Zdaňovanie nákladov profesionálneho imidžu

Mnohí podnikatelia sa boja výdavky na imidž uplatniť ako daňový náklad. Ako výdavky na nevyhnutný imidž podnikateľa argumentačne plne podporiť ako výdaj nutný na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, a teda ako nákladovú (výdavkovú) položku?

Dátum publikácie:9. 5. 2014
Autor:Ing. Emil Burák, PhD.

Manažér padá z rebríkaImidž podnikateľa je vhodné nepodceňovať, ale naopak je nutné ho systematicky pestovať a rozvíjať – a to aj za cenu, že by náklady (výdavky) naň niekedy aj neboli daňovo uznané. Celkom alebo čiastočne.

Dobré kontakty sa získavajú aj v dôsledku serióznosti a sympatií (t. j. tieto vyplývajú najmä z dobrého postavenia podnikateľa a presvedčivého firemného imidžu na trhu). Vieme pritom, že v biznise (tak ako aj v samotnom živote) platí kombinácia prvkov poznaných (napr. veda a výskum) i nepoznaných (napr. chaos).

Na trhu stále viac dominuje psychológia, lebo človek má v skutočnosti v praxi (pod rýchlosťou doby a mediálnym pretlakom často zavádzajúcej reklamy) veľký problém rozlíšiť, čo je správne (dobro – bez rizika) a čo nesprávne (zlo – s rizikom).

Z komerčného hľadiska v biznise zvlášť platí, že „dobré kontakty robia dobré kontrakty“. Cestu ku kontaktom dláždi najmä sympatia, ktorá vychádza z pozitívneho imidžu.


Najčastejšie príčiny neuznávania imidžu v daňových výdavkoch

Hlavnou výhradou v rámci prípadných polemík proti zdaňovaniu imidžu, resp. proti uznaniu tohto typu vynúteného nákladu medzi daňové výdavky zo strany správcu dane môžu byť zvyčajne dve opodstatnené úvahové roviny:

  1. PRVÁ: tento typ nákladu nie je jasne vymedzený a jednoznačne taxatívne uvedený medzi daňovými výdavkami (§ 19 zák. č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) ani medzi nedaňovými výdavkami (§ 21 zák. č. 595/2003 Z. z.);
  2. DRUHÁ: ide o snahu daňového subjektu náklady na tzv. osobnú spotrebu a nepodnikateľský život (napr. rodinná réžia) premietať neodôvodnene, neoprávnene a protizákonne do daňového účtovníctva.


Z hľadiska daňovej uznateľnosti
zastávame názor, že:

  • primerané (triezve, pomerné k príjmom a výdavkom celkom; neprehnané – úmerné k predmetu podnikania i charakteru firmy a kodifikované v internej metodike vlastného predpisu v daňovom účtovníctve daňového subjektu) náklady na imidž podnikateľa je možné vo väčšine prípadov pri správnom dôvodení a vhodnej kvalifikovanej argumentácii pri daňovej kontrole úspešne obhájiť;
  • treba postupovať nie paušálne vo všetkých prípadoch, ale individuálne v niektorých zreteľahodných konkrétnych situáciách. A to je začiatok evolúcie tejto polemickej položky z hľadiska daňovej analýzy;
  • imidž je fenomén a faktor, ktorý na trhu významnou mierou spoluovplyvňuje rozhodovanie konkurencie i zákazníkov. Je preto výdavkom nutným na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov – pričom v súčasnej právnej daňovej kodifikácii má v rámci zákona o dani z príjmov tesne blízko aj k § 19 odsek 2 písm. k) – výdavky na reklamu vynaložené naúčel prezentácie podnikateľskej činnosti a obchodného mena daňového subjektu.

Imidž je dôležitým atribútom biznisu, jeho častou limitou. Zároveň je nutnou a významnou súčasťou stratégie, taktiky, inštrumentov, nástrojov a prostriedkov podnikania na každom trhu v treťom tisícročí.

 

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celé znenie článku je zverejnené v súvisiacich dokumentoch.


Autor: Ing. Emil Burák, PhD.

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

 

 

Partner

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.