1. Základná definícia daňového výdavku

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) v ustanovení § 2 písm. i) daňový výdavok definuje ako výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ide o všeobecnú definíciu daňového výdavku.

Stručne povedané, základným kritériom pre uznanie určitého konkrétneho daňového výdavku sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to:

1. podmienka vecnosti - výdavky (náklady) musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
2. podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok (náklad) skutočne vznikol.
3. podmienka zaúčtovania - vecný a preukázateľný výdavok (náklad) musí byť aj zaúčtovaný (alebo zaevidovaný v daňovej evidencii).

Na uvedené tri tzv. základné kritériá (vecnosť, preukázateľnosť, zaúčtovanie-za­evi­do­vanie) musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku (náklade). Len ak je splnená podmienka vecnosti vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti a zaúčtovania, príp. zaevidovania, potom sa výdavky (náklady) uznajú za daňový výdavok.

Hneď na úvod je však potrebné zdôrazniť, že definícia daňového výdavku uvedená v § 2 písm. i) ZDP obsahuje dodatok, „ak tento zákon neustanovuje inak“. Súčasne sa musí tiež zdôrazniť, že tých úprav „ustanovujúcich ...