancovi vo výške 1 500 CZK prepočíta takto: 

  • 1 000 CZK rovnakým kurzom ako pri poskytnutí preddavku, 
  • 500 CZK kurzom podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona o účtovníctve; ak zamestnanec predložil vyúčtovanie dňa 8. 3. 2013, tak sa použije referenčný kurz zo dňa 7. 3. 2013. 

Pri zúčtovaní poskytnutého preddavku 1 000 CZK tak nevzniká žiadny kurzový rozdiel. Keďže nedoplatok vzniknutý z vyúčtovania pracovnej cesty (po zúčtovaní preddavku) zamestnávateľ vyrovná v eurách, pri jeho vyplatení nevzniká kurzový rozdiel. 

Otázka č. 48:    Kurzové rozdiely pri zahraničnej pracovnej ceste – preddavok v tuzemskej mene 

Zamestnancovi bol poskytnutý preddavok na pracovnú cestu do ČR vo výške 50 €. Pracovná cesta trvala od 4. 3. 2013 do 7. 3. 2013. Zamestnanec si vyúčtoval pracovnú cestu 8. 3. 2013 s požiadavkou vyplatenia cestovných náhrad v eurách.
Stravné: 2 400 CZK (prepočet kurzom z 1. 3. 2013: 25,677, t. j. 93,47 €)
Ubytovanie: 1 500 CZK (prepočet kurzom zo 7. 3. 2013: 25,510, t. j. 58,80 €)
Celkový nárok: 93,47 + 58,80 = 152,27 €
Vyúčtovanie zahraničnej pracovnej cesty: 

  • záloha: 50 € 
  • nárok: 3 900 CZK = 152,27 € zaúčtované v účtovníctve  
  • doplatok: 102,27 € 

Z dôvodu poskytnutia preddavku 50 € vznikla zamestnávateľovi pohľadávka voči zamestnancovi v tuzemskej mene. 

Stravné na základe dohody so zamestnancom poskytne zamestnávateľ v eurách (nie v CZK). Pri prepočte sumy stravného (2 400 CZK) na eurá sa použije kurz podľa § 36 ods. 6 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, t. j. kurz ECB zo dňa 1. 3. 2013. V danom prípade zamestnanec uvádza vo vyúčtovaní výšku stravného na preplatenie iba v eurách, preto zamestnávateľovi nevzniká záväzok v cudzej mene. 

Pri prepočte nocľažného (1 500 CZK) na eurá zamestnávateľ použije kurz podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ak zamestnanec predložil vyúčtovanie dňa 8. 3. 2013, tak sa použije referenčný kurz zo dňa 7. 3. 2013. 

Keďže vzniknutý nedoplatok z vyúčtovania pracovnej cesty zamestnávateľ vyrovná v eurách, pri jeho vyplatení nevzniká kurzový rozdiel. 

Otázka č. 49:    Zasielateľstvo z pohľadu DPH 

Firma A (platiteľ DPH) predáva tovar na dobierku. Prepravu realizuje cez firmu B (platiteľ DPH), ktorá má podpísanú zmluvu o preprave s dopravcom – firma C (platiteľ DPH). Dobierky na účet firmy A vypláca firma C, ale faktúru za prepravu vystavuje dopravca na firmu B, lebo má s dopravcom podpísanú zmluvu, firma B fakturuje potom túto prepravu v tých istých čiastkach firme A. Firma B ale nemá v živnosti prepravu.
O aký vzťah ide medzi firmou A a B? Je to sprostredkovanie prepravy bez provízie? Má mať firma A podpísanú mandátnu zmluvu s firmou B? Alebo ide iba o refakturáciu prepravy? V podstate ide o správne uplatnenie DPH tak z pohľadu firmy A a B, ako aj o zahrnutie výdavkov na prepravu do daňových výdavkov. 

V danom prípade zo strany firmy B ide o zasielateľstvo. Na zasielateľstve sa zúčastňujú spravidla tri subjekty: prepravca, zasielateľ a dopravca. Prepravca – príkazca (v danom prípade firma A), sa podieľa na zmene vlastníctva tovaru, zasielateľ (v danom prípade firma B) sa podieľa na celkovom zabezpečení týchto zmien a dopravca (v danom prípade firma C) sa podieľa na premiestnení tovaru. Zasielateľ je teda spojnicou medzi príkazcom a dopravcom. Vymedzenie definície zasielateľa vyplýva zo znení jednotlivých paragrafov zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a základnou úpravou pre jej stanovenie je „Zasielateľská zmluva“, ktorou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene a na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta a ďalšie služby s tým spojené a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu. To znamená, že firma B by mala mať živnosť „zasielateľstvo“. 

Pri tomto obchodnom vzťahu sa na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov postupuje podľa ustanovenia § 9 ods. 4, z ktorého vyplýva, že ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. To znamená, že na účely zákona o DPH firma B prijala službu od firmy C, a to prepravu tovaru (s nárokom na odpočítanie dane) a zároveň dodala rovnakú službu firme A. Firme B z dodania tejto služby taktiež vzniká daňová povinnosť a firme A nárok na odpočítanie dane. 

Z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov u firmy B suma fakturovaná firmou C je daňovo uznaným výdavkom a suma fakturovaná firme A zdaniteľným príjmom. U firmy A suma fakturovaná firmou B je daňovým výdavkom. 

Otázka č. 50:    Zdanenie podielov na zisku u fyzickej osoby 

Daňovníčka dostáva od majetkového holdingu zriadeného v prvej vlne kupónovej privatizácie každoročne dividendy vo výške 9 € (za vedenie účtu platila 12 €). Musí tento príjem dávať do daňového priznania FO? Ak áno, do ktorého riadka? Môže si odrátať výdavok? 

V prípade, ak ide o podiely na zisku vyplácané z hospodárskeho výsledku vykázaného po 1. 1. 2004, tieto nie sú predmetom dane a neuvádzajú sa v daňovom priznaní. 

Ak ide o podiely na zisku z vykázaného hospodárskeho výsledku do 31. 12. 2003, potom sú tieto zdaniteľným príjmom uvádzaným medzi ostatné príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov na riadku č. 12 – Iné daňového priznania bez možnosti uplatnenia výdavku. 

Otázka č. 51:    Overovanie IČ DPH v krajinách EÚ a nákup tovaru 

Slovenský platiteľ DPH na výstavách, ktoré sa konajú v iných členských štátoch, nakupuje tovar. Predávajúci majú pridelené IČ DPH príslušnej krajiny. V niektorých prípadoch však pri overovaní cez stránky na overovanie IČ DPH v EÚ slovenský platiteľ nevie dodávateľa identifikovať. Ako má postupovať, keď už má faktúru bez DPH a všetko je zaplatené? Tiež nakupuje tovar od dodávateľov, ktorí sú mimo EÚ. Má v tomto prípade riešiť cez slovenskú colnicu dovoz tovaru z krajiny mimo EÚ? 

Pri nákupe tovaru na výstavách slovenský platiteľ v prípade, ak tovar má taký charakter, že súvisí s jeho podnikaním (použije ho na svoje podnikanie v SR), by mal pri jeho kúpe vystupovať ako zdaniteľná osoba, t. j. predávajúcemu oznámiť svoje IČ DPH pridelené v SR. Ak je predávajúci platiteľom DPH v členskom štáte konania výstavy, potom by mal vyhotoviť doklad o predaji so všetkými náležitosťami na účely DPH, teda okrem iného by mal uviesť aj svoje IČ DPH. Tieto náležitosti, tak ako sú uvedené v § 74 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH platného v SR v znení neskorších predpisov, sú uvedené aj v zákonoch o DPH ostatných členských štátov, pretože vyplývajú zo Smernice Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (tzv. fakturačná smernica). 

Ak teda na základe vyššie uvedeného predávajúci s uvedením jeho IČ DPH vyhotoví doklad o predaji tovaru bez DPH, pretože uplatnil oslobodenie od dane z titulu intrakomunitárneho dodania tovaru, slovenský platiteľ vykoná vo svojom daňovom priznaní v SR samozdanenie a odpočítanie DPH. Takýto postup môže byť aj v prípade, ak predávajúci je z tretieho štátu, pretože miesto dodania tovaru je členský štát, v ktorom sa tovar predáva (kde sa koná výstava). Predávajúci z tretieho štátu môže mať rovnako pridelené IČ DPH v štáte, kde vystavuje tovar. 

Ak predávajúci napriek tomu, že mu slovenský platiteľ oznámil svoje IČ DPH pridelené v SR, t. j. deklaroval svoje postavenie ako zdaniteľnej osoby na účely DPH, vyhotoví doklad o predaji, na ktorom nebudú náležitosti daňového dokladu na účely DPH a nebude uvedené ani IČ DPH predávajúceho, potom slovenský platiteľ nevykoná samozdanenie.  

V prípade nákupu tovaru slovenským platiteľom od predávajúceho z tretieho štátu, ktorý vystavuje tovar a predáva ho v členskom štáte EÚ, nedochádza k dovozu tovaru, pretože tovar v rámci tohto obchodného vzťahu fyzicky nebol prepravovaný z tretieho štátu do SR, ale bol prepravovaný z iného členského štátu do SR, t. j. slovenský platiteľ nerieši dovoz tovaru cez colnicu (dovoz tovaru do členského štátu konania výstavy uskutočnil predávajúci).  

Otázka č. 52:     Zabezpečenie dane pri vzniku stálej prevádzkarne v SR 

Tuzemská spoločnosť A (platiteľ DPH) má v predmete podnikania nasledovnú činnosť: organizovanie školení, kurzov. Táto spoločnosť uzatvorila zmluvu so spoločnosťou B (zdaniteľnou osobou), ktorá má sídlo v tretej krajine (Čierna Hora) a jej zamestnanci vykonávajú lektorskú činnosť pre spoločnosť A. Lektorská činnosť sa uskutočňuje počas celého kalendárneho roka a je na území SR. Má sa v prípade týchto služieb uvedená spoločnosť B registrovať na účely DPH na Slovensku a spoločnosť A má postupovať podľa § 69 zákona o DPH? Vzniká v tejto súvislosti spoločnosti B povinnosť zriadenia stálej prevádzkarne a spoločnosti A povinnosť zrážať daň, resp. uskutočňovať zabezpečenie dane a v akej sadzbe? V prípade, ak spoločnosť A nie je platiteľom DPH, ako sa má postupovať? 

V danom prípade sa miesto dodania služieb dodávaných spoločnosťou B určí podľa § 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Týmto miestom je Slovenská republika, pretože odberateľ (zdaniteľná osoba) má sídlo v SR. 

Z § 69 ods. 3 zákona o DPH vyplýva, že každá zdaniteľná osoba je povinná platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku. Tuzemská spoločnosť A je zdaniteľnou osobou. Keďže povinnosť platiť daň je prenesená na tuzemskú spoločnosť A, z toho dôvodu na zahraničnú spoločnosť B sa nevzťahuje registračná povinnosť v zmysle § 5 zákona o DPH. 

Na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vznik stálej prevádzkarne sa posudzuje podľa § 16 ods. 2 v nadväznosti na príslušnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore dani z príjmov a z majetku (v danom prípade oznámenie č. 269/2002 Z. z.). 

Stálou prevádzkarňou sa rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky. Miesto alebo zariadenie na výkon činností je považované za trvalé, ak sa na výkon činností využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom je činnosť vykonávaná, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. 

Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť B bude mať v SR trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti (výkon činnosti presiahne šesť mesiacov), vzniká jej stála prevádzkareň. 

Podľa § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky je povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom v zahraničí vzniknúť na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb preňho pracujúcich na území Slovenskej republiky, a to do pätnástich dní po uzatvorení takej zmluvy. To znamená, že aj tuzemská spoločnosť A má uvedenú povinnosť, pretože spoločnosti B môže vzniknúť stála prevádzkareň. 

Zo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (oznámenie č. 269/2002 Z. z.) vyplýva, že zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť takýmto spôsobom, možno zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni. Keďže zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia majú prednosť pred zákonom č. 595/2003 Z. z., to potom znamená, že príjmy spoločnosti B budú v SR podliehať zdaneniu iba za predpokladu, že spoločnosť B bude mať v SR stálu prevádzkareň. Na druhej strane z § 43 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. jednoznačne vyplýva, že daň sa nevyberá zrážkou z príjmov plynúcich stálej prevádzkarni daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou (spoločnosť B). To znamená, že spoločnosť A nebude zrážať daň podľa § 43 ods. 2 zákona. 

Naproti tomu podľa § 44 ods. 2 zákona je platiteľ príjmu (spoločnosť A), ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhradu v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (spoločnosť B), povinný zrážať sumu vo výške 19 % z peňažného plnenia, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Ide o tzv. zabezpečenie dane. Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. platiteľ príjmu nezrazí sumu na zabezpečenie dane len vtedy, ak daňovník predloží potvrdenie od správcu dane, že platí preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42, ak správca dane nerozhodne inak. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia (oznámenie č. 269/2002 Z. z.) nebráni tomu, aby zmluvný štát zrážal sumu na zabezpečenie dane, ak v tomto štáte vykonáva činnosť podnik druhého zmluvného štátu prostredníctvom stálej prevádzkarne. To znamená, že spoločnosť A má v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. povinnosť vykonávať zabezpečenie dane. 

Otázka č. 53:    Zverejňovanie údajov z účtovnej závierky 

V roku 2012 bola zriadená spoločnosť s r. o. Akým spôsobom sa zverejňujú údaje z účtovnej závierky? Je potrebné niečo zasielať do obchodného registra? Ak áno, aké tlačivá sa majú zasielať, v akom termíne a akým spôsobom? 

Spoločnosť s r. o. má povinnosť uložiť účtovnú závierku za účtovné obdobie roka 2012 a výročnú správu (ak ju musí tvoriť) do zbierky listín obchodného registra. 

Do zbierky listín sa ukladá úplná účtovná závierka, teda Súvaha, Výkaz ziskov a strát a Poznámky k účtovnej závierke, a to do 30 dní po schválení účtovnej závierky. 

Ak príslušný orgán spoločnosti neschváli účtovnú závierku do 3 mesiacov od predloženia účtovnej závierky valnému zhromaždeniu, zverejní sa neschválená účtovná závierka. Ak účtovná závierka zostavená k 31. 12. 2012 nebude schválená do konca júna 2013, spoločnosť uloží do zbierky listín obchodného registra neschválenú účtovnú závierku, a to do 30 dní od uplynutia trojmesačnej lehoty. To znamená, že obchodná spoločnosť má povinnosť účtovnú závierku zostavenú k 31. 12. 2012 uložiť do zbierky listín obchodného registra najneskoršie do konca októbra 2013. 

Účtovná závierka sa ukladá do zbierky listín registrového súdu podľa sídla spoločnosti. Predkladá sa v listinnej podobe (je možné odovzdať listiny v podateľni príslušného registrového súdu alebo poslať poštou) alebo elektronickými prostriedkami v elektronickej podobe. Predložením na príslušnom registrovom súde sa listina považuje za uloženú v zbierke listín. 

Do zbierky listín stačí uložiť jednu kópiu účtovnej závierky. Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri nevyžaduje originál účtovnej závierky a ani kópiu nie je potrebné notársky overovať. Registrový súd ukladá listiny do zbierky listín bez zbytočného odkladu po ich predložení. Uloženie účtovnej závierky do zbierky listín je bezplatné, za tento úkon sa neplatí žiadny súdny poplatok. 

Za nesplnenie povinností súvisiacich s uložením účtovnej závierky do zbierky listín obchodného registra uloží registrový súd konateľovi spoločnosti pokutu do výšky 3 310 €. 

Ďalšie informácie týkajúce sa ukladania účtovnej závierky do zbierky listín je potrebné hľadať v zákone č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri. 

Ak by sa na spoločnosť vzťahovala povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom, potom by mala povinnosť zverejniť účtovnú závierku aj v Obchodnom vestníku, a to do 30 dní od schválenia účtovnej závierky. 

V Obchodnom vestníku sa zverejňuje neúplná účtovná závierka, teda len Súvaha a Výkaz ziskov a strát, bez poznámok. 

Účtovná jednotka súčasne uvedie, že zverejňuje neúplnú účtovnú závierku. V Obchodnom vestníku sa nesmie zverejniť názor audítora, zverejňuje sa len informácia, aký názor správa audítora obsahuje. Ak správa audítora obsahuje skutočnosti, ktoré nemali vplyv na vyjadrenie názoru audítora uvedeného v správe, ale ktoré chcel audítor zdôrazniť, musí byť táto informácia zverejnená. 

Zverejnenie v Obchodnom vestníku upravuje zákon č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku. Medzi najdôležitejšie zmeny patrí zavedenie len elektronickej formy komunikácie a následné elektronické zverejňovanie údajov v Obchodnom vestníku, čím sa aj skracuje lehota na zverejnenie údajov pre vydavateľa na päť pracovných dní od doručenia žiadosti o zverejnenie, resp. zaplatenia správneho poplatku. Pred samotným podaním žiadosti o zverejnenie je pritom potrebná registrácia, ktorá sa vykonáva na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR v časti Obchodný vestník (www.justice.gov.sk). 

Za zverejnenie účtovnej závierky v Obchodnom vestníku sa platí poplatok podľa Sadzobníka správnych poplatkov vo výške 99,50 €. 

Za účtovné obdobie roka 2013 sa už bude účtovná závierka spoločností ukladať do Registra účtovných závierok. 

Poznámky pod čiarou:

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.