Nahradzovanie pracovnoprávneho vzťahu inými vzťahmi (daňové hľadisko)

Dôvodom je vyhýbanie sa plneniu odvodových povinností (sociálne poistenie a zdravotné poistenie), daňových povinností, ale aj povinností vyplývajúcich zamestnávateľovi zo zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). V praxi pri nahradzovaní pracovnoprávnych vzťahov sa stretávame najčastejšie s aplikáciou príkazných zmlúv, uzatváranie aj tohto zmluvného občianskoprávneho vzťahu pri výkone závislej práce je však pre vzťah zamestnávateľ a zamestnanec neprípustné.

V článku sa budeme zaoberať záväznými predpismi, ktoré upravujú postavenie zamestnancov, podnikateľov a účastníkov občianskoprávnych vzťahov, s nadväzným prepojením na daňové hľadisko v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Obchodný zákonník

Upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právna úprava postavenia podnikateľov v Obchodnom zákonníku nadväzuje na právnu úpravu Občianskeho zákonníka ako základného kódexu súkromného práva. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti podnikateľom je potrebné chápať tak, že podnikateľ sám rozhoduje o svojej podnikateľskej činnosti,nie je podriadený inému subjektu, ktorého príkazy by musel plniť. Za vlastnú zodpovednosť podnikateľa je možné považovať takú činnosť, keď za podnikanie nezodpovedá niekto iný, zodpovednosť prevzal sám tento podnikateľ. Podľa Obchodného zákonníka nástrojom na zabezpečenie kvality dodávaných prác je v podnikateľskom prostredí inštitút záručnej doby a sankcia nástrojom za porušenie dojednaných povinností. Významnú zložku právno-regulačného mechanizmu obchodných záväzkových vzťahov popri uzavieraní obchodných zmlúv medzi podnikateľmi predstavujú obchodné zvyklosti (obyčaje). Tieto musia korešpondovať aj so zásadami poctivého obchodného styku.

Ten, kto vykonáva závislú prácu ako podnikateľ a nie ako zamestnanec, nespĺňa obsahové vymedzenie pojmov podľa Obchodného zákonníka, na ktoré nadväzuje záväzkový vzťah vzniknutý pri podnikateľskej činnosti. Pri uzatváraní záväzkového vzťahu je potrebné uvedomiť si, či účastníkmi zmluvy sú osoby, ktoré sú podnikateľmi, alebo či ide o fyzické osoby (občanov). Ak obidvaja účastníci záväzkového vzťahu sú „podnikatelia“, na ich vzťah sa aplikuje obchodnoprávny vzťah v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Príklad č. 1:

Fyzická osoba, zhotoviteľ diela, podniká na základe živnostenského oprávnenia, zaoberá sa maliarskymi a natieračskými prácami. S objednávateľom maliarskych prác uzatvoril záväzkový vzťah – zmluvu o dielo. Pri vykonaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne, na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo. Cena diela je určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou tejto zmluvy.

V zmluve o dielo je vymedzená aj záručná doba, ktorá začína plynúť odovzdaním diela a aj sankcia za porušenie zmluvne dojednaných povinností. Obchodnoprávny vzťah je obsahovo uzavretý v súlade s Obchodným zákonníkom.

Občiansky zákonník

Je založený na vzťahu dvoch rovnocenných partnerov, na princípe rovnosti, pri ktorom právne nie sú vzájomne jeden druhému nadriadení ani podriadení. Tento zákon neposkytuje žiadnemu účastníkovi výhodnejšie postavenie. Preto zásadne žiaden z nich nemôže jednostranne druhému vnucovať svoju vôľu.

Nosným predmetom občianskoprávneho vzťahu je obstaranie nejakej veci alebo vykonanie inej činnosti, za ktoré by mal príkazca poskytnúť príkazníkovi odmenu, ktorá je vzhľadom na obsah obvyklá. Zodpovednosť účastníkov tohto vzťahu je vymedzená v Občianskom zákonníku, v zmysle ktorého napríklad každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ten účastník vzťahu, ktorý preukáže, že škodu nezavinil, zbaví sa zodpovednosti. Výkon príkazu je výsledkom dohody, príkazca je povinný nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostaví. Tento zmluvný vzťah sa ukončí vykonaním príkazu.

V aplikačnej praxi účastníci vzťahu najviac pri nahradzovaní pracovnoprávneho vzťahu občianskoprávnym vzťahom uzatvárajú príkaznú zmluvu, ktorú nie je možné aplikovať pre pracovnoprávne vzťahy. Použitie občianskoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom pri výkone závislej práce je vylúčené. Táto zmluva vymedzená v ustanoveniach § 724 až § 746 Občianskeho zákonníka je ustanovená najmä na právne vzťahy jednorazového charakteru, ide o rovnosť zmluvných účastníkov (príkazcu a príkazníka), kde predovšetkým jeden z účastníkov je „nepodnikateľ“.

Príklad č. 2:

Príkazca (podnikateľ) uzatvoril 11. 4. 2013 podľa § 724 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka s príkazníkom (občanom) príkaznú zmluvu na obstaranie predaja osobného motorového vozidla Golf v hodnote 7 000 € v termíne do 31. 7. 2013. Príkazník sa na základe tejto zmluvy zaväzuje konať osobne pri plnení príkazu, podľa svojich schopností a znalostí. Príkazca je povinný nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu. Príkazník sa zaväzuje plniť príkazcove pokyny, od ktorých sa môže odchýliť len v prípade, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a nemôže dostať jeho súhlas.

Príkazníkovi za úspešné uskutočnenie príkazu patrí odmena vo výške 150 €, splatná je po uskutočnení príkazu. Príkazník má nárok na odmenu len vtedy, ak získa záujemcu, ktorý osobné motorové vozidlo odkúpi. Platnosť zmluvy zaniká splnením príkazu alebo jednostranným vypovedaním.

Výpoveď je platná a účinná dňom doručenia druhej strane. Občianskoprávny vzťah je uzavretý na princípe rovnosti, pri ktorom právne nie sú vzájomne jeden druhému nadriadení ani podriadení.

Zákonník práce

Upravuje pracovnoprávne vzťahy a závislú prácu v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb. Zákonník práce nevymedzuje pojem pracovnoprávneho vzťahu ani pojem pracovného pomeru ako základného druhu pracovnoprávnych vzťahov, čo v praxi spôsobuje problémy najmä v súvislosti so správnym právnym krytím výkonu závislej práce. Správnym obsahovým ohraničením pojmu pracovného pomeru ako hlavného druhu pracovnoprávnych vzťahov by zamestnávatelia mali predchádzať situáciám, v ktorých pri výkone závislej práce sa snažia využívať zmluvné typy obchodného alebo občianskeho práva. Právny základ závislej práce vykonávanej v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu spočíva v minimálnej osobnej závislosti a podriadenosti zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi. Týmito vzťahmi sa odlišuje pracovnoprávny vzťah od iných druhov právnych vzťahov, najmä od obchodnoprávnych vzťahov a občianskoprávnych vzťahov.

Zákon č. 361/2012 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. januára 2013 novelizoval Zákonník práce, upravil definíciu závislej práce z dôvodu, že v aplikačnej praxi často dochádza k prípadom, kedy sú zamestnanci nútení k zmene svojho pracovnoprávneho statusu, a to napriek tomu, že tieto fyzické osoby majú naďalej vykonávať tú istú prácu. Takýmto spôsobom sa „zamestnanec“ mení na „podnikateľa“ (samostatne zárobkovo činnú osobu), a to aj napriek skutočnosti, že nedochádza k naplneniu základných charakteristík podnikania (predovšetkým takáto osoba nevykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku). Takáto fyzická osoba si nie je vždy vedomá tejto skutočnosti, a tak prakticky nedochádza ani k súdnym žalobám, ktorých výsledkom by mohlo byť rozhodnutie súdu o zastretom pracovnom pomere. Zabezpečenie výkonu závislej práce v iných ako v pracovnoprávnych vzťahoch má aj nepriaznivé ekonomické a sociálne dosahy. Pri úprave definície závislej práce predkladateľ novely Zákonníka práce zdôvodnil svoj návrh tým, že výber správnej zmluvnej formy výlučne závisí od obsahu vykonávanej práce.

§ 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2013

(2) Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu.

(3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Závislá práca je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, ide o osobný výkon zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa. Zákonník práce nedefinuje, čo nie je závislou prácou – podnikanie a vykonávanie práce v občianskoprávnom vzťahu, pretože uvedené definujú osobitné predpisy. Výber správneho zmluvného vzťahu predovšetkým závisí od obsahu vykonávanej práce. Ak má vykonávaná práca znaky závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Ak má práca znaky činnosti podľa osobitných predpisov (občianskoprávne alebo obchodnoprávne), potom nejde o závislú prácu.

Záver

Závislá práca sa nemôže vykonávať v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Príklad č. 3:

Zamestnávateľ prijal pána Petra do pracovného pomeru.

V pracovnej zmluve uzatvorenej v súlade s § 43 Zákonníka práce so zamestnancom dohodol tento zamestnávateľ podstatné náležitosti, ktorými sú: druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma (sústružník), jeho stručná charakteristika (sústružník náhradných dielcov do automobilov), miesto výkonu práce (Martin, Horná ulica 7), deň nástupu do práce (1. apríla 2013), mzdové podmienky (mzda vo výške 750 €).

Ďalej dojednal výplatné termíny (15. deň každého nasledujúceho mesiaca), pracovný čas (od 6,00 do 14,00 hodiny), výmeru dovolenky (päť týždňov) a dĺžku výpovednej doby (3 mesiace). Podľa obsahu vykonávanej práce je správne uzavretý pracovnoprávny vzťah v súlade so Zákonníkom práce.

POZNÁMKA

Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“) upravuje aj inšpekciu práce, prostredníctvom ktorej sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci. V rámci rozsahu inšpekcie práce [§ 2 ods. l písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.] je vymedzené, že inšpekcia práce je aj dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie.

To znamená, že aj dodržiavanie pôsobnosti Zákonníka práce, ktorý upravuje aj individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce.

Inšpekcia práce sa vykonáva na všetkých pracoviskách zamestnávateľov. Štátnu správu v oblasti inšpekcie práce vykonávajú aj inšpektoráty práce. Ak inšpektorát práce skonštatuje porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 125/2006 Z. z. (povinnosť dodržiavania pracovnoprávnych predpisov aj uzatváranie pracovnoprávnych vzťahov), je oprávnený uložiť zamestnávateľovi pokutu až do výšky 100 000 eur.

Článok je skrátený, ak sa chcete dočítať o nahradzovaní pracovnoprávneho vzťahu inými vzťahmi z daňového hľadiska, celý článok nájdete v pravom boxe súvisiace články.

Autor: Mgr. Viera Valicová