Daň vyberaná zrážkou od 1. 1. 2014

Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sú vymenované v § 43 ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov.

Podľa § 43 ods. 2 zákona sa zrážkou zdaňujú príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 16 ods. 1 písm. d) a e) bod prvý, druhý, štvrtý a z tretieho bodu úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa osobitného predpisu. Ostatné príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. e) treťom bode sa zdaňujú zrážkou podľa § 43 ods. 3 zákona. Zrážkou sa nevyberá daň z uvedených príjmov plynúcich stálej prevádzkarni daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky. Stála prevádzkareň zdaní tieto príjmy v rámci daňového priznania.

Podľa § 43 ods. 3 zákona o dani z príjmov sa zrážkou zdaňujú taxatívne uvedené príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či plynú daňovníkovi s obmedzenou alebo s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pričom pri príjmoch vyplácaných daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou musí ísť súčasne o príjmy uvedené v § 16 zákona o dani z príjmov.

Zo znenia úvodnej vety § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov vyplýva, že daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Daňovník si nemôže zrazenú daň uplatniť ako preddavok na daň, a to ani v prípade, ak účtuje o príjme, z ktorého bola daň vybraná zrážkou.

Z tejto všeobecnej zásady sú výnimky, keď v § 43 ods. 6 zákona sú súčasne taxatívne vymenované príjmy a daňovníci, u ktorých daň vyberanú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň, a to ak bola vybraná z:

a) príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou,

b) príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého, druhého a štvrtého bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa osobitného predpisu a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko),

c) príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) okrem daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2), Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska.

U daňovníkov, ktorými sú právnické osoby nezaložené alebo nezriadené na podnikanie, Fond národného majetku SR, Národná banka Slovenska, sa daň vyberaná zrážkou považuje vykonanou zrážkou za vysporiadanú u všetkých príjmov. U týchto daňovníkov aj podľa znenia zákona o dani z príjmov platného do 31. decembra 2010 bola vybraním dane zrážkou splnená daňová povinnosť.

Ostatné právnické osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR a fyzické osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou môžu od 1. januára 2011 považovať daň vybranú zrážkou za preddavok na daň len u príjmu dosiahnutého z vyplatenia (vrátenia) podielových listov. U ostatných príjmov sa považuje daň vyberaná zrážkou za vysporiadanú riadnym vykonaním zrážky.

Ak sa daňovník rozhodne pri príjmoch uvedených v § 43 ods. 6 zákona daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok, môže si tento preddavok v súlade s § 43 ods. 7 zákona odpočítať od dane v daňovom priznaní. V daňovom priznaní daňovník do zdaniteľných príjmov zahrnie aj príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a zrazený preddavok zahrnie do úhrnu preddavkov. Uvedený postup vyplýva z § 17 ods. 4 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého súčasťou základu dane je aj príjem, z ktorého daň vyberanú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň, pri ktorom daňovník využil možnosť odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Daňovník sa môže rozhodnúť považovať vybranú daň za preddavok bez ohľadu na to, či o príjmoch účtuje alebo nie. Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa zahrnú do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane (§ 43 ods. 8 zákona).

Podotýkame, že ak sa daňovník rozhodne pre odpočítanie zrazenej dane ako preddavku v daňovom priznaní, pri zdanení predmetného príjmu, z ktorého bola daň vybraná, sa už nepoužije sadzba dane vyberanej zrážkou, ktorá je v súčasnosti 19 % (až na niektoré výnimky uvedené v bode 2 príspevku), ale použije sa sadzba dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

Pokiaľ suma vybranej dane prevyšuje výšku dane vypočítanú v daňovom priznaní, má daňovník nárok na vrátenie daňového preplatku za podmienok uvedených v § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, nezahŕňa do základu dane príjem, z ktorého sa daň vyberá zrážkou a u ktorého sa súčasne daň vybraná zrážkou považuje zo zákona o dani z príjmov alebo z rozhodnutia daňovníka za splnenie daňovej povinnosti. V daňovom priznaní neuvádza ani daň vybranú zrážkou. Vychádza sa pritom z ustanovenia § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa do základu dane nezahŕňa príjem, pri ktorom je vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 splnená daňová povinnosť alebo pri ktorom daňovník nevyužil možnosť považovať vybranú daň zrážkou za preddavok na daň podľa § 43 ods. 7.

Účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva podľa opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „opatrenie“), účtujú o dani z príjmov v závislosti od postupu upraveného v zákone o dani z príjmov. Ak sa daň vybraná zrážkou v zmysle tohto zákona považuje za preddavok na daň, účtuje sa na účte 341 – Daň z príjmov (§ 52 ods. 1 opatrenia). Ak sa daň z príjmov vybraná zrážkou považuje za splnenie daňovej povinnosti vykonaním zrážky, účtuje sa na účte 591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti (§ 73 ods. 1 opatrenia).

U právnických osôb účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva sú príjmy, z ktorých sa vyberá daň zrážkou, súčasťou výsledku hospodárenia (riadok 100 tlačiva daňového priznania právnických osôb) a ak vybratím dane je splnená daňová povinnosť alebo sa daňovník pri príjmoch podľa § 43 ods. 6 zákona rozhodne považovať zrazením dane daňovú povinnosť z týchto príjmov za splnenú, uvedie tieto príjmy na riadku 240 tlačiva daňového priznania ako položku znižujúcu výsledok hospodárenia.

Spoločníci verejných obchodných spoločností a komplementári komanditných spoločností si môžu odpočítať pomernú časť dane, ktorá bola zrazená verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a to v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na spoločníka alebo komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.

Príjmy, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa v zmysle § 4 ods. 8 zákona o dani z príjmov zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak. Ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a pri ktorých možno odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok, môžu si odpočítať zrazenú daň v rovnakom pomere, v akom sa zdaňujú tieto príjmy. Ak napríklad plynú manželom príjmy z vyplatenia (vrátenia) podielových listov, pre uplatnenie tohto ustanovenia je podstatné, aby podielové listy, z ktorých príjmy plynú, patrili do BSM a nie je rozhodujúce, na meno ktorého z manželov je podielový list vedený.

Daňovník, ktorý sa rozhodne v súlade s § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov považovať zrazenú daň za preddavok, priloží k daňovému priznaniu kópiu potvrdenia o príjme a zrazenej dani, ak povinnosť predloženia tejto prílohy vyplýva z príslušného tlačiva daňového priznania. Ak je predmetom zdanenia príjem patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, potvrdenie môže byť vystavené na meno ktoréhokoľvek z manželov.

Podotýkame, že fyzická osoba v súlade s § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov nezahrnie do limitu, do ktorého nevzniká povinnosť podať daňové priznanie (za rok 2014 suma 1 901,67 eura), príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak:

• vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť alebo
• daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7, t. j. u príjmov uvedených v § 43 ods. 6 nebude považovať zrazenú daň za preddavok na daň.

V zmysle § 43 ods. 4 zákona o dani z príjmov základom dane pre daň vyberanú zrážkou je hrubý príjem neznížený o výdavky. V prípadoch uvedených v § 43 ods. 5, 9 a 10 zákona sa príjem pri výpočte základu dane znižuje o položky uvedené v týchto odsekoch. Daň sa vypočíta zo základu dane, pričom sa použije sadzba dane 19 % napriek tomu, že podľa § 15 zákona sa u fyzických osôb uplatňuje pri zdanení príjmov progresívne zdanenie (z časti základu dane presahujúcej 176,8-násobok platného životného minima sadzba dane 25 %) a u právnických osôb v roku 2014 sadzba dane 22 %.

Iná sadzba dane sa aplikuje u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou zo štátov, s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia u niektorých druhov príjmov, a u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou z nezmluvných štátov podľa § 2 písm. x) zákona.

Ak je daňovník platiteľom dane z pridanej hodnoty v SR, zrážka dane sa vykoná zo sumy zdaniteľného príjmu bez dane z pridanej hodnoty.

Základ dane a daň sa v súlade s § 47 ods. 1 zákona o dani z príjmov zaokrúhľujú na eurocenty nadol. V prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene bez zaokrúhlenia (§ 43 ods. 4 zákona).

Podľa § 31 ods. 3 zákona o dani z príjmov sa pri prepočte dane z úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, použije kurz v deň pripísania úrokov daňovníkovi. Rovnako sa postupuje pri ďalších príjmoch v § 16, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Na prepočet zrazenej dane sa použije kurz platný v deň, v ktorom sa vykonala zrážka.

Ak príjmy vymedzené v ustanovení § 16 ods. 1 písm. e) prvého, druhého, štvrtého bodu a časť z tretieho bodu zákona o dani z príjmov (licenčné poplatky, úroky, nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí) plynú daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je rezidentom štátu, s ktorým Slovenská republika má uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „medzinárodná zmluva“), postupuje sa pri zdanení podľa tejto zmluvy. Ak pri niektorom druhu príjmu, ktorý sa zdaňuje zrážkou, zmluva ustanovuje nižšiu sadzbu dane, vypočíta sa daň touto sadzbou. Daň vyberaná zrážkou prostredníctvom platiteľa dane nepresiahne výšku maximálnej dane určenej v príslušnej medzinárodnej zmluve.

Rozhodujúcou podmienkou pre uplatnenie príslušnej medzinárodnej zmluvy je preukázanie miesta daňovej rezidencie daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v zmluvnom štáte, s ktorým je táto medzinárodná zmluva uzatvorená, a preukázanie splnenia aj iných podmienok vyžadovaných zmluvou, a to pred výplatou, poukázaním alebo pripísaním príjmu.

Potvrdenie o daňovej rezidencii vystavené zahraničným správcom dane je preukazným dokladom daňovníka v príslušnom zdaňovacom období o tom, ku ktorému územiu je daňovo príslušný. Potvrdenie by si mal vyžiadať od daňovníka tuzemský platiteľ príjmu, ktorý majetkovo zodpovedá za správne vybratie a odvod zrazenej dane. Ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou nepreukáže platiteľovi dane miesto daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania úhrady v prospech daňovníka alebo daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou je daňovým rezidentom nezmluvného štátu, vykoná platiteľ zrážku dane vo výške sadzby podľa zákona o dani z príjmov.

Preukazným dokladom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou k vylúčeniu dvojitého zdanenia v krajine rezidencie je potvrdenie o zaplatení dane vydané slovenským správcom dane. Vystavením tohto potvrdenia slovenská daňová správa potvrdzuje zaplatenie dane z príjmov na území Slovenskej republiky vysporiadanej vybranou zrážkou.

V súlade s § 43 ods. 1 zákona o dani z príjmov príjmy podliehajúce dani vyberanej zrážkou uvedené v § 43 ods. 2 a 3 zákona, vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nezmluvného štátu definovanému v § 2 písm. x) zákona sa od 1. marca 2014 nezdaňujú sadzbou dane vo výške 19 %, ale zdania sa vo výške 35 %.

V súlade s § 2 písm. x) zákona je daňovníkom z nezmluvného štátu (z tzv. „daňových rajov“) fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt, alebo právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte neuvedenom na zozname zmluvných štátov, ktorý uverejnilo Ministerstvo financií SR na svojom webovom sídle. V zozname sú zaradené štáty, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo o výmene informácií týkajúcich sa daní, a štáty, ktoré sú zmluvnými štátmi medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou sú tieto štáty a Slovenská republika viazané.

Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť od 1. marca 2014. V zmysle prechodného ustanovenia § 52zb, ak SR uzatvorí zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo o výmene informácií týkajúcich sa daní v priebehu roku 2014, príslušný štát bude doplnený do zoznamu aj vtedy, ak príslušná medzinárodná zmluva nadobudne účinnosť po 31. decembri 2014.

Podrobnejšie vymedzenie príjmov zdaňovaných zrážkou je v príspevku rozčlenené do dvoch kategórií podľa typu daňovníkov:

3.1 Príjmy daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou

3.2 Príjmy daňovníkov s obmedzenou a neobmedzenou daňovou povinnosťou

Podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa daň vyberá zrážkou z príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktoré plynú daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a sú uvedené v § 16 ods. 1 písm. d) a e) prvom, druhom a štvrtom bode zákona a ďalej ak ide o úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa osobitného predpisu.

Pred uplatnením zrážkovej dane sa musí skúmať, či je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou rezidentom štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo či ide o daňovníka z nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov.

Ak plynie príjem zo zdrojov na území SR podľa § 16 zákona o dani z príjmov daňovníkovi do štátu, s ktorým je uzatvorená medzinárodná zmluva, uplatní sa zrážková daň podľa tejto zmluvy, ak je tam uvedená, pretože podľa § 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov má medzinárodná zmluva prednosť pred tuzemským zákonom o dani z príjmov. V prípade uzatvorených zmlúv platí súčasne zásada, že podľa zmluvy nemôže byť príjem zdanený ťaživejšie ako podľa tuzemského zákona. Predpokladom aplikácie medzinárodnej zmluvy je preukázanie miesta daňovej rezidencie daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou pred výplatou, poukázaním alebo pripísaním príjmu.

Ak zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia nie je s príslušným štátom podpísaná, postupuje sa pri zdanení príjmov zo zdroja na území SR podľa zákona o dani z príjmov.

Ak od 1. 3. 2014 plynie príjem zo zdrojov na území SR podľa § 16 zákona o dani z príjmov daňovníkovi z nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, vyberie sa daň sadzbou dane 35 %.

Pokiaľ uvedené príjmy plynú stálej prevádzkarni, ktorú má na území SR daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, zdania sa ako súčasť základu dane tejto stálej prevádzkarne v daňovom priznaní.

V prípade vymedzených príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky plynúcich právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a je konečným príjemcom týchto príjmov, treba ďalej skúmať, či nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od dane uvedené v § 13 ods. 2 písm. f) a písm. h) zákona o dani z príjmov. Ak sú splnené podmienky pre oslobodenie, predmetný príjem sa v Slovenskej republike nezdaní.

3.1.1 Príjmy umelcov, športovcov, artistov a spoluúčinkujúcich osôb [§ 16 ods. 1 písm. d) zákona]

Daň z príjmov z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou sa v súlade s § 43 ods. 2 zákona vyberá zrážkou bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu.

Do 31. 12. 2012 bol spôsob zdanenia týchto príjmov upravený v § 43 ods. 5 písm. c) zákona o dani z príjmov. Platiteľ dane vybral daň z hrubého príjmu zníženého o výdavok vo výške ustanoveného percenta pre tento príjem podľa § 6 ods. 10 zákona (40 %). Od 1. 1. 2013 sa vypustila možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov pri zdanení týchto príjmov zrážkovou daňou platiteľom dane. Platiteľ dane zrazí daň z hrubých príjmov.

Daňovník môže na základe § 43 ods. 6 písm. a) zákona o dani z príjmov považovať zrazenú daň za preddavok a podať po skončení zdaňovacieho obdobia daňové priznanie, v ktorom si uplatní preukázateľné výdavky alebo paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, pričom musí aplikovať obmedzenie výšky paušálnych výdavkov pevnou sumou 5 040 eur ročne, resp. 420 eur mesačne. Na zdanenie použije sadzbu dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov, čo znamená, že v prípade vyšších príjmov môže byť ich časť zdanená progresívnou sadzbou dane 25 %. Ak daňovník možnosť podania daňového priznania nevyužije, považuje sa daňová povinnosť z tohto príjmu vykonanou zrážkou za vysporiadanú.

V zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia je takýto príjem uvedený v samostatnom článku „Umelci a športovci“.

3.1.2 Príjmy za použitie práva [§ 16 ods. 1 písm. e) body 1 a 2 zákona]

Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov, sa podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov vyberá zrážkou, ak ide o príjmy z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú:

1. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how). Tieto odplaty sa označujú ako „priemyselné licenčné poplatky“;
2. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu. Tieto odplaty sa označujú ako „kultúrne licenčné poplatky“.

V praxi zaužívaný pojem „licenčné poplatky“ používajú aj medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Pokiaľ tieto príjmy plynú právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, alebo jeho stálej prevádzkarni, treba overiť, či nie sú splnené podmienky pre oslobodenie podľa § 13 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov (bližšie v bode 3.1.3).

Pred vykonaním zrážky je potrebné zistiť, či platby smerujú do štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak je takáto zmluva uzatvorená, postupuje sa pri zdanení podľa zmluvy. Pokiaľ sa podľa zmluvy zdaňuje tento príjem v zdrojovom štáte, aplikuje sa sadzba dane uvedená v článku „Licenčné poplatky“ (spravidla článok 12 príslušnej zmluvy). V niektorých zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia sú rozdielne sadzby dane pre priemyselné a pre kultúrne licenčné poplatky (často kultúrne licenčné poplatky majú nulovú sadzbu a zdaňujú sa v štáte rezidencie daňovníka, ktorému príjem plynie), v niektorých zmluvách sú jednotné sadzby pre oba typy poplatkov.

Základom dane je brutto suma úhrady. Vykonanou zrážkou je daňová povinnosť z tohto príjmu vysporiadaná s výnimkou príjmov daňovníkov z členského štátu Európskej únie a daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor (Nórsko, Lichtenštajnsko, Island). Uvedení daňovníci môžu považovať daň vyberanú zrážkou za preddavok na daň v súlade s § 43 ods. 6 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Podotýkame, že zrážková daň sa vyberá iba v prípade odplát za použitie diela, nie za jeho vytvorenie. Platby za vytvorenie diela sú zdaniteľné na území Slovenskej republiky len v prípade, ak by príjemcovi platby vznikla na území SR stála prevádzkareň.

3.1.3 Príjmy z nájomného a iného využitia hnuteľných vecí [§ 16 ods. 1 písm. e) bod 4 zákona]

Podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa vyberá daň zrážkou z nájomného alebo z príjmu plynúceho z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky, ak nejde o príjmy pripočítateľné stálej prevádzkarni tohto daňovníka umiestnenej na území SR.

Od 1. januára 2011 sú hnuteľnou vecou aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 zákona o dani z príjmov (kódy KP 29 a 30) využívané v medzinárodnej doprave daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo stálou prevádzkarňou daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Základom pre daň vyberanú zrážkou je hrubý príjem. Ak príjem plynie daňovníkovi, ktorý je daňovým rezidentom štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zdanení podľa tejto zmluvy, spravidla podľa článku „Licenčné poplatky“. Vybratím dane z týchto príjmov je daňová povinnosť daňovníka na území Slovenskej republiky splnená s výnimkou príjmov daňovníkov z členských štátov Európskej únie a daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor. Títo daňovníci môžu považovať daň vyberanú zrážkou za preddavok na daň v súlade s § 43 ods. 6 písm. b) zákona o dani z príjmov. Podotýkame, že aplikácia článku príslušnej medzinárodnej zmluvy „Licenčné poplatky“ sa týka operatívneho prenájmu hnuteľných vecí.

V prípade prenájmu nehnuteľností umiestnených na území SR vysporiada daň daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou v daňovom priznaní. Za podmienok uvedených v § 44 zákona má platiteľ povinnosť zabezpečovať daň.

Pokiaľ ide o príjem plynúci právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, alebo jej stálej prevádzkarni a spĺňa podmienky pre oslobodenie podľa § 13 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov, príjem sa v SR nezdaní. Uvedené ustanovenie je spoločné pre príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) body 1, 2 a 4 zákona.

Podľa § 13 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu a druhého bodu a náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov, alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu, a to počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe:

1. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo
2. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo
3. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu.

3.1.4 Úroky a iné výnosy [§ 16 ods. 1 písm. e) bod 3 zákona]

Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov, sa podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov vyberá zrážkou, ak ide o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. e) bode 3 zákona, a to o úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa osobitného predpisu [§ 8 písm. d) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov].

Uvedené príjmy vyplácané z územia SR do zahraničia zdaňuje platiteľ týchto príjmov – daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou:

• daňou vyberanou zrážkou vo výške podľa § 43 ods. 1 zákona, ak príjemca príjmu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou – rezident štátu, s ktorým nemá Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia,
• daňou vyberanou zrážkou vo výške podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ak príjemca je rezident štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú takúto zmluvu. Zdanenie úrokov je vo väčšine medzinárodných zmlúv upravené v článku 11 – Úroky. V mnohých zmluvách je upravené zdanenie úrokov tak, že úroky sa zdaňujú v štáte rezidencie. Pokiaľ sa úroky zdaňujú v štáte zdroja príjmu, použije sa na zdanenie sadzba podľa zmluvy. Sadzba dane z úrokov nemôže byť vyššia ako vnútroštátna sadzba dane.

Vybratím dane z týchto príjmov je daňová povinnosť daňovníka na území Slovenskej republiky splnená s výnimkou príjmov daňovníkov z členského štátu Európskej únie a daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor. Uvedení daňovníci môžu považovať daň vyberanú zrážkou za preddavok na daň v súlade s § 43 ods. 6 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Príjem plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, alebo jej stálej prevádzkarni sa nezdaní, ak sú splnené podmienky pre oslobodenie podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov. V súlade s uvedeným ustanovením sú od dane oslobodené úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, výnosy z majetku v podielovom fonde, príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov, alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky [právnickej osoby podľa § 2 písm. d) bodu 2 zákona] alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu EÚ, ale len ak do dňa výplaty predmetného príjmu počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe:

1. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo
2. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo
3. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu.

Uvedené zásady zdaňovania príjmov z úrokov sa vzťahujú na zdanenie príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov. U stálych prevádzkarní, ak úvery alebo pôžičky, z ktorých sa úroky platia, tvoria súčasť aktív stálej prevádzkarne alebo súvisia s činnosťou stálej prevádzkarne, zdania sa ako súčasť príjmov stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR. Stála prevádzkareň vysporiada svoje príjmy v SR v podanom daňovom priznaní. V tom prípade je platiteľ úrokov povinný zrážať z vyplácaných úrokov preddavok na zabezpečenie dane podľa § 44 zákona o dani z príjmov, pokiaľ daňovník nepreukáže, že platí preddavky na daň podľa § 34 zákona. Povinnosť zabezpečovať daň sa nevzťahuje na daňovníkov podľa § 2 písm. t) zákona o dani z príjmov.

Obdobný postup platí u príjmov z licenčných poplatkov, ktoré sú súčasťou aktív stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou umiestnenej na území SR alebo inak úzko súvisia s činnosťou tejto stálej prevádzkarne.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 3 zákona o dani z príjmov sa zdaňujú zrážkou taxatívne určené príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či plynú daňovníkovi:

• s neobmedzenou daňovou povinnosťou, kedy sa aplikuje sadzba dane 19 %, alebo
• daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, u ktorého musí ísť súčasne o príjmy vymedzené aj v § 16 zákona o dani z príjmov. Výška zrazenej dane závisí od toho, či je so štátom, ktorého je daňovník rezidentom, uzatvorená zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak s príslušným štátom Slovenská republika nemá takúto zmluvu uzatvorenú, uplatní sa zrážková daň vo výške 19 %. V prípade uzatvorenej zmluvy sa uplatní sadzba dane podľa zmluvy. Pri aplikácii medzinárodnej zmluvy sa uplatňuje postup popísaný v bode 2 a bode 3.1 tohto príspevku. Ak ide o daňovníka z nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, použije sa sadzba dane 35 %.

3.2.1 Úroky, výhry alebo iné výnosy z vkladov a z účtov

Podľa § 43 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov sa príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou zdaňujú zrážkou, ak ide o úrok, výhru alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov, z účtov stavebných sporiteľov a z vkladových účtov s výnimkou, ak je príjemcom úroku alebo výnosu podielový fond, doplnkový dôchodkový fond, dôchodkový fond, banka alebo pobočka zahraničnej banky alebo Exportno-importná banka SR.

U fyzických osôb úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu sú príjmom podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Úroky z peňažných prostriedkov na účte používanom v súvislosti s podnikaním alebo inou samostatnou zárobkovou činnosťou sú príjmom podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona. Daň sa vyberá zrážkou v oboch prípadoch, základom dane pre daň vyberanú zrážkou je hrubý príjem.

Vykonanou zrážkou je daň z tohto príjmu vysporiadaná v súlade s § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov.

3.2.2 Výnosy z cenných papierov

Príjmy, ktorými sú výnos z majetku v podielovom fonde, príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), výnos z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov a z vkladových listov, plynúce daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou sa zdaňujú zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov s výnimkou, ak je príjemcom výnosu alebo príjmu podielový fond, doplnkový dôchodkový fond a dôchodkový fond. V súlade s § 43 ods. 10 zákona pri vyplatení (vrátení) podielového listu sa vykoná zrážka dane z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je predajná cena podielového listu pri jeho vydaní.

Vykonanou zrážkou je daňová povinnosť z uvedených príjmov vysporiadaná s výnimkou príjmov z vyplatenia (vrátenia) podielových listov. U tohto druhu príjmu je možné daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň, ak príjem plynie:

• daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, avšak s výnimkou daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, vymedzených v § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov, Fondu národného majetku SR a Národnej banky Slovenska [§ 43 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov] a
• daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí sú rezidentmi niektorého z členských štátov Európskej únie alebo tvoriacich Európsky hospodársky priestor a majú zdroj príjmov na území SR. U týchto osôb ide o príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 zákona. V prípade zmluvných štátov sa pri jeho zdanení aplikuje článok „Úroky“ príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (spravidla článok 11).

U fyzických osôb je príjem z vyplatenia (vrátenia) podielových listov považovaný za príjem z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov. Ak bude fyzická osoba považovať zrazenú daň za preddavok a príjem uvedie v daňovom priznaní, uplatní postup podľa § 7 ods. 5 zákona. Do základu dane (čiastkového základu dane) zahrnie sumu, o ktorú úhrn príjmov prevyšuje úhrn vkladov podielnika. Za vklad podielnika sa považuje predajná cena vyplateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní. Ak by úhrn vkladov podielnika prevýšil úhrn príjmov z vyplatenia (vrátenia) podielových listov, na rozdiel sa neprihliada, t. j. pri príjme podľa § 7 ods. 1 písm. g) nie je možné vykázať stratu. Ak daňovník vlastní podielové listy vo viacerých fondoch, základ dane sa zisťuje z rozdielu medzi úhrnom príjmov dosiahnutých z vyplatenia (vrátenia) všetkých podielových listov a úhrnom všetkých vkladov podielnika k vyplateným (vráteným) podielovým listom, pričom nemôže vzniknúť strata. V súlade s § 7 ods. 7 zákona o dani z príjmov je možno uplatniť ako výdavok aj povinne platené poistné z týchto príjmov (na zdravotné poistenie).

Podľa § 52b ods. 11 druhá veta zákona o dani z príjmov, ak daňovník obstaral podielové listy do 31. 3. 2007 a pri ich vyplatení (vrátení) dôjde k vykonaniu zrážky v súlade s § 43 ods. 10 zákona, môže si daňovník pri podaní daňového priznania znížiť základ dane vykázaný pre daň vyberanú zrážkou o sumu rozdielu, o ktorý výdavky spojené s nadobudnutím podielových listov prevyšujú cenu, za ktorú boli podielové listy vydané. Na príjmy z vyplatenia (vrátenia) podielových listov, ktoré boli obstarané do 31. decembra 2003, možno uplatniť oslobodenie od dane podľa § 52b ods. 11 a § 52 ods. 20 zákona, podľa ktorého sa na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred 1. 1. 2004 použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. 12. 2003. Platiteľ zráža daň aj z týchto príjmov a daňovník si môže nárokovať vrátenie zrazenej dane prostredníctvom daňového priznania.

V § 43 ods. 9 zákona o dani z príjmov je osobitne riešené zdanenie výnosov z cenných papierov plynúcich príjemcovi od správcovskej spoločnosti, keď základom dane pre daň vyberanú zrážkou je vyplácaný výnos z podielových listov znížený o príjmy prijaté správcovskou spoločnosťou, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vrátane prijatých podielov na zisku, ktoré nie sú predmetom dane. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od správcovských spoločností sa nepovažuje zahrnutie výnosu do aktuálnej ceny už vydaného podielového listu, ktorým je splnená povinnosť každoročného vyplácania výnosu z majetku podielového fondu.

3.2.3 Ceny a výhry

Ceny a výhry fyzických osôb sú ostatnými príjmami v § 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov:

• podľa písm. i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní, pokiaľ nie sú oslobodené podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona. Ak ide o výhry z vkladov na vkladných knižkách, sú príjmami z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona;
• podľa písm. j) ceny z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží okrem oslobodených podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona. Ak daňovník vykonáva športovú činnosť v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti, ide o príjem podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona.

V plnom rozsahu sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov (zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Ide o výhry, ktoré sú prevádzkované na základe individuálnej licencie udelenej Ministerstvom financií SR alebo obcou. Ostatné výhry a ceny sú od dane oslobodené, ak ich hodnota neprevyšuje 350 eur za cenu alebo výhru (od 1. 1. 2014 platí, že ak suma ceny alebo výhry presahuje 350 eur, do základu dane sa zahrnie len suma prevyšujúca 350 eur).

Ak ceny a výhry nie sú oslobodené od dane, podliehajú zdaneniu:

• v prípade peňažných cien a výhier zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. c) a písm. d) zákona o dani z príjmov. Zrážku vykoná platiteľ dane – prevádzkovateľ alebo organizátor hry, súťaže alebo žrebovania. Základom dane je hodnota výhry. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z tohto príjmu za daňovo vysporiadanú;
• v prípade nepeňažných výhier a peňažných výhier zo zdrojov v zahraničí v daňovom priznaní. V rámci daňového priznania sa zdaní aj výhra charakteru príjmu z kapitálového majetku uvedená v § 7 ods. 1 písm. b) zákona (napr. z vkladnej knižky).

Ak cena alebo výhra plynie daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou z územia Slovenskej republiky, ide o príjem podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 7 zákona o dani z príjmov. Ak je príjemca zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zdanení podľa článku „Iné príjmy“, spravidla článok 21 príslušnej zmluvy. Ak podľa zmluvy tieto príjmy podliehajú zdaneniu len v štáte, v ktorom je ich príjemca daňovým rezidentom, slovenský platiteľ zrážku dane nevykoná.

3.2.4 Dávky z doplnkového dôchodkového sporenia

Podľa § 43 ods. 3 písm. e) zákona o dani z príjmov sa príjem, ktorým je dávka z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou zdaňuje zrážkou. Osobitným predpisom je zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o DDS“), tzv. III. pilier. Dávky z doplnkového dôchodkového sporenia sú príjmami podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov. Za dávku sa považuje aj odstupné vyplácané podľa zákona o DDS.

Zákon o DDS bol s účinnosťou od 1. januára 2014 novelizovaný zákonom č. 318/2013 Z. z. Odstupné ako dávka podľa § 15 písm. d) zákona o DDS v znení pred novelou sa od 1. 1. 2014 zrušila, ale pre tých účastníkov, ktorí neprejdú na nové podmienky (ponechajú si dávkový plán), platia dávky dohodnuté v dávkovom pláne. Týmto účastníkom bude naďalej vyplácané odstupné.

Novelou sa zaviedla nová dávka predčasný výber podľa § 19 zákona o DDS určená pre účastníkov, ktorí:

• uzatvoria nové účastnícke zmluvy po 31. decembri 2013,
• mali uzatvorené účastnícke zmluvy pred 1. januárom 2014 a pristúpia na nové podmienky účinné od 1. januára 2014 (zrušia dávkový plán).

Pre túto skupinu účastníkov už neplatí možnosť výplaty odstupného.

Predčasný výber nie je v zákone o dani z príjmov osobitne upravený. Vzhľadom na to, že ide o dávku z doplnkového dôchodkového sporenia, je aj táto dávka príjmom z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Dávky z prvých dvoch pilierov dôchodkového zabezpečenia (zo sociálneho poistenia a zo starobného dôchodkového sporenia) sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. Zdaneniu podliehajú len dávky z III. piliera, z ktorých daň vyberie zrážkou platiteľ. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je v súlade s § 43 ods. 5 písm. a) zákona plnenie znížené o zaplatené vklady. Za vybratie dane je zodpovedný platiteľ dane, vykonanou zrážkou je príjem daňovo vysporiadaný.

Ak sa dávka vypláca formou dôchodku počas určitej doby, zaplatené vklady sa rozdelia na obdobie poberania dôchodku. Ak obdobie poberania dôchodku nie je dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať.

Ak by bol poberateľ dávky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, išlo by o príjem podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 8 zákona o dani z príjmov. U daňového rezidenta štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, sa pri zdanení postupuje podľa článku príslušnej zmluvy „Iné príjmy“. Tieto príjmy podliehajú spravidla zdaneniu len v štáte, v ktorom je ich príjemca daňovým rezidentom, preto v takomto prípade slovenský platiteľ zrážku dane nevykoná.

V prípade, ak by daňovník poberal takéto plnenie zo zahraničia, zdaní ho v podanom daňovom priznaní. Pri výpočte základu dane postupuje podľa § 7 ods. 8 zákona o dani z príjmov.

3.2.5 Plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku

Plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku sú príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov. Rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbavné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia.

Podľa § 43 ods. 3 písm. f) zákona o dani z príjmov sa tento príjem zdaňuje zrážkou, pričom základom dane je podľa § 43 ods. 5 písm. a) zákona plnenie znížené o zaplatené poistné. Za vybratie dane je zodpovedný platiteľ dane, pričom príjem je vykonanou zrážkou daňovo vysporiadaný.

V prípade, že výplaty z poistenia pre prípad dožitia určitého veku sa uskutočňujú preddavkovo, dani vyberanej zrážkou podlieha rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom pri výplate z poistenia celkový úhrn súm plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku presiahne celkový úhrn súm zaplateného poistenia. Vybraná daň z predchádzajúcich výplat sa pritom započíta na úhradu celkovej dane.

V prípade, ak predmetný príjem plynie daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, spadá do rámca príjmov uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) bod 8 zákona a je zdaniteľný v SR, ak z príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia nevyplýva inak.

Daňová povinnosť z príjmu plynúceho zo zdroja v zahraničí sa vysporiada v Slovenskej republike podaním daňového priznania, pričom základ dane sa vypočíta podľa § 7 ods. 8 zákona o dani z príjmov.

3.2.6 Príjem fondu prevádzky, údržby a opráv

Podľa § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov sa zdaňujú zrážkou:

• príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane prijatých úrokov z omeškania a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,
• zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu,
• príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak. Ak spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov predáva spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu alebo spoločné zariadenia domu, môžu sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnúť, že si tento príjem z ich predaja rozdelia a každý vlastník zdaní svoju časť príjmu podaním daňového priznania. Ak sa vlastníci dohodnú, že tento príjem sa zahrnie do príjmov fondu prevádzky, údržby a opráv, zdaní spoločenstvo hrubý príjem daňou vyberanou zrážkou, bez možnosti uplatnenia výdavku alebo oslobodenia na tento príjem.

Platiteľom dane je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy. Tento platiteľ je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. januára po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv. Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor je uverejnený na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk (§ 43 ods. 13 zákona).

Základom pre daň vyberanú zrážkou je hrubý príjem. Vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť, čo znamená, že tieto príjmy si jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov nezahŕňajú do svojho základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie a neuvádzajú ich ani v daňovom priznaní, ak im povinnosť podania daňového priznania vyplynie z dôvodu poberania iných príjmov.

Ak sa vlastníci dohodnú, že príjem z predaja spoločných priestorov si zdaní každý sám, musí každý vlastník tento príjem zahrnúť do daňového priznania (ak mu vznikne povinnosť ho podať) a môže si uplatniť aj príslušné výdavky. Povinnosť podať daňové priznanie je u fyzickej osoby upravená v § 32 zákona o dani z príjmov.

3.2.7 Príjmy autorov

Od 1. 1. 2013 sa daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov zdaňujú príjmy autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie (ak nejde o umelecký výkon), zaradené do § 6 ods. 2 písm. a) a ods. 4 zákona. Ak daňovník u príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. a) uplatní postup podľa § 43 ods. 14, platiteľ dane nevyberie daň a daňovník si tento príjem prizná v daňovom priznaní.

Príjmy autorov sa podľa zákona o dani z príjmov zaraďujú medzi príjmy v § 6 a delia sa na tzv. „aktívne“ a „pasívne“ príjmy. V § 6 ods. 2 písm. a) zákona sú ako príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nejde o príjmy uvedené v § 5 (zo závislej činnosti), zaradené príjmy autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie (aktívne príjmy). V § 6 ods. 4 zákona sú zaradené príjmy z použitia diela vyplácané podľa autorského zákona, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), tzv. pasívne príjmy.

Medzi tieto príjmy patria príjmy za používanie už vytvoreného diela na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 40 a nasledujúcich autorského zákona. Medzi tieto príjmy ďalej patria príjmy podľa § 81 ods. 1 písm. j) autorského zákona, ktorými sú odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia vyplácané organizáciami kolektívnej správy práv.

Za príspevky do novín a časopisov sa na uvedený účel považujú len príspevky do periodických publikácií, ktoré sa označujú normou ISSN v súlade s § 2 ods. 1 a § 8 zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnožením audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov. Príjmy za príspevky uverejnené v publikáciách označených ISBN sa zrážkovou daňou nezdaňujú, ale daňovník si ich zdaňuje prostredníctvom daňového priznania.

Pri vyberaní dane zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov nie je možnosť odpočítania paušálnych výdavkov z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie pred ich zdanením [týka sa príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. a) a ods. 4]. Z hrubého príjmu je možné odpočítať len zrazený príspevok podľa § 1 zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov. Z hrubého príjmu zníženého o uvedený príspevok zrazí platiteľ dane daň vo výške 19 % v súlade s § 43 ods. 1 zákona. Vykonanou zrážkou je daň z tohto príjmu vysporiadaná v súlade s § 43 ods. 6 zákona.

V prípade postupu podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov nevyberie platiteľ dane z príjmu podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona daň podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona, ak sa o tom vopred písomne dohodne s autorom. Súčasne je platiteľ dane povinný takúto dohodu oznámiť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá. Z príjmov podľa § 6 ods. 4 zákona vyberie platiteľ príjmu daň vždy.

Ak daňovník vysporiada príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov v daňovom priznaní, môže si uplatniť výdavky 40 % z príjmov v súlade s § 6 ods. 10 zákona (ak spĺňa podmienky na ich uplatnenie) a poistné zaplatené v súvislosti s dosahovaním tohto príjmu. Súčasťou paušálnych výdavkov je aj príspevok do umeleckého fondu. Uplatnenie paušálnych výdavkov je limitované sumou 5 040 eur ročne z úhrnu príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona, resp. 420 eur mesačne.

Variantný postup pri zdanení príjmu podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sa vzťahuje len na príspevky autorov do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ktoré sú vyplácané na základe zmluvy o vytvorení diela alebo tzv. zmiešanej zmluvy (ak je uzavretá zmluva o vytvorení diela spolu s licenčnou zmluvou), v ktorej je stanovená odmena za vytvorenie diela a za jeho použitie jednou sumou.

Ak honoráre za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie plynú autorom – daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, pri posudzovaní ich zdanenia je potrebné odlíšiť príjmy za príspevky na základe zmluvy o vytvorení diela od príjmov za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva. Len príjem za použitie príspevku spadá do § 16 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o dani z príjmov a ako zdroj príjmu na území SR sa zdaní zrážkovou daňou postupom podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona. Vykonanou zrážkou je príjem daňovo vysporiadaný, neaplikuje sa § 43 ods. 6 písm. b) zákona o dani z príjmov ako pri iných druhoch príjmov spadajúcich do § 16 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona. Pokiaľ plynú tieto príjmy autorovi zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zdanení prioritne podľa tejto zmluvy.

3.2.8 Výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok

Za výnos (príjem) sa považuje:

a) úrokový výnos alebo jemu na roveň postavený výnos z dlhopisov alebo pokladničných poukážok alebo

b) rozdiel medzi menovitou hodnotou dlhopisov alebo pokladničných poukážok a ich obstarávacou cenou.

Výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok sa od 1. januára 2014 zdaňuje zrážkou:

• podľa § 43 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov, ak plynie daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2 zákona), Fondu národného majetku Slovenskej republiky, Národnej banke Slovenska. Základ dane pre daň vyberanú zrážkou je špecificky vymedzený v § 43 ods. 5 písm. c) zákona. Zdanenie zrážkovou daňou zabezpečí samotný daňovník v súlade s § 43 ods. 15 zákona (bližšie v bode 3.2.9);
• podľa § 43 ods. 3 písm. n), ak plynie fyzickej osobe, okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok plynúcich tejto fyzickej osobe. Zdanenie zrážkovou daňou zabezpečí obchodník s cennými papiermi, ktorý drží finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov, z ktorých tieto príjmy plynú (§ 43 ods. 16 zákona).

U výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok sa nevyberá daň zrážkou v prípade:

• právnickej osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou (s výnimkou právnickej osoby nezaloženej alebo nezriadenej na podnikanie, Fondu národného majetku a Národnej banky Slovenska), ktorá výnos zahrnuje do základu dane v súlade s výsledkom hospodárenia,
• fyzickej osoby z výnosu zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ktorý si táto osoba zdaní v daňovom priznaní ako príjem z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.

V daňovom priznaní sa zdaňujú aj výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok zo zdrojov v zahraničí.

U daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou príjmami zo zdrojov na území SR nie sú výnosy z akýchkoľvek dlhopisov a pokladničných poukážok plynúce z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, t. j. tieto výnosy nepodliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok možno priradiť k činnosti tejto stálej prevádzkarne, zdaní tento výnos v daňovom priznaní stálej prevádzkarne.

Úprava zdaňovania výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok sa menila od 1. 1. 2013, od 1. 7. 2013 a od 1. 1. 2014. Spôsob zdanenia predmetných príjmov vyplatených, poukázaných a pripísaných v roku 2013 bol nasledovný:

Daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou:

• fyzické osoby – príjem zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok zdanili v daňovom priznaní, príjem z ostatných dlhopisov a pokladničných poukážok od 1. 7. 2013 zdanili v daňovom priznaní, od 1. 1. 2013 do 30. 6. 2013 bol zdanený zrážkovou daňou. V prípade výnosov z hypotekárnych záložných listov vyplatených bez zdanenia od 1. 7. 2013 do 31. 12. 2013 sa umožnilo zdanenie zrážkovou daňou v roku 2014 na základe písomnej dohody platiteľa dane s príjemcom výnosu uzatvorenej do 15. februára 2014. Platiteľ bol v takom prípade povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do 28. februára 2014. Pokiaľ fyzická osoba s platiteľom dane neuzavrela v uvedenom termíne písomnú dohodu, bola povinná zahrnúť výnos (príjem) z hypotekárnych záložných listov prijatý v dobe od 1. 7. 2013 do 31. 12. 2013 do základu dane ako príjem v § 7 ods. 1 písm. h) zákona;
• právnické osoby (okrem daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, Fondu národného majetku SR a Národnej banky Slovenska) príjem zo všetkých dlhopisov a pokladničných poukážok zdanili v daňovom priznaní;
• daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie, Fond národného majetku SR a Národná banka Slovenska príjem zo všetkých dlhopisov a pokladničných poukážok zdanili zrážkovou daňou.

Daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou:

• do 30. 6. 2013 sa nezdanil príjem z výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, u ostatných dlhopisov a pokladničných poukážok sa zdanil zrážkovou daňou,
• od 1. 7. 2013 sa nezdanil príjem z výnosov zo všetkých dlhopisov a pokladničných poukážok.

3.2.9 Výnos z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok

U daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, vymedzených v § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov, Fondu národného majetku SR a Národnej banky Slovenska sa zrážkovou daňou v súlade s § 43 ods. 3 písm. l) zákona zdaňuje výnos z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok.

U vyššie uvedených daňovníkov je v súlade s § 43 ods. 5 písm. c) zákona o dani z príjmov základom dane pre daň vyberanú zrážkou súčet výnosov (príjmov) podľa § 43 ods. 3 písm. i) zákona a príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. l) zákona znížený o obstarávaciu cenu dlhopisov vyradených z majetku podľa z. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v príslušnom zdaňovacom období a poplatky súvisiace s ich obstaraním. Do tohto úhrnu sa započítajú výnosy (príjmy) v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich vyplateniu, poukázaniu alebo pripísaniu.

Platiteľom dane je v prípade príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. i) a písm. l) zákona daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, Fond národného majetku SR a Národná banka Slovenska. Títo platitelia sú povinní odviesť zrazenú daň správcovi dane najneskôr do tridsiateho dňa po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom im boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor je uverejnený na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk  (§ 43 ods. 15 zákona).

3.2.10 Preplatok z ročného zúčtovania poistného

Podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov patrí medzi príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, aj poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem podľa § 5 alebo § 6, vrátené zdravotnou poisťovňou tomuto daňovníkovi z ročného zúčtovania poistného.

Zdanenie vráteného poistného zabezpečujú zdravotné poisťovne, a to bez ohľadu na to, či ide o príjem v § 5 alebo v § 6 a bez ohľadu na výšku tohto príjmu. Zdravotná poisťovňa vráti preplatok znížený o vybranú daň. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za vysporiadanú.

3.2.11 Náhrada za stratu na zárobku

Od 1. 1. 2010 sa posudzujú náhrady za stratu na zárobku z hľadiska zdaňovania daňou z príjmov v závislosti od spôsobu výpočtu tejto náhrady. Ak sa náhrada za stratu na zárobku (tzv. svedočné) vyplatená zamestnancovi podľa § 72 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov vypočíta z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa § 134 ods. 9 Zákonníka práce, ide o oslobodený príjem podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm. j) zákona o dani z príjmov.

Ak je náhrada za stratu na zárobku vypočítaná a vyplatená z priemerného mesačného hrubého zárobku, takáto náhrada sa u zamestnanca zdaní zrážkovou daňou podľa ustanovenia § 43 ods. 3 písmena k) zákona a príjem zdanený zrážkovou daňou považuje za daňovo vysporiadaný.

K tejto úprave však treba podotknúť, že v súčasnom období sa náhrada za stratu na zárobku vypočítava z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, preto vyberanie dane zrážkou nie je aktuálne.

3.2.12 Kompenzačné platby

Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach je kompenzačná platba nástrojom regulácie kvality pri prenose, distribúcii a dodávke elektriny, preprave, distribúcii, dodávke a uskladňovaní plynu, dodávke tepla, dodávke pitnej vody verejným vodovodom a pri odvádzaní odpadovej vody verejnou kanalizáciou. Podľa § 22 ods. 5 tohto zákona, ak regulovaný subjekt nedodrží štandardy kvality a toto nedodržanie preukázateľne nastalo, je regulovaný subjekt povinný uhradiť svojmu odberateľovi kompenzačnú platbu vo výške a spôsobom určeným podľa § 40 ods. 2 zákona.

Príjem z kompenzačnej platby je u fyzickej osoby bez ohľadu na to, či ide o podnikateľa alebo nepodnikateľa príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. m) zákona o dani z príjmov, ktorý v súlade s § 8 ods. 10 a § 43 ods. 3 písm. m) zákona zdaní zrážkou regulovaný subjekt. Daň vybraná zrážkou je považovaná za definitívne vysporiadanú a nezahrnuje sa do základu dane z príjmov.

U právnickej osoby je príjem z kompenzačnej platby zdaniteľným príjmom v súlade s § 17 ods. 19 zákona po prijatí úhrady, pričom v súlade s § 43 ods. 3 písm. m) vyberie z tohto príjmu daň zrážkou regulovaný subjekt. Daň vybraná zrážkou je považovaná za definitívne vysporiadanú a nezahrnuje sa do základu dane z príjmov.

Zrážku dane je podľa § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Osobitne je upravené pripísanie úhrady pri výnosoch z cenných papierov a pri vyplatení (vrátení) podielového listu. Zrážka sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka, pričom za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie.

Podľa § 2 písm. v) zákona o dani z príjmov je platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.

V súlade s § 48 zákona platiteľom dane podľa § 43 je aj fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí (zahraničný platiteľ dane) v prípadoch v tomto ustanovení uvedených.

V § 43 ods. 13, 15 a 16 zákona sú osobitne vymedzení platitelia dane v prípade:

• príjmov fondu prevádzky, údržby a opráv [§ 43 ods. 3 písm. g)], keď platiteľom je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvorili zmluvu o výkone správy,
• výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok a výnosov (príjmov) z ich predaja [§ 43 ods. 3 písm. i) a l)], keď platiteľom dane je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, Fond národného majetku SR a Národná banka Slovenska,
• výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. n)] plynúcich fyzickej osobe, keď je platiteľom obchodník s cennými papiermi, ktorý drží finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov, z ktorých tieto príjmy plynú.

V súlade s § 49a ods. 3 zákona o dani z príjmov vzniká fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá sa stane platiteľom dane, registračná povinnosť alebo oznamovacia povinnosť v závislosti od toho, či už je registrovaná podľa odsekov 1 alebo 2 zákona. Ak je už registrovaná, na účel vykonania zmien v registrácii oznámi miestne príslušnému správcovi dane, že sa stala platiteľom dane.

Ak nie je registrovaná, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane.

Podotýkame, že postup pri registrácii daňovníka, náležitosti žiadosti o registráciu, konanie na základe výzvy správcu dane (odstránenie nedostatkov, nesplnenie registračnej povinnosti) upravuje § 67 daňového poriadku.

Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa zákona o dani z príjmov, postupuje platiteľ dane podľa § 49a ods. 6 tohto zákona. Oznamovanie zmien skutočností uvedených pri registrácii podľa daňového poriadku sa riadi podľa § 67 ods. 9 a 11 daňového poriadku.

Platiteľ dane je na základe § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa neurčil iný postup. Súčasne je platiteľ povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane.

Na oznámenie platiteľa o dani vybranej zrážkou daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou je tlačivo uverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk.

Osobitná lehota je pri príjmoch uvedených v:

• § 43 ods. 3 písm. g) zákona, keď platiteľ dane z týchto príjmov (spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvorili zmluvu o výkone správy) je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. januára po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli príjmy poukázané alebo pripísané v prospech fondu prevádzky, údržby a opráv (§ 43 ods. 13),
• § 43 ods. 3 písm. i) a l) zákona, keď daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, Fond národného majetku SR a Národná banka Slovenska sú povinní daň odviesť správcovi dane najneskôr do tridsiateho dňa po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom im boli príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech (§ 43 ods. 15).

Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje v prípade, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.

Ak má daňovník pochybnosti o správnosti zrazenej dane platiteľom dane, postupuje podľa § 43a zákona o dani z príjmov. V súlade s týmto ustanovením môže do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, keď k zrážke dane došlo, požiadať platiteľa dane o vysvetlenie a preukázať svoje pochybnosti. Platiteľ dane je povinný v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti daňovníkovi písomne odpovedať a prípadnú chybu v tejto lehote aj opraviť. V prípade nesplnenia povinností vyplývajúcich pre platiteľa dane z § 43a ods. 1 zákona alebo nesúhlasu daňovníka s postupom platiteľa dane môže daňovník podať v zákonom určených lehotách na platiteľa dane sťažnosť správcovi dane (§ 43a ods. 2 zákona). O sťažnosti rozhoduje na základe § 43a ods. 3 zákona správca dane miestne príslušný platiteľovi dane, ktorý sťažnosti buď vyhovie v plnom rozsahu, alebo vyhovie čiastočne a platiteľovi dane uloží povinnosť vykonať nápravu v určenej lehote alebo sťažnosť zamietne. Platiteľom dane nevykonaná náprava uložená rozhodnutím správcu dane má za následok uloženie pokuty podľa daňového poriadku.

Ak platiteľovi dane vznikla zo zákona o dani z príjmov povinnosť zraziť daň, ale platiteľ ju zrazil v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ako vyplýva z tohto zákona, vzniknutý rozdiel je nedoplatkom, resp. preplatkom platiteľa dane, ktorý sa vysporiada prostredníctvom platiteľa dane. V prípade preplatku môže platiteľ dane požiadať o jeho vrátenie svojho miestne príslušného správcu dane, ktorý pri vrátení preplatku postupuje podľa § 79 daňového poriadku. Daňovník môže požiadať o vrátenie preplatku platiteľa dane. Finančné vyrovnanie medzi platiteľom dane a daňovníkom je záležitosťou ich vzájomného vzťahu, do ktorého správca dane nevstupuje s výnimkou prípadu sťažnosti podanej daňovníkom podľa § 43a ods. 2 zákona o dani z príjmov.

V osobitných prípadoch vymedzených v článku 4 usmernenia MF SR č. 5005/2000-7 uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 8/2000 (príjmy charakteru dividend, úrokov, licenčných poplatkov) môže daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je rezidentom štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, požiadať o vrátenie dane, resp. rozdielu dane zrazenej podľa zákona o dani z príjmov a dane, ktorá mala byť zrazená podľa medzinárodnej zmluvy, aj Daňový úrad Bratislava.