Účtovanie pri platbe z účtu zamestnanca na pracovnej ceste

Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku a záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov, výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch a výsledku hospodárenia účtovnej jednotky. Účtovná jednotka neúčtuje o bežnom účte ani o kreditnej karte zamestnanca, a to ani v tom prípade, ak na účet zamestnanca posiela peniaze.

Účtovné prípady:

• vklad zamestnávateľa na bežný účet zamestnanca: 335/221
• cestovné náklady podľa vyúčtovania pracovnej cesty: 512/335

Nie je potrebné, aby stav bežného účtu zamestnanca, prípadne stav kreditnej karty účtovná jednotka inventarizovala a aby súhlasil so stavom účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom.

Bankové poplatky k účtu zamestnanca nie sú nákladom zamestnávateľa. Ak si zamestnanec zriadil bežný účet na základe požiadavky zamestnávateľa a zamestnávateľ súhlasí s ich preplatením, bude účtovať o benefite poskytnutom zamestnancovi:

• náklady spojené s bankovým účtom zamestnanca: 548/331
• úhrada: 331/221

Príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).

Ak nejde o príjem, ktorý nie je predmetom dane alebo nie je od dane oslobodený, považuje sa za príjem zo závislej činnosti, bez ohľadu na to, či bol príjem poskytnutý zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov zamestnávateľa.

Od roku 2015 po prijatí novely zákona o dani z príjmov môže zamestnávateľ v prípade nepeňažného príjmu zamestnanca postupovať dvoma spôsobmi:

• uplatní doterajší postup, pri ktorom nepeňažný príjem predstavuje pre zamestnanca zvýšenie odvodov na zdravotné a sociálne odvody a preddavky na daň z príjmov, alebo
• navýši nepeňažný príjem zamestnanca spôsobom podľa novej prílohy č. 6 k zákonu o dani z príjmov, čo má za následok, že zamestnávateľ za zamestnanca odvedie sumy poistného, ktoré je zamestnanec povinný z nepeňažného príjmu zaplatiť, rovnako ako aj preddavok na daň z príjmov zo zdaniteľnej mzdy. Zároveň z takto navýšeného plnenia zamestnávateľ odvádza príspevky na sociálne a zdravotné poistenie zamestnanca [§ 5 ods. 3 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov].

V nadväznosti na tento postup sú daňovými výdavkami zamestnávateľa poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia a preddavky na daň zrazené z tohto navýšeného nepeňažného plnenia, ktoré za zamestnanca platí zamestnávateľ.

S účinnosťou od 1. 1. 2015 došlo aj k zmene ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Podľa novelizovaného znenia predmetného ustanovenia je poskytovanie tzv. zamestnaneckých benefitov zamestnancom ich zamestnávateľom nad rámec stanovených limitov v osobitných predpisoch považované za daňový výdavok zamestnávateľa v prípade, ak poskytnuté zamestnanecké benefity (peňažné alebo nepeňažné plnenia) predstavujú pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov a sú súčasťou zdaniteľnej mzdy a vymeriavacích základov na povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie. Poskytnutie benefitu musí byť upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce.

Len za týchto podmienok je pre zamestnávateľa náklad na bankové poplatky zamestnanca daňovým výdavkom.

Autor: Ing. Iveta Kolenová