Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013

1. Právna úprava

Podávanie daňových priznaní k dani z príjmov je legislatívne upravené v týchto predpisoch:

• zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „daňový poriadok“), ktorý obsahuje všeobecnú úpravu podávania daňových priznaní,
• zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „ZDP“), ktorý vymedzuje predmet dane, oslobodené príjmy, určuje postup výpočtu základu dane, daňovej povinnosti a upravuje lehoty na podávanie daňového priznania.

V porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím sa pri výpočte daňovej povinnosti právnickej osoby a pri vyplňovaní daňového priznania za rok 2013 zohľadnia novely ZDP, ktoré sú účinné v roku 2013:

• zákon č. 547/2011 Z. z. účinný od 1. 1. 2014,
• zákon č. 395/2012 Z. z. účinný od 1. 1. 2013,
• zákon č. 70/2013 Z. z. účinný od 1. 5. 2013,
• zákon č. 135/2013 Z. z. účinný od 1. 7. 2013,
• zákon č. 463/2013 Z. z. účinný od 1. 1. 2014.

Prehľad zmien

• Zákon č. 547/2011 Z. z.

Ukladanie účtovných závierok (§ 49 ods. 11)
V zmysle nového znenia § 49 ods. 11 ZDP je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa ZDP a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o účtovníctve“).

• Zákon č. 395/2012 Z. z.

Výnosy z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. m), ods. 5 písm. c), ods. 16]
Od 1. 1. 2013 sa u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, vymedzených v § 12 ods. 2 ZDP, Fondu národného majetku SR a Národnej banky Slovenska zrážkovou daňou v súlade s § 43 ods. 3 písm. m) ZDP zdaňuje aj výnos z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok, pričom základom dane pre daň vyberanú zrážkou je výnos znížený o ich obstarávaciu cenu a poplatky súvisiace s obstaraním, ako to vyplýva z § 43 ods. 5 písm. c) ZDP. Platiteľom dane je v prípade príjmov z výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok uvedených v § 43 ods. 3 písm. l) a príjmov podľa písm. m) ZDP daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, Fond národného majetku SR a Národná banka Slovenska. Títo platitelia odvedú zrazenú daň správcovi dane najneskôr do tridsiateho dňa po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom im boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech (§ 43 ods. 16 ZDP).

Vymedzenie právnických osôb, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie (§ 12 ods. 3)
Z právnických osôb, ktoré sú vymedzené ako daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie, boli od 1. 1. 2013 vypustené: Národný úrad práce, Fond na podporu zahraničného obchodu, Slovenský rozhlas a Slovenská televízia. Zaradené do § 12 ods. 3 ZDP boli:

• Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (čl. 3 ods. 7 a 8 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti)
• Rozhlas a televízia Slovenska.

Zvýšenie sadzby dane [§ 15 písm. b)]

Od 1. 1. 2013 sa základ dane právnickej osoby znížený o daňovú stratu zdaňuje sadzbou dane 23 %.

Podiely zo zisku vykázaného do 31. 12. 2003 [§ 51d, § 52t ods. 11]

Podiely na zisku (dividendy) obchodnej spoločnosti alebo družstva, ktorý bol vykázaný za zdaňovacie obdobia najneskôr do 31. decembra 2003, o ktorých vyplatení sa rozhodne po 31. decembri 2012, sa v roku 2013 zdania sadzbou dane 15 %. Ak ide o podiely na zisku (dividendy), ktoré vyplatí právnická osoba s neobmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území SR daňovníkovi – právnickej osobe – s neobmedzenou povinnosťou podľa § 2 písm. d) ZDP alebo s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) ZDP, daň vyberie platiteľ dane (vyplácajúca obchodná spoločnosť alebo družstvo) podľa § 43 ZDP. Ak sa takéto podiely na zisku (dividendy) vyplatia daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov v zahraničí, sú súčasťou samostatného základu dane (neznížené o výdavky) a zdania sa v podanom daňovom priznaní.

Uvedený postup sa nevzťahuje na podiely na zisku spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností.

V súlade s § 51d ods. 4 ZDP sa vyššie vymedzené podiely na zisku (dividendy) nezdania, ak sú vyplatené:

• daňovníkovi so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie,
• daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého takýto príjem plynie.

Pri postupe podľa tohto ustanovenia sa neuplatní postup podľa § 52 ods. 24 ZDP.

Na základe prechodného ustanovenia § 52t ods. 11 sa ustanovenie § 51d použije na podiely na zisku (dividendy) vyplatené najneskôr do 31. decembra 2013.

• Zákon č. 70/2013 Z. z.

Úľava na dani (§ 30a, § 52u)

Z novelizovaného ustanovenia § 30a ods. 1 ZDP vyplýva, že úľavu na dani je možné uplatniť nielen podľa zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale aj podľa novej schémy de minimis. Pri výpočte úľavy na dani sa s účinnosťou od 1. mája 2013 vypustil konštantný koeficient 0,8 a zostal jediný spôsob výpočtu úľavy prostredníctvom výpočtu koeficientu. Postup daňovníkov, ktorí pred týmto dátumom už uplatňovali úľavy, je upravený v § 52u ZDP.

• Zákon č. 135/2013 Z. z.

Výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok plynúcich daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 16 ods. 1 písm. e), § 43 ods. 3 písm. i), § 43 ods. 5 písm. c), § 52v]

• Príjmami zo zdrojov na území SR daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou na základe upraveného znenia § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 ZDP nie sú od 1. júla 2013 výnosy z akýchkoľvek dlhopisov a pokladničných poukážok plynúce z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. Tieto výnosy plynúce daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou nepodliehajú od 1. 7. 2013 zdaneniu v Slovenskej republike.
  V zmysle prechodného ustanovenia § 52v ZDP sa postup podľa § 16 ods. 1 písm. e) tretieho bodu v znení zákona účinnom od 1. júla 2013 použije pri zdanení výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok vyplatených, poukázaných alebo pripísaných v prospech daňovníka od 1. júla 2013.
  Do 30. 6. 2013 neboli zdaňované v SR u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou len výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok. U právnických osôb s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktoré na území SR nepodnikajú prostredníctvom stálej prevádzkarne, sa výnosy z ostatných dlhopisov a pokladničných poukážok zdaňovali zrážkou a títo daňovníci mohli považovať zrazenú daň za preddavok na daň v súlade s § 43 ods. 6 písm. d) ZDP, ale len v prípade výnosov z dlhopisov.
  Právnická osoba, ktorá na území SR podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok možno priradiť k činnosti tejto stálej prevádzkarne, zdaní tento výnos vyplatený v roku 2013 v rámci daňového priznania.
• Novým znením ustanovenia § 43 ods. 5 písm. c) ZDP sa od 1. 7. 2013 spresnil postup výpočtu základu dane vyberanej zrážkou z výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. i)] a z výnosov z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. l)] pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, Národnú banku Slovenska a Fond národného majetku SR. Základ dane týchto daňovníkov sa stanoví ako súčet výnosov (príjmov) plynúcich pri splatnosti dlhopisov a príjmov z predaja dlhopisov znížených o obstarávaciu cenu dlhopisov, ktoré boli v príslušnom zdaňovacom období vyradené z majetku v súlade s účtovnými predpismi a poplatky súvisiace s ich obstaraním. Zákon umožňuje kompenzovať zisk z predaja dlhopisov so stratou z predaja iných dlhopisov.
• Zákon č. 463/2013 Z. z.

Úprava (zaokrúhlenie) niektorých súm:

• suma, do ktorej sa daň na úhradu v daňovom priznaní neplatí, sa mení z 3,32 € na 5 € (§ 46),
• suma zodpovedajúca 2 % zaplatenej dane sa bude zaokrúhľovať na eurocenty nadol (§ 47 ods. 1),
• minimálny podiel zaplatenej dane sa mení z 8,30 € na 8 € pre jedného prijímateľa, ak je daňovníkom právnická osoba (§ 50 ods. 2).

Zahrnovanie kurzových rozdielov do základu dane (§ 17 ods. 17)

Začatie a ukončenie nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane už daňovník nebude povinný oznamovať správcovi dane ako doteraz, ale túto skutočnosť vyznačí v daňovom priznaní, ktoré je na tento účel upravené.

Podávanie daňových priznaní (§ 49)

• V ods. 1 je ustanovená povinnosť predložiť daňové priznanie daňovému úradu (vypustené „miestne príslušnému“). Súčasne sa dopĺňa, že prílohou daňového priznania sú doklady uvedené v príslušnom tlačive priznania.
• Z doplnenia slova „zdaniteľné“ k príjmom plynúcim zo zdrojov v zahraničí v odseku 3 písm. b) jednoznačne vyplýva, že predĺženie lehoty na podanie daňového priznania o šesť celých kalendárnych mesiacov je umožnené len daňovníkovi, ktorý dosahuje príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktoré sú v zahraničí aj zdaniteľné. Pokiaľ daňovník poberá príjmy zo zahraničia, ktoré tam nie sú podľa domácej legislatívy príslušného štátu a zmluvy o zamedzení dvojitého zdaniteľné, nie je dôvod na predlžovanie lehoty na podanie daňového priznania na území Slovenskej republiky.
• V odseku 7 sa upravuje postup podania daňového priznania v prípade zrušenia stálej prevádzkarne umiestnenej na území Slovenskej republiky. Pri povinnosti podať daňové priznanie v lehote uvedenej v tomto ustanovení sa prihliada aj na existenciu organizačnej zložky definovanej v § 7 Obchodného zákonníka. Lehota na podanie daňového priznania do 3 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci zrušenia stálej prevádzkarne platí v prípade, ak daňovník nemá iné zdaniteľné príjmy (okrem príjmov zdaňovaných zrážkovou daňou, pri ktorých je vykonaním zrážky splnená daňová povinnosť) alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území SR, alebo nemá na území SR organizačnú zložku. V opačnom prípade podáva daňové priznanie v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
• Zmenou v odseku 8 sa predlžuje lehota na podanie daňového priznania v prípade vzniku stálej prevádzkarne až v nasledujúcom zdaňovacom období po období, v ktorom začal daňovník vykonávať činnosť, a to do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom stála prevádzkareň vznikla (do účinnosti novely do mesiaca). Tento postup sa nevzťahuje na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku a podáva daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP.
• Nové znenie § 49 ods. 11 ZDP, podľa ktorého je daňovník na účely podania daňového priznania povinný zostaviť účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa zákona o účtovníctve, sa neuplatní v prípade emitenta cenných papierov, ktorého ročná finančná správa tvorí jeden celok a obsahuje ročnú účtovnú závierku, výročnú správu a vyhlásenie zodpovedných osôb. Lehota na uloženie je podľa § 34 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov do štyroch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia. Pretože ju nie je možné uložiť v lehote na podanie daňového priznania, povoľuje sa emitentom uložiť účtovnú závierku v súlade s osobitným predpisom ako súčasť ročnej finančnej správy.

2. Kto má povinnosť podať daňové priznanie

Podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku je daňové priznanie povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Osobitným predpisom je aj ZDP. Podľa § 41 ods. 1 ZDP daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v lehote podľa § 49. V súlade s § 2 písm. a) ZDP je daňovníkom právnická osoba.

Daňové priznanie podáva:

• daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, t. j. právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia, a to z príjmov (výnosov) plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí [§ 2 písm. d) bod 2, písm. f) ZDP];
• daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak má zdroj príjmov na území Slovenskej republiky (§ 16 ZDP), u ktorého daň nie je vysporiadaná zrážkou podľa § 43 ZDP. V súlade s § 2 písm. e) bod 3 ZDP je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou právnická osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Tento daňovník v daňovom priznaní uvedie iba príjmy zo zdrojov na území SR.

Osobitne je povinnosť podania daňových priznaní upravená u daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, Národnej banky Slovenska a Fondu národného majetku SR. Títo daňovníci nemusia podať daňové priznanie v prípade, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Ak mali v zdaňovacom období okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane (§ 12 ods. 7 ZDP), a príjmov zdaňovaných zrážkou (§ 43 ZDP) aj iné príjmy, majú povinnosť podať daňové priznanie. Daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú uvedení v § 12 ods. 3 ZDP.

Zo skupiny daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, je povinnosť podávania daňových priznaní zvlášť upravená u:

• občianskych združení, ktoré nemusia podať priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, a príjmy z členských príspevkov oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP. Ak v zdaňovacom období dosiahli okrem vymenovaných príjmov aj iné príjmy, majú povinnosť podať daňové priznanie;
• rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré nemusia podať priznanie ani v tom prípade, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, len príjmy oslobodené od dane. Ak v zdaňovacom období dosiahli okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov zdanených zrážkou a príjmov oslobodených od dane aj iné príjmy, majú povinnosť podať daňové priznanie;
• cirkví a náboženských spoločností, ktoré nemusia podať priznanie, ak majú len oslobodené príjmy podľa § 13 ods. 2 písm. a) ZDP (z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevkov im plynúcich) a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

3. Zdaňovacie obdobie

Podľa § 2 písm. l) ZDP je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.

Kratšie zdaňovacie obdobie ako kalendárny rok má daňovník, ak vznikol v priebehu kalendárneho roka, u ktorého zdaňovacie obdobie sa začína dňom vzniku a končí 31. 12. kalendárneho roka. Ďalšie prípady kratšieho zdaňovacieho obdobia sú:

• ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou alebo je na daňovníka vyhlásený konkurz, keď sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie, resp. dňu vyhlásenia konkurzu,
• ak sa daňovník zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, keď sa zdaňovacie obdobie končí dňom predchádzajúcim dňu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny.

Obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok sa považuje za samostatné zdaňovacie obdobie. Ďalším zdaňovacím obdobím je hospodársky rok.

Iné zdaňovacie obdobie ako kalendárny rok je v prípadoch vstupu do likvidácie alebo do konkurzu:

• ak daňovník vstúpil do likvidácie, zdaňovacie obdobie sa podľa § 41 ods. 4 ZDP začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. Ak sa likvidácia neskončí do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ďalším zdaňovacím obdobím je v tomto prípade až do skončenia likvidácie kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie;
• zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa podľa § 41 ods. 5 ZDP začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu. Ak konkurz nebol zrušený do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Ďalším zdaňovacím obdobím je až do zrušenia konkurzu kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. 12. roka, v ktorom bol konkurz zrušený;
• ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu;
• ak sa po skončení konkurzu začne likvidácia, zdaňovacie obdobie sa začína dňom vstupu do likvidácie a končí sa v termínoch, ktoré zákon v § 41 ods. 4 určuje pre daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie. Ak sa po skončení konkurzu pokračuje v likvidácii, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom nasledujúcim po skončení konkurzu a končí sa 31. 12. roka, v ktorom sa skončil konkurz. Ďalším zdaňovacím obdobím je až do skončenia likvidácie kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie.

Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra a nové zdaňovacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie, ak by k zmene právnej formy nedošlo. Tento postup sa uplatní pri zmene osobných spoločností na kapitálové spoločnosti a naopak. V týchto prípadoch sa ku dňu predchádzajúcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná závierka podľa zákona o účtovníctve.

4. Lehoty na podanie priznania

Podľa § 49 ods. 2 ZDP sa daňové priznanie podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. Za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok 2013, sa daňové priznanie podá do 31. marca 2014.

Podľa § 49 ods. 3 písm. a) ZDP daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie podľa odseku 2, sa môže predĺžiť lehota na podanie priznania na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do 31. marca 2014, a to najviac o tri celé kalendárne mesiace (najneskôr do 30. 6. 2014). V oznámení daňovník uvedie novú lehotu, ktorou musí byť koniec kalendárneho mesiaca.

Ak súčasťou príjmov právnickej osoby sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, daňovník môže mať predĺženú lehotu najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov (najneskôr 30. 9. 2014). Aj v tomto prípade je potrebné podať príslušnému správcovi dane oznámenie najneskôr do 31. marca 2014, v ktorom daňovník uvedie, že má zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca.

Uvedené lehoty sa vzťahujú na podanie daňového priznania, ktorého posledný deň lehoty na podanie pripadne na obdobie od 1. januára 2014.

Pokiaľ v daňovom priznaní podanom v lehote predĺženej oznámením správcovi dane daňovník neuviedol zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, daňové priznanie sa považuje za podané po zákonnej lehote a správca dane uplatní sankciu podľa § 155 a § 156 daňového poriadku.

Na podanie oznámenia nie je predpísané tlačivo. Správca dane nevydáva v tomto prípade rozhodnutie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania a ani neoznamuje listom, že predĺženú lehotu akceptuje.

Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania oznámením správcovi dane sa neuplatní v prípade daňovníka v konkurze alebo v likvidácii, ktorý môže mať predĺženú lehotu len na základe žiadosti podanej správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 ZDP. Podľa § 49 ods. 3 písm. c) ZDP môže správca dane predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o 3 kalendárne mesiace rozhodnutím, voči ktorému sa nemožno odvolať.

Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, je tento daňovník alebo jeho právny nástupca povinný podať daňové priznanie v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to za zdaňovacie obdobie ukončené dňom, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Ak právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie ešte nevznikol, daňové priznanie podáva daňovník zrušený bez likvidácie do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ktorým je obdobie začínajúce rozhodným dňom a končiace 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom nastal rozhodný deň.

Iné lehoty na podanie daňového priznania sú stanovené aj v prípade daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou pri vzniku a zrušení stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky (§ 49 ods. 7, 8 ZDP).

Ak vznikne stála prevádzkareň uplynutím času podľa ZDP alebo podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v tom istom zdaňovacom období, v ktorom daňovník začal vykonávať činnosť, zdaňovacie obdobie začína dňom začatia činnosti a končí 31. 12. príslušného roka, pričom daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak stála prevádzkareň vznikne až v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom začal daňovník vykonávať činnosť, potom je povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od začatia činnosti do 31. 12. príslušného roka do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla stála prevádzkareň. Tento postup ale neuplatní daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku. Za zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník pokračuje v činnosti, podáva daňové priznanie do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a nemá iné zdaniteľné príjmy okrem príjmov, z ktorých je vybraním dane zrážkou podľa § 43 ZDP splnená daňová povinnosť, alebo nemá na území SR iné stále prevádzkarne alebo organizačnú zložku, je povinný podať daňové priznanie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území SR, má aj iné zdaniteľné príjmy okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť, alebo má na území SR aj iné stále prevádzkarne alebo organizačnú zložku, je povinný podať daňové priznanie do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Ak daňovník zmenil zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny v lehote do troch kalendárnych mesiacov (§ 41 ods. 10 ZDP). Za zdaňovacie obdobie, ktorým je hospodársky rok, sa daňové priznanie podáva v lehote podľa § 49 ods. 2.

Ak daňovník čerpá daňový úver podľa § 35 alebo § 35a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, daňové priznanie zo zákona podáva do 30. júna roku, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré si daňovník uplatnil nárok na daňový úver (§ 35 ods. 8, § 35a ods. 2 zákona). Táto lehota sa použije primerane aj na zdaňovacie obdobie, ktorým je hospodársky rok.

5. Podanie daňového priznania

Daňové priznanie podáva daňovník správcovi dane. Prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania.

Daňové priznanie možno:

• podať osobne na daňovom úrade,
• doručiť prostredníctvom poštového podniku,
• doručiť elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku – v zmysle uvedeného ustanovenia je takéto podanie potrebné doručiť aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania, inak sa nepovažuje za doručené,
• doručiť elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku.

V súlade s § 13 ods. 5 daňového poriadku možno doručovať podania elektronicky:

• s využitím zaručeného elektronického podpisu,
• uzatvorením dohody so správcom dane podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku. Podotýkame, že od 1. 1. 2014 nie je možné elektronicky doručovať správcovi dane podania na základe dohody uzatvorenej podľa § 20 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože tieto dohody boli finančnou správou SR vypovedané.

Podľa § 14 daňového poriadku povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami finančnej správe podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku má od 1. 1. 2014:

a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní.

Lehota na podanie daňového priznania sa považuje za dodržanú, ak bolo priznanie podané najneskoršie v posledný deň osobne daňovému úradu alebo odovzdané na pošte, alebo prijaté elektronickými prostriedkami v súlade s § 13 ods. 5 daňového poriadku, alebo ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku.

Ak nebolo podané daňové priznanie v zákonnej lehote, daňový úrad vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania. Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, následkom je určenie dane podľa pomôcok správcom dane (§ 15 ods. 1 a 2 daňového poriadku).

Ak má daňový úrad pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného priznania alebo jeho príloh, alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, v súlade s § 17 daňového poriadku ich oznámi daňovníkovi a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Daňový úrad vo výzve určí daňovníkovi primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní.

Lehota začne plynúť nasledujúci deň po dni doručenia výzvy, ktorá sa doručuje do vlastných rúk. Vo výzve daňový úrad poučí daňovníka o následkoch nedodržania lehoty, resp. nereagovania na výzvu. Daňový úrad je oprávnený v prípade, ak neboli v lehote odstránené nedostatky v podanom daňovom priznaní, vykonať u daňového subjektu daňovú kontrolu alebo určiť daň podľa pomôcok.

6. Opravné a dodatočné daňové priznanie

Daňový subjekt môže podať opravné daňové priznanie pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania (§ 16 ods. 1 daňového poriadku). V prípade podania opravného daňového priznania berie daňový úrad do úvahy toto priznanie a na predtým podané daňové priznanie neprihliada.

Zákon neobmedzuje počet podaných opravných daňových priznaní. Daňový subjekt môže preto do lehoty na podanie daňového priznania podať aj viac opravných daňových priznaní. Pre ďalšie konanie je však rozhodujúce posledné opravné priznanie podané do lehoty na podanie daňového priznania, resp. do predĺženej lehoty.

Opravným daňovým priznaním daňovník opravuje chyby, ktoré sám zistil v daňovom priznaní a predchádza tak budúcim sankciám, pretože rozdiely medzi daňovým priznaním a opravným daňovým priznaním sankciám nepodliehajú. Na tlačive daňového priznania je potrebné vyznačiť, že ide o opravné daňové priznanie (označí sa „x“ na prvej strane tlačiva v časti „druh daňového priznania“).

Ak daňový subjekt po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zistí, že daň má byť vyššia, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, v súlade s § 16 ods. 2 daňového poriadku je povinný podať dodatočné daňové priznanie, a to do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná.

V súlade s § 16 ods. 3 daňového poriadku, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, je povinnosť podania dodatočného daňového priznania do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňový subjekt zistí, že:

• jeho daň má byť vyššia, ako bola vyrubená daňovým úradom,
• daňová strata je nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Podľa § 16 ods. 4 daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že:

• daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia,
• daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená,
• daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo
• daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

V súlade s § 16 ods. 8 daňového poriadku znížiť daň alebo zvýšiť daňovú stratu na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.

Ako to vyplýva z § 16 ods. 5 daňového poriadku, ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie podľa odseku 4 v posledný deň lehoty podľa § 69 ods. 1, 2 a 5 (lehota na zánik práva vyrubiť daň), táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie; v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie.

Na tlačive daňového priznania je potrebné vyznačiť, že ide o dodatočné daňové priznanie (označí sa „x“ na prvej strane tlačiva v časti „druh daňového priznania“).

Na vyčíslenie rozdielov z dodatočného daňového priznania slúžia u právnickej osoby riadky 920 až 970. Ďalej je potrebné uviesť dátum zistenia skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania kvôli overeniu dodržania lehoty na jeho podanie. V tlačive priznania sa tento dátum uvedie na úvodnom riadku v časti „Dodatočné daňové priznanie“ (str. 3 tlačiva č. MF/20231/2013-721).

Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré:

sa určuje daň podľa pomôcok po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok alebo za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok (§ 16 ods. 7 daňového poriadku),

sa vykonáva daňová kontrola, odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a to až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak sa vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly (§ 16 ods. 9 daňového poriadku).

Ak daňovníkovi v dôsledku podania dodatočného daňového priznania vznikne preplatok na dani, pri jeho vysporiadaní sa postupuje podľa § 79 daňového poriadku. Ak správca dane bude mať pochybnosti o nižšej dani uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní, môže vykonať pred vrátením preplatku daňovú kontrolu.

7. Sankcie

Ak daňovník nepodá daňové priznanie v zákonnej lehote alebo v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku, dopustí sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku od 30 € do 16 000 €. Ak zo zákona vznikla daňovníkovi povinnosť podať daňové priznanie a nepodal ho v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku, výška pokuty je podľa § 155 ods. 1 písm. b) daňového poriadku od 60 € do 32 000 €.

Ak daňovník uvedie v daňovom priznaní alebo v dodatočnom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v priznaní uviesť, dopustí sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku vo výške súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB (minimálne 10 %) a sumy, o ktorú zvýšil správca dane rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom priznaní.

Ak daňovník v dodatočnom daňovom priznaní uvedie sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane, ide o správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i) daňového poriadku, ktorý podlieha pokute podľa § 155 ods. 1 písm. g) vo výške rovnajúcej sa súčinu 1,5-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (minimálne 5 %) a rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní.

Pokuta sa neuloží, ak nepresiahne 5 €.

Ak daňovník daň priznanú v daňovom priznaní nezaplatí v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, vyrubí mu správca dane úrok z omeškania podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby ECB platnej v deň vzniku daňového nedoplatku (najmenej 15 %), a to za každý deň omeškania začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 daňového poriadku; pri podaní dodatočného daňového priznania do dňa jeho podania. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 5 €.

8. Platenie dane

Ak vyjde z daňového priznania daň na úhradu vyššia ako 5 €, je potrebné ju uhradiť v lehote na podanie daňového priznania, t. j. najneskôr 31. marca 2014. Ak má daňovník zákonným spôsobom predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, daň je splatná v tejto predĺženej lehote.

Daň sa platí na číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, ktoré oznamuje daňovníkovi správca dane. Daňovník, ktorému správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka do lehoty na podanie daňového priznania alebo do predĺženej lehoty, je povinný v zmysle § 49 ods. 2 ZDP daň zaplatiť do ôsmich dní od doručenia oznámenia, ak bolo oznámenie doručené po lehote na podanie priznania. Ak oznámenie bolo doručené do lehoty na podanie priznania, musí daňovník daň zaplatiť do 31. marca 2014 alebo v predĺženej lehote.

Daň možno platiť:

• bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke na príslušný účet daňového úradu. Za deň platby sa považuje deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu;
• v hotovosti poštovým poukazom na príslušný účet daňového úradu. Za deň platby sa považuje deň, keď pošta hotovosť prijala.

Zaplatenie dane v hotovosti na daňovom úrade daňový poriadok neumožňuje.

Na žiadosť daňového subjektu môže daňový úrad povoliť odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach za podmienok určených v § 57 daňového poriadku. Žiadosť podlieha správnemu poplatku 9,50 €. K žiadosti je potrebné priložiť analýzu finančnej a ekonomickej situácie žiadateľa. Daňovník nemá na povolenie odkladu alebo zaplatenia dane v splátkach právny nárok. Daňový úrad povolí odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach, ak bude dlžná suma zabezpečená záložným právom podľa § 81 daňového poriadku alebo niektorým zo spôsobov zabezpečenia záväzkov podľa § 544 – § 558 Občianskeho zákonníka.

Odklad platenia alebo platenie v splátkach môže daňový úrad povoliť najskôr odo dňa doručenia príslušného rozhodnutia a najviac na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane. Za dobu povoleného odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňovník úrok.

9. Tlačivo priznania a prílohy

V súlade s § 15 ods. 4 a 5 daňového poriadku sa daňové priznanie podáva na tlačive, pričom vzor tlačiva ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. Prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní.

Daňové priznanie právnická osoba podá na tlačive vydanom Ministerstvom financií SR pod č. MF/20231/2013-721, ktorého vzor bol uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2013 (opatrenie MF SR č. MF/20226/2013-721). Pri podávaní daňových priznaní u daňovníkov, ktorým posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynul najneskôr 31. decembra 2013, sa použije tlačivo vydané MF SR pod č. MF/22373/2012-721.

Tlačivá daňových priznaní možno osobne vyzdvihnúť na daňových úradoch. V elektronickej forme sú tlačivá daňových priznaní k dispozícii na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk v ponuke eSlužby/Verejne dostupné elektronické služby/Katalóg daňových a colných formulárov, a to aj tlačivá na vyplnenie so zapracovanými kontrolami.

Daňový subjekt je povinný v daňovom priznaní si daň sám vypočítať a uviesť tiež prípadné výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku. Daňové priznanie sa podáva daňovému úradu v jednom exemplári.

Daňovník vykazujúci výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa zvoleného spôsobu vykazovania základu dane určeného znením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. c) ZDP predloží ako prílohu k daňovému priznaniu:

• evidenciu v rozsahu účtovnej závierky zostavenej podľa zákona o účtovníctve a príslušného opatrenia MF SR, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove, s výnimkou poznámok, ak daňovník pri vyčíslení základu dane vychádza z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva

alebo

• prehľad úprav vykonaných podľa opatrenia MF SR z 15. februára 2006 č. MF/ 011053/2006-72 v znení opatrenia MF SR z 19. decembra 2006 č. MF/026217/ 2006-72 v rámci transformácie výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia.

Účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, ktoré vstúpili po 1. 1. 2008 do konkurzu alebo likvidácie, zostavujú a predkladajú spolu s daňovým priznaním v priebehu účtovného obdobia priebežnú účtovnú závierku.

V zmysle § 49 ods. 11 ZDP účinného od 1. januára 2014 je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa ZDP a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok podľa zákona o účtovníctve, ak osobitný predpis (§ 34 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov) neustanovuje inak.

Predkladanie dokumentov v súvislosti so zverejňovaním údajov účtovnej závierky prostredníctvom registra účtovných závierok je od 1. 1. 2014 upravené v § 23 až § 23d zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Povinnosť uloženia a zverejnenia dokumentov si účtovná jednotka splní doručením týchto dokumentov daňovému úradu alebo do elektronickej podateľne prevádzkovanej Finančným riaditeľstvom SR. Dokumenty účtovných jednotiek verejnej správy sa doručujú do registra prostredníctvom systému Štátnej pokladnice. Dokumenty sa ukladajú do registra v elektronickej alebo v listinnej podobe v závislosti od typu účtovnej jednotky a od druhu dokumentu.

10. Vyplnenie tlačiva daňového priznania

Údaje do tlačiva sa vypĺňajú paličkovým písmom podľa stanoveného vzoru, písacím strojom alebo tlačiarňou, a to čiernou alebo tmavomodrou farbou. Číselné údaje sa zarovnávajú vpravo, ostatné údaje sa píšu zľava. Nevyplnené riadky sa ponechávajú prázdne.

Tlačivo priznania sa skladá zo záhlavia a siedmich častí. Vysvetlivky a poznámky uvedie daňovník na osobitnej prílohe. Súčasťou tlačiva je poučenie na vyplnenie daňového priznania a potvrdenie o podaní daňového priznania.

V záhlaví na riadku 01 a 02 daňovník uvádza svoje daňové identifikačné číslo a IČO. Na riadku 03 sa uvádza trojmiestny kód právnej formy podľa „Výberu z číselníka numerických kódov právnej formy daňovníka“, ktorý je súčasťou poučenia na vyplnenie priznania. Na riadku 04 sa uvedie kód SK NACE podľa vyhlášky Štatistického úradu SR č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. Kód možno nájsť na internetovej stránke www.statistics.sk. V kolónke „Hlavná, prevažná činnosť“ uvedie daňovník názov činnosti, z ktorej v zdaňovacom období dosiahol najvyšší príjem. V záhlaví daňovník tiež vyznačí druh priznania a za aké zdaňovacie obdobie sa priznanie podáva.

V I. časti sa uvedú podľa predtlače údaje o daňovníkovi. Okrem obchodného mena, aktuálneho sídla v deň podania daňového priznania sa vyznačí v tejto časti:

• uplatňovanie osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 ZDP a jeho ukončenie. Ide o nové riadky v tlačive daňového priznania, na ktorých daňovník vyznačí začatie a ukončenie nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ktoré dosiaľ daňovník písomne oznamoval správcovi dane;
• že priznanie podáva daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou;
• ekonomické alebo personálne prepojenie so zahraničnými osobami.

Daňový subjekt, ktorý nemá na území Slovenskej republiky sídlo a má na tomto území umiestnenú stálu prevádzkareň (prevádzkarne), uvedie údaje podľa predtlače.

II. časť – Výpočet základu dane a dane slúži na zistenie základu dane a určenie výsledného vzťahu k štátnemu rozpočtu.

V III. časti tlačiva sú tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov. Daňovník vypĺňa len tie, ktoré vecne súvisia s údajmi jeho daňového priznania.

V IV. časti je daňovník oprávnený vyhlásiť, že určená suma ním zaplatenej dane sa má poukázať uvedeným prijímateľom. Do tlačiva možno vpísať len jedného prijímateľa. V prípade väčšieho počtu sa títo uvedú v prílohe k IV. časti, ktorá je súčasťou daňového priznania. Číselné údaje v II. až IV. časti tlačiva priznania sa uvedú v eurách na dve desatinné miesta.

V V. časti je miesto na osobitné záznamy daňovníka. Na strane 9 tlačiva sa podľa predtlače uvedú údaje o osobe oprávnenej na podanie daňového priznania za právnickú osobu, počet príloh, ako aj vyhlásenie, že údaje uvedené v priznaní sú správne a úplné, čo potvrdzuje štatutárny orgán daňovníka alebo právny nástupca, alebo splnomocnený zástupca, alebo správca konkurznej podstaty svojím podpisom.

Ak z daňového priznania vyjde daňový preplatok, vyplní daňovník žiadosť o jeho vrátenie v VI. časti. Žiadosť je potrebné samostatne podpísať.

Tlačivo priznania má novú časť VII určenú na výpočet dane z podielov na zisku v zmysle § 51d ZDP.

Správca dane pri osobnom odovzdaní priznania potvrdí daňovníkovi vyplnené Potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby.

11. Výklad k jednotlivým riadkom priznania s príkladom na vyplnenie daňového priznania

V tejto časti je uvedený popis obsahu jednotlivých riadkov tlačiva daňového priznania s upozornením na zmeny, ku ktorým došlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom. K jednotlivým riadkom sú súčasne uvedené položky súvislého príkladu, ktoré sú premietnuté do priloženého tlačiva daňového priznania.

II. časť – Výpočet základu dane a dane
III. časť – Tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov

Riadok 100

Na tomto riadku sa uvádza výsledok hospodárenia pred zdanením (zisk alebo strata) zistený v účtovníctve. Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva uvedie na riadku 100 rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

Ak je hospodárskym výsledkom zisk alebo ak rozdiel medzi príjmami a výdavkami je kladný, označí sa riadok 100 znamienkom plus (+). Ak je hospodárskym výsledkom strata alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami záporný, riadok 100 sa označí znamienkom mínus (–).

U daňovníkov účtujúcich v podvojnom účtovníctve podľa účtovej osnovy a postupov účtovania pre podnikateľov podľa opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92 v znení neskorších predpisov (ďalej „postupy účtovania pre podnikateľov“) sa výsledok hospodárenia zistí ako rozdiel výnosov zaúčtovaných na účtoch účtovej triedy 6 – Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 – Náklady s výnimkou účtov 591, 592, 593, 594 a 595 a účtov vnútroorganizačných výnosov a nákladov. Ide o súčet výsledku hospodárenia z bežnej činnosti (hospodárskej činnosti a finančnej činnosti) a výsledku hospodárenia z mimoriadnej činnosti.

Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP, vyplní pomocnú tabuľku F – Doplňujúce údaje. Rozdiel riadka 1 (súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov) a riadka 2 (súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov) sa uvedie na riadku 3 a musí nadväzovať na údaj na riadku 100.

Pre subjekty vymedzené v § 17a zákona o účtovníctve je povinne určený spôsob vykazovania výsledku hospodárenia podľa individuálnej účtovnej závierky v súlade s medzinárodnými štandardmi pre finančné výkazníctvo. U týchto daňovníkov sa pri vyčíslení základu dane môže vychádzať:

a) z výsledku hospodárenia vykázaného v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom Ministerstvom financií SR (opatrenie MF SR z 15. februára 2006 č. MF/011053/2006-72 v znení opatrenia MF SR z 19. decembra 2006 č. MF/026217/2006-72, ďalej „opatrenie MF SR“) alebo

b) z výsledku hospodárenia, ktorý by daňovník vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva, pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva a uchovávať ju podľa § 35 a § 36 zákona o účtovníctve.

V súlade s § 17 ods. 1 písm. c) ZDP, ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázaného v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

Daňovník vykazujúci výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné účtovníctvo uvedie na riadku 100 výsledok hospodárenia upravený podľa § 17 ods. 1 písm. c) ZDP (z riadka 3 tabuľky G2 alebo z riadka 4 tabuľky G3).

Tabuľku G1 – Výsledok hospodárenia vykázaný v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné účtovníctvo vyplní daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. c) ZDP. Na r. 1 uvedie takýto daňovník výnosy z bežnej činnosti a ostatné výnosy podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem v platnom znení. Na r. 2 sa uvedú náklady v zmysle vyššie uvedeného predpisu. Na r. 3 sa uvedie výsledok hospodárenia vykázaný v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné účtovníctvo.

Tabuľku G2 – Výsledok hospodárenia vykázaný podľa evidencie v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva podľa § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov vyplní daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva. Tento daňovník už nevypĺňa tabuľku F. Na r. 1 sa uvedie súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov, na r. 2 súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov a na r. 3 výsledok hospodárenia vykázaný podľa evidencie v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva podľa § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Tabuľku G3 – Úpravy výsledku hospodárenia vykázaného v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo vyplní daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a upravuje tento výsledok hospodárenia podľa vyššie uvedeného opatrenia MF SR. Na r. 1 sa uvedie výsledok hospodárenia vykázaný v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné účtovníctvo, na riadkoch 2 a 3 položky zvyšujúce a znižujúce výsledok hospodárenia podľa opatrenia MF SR a na r. 4 upravený výsledok hospodárenia. Prehľad úprav podľa opatrenia MF SR v rámci transformácie výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia sa uvedie v časti V priznania – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

Daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, podľa zvoleného spôsobu vykazovania základu dane predkladá ako prílohu k daňovému priznaniu:

• evidenciu v rozsahu účtovnej závierky, z ktorej by vyčíslil výsledok hospodárenia, ak by účtoval podľa postupov účtovania pre podnikateľov, s výnimkou poznámok alebo
• prehľad úprav vykonaných podľa opatrenia MF SR z výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia.

Vo verejnej obchodnej spoločnosti a v komanditnej spoločnosti sa na r. 100 uvedie výsledok hospodárenia pred zdanením zistený v účtovníctve, neupravený o nárok na podiel na zisku či povinnosť úhrady straty vo vzťahu k spoločníkom a komplementárom.

U daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia), ktorý časť svojej činnosti vykonáva na území iného štátu prostredníctvom stálej prevádzkarne, je súčasťou výsledku hospodárenia uvedeného na riadku 100 aj výsledok hospodárenia tejto stálej prevádzkarne. Súčasťou základu dane je aj základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí zistené podľa § 17 ods. 1 ZDP s výnimkou výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch. Takéto výdavky sú napríklad: povinné poistné platené za zamestnancov stálej prevádzkarne v zahraničí, zákonné poistenie majetku, s ktorým disponuje stála prevádzkareň, cestovné náhrady vyplácané zamestnancom stálej prevádzkarne za pracovné cesty pre účely tejto prevádzkarne. Rovnako postupuje daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia zo zahraničia na územie SR, ak v zahraničí zostáva jeho stála prevádzkareň.

Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) alebo b), alebo podľa písm. d) ZDP. Ak takýto daňovník nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a nerozhodne sa viesť účtovníctvo, zistí základ dane z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Základ dane nemôže byť nižší, ako by bol dosiahnutý, keby stála prevádzkareň ako nezávislá osoba vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18 ZDP. Do zdaniteľných príjmov stálej prevádzkarne sa zahŕňa príjem dosiahnutý jej činnosťou. Do daňových výdavkov možno zahrnúť aj náklady preukázateľne vynaložené zriaďovateľom na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov, bez ohľadu na miesto ich vzniku za podmienok bližšie určených v § 17 ods. 7 ZDP. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, použijú sa spôsoby a metódy uvedené v tomto ZDP.

Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou môže v zdaňovacom období poberať viac druhov zdaniteľných príjmov so zdrojom na území SR, ktoré nie sú zdaňované zrážkou, a tiež môže v zdaňovacom období vykonávať svoju činnosť prostredníctvom viacerých stálych prevádzkarní umiestnených na území SR. Základ dane takéhoto daňovníka sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základu dane z tých druhov príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne a z ktorých sa daň nevyberá zrážkou, resp. z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že subjektom práva a zdanenia je nerezidentská právnická osoba, podá táto jedno daňové priznanie. Jednotlivé základy dane (daňové straty) stálych prevádzkarní je potrebné uviesť v V. časti priznania – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, v závislosti od používanej účtovej osnovy vykáže na riadku 100:

• výsledok hospodárenia v úhrne z hlavnej nezdaňovanej a zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti uvedený v tabuľke C1 na riadku 1, ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva,
• rozdiel príjmov a výdavkov v úhrne z hlavnej nezdaňovanej a zdaňovanej činnosti uvedený v tabuľke C2 na riadku 1, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva.

Ďalší postup pri úprave na základ dane je obdobný ako u podnikateľských subjektov.

Tabuľku C1 – Výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný daňovníkom, ktorý nie je zriadený alebo založený na podnikanie, účtujúci v sústave podvojného účtovníctva podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky, vyplnia daňovníci, ktorí účtujú podľa:

• opatrenia MF SR zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov,
• opatrenia MF SR z 30. novembra 2005 č. MF/24035/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre Sociálnu poisťovňu v znení neskorších predpisov;
• opatrenia MF SR 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení opatrenia č. MF/25189/2008-311.

Na riadku 1 sa uvedie výsledok hospodárenia pred zdanením spolu z hlavnej nezdaňovanej a zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti, ktorý je súčtom výsledku hospodárenia pred zdanením z hlavnej nezdaňovanej činnosti (riadok 2) a výsledku hospodárenia pred zdanením zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti na riadku 3. Na riadku 4 uvedie daňovník sumu pred zdanením vyčíslenú ako zisk podľa § 17 ods. 16 ZDP, t. j. rozdiel, o ktorý príjem z predaja majetku prevyšuje cenu podľa § 25 ZDP zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch, vypočítané podľa § 27 alebo § 28 (ak majetok bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane), alebo rozdiel, o ktorý príjem z predaja majetku prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie (ak majetok nebol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane). Na riadku 5 sa uvedie príjem z nájomného a príjem z reklám pred zdanením, ktoré sú v súlade s § 12 ods. 2 ZDP predmetom dane. Údaje na riadkoch 4 a 5 majú len informatívny charakter.

Tabuľku C2 – Rozdiel príjmov a výdavkov vykázaný daňovníkom, ktorý nie je zriadený alebo založený na podnikanie, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky, vyplnia daňovníci účtujúci podľa opatrenia MF SR z 1. decembra 2010 č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania v znení neskorších predpisov. Na riadku 1 sa uvedie rozdiel príjmov a výdavkov spolu z nezdaňovanej a zdaňovanej činnosti, ktorý je súčtom rozdielu príjmov a výdavkov z nezdaňovanej činnosti (riadok 2) a zo zdaňovanej činnosti (riadok 3). Obdobne ako v predchádzajúcej tabuľke sa na riadku 4 uvedie príjem z predaja majetku a na riadku 5 príjem z nájomného a z reklám.

Ostatné daňové subjekty uvádzajú na r. 100 hospodársky výsledok zistený z nimi vedeného účtovníctva a účtovných výkazov.

V prípade, ak daňovník je zahraničnou závislou osobou v zmysle § 2 písm. r) ZDP a v zdaňovacom období uskutočnil transakcie so zahraničnými osobami, ktoré ovplyvnili výšku výsledku hospodárenia, vyplní k riadku 100 tlačiva priznania aj pomocnú tabuľku I – Transakcie zahraničných závislých osôb. Na riadku 1 uvedie sumu výnosových úrokov z poskytnutých úverov a pôžičiek (stĺ. 1), resp. nákladových úrokov z prijatých úverov a pôžičiek (stĺ. 2). Na riadku 2 uvedie sumu výnosov z predaja služieb (stĺ. 1), resp. nákladov na nákup služieb (stĺ. 2). Na riadku 3 v stĺ. 1 uvedie daňovník sumu výnosov z poskytnutých licenčných práv (ak nebudú na riadku 4), v stĺ. 2 sumu nákladov z prijatých licenčných práv.

Na riadku 4 sa uvedie suma výnosov z predaja nehmotného majetku v stĺ. 1 a v stĺ. 2 úhrnná suma obstarávacích cien nakúpeného nehmotného majetku počas zdaňovacieho obdobia. Na tomto riadku sa uvádza len nehmotný majetok, pri ktorého predaji, resp. nákupe dochádza k prevodu všetkých majetkových a dispozičných práv k tomuto majetku. Riadok 5 je určený na uvedenie sumy výnosov z predaja hmotného majetku (stĺ. 1) a obstarávacích cien nakúpeného hmotného majetku počas zdaňovacieho obdobia (stĺ. 2).

Na riadku 6 sa uvedie suma výnosov z predaja finančného majetku (stĺ. 1), resp. suma obstarávacích cien nakúpeného finančného majetku počas zdaňovacieho obdobia (stĺ. 2). Na riadku 7 daňovník uvedie sumu výnosov z predaja materiálu, výrobkov alebo tovaru (stĺ. 1) a úhrnnú sumu obstarávacích cien nakúpených zásob materiálu, výrobkov alebo tovaru počas zdaňovacieho obdobia (stĺ. 2).

Podľa § 17 ods. 2 ZDP sa výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane upraví o položky vymenované v písmenách a) až c). Tieto úpravy sú premietnuté na riadkoch 110 – 300 (vč. súčtových riadkov) priznania.

Položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami

Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sú zahrnované do základu dane [§ 17 ods. 2 písm. b) ZDP].

Riadok 110

Na tomto riadku sa v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 písm. b) ZDP uvedú sumy, ktoré neoprávnene skrátili príjmy, vrátane rozdielu podľa § 17 ods. 5 ZDP a sumy nepeňažných plnení, ak nie sú súčasťou r. 100.

Podľa § 2 písm. b) ZDP je predmetom dane u právnických osôb príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka. Osobitne vymedzený predmet dane majú daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie. Príjmom sa podľa § 2 písm. c) ZDP rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 20 ZDP súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem u prenajímateľa – vlastníka prenajatej veci, a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom (po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa) na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve a neuhradených prenajímateľom. Tento nepeňažný príjem sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom:

• bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak vlastník zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu o hodnotu technického zhodnotenia,
• došlo ku skončeniu nájmu, pričom nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by technické zhodnotenie malo pri rovnomernom odpisovaní.

Podľa § 17 ods. 21 ZDP nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku, zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.

Za sumy neoprávnene skracujúce príjmy sa podľa § 17 ods. 5 u zahraničnej závislej osoby [§ 2 písm. r) ZDP] považuje aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Pri určení rozdielu sa postupuje podľa § 18 ZDP.

Ak daňovník dosiahol niektorý z uvedených príjmov, ktorý nie je súčasťou výsledku hospodárenia na riadku 100, uvedie sa na riadku 110.

Riadok 120

Na riadku 120 sa v súlade s § 17 ods. 19 ZDP uvedú sumy zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania, ak sa ich úhrada prijala v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré sa priznanie podáva.

Na tomto riadku sa uvedú zmluvné pokuty a úroky z omeškania zúčtované do výnosov veriteľa v rokoch 2000 až 2012 a poplatky z omeškania zúčtované do výnosov veriteľa v rokoch 2002 až 2012, ktoré neboli zahrnuté do zdaniteľných príjmov v súlade s § 23 ods. 16 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov platného do 31. 12. 2003, resp. s § 17 ods. 21 (od r. 2010 ods. 19) ZDP účinného od 1. 1. 2004 a boli prijaté v roku 2013.

Od 1. 1. 2006 sa podmienka zaplatenia nevzťahuje na úroky z omeškania z úverov prijaté bankami a úroky v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte prijaté bankami. Úroky z omeškania sa zahrnú do základu dane v podvojnom účtovníctve u bánk po ich zaúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 12 ZDP sa príjmy, ktoré sa podľa zákona č. 366/1999 Z. z. zahŕňali do základu dane až po zaplatení alebo prijatí úhrady, zaúčtované do 31. decembra 2003 do výnosov daňovníka, zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom budú prijaté.

V súlade s uvedeným ustanovením ZDP účinného od 1. 1. 2004 sa na riadku 120 uvedú aj úhrady položiek vymedzených v § 24 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov prijaté veriteľom v roku 2013, zaúčtované do výnosov v rokoch 2001 až 2003, ktoré však neboli zahrnuté v týchto rokoch do základu dane (v daňových priznaniach sa uviedli ako položky znižujúce hospodársky výsledok na r. 260 priznania). Ide o položky, ktoré boli daňovými výdavkami len po zaplatení podľa § 24 ods. 3 tohto zákona a zahŕňali sa do základu dane až po prijatí úhrady.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a) ZDP sa výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

Riadok 130

Na riadku 130 sa v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 písm. a) ZDP uvedú výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ZDP alebo boli vynaložené v rozpore s § 19 ZDP. Niektoré položky obdobného charakteru sú uvedené na samostatných riadkoch 140, 150 alebo 180, preto nie sú súčasťou tohto riadka. Údaje na tomto riadku nadväzujú na r. 15 tabuľky pomocných výpočtov A, ktorá je v časti III priznania.

Podľa § 2 písm. i) ZDP je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve. ZDP niektoré zaúčtované výdavky uznáva ako daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 ZDP:

• vo výške limitovanej osobitným predpisom (napr. výška prídelu do sociálneho fondu podľa § 3 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov je uznaným daňovým výdavkom do maximálnej výšky 1,5 % z úhrnu hrubých miezd; výška cestovných náhrad je limitovaná zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov);
• vo výške limitovanej ZDP (napr. výška členského príspevku vyplývajúceho z nepovinného členstva v právnickej osobe, príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie). Ak je výdavok limitovaný výškou dosiahnutého príjmu alebo príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok v zdaňovacom období, v ktorom bol príjem dosiahnutý alebo úhrada prijatá (odplata za vymoženie pohľadávky, vyradenie majetku z dôvodu škody);
• v inej výške, ako je zaúčtovaný v účtovníctve (odpisy, tvorba opravných položiek);
• v skutočnej zaplatenej výške (výdavky podľa § 17 ods. 19 a § 19 ods. 4 ZDP).

Podľa § 21 ods. 1 ZDP daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré:

• nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď ich daňovník v súlade s účtovnými predpismi účtoval,
• ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázané,
• sú vymenované v § 21 ZDP.

Tabuľka A – položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami

Riadok 1

Na tomto riadku sa uvedie úhrn obstarávacích cien cenných papierov nezahrnovaných do daňových výdavkov podľa podmienok § 19 ods. 2 písm. f) ZDP. Podľa uvedeného ustanovenia uznaným daňovým výdavkom je:

• úhrn obstarávacích cien akcií v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z predaja,
• úhrn obstarávacích cien ostatných cenných papierov v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z predaja.

Strata z predaja cenných papierov vylučovaná zo základu dane je posudzovaná osobitne za akcie a za ostatné cenné papiere.

Uvedený postup pri posudzovaní obstarávacích cien cenných papierov sa neuplatní v týchto prípadoch:

• u cenných papierov, s ktorými sa obchoduje na burze cenných papierov, u ktorých sa ako daňový výdavok uzná obstarávacia cena akcií, alebo u ostatných cenných papierov obstarávacia cena upravená o rozdiel z ocenenia na reálnu hodnotu podľa zákona o účtovníctve zahrnovaný do základu dane, za podmienky, že obstarávacia cena nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako 10 % odchýlka od priemerného kurzu zverejňovaného burzou cenných papierov v deň ich nákupu a predaja. Ak cenný papier nebol v uvedené dni obchodovaný na burze cenných papierov, použije sa posledný zverejnený priemerný kurz;
• u dlhopisov, pri ktorých je predajná cena nižšia, najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu – ako daňový výdavok sa uzná obstarávacia cena dlhopisov v plnej výške;
• u obchodníkov s cennými papiermi, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitných predpisov, u ktorých sa výdavok (náklad) na obstaranie cenného papiera uzná ako daňový výdavok do výšky účtovanej v nákladoch.

Riadok 2

Na tomto riadku sa uvedie obstarávacia cena obchodného podielu a zmenky prevyšujúca príjem z predaja.

Podľa § 19 ods. 2 písm. g) bodu 1 ZDP sú daňovými výdavkami výdavky vo výške obstarávacej ceny obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve pri ich predaji len do výšky príjmov z predaja. Každý predaj obchodného podielu sa pritom posudzuje jednotlivo. Pokiaľ ide o obstarávaciu cenu podielu na akciovej spoločnosti (akcie), aplikuje sa ustanovenie o predaji cenných papierov, t. j. § 19 ods. 2 písm. f) ZDP.

Za obstarávaciu cenu obchodného podielu alebo akcie v obchodnej spoločnosti alebo podielu v družstve sa podľa § 19 ods. 5 považuje aj:

• hodnota splateného peňažného vkladu a nepeňažného vkladu spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva vrátane emisného ážia, pričom za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania zo zisku po zdanení na základe rozhodnutia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti alebo predstavenstva družstva,
• obstarávacia cena majetkovej účasti, ak obchodný podiel alebo akcia boli nadobudnuté inak ako vkladom.

Podľa § 19 ods. 2 písm. g) bodu 2 ZDP sú daňovými výdavkami výdavky vo výške obstarávacej ceny zmenky, o ktorej sa účtuje ako o cennom papieri, pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja. Obdobne ako pri predaji obchodného podielu, aj každý predaj zmenky sa posudzuje jednotlivo.

Pri predaji zmenky, o ktorej sa účtuje ako o platobnom prostriedku na účte 312 – Zmenky na inkaso, sa účtuje ako o postúpení pohľadávky.

Riadok 3

Na tomto riadku sa uvádza spotreba pohonných látok zaúčtovaná v nákladoch, presahujúca sumu určenú na základe spotreby pohonných látok vypočítanej podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP.

ZDP umožňuje uplatňovať výdavky na spotrebované pohonné látky v daňových výdavkoch daňovníka jedným z troch nasledovných spôsobov uvedených v § 19 ods. 2 písm. l):

1. Výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky sa prepočítajú z počtu najazdených kilometrov, cien platných v čase nákupu pohonných látok a spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze vozidla.
   Ak sa spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie podľa § 23 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, alebo z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu preukazujúcich inú spotrebu pohonných látok.
   U nákladných automobilov alebo pracovných mechanizmov, pri ktorých sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, sa vychádza z preukázanej spotreby vrátane spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje spôsob výpočtu spotreby pohonných látok. Pri zisťovaní tejto spotreby je možné použiť postup stanovený v oznámení MF SR č. 8029/2000-72 (Finančný spravodajca č. 12/2000) napriek tomu, že STN norma 300515, z ktorej sa má v internej smernici vychádzať, je zrušená.
   Ak je skutočná spotreba pohonných látok vyššia ako spotreba prepočítaná, nemožno prevyšujúcu sumu uznať ako daňový výdavok; táto suma sa uvedie na r. 3.
2. Daňovník používajúci vozidlo vybavené jednotkou satelitného sledovania pohybu vozidla, ktorá zaznamenáva všetky vykonané jazdy, môže uplatniť výdavky na spotrebované pohonné látky na základe dokladmi preukázaného nákupu pohonných látok do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel. Pri vybavení takýmto zariadením sú výdavky na spotrebované pohonné látky pri služobných jazdách v plnej výške uznaným daňovým výdavkom bez potreby prepočítavať spotrebu podľa údajov uvedených v technickom preukaze, dokladoch vozidla, doklade od skúšobne či údajov od výrobcu alebo predajcu.
3. Ďalším možným spôsobom uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky je uplatnenie paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie. Preukázaný nákup pohonných látok však musí byť primeraný počtu najazdených kilometrov zistených zo stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia sledovaného samostatne za každé motorové vozidlo. Pri tomto spôsobe preukazovania spotreby pohonných látok nie je potrebné viesť knihu jázd. Správcovia dane majú možnosť preverovať správnosť takto vykazovanej spotreby napríklad porovnaním so spotrebou vykazovanou v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach pri porovnateľných podmienkach.

U všetkých možných spôsobov uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky je potrebné preukazovať spotrebu pohonných látok dokladmi o ich nákupe. Daňovník si môže sám určiť, ktorý z možných spôsobov uplatnenia preukázateľne vynaložených výdavkov na spotrebované pohonné látky použije. Ak daňovník uplatňuje výdavky na spotrebované pohonné látky u viacerých vozidiel, môže použiť odlišný spôsob ich uplatňovania u jednotlivých vozidiel.

Riadok 4

Na tomto riadku sa uvedú členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe nad rámec § 19 ods. 3 písm. n) ZDP.

Podľa § 19 ods. 3 písm. n) ZDP je uznaným daňovým výdavkom členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa, pričom výška príspevku je limitovaná sumou zodpovedajúcou 0,5 promile z úhrnu zdaniteľných príjmov za bežné zdaňovacie obdobie. Maximálne možno však uplatniť príspevok do výšky 66 387,84 € ročne. Podľa poučenia na vyplnenie priznania sa úhrn zdaniteľných príjmov vypočíta ako rozdiel súčtu prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov (r. 1 tabuľky F) vrátane sumy uvedenej na riadku 120 a súčtu riadkov 210 až 230 a riadka 260.

Pokiaľ ide o členské príspevky vyplývajúce z povinného členstva v právnickej osobe, tieto sú uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. r) ZDP.

Členské príspevky uhrádzané právnickým osobám sú upravené v dvoch ustanoveniach ZDP a výška daňovo uznaného príspevku závisí od toho, či členstvo v právnickej osobe je povinné alebo nepovinné.

Členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa je upravený v § 19 ods. 3 písm. n) ZDP, pričom nejde len o príspevok vyplývajúci z dobrovoľného členstva v rôznych záujmových združeniach, ale aj o príspevky iným právnickým osobám, ktoré vznikli na základe osobitného predpisu, v ktorých členstvo je nepovinné, napr. komorám s nepovinným členstvom. Stanovený limit výšky príspevku sa vzťahuje na každý poskytnutý príspevok samostatne.

Členský príspevok vyplývajúci z povinného členstva v právnickej osobe je daňovým výdavkom v plnej výške podľa § 19 ods. 3 písm. r) ZDP, pričom povinné členstvo musí vyplývať pre daňovníka z osobitného predpisu, ktorým je právnická osoba zriadená. Daňovým výdavkom podľa tohto ustanovenia je aj členský príspevok, ktorého výška nevyplýva priamo zo ZDP.

Riadok 5

Na riadku 5 sa uvedie rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky alebo jej nesplatenej časti a nižším príjmom z jej postúpenia alebo výškou opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ZDP.

V súlade s § 19 ods. 3 písm. h) ZDP sa pri postúpení vlastnej pohľadávky za daňový výdavok považuje menovitá hodnota tejto pohľadávky alebo jej nesplatená časť:

• do výšky zaúčtovaného príjmu (výnosu) z jej postúpenia alebo
• do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ZDP.

Strata z postúpenia pohľadávky nadobudnutej postúpením ďalšiemu postupníkovi nie je daňovo uznaná podľa § 21 ods. 2 písm. k) ZDP. Podľa tohto ustanovenia súčasťou základu dane nie je rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia. Výnimkou z tohto postupu sú pohľadávky, ktoré spĺňajú podmienky na tvorbu opravnej položky považovanej za daňový výdavok podľa § 20 odseku 10 až 12, t. j. pohľadávky voči dlžníkom v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní.

Riadok 6

Podľa § 19 ods. 3 písm. p) ZDP sú uznaným daňovým výdavkom odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky, najviac však do výšky vymoženej pohľadávky. Ak výška provízie za vymáhanie pohľadávky presiahne vymoženú sumu pohľadávky, rozdiel sa uvedie na r. 6 ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia.

Riadok 7

Na tomto riadku sa uvedú výdavky na reprezentáciu, ktoré nie sú uznaným daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 1 písm. h) ZDP. Takýmito výdavkami sú výdavky spojené s pohostením a občerstvením pri obchodných rokovaniach, poradách, školeniach, firemných podujatiach, ktoré sa v podvojnom účtovníctve účtujú na účte 513 – Náklady na reprezentáciu.

Charakter výdavkov na reprezentáciu majú aj niektoré výdavky vynaložené pri organizovaní rôznych akcií spojených s prezentáciou firmy a jej výrobkov. Preto je potrebné skúmať obsah jednotlivých položiek, ktoré sú súčasťou fakturovanej služby za reklamu.

Riadok 8

Podľa § 21 ods. 2 písm. e) ZDP nie sú uznaným daňovým výdavkom manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkami uvedenými v tomto ustanovení, ako aj v § 19 ods. 3 písm. g) ZDP. Súčasťou prijatých úhrad sú aj prijaté úhrady z predaja vyradeného majetku. Pojmy manko a škoda sú definované v zákone o účtovníctve v § 26 ods. 6 a v § 30 ods. 5 písm. a).

Podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP daňovým výdavkom v plnom rozsahu sú daňovníkom nezavinené škody:

• vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku,
• spôsobené neznámym páchateľom. Túto škodu možno uplatniť v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou. Ak daňovník nemá v zdaňovacom období, v ktorom účtuje o škode, takéto potvrdenie polície, uplatní ako daňový výdavok škodu len do výšky prijatej náhrady, o rozdiel zvýši výsledok hospodárenia na r. 8. Zostávajúca časť škody bude daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom bude k dispozícii potvrdenie polície, a v daňovom priznaní sa uvedie ako položka znižujúca výsledok hospodárenia na riadku 290.

Škody podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP sa akceptujú pre daňové účely v plnom rozsahu bez ohľadu na výšku prijatých náhrad. Ak plynie v týchto prípadoch príjem od poisťovne, potom sa úplne alebo sčasti minimalizuje nepriaznivý dosah vzniknutých škôd na výsledok hospodárenia a základ dane, pretože škoda ako náklad sa kompenzuje výnosom z náhrady škody.

Podľa § 21 ods. 2 písm. e) ZDP možno za daňový výdavok v plnom rozsahu uznať:

• stratné v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom,
• nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú na účely ZDP hmotným majetkom,
• preukázaný úhyn alebo nutnú porážku zvieraťa zo základného stáda (nepovažuje sa za škodu).

Manká a škody presahujúce prijaté náhrady sa uvedú na riadku 8 v časti III/A priznania.

Pretože škoda zúčtovaná v účtovníctve vo výške účtovnej zostatkovej ceny majetku sa môže odlišovať od výšky daňovej zostatkovej ceny, je potrebné vysporiadať v daňovom priznaní aj uvedený rozdiel.

Riadok 9

Na tomto riadku sa uvedie hodnota darov zúčtovaných na účte 543, ako aj zostatková cena trvale vyradeného majetku darovaním podľa § 21 ods. 2 písm. f) ZDP.

Dary sú položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia, preto sa v plnej výške uvedú na r. 9.

Podľa § 21 ods. 2 písm. f) ZDP daňovým výdavkom nie je zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d). Z uvedených ustanovení ZDP vyplýva, že daňovo uznaným výdavkom je zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení:

• predajom,
• likvidáciou,
• z dôvodu škody za určených podmienok,

ako aj pri bezodplatnom odovzdaní majetku do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu.

V prípade vyradenia majetku z dôvodu darovania nie je jeho zostatková cena daňovo uznaná, preto sa uvedie na r. 9 ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia.

Riadok 10

Riadok 10 slúži na vyčíslenie tvorby opravných položiek, ktoré podľa § 21 ods. 2 písm. j) ZDP nie sú uznaným daňovým výdavkom. Podľa § 19 ods. 3 písm. f) ZDP je daňovým výdavkom tvorba tých opravných položiek, ktoré sú vymedzené v § 20 ZDP. Pre účely ZDP sú akceptované opravné položky takto:

• opravná položka k nadobudnutému majetku

O tejto opravnej položke sa účtovalo na účte 097 – Opravné položky k nadobudnutému majetku do konca roka 2002. Od roku 2003 sa na účte 097 nové prípady už neúčtujú, opravná položka sa doodpisuje podľa § 39 ods. 4 postupov účtovania pre podnikateľov. V súlade s § 20 ods. 13 ZDP sa vytvorená opravná položka k nadobudnutému majetku zahrnie do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi pravidelne počas 15 rokov od nadobudnutia dlhodobého majetku.

• opravná položka k nepremlčaným pohľadávkam podľa § 20 ods. 14 ZDP

Opravnú položku podľa tohto ustanovenia je možné tvoriť len k pohľadávkam, ktoré vznikli po 1. 1. 2004. Podľa § 20 ods. 14 ZDP je daňovým výdavkom tvorba opravných položiek k pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov, a tvorba opravnej položky na časť pohľadávky vzťahujúcej sa na istinu a úrok zahrnutý do príjmov zo spotrebiteľského úveru, ak ide o daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov.

Tvorba opravných položiek sa zahrnie do daňových výdavkov v zákonom stanovenej výške v závislosti od doby, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky. Ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako:

• 360 dní, zahrnie sa do výdavkov do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,
• 720 dní, zahrnie sa do výdavkov do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,
• 1 080 dní, zahrnie sa do výdavkov do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva.

Ak daňovník v zdaňovacom období, v ktorom uplynula stanovená doba od splatnosti pohľadávky, nezahrnul do daňových výdavkov opravnú položku tvorenú v účtovníctve, môže tak urobiť aj po uvedenom období na základe vlastného rozhodnutia. V ZDP je vymedzená len podmienka najskoršieho zahrnutia opravnej položky k nepremlčanej pohľadávke po lehote splatnosti do daňových výdavkov.

Zákonnú opravnú položku nemožno tvoriť na pohľadávku nadobudnutú postúpením a ani na pohľadávku voči dlžníkovi, ktorú je možné kompenzovať započítaním so splatnými záväzkami.

Ako daňový výdavok nemožno uznať tvorbu opravných položiek k pohľadávkam, ktoré neboli zahrnuté do zdaniteľných príjmov, napríklad pohľadávky vzniknuté z titulu poskytnutej pôžičky, zálohy, pohľadávky nadobudnuté vkladom podniku alebo právnym nástupcom, pohľadávky, ktoré z dôvodu, že nedošlo k platbe, neboli ešte zahrnuté do základu dane (napr. zmluvné pokuty). Daňovo uznaným výdavkom tiež nie je tvorba opravných položiek tvorených k príslušenstvu pohľadávky (úroky z omeškania, poplatky z omeškania a iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady).

• opravná položka k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní

Táto opravná položka je uznaným daňovým výdavkom, ak sú dodržané podmienky uvedené v § 20 ods. 10 až 12 ZDP.

Daňovo uznanú opravnú položku možno podľa § 20 ods. 10 ZDP tvoriť len k pohľadávkam prihláseným v lehotách určených zákonom o konkurze a vyrovnaní (zákon č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), resp. v zákone o konkurze a reštrukturalizácii (zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov). Tieto opravné položky sú daňovými výdavkami počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené. Túto zákonnú opravnú položku možno tvoriť aj na pohľadávku nadobudnutú postúpením.

Tvorbu tejto opravnej položky možno uznať najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva alebo obstarávacej ceny pohľadávky, pričom zákon nestanovuje, že musí ísť o pohľadávku zahrnutú do príjmov. U bánk sa uznávajú tieto opravné položky vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok prihlásených v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu a hodnotou opravných položiek z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia podľa § 20 ods. 4 ZDP.

Podľa § 20 ods. 11 ZDP sa opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka uspokojená. Ak pohľadávku poprel správca konkurznej podstaty a veriteľ neuplatňuje nárok na uspokojenie tejto pohľadávky prostredníctvom súdu alebo príslušného správneho orgánu, základ dane sa zvýši o sumu tejto popretej pohľadávky. Ak správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku a veriteľ uplatnil nárok na jej uspokojenie z konkurznej podstaty na súde alebo príslušnom správnom orgáne, základ dane sa zvýši o výšku popretej pohľadávky alebo jej časti v zdaňovacom období, v ktorom súd alebo príslušný správny orgán takýto návrh zamietol.

Postup podľa § 20 ods. 10 a 11 sa použije aj na pohľadávky voči dlžníkom v zahraničí. Ak v príslušnom štáte nie je predpis upravujúci konkurz a reštrukturalizáciu, uznať možno tvorbu opravných položiek na pohľadávky, ktoré sa vymáhajú prostredníctvom súdu v inom štáte.

• opravná položka k pohľadávkam, ktoré tvoria banky a pobočky zahraničných bánk a Exportno-importná banka Slovenskej republiky

U vymenovaných subjektov sa umožňuje do daňových výdavkov zahrnúť tvorbu opravnej položky k pohľadávke z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia, ak od splatnosti pohľadávky, na ktorú je tvorená opravná položka, uplynula doba dlhšia ako:

• 360 dní, najviac do výšky 20 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia,
• 720 dní, najviac do výšky 50 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia,
• 1 080 dní, najviac do výšky 100 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia.

Na vymedzenie výšky opravnej položky sa vzťahujú postupy podľa medzinárodných štandardov pre finančné účtovníctvo. Opravná položka sa tvorí na výšku pohľadávky, ktorej súčasťou nie je úrok z omeškania nezahrnutý do základu dane a rovnako ani úrok, ktorý nie je zahrnutý do príjmov. Do výšky opravných položiek, ktorých tvorba je daňovým výdavkom, sa započítava aj zostatok opravných položiek z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

• opravná položka k pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia

Tvorba tejto opravnej položky sa uznáva do daňových výdavkov podľa § 20 ods. 14 ZDP rovnako ako u iných podnikateľských subjektov.

• opravné položky k pohľadávkam zdravotných poisťovní

Daňovým výdavkom je aj tvorba opravných položiek v rozsahu podľa § 20 ods. 17 a 19 ZDP okrem tvorby opravnej položky k pohľadávkam z verejného zdravotného poistenia prislúchajúcim k výnosom z verejného zdravotného poistenia, prijatým zdravotnou poisťovňou, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. i) ZDP. Uznaným daňovým výdavkom je z opravných položiek vytváraných zdravotnými poisťovňami tvorba opravnej položky k rizikovým pohľadávkam zahrnutým do zdaniteľných príjmov vo výške a za podmienok uvedených v § 20 ods. 14 ZDP. Do základu dane sa nezahŕňa rozpustenie opravných položiek vytvorených pred vznikom zdravotnej poisťovne (§ 52 ods. 51 ZDP).

Riadok 11

Podľa § 21 ods. 2 písm. j) ZDP nie je uznaným daňovým výdavkom tvorba rezerv s výnimkou podľa § 20. Podľa § 20 ods. 1 ZDP rezervami, ktorých tvorba je súčasťou základu dane za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú rezervy v poisťovníctve, rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami a rezervy podľa odseku 9. Na základe uvedeného možno ako daňový výdavok uznať tvorbu:

• rezerv vytváraných v poisťovníctve:
  • technických rezerv v neživotnom poistení vo výške, ktorá nesmie presiahnuť objem záväzkov vypočítaný metódami podľa osobitného predpisu okrem technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období,
  • technických rezerv v životnom poistení vo výške, ktorá nesmie presiahnuť objem záväzkov vypočítaný metódami podľa osobitného predpisu, vyplývajúcich zo životných poistení splatných podľa uzavretých poistných zmlúv okrem technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období;
• rezerv účtovaných ako náklad podľa účtovných predpisov na:
  • nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,
  • nevyfakturované dodávky a služby (v uvedenom prípade ide o tvorbu rezerv k nákladom na nevyfakturované dodávky a služby, ak sú tieto náklady uznané za daňové výdavky),
  • zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy týkajúcej sa vykazovaného účtovného obdobia,
  • zostavenie daňového priznania za vykazované účtovné obdobie,
  • vyprodukované emisie v zmysle zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
  • lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (táto rezerva sa vytvára po vyťažení lesa s cieľom lesnej pestovnej činnosti – na výsadbu, ošetrovanie mladých stromčekov, ochranu lesnej zveri) v rozmedzí 2 až 12 rokov na základe schváleného projektu potvrdeného odborným lesným hospodárom,
  • likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou vykonávanou banským spôsobom (táto rezerva sa tvorí na budúce náklady vznikajúce na uvedené činnosti v súlade so zákonom č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov – banský zákon),
  • uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí (rezerva sa vytvára v súlade s § 22 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov),
  • nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, ak výška rezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom – rezerva sa môže tvoriť vo výške recyklačného poplatku podľa § 54e ods. 3 zákona č. 223/2001 Z. z. a môže ju tvoriť aj iný subjekt ako výrobca,
  • účelová finančná rezerva na uzavretie úložiska, jeho monitorovanie po jeho uzavretí, na rekultiváciu úložiska a rekultiváciu územia ovplyvneného úložiskom podľa § 14 zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
• rezerv na úhradu za zdravotnú starostlivosť.

Ide o tvorbu technických rezerv vytváraných zdravotnými poisťovňami podľa § 6 ods. 9 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Technické rezervy na úhradu za zdravotnú starostlivosť alebo plánovanú zdravotnú starostlivosť sa zahrnú do daňových výdavkov najviac do výšky 100 % technických rezerv na úhradu za zdravotnú starostlivosť účtovaných podľa účtovných predpisov.

Súčasťou základu dane nie je rezerva na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii účtovaná ako zníženie výnosov.

Tvorba rezerv nad rámec § 20 ZDP sa uvedie na r. 11 časti III/A priznania.

Riadok 12

Tento riadok je určený na vyčíslenie daňovo neuznaných odpisov a daňovo neuznaných výdavkov pri nesplnení podmienok finančného prenájmu.

Podľa § 2 písm. s) ZDP finančným prenájmom na účely tohto zákona je obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak:

1. vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu a
2. doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a nie menej ako 3 roky, alebo ak je predmetom prenájmu pozemok, doba trvania nájmu pozemku je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 4, pričom pri postúpení nájomnej zmluvy bez zmeny podmienok na nového nájomcu táto podmienka platí na nájomnú zmluvu ako celok.

Pri zmluvách uzatvorených do 31. 12. 2011 sa pri nesplnení podmienok finančného prenájmu na tomto riadku uvedie rozdiel medzi lízingovými odpismi uplatnenými v daňových výdavkoch podľa § 26 ods. 8 ZDP a odpismi vypočítanými podľa § 27 alebo § 28 ZDP za celú dobu trvania finančného prenájmu [v súlade s § 52o ods. 1 ZDP sa postupuje podľa § 17 ods. 24 písm. a) ZDP platného do 31. 12. 2011].

Pri zmluvách uzatvorených po 31. 12. 2011 sa v prípade porušenia podmienok finančného prenájmu na tomto riadku uvedú daňové neuznané výdavky podľa § 17 ods. 24 ZDP v závislosti od dôvodu porušenia podmienok:

• ak k porušeniu podmienok došlo v dôsledku totálneho znehodnotenia, krádeže predmetu prenájmu, jeho odobratia pre neplatenie splátok, je daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva povinný upraviť základ dane pri vyradení predmetu finančného prenájmu podľa § 19 ods. 3 písm. b), d) alebo e) ZDP;
• ak došlo ku kúpe prenajatej veci pred uplynutím minimálnej doby prenájmu a kúpna cena je nižšia, ako je daňová zostatková cena, zvýši sa základ dane o sumu úrokov zahrnutých do základu dane (o túto sumu sa súčasne zvýši vstupná cena obstarávaného majetku).

V prípade, ak po skončení operatívneho prenájmu dôjde ku kúpe prenajatej veci za nižšiu kúpnu cenu, ako je jej daňová zostatková cena, základ dane sa zvýši o kladný rozdiel medzi nájomným uplatneným v daňových výdavkoch a odpismi vypočítanými podľa § 27 alebo § 28 ZDP, ktoré by si mohol uplatniť počas trvania nájomnej zmluvy ako vlastník.

Riadok 13

Na tomto riadku sa uvedú výdavky vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo nezahŕňané do základu dane.

Príjmy oslobodené od dane z príjmov právnických osôb sú vymenované v § 13 ZDP. V tlačive daňového priznania sa uvedú na riadku 230.

Príjmy, ktoré sa nezahŕňajú do základu dane, sú uvedené v § 17 ods. 3 ZDP.

Riadok 14

Na tomto riadku sa uvedú výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ZDP alebo ktoré boli vynaložené v rozpore s § 19 ZDP a nie sú uvedené na r. 1 až 13 časti III/A ani na iných riadkoch v časti priznania vyhradených položkám zvyšujúcim výsledok hospodárenia. Na tomto riadku sa uvedú napríklad tieto položky:

• výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie nad rámec § 19 ods. 2 písm. c) ZDP a príslušných predpisov, na ktoré sa tento zákon odvoláva;

• príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov, zúčtované vo vyššej sume ako 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia. Uvedené sa vzťahuje aj na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené do zahraničia, ak sú rovnakého druhu [§ 19 ods. 3 písm. l) ZDP];

• poskytnuté vyššie cestovné náhrady pri pracovných cestách, než na aké vzniká nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov [§ 19 ods. 2 písm. d) ZDP]. Vreckové pri zahraničných pracovných cestách poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom podľa zákona o cestovných náhradách je uznaným daňovým výdavkom napriek tomu, že nie je nárokové. Ak by sa však vreckové poskytlo v sume vyššej ako 40 % stravného, suma nad uvedený limit by nebola u zamestnávateľa daňovo uznaná;
• odpis pohľadávky do nákladov nad rámec § 19 ods. 2 písm. h), písm. i), písm. r) a § 19 ods. 3 písm. t) ZDP;

V súlade s § 19 ods. 2 písm. h) ZDP možno ako daňový výdavok uznať pohľadávku do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady, ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane podľa § 17 ods. 19 ZDP, alebo do výšky odpisu obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením, alebo neuhradenej časti u postupníka. Toto ustanovenie môžu uplatniť daňovníci, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva a daňovníci, ktorí vykazujú výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo alebo ktorí účtovali v sústave podvojného účtovníctva a zmenili spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva, ak pohľadávka už bola zahrnutá do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtovali v sústave podvojného účtovníctva.

V ustanovení § 19 ods. 2 písm. h) ZDP je v piatich bodoch uvedené, kedy možno uznať odpis pohľadávky ako daňový výdavok:

• podľa bodu 1, ak súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok daňovníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Daňovo účinný odpis pohľadávky môžu vykonať aj daňovníci, ktorí neprihlásili pohľadávky, ak sa preukážu uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate;
• podľa bodu 2, ak to vyplýva z výsledku konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania;
• podľa bodu 3, ak dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka;
• podľa bodu 4, ak exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd zastaví z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na exekúciu alebo výkon rozhodnutia, zaniklo ním priznané právo;
• podľa bodu 5, ak súd výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov alebo súd exekúciu zastaví, ak majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania, a to aj pri ostatných pohľadávkach evidovaných daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi.

Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. i) ZDP umožňuje odpis menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti do daňových výdavkov pri súčasnom splnení troch podmienok:

• k tejto pohľadávke možno tvoriť opravnú položku podľa § 20 ods. 4 písm. b) alebo podľa § 20 ods. 14 písm. b) ZDP. Ide o opravnú položku:
• bánk k pohľadávke z nesplateného a nezabezpečeného úveru, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 720 dní,
• k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, zahrnutej do zdaniteľných príjmov alebo ak ide o daňovníka, ktorý poskytuje spotrebiteľské úvery aj k časti pohľadávky vzťahujúcej sa na istinu a úrok zahrnutý do príjmov zo spotrebiteľského úveru, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 720 dní;
• menovitá hodnota pohľadávky nepresahuje sumu 331,94 €;
• k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k odpisu pohľadávky, celková hodnota pohľadávok voči tomu istému dlžníkovi nepresahuje sumu 331,94 €.

V § 19 ods. 2 písm. r) ZDP sa umožňuje odpis pohľadávky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 4 alebo ods. 14 ZDP, t. j. pohľadávky, na ktorú možno podľa uvedených ustanovení tvoriť opravnú položku, a to do výšky tejto opravnej položky. Postup uvedený v § 19 ods. 2 písm. r) sa použije u pohľadávok splatných od 1. 1. 2004 a neskôr.

Podľa § 19 ods. 3 písm. t) ZDP je daňovým výdavkom výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva voči Slovenskej republike v zdaňovacom období, v ktorom daňovník upustil od jej vymáhania; v tomto prípade ide vždy len o pohľadávku uznanú Slovenskou republikou.

• úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty, ktoré nemožno zahrnúť do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. o) ZDP. Podľa tohto ustanovenia uznaným daňovým výdavkom je úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie obdobie. Uvedené limitovanie daňových výdavkov sa nevzťahuje na:
  • daňovníkov uvedených v § 19 ods. 2 písm. o) bode 1 ZDP (obchodníci s cennými papiermi, Exportno-importná banka, poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní a zaisťovní), ktorým sa výdavok (náklad) na deriváty uzná do výšky účtovanej ako náklad,
  • zabezpečovacie deriváty, pri ktorých sa výdavok (náklad) uzná do výšky účtovanej ako náklad;
• daň z pridanej hodnoty nad rozsah § 19 ods. 3 písm. k) ZDP;

V súlade s § 21 ods. 2 písm. i) ZDP nie je uznaným daňovým výdavkom daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou uvedenou v tomto ustanovení a v § 19 ods. 3 písm. k) ZDP. Výnimkou je daň z pridanej hodnoty:

• dodatočne vyrubená za minulé zdaňovacie obdobia, účtovaná ako náklad,
• ktorú je platiteľ DPH povinný odviesť pri zrušení registrácie [okrem DPH, o ktorú je daňovník povinný upraviť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku, ako to vyplýva z § 17 ods. 3 písm. d) bodu 2 ZDP],
• ak na jej odpočítanie nemá platiteľ DPH nárok, alebo pomerná časť DPH, ak uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom. ZDP umožňuje u daňovníka, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie DPH koeficientom, u hmotného a nehmotného majetku variantný postup: buď o neodpočítanú DPH upraví vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku podľa § 25 ods. 5 písm. c) ZDP, alebo uplatní neodpočítanú DPH ako daňový výdavok,
• ak platiteľ DPH má nárok na vrátenie dane zaplatenej v zahraničí (splnil ustanovený limit v členskom štáte EÚ). DPH je uznaným daňovým výdavkom vtedy, ak tovar alebo služba, na ktorú sa táto daň vzťahuje, je uznaným daňovým výdavkom a ak platiteľ DPH podal žiadosť o jej vrátenie podľa § 55f zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Postup uznania daňového výdavku je rozdielny v podvojnom a v jednoduchom účtovníctve.
  U platiteľa účtujúceho v podvojnom účtovníctve je uznaný daňový výdavok v tom zdaňovacom období, v ktorom sa účtuje podľa účtovných predpisov o nároku na vrátenie DPH, teda len vtedy, ak platiteľ podá žiadosť o vrátenie podľa § 55f zákona o DPH. Ak platiteľ nepožiada o vrátenie dane (neúčtuje o nároku na jej vrátenie), takáto DPH zaplatená v zahraničí nie je považovaná za daňový výdavok.
  U platiteľa účtujúceho v jednoduchom účtovníctve je daň z pridanej hodnoty zaplatená v zahraničí uznaným daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom sa uplatní nárok na jej vrátenie spôsobom podľa § 55f zákona o DPH.
• ak platiteľ nemá nárok na vrátenie DPH z dôvodu, že nedosahuje predpísanú výšku na jej vrátenie. DPH zaplatená v inom členskom štáte EÚ je daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade tovarov a služieb, ak tieto sú daňovým výdavkom, a to bez ohľadu na spôsob vedenia účtovníctva

• výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti;
  V súlade s § 17 ods. 31 ZDP súčasťou základu dane daňovníka je aj každé peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré mu bolo poskytnuté ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby. Výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktoré sa vzťahujú k prijatému peňažnému a nepeňažnému plneniu, sa podľa § 21 ods. 2 písm. l) ZDP nepovažujú za daňové výdavky.
• vstupná cena pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania, určeného v § 19 ods. 3 písm. e) ZDP, presahujúca príjem z predaja;
• strata v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP, pričom výdavky a príjmy týchto zariadení sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia. U vlastného stravovacieho zariadenia sa postupuje podľa § 17 ods. 3 písm. e) ZDP;
• zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty (s výnimkou zaplatených zmluvných pokút), ktoré nie sú uznaným daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. a) ZDP;
• prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov a prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd, ktoré nie sú daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. b) a c) ZDP;
• dane zaplatené za iného daňovníka, ktoré nie sú uznanými daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 2 písm. h) ZDP;
• úplatky a iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je uvedené tolerované [§ 21 ods. 1 písm. c) ZDP].

Riadok 15 – súčtový riadok

Údaj na tomto riadku nadväzuje na riadok 130 v II. časti priznania.

Riadok 140

Na tomto riadku sa uvedú nákladové položky, ktoré sú daňovými výdavkami len po zaplatení, uvedené:

• v § 17 ods. 19 ZDP:
  • zmluvné pokuty,
  • poplatky z omeškania,
  • úroky z omeškania s výnimkou úrokov z omeškania z úverov platených bankám a úrokov v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte platených bankám, ktoré sa zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom je o nich účtované v nákladoch. Podmienka zaplatenia sa nevzťahuje na úroky platené bankám od 1. 1. 2006. Úroky platené bankám, zahrnované do daňových výdavkov až po zaplatení na základe § 17 ods. 21 v znení zákona účinného do 31. decembra 2005, sa zahrnú do základu dane daňovníka naďalej až v tom zdaňovacom období, v ktorom budú zaplatené, a to v súlade s § 52b ods. 6 ZDP;
• v § 19 ods. 4 ZDP, podľa ktorého sa zahrnú do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom boli zaplatené:
  • nájomné,
  • odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv.

Podmienka zaplatenia sa vyžaduje len v prípade, ak sa nájomné a provízie za sprostredkovanie uhrádzajú fyzickej osobe, a to bez ohľadu na to, či táto osoba vedie jednoduché alebo podvojné účtovníctvo. Zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.

Vymenované položky sú položkami zvyšujúcimi výsledok hospodárenia, ak neboli za zdaňovacie obdobie roka 2013 zaplatené do 31. 12. 2013. Ak tieto položky nemožno uznať za daňový výdavok z iných dôvodov, ako je dôvod nezaplatenia do konca roka, uvedú sa na r. 130 priznania.

Riadok 150

Na tomto riadku sa uvedie dočasný rozdiel, o ktorý odpisy hmotného majetku uplatnené v účtovníctve prevyšujú daňové odpisy tohto majetku. Opačný rozdiel sa uvedie ako položka znižujúca výsledok hospodárenia na r. 250 priznania.

Údaj na r. 150, resp. 250 nadväzuje na údaje na r. 1 a 2 pomocnej tabuľky B – Odpisy hmotného majetku. Na r. 1 tejto tabuľky daňovník uvedie daňové odpisy vypočítané podľa § 22 – § 29 ZDP a zahrnuté do základu dane v súlade s § 19 ods. 3 písm. a) ZDP. Na r. 2 sa uvedú účtovné odpisy dlhodobého hmotného majetku vypočítané podľa odpisového plánu účtovnej jednotky. Na riadku 3 daňovník uvedie odpisy, ktoré nezahrnul do daňových výdavkov z dôvodu prerušenia odpisovania podľa § 22 ods. 9 ZDP.

Na r. 4 sa uvedie pomerná časť z ročného odpisu neuplatnená v prvom roku odpisovania podľa § 27 ods. 2 a § 28 ods. 2 písm. a) ZDP. V zmysle uvedených ustanovení sa v prvom roku odpisovania hmotného majetku uplatní len pomerná časť odpisu v závislosti od počtu mesiacov, a to počnúc mesiacom zaradenia hmotného majetku do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia. V súlade s § 52o ods. 5 sa takto postupuje u hmotného majetku uvedeného do užívania po 31. decembri 2011.

Riadok 160

Na tomto riadku sa v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2013 uvedú v súlade s § 17 ods. 17 ZDP kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka:

• ak daňovník pred začatím zdaňovacieho obdobia doručil správcovi dane oznámenie o nezahrnovaní týchto kurzových rozdielov do základu dane v období, v ktorom o nich účtuje, ale až v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k inkasu alebo odpisu pohľadávky alebo platbe alebo odpisu záväzku. Podľa § 52 ods. 37 ZDP kurzový rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanou pri ich vzniku a hodnotou po precenení v období, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, respektíve platbe alebo odpisu záväzku, zahrnie sa do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky alebo k platbe alebo odpisu záväzku.

Ak daňovník začal uplatňovať osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane už v predchádzajúcich rokoch a pokračoval v tomto spôsobe aj v roku 2013, oznámenie už nemusel doručiť;

• vyčíslené za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, nezahrnuté do základu dane za tieto zdaňovacie obdobia na základe oznámenia doručeného správcovi dane, ak sa daňovník rozhodol, že od roku 2013 bude pri zahrnovaní týchto kurzových rozdielov do základu dane postupovať v súlade s účtovníctvom. Podľa § 17 ods. 17 ZDP v zdaňovacom období, v ktorom daňovník doručí správcovi dane oznámenie o ukončení nezahrnovania týchto kurzových rozdielov do základu dane, zahrnie do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve, nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

Aj novovzniknutý daňovník si mohol za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, uplatniť postup o nezahrnovaní kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ak doručil oznámenie správcovi dane najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikol. Právny nástupca daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie môže pokračovať v postupe nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane bez doručenia oznámenia v prípade, ak právnym nástupcom je novozaložená obchodná spoločnosť alebo družstvo, alebo ak postup o nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane už uplatňoval na základe oznámenia právny nástupca daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie.

Ustanovenie § 17 ods. 17 ZDP umožňuje uplatňovať dvojaký postup pri zahrnovaní vymedzených kurzových rozdielov do základu dane:

• postup v súlade s účtovníctvom, keď tieto kurzové rozdiely sú súčasťou výsledku hospodárenia za príslušné účtovné obdobie a daňovník z tohto titulu nerobí žiadne úpravy v daňovom priznaní,
• postup podľa ZDP, keď daňovník nezahrnie tieto kurzové rozdiely do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom je o nich účtované, ale až v zdaňovacom období uvedenom v § 52 ods. 37 ZDP.

Na r. 160 sa uvádzajú vyššie uvedené rozdiely účtované do nákladov (účet 563 – Kurzové straty) a zvyšujúce výsledok hospodárenia. Opačná úprava sa vykoná na riadku 240. Daňovníci, ktorí kurzové rozdiely z ocenenia pohľadávok a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, zahŕňajú do základu dane v súlade s účtovníctvom, riadok 160 nevypĺňajú.

Riadok 170

Tento riadok slúži na úpravu (zvýšenie) základu dane daňovníka v prípadoch jeho zrušenia s likvidáciou, pri vyhlásení konkurzu v nadväznosti na § 17 ods. 8 ZDP, predaji podniku (§ 17a ZDP), nepeňažnom vklade (§ 17b a § 17d ZDP) alebo v prípade zrušenia bez likvidácie (§ 17c a § 17e ZDP).

U daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva sa v prípade zrušenia daňovníka s likvidáciou a pri vyhlásení konkurzu základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. b) ZDP upraví o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu. Zostatky vytvorených zákonných rezerv a opravných položiek, tvorba ktorých bola uznaná za daňový výdavok, sa uvedú na tomto riadku za predpokladu, že úprava už nie je premietnutá na riadku 100.

Na tomto riadku sa uvedú aj rozdiely vzniknuté pri úprave základu dane pri predaji podniku, pri nepeňažnom vklade a pri zrušení daňovníka bez likvidácie, pričom ide o rozdiely, ktoré vznikajú u daňovníka, ktorý predáva podnik, je vkladateľom nepeňažného vkladu alebo sa zrušuje bez likvidácie. Rovnako sa na tomto riadku tiež uvedú rozdiely vznikajúce u daňovníka, ktorý kupuje podnik, je príjemcom nepeňažného vkladu alebo je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie. Opačná úprava (zníženie základu dane) sa vykoná na riadku 280. Rozpis sumy uvedenej na tomto riadku (podľa účtových skupín) sa uvedie v osobitnej prílohe.

Riadok 180

Na tomto riadku sa uvedú ostatné položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami uvedený na riadku 100, ak nie sú už uvedené na riadkoch 110 až 170. Rozpis uvedenej sumy je potrebné uviesť na samostatnej prílohe. Náplňou riadka 180 je napríklad:

• rozdiel medzi podielom na výsledku hospodárenia a podielom na základe dane (alebo daňovej strate) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, ak je tento rozdiel kladný (opačný rozdiel je na r. 290);
• 45 % straty vykázanej z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia [§ 17 ods. 3 písm. e) ZDP];
• rozdiel, o ktorý účtovná zostatková cena prevyšuje daňovú zostatkovú cenu majetku pri jeho vyradení;
• obstarávacia cena cenného papiera účtovaná do nákladov pri zabezpečovacom prevode cenného papiera. Podľa § 17 ods. 3 písm. i) ZDP sa do základu dane nezahŕňa príjem a obstarávacia cena cenného papiera účtovaná do nákladov pri zabezpečovacom prevode cenného papiera u dlžníka a pri spätnom prevode cenného papiera u veriteľa. Zabezpečovacie prevody cenných papierov, kedy sa zabezpečenie záväzku vykoná prevodom cenného papiera, ktorý je po splnení záväzku znova spätne odkúpený, nie sú považované za predaj cenného papiera;
• oceňovací rozdiel zúčtovaný ako náklad pri predaji kapitálovej účasti. Podľa § 52h ods. 5 ZDP sa pri uplatňovaní oceňovacích rozdielov z kapitálových účastín vzťahujúcich sa k nepeňažným vkladom vykonaným do 31. decembra 2009 použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009 aj po tomto období. Podľa § 52 ods. 13 ZDP na zdanenie nepeňažných vkladov do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva uskutočnených do 31. 12. 2003 sa použije zákon č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pri zrušení oceňovacieho rozdielu v účtovníctve v roku 2013 je potrebné pre účely dane z príjmov rozlišovať, či sa vzťahuje k nepeňažnému vkladu vloženému do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva do konca roka 1999, v období od 1. 1. 2000 do 31. 12. 2003 alebo od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2009:
  • do konca roka 1999 sa akceptoval postup v účtovníctve, preto pri predaji kapitálovej účasti nadobudnutej do konca roka 1999 je výsledkovo zúčtovaný oceňovací rozdiel súčasťou základu dane;
  • v rokoch 2000 až 2003 v prípade vyššieho ocenenia nepeňažného vkladu sa rozdiel vypočítaný podľa § 23 ods. 21 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov pri vyčíslení základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vklad realizoval, pripočítal k účtovnému hospodárskemu výsledku. V zdaňovacom období, v ktorom sa zruší oceňovací rozdiel v prospech výnosov v účtovníctve, sa nezahŕňa do základu dane ako suma, ktorá už bola zdanená. V prípade nižšieho ocenenia nepeňažného vkladu rozdiel vypočítaný podľa § 23 ods. 22 tohto zákona ovplyvní účtovný hospodársky výsledok až v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k zrušeniu oceňovacieho rozdielu na ťarchu nákladov. Táto suma nie je súčasťou základu dane;
  • v rokoch 2004 až 2009 sa odpisy nepeňažného vkladu u obchodnej spoločnosti alebo družstva vypočítajú zo zostatkovej ceny majetku zistenej u vkladateľa. Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastí, ak sa vzťahujú na vložený majetok, ktorý nadobúdateľ vkladu odpisuje zo zostatkovej ceny podľa § 25 ods. 1 písm. f) ZDP, alebo predmetom vkladu je neodpisovaný majetok, u ktorého vstupnou cenou u prijímateľa je podľa § 25 ods. 1 písm. g) ZDP obstarávacia cena zistená u vkladateľa, nie sú súčasťou základu dane. Zo základu dane sa nevylučujú ostatné oceňovacie rozdiely vzťahujúce sa napr. k zásobám, finančným investíciám a pod.

Na riadku 180 sa uvedie len oceňovací rozdiel účtovaný ako náklad. Oceňovací rozdiel účtovaný ako výnos sa uvedie na r. 290;

• záväzok alebo neuhradená časť záväzku prislúchajúceho k daňovému výdavku, ak od splatnosti záväzku uplynula doba 36 mesiacov;

Základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa podľa § 17 ods. 27 ZDP zvýši o výšku záväzku, resp. o neuhradenú časť záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je daňovým výdavkom podľa § 19 ZDP. Povinnosť úpravy základu dane sa týka aj záväzkov prislúchajúcich:

• k odpisovanému a neodpisovanému majetku, u ktorého vzniká náklad (daňový výdavok) postupne alebo až pri vyradení majetku,
• k zásobám, u ktorých vzniká náklad (daňový výdavok) pri ich zaúčtovaní do spotreby v závislosti od použitého spôsobu účtovania,
• k inému majetku, pri ktorom vzniká náklad (daňový výdavok) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania.

Základ dane sa zvýši aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu), napríklad u poskytnutých bonusov, skont, zliav z kúpnej ceny.

Povinnosť zvýšenia základu dane o neuhradený záväzok alebo jeho časť vzniká v tom zdaňovacom období, v ktorom od jeho splatnosti uplynula doba 36 mesiacov. Táto povinnosť sa nevzťahuje na daňovníkov založených podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby a podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Ak po zdaňovacom období, v ktorom bol zdanený neuhradený záväzok alebo jeho časť, dôjde k úhrade, zníži sa základ dane o sumu uhradeného záväzku v zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený. Ak došlo k premlčaniu alebo zániku uvedeného záväzku, základ dane sa zníži o výšku zaúčtovaného výnosu v zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje. Zníženie základu dane sa premietne na riadku 290.

• rozdiel medzi výškou dotácie zahrnutej do základu dane a výškou dotácie zahrnutej do účtovných výnosov.

V súlade s § 17 ods. 3 písm. f) ZDP sa zahrnie dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa účtovných predpisov. Do základu dane sa táto dotácia zahrnie počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 ZDP a vo výške odpisu podľa § 27 ZDP (rovnomerný odpis) alebo § 28 ZDP (zrýchlený odpis), alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku. Pretože v podvojnom účtovníctve sa dotácia rozpúšťa do výnosov vo výške účtovných odpisov, vzniká rozdiel medzi dotáciou zahrnovanou do základu dane vo výške daňových odpisov a zaúčtovaným výnosom vo výške účtovných odpisov. Ak je účtovný výnos nižší, uvedie sa rozdiel na riadku 180, opačný rozdiel sa uvedie na riadku 290.

Riadok 200 – súčtový riadok

Položky znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami

Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami sa pri zisťovaní základu dane zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sa nezahrnú do základu dane [§ 17 ods. 2 písm. c) ZDP].

Riadok 210

Na riadku 210 sa uvádzajú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov, ak sú súčasťou účtovného výsledku hospodárenia uvedeného na r. 100. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov, sú uvedené v § 12 ods. 7 ZDP. Tieto príjmy sa uvedú na r. 210 len za predpokladu, že v súlade s platnými účtovnými postupmi boli účtované do výnosov (príjmov). Medzi príjmy vylúčené z predmetu dane patria:

• prijatý podiel zaplatenej dane podľa § 50 ZDP,
• príjem získaný darovaním alebo dedením,
• podiel na zisku (dividenda) vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti, podiel na výsledku podnikania vyplatený tichému spoločníkovi okrem podielu podľa § 3 ods. 2 písm. c) ZDP. V zmysle § 52 ods. 24 sa vylúčenie z predmetu dane vzťahuje na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po 31. decembri 2003 a na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na ktorých vyplatenie vznikol nárok po 31. decembri 2003,
• príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov a príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie.

Riadok 220

Tento riadok je určený výlučne pre daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie (§ 12 ods. 3 ZDP). Uvedú sa na ňom príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a sú súčasťou výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami na r. 100 a nie sú pritom uvedené na r. 210.

Riadok 230

Na tomto riadku sa uvedú všetky príjmy oslobodené od dane vrátane oslobodených príjmov daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, ak sú súčasťou riadka 100.

Príjmy oslobodené od dane z príjmov právnických osôb sú vymenované v § 13 ZDP a ďalej tiež v niektorých ustanoveniach § 52, ktoré upravujú napríklad oslobodenie úrokových výnosov z hypotekárnych záložných listov vydaných do 31. decembra 2003 (§ 52 ods. 38), výnosov zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu vydaných do 31. 12. 2003 (§ 52 ods. 22), ktoré boli oslobodené podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Riadok 240

Na tomto riadku sa uvedú:

• v nadväznosti na § 17 ods. 3 písm. a) ZDP príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou dane podľa § 43 ZDP v prípade, ak sa daňová povinnosť vykonaním zrážky dane považuje za splnenú;

Na riadku 240 sa neuvádzajú príjmy, u ktorých sa suma zrazenej dane považuje iba za preddavok a celý príjem sa zdaní ako súčasť základu dane. V tom prípade si zrazený preddavok daňovník odpočíta od dane v daňovom priznaní uvedením na r. 830 priznania. Podľa § 43 ods. 8 ZDP daňovník, ktorý si môže odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň a ktorý pri zisťovaní základu dane postupuje podľa § 17 až § 29, zahrnie príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane.

Príjmy, u ktorých je možné daň vybranú zrážkou považovať za preddavok na daň, sú uvedené v § 43 ods. 6 písm. a) až d) ZDP. Ide o príjmy daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou taxatívne uvedené v týchto ustanoveniach a o príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou okrem daňovníka, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, Fondu národného majetku SR a Národnej banky Slovenska.

• kurzové rozdiely znižujúce výsledok hospodárenia uvedený na riadku 100, ak sa daňovník rozhodne uplatniť postup podľa § 17 ods. 17 a § 52 ods. 37 ZDP. Opačná úprava je popísaná v komentári k riadku 160.

Na r. 240 sa uvádzajú kurzové rozdiely účtované do výnosov a znižujúce výsledok hospodárenia.

Riadok 250

Na tomto riadku sa uvedie rozdiel, o ktorý daňové odpisy hmotného majetku prevyšujú odpisy tohto majetku uplatnené v účtovníctve. Ide o opačný rozdiel, než aký sa uvádza na riadku 150 a nadväzuje na údaje tabuľky B – Odpisy hmotného majetku v III. časti priznania.

Riadok 260

Na riadku 260 sa uvedú sumy zmluvných pokút, úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania podľa § 17 ods. 19 ZDP, ktoré sú súčasťou výnosov (príjmov) zahrnutých vo výsledku hospodárenia na riadku 100, ale daňovník ako veriteľ ich neprijal do konca zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa priznanie podáva. Ak zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, uvedú sa tu tie sumy, ktoré neboli prijaté do 31. 12. 2013.

Výnimkou sú úroky z omeškania z úverov a úroky v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte, zaúčtované do výnosov bánk, ktoré sú súčasťou základu dane v roku ich zaúčtovania bez ohľadu na platbu, preto sa na tomto riadku neuvádzajú.

Riadok 270

Na tomto riadku sa v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2013 uvedú sumy podľa § 17 ods. 19, § 19 ods. 4 a § 52 ods. 12 ZDP zaplatené v roku 2013, o ktorých bolo účtované v nákladoch a ktoré sa nezahrnuli do daňových výdavkov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach z dôvodu ich nezaplatenia.

Súčasťou tohto riadka budú sumy zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania podľa § 17 ods. 19 ZDP zúčtované do nákladov v rokoch 2004 až 2012 (okrem úrokov z omeškania platených bankám, zaúčtovaných do nákladov po 31. 12. 2005), ak k ich úhrade došlo v zdaňovacom období roka 2013.

V súlade s § 19 ods. 4 sa na tomto riadku uvedú sumy nájomného a provízií za sprostredkovanie uhrádzané fyzickej osobe, neuplatnené v daňových výdavkoch rokov 2004 až 2012 z dôvodu ich nezaplatenia, ktoré boli zaplatené v zdaňovacom období roka 2013.

Ďalej sa na tomto riadku uvedú aj výdavky (náklady), o ktorých bolo účtované v nákladoch a ktoré sa do 31. 12. 2003 zahrnovali do základu dane až po ich zaplatení. Podľa § 52 ods. 12 ZDP príjmy, ktoré sa podľa doterajšieho predpisu zahŕňali do základu dane až po zaplatení, zaúčtované do 31. decembra 2003 do nákladov daňovníka, sa zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom budú zaplatené, aj po 31. decembri 2003. V zdaňovacích obdobiach do konca roka 2003 boli uvedené na r. 140 ako položky zvyšujúce hospodársky výsledok, ak:

• položky vymenované v § 24 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov neboli zaplatené do konca mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa o platbe účtovalo a išlo o daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva,
• sumy zmluvných pokút a poplatkov z omeškania podľa § 23 ods. 16 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia. V tomto prípade sa termín zaplatenia nepredlžoval do konca mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období.

Riadok 280

Náplň tohto riadka je obdobná, ako uvádzame v komentári k riadku 170, s tým rozdielom, že riadok 280 je určený na zníženie základu dane.

Riadok 290

Riadok 290 slúži na uvedenie ostatných položiek, ktoré znižujú výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami na riadku 100 a ktoré nie sú uvedené na riadkoch 210 až 280. Uvedú sa tu napríklad:

• v súlade s § 17 ods. 3 písm. g) ZDP výnosy (príjmy) prislúchajúce k nákladu (výdavku), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 19. Súčasťou tohto riadka sú aj sumy účtované vo výnosoch pri nesplnení podmienok finančného prenájmu, ktoré sa vzťahujú k nákladom nezahrnovaným do základu dane a uvedeným na r. 12 v časti III/A priznania;

• v súlade s § 17 ods. 3 písm. c) ZDP sumy, ktoré už boli u daňovníka zdanené podľa tohto ZDP alebo podľa doterajších predpisov;
• v súlade s § 17 ods. 3 písm. f) rozdiel, o ktorý dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku zaúčtovaná do výnosov vo výške účtovných odpisov prevyšuje dotáciu, ktorá je súčasťou základu dane vo výške daňových odpisov (komentár je uvedený pri riadku 180, na ktorom sa uvádza opačný rozdiel);
• v súlade s § 17 ods. 27 ZDP výška záväzku, o ktorú bol zvýšený základ dane v predchádzajúcom zdaňovacom období, ak v roku 2013 došlo k úhrade, premlčaniu alebo zániku tohto záväzku (komentár je uvedený pri riadku 180);
• v súlade s § 17 ods. 23 ZDP:
  • náklad, na ktorý bola tvorená rezerva, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. j) ZDP. Tento náklad sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, do výšky, v akej je tento náklad uznaný za daňový výdavok. Zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola rezerva tvorená, a sumou tejto rezervy sa do základu dane nezahŕňa;
  • zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok a ktorá sa nezahŕňa do základu dane;

• rozdiel medzi podielom na výsledku hospodárenia a podielom na základe dane (alebo daňovej strate) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, ak je tento rozdiel záporný (opačný rozdiel je na r. 180);
• rozdiel, o ktorý daňová zostatková cena majetku pri jeho vyradení prevyšuje účtovnú zostatkovú cenu (opačný rozdiel je na r. 180);
• oceňovací rozdiel z kapitálových účastí zúčtovaný do výnosov roku 2013, ktorý nie je súčasťou základu dane (komentár je uvedený pri riadku 180, na ktorom sa uvádza opačný rozdiel).

Riadok 300 – súčtový riadok

Základ dane alebo daňová strata

Podľa § 2 písm. j) ZDP je základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane sú uvedené v § 17 ZDP. Osobitná úprava základu dane pre niektorých daňovníkov – právnické osoby – je v § 14 ZDP.

Riadok 310

Na tomto riadku sa uvedie základ dane (daňová strata) vypočítaný z účtovného výsledku hospodárenia (rozdielu medzi príjmami a výdavkami) upraveného o zvyšujúce a znižujúce položky. Kladný základ dane sa označí znamienkom plus (+), daňová strata znamienkom mínus (–).

U daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, je súčasťou základu dane (daňovej straty) aj časť základu dane (daňovej straty) spoločnosti pripadajúca na spoločníka alebo komplementára (§ 14 ods. 6 a 7 ZDP).

Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedie na tomto riadku základ dane uvedený na riadku 6 pomocnej tabuľky H – Výpočet základu dane nerezidenta.

V tejto tabuľke sa aplikuje § 17 ods. 25 ZDP, podľa ktorého základom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základu dane z tých druhov príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou alebo z ktorých vybraním dane nie je splnená daňová povinnosť.

Na riadku 1 sa uvedie základ dane z činnosti stálej prevádzkarne, príp. daňová strata a ak má daňovník viac prevádzkarní, uvedie sa úhrn základov dane alebo daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní. Tento riadok vyplní len ten daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý nevykazuje základ dane z podvojného účtovníctva, ale základom dane je rozdiel medzi príjmami a výdavkami v súlade s § 17 ods. 1 písm. d) ZDP. Takto postupuje daňovník, ktorému z osobitných predpisov nevyplýva povinnosť viesť účtovníctvo a účtovníctvo nevedie ani dobrovoľne. Ak vedie účtovníctvo, uvedie výsledok hospodárenia na r. 100 a súčasne vyplňuje riadky o položkách zvyšujúcich a znižujúcich výsledok hospodárenia.

Na riadkoch 2 až 5 sa uvádzajú jednotlivé príjmy zo zdroja na území SR (v stĺ. 1) a prislúchajúce výdavky (v stĺ. 2), ak ich uplatnenie zákon umožňuje. Ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, uvedú sa len vtedy, ak sa daňovník rozhodol, že bude považovať daň vybranú zrážkou za preddavok. Na jednotlivých riadkoch sa uvedú:

r. 2 – príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) bodov 1, 2 a 4 – priemyselné a kultúrne licenčné poplatky, nájomné alebo príjmy z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území SR,

r. 3 – príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) bodu 3, napr. úroky a iné výnosy z úverov, pôžičiek, vkladov, príjmy z vyplatenia podielových listov, výnosy z dlhopisov (okrem štátnych), z vkladových a depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov,

r. 4 – príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 5 – príjmy z prevodu hnuteľných vecí, cenných papierov, majetkových práv, účasti,

r. 5 – príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. f) – príjmy z prevodu, nájomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území SR.

Riadok 320

Tento riadok vyplňuje len verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť.

Podľa § 14 ods. 4 ZDP zisťuje verejná obchodná spoločnosť základ dane za spoločnosť ako celok podľa § 17 až § 29. Základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov v takom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy (ak to nie je určené, delí sa rovným dielom). Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane. Vo verejnej obchodnej spoločnosti sa na riadku 320 prerozdelí celý základ dane (daňová strata) uvedený na riadku 310. Verejná obchodná spoločnosť vyplní daňové priznanie len po riadok 400, na ktorom uvedie nulu.

Podľa § 14 ods. 5 ZDP sa základ dane daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou, zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až § 29. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov. Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Podiel pripadajúci na komplementárov sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane. Časť základu dane alebo daňovej straty pripadajúca na komplementárov sa uvedie na riadku 320.

Riadok 330

Na tomto riadku sa uvedie úhrn príjmov alebo základov dane podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, ktoré sa v súlade s príslušnou medzinárodnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia vynímajú zo zdanenia na území SR, pokiaľ sú súčasťou riadka 310. Základom dane podliehajúcim zdaneniu v zahraničí sa rozumie rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami vyčíslený podľa § 14 ZDP. Súčasťou sumy uvedenej na tomto riadku sú aj podiely na zisku uvedené na riadku 08 v časti VII tlačiva – Podiely na zisku (dividendy), ktoré podliehajú zdaneniu podľa § 51d ZDP. V prípade príjmov zdanených v zahraničí, pri ktorých sa v súlade s príslušnou medzinárodnou zmluvou uplatňuje pri vylúčení dvojitého zdanenia metóda zápočtu, sa zápočet dane vykoná na riadku 710.

Riadok 400

Na tomto riadku je uvedený nezaokrúhlený upravený základ dane (+) alebo daňová strata (–) po úprave o položky uvedené na r. 320 a 330. Daňovník, ktorý na tomto riadku uvedie nulu alebo záporné číslo, si nemôže ďalej uplatniť položky odpočítateľné od základu dane.

Položky odpočítateľné od základu dane

Riadok 410

Na tomto riadku sa vykoná odpočet daňovej straty najviac do výšky základu dane vykázaného na riadku 400. Ak na riadku 400 je nula alebo číslo nižšie ako nula, odpočet daňovej straty sa neuplatňuje. Daňová strata daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, sa upraví o časť základu dane alebo daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti pripadajúcej na spoločníka alebo komplementára.

Podľa § 30 ZDP:

• od základu dane možno odpočítať daňovú stratu počas najviac piatich, resp. siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období,
• lehota na odpočet straty začne plynúť počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová strata vykázaná,
• ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu zaniká,
• ak má daňovník zdaňovacie obdobie kratšie ako kalendárny rok, môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty,
• ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, daňovú stratu odpočítava právny nástupca. Právny nástupca buď pokračuje v odpočte daňovej straty začatom daňovníkom, ktorý zanikol bez likvidácie, alebo začne s odpočtom daňovej straty vykázanej daňovníkom, ktorý zanikol bez likvidácie. Ak je právnych nástupcov viac, daňová strata sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov. Právny nástupca môže odpočítať daňovú stratu, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

Podľa znenia § 30 ods. 1 ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2009 možno od základu dane odpočítať daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Od 1. januára 2010 bola lehota na odpočítanie daňovej straty predĺžená na sedem rokov. Súčasne podľa § 52h ods. 9 ZDP sa ustanovenie § 30 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2010 použije na daňové straty vykázané po 31. decembri 2009. Z uvedeného vyplýva, že na straty vykázané za rok 2009 a predchádzajúce roky sa naďalej vzťahuje lehota na odpočítanie daňovej straty päť rokov.

Daňová strata každého zdaňovacieho obdobia sa posudzuje samostatne. Daňová strata sa nemusí odpočítavať rovnomerne, ale pokiaľ to základ dane dovoľuje, možno v jednom zdaňovacom období odpočítať aj celú stratu (úhrn strát). Ak daňovník vykáže dostatočný základ dane a nechce si uplatniť odpočítanie straty v tomto zdaňovacom období, môže si uplatniť odpočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, najdlhšie však do stanovenej lehoty piatich, resp. siedmich rokov. Odpočítavanie daňovej straty nie je pre daňovníka povinnosť, zákon mu len dáva možnosť uplatniť odpočet.

Odpočet daňovej straty sa vykoná na základe výpočtu v pomocnej tabuľke D – Evidencia a odpočet daňovej straty podľa § 30 ZDP.

Na riadku 1 sa uvedie zdaňovacie obdobie (obdobia), za ktoré je možné uplatniť odpočet straty od základu dane. Na riadku 2 sa uvedie výška vykázanej straty v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Na riadku 3 sa uvádza úhrn daňových strát, na ktorý je uplatňovaný odpočet. Na riadku 4 sa uvedie suma základu dane vykázaná v zdaňovacom období, v ktorom je odpočítavaná daňová strata, v zdaňovacom období roka 2013 to bude údaj z riadka 400 priznania. Na riadku 5 sa uvedie skutočne odpočítaná (umorená) strata, pričom odpočítať možno stratu len do výšky vykázaného základu dane. Suma z riadka 5 tabuľky D sa prenesie na riadok 410 priznania.

Riadok 500

Na tomto riadku sa uvádza základ dane z riadka 400 znížený o odpočet daňovej straty a zaokrúhlený na eurocenty nadol. Ak je na riadku 400 uvedené záporné číslo (daňová strata) alebo nula, uvedie sa na riadku 500 nula.

Sadzba dane a daň pred uplatnením úľav na dani a zápočtu dane zaplatenej v zahraničí

Riadok 510

Na tomto riadku sa uvedie sadzba dane v nadväznosti na § 15 ZDP. Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2013, uvedie na tomto riadku sadzbu dane 23 %.

Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak ide o príjmy, z ktorých vybratím dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť (príjem je zdaňovaný na základe vyčísleného základu dane podaním priznania), uvedie nižšiu sadzbu dane len v prípade, ak nižšia sadzba dane na zdaňovaný príjem vyplýva zo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok so začiatkom do 31. decembra 2012, tento riadok nevypĺňa, ale pri výpočte dane postupuje najskôr vyplnením tabuľky J na str. 7 a následne prenesie v tejto tabuľke vypočítanú daň do riadka 600. V pomocnej tabuľke J sa základ dane uvedený na r. 500 rozdelí na pomernú časť základu dane za počet mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do 31. 12. 2012, na ktorú sa uplatní sadzba dane 19 %, a na pomernú časť základu dane za počet mesiacov od 1. 1. 2013 do konca zdaňovacieho obdobia, na ktorú sa uplatní sadzba dane 23 %.

Riadok 600

Na tomto riadku sa uvedie daň pred uplatnením úľav, ktorá sa vypočíta vynásobením základu dane z riadka 500 sadzbou dane z riadka 510, resp. u daňovníkov s hospodárskym rokom, ktorý začal do 31. 12. 2012, sa na tento riadok uvedie údaj z riadka 8 pomocnej tabuľky J.

Úľavy na dani

Riadok 610

Na tomto riadku sa uvádza úľava na dani podľa § 30a, § 30b ZDP (č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) a podľa § 35, § 35a, § 35b a § 35c zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na prechodné ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 ZDP. Daňovník v popise položky riadka 610 vypíše na označené miesto tú úľavu, ktorú si uplatňuje.

Ustanovenie § 30a ZDP bolo novelizované s účinnosťou od 1. mája 2013 (zákon č. 70/2013 Z. z.). Nové znenie tohto ustanovenia sa použije na daňovníka, ktorému bolo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci obsahujúce úľavu na dani vydané od 1. mája 2013; podmienkou je, že takýto daňovník nesmie súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z., podľa § 30a zákona č. 595/2003 Z. z. účinného do 30. apríla 2013 alebo podľa § 30b zákona č. 595/2003 Z. z.

Daňovník, ktorý pokračuje po 1. máji 2013 v uplatňovaní úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z., podľa § 30a zákona č. 595/2003 Z. z. účinného do 30. apríla 2013 alebo podľa § 30b zákona č. 595/2003 Z. z. a súčasne mu vznikne možnosť uplatňovať úľavu na dani aj podľa § 30a zákona č. 595/2003 Z. z. účinného od 1. mája 2013, má možnosť postupovať dvoma spôsobmi:

• môže začať uplatňovať úľavu na dani podľa nového znenia § 30a ZDP, ak nebude súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa doterajších predpisov alebo
• úľavu na dani podľa nového znenia § 30a ZDP začne uplatňovať, až keď dokončí uplatňovanie úľavy na dani podľa doterajších predpisov, pričom o túto dobu uplatňovania úľavy sa mu skracuje doba uplatňovania úľavy podľa nového znenia § 30a ZDP.

Riadok 700

Na tomto riadku sa uvedie daň z riadka 600 znížená o úľavu z riadka 610.

Daň po uplatnení zápočtu dane zaplatenej v zahraničí

Riadok 710

Na riadku 710 sa uvedie zápočet dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45 ZDP. Údaj na tomto riadku nadväzuje na riadok 6 tabuľky E – Výpočet dane uznanej na zápočet na daňovú povinnosť v tuzemsku zo zaplatenej dane v zahraničí v III. časti priznania. Zápočet dane na riadku 710 sa uvedie najviac do sumy uvedenej na riadku 700.

Ak plynú daňovníkovi príjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy. Pokiaľ sa pri zamedzení dvojitého zdanenia použije metóda zápočtu, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane v SR najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade so zmluvou.

Na r. 1 tabuľky E sa uvedie kladný základ dane z riadka 400. Na r. 2 sa uvádza úhrn príjmov alebo základov dane podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých si daňovník v súlade s príslušnou medzinárodnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje zápočet dane zaokrúhlený na eurocenty nadol. Základom dane podliehajúcim zdaneniu v zahraničí sa pre účely zápočtu rozumie rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami vyčíslený podľa § 14 ZDP (napr. u stálej prevádzkarne v zahraničí). Príjem sa uvádza v prípade, ak do základu dane vstupuje hrubý príjem zo zahraničia bez odpočítania výdavkov (napr. pri úrokoch). Pri prepočte jednotlivých príjmov zo zdrojov v zahraničí sa použije kurz podľa § 31 ods. 1 ZDP. Rozpis čiastkových základov dane v členení podľa jednotlivých štátov uvedie daňovník v osobitnej prílohe. Na r. 3 sa podľa predtlače vypočíta percentuálny podiel príjmov (základov dane) zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane zaokrúhlený na dve desatinné miesta podľa § 47 ods. 2 ZDP. Ak je vypočítaný percentuálny podiel vyšší ako 100, uvedie sa vo výške 100. Na r. 4 sa uvedie maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorá môže byť započítaná, zaokrúhlená na eurocenty nahor. Konkrétny návod na výpočet je uvedený na tomto riadku. Na r. 5 sa uvedie daň zaplatená v zahraničí, vzťahujúca sa na príjmy (základ dane) na riadku 2, zaokrúhlená na eurocenty nahor. V osobitnej prílohe sa uvedie prepočet dane zaplatenej v zahraničí na eurá podľa jednotlivých mien. Každá suma zaplatená v zahraničí, pri ktorej sa uplatňuje zápočet, sa musí doložiť potvrdením zahraničného správcu dane o výške príjmov a zaplatenej dani v zahraničí. Na r. 6 sa uvedie výška dane uznanej na zápočet. Vždy je to nižšia suma z riadkov 4 a 5. Pri prepočte zaplatenej dane sa použije kurz podľa § 31 ods. 4 ZDP.

Riadok 800

Na tomto riadku sa uvedie daň po úľavách a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí za príslušné zdaňovacie obdobie zaokrúhlená na eurocenty nadol.

Daň upravená o preddavky na daň

Riadok 810

Na tomto riadku sa uvedie úhrn zaplatených preddavkov na daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie 2013 podľa § 42 ZDP. Do uvedenej sumy sa započítajú aj preddavky uhradené po skončení zdaňovacieho obdobia do lehoty na podanie daňového priznania, vzťahujúce sa k daňovej povinnosti za rok 2013 a preddavky uhradené použitím preplatku podľa § 79 daňového poriadku. Do tejto sumy sa nezapočítavajú preddavky platené daňovníkom na budúce zdaňovacie obdobie.

Úhrn zaplatených preddavkov sa zníži o časť prevyšujúcu preddavky zaplatené do lehoty na podanie priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ktorá bola daňovníkovi vrátená na základe žiadosti podľa § 42 ods. 9 ZDP.

Riadok 820

Na tomto riadku daňovník uvedie úhrn preddavkov zrazených inou fyzickou alebo právnickou osobou na zabezpečenie dane za zdaňovacie obdobie 2013 do lehoty na podanie daňového priznania podľa § 44 ZDP.

Zabezpečenie dane sa používa najmä vo vzťahu k daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou s príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky, s výnimkou daňovníkov členských štátov Európskej únie.

Zabezpečenie dane má charakter preddavku na daň, ktorý si daňovník započíta na úhradu daňovej povinnosti v daňovom priznaní. V prípade nepodaného daňového priznania môže správca dane považovať zrazením sumy na zabezpečenie dane daňovú povinnosť daňovníka za splnenú.

Riadok 830

Riadok 830 vyplnia daňovníci, u ktorých sa daň vybraná zrážkou považuje za preddavok na daň. Na tomto riadku uvedú sumu preddavkovo vybranej dane. Celý príjem v brutto výške je súčasťou základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybratiu dane.

Ak suma dane vybranej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má daňovník nárok na vrátenie daňového preplatku.

Tento riadok nevyplňujú daňovníci, u ktorých sa zrazením 19 % dane z príjmov považuje daňová povinnosť za splnenú (§ 43 ods. 6 ZDP) a ktorí príjem v brutto výške uvádzajú na r. 240 priznania.

Spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti si môže odpočítať pomernú časť dane, ktorá bola zrazená verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a to v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na spoločníka alebo komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.

Riadok 840 – súčtový riadok

Na tomto riadku sa uvedie súčet daňovníkom zaplatených a daňovníkovi zrazených preddavkov na daň uvedených na riadkoch 810, 820 a 830.

Riadok 850

Na tento riadok sa uvedie suma dane z riadka 800, t. j. dane pred úpravou o preddavky na daň.

Riadok 860

Vyplneniu tohto riadka predchádza vyplnenie VII. časti tlačiva priznania. V tejto časti tlačiva sa uvedú len podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynúce zo zdrojov v zahraničí daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou, o ktorých vyplatení valné zhromaždenia rozhodlo po 31. decembri 2012 a súčasne boli vyplatené od 1. januára do 31. decembra 2013. Tieto príjmy sa zdania ako súčasť samostatného základu dane podľa § 51d ods. 3 ZDP.

Na riadkoch 01 až 03 sa v hrubej sume uvedú podiely na zisku (dividendy) podliehajúce zdaneniu v závislosti od štátu, z ktorého plynú, resp. od podielu daňovníka na základnom imaní vyplácajúcej spoločnosti. Zo súčtu podielov na zisku uvedenom na r. 04 sa vypočíta daň sadzbou 15 %, ktorá sa zaokrúhli na eurocenty nadol (r. 07). V prípade, ak boli daňovníkovi vyplatené podiely na zisku, pri ktorých sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda vyňatia, vypočíta sa najskôr daň po vyňatí na riadku 10.

Vo väčšine zmlúv je uplatňovaná metóda zápočtu, ktorá sa uplatní zo sumy podielov znížených o vyňaté podiely a o podiely vyplatené z nezmluvných štátov. Daň uznaná na zápočet sa prepočíta na riadkoch 12 až 15. Ak daňovník nemá podiely na zisku, ktoré sa vynímajú zo zdanenia a prijal podiely, z ktorých sa daň zaplatená v zahraničí započítava, nevypĺňa riadky týkajúce sa vyňatých podielov (r. 8 až 10), ale vypĺňa VII. časť až od riadka 11.

Daň vypočítaná na riadku 16 z podielov zo zisku zo zahraničia podliehajúcich zdaneniu podľa § 51d ods. 3 ZDP po uplatnení vyňatia a zápočtu dane zaplatenej v zahraničí sa uvedie na riadku 860.

Zdaneniu nepodliehajú a v VII. časti priznania sa neuvádzajú vyššie vymedzené podiely na zisku vyplatené daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, ak tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania tohto príjmu aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého príjem plynie.

Riadky 900, 901

Na riadku 900 sa uvádza daň na úhradu, t. j. nedoplatok dane (+). Daň je daňovník povinný uhradiť správcovi dane v lehote na podanie priznania.

Ak daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní nepresiahne sumu 5 €, na riadku 900 sa uvedie nula a daň na úhradu sa neplatí, a to ani v prípade, ak daňovník použije postup podľa § 50 ZDP.

Na riadku 901 sa uvádza daňový preplatok (–). Suma dane vybranej zrážkou uvedená na riadku 830 je započítaná na preddavok na daň v plnej výške v súlade s § 43 ods. 7 ZDP. Daňovník má nárok na vrátenie daňového preplatku za podmienok uvedených v § 79 daňového poriadku.

Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň

Na riadku 910 sa uvedie daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie na účely stanovenia výšky preddavkov na daň, ktoré sa budú platiť v roku 2014 podľa § 42 ods. 6 ZDP.

Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu, uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona, znížená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí, o daň vybranú podľa § 43, odpočítavanú ako preddavok na daň. V zmysle uvedeného sa v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2013 základ dane z riadka 500 prenásobí sadzbou dane platnou pre nasledujúce zdaňovacie obdobie 22 % a takto vypočítaná daň sa zníži o údaje na riadkoch 610, 710 a 830.

Daňovník bude platiť preddavky na daň vypočítané z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v daňovom priznaní za rok 2013, ak daň uvedená na r. 910 presiahne 2 500 €. Ak daň presiahne uvedenú sumu a nepresiahne 16 600 €, daňovník bude platiť štvrťročné preddavky.

Ak daň presiahne 16 600 €, je daňovník povinný platiť mesačné preddavky. Výšku mesačných alebo štvrťročných preddavkov daňovník vypočíta zo sumy na r. 910 a zaokrúhli na eurocenty nadol.

Ak si daňovník uplatňuje úľavu na riadku 610 v zmysle § 35, § 35a zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, riadok 910 nevyplňuje a nie je povinný platiť preddavky na daň.

Dodatočné daňové priznanie

Riadky 920 až 970 sa vypĺňajú v prípade podania dodatočného daňového priznania. Na úvod tejto časti sa uvedie dátum zistenia inej daňovej povinnosti alebo inej daňovej straty. Riadky sa vyplnia podľa textu uvedeného v priznaní, pričom hodnoty na riadkoch 930 (zvýšenie alebo zníženie dane), 950 (zvýšenie alebo zníženie daňovej straty) a súčtový riadok 970 sa uvedú s príslušným znamienkom. Podrobnosti k vyplňovaniu tejto časti tlačiva daňového priznania sú uvedené v poučení na vyplnenie daňového priznania.

IV. časť – Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby

Podľa § 50 ods. 1 písm. b) ZDP daňovník, ktorý je právnickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom. Podmienkou však je, aby právnická osoba najskôr darovala finančné prostriedky na vymedzené účely najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane ňou určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie. Ak táto podmienka nie je splnená, môže právnická osoba vyhlásiť, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať určeným prijímateľom, ale len do výšky 1,5 % zaplatenej dane.

Ak daňovník neuplatňuje postup podľa § 50 ZDP, vyznačí túto skutočnosť „x“ v úvode IV. časti tlačiva priznania.

Daňovník na riadku 1 uvedie sumu skutočne poskytnutých finančných prostriedkov ako dar. Podmienkou na poukázanie 2 % zaplatenej dane je poskytnutie daru do lehoty na podanie daňového priznania.

Ak má právnická osoba predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, predlžuje sa aj lehota na poskytnutie daru. Finančný dar musí byť poskytnutý daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, na účely uvedené v § 50 ods. 5 ZDP. Dar nemusí byť pritom poskytnutý tomu istému subjektu, ktorý uvedie právnická osoba v daňovom priznaní ako prijímateľa (prijímateľov) podielu zaplatenej dane.

Na riadku 2 vypočíta daňovník sumu zodpovedajúcu 2 % zo zaplatenej dane z riadka 800 (daň po úľavách a po zápočte dane) so zaokrúhlením na eurocenty nadol podľa § 47 ods. 1 ZDP. Tento riadok vyplní daňovník, ktorý splnil podmienku poskytnutia daru minimálne vo výške 0,5 % zaplatenej dane.

Ak podmienka poskytnutia daru vo výške 0,5 % nie je splnená, vypočíta daňovník podiel vo výške 1,5 % zo zaplatenej dane, ktorý uvedie na riadku 3 a riadok 2 nevypĺňa. Údaj na riadku 2, resp. riadku 3 musí byť v minimálnej výške 8 €.

Na r. 4 daňovník uvedie počet prijímateľov, ktorým sa má poukázať príslušná čiastka. Právnická osoba môže poukázať podiel zaplatenej dane viacerým prijímateľom. Na strane 8 tlačiva priznania možno uviesť len jedného prijímateľa.

Ak daňovník na riadku 4 označí viac ako jedného prijímateľa podielu zaplatenej dane, vyplní prílohu k IV. časti tlačiva priznania.

Suma na poukázanie nemôže byť u jednotlivých prijímateľov nižšia ako 8 €. Správnosť údajov uvedených vo vyhlásení potvrdí podpisom štatutárny orgán daňovníka alebo právny nástupca, alebo splnomocnený zástupca.

V § 50 ods. 5 ZDP sú uvedené účely, na ktoré môže byť poskytnutý podiel zaplatenej dane prijímateľovi, pričom na tie isté účely musí byť poskytnutý aj finančný dar. Sú to:

• ochrana a podpora zdravia, prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,
• podpora a rozvoj telesnej kultúry,
• poskytovanie sociálnej pomoci,
• zachovanie kultúrnych hodnôt,
• podpora vzdelávania,
• ochrana ľudských práv,
• ochrana a tvorba životného prostredia,
• veda a výskum,
• organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

Daňovník vyberá prijímateľov podielu zaplatenej dane zo zoznamu prijímateľov, ktorý je uverejnený Notárskou komorou SR na internetovej stránke www.notar.sk do 15. januára 2014 a tiež na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.

Prijímatelia podielu zaplatenej dane, ktorí môžu byť zaradení do zoznamu prijímateľov, sú uvedení v § 50 ods. 4 ZDP a sú to:

• občianske združenia,
• nadácie,
• neinvestičné fondy,
• neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,
• účelové zariadenia cirkví a náboženských spoločností,
• organizácie s medzinárodným prvkom,
• Slovenský Červený kríž,
• subjekty výskumu a vývoja,
• Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy.

Údaje vo vyhlásení o jednotlivých prijímateľoch sa prevezmú zo zoznamu prijímateľov. Podiel zaplatenej dane možno poukázať len prijímateľovi uvedenému v tomto zozname.

Niektorí prijímatelia majú v zozname vedľa IČO uvedený aj rozlišovací znak SID. V tom prípade sa pri vyplňovaní údajov o prijímateľovi vo vyhlásení uvádzajú obe čísla IČO/SID.

Ak prijímateľ nemá v zozname prijímateľov uvedený SID, príslušné políčka sa ponechajú prázdne.

V zmysle § 50 ods. 8 ZDP je správca dane povinný previesť podiely zaplatenej dane na účet prijímateľov do troch mesiacov po lehote na podanie vyhlásenia.

Lehota na prevedenie podielov sa počíta od lehoty na podanie daňového priznania a ak má daňovník predĺženú lehotu na podanie priznania, od tejto predĺženej lehoty.

Správca dane poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení, ak sú u daňovníka a prijímateľa splnené podmienky uvedené v § 50 ods. 6 ZDP, pričom správca dane skúma dodržanie týchto podmienok:

• či daňovník nemá do lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani z príjmov, pričom daň za zdaňovacie obdobie zaplatil v lehote na podanie daňového priznania, ani povolený odklad a ani povolenie platenia dane v splátkach,
• či daňovník vo vyhlásení určil ako prijímateľa jednu alebo viac právnických osôb s uvedením príslušných súm,
• či je prijímateľ uvedený k 31. decembru 2013 v centrálnom registri prijímateľov, ktorý vedie Notárska komora SR a či tento prijímateľ nemá nedoplatok na dani z príjmov v deň bezprostredne nasledujúci po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania.

Splnenie ostatných podmienok osvedčil prijímateľovi notár na účely zápisu prijímateľa do zoznamu.

Nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane zanikne a správca dane podiel zaplatenej dane určenému prijímateľovi (prijímateľom) nepoukáže, ak nebolo preukázané splnenie podmienok podľa § 50 ods. 6 ZDP.

Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a rozhodne sa využiť inštitút o poukázaní podielu zaplatenej dane, deklaruje svoje rozhodnutie v daňovom priznaní podanom v lehote na podanie daňového priznania.

Vyhlásené skutočnosti nemôže dodatočne meniť v dodatočnom daňovom priznaní.

Ak predložené vyhlásenie obsahuje nesprávne údaje o prijímateľovi, nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane zanikne. O týchto skutočnostiach upovedomuje správca dane bez zbytočného odkladu daňovníka.

Ak daňovník – právnická osoba – uvedie vo vyhlásení viacerých prijímateľov a pri niektorých z nich uvedie nesprávne údaje, správca dane poukáže podiel zaplatenej dane len v prospech prijímateľov, u ktorých sú vo vyhlásení uvedené správne údaje. Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade, ak u prijímateľa nebolo preukázané splnenie podmienok na poukázanie podielu zaplatenej dane uvedených v § 50 ods. 6 ZDP.

Ak sa zruší prijímateľ po osvedčení splnenia podmienok do poukázania podielu zaplatenej dane správcom dane, nárok na podiel zaplatenej dane zaniká.

Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane prijímateľovi nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná.

Ak daňovníkovi z dodatočného daňového priznania na nižšiu daňovú povinnosť vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi preplatok zníži.

Príloha:

 

1. Právna úprava

---

2. Kto má povinnosť podať daňové priznanie

---

3. Zdaňovacie obdobie, Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013

---

4. Lehoty na podanie priznania, Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013

---

5. Podanie daňového priznania, Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013

---

6. Opravné a dodatočné daňové priznanie, Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013

---

7. Sankcie, Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013

---

8. Platenie dane, Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013

---

9. Tlačivo priznania a prílohy, Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013

---

10. Vyplnenie tlačiva daňového priznania, Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013

---

11. Výklad k jednotlivým riadkom priznania s príkladom na vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013

---

Autor: Ing. Martina Oravcová