Informácia o návrhu novely daňového poriadku

V roku 2019 ministerstvo financií v spolupráci s finančným riaditeľstvom predkladá ako iniciatívny návrh novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh novely daňového poriadku“).

Treba poznamenať, že v roku 2018 ministerstvo financií komplexný návrh novely daňového poriadku nepredložilo, boli to len krátke a čiastkové novely daňového poriadku, ktoré boli vyvolanými novelami iných zákonov.

Všeobecne k návrhu novely daňového poriadku

Návrh novely daňového poriadku je zameraný na zníženie administratívnej záťaže daňových subjektov nadväzne na zákon proti byrokracii, zvýšenie efektívnosti uplatňovania niektorých ustanovení daňového poriadku, ako aj precizovanie ustanovení daňového poriadku s cieľom ich jednotného a zjednodušeného uplatňovania a na zlepšenie vymáhania daňových nedoplatkov novým spôsobom daňovej exekúcie.

Predkladáme informáciu k návrhu legislatívnych zmien a doplnení vybraných ustanovení daňového poriadku upravené už po medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Návrh novely daňového poriadku po medzirezortnom pripomienkovaní obsahuje nasledovné (vybrané) legislatívne úpravy:

Osoby zúčastnené pri správe daní

Navrhuje sa, aby postavenie zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, mal aj starosta obce, ak táto obec nemá ďalších zamestnancov, ktorí by vykonávali úkony pri správe daní, ako je miestne zisťovanie, daňová kontrola alebo vyrubovacie konanie a aby tieto úkony pri správe miestnych daní, ktoré obec spravuje, vykonával starosta obce.

Používanie jazyka pri správe daní

Z dôvodu zefektívnenia správy daní, ako aj znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje, aby správca dane mohol upustiť od vyžadovania úradného prekladu predložených písomností. Navrhovaná úprava zníži aj výdavky daňového subjektu vynaložené na preklad písomností z iného jazyka do slovenského jazyka. Správca dane po zvážení môže požadovať úradne overený preklad len tých častí písomností alebo len určité strany z týchto písomností (zmluvy, obchodné kontrakty, faktúry), ktoré sú nevyhnutné v rámci konania, ktoré vedie pri správe daní, napr. daňová kontrola.

Zastupovanie

Pri aplikácii inštitútu zastupovania daňového subjektu pred správcom dane nastávajú v praxi situácie, keď daňový subjekt predloží plnú moc, ktorým udeľuje inej osobe, aby ho zastupovala pri správe daní a následne predloží ďalšie plnomocenstvo, pričom rozsah plných mocí sa prekrýva, nastáva tzv. kolízia plnomocenstiev. V takomto prípade sa navrhuje upraviť, aby nová plná moc vždy nahradila predchádzajúcu, a to v rozsahu, v akom sa prekrývajú.

Podania v súvislosti s elektronickou komunikáciou

Navrhuje sa, aby daňové subjekty, na ktoré sa vzťahuje povinnosť elektronickej komunikácie s finančnou správou a ktoré doručia podania s predpísanou štruktúrovanou formou inak ako prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy, napr. listinne alebo cez portál ÚPVS, boli vždy vyzvané na správne doručenia tohto podania. Ak daňový subjekt tejto výzve nevyhovie, bude sa považovať podanie za nepodané.

Podanie daňového priznania

Navrhuje sa spresniť postup pri určení dane podľa pomôcok za podmienok podľa § 48 ods.1 daňového poriadku tak, aby daňový subjekt za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola určená daň podľa pomôcok, nemohol podať daňové priznanie. Daňový subjekt po takto určenej dani teda nemôže podať „riadne“ daňové priznanie, ktorým by si vyrubil daň odlišne od dane určenej správcom dane podľa pomôcok. Ak daňové priznanie podá daňový subjekt v čase určenia dane podľa pomôcok, môže ho správca dane použiť len ako pomôcku.

Súhrnný protokol

Navrhuje sa, aby sa súhrnný protokol v odôvodnených prípadoch vyhotovil nielen na základe protokolu z daňových kontrol vykonaných správcom dane, ale aj na základe písomnej žiadosti orgánov činných v trestnom konaní, služby finančnej správy a služby kriminálnej polície. Je to z dôvodu, že tieto orgány sú zdrojom informácií pri odhaľovaní trestných činov a zisťovaní ich páchateľov.

Nazeranie do spisov

Navrhuje sa, aby daňový subjekt v rámci nazerania do svojho spisu nebol oprávnený nazerať do informácie o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu, aby nedošlo k zmareniu ich činnosti práve sprístupnením takýchto informácií skôr, ako dôjde v danej veci k ukončeniu odhalenia trestných činov.

Daňová kontrola

Navrhuje sa rozšíriť vykonanie opätovnej daňovej kontroly aj na základe podnetu Policajného zboru. Ide o výsledky trestných činov odhaľovaných práve orgánmi PZ najmä v oblasti daňovej trestnej činnosti, získavania informácií v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, financovania terorizmu a inej ekonomickej trestnej činnosti, ktoré tieto orgány vykonávajú podľa osobitného predpisu a v spolupráci aj s inými zložkami a inštitúciami.

Priebeh a ukončenie daňovej kontroly

Zo zápisnice o začatí daňovej kontroly sa navrhuje vypustiť dôvod začatia daňovej kontroly, aby sa nezmaril jej účel v prípade, ak sa kontrola vykonáva na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní. Zároveň sa ustanovuje možnosť rozšíriť vykonávanú daňovú kontrolu nielen o inú daň a zdaňovacie obdobie, ale aj o kontrolu iného predpisu, napr. zákona o účtovníctve z dôvodu odstránenia vydávania nového oznámenia o začatí daňovej kontroly.

Rozšírenie zverejňovania zoznamov daňových subjektov o nový zoznam daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov

Navrhuje sa v štruktúrovanej forme zverejňovať aj zoznam daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov spolu s ich daňovým identifikačným číslom a jeho identifikačnými údajmi. Ide o prvé spracovanie takéhoto zoznamu daňových subjektov; vzhľadom na veľký počet daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov (fyzické a právnické osoby) si jeho spracovanie vyžaduje aj časový priestor zo strany finančného riaditeľstva, preto sa jeho prvé zverejňovanie posúva od 1. 1. 2021 s aktuálnym stavom k 1. 1. kalendárneho roka.

Odklad platenia dane a povolenie splátok

S cieľom zvýšiť záujem daňových subjektov o využitie tohto inštitútu sa navrhuje skrátiť lehotu na povolenie ďalšieho odkladu, ak daňový subjekt nedodrží podmienky uvedené v rozhodnutí správcu dane z piatich rokov na dva roky. Cieľom je motivovať daňové subjekty využiť tento inštitút na zaplatenie daňového nedoplatku pred začatím daňového exekučného konania.

Daňové preplatky a úrok

Navrhuje sa ustanoviť, že správca dane vráti preplatok na účet, ktorý mu bol oznámený naposledy, a to buď daňovým subjektom, alebo poskytovateľom platobných služieb. Túto úpravu si vyžiadala aplikačná prax tohto ustanovenia, keď nastáva situácia pri vrátení daňového preplatku, že správca dane vráti preplatok daňovému subjektu na účet, ktorý mu je známy, ale tieto finančné prostriedky sa mu vrátia, keďže účet bol zrušený alebo neexistuje.

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celý článok s ostatnými navrhovanými zmenami: Informácia o návrhu novely daňového poriadku

Autor: Ing. Božena Jurčíková