II. Daňová kontrola – § 44 ods. 1 daňového poriadku

V praxi nie zriedka dochádza k stotožňovaniu pojmov „daňová kontrola“ a „daňové konanie“.

Daňová kontrola nie je daňovým konaním. Oba pojmy, t. j. daňová kontrola, ako aj daňové konanie v zmysle daňového poriadku, patria pod spoločný pojem „správa daní“, pod ktorou sa rozumie postup správcu dane súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa daňových predpisov. Konaním vo veciach správy daní sa teda rozumejú procesné postupy správcu dane pri správe daní vrátane da­ňového konania.

Naproti tomu daňovým konaním je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Výsledkom daňového konania je rozhodnutie (§ 63 daňového poriadku), a to buď o uložení daňovej povinnosti (najčastejšie zaplatiť daň alebo rozdiel dane), alebo o priznaní práva (napr. správca dane prizná daňovému subjektu úrok za oneskorené vrátenie daňového preplatku).

Daňová kontrola je svojou povahou procesom kontrolným, preverovacím a zisťovacím, nie rozhodovacím. Daňovú kontrolu nepriamo definuje ustanovenie § 44 ods. 1 daňového poriadku, a to:

• Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Teda zákon viac-menej definuje iba účel daňovej kontroly. Daňový poriadok neobsahuje legálnu definíciu pojmu daňová kontrola. Stanovuje však jej predmet a účel, na ktorý daňová kontrola slúži. Možno konštatovať, že daňová kontrola predstavuje zákonný procesný postup a činnosť správcu dane pri skúmaní a preverovaní dokladov daňového subjektu vrátane účtovných dokladov potrebných pre správne určenie daňovej povinnosti alebo nároku na sumu, ktorú si daňový subjekt uplatňuje.

Inak povedané, účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť podaného daňového priznania podľa prvotných dokladov daňovníka, t. j. či daň bola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške.

Aj rozsah kontroly je podriadený účelu kontroly. Napr., ak je kontrola zameraná na daň z príjmov za rok 2014, potom kontrola prvotných dokladov, ktoré nesúvisia s rokom 2014 alebo s predmetom kontroly, by bola v rozpore s citovaným ustanovením § 44 daňového poriadku.

Rozdiel medzi daňovou kontrolou a daňovým konaním je aj v ich konečnom výsledku. Výsledkom daňovej kontroly ako takej je protokol o kontrole, ktorý obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 47 daňového poriadku). Výsledkom daňového konania je rozhodnutie, ktorým je určená daňovému subjektu povinnosť alebo priznané právo.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slo­venskej republiky (3 Sžf 107/2009) daňové konanie a daňová kon­trola sú súčasťou sprá­vy daní v zmysle § 1a písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. Podľa § 1a písm. d) zákona č. 511/1992 Zb. daňovým konaním je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov.

Daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje (§ 15 ods.1 zák. č. 511/1992 Zb.). Daňovú kontrolu nie je možné zamieňať s daňovým konaním, pretože v rámci daňovej kontroly sa zisťujú alebo preverujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a týmto ešte nedochádza k rozhodovaniu o právach a povinnostiach daňových subjektov.

Z povahy a účelu daňovej kontroly vyplýva, že sa vykonáva vždy až po skončení zdaňovacieho obdobia, a to až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania.

Správca dane nemôže vykonať daňovú kontrolu skôr, pretože daňový subjekt až do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania môže podať opravné daňové priznanie, ktoré je správca dane povinný akceptovať a podaným opravným daňovým priznaním je daň vyrubená. Preveruje sa ňou základ dane, čo správca dane môže preveriť až na základe podaného daňového priznania po uplynutí lehoty na jeho podanie.

Samozrejme, že správca dane môže daňovú kontrolu vykonať aj v tých prípadoch, ak zákon stanovuje vyrubenie dane bez podania daňového priznania (napr. daň za ubytovanie podľa § 37 až § 43 zákona č. 582/2004 Z. z.).

Protokol o kontrole (ako výsledok daňovej kontroly) je podkladom pre vyrubovacie konanie, v ktorom správca dane vyrubí rozhodnutím daň alebo rozdiel dane.

Daňový poriadok počíta s alternatívou, kedy daňový subjekt z rôznych dôvodov neumožní vykonať daňovú kontrolu. V takomto prípade správca dane určí daň podľa pomôcok (§ 48 a § 49 daňového poriadku).

V prípade daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu automaticky zaniká nárok na vrátenie nadmerného odpočtu.

Podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov totiž vyplýva, že ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca, a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.

II.1 Koľko rokov dozadu môže správca dane kontrolovať?

Daňový poriadok a ani hmotnoprávne prepisy túto lehotu priamo nestanovujú.

Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové ...