Účtovanie príjmov, ktoré neovplyvňujú základ dane v jednoduchom účtovníctve

Medzi príjmy, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov, patria:

• príjmy fyzickej osoby, ktoré v zmysle § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane,
• príjmy fyzickej osoby, ktoré sú v zmysle § 9 zákona o dani z príjmov od dane oslobodené,
• príjmy, ktoré sa v zmysle § 17 ods. 3 zákona o dani z príjmov do základu dane nezahŕňajú.

Príjmy fyzickej osoby, ktoré nie sú predmetom dane

U daňovníka s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov môže ísť o nasledovné príjmy, ktoré nie sú predmetom dane v zmysle § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov:

Príjem získaný darovaním

Predmetom dane nie je príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí, alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmov z nich plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo podnikateľskej a inej samostatnej zárobkovej činnosti a prenájmu. Z uvedeného vyplýva, že ak podnikateľ získa darom do podnikania napr. nebytové priestory, tento príjem je už predmetom dane a v rámci uzávierkových účtovných operácií je povinný tento dar zaúčtovať ako nepeňažný príjem zahrnovaný do základu dane.

Úvery a pôžičky

Predmetom dane nie sú úvery a pôžičky, aj keď sú poskytnuté na financovanie podnikateľskej a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Účtovanie úverov a pôžičiek pri poskytnutí u veriteľa je v peňažnom denníku nasledovné:

• poskytnutie pôžičky:úbytok peňažných prostriedkov z bankového účtu alebo v hotovosti a zároveň výdavok, ktorý neovplyvňuje základ dane, v druhovom členení:
  • obstaranie dlhodobého majetku – pri poskytnutí pôžičky alebo úveru s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok, pretože poskytnuté pôžičky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok predstavujú v zmysle § 9 ods. 3 písm. e) postupov účtovania dlhodobý finančný majetok, ktorý je zároveň potrebné zaúčtovať aj v knihe dlhodobého finančného majetku,
  • ostatné výdavky – pri poskytnutí úveru alebo pôžičky s dobou splatnosti najviac jeden rok, so zaúčtovaním aj v knihe pohľadávok,
• prijaté splátky dlhodobého úveru alebo pôžičky: ako príjmy peňažných prostriedkov na bankový účet alebo v hotovosti a zároveň príjmy, ktoré neovplyvňujú základ dane, v druhovom členení ostatný príjem,
• prijatý úrok: ako príjmy peňažných prostriedkov na bankový účet alebo v hotovosti a zároveň príjmy, ktoré ovplyvňujú základ dane, v druhovom členení ostatný príjem.

Veriteľ je zároveň povinný o poskytnutých pôžičkách účtovať aj v knihe finančného majetku a v knihe pohľadávok.
Účtovanie úverov a pôžičiek u dlžníka, bez ohľadu na prijatie dlhodobého alebo krátkodobého úveru alebo pôžičky od bankovej inštitúcie alebo iného subjektu, je v peňažnom denníku nasledovné:

• prijatie úveru alebo pôžičky: príjem peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na bankový účet a zároveň príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane,
• zaplatené splátky úveru alebo pôžičky: výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti alebo z bankového účtu a zároveň výdavok, ktorý neovplyvňuje základ dane,
• zaplatené úroky: výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti alebo z bankového účtu a zároveň výdavok, ktorý ovplyvňuje základ dane a v druhovom členení ostatné výdavky.

Dlžník je zároveň povinný o prijatých úveroch a pôžičkách účtovať aj v knihe záväzkov.

Príklad č. 1:
Podnikateľ si za účelom preklenutia dočasnej platobnej neschopnosti požičal v januári 2012 od iného podnikateľa na základe zmluvy o pôžičke sumu 21 600 € s úrokom 5 % z požičanej sumy a so splatnosťou 2 roky a splácaním mesačne vždy k poslednému dňu v mesiaci počnúc januárom 2012 a končiac decembrom 2013 v rovnomerných splátkach vo výške 945 € (istina 900 € + úrok 45 €). Prijatie pôžičky v roku 2012 zaúčtoval do príjmov neovplyvňujúcich základ dane a každú splátku úveru v roku 2012 a 2013 rozúčtuje vo výške 900 € ako výdavok, ktorý neovplyvňuje základ dane, a 45 € ako daňový výdavok v členení ostatné výdavky (v roku 2012 prevádzková réžia).

Daň z pridanej hodnoty u platiteľa dane

Daň z pridanej hodnoty u platiteľa tejto dane uplatnená v cene tovaru alebo služby v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nie je predmetom dane (pozri kapitolu 10).

Príjmy fyzickej osoby, ktoré sú od dane oslobodené

Príjmy fyzickej osoby, ktoré sú v zmysle § 9 zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, neovplyvňujú základ dane z príjmov, okrem príjmov prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú alebo plynuli príjmy podľa § 6. K takýmto príjmom, ktoré od dane oslobodené nie sú, patria napr.:

• príjmy z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli zaradené do obchodného majetku, a to do piatich rokov od ich vyradenia z obchodného majetku,
• plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce a podpory, príspevky a dotácie poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6,
• prijaté náhrady škôd, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom, škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo inou samostatnou zárobkovou činnosťou a škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý a využíval ho na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť.

Príjmy, ktoré sa do základu dane nezahŕňajú

U daňovníka s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov môže ísť o nasledovné príjmy, ktoré sa do základu nezahŕňajú v zmysle § 17 ods. 3 zákona o dani z príjmov:

Príjem, pri ktorom vybratím dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť

Zákon o dani z príjmov v § 43 vymedzuje príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vo výške 19 % a daňová povinnosť u týchto príjmov sa považuje za splnenú vykonaním zrážky dane.

V prípade, že daňovník s príjmami podľa § 6 má takého príjmy, nemôže ich zahrnúť do základu dane a zrazenú daň považovať za preddavok na daň. K takýmto príjmov patria napr.:

• úroky z peňažných prostriedkov na bežných podnikateľských účtoch, z ktorých banka vykoná zrážku dane podľa § 43 ods. 3 písm. a) zákona,
• príjem autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie (ak nejde o umelecký výkon), z ktorých poskytovateľ príjmu vykoná zrážku dane podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona, ak daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 15, t. j. vopred sa písomne dohodne na nevybratí dane,
• poistné zo zaplateného zdravotného poistenia, o ktoré sa v predchádzajúcich obdobiach znížil príjem, vrátené zdravotnou poisťovňou v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia, z ktorého zdravotná poisťovňa vykoná zrážku dane podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona.

Suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená

Za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia sa do základu dane nezahŕňa suma, ktorá už bola zdanená podľa zákona o dani z príjmov, napr.:

• príjem po zmene spôsobu uplatňovania výdavkov z tzv. paušálnych výdavkov na preukázateľné daňové výdavky, keď sa napr. pri nepoužití poskytnutej dotácie na určený účel v roku poskytnutia pri uplatňovaní paušálnych výdavkov musí do základu dane zahrnúť celá dotácia (paušálne výdavky sa uplatnia z úhrnu dosiahnutých príjmov vrátane prijatej dotácie) a v nasledujúcom zdaňovacom období už pri uplatňovaní preukázateľných daňových výdavkov a vedení jednoduchého účtovníctva, keď sa dotácia použije, do daňových výdavkov sa zaúčtujú výdavky preukázateľne vynaložené na účel, na ktorý bola dotácia poskytnutá, ale príjem sa do základu dane nezahrnie, pretože už bol zahrnutý v roku prijatia dotácie,
• príjem z postúpenej pohľadávky v období po zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, keď postupca je povinný v zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, do základu dane zahrnúť sumu vo výške menovitej hodnoty pohľadávky alebo vo výške dohodnutej postupníkom, ak je táto vyššia ako menovitá hodnota, a následne po úhrade postúpenej pohľadávky v ďalšom zdaňovacom období už príjem z postúpenia do základu dane nezahrnie, pretože už bol zahrnutý v roku postúpenia pohľadávky, zaúčtuje sa ako príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane,
• príjem z odpísanej pohľadávky, keď pohľadávka bola zahrnutá do základu dane v období upustenia od jej vymáhania a príjem z odpísanej pohľadávky v ďalšom období sa už do základu dane nezahrnie, zaúčtuje sa ako príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane,
• príjem z inkasa pohľadávky po skončení podnikania, keď neuhradená pohľadávka v čase skončenia podnikania bola zahrnutá do základu dane, následne jej inkaso po skončení podnikania sa do základu dane nezahrnie.

Daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný a nehmotný majetok pri registrácii za platiteľa a pri zrušení registrácie

Suma rovnajúca sa hodnote 45 % rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky

Do základu dane je možné zahrnúť stratu z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia len vo výške 55 %. Príjmy a výdavky súvisiace s prevádzkou vlastného stravovacieho zariadenia sa v priebehu účtovného obdobia účtujú ako príjmy a výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane, preto po zistení rozdielu medzi výdavkami a príjmami, t. j. po vyčíslení straty z prevádzky je potrebné v rámci účtovných uzávierkových operácií vykonať storno daňových výdavkov vo výške 45 % tohto rozdielu.

Príjem prislúchajúci k výdavku, ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 19 a ktorý bol daňovník povinný účtovať

V súvislosti s vyčísľovaním základu dane, ak sa určité výdavky nezahrnú do základu dane, do základu dane nie je možné zahrnúť ani príjmy prislúchajúce k týmto výdavkom. K takýmto príjmom patria napr.:

• príjem za predaj stravných lístkov od zamestnancov, pretože časť hodnoty stravného lístka nie je uznaným daňovým výdavkom, príjem od zamestnancov sa musí zaúčtovať ako príjem neovplyvňujúci základ dane,
• príjem za súkromné telefónne hovory, pretože poplatky za súkromné hovory podnikateľa a jeho zamestnancov sa musia z daňových výdavkov vylúčiť, príjem za súkromné hovory sa musí zaúčtovať ako príjem neovplyvňujúci základ dane,
• príjem za náhradu manka a škody od hmotne zodpovednej alebo inej osoby v účtovnom období nasledujúcom po účtovnom období, v ktorom boli manko alebo škody zistené – v účtovnom období, v ktorom sa manko alebo škoda zistí, je potrebné vykonať úpravu základu dane, t. j. vystornovať výdavky vo výške škody presahujúcej prijatú náhradu v roku, v ktorom škoda vznikla, preto sa prijatá náhrada za manko alebo škodu v nasledujúcich účtovných obdobiach už do základu dane nezahrnie.

Dotácia, podpora a príspevok v zdaňovacom období, v ktorom ich daňovník prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov

Príjmy z dotácií, podpôr a príspevkov, ktoré sa nepoužijú na úhradu daňových výdavkov v roku, v ktorom boli poskytnuté, sa do základu dane v roku poskytnutia nezahrnú. Do základu dane sa zahrnú až v tom zdaňovacom období, kedy dôjde k použitiu, a to:

• postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto prostriedkov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitia dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,
• v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

Autor: Ing. Eva Gášpárová