Jednoduché účtovníctvo v roku 2013

Povinnosť podnikateľov viesť účtovníctvo ustanovuje § 35 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, a to v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Podnikatelia nezapísaní v obchodnom registri a fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje skutočné výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva a sú povinní dodržiavať postupy účtovania, ktoré vydalo Ministerstvo financií SR opatrením č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, v znení neskorších opatrení. Z uvedeného vyplýva, že zákon o účtovníctve a postupy účtovania sa nevzťahujú na daňovníkov, ktorí:

• uplatňujú paušálne výdavky v zmysle § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov,
• vedú daňovú evidenciu v zmysle § 6 ods. 14 a 15 zákona o dani z príjmov.

Paušálne daňové výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, t. j. s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, a daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 3 a 4 zákona o dani z príjmov, t. j. s príjmami z prenájmu a príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, môže pre účely vyčíslenia základu dane z príjmov uplatniť paušálne výdavky, ak:

• nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom len časť zdaňovacieho obdobia,
• neuplatní preukázateľné daňové výdavky.

Výška paušálnych výdavkov je od 1. 1. 2013 vo výške 40 % z úhrnu príjmov najviac do výšky 5 040 eur ročne. Ak daňovník získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie alebo začne vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, alebo skončí podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, môže uplatniť paušálne výdavky najviac vo výške 420 eur mesačne. V sume paušálnych výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky okrem preukázateľne zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť daňovník, ak tieto neboli zahrnuté do daňových výdavkov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.
Počas uplatňovania paušálnych daňových výdavkov daňovník nie je účtovnou jednotkou, nemusí viesť účtovníctvo. Je však povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach. Spôsob a forma vedenia týchto evidencií nie sú ustanovené, daňovník sám rozhodne, akým spôsobom ich zabezpečí.

Daňová evidencia podľa § 6 ods. 14 a 15 zákona o dani z príjmov

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1, 2 a 4 zákona o dani z príjmov, t. j. s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, môže pre účely vyčíslenia základu dane z príjmov viesť daňovú evidenciu, ak:

• podnikanie, samostatnú zárobkovú činnosť alebo použitie diela a použitie umeleckého výkonu vykonáva samostatne bez zamestnanca,
• v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období dosiahol príjmy nepresahujúce sumu 170 000 €,
• uplatňuje preukázateľné daňové výdavky.

Ak daňovník v priebehu zdaňovacieho obdobia nedodrží tieto obmedzenia, môže pokračovať vo vedení daňovej evidencie len do konca zdaňovacieho obdobia, v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období je povinný viesť účtovníctvo alebo uplatňovať paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.
Pri vedení daňovej evidencie daňovník nie je účtovnou jednotkou. Daňovú evidenciu môže viesť aj podnikateľ, ktorý je registrovaný ako platiteľ DPH. Daňovú evidenciu vedie o:

• príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
• hmotnom a nehmotnom majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť,
• zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

Daňovník, ktorý zmení spôsob uplatňovania výdavkov, je povinný upraviť základ dane za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo tejto zmene v súlade s § 51a zákona o dani z príjmov. Úprava základu dane má zabrániť tomu, aby tie isté výdavky v dôsledku zmeny spôsobu ich uplatňovania neovplyvnili základ dane vo dvoch zdaňovacích obdobiach.

Vedenie jednoduchého účtovníctva

Daňovník, ktorý na účely zistenia základu dane z príjmov preukazuje svoje skutočné výdavky, je povinný viesť účtovníctvo v zmysle zákona o účtovníctve a pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva dodržiavať postupy účtovania ustanovené Ministerstvom financií SR.
Podľa § 2 ods. 2 zákona o účtovníctve predmetom jednoduchého účtovníctva je účtovanie skutočností o:

• stave a pohybe majetku, pričom zákon o účtovníctve v § 2 ods. 4 písm. a) definuje majetok ako aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť, vykazujú sa v účtovnej závierke vo výkaze o majetku a záväzkoch; majetkom účtovnej jednotky okrem dlhodobého majetku, zásob a peňažných prostriedkov sú aj pohľadávky,
• stave a pohybe záväzkov, pričom zákon o účtovníctve v § 2 ods. 4 písm. b) definuje záväzok ako existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dá sa spoľahlivo oceniť, vykazuje sa v účtovnej závierke vo výkaze o majetku a záväzkoch,
• príjmoch, ktoré podľa § 2 ods. 4 písm. f) zákona o účtovníctve predstavujú prírastok peňažných prostriedkov alebo prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky,
• výdavkoch, ktoré podľa § 2 ods. 4 písm. g) zákona o účtovníctve predstavujú úbytok peňažných prostriedkov alebo úbytok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky,
• výsledku hospodárenia účtovnej jednotky, ktorým je podľa § 2 ods. 4 písm. h) zákona o účtovníctve ocenený efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období.

Účtovná jednotka, ktorou je fyzická osoba, využíva na podnikanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť tzv. obchodný majetok, ktorý zákon o dani z príjmov v § 2 písm. m) definuje ako súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré fyzická osoba s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti:

• má vo vlastníctve,
• využíva na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie príjmov,
• ktoré účtuje alebo účtovala podľa zákona o účtovníctve a postupov účtovania, eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11 alebo 14 zákona o dani z príjmov.

Postupy účtovania a oceňovania majetku tvoriaceho obchodný majetok si vysvetlíme v kapitole č. 4 v rámci ich účtovania v účtovných knihách.
Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo ako sústavu účtovných záznamov. Účtovným záznamom sa podľa § 4 ods. 5 zákona o účtovníctve rozumie údaj, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Účtovnými záznamami sú najmä účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtovná závierka.
Účtovníctvo počas celého účtovného obdobia musí byť vedené v súlade s § 8 ods. 1 zákona o účtovníctve, t. j. správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Správnosť účtovníctva je zabezpečená vedením podľa zákona o účtovníctve, postupov účtovania a ostatných osobitných predpisov. Úplnosť účtovníctva je zabezpečená, ak sú v účtovnom období zaúčtované v účtovných knihách všetky účtovné prípady, ak je zostavená účtovná závierka a sú k dispozícii všetky účtovné záznamy. Preukázateľnosť účtovníctva zabezpečujú preukázateľné účtovné záznamy a vykonanie inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Zrozumiteľnosť zabezpečuje schopnosť spoľahlivo určiť obsah účtovných prípadov v súvislosti s použitými účtovnými metódami a zásadami. Trvanlivosť účtovných záznamov je splnená zabezpečením účtovných záznamov po celú dobu ich spracovania a úschovy.
Účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka v súlade s § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.

Jednou zo základných zásad účtovníctva je, že každý účtovný prípad musí byť doložený účtovným dokladom (§ 6 ods. 1 zákona o účtovníctve), resp. účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách sa vykoná len na základe účtovných dokladov (§ 6 ods. 2 zákona o účtovníctve). Účtovný doklad v zmysle § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve musí obsahovať:

• slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
• obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
• peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
• dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
• dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,
• podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie.

Účtovný doklad, ktorý je zároveň faktúrou, musí v zmysle § 74 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty obsahovať:

• meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala,
• meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,
• poradové číslo faktúry,
• dátum, kedy bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
• dátum vyhotovenia faktúry,
• množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
• základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,
• uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane, pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme DPH alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane“,
• výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť,
• slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom“, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 4,
• slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby,
• údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12,
• slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky – cestovné kancelárie“, ak sa uplatní osobitná úprava podľa § 65,
• slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky – použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky – umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky – zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.

Účtovný doklad vo forme obchodných listín, zmlúv a pod. musí v zmysle § 3a Obchodného zákonníka obsahovať:

• obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania,
• právnu formu právnickej osoby a jej identifikačné číslo,
• označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu.

Systém obehu účtovných dokladov, ktorým rozumieme vznik, postupné odovzdávanie, preverovanie, doručovanie, zúčtovanie a uchovávanie účtovných dokladov, by mala mať účtovná jednotka spracovaný v rámci vnútorného predpisu.

V sústave jednoduchého účtovníctva sa v zmysle § 15 ods. 1 zákona o účtovníctve účtuje v týchto účtovných knihách:

• v peňažnom denníku,
• v knihe pohľadávok,
• v knihe záväzkov,
• v pomocných knihách.

V účtovných knihách sa účtuje v deň uskutočnenia účtovného prípadu, ktorým je podľa § 2 postupov účtovania deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky, zistenia manka, schodku, prebytku a škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitného predpisu alebo povahy účtovnej jednotky a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné doklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti. Pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti a u predávajúceho je to deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak vklad do katastra nehnuteľností nebude povolený, účtovné zápisy sa zrušia.

Peňažný denník

Peňažný denník je základnou účtovnou knihou, ktorá v zmysle § 15 ods. 2 zákona o účtovníctve obsahuje údaje najmä o:

• stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách,
• príjmoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,
• výdavkoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,
• priebežných položkách zachytávajúcich pohyb peňažných prostriedkov, ktoré nie sú ešte príjmom alebo výdavkom.

V zmysle § 4 ods. 6 postupov účtovania sa v peňažnom denníku uvádza prehľad:

• peňažných prostriedkov v hotovosti v členení na príjmy a výdavky,
• peňažných prostriedkov na účtoch v bankách v členení na príjmy a výdavky,
• priebežných položiek v členení na príjmy a výdavky,
• príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov celkom a v členení najmä na:
  • predaj tovaru,
  • predaj výrobkov a služieb,
  • ostatné príjmy,
• výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom a od 1. 1. 2013 v členení najmä na:
  • zásoby,
  • služby,
  • mzdy,
  • poistné a príspevky platené za fyzickú osobou alebo podnikateľa a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov,
  • tvorbu sociálneho fondu,
  • ostatné výdavky,
• príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane z príjmov,
• výdavkov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Z praktického hľadiska sa peňažný denník člení na:

• identifikačnú časť, kde sa uvádza:
  • poradové číslo – v jednom vzostupnom číselnom rade,
  • dátum, resp. deň uskutočnenia účtovného prípadu,
  • číslo dokladu,
  • opis účtovného prípadu,
• časť peňažných prostriedkov v závislosti od počtu pokladníc a účtov v banke v členení na príjem, výdaj, zostatok,
• príjmovú časť v členení na:
  • príjmy zahrnované do základu dane,
  • príjmy, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane,
• výdavkovú časť v členení na:
  • výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,
  • výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane.

Daňová orientácia jednoduchého účtovníctva vyžaduje, aby každá účtovná operácia bola posúdená z hľadiska zákona o dani z príjmov a v peňažnom denníku bola zaúčtovaná tak, aby bolo zrejmé, že ide o príjem a výdavok, ktoré ovplyvňujú základ dane z príjmov, alebo ide o príjem a výdavok, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov, resp. ktoré sa do základu dane zahrnú alebo nezahrnú. Z uvedeného dôvodu v kapitolách č. 5 – 8 vysvetlím účtovanie účtovných prípadov z pohľadu účtovníctva aj z pohľadu zákona o dani z príjmov a v kapitole 15 uvediem peňažný denník a ostatné účtovné knihy so zaúčtovanými účtovnými prípadmi z príkladov uvedených v ďalšom texte.

Kniha pohľadávok

Pohľadávka je právo, ktoré vzniká jednému účastníkovi právneho vzťahu – veriteľovi, požadovať určité plnenie od druhého účastníka – dlžníka, a to z určitého právneho dôvodu, najbežnejšie v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu. Preukaznými dokladmi vzniku pohľadávok sú písomnosti o uskutočnení dodávok vecí, služieb a práv, napr. faktúry, súpisy vykonaných prác, preberacie protokoly, protokoly o škode, zmluvy, rozhodnutia súdu a pod.
Na základe týchto písomností sa o pohľadávkach účtuje v účtovníctve, preto musia mať náležitosti účtovného dokladu v zmysle § 10 zákona o účtovníctve.
Pri oceňovaní pohľadávok sa uplatňuje rovnaký postup ako pri oceňovaní iného majetku, ocenenie je závislé od spôsobu nadobudnutia pohľadávky a môže ísť o:

• ocenenie menovitou hodnotou – používa sa u pohľadávok vzniknutých vlastnou činnosťou, pričom menovitou hodnotou sa rozumie čiastka, na ktorú pohľadávka znie, čiastka uvedená na doklade, ktorý preukazuje vznik pohľadávky,
• ocenenie obstarávacou cenou – používa sa pri nadobudnutí pohľadávky postúpením, zahŕňa cenu obstarania a náklady súvisiace s obstaraním, ktorými môžu byť napr. náklady na znalecké ocenenie, provízia poskytnutá sprostredkovateľovi a pod.,
• ocenenie reprodukčnou obstarávacou cenou – používa sa pri bezodplatnom nadobudnutí pohľadávok, napr. dedením alebo darovaním s výnimkou tých, ktoré sú ocenené menovitou hodnotou.

V knihe pohľadávok sa evidujú všetky pohľadávky účtovnej jednotky. Kniha pohľadávok v zmysle § 15 ods. 3 zákona o účtovníctve obsahuje najmä údaje o:

• dlžníkoch,
• pohľadávkach v peňažnom vyjadrení,
• poskytnutých preddavkoch,
• poskytnutých úveroch,
• pohľadávkach dane z príjmov,
• pohľadávkach nepriamych daní,
• pohľadávkach voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni.

V zmysle § 5 ods. 1 postupov účtovania sa v knihe pohľadávok účtujú:

• pohľadávky z obchodných vzťahov za splnené dodávky výrobkov, tovaru a služieb napríklad voči odberateľom,
• pohľadávky z finančných vzťahov, napríklad z úveru a pôžičiek, a to bez ohľadu na dobu splatnosti,
• pohľadávky voči zamestnancom, napríklad z pracovnoprávnych vzťahov,
• pohľadávky z poskytnutých preddavkov.

Podkladom pre účtovanie vzniku pohľadávky v knihe pohľadávok sú najčastejšie odberateľské faktúry, ale môžu to byť aj iné doklady, napr. obchodné zmluvy, úverové zmluvy, rozhodnutia súdu a pod. V knihe pohľadávok je vhodné evidovať:

• číslo pohľadávky,
• názov odberateľa alebo dlžníka,
• sumu pohľadávky v členení na sumu bez DPH, sumu DPH a sumu spolu,
• dátum vzniku pohľadávky,
• dátum splatnosti,
• dátum úhrady.

Podkladom pre účtovanie zániku pohľadávky v knihe pohľadávok sú najčastejšie výpisy z bankového účtu a príjmové pokladničné doklady preukazujúce inkaso pohľadávky, ale môžu nimi byť aj iné doklady preukazujúce iný spôsob zániku pohľadávky, napr. dohoda o zápočte, zmluva o postúpení, rozhodnutie súdu a pod.

Kniha záväzkov

Záväzok je protipólom pohľadávky a predstavuje povinnosť plnenia dlžníka voči veriteľovi.
Pri oceňovaní záväzkov sa uplatňuje rovnaký postup ako pri oceňovaní iného majetku, môže ísť o:

• ocenenie menovitou hodnotou – používa sa pri ocenení záväzkov pri ich vzniku, pričom menovitou hodnotou sa rozumie čiastka uvedená na doklade, ktorý preukazuje vznik záväzku,
• ocenenie obstarávacou cenou – používa sa pri prevzatí záväzku,
• ocenenie reprodukčnou obstarávacou cenou – používa sa pri nadobudnutí majetku a záväzkov kúpou podniku alebo jeho časti.

V knihe záväzkov sa evidujú všetky záväzky účtovnej jednotky. Kniha záväzkov v zmysle § 15 ods. 4 zákona o účtovníctve obsahuje najmä údaje o:

• veriteľoch,
• výške záväzku v peňažnom vyjadrení,
• prijatých preddavkoch,
• prijatých úveroch,
• záväzkoch dane z príjmov,
• záväzkoch nepriamych daní,
• záväzkoch voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni.

V zmysle § 5 ods. 3 postupov účtovania sa v knihe záväzkov účtujú:

• záväzky z obchodných vzťahov za uskutočnené dodávky výrobkov, tovaru a služieb voči dodávateľom,
• záväzky z finančných vzťahov, napríklad z úveru,
• záväzky voči zamestnancom z pracovnoprávnych vzťahov,
• záväzky z prijatých preddavkov.

Podkladom pre účtovanie v knihe záväzkov sú najčastejšie dodávateľské faktúry, ale môžu to byť aj iné doklady, napr. obchodné zmluvy, rozhodnutia súdu, zápisy o vzniku škody, výkazy poistného a príspevkov do Sociálnej poisťovne, výkazy preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie do zdravotných poisťovní, daňové priznania a pod. V knihe záväzkov je vhodné evidovať:

• číslo záväzku,
• názov dodávateľa alebo veriteľa,
• sumu záväzku v členení na sumu bez DPH, sumu DPH a sumu spolu,
• dátum vzniku záväzku,
• dátum splatnosti,
• dátum úhrady.

Pomocné knihy zložiek majetku a záväzkov

V pomocných knihách sa účtuje vtedy, ak ich vedenie je potrebné na preukázanie a vykázanie predmetu účtovníctva. V zmysle § 6 postupov účtovania pomocné knihy o zložkách majetku a záväzkov sú:

• kniha dlhodobého majetku,
• kniha finančného majetku,
• kniha zásob,
• kniha cenín,
• pokladničná kniha,
• kniha účet v banke,
• kniha rezerv.

Kniha dlhodobého nehmotného a hmotného majetku

V knihe dlhodobého majetku sa v zmysle § 6 ods. 6 postupov účtovania uvádza:

• názov alebo popis dlhodobého majetku, prípadne jeho číselné označenie,
• názov alebo popis každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti dlhodobého majetku,
• dátum obstarania, dátum uvedenia do používania,
• ocenenie podľa zákona o účtovníctve, odpisový plán účtovných odpisov, ktorý obsahuje odpisovú skupinu, sadzbu odpisov, odpisy a účtovnú zostatkovú cenu,
• vstupnú cenu podľa zákona o dani z príjmov, odpisový plán daňových odpisov, ktorý obsahuje odpisovú skupinu, sadzbu daňových odpisov, daňové odpisy, daňovú zostatkovú hodnotu,
• dátum a spôsob vyradenia.

V knihe dlhodobého majetku sa účtuje o každom dlhodobom nehmotnom a hmotnom majetku zaradenom do podnikania, t. j. o majetku:

• nadobudnutom odplatne,
• nadobudnutom bezodplatne,
• vytvorenom vlastnou činnosťou,
• nadobudnutom formou finančného prenájmu (lízingu),
• preradenom z osobného užívania do podnikania,
• novozistenom pri inventarizácii.

Do knihy dlhodobého majetku sa účtuje na základe:

• dokladu o nadobudnutí majetku alebo o vykonaní technického zhodnotenia majetku,
• protokolu o zaradení dlhodobého nehmotného a hmotného majetku do používania, ktorý je interným dokladom, v ktorom je vhodné okrem základnej identifikácie majetku a dátumov uviesť aj údaje potrebné pre výpočet účtovných a daňových odpisov majetku,
• inventarizačného zápisu,
• zápisu o presune alebo zmene umiestnenia, zmene zodpovednej osoby a pod.,
• rozhodnutia o prerušení odpisovania, ktoré je možné v zmysle § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov,
• protokolu o vyradení dlhodobého nehmotného a hmotného majetku z používania.

Ako dlhodobý nehmotný majetok sa účtujú najmä výsledky vývojovej činnosti (napr. dizajn), softvér, oceniteľné práva (napr. výrobno-technické poznatky, licencie, užívacie práva, právo prechodu cez pozemok, vydavateľské práva, vydavateľské tituly, autorské práva, dovozné a vývozné kvóty, obchodné značky, ochranné známky, receptúry, predmety priemyselných práv a iné výsledky duševnej práce, ak sa obstarali za odplatu), ktorých ocenenie je vyššie ako 2 400 € a doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok.
Ako dlhodobý nehmotný majetok sa účtuje softvér, bez ohľadu na to, či je alebo nie je predmetom autorského práva, ak je kúpený samostatne a nie je súčasťou dodávky hardvéru alebo je vytvorený vlastnou činnosťou.

Ako dlhodobý hmotný majetok sa účtujú:

• pozemky, stavby, byty a nebytové priestory, umelecké diela, zbierky a predmety z drahých kovov, bez ohľadu na ich ocenenie,
• samostatné hnuteľné veci alebo súbory hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok a v ocenení vyššom 1 700 €,
• pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,
• plemenné a chovné zvieratá za účelom hospodárskeho využitia, bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu,
• hospodársky využiteľné chovy muflónov, danielov, jeleňov, pštrosov, ak ich využiteľnosť v chove je dlhšia ako štyri roky,
• otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technická rekultivácia a technické zhodnotenie.

Súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého majetku sú najmä náklady na:

• prípravu a zabezpečenie výstavby,
• prieskumné, geologické, geodetické a projektové práce,
• zabezpečovacie a konzervačné práce,
• náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností a náhrady nemajetkovej ujmy poskytované vlastníkovi nehnuteľnosti,
• úhradu nákladov účelne vynaložených na pripojenie a zabezpečenie dodávky plynu, tepla a vody,
• vyvolanú investíciu.

Za náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku sa nepovažujú najmä:

• penále, pokuty, úroky z omeškania alebo iné sankcie,
• náklady na prípravu zamestnancov,
• náklady na vybavenie zásobami,
• náklady na biologickú rekultiváciu,
• náklady súvisiace s prípravou a zabezpečením výstavby, ktoré vznikli po uvedení do používania,
• náklady na opravy a udržiavanie,
• úroky z úverov, ak do času uvedenia majetku do používania účtovná jednotka nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny.

Daňovým odpisovaním sa rozumie postupné zahrnovanie odpisov z majetku do daňových výdavkov. Postup vymedzuje zákon o dani z príjmov v § 26 až § 28.

Postup pri daňovom odpisovaní hmotného majetku je nasledovný:

• zaradenie majetku do odpisovej skupiny podľa prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov a stanovenie doby odpisovania nasledovne:

Odpisová skupina	Doba odpisovania
1	4 roky
2	6 rokov
3	12 rokov
4	20 rokov

• stanovenie vstupnej ceny pre odpisovanie v zmysle § 25 zákona o dani z príjmov,
• stanovenie spôsobu odpisovania pre každý jednotlivý hmotný majetok osobitne, a to:
  • rovnomerné odpisovanie v zmysle § 27 zákona o dani z príjmov alebo
  • zrýchlené odpisovanie v zmysle § 28 zákona o dani z príjmov,
• výpočet výšky ročného odpisu podľa stanoveného spôsobu odpisovania a výpočet daňovej zostatkovej ceny.

Rovnomerný ročný odpis sa v každom roku odpisovania vypočíta ako podiel vstupnej ceny a doby odpisovania platnej pre príslušnú odpisovú skupinu. Postup výpočtu môže byť vyjadrený aj percentuálne nasledovne:

Odpisová skupina	Ročný odpis		Odpisová skupina	% ročného odpisu
1	1/4		1	25,00
2	1/6		2	16,67
3	1/12		3	8,33
4	1/20		4	5,00

Príklad č. 1:
Rovnomerné odpisovanie dlhodobého hmotného majetku – osobného automobilu zaradeného v roku 2009 do 1. odpisovej skupiny v obstarávacej cene 25 400 €.

Rok	Vstupná cena v €	Sadzba	Ročný odpis v €	Zostatková cena v €
2009	25 400	1/4	6 350	19 050
2010	25 400	1/4	6 350	12 700
2011	25 400	1/4	6 350	6 350
2012	25 400	1/4	6 350	0
2013	25 400		0	0

Osobný automobil je plne odpísaný, má nulovú zostatkovú cenu, ale používa sa, preto musí byť v knihe dlhodobého majetku naďalej evidovaný.

Príklad č. 2:
Rovnomerné odpisovanie dlhodobého majetku – testovacieho zariadenia zaradeného v roku 2011 do 1. odpisovej skupiny v obstarávacej cene 18 125 €, na ktorom bolo v roku 2012 vykonané technické zhodnotenie vo výške 1 850 €.

Rok	Vstupná cena v €	Sadzba	Ročný odpis v €	Zostatková cena v €
2011	18 125	1/4	4 532	13 593
2012	18 125 + 1 850	1/4	4 994	10 449
2013	19 975	1/4	4 994	5 455
2014	19 975	1/4	4 994	461
2014	19 975	1/4	461	0

S účinnosťou od 1. 1. 2012 sa v prvom roku odpisovania hmotného majetku uplatní len pomerná časť ročného odpisu v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia.
Ak počas doby odpisovania nebude vykonané technické zhodnotenie majetku, neuplatnená pomerná časť tohto ročného odpisu sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania majetku.
Ak na majetku bude vykonané technické zhodnotenie, neuplatnená pomerná časť tohto ročného odpisu sa uplatní doodpisovaním do výšky vstupnej ceny zvýšenej o technické zhodnotenie, pričom doba odpisovania sa predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu rovnomerného odpisovania.

Príklad č. 3:
Podnikateľ obstaral stroj na tvarovanie kovov, ktorý uviedol do používania vo februári 2012. Stroj zaradil do 2. odpisovej skupiny so vstupnou cenou 3 060 €. Pri rovnomernom odpisovaní určil ročné odpisy nasledovne:

Rok	Vstupná cena v €	Sadzba	Ročný odpis v €	Zostatková cena v €
2012	3 060	1/6 : 12 x 11	468	2 592
2013	3 060	1/6	510	2 082
2014	3 060	1/6	510	1 572
2015	3 060	1/6	510	1 062
2016	3 060	1/6	510	552
2017	3 060	1/6	510	42
2018	3 060	doodpisovanie	42	0

Podľa príkladu č. 40 v roku 2013 vykonal technické zhodnotenie, ktoré má za následok nasledovnú zmenu odpisového plánu daňových odpisov:

Rok	Vstupná cena v €	Sadzba	Ročný odpis v €	Zostatková cena v €
2012	3 060	1/6 : 12 x 11	468	2 592
2013	3 060 + 1 938	1/6	833	3 697
2014	4 998	1/6	833	2 864
2015	4 998	1/6	833	2 031
2016	4 998	1/6	833	1 198
2017	4 998	1/6	833	365
2018	4 998	doodpisovanie	365	0

Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú nasledovné koeficienty:

Odpisová skupina	V prvom roku odpisovania	V ďalších rokoch odpisovania	Pre zvýšenú zostatkovú cenu
1	4	5	4
2	6	7	6
3	12	13	12
4	20	21	20

Pri zrýchlenom odpisovaní sa odpisy určia takto:

• v prvom roku odpisovania len pomerná časť z ročného odpisu určeného ako podiel vstupnej ceny a priradeného koeficientu platného v prvom roku odpisovania v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia,
• v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom platným v ďalších rokoch a počtu rokov, počas ktorých sa majetok už odpisoval. V druhom roku odpisovania sa zostatková cena majetku určí ako rozdiel medzi vstupnou cenou a podielom jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu platného v prvom roku odpisovania neskráteným o pomernú časť ročného odpisu neuplatnenú v daňových výdavkoch v prvom roku odpisovania, v ďalších rokoch odpisovania sa zostatková cena zníži o daňové odpisy z tohto majetku zahrnuté do daňových výdavkov, počnúc druhým rokom odpisovania.

Ak na majetku počas odpisovania nebude vykonané technické zhodnotenie, neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania.
Ak sa na majetku vykoná technické zhodnotenie, neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu zvyšuje zostatkovú cenu tohto majetku v roku vykonania technického zhodnotenia.

Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku po vykonaní technického zhodnotenia sa odpisy vypočítajú takto:

• v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú cenu,
• v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného majetku a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, počas ktorých sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej ceny.

Príklad č. 4:
Zrýchlené odpisovanie dlhodobého hmotného majetku – meracieho zariadenia zaradeného v roku 2009 do 1. odpisovej skupiny v obstarávacej cene 31 650 €.

Rok	Výpočet	Ročný odpis v €	Koeficient	Zostatková cena v €
2009	31 650 : 4	7 913	4	23 737
2010	(23 737 x 2) : 4	11 869	5 – 1	11 868
2011	(11 868 x 2) : 3	7 912	5 – 2	3 956
2012	(3 956 x 2) : 2	3 956	5 – 3	0
2013 Predaj – príklad č. 11				0

Príklad č. 5:
Zrýchlené odpisovanie dlhodobého majetku – optického zariadenia zaradeného v roku 2011 do 1. odpisovej skupiny v obstarávacej cene 28 748 €, na ktorom bolo v roku 2012 technické zhodnotenie vo výške 2 184 € (bez DPH).

Rok	Výpočet	Ročný odpis v €	Koeficient	Zostatková cena v €
2011	28 748 : 4	7 187	4	21 561
2012	(2 184 + 21 561 x 2) : 4	11 873	5 – 1	11 872
2013	(11 872 x 2) : 3	7 915	5 – 2	3 957
2014	(3 957 x 2) : 2	3 957	5 – 3	0

V zmysle § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov môže daňovník odpisovanie prerušiť, a to na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo na viac zdaňovacích období. V ďalšom zdaňovacom období pokračuje v odpisovaní tak, ako keby odpisovanie prerušené nebolo, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Odpisovanie sa môže prerušiť len pri jednom individuálnom majetku, pri viacerých zložkách majetku alebo aj pri všetkom odpisovanom majetku. O rozsahu prerušenia odpisov rozhoduje daňovník.

Zákon o dani z príjmov špecificky neupravuje odpisovanie nehmotného majetku. V zmysle § 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov sa nehmotný majetok odpisuje v súlade s účtovnými predpismi, najviac do výšky vstupnej ceny. Dlhodobý nehmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu prostredníctvom účtovných odpisov. V zmysle § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve sa nehmotný majetok odpisuje počas predpokladanej doby používania majetku zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku.

Príklad č. 6:
Podnikateľ nadobudol v marci 2009 softvér v hodnote 2 600 €. Právo na jeho využívanie má na dobu neurčitú. Pri uvedení do užívania predpokladal, že softvér bude využívať po dobu 6 rokov a rozhodol, že odpisy budú v jednotlivých rokoch postupne 2 x 25 %, 2 x 15 % a 2 x 10 % obstarávacej ceny. Takto vypočítané účtovné odpisy budú zároveň uplatnené aj pre daňové účely.

Rok	%	Obstarávacia cena v €	Uplatnený ročný odpis v €	Zostatková cena v €
2009	25	2 600	650	1 950
2010	25	2 600	650	1 300
2011	15	2 600	390	910
2012	15	2 600	390	520
2013	10	2 600	260	260
2014	10	2 600	260	0

Účtovné odpisovanie je súčasťou ocenenia majetku a predstavuje trvalé zníženie hodnoty majetku. Účtovné odpisy sú účtovnou kategóriou, ktorá vyjadruje skutočné opotrebenie majetku v konkrétnych podmienkach jeho využívania.
Aj účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva je povinná zostaviť účtovný odpisový plán. Pri tvorbe odpisového plánu zohľadňuje:

• očakávané využitie majetku a intenzitu jeho využitia,
• očakávané fyzické opotrebenie majetku,
• technické a morálne zastaranie,
• zákonné alebo iné obmedzenia na používanie majetku.

Účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, si môže v odpisovom pláne účtovných odpisov určiť odpisy podľa zákona o dani z príjmov. Umožňuje jej to § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve.
V zmysle § 23 zákona o dani z príjmov z odpisovania sú vylúčené:

• pozemky,
• pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu,
• ochranné hrádze,
• umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,
• hnuteľné národné kultúrne pamiatky,
• povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,
• predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty,
• preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala,
• nehmotný majetok vložený ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne alebo ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na používanie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na používanie iným osobám,
• inventúrne prebytky hmotného a nehmotného majetku zistené pri inventarizácii,
• hmotný majetok u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva počas zabezpečenia tohto záväzku,
• hmotný majetok bezodplatne nadobudnutý organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie, ak výdavky na jeho vybudovanie sú u odovzdávajúceho súčasťou obstarávacej ceny stavby alebo boli zahrnuté pri bezodplatnom odovzdaní do výdavkov.

Príklad č. 7:
Podnikateľ vedie knihu dlhodobého majetku ako súbor inventárnych kariet majetku. Inventárna karta zariadenia na váženie nadobudnutého podľa príkladu č. 39 je nasledovná:

INVENTÁRNA KARTA DLHODOBÉHO HMOTNÉHO A NEHMOTNÉHO MAJETKU
Názov Zariadenie na váženie a popis majetku:						Inventárne číslo: 45/7/2013
Výrobné číslo alebo iná identifikácia: 758/SD/52
Položka a kód produkcie: 2-2 28.29.3 ostatné prístroje a zariadenie na váženie a meranie
Obstaranie Dátum:   22. 1. 2013 Spôsob:   kúpa Doklad:   FS 154  1 800,00                 FD 588  1 100,00				Uvedenie do užívania Dátum: 4. 2. 2013 Doklad: 75/2013		Vyradenie Dátum: Spôsob: Doklad:
Obstarávacia cena: 1 900,00 €					Vstupná cena: 1 900,00 €
Odpisová skupina: 1					Doba odpisovania: 4 roky
Metóda odpisovania: rovnomerne					Poznámky: účtovné odpisy = daňové odpisy
Odpisový plán							Uplatnené daňové odpisy
Rok	Účtovný odpis		Daňový odpis		ZC účtovná	ZC daňová	Ročný odpis	Zostatková cena
	Sadzba	€	Sadzba	€
2013	1/4	435	1/4	435	1 465	1 465	435	1 465
2014	1/4	475	1/4	475	990	990
2015	1/4	475	1/4	475	515	515
2016	1/4	475	1/4	475	40	40
2017	1/4	40	1/4	40	0	0

Kniha finančného majetku

V knihe finančného majetku sa účtuje:

• krátkodobý finančný majetok, napr. krátkodobé cenné papiere (dlhopisy, akcie určené na obchodovanie, zmenky, ktoré budú v majetku najviac jeden rok), poskytnuté pôžičky a termínované vklady s dobou splatnosti kratšou ako jeden rok,
• dlhodobý finančný majetok, napr. dlhodobé cenné papiere, podielové cenné papiere, podiely na základnom imaní, termínované vklady s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok, poskytnuté pôžičky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok.

Kniha zásob

V knihe zásob sa v zmysle § 6 ods. 8 až 10 postupov účtovania účtujú zásoby podľa jednotlivých druhov zásob a podľa potrieb účtovnej jednotky v jednotkách množstva a v peňažných jednotkách, a to na základe účtovných dokladov, ktorými sú napr. dodacie listy, príjemky zásob, iné doklady o prevzatí zásob alebo výdajky zásob do spotreby.

Obsahovú náplň knihy zásob postupy účtovania nevymedzujú. V praxi sa kniha zásob vedie ako súhrn „skladových kariet“. Je vhodné, aby skladová karta obsahovala:

• názov a popis zásob,
• začlenenie podľa druhu zásob,
• dátum obstarania – príjem materiálu na sklad,
• označenie dokladu, na základe ktorého bol príjem zaevidovaný,
• ocenenie podľa zákona o účtovníctve,
• mernú jednotku a množstvo,
• dátum a spôsob vyradenia – výdaj materiálu,
• označenie dokladu, na základe ktorého bol výdaj zaevidovaný,
• zostatok zásob,
• poznámky pre doplňujúce údaje.

V knihe zásob sa účtuje o všetkých skladovaných zásobách. V prípade, že účtovná jednotka má interný predpis o účtovaní niektorých druhov materiálu priamo do spotreby, napr. kancelárskeho materiálu, čistiacich prostriedkov, takýto materiál sa v knihe zásob neúčtuje.
V zmysle § 9 ods. 7 postupov účtovania sa zásoby členia na:

• materiál,
• vlastnú výrobu,
• zvieratá,
• tovar.

Za materiál sa v zmysle § 11 ods. 2 postupov účtovania považujú:

• suroviny – hmoty, ktoré pri výrobnom procese prechádzajú úplne alebo sčasti do výrobku a tvoria jeho podstatu, charakteristická je pre ne jednorazová spotreba,
• pomocné látky – hmoty, ktoré prechádzajú priamo do výrobku, netvoria však jeho podstatu,
• prevádzkové látky – veci, pomôcky a hmoty, ktoré sú potrebné na prevádzku účtovnej jednotky ako celku, napr. mazadlá, palivá, čistiace prostriedky, pohonné látky, kancelárske potreby,
• náhradné dielce – predmety určené na uvedenie hmotného majetku do pôvodného stavu alebo prevádzkyschopného stavu, bez ohľadu na to, či sa spotrebujú jednorazovo alebo sa budú používať dlhšie ako jeden rok, napr. pneumatiky na motorové vozidlá,
• obaly – veci, ktoré slúžia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu, tovaru, vlastných výrobkov, napr. návratné prepravky, nevratné obaly sa dodávajú zákazníkovi alebo sa odovzdávajú vo vnútri účtovnej jednotky spolu s dodaným obsahom,
• hmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume 1 700 € alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého hmotného majetku.

Za vlastnú výrobu sa v zmysle § 11 ods. 3 postupov účtovania považujú:

• nedokončená výroba – produkty, ktoré prešli jedným alebo niekoľkými výrobnými stupňami a už nie sú materiálom alebo polotovarom ani hotovými výrobkami,
• polotovary vlastnej výroby – osobitne evidované produkty, ktoré ešte neprešli všetkými výrobnými stupňami a v ďalšom výrobnom procese sa dokončia alebo skompletizujú do výrobkov,
• výrobky – predmety vlastnej výroby určené na predaj,
• zvieratá – najmä mladé chovné zvieratá, zvieratá vo výkrme, ryby, kožušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek, husí na výkrm a psy.

Za tovar sa v zmysle § 11 ods. 4 postupov účtovania považuje všetko, čo sa obstaráva za účelom predaja, pričom obstaraný tovar sa zachováva v nezmenenej podobe, nepoužíva a neprenajíma sa a nevykonáva sa na ňom technické zhodnotenie.

Zásoby sa v súlade s § 25 zákona o účtovníctve oceňujú:

• obstarávacou cenou, t. j. cenou, za ktorú sa zásoby obstarali a náklady súvisiace s obstaraním – zásoby nadobudnuté za odplatu. Ak je na sklade vedený rovnaký druh zásob, možno za ocenenie obstarávacou cenou považovať aj ocenenie úbytku cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu zásob sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku tohto majetku;
• vlastnými nákladmi, t. j. priamymi nákladmi vynaloženými na výrobu, prípadne aj časťou nepriamych nákladov vzťahujúcich sa na výrobu – zásoby vytvorené vlastnou činnosťou;
• reprodukčnou obstarávacou cenou, t. j. cenou, za ktorú by sa zásoby obstarali v čase, keď sa o nich účtuje – v prípade bezplatného nadobudnutia, preradenia z osobného vlastníctva do podnikania, pri inventarizácii novozistené zásoby;
• reálnou hodnotou, t. j. trhovou cenou, cenou určenou kvalifikovaným odhadom alebo určenou podľa osobitných predpisov – v prípade nadobudnutia vkladom alebo kúpou podniku.

Súčasťou ocenenia zásob sú aj zľavy z ceny, pričom ocenenie zásob sa o tieto zľavy znižuje.

Príklad č. 8:
Podnikateľ vedie knihu zásob, v ktorej eviduje jednotlivé druhy materiálu pri nákupe obstarávacou cenou. Pri každom ďalšom obstaraní takého istého materiálu môže byť obstarávacia cena rôzna. Pri ocenení úbytku materiálu rovnakého druhu preto postupuje podľa § 25 ods. 5 zákona o účtovníctve a § 11 ods. 14 postupov účtovania tak, že úbytok materiálu ocení váženým aritmetickým priemerom obstarávacích cien v príslušnom kalendárnom mesiaci. Vážený aritmetický priemer teda počíta periodicky vždy k poslednému dňu v mesiaci. Takto vypočítanou cenou ocení výdaj materiálu za príslušný mesiac a zostatok k poslednému dňu v mesiaci. Knihu zásob vedie ako súbor skladových kariet. Jedna z nich za január je nasledovná:

Druh materiálu: Plastový profil 6-metrový
Dátum	Nákup				Výdaj		Zostatok
	ks	j. cena	spolu	priemer	ks	ocenenie	ks	ocenenie
zostatok	45	260,00	11 700,00				45
4. 1.	120	260,50	31 260,00				165
5. 1.					30		135
10. 1.					48		87
14. 1.	150	261,35	39 202,50				237
19. 1.					72		165
27. 1.					70		95
január	315		82 162,50	260,83	220	57 382,60	95	24 778,85

Kniha cenín

V knihe cenín sa v zmysle § 6 ods. 11 postupov účtovania účtujú ceniny, ktoré predstavujú krátkodobý finančný majetok, ktorými môžu byť napr. poštové známky, kolky, stravné lístky, telefónne karty a obdobné karty, ak majú hodnotu, z ktorej sa môže čerpať po ich vydaní do užívania. V knihe cenín sa účtuje stav a pohyb cenín pred ich vydaním do užívania v členení na jednotlivé druhy cenín. Štruktúra knihy cenín v postupoch účtovania stanovená nie je. Pre každý druh ceniny sa vedie samostatná kniha cenín. Ak sú ceniny určené na priamu spotrebu bezodkladne po ich obstaraní, v knihe cenín sa neúčtujú.

Pokladničná kniha

V prípade, že má účtovná jednotka viac pokladníc a pokladnice v cudzích menách, o každej pokladnici sa účtuje v osobitnej pokladničnej knihe v zmysle § 6 ods. 12 postupov účtovania. Ak má účtovná jednotka zriadenú len jednu pokladnicu, nie je povinná účtovať v pokladničnej knihe, postačuje účtovanie v peňažnom denníku.

O pohybe peňažných prostriedkov v pokladničnej knihe sa účtuje na základe príjmových a výdavkových pokladničných účtovných dokladov. Štruktúru pokladničnej knihy postupy účtovania nestanovujú. Je vhodné, aby pokladničná kniha obsahovala:

• dátum,
• číslo dokladu,
• popis účtovného prípadu,
• príjem, výdaj a zostatok v mene euro,
• poznámky.

Pokladničná kniha v cudzej mene by mala obsahovať:

• dátum,
• číslo dokladu,
• popis účtovného prípadu,
• príjem, výdaj a zostatok v cudzej mene
• prepočítací kurz pre každý účtovný prípad,
• príjem, výdaj a zostatok v eurách,
• poznámky.

Kniha účet v banke

V prípade, že má účtovná jednotka zriadených viac účtov v banke a účty v cudzích menách, o každom účte sa účtuje v osobitnej knihe účet v banke v zmysle § 6 ods. 13 postupov účtovania. Ak má účtovná jednotka zriadený len jeden bankový účet, nie je povinná účtovať v knihe účet v banke, postačuje účtovanie v peňažnom denníku. O pohybe peňažných prostriedkov v knihe účet v banke sa účtuje na základe výpisu z účtu z banky. Postupy účtovania štruktúru tejto knihy nestanovujú. Kniha účet v banke by mala mať rovnakú štruktúru ako pokladničná kniha, t. j. mala by obsahovať dátum, jednotlivé obraty príjmov a výdavkov, zostatky a poznámku o účtovnom prípade. Účtovanie v knihe účet v banke je v podstate zhodné s účtovaním v pokladničnej knihe. Pri bankových účtoch v cudzej mene je účtovná jednotka povinná v knihe účet v banke účtovať v cudzej mene aj v mene euro.

Kniha rezerv

V knihe rezerv sa v zmysle § 6 ods. 14 postupov účtovania účtuje tvorba, čerpanie a zrušenie rezerv v súlade so spôsobom tvorby a použitia rezerv stanoveným vo vnútornom predpise účtovnej jednotky.

Pomocné knihy záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov

Zúčtovanie miezd zamestnancov sa vykonáva v mzdových listoch alebo inej evidencii podľa zákona o dani z príjmov. Súhrn mzdových listov tvorí v súlade s § 7 postupov účtovania pomocnú knihu záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov.

Kniha mzdových listov

Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 1 zákona o dani z príjmov povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie. Mzdový list musí obsahovať:

• meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,
• rodné číslo zamestnanca,
• adresu trvalého pobytu zamestnanca,
• mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus,
• výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,
• za každý kalendárny mesiac:
  • počet dní výkonu práce,
  • úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie,
  • sumy oslobodené od dane,
  • sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
  • základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,
  • sumu daňového bonusu,
• za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v predchádzajúcom bode,
• sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie,
• úhrn vyplatených príjmov v členení podľa výnimiek z platenia poistného a príspevkov zamestnanca.

Je vhodné, aby mzdové listy obsahovali všetky náležitosti, ktoré je zamestnávateľ povinný evidovať a uchovávať:

• v zmysle Zákonníka práce – údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce,
• v zmysle zákona o dani z príjmov – údaje pre zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti,
• v zmysle zákona o sociálnom poistení – údaje potrebné pre účely evidencie na starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie prostredníctvom evidencie o zamestnancoch v zmysle § 232 ods. 2 zákona,
• v zmysle zákona o zdravotnom poistení – údaje potrebné pre zdravotné poistenie prostredníctvom evidencie o zamestnancoch v zmysle § 24 písm. e) zákona.

Náležitosti výplatných listín v zákone stanovené nie sú. V praxi obsahujú rovnaké údaje ako mzdové listy. Vyhotovujú sa za mesačné obdobie pre každého zamestnanca a zároveň ako súhrnná výplatná listina za mesačné obdobie v súhrne za všetkých zamestnancov a v rámci ročnej uzávierky ako súhrnná výplatná listina za príslušný kalendárny rok v súhrne za všetkých zamestnancov. Súhrnná výplatná listina každého zamestnanca osobitne predstavuje tzv. ročný mzdový list.

Ak zamestnávateľ pre zamestnancov, ktorí poberajú iba nepeňažné príjmy, nevedie mzdové listy, je povinný viesť evidenciu, ktorá musí obsahovať:

• meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,
• rodné číslo zamestnanca,
• adresu trvalého pobytu,
• údaj o trvaní pracovnej činnosti,
• úhrn nepeňažných príjmov.

Kniha sociálneho fondu

V knihe sociálneho fondu sa v zmysle § 7 ods. 3 postupov účtovania účtuje tvorba a čerpanie sociálneho fondu tvoreného a čerpaného v zmysle zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Konkrétnu formu knihy sociálneho fondu postupy účtovania nestanovujú. Je vhodné, aby kniha sociálneho fondu obsahovala dátum, prírastok v eurách, úbytok v eurách, zostatok v eurách a poznámky, resp. účel.

Postup pri otváraní a uzatváraní účtovných kníh

Pri uzatváraní a otváraní účtovných kníh pri nepretržitom výkone činnosti účtovnej jednotky sa podľa § 16 ods. 13 zákona o účtovníctve musí dodržať zásada, že konečné zostatky majetku a záväzkov v jednotlivých účtovných knihách ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa rovnajú začiatočným stavom majetku a záväzkov v jednotlivých účtovných knihách k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia. Účtovanie bežného účtovného obdobia začína otváraním a končí uzatváraním účtovných kníh. Účtovné knihy sa zásadne otvárajú k prvému dňu účtovného obdobia a uzatvárajú k poslednému dňu účtovného obdobia.

V zmysle § 16 ods. 3 zákona o účtovníctve účtovná jednotka otvorí účtovné knihy vždy:

• ku dňu začatia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,
• k prvému dňu účtovného obdobia.

V zmysle § 8 ods. 1 a 2 postupov účtovania sa pri otváraní:

• peňažného denníka prevedie konečný zostatok peňažných prostriedkov v hotovosti, na účtoch v bankách a priebežných položiek z bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia ako začiatočný stav,
• knihy pohľadávok, knihy záväzkov a pomocných kníh prevedie konečný stav pohľadávok, záväzkov a ostatných položiek majetku z bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia ako začiatočný stav.

V zmysle § 16 ods. 6 zákona o účtovníctve účtovná jednotka uzavrie účtovné knihy vždy:

• k poslednému dňu účtovného obdobia,
• ku dňu skončenia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,
• ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia konkurzu,
• zmysle § 8 ods. 4 postupov účtovania sa pri uzavretí:
  • v peňažnom denníku:
  • účtujú uzávierkové účtovné operácie,
  • uvedú súhrnné sumy príjmov a súhrnné sumy výdavkov,
  • uvedie výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, ktorým je rozdiel medzi príjmami a výdavkami po zohľadnení uzávierkových účtovných operácií,
  • označí ukončenie účtovného obdobia, ak sa v peňažnom denníku bude účtovať aj v nasledujúcom účtovnom období,
• v knihe pohľadávok, záväzkov a v pomocných knihách uvedú súhrnné sumy prírastkov a úbytkov a konečný stav,
• označí ukončenie účtovného obdobia, ak sa v účtovných knihách bude účtovať aj v nasledujúcom účtovnom období.

Zákon o dani z príjmov definuje príjem v § 2 písm. c) ako peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia. Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy. Predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je príjem plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Predmetom dane fyzickej osoby sú príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy.

Príjmami z podnikania v zmysle § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov sú:

• príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva vykonávaných podľa zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov,
• príjmy zo živností prevádzkovaných podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní,
• príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, ktorými sú napr. zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch, zákon č. 323/1992 Zb. o notároch,
• príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti.

Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov sú príjmy:

• z vytvorenia diela a umeleckého výkonu vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie (pri využití postupu podľa § 43 ods. 15) v zmysle zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve, z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva,
• z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napr. príjmy podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa § 20 (osobná asistencia) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia,
• znalcov a tlmočníkov za činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch,
• z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktorými sú napr. zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia.

V zmysle § 6 ods. 5 zákona o dani z príjmov príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sú aj:

• príjmy z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom,
• úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa využívajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
• príjmy z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku,
• výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s obchodným majetkom.

Príjmami z prenájmu v zmysle § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak nejde o príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností, vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.
Príjmy zahrnované do základu dane z príjmov sa v peňažnom denníku účtujú na základe účtovných dokladov v deň uskutočnenia účtovného prípadu ako:

• príjem peňažných prostriedkov v hotovosti alebo príjem peňažných prostriedkov na účte v banke,
• a zároveň príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov celkom a v členení na:
  • predaj tovaru,
  • predaj výrobkov a služieb,
  • ostatné príjmy.

U platiteľa dane z pridanej hodnoty sa príjmy zahrnované do základu dane účtujú v cene bez DPH, príslušná DPH, ktorú je platiteľ povinný odviesť, sa účtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane.
V prípade, že inkaso príjmu znamená úhradu pohľadávky, napr. úhradu odberateľskej faktúry, súčasne s účtovaním v peňažnom denníku je potrebné zaúčtovať aj zánik, resp. úhradu pohľadávky v knihe pohľadávok.

Predaj tovaru, výrobkov a služieb

Príklady účtovania príjmov zahrnovaných do základu dane z predaja tovaru, výrobkov a služieb:

Tržby za predaj tovaru, výrobkov a služieb evidované cez elektronickú registračnú pokladnicu

Elektronickú registračnú pokladnicu v súlade so zákonom č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice sú povinní používať podnikatelia, ktorí predávajú tovar alebo poskytujú služby uvedené v prílohe č. 1 zákona, pričom tržby z predaja tovaru alebo z poskytnutia služby prijímajú v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť. Podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v pokladnici vydať kupujúcemu pokladničný doklad, ktorý musí obsahovať náležitosti v zmysle § 8 zákona. Tržby sa v peňažnom denníku zaúčtujú na základe dennej uzávierky vyhotovenej elektronickou registračnou pokladnicou, ktorá musí obsahovať náležitosti v zmysle § 12 ods. 2 zákona. Z uzávierky musí byť zrejmá výška príjmu hotovosti, príjmu šekov alebo poukážok a príjmu platobnými kartami.

Pri príjme peňažných prostriedkov v hotovosti sa účtuje:

• príjem peňažných prostriedkov v hotovosti
• a zároveň príjem zahrnovaný do základu dane celkom a v členení podľa druhu príjmu.

Pri príjme poukážok, šekov, resp. iných cenín sa účtuje rovnako ako pri príjme peňažných prostriedkov v hotovosti, čo je v súlade s § 4 ods. 1 písm. a) postupov účtovania, v zmysle ktorého sa v peňažnom denníku účtujú príjmy v hotovosti vrátane prijatých šekov a cenín. Kvôli prehľadnosti peňažného denníka a následnej kontroly hotovosti je vhodné položku príjem v hotovosti rozčleniť na príjem peňazí a príjem šekov.

Pri inkase peňažných prostriedkov z platobnej karty zákazníka sa v zmysle § 12 ods. 4 postupov účtovania účtuje:

• na základe dennej uzávierky:
  • priebežná položka – príjem
  • a zároveň príjem zahrnovaný do základu dane celkom a v členení podľa druhu príjmu,
• po obdržaní platby na základe bankového výpisu:
  • príjem peňažných prostriedkov na bankovom účte
  • a zároveň priebežná položka – výdaj.

Podľa § 2 písm. h) zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice tržbou je platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytnutia služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami alebo poukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru alebo poskytnutie služby a podľa písm. k) predajným miestom je miesto, kde sa prijíma tržba. Z uvedeného vyplýva, že ak podnikateľ prijme tržbu ako úhradu faktúry, je povinný prijatú tržbu evidovať cez elektronickú registračnú pokladnicu, vydať pokladničný doklad s náležitosťami podľa § 8 ods. 2 zákona a tržbu zahrnúť do dennej uzávierky. Úhradu faktúry je povinný okrem účtovania v peňažnom denníku zaúčtovať aj v knihe pohľadávok.

Hotovostné platby za predaj a poskytovanie služieb bez povinnosti evidovať tržby cez elektronickú registračnú pokladnicu

Daňové subjekty, ktoré v zmysle zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice nie sú povinné evidovať tržby cez elektronickú registračnú pokladnicu, prijímajú hotovosť do prevádzkovej pokladnice účtovnej jednotky na základe príjmového pokladničného dokladu a účtujú o príjme peňažných prostriedkov v hotovosti ako o príjme zahrnovanom do základu dane v členení podľa druhu príjmu.

Úhrady vystavených faktúr v hotovosti alebo na bankové účty

Povinnosť vyhotovovania faktúr a ich náležitosti pre platiteľov DPH ustanovuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v § 71 – § 76. Faktúra plní aj úlohu účtovného dokladu, na základe ktorého sa účtuje vznik pohľadávky v knihe pohľadávok. Preto je vhodné, aby faktúru vystavovali aj účtovné jednotky, ktoré nie sú platiteľmi DPH. V týchto prípadoch faktúra musí obsahovať náležitosti účtovného dokladu v zmysle § 10 zákona o účtovníctve.

Podnikateľ, ktorý má pri evidovaní tržieb povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služby vystavuje faktúry, sa môže rozhodnúť, že:

• tržbu za úhradu faktúr bude prijímať v hotovosti a evidovať ju cez elektronickú registračnú pokladnicu,
• úhradu faktúr bude prijímať len bezhotovostne.

Ak podnikateľ poskytuje službu, ktorá nie je uvedená v prílohe zákona o ERP, pri úhrade faktúry v hotovosti nie je povinný používať elektronickú registračnú pokladnicu.

Úhrady vystavených faktúr sa v peňažnom denníku účtujú na základe príjmových pokladničných dokladov, resp. denných uzávierok z elektronickej registračnej pokladnice alebo výpisov z bankových účtov ako príjem peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na účte v banke a zároveň príjem zahrnovaný do základu dane celkom a v členení podľa druhu príjmu.

Príklad č. 1:
Podnikateľ vyrába, montuje, opravuje okná, žalúzie a rolety, t. j. poskytuje služby, ktoré v prílohe č. 1 zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice uvedené nie sú, takže pri prijímaní hotovosti nie je povinný používať ERP. Je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto je povinný za poskytnuté služby vystavovať faktúry. Faktúry vystavuje v deň dodania služby so splatnosťou 7 dní. V januári vystavil nasledovné faktúry:

Vystavenie	Doklad	Splatnosť	Suma v € bez DPH	DPH v €	Celkom €	Inkaso
11. 1.	1/2013	18. 1.	40 875,00	8 175,00	49 050,00	18. 1. BÚ
15. 1.	2/2013	22. 1.	25 000,00	5 000,00	30 000,00	21. 1. BÚ
21. 1.	3/2013	28. 1.	19 700,00	3 940,00	23 640,00	25. 1. BÚ
24. 1.	4/2013	31. 1.	5 985,00	1 197,00	7 182,00	30. 1. BÚ
28. 1.	5/2013	4. 2.	7 620,00	1 524,00	9 144,00	31. 1. BÚ
31. 1.	6/2013	7. 2.	38 900,00	7 780,00	46 680,00
Spolu			138 080,00	27 616,00	165 696,00

Prijaté preddavky na dodávku tovaru, výrobkov alebo služieb

Prijatý preddavok je zálohová platba, ktorú podnikateľovi ako dodávateľovi poskytol budúci odberateľ dopredu za budúcu dodávku tovaru, služieb alebo iných plnení. Prijatý preddavok sa považuje za tržbu, preto podnikateľ, ktorý je povinný tržby evidovať cez elektronickú registračnú pokladnicu, je povinný aj prijatý preddavok na dodávku tovaru, výrobkov a služieb evidovať cez ERP. Účtovanie preddavkov musí byť v súlade so zákonom o účtovníctve a predovšetkým so zákonom o dani z príjmov, pretože preddavky ovplyvňujú základ dane z príjmov. Prijaté preddavky sa zahŕňajú do základu dane na základe hotovostného princípu, t. j. bez ohľadu na splnenie dodávky a v deň prijatia preddavku sa účtujú ako príjmy zahrnované do základu dane, čo je v súlade s § 3 ods. 2 zákona o účtovníctve. Ak preddavok na dodávku tovaru, výrobkov alebo služieb prijme platiteľ DPH, v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH mu vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia tejto platby a v zmysle § 71 ods. 1 povinnosť do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti vyhotoviť faktúru.

Príklad č. 2:
Podnikateľ sa so zákazníkom pri podpise zmluvy dňa 10. 1. 2013 dohodol na preddavku vo výške 12 000 €. Zákazník preddavok zaplatil. Prijatý preddavok podnikateľ zaúčtuje v knihe záväzkov ako vznik záväzku z prijatého preddavku. Podnikateľovi dňom pripísania preddavku na účet dňa 14. 1. 2013 vznikla daňová povinnosť (10 000 € + 2 000 € DPH) a povinnosť do 15 dní vyhotoviť faktúru, na základe ktorej si zákazník, ak je platiteľ DPH, môže uplatniť odpočítanie DPH. Vystavenú faktúru zároveň zaúčtuje v knihe pohľadávok a prijatý preddavok vo výške základu DPH zaúčtuje v peňažnom denníku do príjmov zahrnovaných do základu dane. Celkové vyúčtovanie vykoná a konečnú faktúru za predaj služieb podnikateľ vystaví po zrealizovaní a odovzdaní zákazky.

Ostatné príjmy zahrnované do základu dane

Príklady účtovania ostatných príjmov zahrnovaných do základu dane:

Príjmy z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom – príjmy z prenájmu alebo predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku

Pri prenájme hnuteľných vecí a nehnuteľností zaradených do obchodného majetku je príjem z prenájmu v súlade s § 6 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov príjmom z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, o ktorom sa účtuje v účtovníctve podnikateľa ako o príjme zahrnovanom do základu dane v členení ostatný príjem. Ak podnikateľ prenajme nehnuteľnosť, ktorá nie je zaradená do obchodného majetku, príjem z prenájmu je považovaný za príjem podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov a neúčtuje o ňom, ak prenajme hnuteľnú vec nezaradenú do obchodného majetku, príjem sa považuje za ostatný príjem z príležitostného prenáj­mu hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov a neúčtuje o ňom.

Pri predaji hnuteľných vecí alebo nehnuteľností zahrnutých do obchodného majetku bude príjmom zahrnovaným do základu dane celý príjem z predaja v súlade s § 6 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov. Ak podnikateľ využíval hnuteľnú vec alebo nehnuteľnosť na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť len sčasti, príjem z predaja bude zdaniteľným príjmom v súlade s § 4 ods. 5 zákona o dani z príjmov len v takom pomere, v akom sa majetok na podnikanie využíval. Ak dôjde k predaju hnuteľných vecí a nehnuteľností, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a na podnikanie ich využívajú obaja manželia, príjem z predaja sa v súlade s § 6 ods. 17 zákona o dani z príjmov rozdelí v rovnakom pomere, v akom sa delili výdavky súvisiace s využívaním tohto majetku.

Príklad č. 3:
Podnikateľ dňa 24. 1. 2013 predal dlhodobý hmotný majetok meracie zariadenie z príkladu č. 4 za 1 300 € + DPH 260 €, spolu 1 560 €. Platbu od kupujúceho obdržal prevodom na účet dňa 30. 1. a zaúčtoval ako príjem zahrnovaný do základu dane. Keďže išlo o predaj majetku daňovo odpísaného, v rámci uzávierkových účtovných operácií neúčtuje.

Pri predaji hnuteľných vecí, ktoré boli zaradené do obchodného majetku, a to do piatich rokov od vyradenia z obchodného majetku, príjem z predaja v zmysle § 9 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov nie je od dane oslobodený, je predmetom dane podľa § 8 ods. 1 písm. c). Rovnako aj príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola zaradená do obchodného majetku a predá sa do piatich rokov od vyradenia z obchodného majetku, v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov nie je od dane oslobodený, je predmetom dane podľa § 8 ods. 1 písm. b). O týchto príjmoch podnikateľ vo svojom účtovníctve neúčtuje, príjmy v daňovom priznaní vykáže oddelene od príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Úroky z peňažných prostriedkov na bankových účtoch

Úroky z peňažných prostriedkov uložených na bežných účtoch v bankách, ktoré sa využívajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, sú v zmysle § 6 ods. 5 zákona o dani z príjmov príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a účtuje sa o nich ako o príjmoch zahrnovaných do základu dane v členení ostatný príjem. Takýto spôsob účtovania sa uplatní v prípade, ak banka z úroku nevyberie daň zrážkou. Ak banka v súlade s § 43 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov z úroku vyberie, resp. zrazí daň, príjem z úroku sa v zmysle § 17 ods. 3 písm. a) do základu dane nezahŕňa a účtuje sa o ňom ako o príjme nezahrnovanom do základu dane.

Príklad č. 4:
Podnikateľ má podnikateľský účet vedený v komerčnej banke, ktorá mu k poslednému dňu v mesiaci pripíše úrok z uložených peňažných prostriedkov. Banka zároveň z úroku vyberie, resp. zrazí daň. Pri takto vyberanej dani zrážkou sa daňová povinnosť považuje za vysporiadanú, preto podnikateľ zrazenú daň nemôže považovať sa preddavok na daň. Banka k 31. 1. 2013 pripísala úrok vo výške 4,95 €, z ktorého zrazila daň vo výške 0,94 €. Podnikateľ úrok zaúčtuje do príjmov nezahrnovaných do základu dane.

Úroky z poskytnutých pôžičiek

Poskytnutie a splácanie pôžičky u podnikateľských subjektov neovplyvňuje základ dane z príjmov. Vplyv na základ dane má však úrok. U podnikateľa – veriteľa, ktorý pôžičku poskytol v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti a o ktorej účtuje vo svojom účtovníctve, je prijatý úrok od dlžníka daňovým príjmom. Prijaté úroky sa v peňažnom denníku účtujú ako príjmy zahrnované do základu dane v členení ostatný príjem.

Prijaté dotácie, podpory a príspevky

Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov od dane z príjmov sú oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a § 6 zákona o dani z príjmov.

Z uvedeného vyplýva, že dotácie, podpory a príspevky, ktoré plynú fyzickej osobe v súvislosti s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou a s prenájmom, sú zdaniteľným príjmom. Spôsob zahrnovania dotácií, podpôr a príspevkov do základu dane v sústave jednoduchého účtovníctva upravuje § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, z ktorého vyplýva, že príjmy z dotácií, podpôr a príspevkov, ktoré sa nepoužijú na úhradu daňových výdavkov v roku, v ktorom boli poskytnuté, sa zahrnú do základu dane až v tom zdaňovacom období, kedy dôjde k ich použitiu, resp. čerpaniu, t. j.:

• postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z prostriedkov týchto dotácií, podpôr a príspevkov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitia na obstaranie odpisovaného majetku,
• v období čerpania dotácie, podpory alebo príspevku, ak príjmy súvisia s výdavkom účtovaným v príslušnom zdaňovacom období.

Účtovanie dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku v peňažnom denníku bude nasledovné:

• príjem dotácie: príjem peňažných prostriedkov na bankovom účte a zároveň príjem neovplyvňujúci základ dane,
• úhrada za hmotný majetok: výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu a zároveň výdavok neovplyvňujúci základ dane,
• uzávierkové účtovné operácie:
  • časť dotácie vo výške ročného odpisu: príjem ovplyvňujúci základ dane, príjem celkom a v členení ostatné príjmy – podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1a postupov účtovania,
  • ročný odpis dlhodobého majetku, ktorý bol obstaraný z dotácie: výdavok ovplyvňujúci základ dane, výdavky celkom a v členení ostatné výdavky – podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1c postupov účtovania.

Príklad č. 5:
Podnikateľ v januári 2012 dostal dotáciu z prostriedkov štátneho rozpočtu vo výške 50 000 € na nákup špeciálneho stroja (bez DPH). Prijatie dotácie zaúčtoval ako príjem neovplyvňujúci základ dane, nákup stroja dňa ako výdaj neovplyvňujúci základ dane – obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Stroj uviedol do používania 1. 3. 2012. Stroj sa daňovo odpisuje v 1. odpisovej skupine, v prvom roku počnúc od dátumu uvedenia do používania. Podnikateľ je povinný prijatú dotáciu zahrnúť do základu dane postupne vo výške ročných daňových odpisov. V rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2012 zaúčtoval príjem ovplyvňujúci základ dane v členení ostatný príjem vo výške ročného daňového odpisu uplatneného za rok 2012, t. j. vo výške 10 417 € (50 000 : 4 : 12 x 10). V rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2013 zaúčtuje príjem ovplyvňujúci základ dane v členení ostatný príjem vo výške ročného daňového odpisu uplatneného za rok 2013, t. j. 12 500 €.

Účtovanie prevádzkovej dotácie, podpory a príspevku v peňažnom denníku bude nasledovné:

• príjem dotácie: príjem peňažných prostriedkov na bankovom účte a zároveň príjem ovplyvňujúci základ dane celkom a v členení ostatné príjmy,
• úhrada faktúry z prostriedkov dotácie v roku prijatia dotácie: výdavok peňažných prostriedkov a zároveň výdavok ovplyvňujúci základ dane celkom a v členení podľa druhu výdavku.

Príjem z predaja podniku alebo jeho časti

Príjem z predaja podniku fyzickej osoby alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku patrí v zmysle § 6 ods. 5 písm. c) zákona o dani z príjmov medzi príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Postupy účtovania konkrétny spôsob účtovania predaja podniku neustanovujú. Účtovanie predaja je závislé od zahrnutia príjmu do základu dane v zmysle § 17a zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa do základu dane zahrnie príjem z predaja v dohodnutej kúpnej cene:

• zvýšenej o záväzky prevzaté kupujúcim a o nevyčerpané rezervy,
• zníženej o hodnotu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré ak by boli uhradené pred predajom podniku, boli by u predávajúceho daňovým výdavkom, o zostatkovú cenu predávaného hmotného a nehmotného majetku, o hodnotu pohľadávok, ktoré by sa pri inkase nepovažovali za zdaniteľný príjem,
• zníženej o zostatkovú hodnotu aktívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku alebo zvýšenej o zostatkovú hodnotu pasívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku.

Úpravu základu dane a z nej vyplývajúce účtovanie je potrebné vykonať v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti. Základom dane môže byť kladný alebo záporný rozdiel medzi zaúčtovanými príjmami (dohodnutá kúpna cena, záväzky prevzaté kupujúcim, nevyčerpané rezervy, zostatková hodnota pasívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku) a výdavkami (hodnota záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré ak by boli uhradené pred predajom, boli by daňovým výdavkom, zostatková cena hmotného a nehmotného majetku, pohľadávky, ktoré by sa pri inkase nepovažovali za zdaniteľný príjem, zostatková hodnota aktívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku) v rámci uzávierkových účtovných operácií v súvislosti s predajom jednotlivých zložiek predávaného majetku.

Výška odpusteného dlhu

Zdaniteľným príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je v zmysle § 6 ods. 5 písm. d) zákona o dani z príjmov aj výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí s jeho obchodným majetkom, pričom výška odpusteného dlhu alebo jeho časti sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený. Výšku odpusteného dlhu bude potrebné v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtovať do príjmov zahrnovaných do základu dane v členení ostatný príjem.

Odpis pohľadávok

Odpis pohľadávky znamená definitívne vyradenie z majetku a z účtovníctva, a to z iných dôvodov ako inkaso pohľadávky, postúpenie alebo započítanie pohľadávky. Účtovanie odpisu pohľadávky pri trvalom upustení od jej vymáhania upravuje § 14 ods. 2 postupov účtovania, podľa ktorého sa účtuje zánik pohľadávky v knihe pohľadávok a v rámci účtovných uzávierkových operácií sa účtuje príjem zahrnovaný do základu dane v členení ostatný príjem, a to v tom účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka rozhodla o upustení od vymáhania pohľadávky.

Ak v budúcnosti dôjde k inkasu už odpísanej pohľadávky, účtuje sa príjem neovplyvňujúci základ dane. Pri odpise pohľadávky, ktorá spĺňa podmienky daňového výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. h) a i) zákona o dani z príjmov, sa v rámci uzávierkových účtovných operácií neúčtuje, čo vyplýva aj z § 14 ods. 3 postupov účtovania.

Postúpenie pohľadávok

Postúpenie pohľadávky znamená, že na základe zmluvy o postúpení medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi novému veriteľovi, a to odplatne alebo bezodplatne. Postupník sa tak stane novým veriteľom. Postúpenie pohľadávky upravuje § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka.
Postúpenie pohľadávok sa v zmysle § 10 ods. 2 zákona o DPH nepovažuje za dodanie služby, daňová povinnosť pri postúpení nevzniká.
Účtovanie postúpenia pohľadávok u postupcu upravuje § 14 ods. 8, 9 a 10 postupov účtovania. Postupca v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, dostane príjem z postúpenej pohľadávky, účtuje príjem zahrnovaný do základu dane v členení ostatný príjem v deň prijatia platby a v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje rozdiel medzi príjmom z postúpenej pohľadávky a jej menovitou hodnotou; ak bola pohľadávka postúpená za nižšiu sumu ako menovitá hodnota, doúčtuje príjem zahrnovaný do základu dane v členení ostatný príjem.
Postupca v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená a nedostal príjem z postúpenej pohľadávky, účtuje v rámci účtovných uzávierkových operácií sumu vo výške menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky alebo vo výške dohodnutej postupníkom, ak je táto vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky, ako príjem zahrnovaný do základu dane v členení ostatný príjem. V nasledujúcom účtovnom období, v ktorom dostane príjem z postúpenej pohľadávky, tento príjem zaúčtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane. Tento postup účtovania nadväzuje na úpravu postúpenia pohľadávok v § 17 ods. 12 zákona o dani z príjmov.

V zmysle § 14 ods. 8 postupov účtovania sa u postupcu, ktorý dostal príjem z postúpenej pohľadávky v tom istom účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, účtuje:

• k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok zánik pohľadávky z dôvodu postúpenia v menovitej hodnote,
• k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok vznik pohľadávky v ocenení dohodnutom s postupníkom,
• príjem z postúpenej pohľadávky v peňažnom denníku v okamihu prijatia ako príjem zahrnovaný do základu dane a v knihe pohľadávok sa účtuje zánik pohľadávky,
• v rámci uzávierkových účtovných operácií rozdiel medzi príjmom z postúpenej pohľadávky a jej menovitou hodnotou ako príjem zahrnovaný do základu dane, ak bola pohľadávka postúpená za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota.

Príklad č. 6:
Podnikateľ od 19. 12. 2012 evidoval vo svojom účtovníctve pohľadávku v hodnote 31 320 € (26 100,00 + DPH 5 220,00). Podľa zmluvy zo dňa 15. 1. 2013 túto pohľadávku postúpil obchodnej spoločnosti za 25 000 € (daňová povinnosť nevzniká). Úhradu dostal dňa 30. 1. 2013.

Postup účtovania podnikateľa bude nasledovný:

• pohľadávka je zaúčtovaná v knihe pohľadávok od dátumu vzniku pohľadávky v hodnote 31 320 €, pri postúpení pohľadávky sa táto skutočnosť zaúčtuje ku dňu 15. 1. 2013 ako postúpenie (zánik) pôvodnej pohľadávky vo výške 31 320 € a zároveň sa zaúčtuje vznik novej pohľadávky voči postupníkovi v cene, za ktorú bola pohľadávka postúpená (predaná), t. j. 25 000 €,
• dňa 30. 1. 2013 sa v peňažnom denníku zaúčtuje príjem z postúpenej pohľadávky vo výške 25 000 € ako príjem zahrnovaný do základu dane a zároveň v knihe pohľadávok sa zaúčtuje inkaso pohľadávky (zánik pohľadávky voči postupníkovi),
• v rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2013 bude musieť podnikateľ upraviť základ dane účtovaním v peňažnom denníku ako príjem zahrnovaný do základu dane vo výške hodnoty pohľadávky bez DPH, t. j. sumu 26 100 €, a ako daňový výdavok hodnotu príjmu z postúpenia pohľadávky, t. j. sumu 25 000 €.

Z uvedeného vyplýva, že do základu dane vstupuje celá hodnota pohľadávky aj v prípade, že pohľadávka sa postúpila za nižšiu cenu, ako je jej nominálna hodnota.

V zmysle § 14 ods. 9 postupov účtovania sa u postupcu, ktorý príjem z postúpenej pohľadávky v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, nedostal, účtuje:

• k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok zánik pohľadávky z dôvodu postúpenia v menovitej hodnote,
• k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok vznik pohľadávky v ocenení dohodnutom s postupníkom,
• v rámci uzávierkových účtovných operácií v peňažnom denníku príjem zahrnovaný do základu dane vo výške menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky alebo vo výške hodnoty pohľadávky, za ktorú sa postúpila, ak je vyššia ako menovitá hodnota.

V zmysle § 14 ods. 10 postupov účtovania postupca, ktorý zaúčtoval postúpenú pohľadávku v predchádzajúcom období a príjem z postúpenej pohľadávky dostal v nasledujúcom účtovnom období, účtuje:

• príjem z postúpenej pohľadávky v peňažnom denníku v okamihu prijatia ako príjem nezahrnovaný do základu dane,
• zánik pohľadávky v knihe pohľadávok z dôvodu jej úhrady.

Príklad č. 7:

Podnikateľ od 28. 12. 2012 evidoval vo svojom účtovníctve pohľadávku v hodnote 11 304,00 € (9 420,00 + 1 884,00 DPH). Pohľadávku dňa 31. 1. 2013 postúpil za 9 000 €. Úhradu za postúpenú pohľadávku do 31. 12. 2013 nedostal. Postup účtovania bude nasledovný:

• pohľadávka vo výške 11 304,00 € zaúčtovaná v knihe pohľadávok – dňa 31. 1. 2013 sa zaúčtuje jej zánik v dôsledku postúpenia a zároveň sa zaúčtuje vznik novej pohľadávky voči postupníkovi vo výške 9 000 €,
• v rámci uzávierkových účtovných operácií sa zaúčtuje úprava základu dane ako príjem zahrnovaný do základu dane vo výške hodnoty pohľadávky bez DPH, t. j. suma 9 420 €,
• príjem z postúpenej pohľadávky sa v peňažnom denníku zaúčtuje ako príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane až pri úhrade v roku 2014 spolu zo zánikom pohľadávky v knihe pohľadávok z dôvodu inkasa pohľadávky.

Účtovanie postúpenia pohľadávok u postupníka upravuje § 14 ods. 11 postupov účtovania. Postupník pri úhrade pohľadávky postupcovi účtuje úhradu ako výdaj neovplyvňujúci základ dane. Pri inkase pohľadávky od dlžníka účtuje príjem zahrnovaný do základu dane v členení ostatný príjem a v rámci účtovných uzávierkových operácií výdavok zahrnovaný do základu dane v členení prevádzková réžia, a to vo výške príjmu.

V zmysle § 14 ods. 11 postupov účtovania sa u postupníka v období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, účtuje:

• k zmluvne dohodnutému dňu:
  • vznik záväzku voči postupcovi z postúpenej pohľadávky v knihe záväzkov v obstarávacej cene,
  • vznik pohľadávky voči dlžníkovi v knihe pohľadávok v ocenení dohodnutom s postupcom a zároveň aj v menovitej hodnote,
• pri úhrade postupcovi:
  • úhrada postúpenej pohľadávky postupcovi ako výdavok neovplyvňujúci základ dane,
  • zánik záväzku v knihe záväzkov,
• pri inkase pohľadávky od dlžníka alebo príjmu z postúpenej pohľadávky ako príjem zahrnovaný do základu dane a zároveň výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov do výšky príjmu a v knihe pohľadávok zánik pohľadávky voči dlžníkovi,
• v rámci uzávierkových účtovných operácií výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov vo výške zaplatenej obstarávacej ceny v prípade, že ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nie je pohľadávka dlžníkom zaplatená a spĺňa podmienky ustanovené v § 19 ods. 2 písm. h) prvý až piaty bod zákona o dani z príjmov.

Započítanie pohľadávok

Započítanie pohľadávok je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok rovnakého druhu, patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi. Ide o formu bezhotovostného vyrovnania. Započítanie pohľadávok upravuje § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka a § 358 – § 364 Obchodného zákonníka. Započítanie nastáva okamihom, keď sa pohľadávky vzájomne kryjú, t. j. v deň splatnosti tej z pohľadávok, ktorá je splatná neskôr. Následkom započítania je zánik pohľadávok v rozsahu, akom sa vzájomne kryjú.

Účtovanie započítania vzájomných pohľadávok upravuje § 14 ods. 7 postupov účtovania. Pri vzájomnom započítaní pohľadávok sa účtuje zánik pohľadávky v knihe pohľadávok a zánik záväzku v knihe záväzkov a v rámci uzávierkových účtovných operácií sa účtuje príjem zo započítanej pohľadávky ako príjem zahrnovaný do základu dane v členení ostatný príjem a výdavok zo započítaného záväzku ako výdavok, ktorý ovplyvňuje základ dane v členení podľa druhu výdavku.

Príklad č. 8:
Podnikateľ eviduje pohľadávku zo dňa 17. 1. 2013 voči svojmu odberateľovi vo výške 25 000 € + 5 000 € DPH, spolu 30 000 €, súčasne voči nemu eviduje aj svoj záväzok zo dňa 18. 1. 2013 vo výške 18 000 € + 3 600 € DPH, spolu 21 600 €. Po dohode o vzájomnom započítaní zo dňa 25. 1. 2013 bude podnikateľ postupovať nasledovne:

• v zmysle postupov účtovania je pohľadávka odo dňa vzniku evidovaná v knihe pohľadávok a záväzok odo dňa vzniku v knihe záväzkov,
• k vzájomnému započítaniu môže dôjsť len v rozsahu, v akom sa pohľadávka a záväzok kryjú, t. j. v hodnote 21 600 €,
• v deň platnosti dohody o vzájomnom zápočte pohľadávky a záväzku v knihe záväzkov zaúčtuje zánik záväzku a v knihe pohľadávok zánik časti pohľadávky, t. j. vo výške 21 600 €, pohľadávka vo výške 8 400 € bude evidovaná naďalej,
• v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje v peňažnom denníku sumu 18 000 € (DPH bola odvedená pri vzniku daňovej povinnosti) do príjmov zahrnovaných do základu dane (zápočet pohľadávky) a sumu 18 000 € (DPH bola odpočítaná pri vzniku nároku na odpočet) do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu (zápočet záväzku).

Vzájomné započítanie pohľadávok medzi platiteľmi DPH nemá vplyv na vznik daňovej povinnosti ani na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Pri započítaní sa neuskutočňuje zdaniteľné plnenie.

Rozdelenie príjmov pri združení

Pri spoločnom podnikaní v združení fyzických osôb v priebehu účtovného obdobia o spoločných príjmoch a výdavkoch účtuje jeden účastník združenia. Pri ročnom vyúčtovaní podielov sa zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v súlade s § 10 ods. 2 zákona o dani z príjmov zahrnú do základu dane jednotlivých účastníkov združenia rovnakým dielom, ak v zmluve o združení nie je určené inak. Ak v zmluve o združení je určený podiel jednotlivých účastníkov, príjmy aj výdavky sa rozdelia týmto podielom. Účastník poverený vedením účtovníctva si ponechá len príjmy a výdavky vo výške svojho podielu a ostatné príjmy a výdavky v rámci uzávierkových účtovných operácií vystornuje. Ostatní účastníci združenia svoje podiely príjmov a výdavkov vo svojom účtovníctve doúčtujú.

Ostatné tržby a iné príjmy

Transakcie, ktoré sa realizujú v rámci obchodných a záväzkových vzťahov, na jednej strane predstavujú výdavok a na druhej strane príjem. Ak tieto príjmy plynú fyzickej osobe v súvislosti s výkonom podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, je potrebné zahrnúť ich do príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov a účtovať ako príjmy zahrnované do základu dane v členení ostatné príjmy. Okrem uvedených prípadov môže ísť napríklad o prijaté sprostredkovateľské provízie, zmluvné pokuty, úroky z omeškania, náhrady za spôsobenú škodu a pod.

Na preukázanie daňovej uznateľnosti výdavkov je potrebné vychádzať z definície daňového výdavku. Zákon o dani z príjmov definuje daňový výdavok v § 2 písm. i) ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo 14 zákona. Z uvedeného vyplýva, že výdavok musí byť:

• vynaložený v súvislosti s podnikateľskou, resp. inou samostatnou zárobkovou činnosťou a v súvislosti so zdaniteľným príjmom, t. j. nakúpený materiál, tovar alebo služba musia byť použité na dosahovanie zdaniteľného príjmu; materiál, tovar alebo služby použité napr. na osobnú spotrebu podnikateľa alebo jeho zamestnancov, darované inej fyzickej alebo právnickej osobe, vložené do obchodného imania obchodnej spoločnosti a pod. nie je možné uplatniť do daňových výdavkov,
• preukázateľne vynaložený, t. j. musí byť doložený účtovným dokladom, ktorý musí spĺňať náležitosti účtovného dokladu vymedzené v § 10 zákona o účtovníctve,
• zaúčtovaný v účtovníctve podnikateľa, a to v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania pre jednoduché účtovníctvo.

O výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa v peňažnom denníku účtuje na základe účtovných dokladov v deň uskutočnenia účtovného prípadu ako o:

• výdavkoch peňažných prostriedkov v hotovosti alebo výdavkoch peňažných prostriedkov na účte v banke
• a zároveň výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom v členení:
  • zásoby,
  • služby,
  • mzdy,
  • poistné a príspevky platené za fyzickú osobu alebo podnikateľa a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov,
  • tvorba sociálneho fondu,
  • ostatné výdavky.

U neplatiteľa dane z pridanej hodnoty sa výdavky účtujú v cenách s DPH. U platiteľa dane z pridanej hodnoty sa výdavky účtujú v cene bez DPH, príslušná DPH, na ktorú vzniká nárok na odpočet, sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Daň z pridanej hodnoty je u platiteľa DPH v zmysle § 19 ods. 3 písm. k) bodov 1 a 2 zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom len vo výške DPH:

• ktorú je platiteľ povinný odviesť pri zrušení registrácie s výnimkou odvodu dane, o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku (pozri príklad č. 42),
• na odpočítanie ktorej nemá nárok alebo vo výške pomernej časti DPH, keď si nárok na odpočítanie uplatňuje koeficientom (pozri kapitolu 10.2).

V prípade, že úhrada výdavku znamená úhradu záväzku, napr. úhradu dodávateľskej faktúry, súčasne s účtovaním v peňažnom denníku je potrebné zaúčtovať aj zánik, resp. úhradu záväzku v knihe záväzkov.

Zásoby

Ako výdavky na nákup zásob sa účtujú výdavky na obstaranie materiálu definovaného v § 11 ods. 2 postupov účtovania a na obstaranie tovaru definovaného v § 11 ods. 4 postupov účtovania (pozri kapitolu 4.4.3).
Súčasťou výdavkov na nákup zásob sú aj výdavky súvisiace s ich obstaraním, napr. preprava, poistenie, provízia a pod. Najčastejšie sa vyskytujúcimi výdavkami súvisiacimi s obstaraním sú výdavky na prepravu. Výdavky na prepravu je možné zahrnúť do výdavkov súvisiacich s obstaraním materiálu a tovaru len za prepravu od dodávateľa do miesta prvého uskladnenia v účtovnej jednotke. Preprava materiálu a tovaru medzi prevádzkami v rámci účtovnej jednotky predstavuje ostatné výdavky.
Celkové výdavky na nákup zásob vrátane výdavkov súvisiacich s ich obstaraním tak predstavujú ocenenie nakupovaných zásob obstarávacími cenami v zmysle § 25 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o účtovníctve, pričom obstarávacou cenou v zmysle § 25 ods. 6 zákona o účtovníctve je cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním.
V praxi sa platby za zásoby uskutočňujú ako platby za dodaný a prevzatý materiál a tovar, ale aj ako preddavky na budúcu dodávku materiálu a tovaru. U daňovníka s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov sú súčasťou základu dane aj poskytnuté preddavky v tom zdaňovacom období a v takej výške, v akej boli poskytnuté. Výdavky na nákup zásob ovplyvňujú hospodársky výsledok, a teda aj základ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bola uskutočnená úhrada za obstarané zásoby.

Príklady účtovania nákupu materiálu a tovaru:

Nákup surovín a látok pre zabezpečenie výroby a poskytovanie služieb

Príklad č. 1:
Podnikateľ v januári nakúpil zásoby: materiál – plastový profil 6-metrový – nasledovne:

Vystavenie	Doklad	Splatnosť	Suma bez DPH v €	DPH v €	Celkom €	Úhrada
4. 1. 2013	25/2013	11. 1. 2013	31 260,00	6 252,00	37 512,00	9. 1. BÚ
14. 1. 2013	258/2013	21. 1. 2013	39 202,50	7 840,50	47 043,00	18. 1. BÚ
Spolu:			70 462,50	14 092,50	84 555,00

Okrem účtovania v knihe záväzkov a v peňažnom denníku je povinný účtovať aj v knihe zásob – pozri príklad č. 8.

Nákup pohonných látok daňovo uznaných vo výške spotreby podľa zákona o dani z príjmov

Nakupované pohonné látky do motorových vozidiel zaradených do obchodného majetku predstavujú prevádzkové látky, o ktorých sa v zmysle § 11 ods. 2 postupov účtovania účtuje ako o materiáli. Výšku daňovo uznaných výdavkov na nákup pohonných látok ustanovuje zákon o dani z príjmov v § 19 ods. 2 písm. l) v závislosti od uplatnenia výdavkov na spotrebované pohonné látky, a to:

a) podľa cien platných v čase nákupu pohonných látok, prepočítaných podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze, pričom výdavky je potrebné preukázať:

• spotrebou uvedenou v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze, ak táto spotreba v osvedčení alebo v technickom preukaze sa nezhoduje so skutočnou spotrebou alebo sa tam neuvádza, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie, alebo doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu vozidla preukazujúcimi inú spotrebu pohonných látok (ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou alebo sa tam neuvádza, podľa preukázanej spotreby vrátane spotreby preukázanej vlastným vnútorným predpisom),
• dokladmi o nákupe pohonných látok, ktoré preukazujú množstvo nakúpených PHL a cenu v čase nákupu,
• evidenciou jázd jednotlivých motorových vozidiel.

Pri tomto spôsobe preukazovania výdavkov na spotrebované pohonné látky je kniha jázd, resp. evidencia o prevádzke motorového vozidla základným evidenčným dokladom. Kniha jázd sa môže viesť na bežne dostupných tlačivách, na vlastných tlačivách alebo použitím softvéru. Za účelom preukázania hodnovernosti a opodstatnenosti jázd nie je dôležitá forma, ale obsah evidencie. Evidencia o prevádzke motorového vozidla, resp. o uskutočnených jazdách by mala obsahovať tieto údaje:

• dátum,
• meno vodiča a označenie vozidla (predovšetkým evidenčné číslo),
• čas trvania cesty (od – do),
• trasa cesty (odkiaľ – kam),
• účel cesty tak, aby preukázal súvislosť konkrétnej pracovnej cesty s podnikateľskou činnosťou, napr. obchodné rokovanie, podpísanie zmluvy, nákup materiálu, rozvoz tovaru a pod.,
• stav tachometra,
• najazdené kilometre v členení na jednotlivé režimy, resp. cykly, a to podľa konkrétnej normy spotreby uvedenej v technickom pre­ukaze vozidla na nasledovné cykly:
  • mestský cyklus – jazda iba v meste, s použitím spotreby určenej pre mestský cyklus,
  • mimomestský cyklus – jazda iba mimo mesta, s použitím spotreby určenej pre mimomestský cyklus,
  • kombinovaný cyklus – jazda súčasne v meste, cez mesto a mimo mesta, s použitím spotreby pre kombinovaný cyklus,
• spotreba v litroch a v eurách v závislosti od odjazdených kilometrov v jednotlivých cykloch jázd,
• tankovanie v litroch a v eurách – tento údaj je nevyhnutné odsúhlasiť s dokladmi o nákupe pohonných látok zaúčtovanými v účtovníctve mimo tejto evidencie,
• poznámky.

Ak je pri tomto spôsobe preukazovania výdavkov na spotrebované pohonné látky vypočítaná spotreba vyššia ako hodnota nakúpených pohonných látok, do daňových výdavkov je možné uplatniť výdavky vo výške dokladovaného nákupu pohonných látok. Ak je vypočítaná spotreba nižšia, do daňových výdavkov je možné uplatniť len výdavky vo výške vypočítanej spotreby. Nespotrebované pohonné látky v nádrži sa prenášajú do nasledujúceho obdobia. V prípade, že ide o nadspotrebu, táto nie je uznaným daňovým výdavkom.
Ak sa motorové vozidlo využíva aj na súkromné účely podnikateľa alebo jeho zamestnancov, je potrebné spotrebu pohonných látok za odjazdené kilometre na súkromné účely vylúčiť z daňových výdavkov.
Pre správne vykázanie a zaúčtovanie výdavkov na nákup pohonných látok predovšetkým pri častom a pravidelnom využívaní motorových vozidiel zaradených do obchodného majetku je vhodný nasledovný spôsob účtovania:

•  priebehu účtovného obdobia účtovať nákup pohonných látok do peňažného denníka ako výdavky ovplyvňujúce základ dane,
• v priebehu účtovného obdobia viesť evidenciu všetkých uskutočnených jázd pre každé motorové vozidlo a sledovať spotrebu pohonných látok,
• k 31. 12. vypočítať výdavky na spotrebované pohonné látky za celé zdaňovacie obdobie v súlade s § 19 ods. 2 písm. l) bod 1 zákona o dani z príjmov a porovnať s uskutočneným nákupom pohonných látok, pričom nezdokladovaná spotreba pohonných látok môže byť:
  • zostatok pohonných látok v nádrži, ktorý v prípade, že nebude spotrebovaný v účtovnom a zdaňovacom období, je potrebné vylúčiť z daňových výdavkov,
  • nadspotreba pohonných látok, ktorú je potrebné vylúčiť z daňových výdavkov,
  • zostatok pohonných látok v nádrži, ktorý sa spotrebuje pri nasledujúcej pracovnej ceste a preukáže sa evidenciou jázd, čím sú splnené podmienky pre daňovú uznateľnosť a nie je potrebné ho z daňových výdavkov vylúčiť,
• k 31. 12. v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtovať vzniknuté rozdiely.

Príklad č. 2:
Podnikateľ má motorové vozidlo zaradené v obchodom majetku. Využíva ho on a jeho zamestnanci na podnikateľské účely a ojedinele aj na súkromné účely. Podľa evidencie jázd bolo v januári 2013 odjazdených spolu 1 458 km, z toho na súkromné účely 217 km. Spotreba podľa technického preukazu je 6,18 l/100 km. Výdavky na spotrebované pohonné látky sa uplatňujú podľa cien platných v čase nákupu a spotreby v technickom preukaze vozidla.

Evidencia nákupu a výpočet spotreby PHL sú nasledovné:

Dátum	Zostatok v nádrži	Nákup					Spotreba
		Litre	Základ v €	DPH v €	Spolu v €	Za liter v €	Uznaná v €	Neuznaná v €	Litre
K 1. 1.	9,62
4. 1.		35,20	46,46	9,29	55,75	1,32
18. 1.		40,55	54,34	10,87	65,21	1,34
27. 1		38,70	51,47	10,29	61,76	1,33
K 31. 1.		114,45	152,27	30,45	182,72
K 31. 1.	33,97						91,13	15,96	90,10

Spotreba za január v litroch	6,18 x 1 458 : 100 = 90,10
Zostatok PHL k 31. 1. v litroch	9,62 + 114,45 – 90,10 = 33,97
Ocenenie cenou posledného nákupu	33,97 x 1,33 = 45,18
Spotreba za január v €	152,27 – 45,18 = 107,09
Priemerná cena spotrebovaných PHL	107,09 : 90,10 = 1,19
Spotreba na súkromné účely v €	217 km x 6,18 l/100 km x 1,19 €/l = 15,96
Odvod DPH	15,96 x 20 % = 3,19
Spotreba na podnikateľské účely v €	107,09 € – 15,96 € = 91,13

Podnikateľ nákup PHL účtuje v peňažnom denníku v deň nákupu na základe dokladu o nákupe ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení zásoby v sume bez DPH a ako výdavky, ktoré neovplyvňujú základ dane, v členení DPH vo výške DPH. Za účelom evidencie odjazdených kilometrov a spotreby PHL vedie evidenciu jázd. Vyúčtovanie spotreby robí mesačne vždy k poslednému dňu v mesiaci. V mesiacoch, keď boli uskutočnené jazdy aj na súkromné účely, je povinný odviesť DPH z nákupu PHL spotrebovaných na súkromné účely. Za mesiac január je to zo spotreby 15,96 € odvod DPH vo výške 3,19 €.
Z takto realizovaného vyúčtovania spotreby podnikateľ už v priebehu účtovného obdobia môže zistiť rozdiel medzi skutočnou a prepočítanou spotrebou PHL a prípadnú nadspotrebu vylúčiť z daňových výdavkov. V rámci ročnej inventarizácie zistí skutočný zostatok PHL v nádrži a urobí kontrolný prepočet spotreby PHL za celé účtovné obdobie nasledovne:

Obdobie	Nákup		Spotreba			Zostatok
	Litre	€	Litre	Uznaná v €	Neuznaná v €	Litre	€
K 1. 1.	9,62
január	114,45	152,27	90,10	91,13	15,96	33,97	45,18
február až december						14,50	20,30
Spolu	1 381,52	1 932,50	1 376,64	1 823,18	104,12	14,50	20,30

Keďže vykázaný zostatok k 31. 12. 2013 súhlasí so skutočným zostatkom PHL v nádrži motorového vozidla a spotreba za celé účtovné obdobie je dokladovaná predpísaným spôsobom, podnikateľ v rámci účtovných uzávierkových operácií už účtovať nebude.

b) alebo na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel, t. j. na základe:

• dokladov o nákupe pohonných látok,
• presného sledovania evidencie jázd v členení na súkromné a služobné účely vrátane zdokumentovania spotreby na základe vybavenia príslušného vozidla zariadením satelitného sledovania pohybu vozidla, evidencie jázd a spotreby.

Pri využívaní tohto spôsobu preukazovania výdavkov na spotrebované pohonné látky pri služobných cestách sú všetky preukázané výdavky v plnej výške vrátane preukázanej nadspotreby uznaným daňovým výdavkom, prepočet spotreby nie je potrebné vykonávať. Nákup pohonných látok môže byť zaúčtovaný v daňových výdavkoch najviac do výšky vykázanej spotreby z prístrojov satelitného sledovania.

Príklad č. 3:
Podnikateľ má v obchodnom majetku zaradené motorové vozidlo so satelitným systémom sledovania prevádzky vozidla, ktoré používa on a jeho zamestnanci výlučne na podnikateľské účely. Z prístrojov satelitného systému vyplýva, že za mesiac január 2013 vozidlo odjazdilo 1 950 km a spotrebovalo 115,02 litra pohonných látok. Nákup PHL bol nasledovný:

Evidencia nákupu a výpočet spotreby PHL sú nasledovné:

Dátum	Zostatok		Nákup					Spotreba
	Litre	€	Litre	Základ v €	DPH v €	Spolu v €	Za liter v €	Litre	€
K 1. 1.	11,52	15,55
9. 1.			54,25	72,15	14,43	86,58	1,33
24. 1.			58,94	79,57	15,91	95,48	1,35
K 31. 1.			113,19	151,72	30,34	182,06
K 31. 1.	9,69	13,08						115,02	154,19

Spotreba – podľa satelitného systému	115,02 l
Zostatok k 31. 1.	11,52 + 113,19 – 115,02 = 9,69 l
Ocenenie zostatku cenou posledného nákupu	9,69 x 1,35 = 13,08 €
Daňovo uznaná spotreba	15,55 + 151,72 – 13,08 = 154,19 €

Podnikateľ nákup PHL účtuje v peňažnom denníku v deň nákupu na základe dokladu o nákupe ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení nákup zásoby v sume bez DPH a ako výdavky, ktoré neovplyvňujú základ dane, v členení DPH vo výške DPH. Vyúčtovanie spotreby robí mesačne vždy k poslednému dňu v mesiaci na základe údajov zo satelitného systému sledovania prevádzky vozidla. V rámci ročnej inventarizácie zistí skutočný zostatok PHL v nádrži a urobí prepočet spotreby PHL za celé účtovné obdobie nasledovne:

Obdobie	Nákup		Spotreba		Zostatok
	Litre	€	Litre	€	Litre	€
K 1. 1.	11,52	15,55
január	113,19	151,72	115,02	154,19	33,97	45,18
február až december					22,52	30,40
Spolu	1 356,22	1 830,60	1 345,22	1 816,04	22,52	30,40

Pretože v daňových výdavkoch v priebehu účtovného obdobia bol zaúčtovaný nákup PHL vyšší ako spotreba, podnikateľ je povinný v rámci účtovných uzávierkových operácií o rozdiel, t. j. 1 830,60 – 1 816,04 = 14,56 €, znížiť výdavky na nákup PHL.

c) alebo vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie a primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne, t. j. na základe:

• dokladov o nákupe pohonných látok, z ktorých do daňových výdavkov uplatní čiastku vo výške 80 %,
• primeraného počtu najazdených kilometrov preukázaných stavom tachometra napr. k prvému dňu v mesiaci a k poslednému dňu v mesiaci, a to v členení na odjazdené kilometre na súkromné a služobné účely pre každé motorové vozidlo samostatne.

Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov na nákup pohonných látok môže byť spôsob účtovania nasledovný:

• v priebehu účtovného obdobia každý nákup pohonných látok na základe dokladu o kúpe rozúčtovať vo výške 80 % do daňových výdavkov a 20 % do nedaňových výdavkov, po skončení účtovného obdobia k 31. 12. vykonať kontrolný prepočet a rozdiel, napr. v dôsledku využívania motorového vozidla aj na súkromné účely, z daňových výdavkov vystornovať,
• v priebehu účtovného obdobia nákup pohonných látok vo výške dokladovaného nákupu účtovať do daňových výdavkov a po skončení zdaňovacieho obdobia na základe prepočtu za celé zdaňovacie obdobie rozdiel z daňových výdavkov vystornovať,
• výdavky na nákup pohonných látok na základe prepočtu za celé zdaňovacie obdobie vo výške 80 % z celkového nákupu zaúčtovať k 31. 12.

Príklad č. 4:
Podnikateľ má v obchodnom majetku zaradené motorové vozidlo, ktoré používa on a jeho zamestnanci na podnikateľské účely a príležitostne aj na súkromné účely. Výdavky na spotrebované pohonné látky uplatňuje vo forme paušálnych výdavkov. V januári podľa stavu tachometra preukázal celkový počet najazdených kilometrov 1 025 km, z toho 958 km na podnikateľské účely a 67 km na súkromné účely.

Evidencia nákupu a výpočet paušálnych výdavkov z preukázaného nákupu PHL sú nasledovné:

Dátum	Nákup				Spotreba
	Litre	Základ v €	DPH v €	Spolu v €	Na podnikanie		Súkromne
					80 %	20 %
3. 1.	35,58	49,10	9,82	58,92
12. 1.	31,40	43,33	8,67	52,00
28. 1.	36,29	50,08	10,02	60,10
	103,27	142,51	28,51	171,02	106,55	26,64 + 5,33 DPH	9,32 + 1,87 DPH
			odpočet 21,31

Pomer odjazdených km k celkovému počtu	958 : 1 025 = 93,46 %
PHL na podnikateľské účely	142,51 x 93,46 % = 133,19 €
Daňové paušálne výdavky z ceny bez DPH	133,19 x 80 % = 106,55 €
Nedaňové výdavky	20 % na podnik. účely: 133,19 x 20 % = 26,64 € na súkromné účely: 142,51 x 6,54 % = 9,32 €

Podnikateľ paušálne výdavky z preukázaného nákupu pohonných látok na základe takéhoto vyúčtovania, ktorého prílohou sú doklady o nákupe, účtuje mesačne vždy posledný deň v mesiaci. Dňa 31. 1. 2013 zaúčtuje celkový nákup PHL vo výške 171,02 € ako daňové výdavky na nákup PHL vo výške 106,55 €, nedaňové výdavky v členení DPH vo výške 21,31 € (s nárokom na odpočet) a nedaňové výdavky v členení ostatné vo výške 43,16 €.

Podnikateľ takto postupuje v rámci celého kalendárneho roka. Po skončení kalendárneho roka je povinný urobiť prepočet za celé zdaňovacie obdobie a overiť, či z nakúpených pohonných látok boli do daňových výdavkov zaúčtované paušálne výdavky maximálne vo výške 80 % z celkového nákupu v závislosti od primeraného počtu najazdených kilometrov za celé zdaňovacie obdobie. Primeranosť počtu najazdených kilometrov môže byť posúdená vo vzťahu k spotrebe motorového vozidla uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze a vo vzťahu k vykonávanej podnikateľskej činnosti. Prepočet za celé zdaňovacie obdobie bude nasledovný:

Obdobie	Nákup v cene bez DPH	Nákup na súkromné účely v cene € bez DPH	Zaúčtovaný nákup na podnikateľské účely (80 %) v cene bez DPH
január	142,51	9,32	106,55
február až december
Spolu	1 812,22	125,65	1 348,95
80 % z nákupu PLH na podnikateľské účely: (1 812,22 – 125,65) x 80 %			1 349,26

Keďže v daňových výdavkoch v priebehu účtovného obdobia bol zaúčtovaný nákup PHL vo výške paušálnych výdavkov v sume nižšej, ako je 80 % z celkového nákupu PHL na podnikateľské účely a podnikateľ preukázal primeraný počet najazdených kilometrov stavom tachometra, v rámci účtovných uzávierkových operácií už účtovať nebude.

Všetky tri spôsoby preukazovania spotreby pohonných látok sú rovnocenné. Daňovník si môže určiť sám, ako bude uplatňovať preukázateľne vynaložené výdavky na spotrebované pohonné látky pre jednotlivé motorové vozidlá.

Ak podnikateľ, platiteľ DPH, využíva motorové vozidlo zaradené do obchodného majetku a do daňových výdavkov si uplatňuje výdavky za spotrebované pohonné látky v zmysle § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, má v zmysle § 49 zákona o dani z pridanej hodnoty právo na odpočítanie DPH za predpokladu, že:

• spotreba pohonných látok súvisí s pracovnými cestami na účely podnikania na dodávku tovarov a služieb, ktoré nie sú od dane oslobodené,
• daň bola voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku,
• má faktúru, ktorou je aj doklad z elektronickej registračnej pokladnice.

Platiteľ DPH tak môže odpočítať daň z nákupov pohonných látok. Zákon o DPH neukladá povinnosť prepočítať spotrebu podľa technického preukazu, odpočet dane sa uskutoční na základe dokladov o nákupe pohonných látok.

Platiteľ DPH, ktorý uplatňuje výdavky na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel, napr. evidenciou najazdených kilometrov a spotrebovaných pohonných látok, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov.

V prípade, že podnikateľ, platiteľ DPH, uplatnil odpočítanie dane z nakúpených pohonných látok a výpočet robí v cenách bez DPH, pri použití motorového vozidla na iné ako podnikateľské účely je povinný odpočítanú daň odviesť, pretože použitie pohonných látok na osobnú spotrebu sa v zmysle zákona o DPH považuje za dodanie za protihodnotu.

Služby

Ako služby sa účtujú výdavky, ktoré majú povahu nakupovaných služieb, napr. spotreba energií, telefónne služby, poštové služby, bankové činnosti, právne služby, nájomné, výdavky na cestovné.

Príklady účtovania výdavkov na služby:

Poštovné

Poštovné môže byť platené v hotovosti, poštovými známkami alebo po dohode so Slovenskou poštou formou úverovaného poštovného. Výdavky na poštovné sa účtujú v deň platby za poštové služby alebo nákupu poštových známok.

Poplatky za telefón, fax, internet

Pri týchto výdavkoch je potrebné preukázať, že ide o výdavky v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a dosahovaním zdaniteľných príjmov. Pri využívaní tzv. služobných telefónov aj na súkromné účely je potrebné z daňových výdavkov vylúčiť poplatky za hovory na súkromné účely podnikateľa aj jeho zamestnancov. V prípade, že podnikateľ využíva súkromný telefón aj na podnikateľské účely, do daňových výdavkov môže uplatniť iba poplatky za hovory na podnikateľské účely preukázané rozpisom hovorov alebo percentuálnym podielom z celkového poplatku za uskutočnené hovory.

Príklad č. 5:
Faktúra zo dňa 10. 1. 2013 za mobilné telefóny, ktoré sú využívané podnikateľom a jeho zamestnancami výlučne na podnikateľské účely, vo výške 55,20 € + 11,04 € DPH, spolu 66,24 €, zaplatená dňa 15. 1. 2013 a zaúčtovaná v plnej výške do výdavkov na služby.

Platby za energie

Platby za dodávku elektrickej energie, tepla, vody, plynu, ktoré majú charakter zálohových platieb, sa účtujú ako daňové výdavky na služby v deň platby zálohy. Nedoplatok, ktorý vznikne pri celkovom vyúčtovaní, sa zaúčtuje ako daňový výdavok v deň úhrady nedoplatku. Preplatok, ktorý dodávateľ energie vráti, podlieha dani z príjmov a môže sa zaúčtovať ako storno daňového výdavku alebo ako ostatný zdaniteľný príjem. Uvedené platí v prípade, že podnikateľ podniká v priestoroch, ktoré má zaradené do obchodného majetku alebo v prenajatých priestoroch s dodávkou energií na vlastné obchodné meno.

Príklad č. 6:
Faktúra zo dňa 1. 1. 2013 za dodávku plynu vo výške 310 € + 62 € DPH, spolu 372 €, uhradená dňa 14. 1. a zaúčtovaná do výdavkov na služby.

Nájomné

Spôsob účtovania nájomného ako výdavkov na služby je podmienený väzbou na dosahovanie, zabezpečovanie a udržiavanie zdaniteľných príjmov nájomcu. Výdavky na nájomné zaplatené fyzickej osobe je zároveň aj v sústave jednoduchého účtovníctva potrebné časovo rozlíšiť. Vyplýva to z § 19 ods. 4 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého sa takto zaplatené nájomné za príslušné zdaňovacie obdobie uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy pripadajúcej na zdaňovacie obdobie.

Príklad č. 7:
Podnikateľ podniká v prenajatých nebytových priestoroch, ktoré má prenajaté od fyzickej osoby. Podľa zmluvy o nájme nájomné platí vždy v máji za máj až október a v novembri za november až apríl vo výške 600 € dopredu.

Nájomné zaplatené 31. 5. 2013 zaúčtuje v plnej výške do daňových výdavkov. Nájomné zaplatené 30. 11. 2013 sa za zdaňovacie obdobie roku 2013 môže do daňových výdavkov uznať len vo výške 200 €, čiastku 400 € bude musieť zaúčtovať do výdavkov neovplyvňujúcich základ dane. Zároveň nájomné zaplatené v novembri 2012, z ktorého tiež čiastka 400 € nebola daňovo uznaná, zaúčtuje v rámci účtovných uzávierkových operácií k 31. 12. 2013 do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v členení služby.

Mzdy

Mzdy a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov poskytované v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce a pracovnoprávnych predpisov sa v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bodu 6 zákona o dani z príjmov považujú za daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ak sú zamestnancom poskytované plnenia nad rámec Zákonníka práce, je potrebné skúmať, či ide o nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve uzavretej medzi zamestnávateľom a príslušným odborovým orgánom a či Zákonník práce povoľuje rozšírenie nárokov v kolektívnej zmluve. Kolektívna zmluva môže byť nahradená aj vnútorným predpisom zamestnávateľa, ale len v prípade, ak to Zákonník práce pripúšťa. Plnenia poskytované vo väčšom rozsahu, ako ustanovuje Zákonník práce alebo sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, alebo vo vnútornom predpise, nie je možné uplatniť do daňových výdavkov, napr. odmeny poskytnuté zamestnancom pri príležitosti výročia vzniku zamestnávateľa, pretože v zmysle § 118 ods. 3 Zákonníka práce nejde o pracovné alebo životné výročie zamestnanca, ale o výročie zamestnávateľa, odstupné podľa § 76 Zákonníka práce vyplatené pri rozviazaní pracovného pomeru z iných dôvodov, ako sú ustanovené v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce a pod.

Výdavky na mzdy v súlade s § 4 ods. 6 a 8 postupov účtovania obsahujú:

• čisté mzdy vyplatené zamestnancom vrátane vyplateného daňového bonusu, a to z prostriedkov zamestnávateľa,
• poistné a príspevky na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
• daň z príjmu zo závislej činnosti a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti,
• daňový bonus vrátený správcom dane, účtovaný ako storno.

Mzdy poskytnuté zamestnávateľom a vyplatené zamestnancom

V zmysle § 118 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom právnom vzťahu upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších noviel. Sumu minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok ustanovuje vláda SR nariadením vlády. Podľa § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde vláda nariadením vlády SR č. 326/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy, ustanovila s účinnosťou od 1. januára 2013 minimálnu mzdu na:

• 337,70 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 1,941 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práceposkytuje zamestnancom:

• mzdu v závislosti od odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu (§ 118 – § 120),
• mzdu za prácu nadčas (§ 121),
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (§ 122),
• mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123),
• mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce (§ 124),
• mzdu pri výkone inej práce (§ 125),
• naturálnu mzdu (§ 127),
• plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním, ktoré sa za mzdu nepovažujú (§ 118 ods. 2) a poskytujú sa podľa Zákonníka práce alebo podľa osobitných predpisov, a to:
  • náhrady mzdy: za dovolenku, pri plnení brannej povinnosti a pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách, pri zvyšovaní kvalifikácie, pri osobných prekážkach v práci, pri prekážkach na strane zamestnávateľa,
  • odstupné a odchodné,
  • cestovné náhrady,
  • príspevky zo sociálneho fondu,
  • výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií,
  • daňový bonus,
  • náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
  • náhrady za pracovnú pohotovosť.

Zamestnávateľ v zmysle § 131 ods. 1 Zákonníka práce vykonáva prednostné zrážky zo mzdy, ktorými sú predovšetkým:

• zrážky poistného na sociálne poistenie v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pričom zamestnanec platí poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové starobné poistenie, dôchodkové invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,
• zrážky preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení,
• zrážky nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie vykonaného zamestnávateľom v zmysle § 19 zákona o zdravotnom poistení,
• zrážky príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie v zmysle zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dô­chodkovom sporení v prípade, že zamestnanec je účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia a má s príslušnou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou uzatvorenú účastnícku zmluvu a so zamestnávateľom dohodu o zrážkach,
• zrážky preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti zaúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie v súlade s § 35 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, pričom zohľadní uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 zákona v závislosti od preukázania nároku zamestnancom podľa § 37 zákona,
• zrážky daňového nedoplatku z ročného zúčtovania dane z príjmov zo závislej činnosti vykonaného zamestnávateľom v zmysle § 38 zákona v prípade, že nedoplatok presahuje sumu 3,32 €,
• ďalšie zrážky nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka, na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva.

Po vykonaní prednostných zrážok môže zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca zraziť ďalšie zrážky špecifikované v § 131 ods. 2 a 3 Zákonníka práce.

Poistné na zdravotné poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec

Zamestnanec na účely zdravotného poistenia je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku.
Fyzická osoba sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo závislej činnosti.

Sadzby poistného sú:

• sadzba poistného pre zamestnanca: 4 % z vymeriavacieho základu,
• sadzba poistného pre zamestnanca, ak je osoba so zdravotným postihnutím: 2 % z vymeriavacieho základu.

Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba:

• uznaná za invalidnú,
• s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.

Vymeriavací základ je:

• najmenej úhrn vymeriavacích základov za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné, minimálny vymeriavací základ nie je obmedzený výškou minimálnej mzdy,
• najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Priemerná mesačná mzda za rok 2011 je 786,00 €, maximálny ročný vymeriavací základ pre rok 2013 je 47 160 €,
• vyššie uvedený vymeriavací základ najviac zvýšený o sumu vyplatených dividend, najviac však o 120-násobok priemernej mesačnej mzdy.

Výška preddavku na poistné zamestnanca je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy.

Výška preddavkov na poistné zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, okrem:

• dohody o brigádnickej práci študentov,
• dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti:
  • poberateľov výsluhového dôchodku, ak dovŕšili dôchodkový vek,
  • poberateľov invalidného výsluhového dôchodku,
  • poberateľov starobného dôchodku,
  • poberateľov invalidného dôchodku

od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013 je najviac:

Zamestnanec	Sadzba poistného	Vymeriavací základ najviac v €	Preddavok na poistné najviac v €
Bez zdravotného postihnutia	4 %	3 930,00	157,20
So zdravotným postihnutím	2 %	3 930,00	78,60

Poistné na sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec

Zamestnanec na účely sociálneho poistenia podľa § 4 zákona o sociálnom poistení je:

• na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, okrem:
  • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
  • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom:
    • starobného dôchodku,
    • invalidného dôchodku,
    • výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov a dovŕšila dôchodkový vek,
    • invalidného výsluhového dôchodku,
  • žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,
• na účely dôchodkového poistenia aj:
  • fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem zo závislej činnosti, okrem:
    • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ak priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to 66 eur), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 eur),
    • žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,
  • fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to 66 eur), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 eur),
  • fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom:
    • starobného dôchodku,
    • invalidného dôchodku,
    • výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov a dovŕšila dôchodkový vek,
    • invalidného výsluhového dôchodku,
  • na účely úrazového poistenia fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie,
  • na účely garančného poistenia fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie.

Sadzby poistného sú:

• sadzba poistného na nemocenské poistenie: 1,4 % z vymeriavacieho základu,
• sadzba poistného na starobné poistenie: 4 % z vymeriavacieho základu,
• sadzba poistného na invalidné poistenie: 3 % z vymeriavacieho základu; poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený, po priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku,
• sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti: 1 % z vymeriavacieho základu.

Poistné na invalidné poistenie neplatí:

• zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený, po priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek,
• zamestnávateľ za uvedeného zamestnanca.

Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na:

• zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry),
• obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,
• fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok. Sumu všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením. Všeobecným vymeriavacím základom podľa § 1 opatrenia MPSVaR SR č. 136/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma za kalendárny rok 2011, je suma 9 432 €.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť, ktorá zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, je príjem z vykonávania zárobkovej činnosti okrem:

• príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,
• príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca,
• príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom ako príspevok na podporu zamestnávania podľa zákona o službách zamestnanosti.

Vymeriavacím základom zamestnanca je aj podiel na zisku vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní.
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu:

• zamestnanca s pravidelným príjmom je kalendárny mesiac, za ktorý sa poistné platí,
• zamestnanca s nepravidelným príjmom je každý kalendárny mesiac trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku,
• zamestnanca s nepravidelným príjmom na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je obdobie trvania tohto právneho vzťahu.

Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti v kalendárnom roku je v úhrne mesačne najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie.
Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia vylúčené z povinnosti platiť poistné podľa § 140 zákona, vymeriavací základ sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné.
Výška poistného na jednotlivé druhy poistenia zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu s právom na pravidelný príjem od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013 je najviac:

Zamestnanec	Sadzba poistného	Vymeriavací základ najviac v €	Poistné najviac v €
Nemocenské poistenie	1,4 %	3 930,00	55,02
Starobné poistenie	4 %	3 930,00	157,20
Invalidné poistenie	3 %	3 930,00	117,90
Poistenie v nezamestnanosti	1 %	3 930,00	39,30
Poistné spolu	9,4 %		369,42

Výška poistného na jednotlivé druhy poistenia zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu s právom na nepravidelný príjem od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013 je najviac:

Zamestnanec	Sadzba poistného	Vymeriavací základ najviac v €	Poistné najviac v €
Nemocenské poistenie	neplatí
Starobné poistenie	4 %	3 930,00	157,20
Invalidné poistenie	3 %	3 930,00	117,90
Poistenie v nezamestnanosti	neplatí
Poistné spolu	7 %		275,10

Preddavky na daň z príjmu zo závislej činnosti a daňový bonus

Zamestnávateľ vyberie preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zaúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo za zdaňovacie obdobie, a to znížený o:

• sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
• nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, pričom za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v zmysle § 11 ods. 2 písm. a) zákona, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru, je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima. Suma platného životného minima k 1. 1. 2013 je 194,58 €. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v zdaňovacom období roku 2013, ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 19 458 €, je 3 735,94 €. Mesačne sa uplatní 311,32 € – 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnanec preukazuje podpísaním Vyhlásenia na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (na tlačive, vzor ktorého vydalo Ministerstvo financií SR oznámením č. MF/28670/2011-72 uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 13/2011).

Zamestnávateľ prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus, ak zamestnanec podpíše vyhlásenie:

• pri nástupe do zamestnania do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania,
• každoročne najneskôr do konca januára,
• kedykoľvek v priebehu zdaňovacieho obdobia.

U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie na zdanenie príjmov, je zdaniteľnou mzdou príjem zo závislej činnosti, ktorý mu zamestnávateľ vyplatí, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.
Spôsob zdanenia zdaniteľnej mzdy, bez ohľadu na výšku tejto mzdy, bude závisieť od toho, či zamestnanec má alebo nemá podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov:

• v prípade, že zamestnanec má podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň s uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane,
• v prípade, že zamestnanec nemá podpísané vyhlásenie, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane.

Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy je:

• 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. 19 % zo sumy do 2 866,81 eura,
• 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. zo sumy do 2 866,81 eura 19 % a zo sumy od 2 866,82 eura 25 %.

Preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu u toho zamestnanca, ktorý si prostredníctvom vyhlásenia na zdanenie príjmov daňový bonus uplatnil a výška jeho mzdy v príslušnom kalendárnom mesiaci je aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. Výška daňového bonusu sa zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima. Od 1. 7. 2012 je suma daňového bonusu 21,03 € mesačne.

Poistné a príspevky platené podnikateľom a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov

Poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie v súlade so zákonom o zdravotnom poistení a zákonom o sociálnom poisteníplatené daňovníkom s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa v zmysle § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov považuje za daňové výdavky daňovníka vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Za daňové výdavky sa považujú aj výdavky na dobrovoľné sociálne poistenie vrátane dobrovoľného poistného na poistenie v nezamestnanosti platené daňovníkom s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov ako dobrovoľne poistenej osoby, pretože aj dobrovoľne poistená osoba je povinná platiť poistné v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené daňovníkom s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti na základe poistnej zmluvy nie sú daňovými výdavkami.

Poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie v súlade so zákonom o zdravotnom poistení a zákonom o sociálnom poistenízamestnávateľom za zamestnancov sa v zmysle § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov považuje za daňové výdavky zamestnávateľa. Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v súlade so zákonom o doplnkovom dôchodkovom sporení a uzatvorenou zamestnávateľskou zmluvou a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého druhu platené zamestnávateľom za zamestnancov sa v zmysle § 19 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov považujú za daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, najviac však do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia.

Poistné na zdravotné a sociálne poistenie platené za fyzickú osobu alebo podnikateľa

Poistné samostatne zárobkovo činnej osoby na zdravotné poistenie

Samostatne zárobkovo činná osoba na účely zdravotného poistenia je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa § 67 zákona o správe daní v súvislosti so zárobkovou činnosťou podľa § 6 zákona o dani z príjmov.
Sadzba poistného pre samostatne zárobkovo činnú osobu je 14 % z vymeriavacieho základu. Ak samostatne zárobkovo činná osoba je osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je vo výške:

• podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého v rozhodujúcom období,
• ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti,
• a koeficientu
  • na rok 2013 – 1,9,
  • na rok 2014 – 1,6,
  • od roku 2015 – 1,486.

Minimálny základ samostatne zárobkovo činnej osoby je 50 % z priemernej mesačnej mzdy. Minimálny základ sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát alebo počas ktorých sa poistenec nepovažoval za samostatne zárobkovo činnú osobu.
Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je:

• najmenej úhrn minimálnych vymeriavacích základov za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné,
• najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu.

Preddavok na poistné v roku 2013 sú samostatne zárobkovo činné osoby povinné vypočítať, platiť a odvádzať vo výške určenej sadzbou poistného z podielu pomernej časti základu dane, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné, a koeficientu 1,9 dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov, od 1. januára do 31. decembra.

Výška preddavku na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby je:

• najmenej vo výške určenej sadzbou poistného z minimálneho základu,
• najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy.

Zdravotná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti samostatne zárobkovo činnej osoby povinnej odvádzať preddavky na poistné povoliť aj inú výšku preddavkov pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno preukázať, že v ročnom zúčtovaní poistného bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného.

Výška preddavkov samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá zároveň nie je zamestnancom alebo poistencom štátu, od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013 je:

Samostatne zárobkovo činná osoba	Sadzba poistného	Vymeriavací základ v €		Preddavok na poistné v €
		najmenej	najviac	najmenej	najviac
Bez zdravotného postihnutia	14 %	393,00	3 930,00	55,02	550,20
So zdravotným postihnutím	7 %	393,00	3 930,00	27,51	275,10

Na samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu, sa nevzťahuje minimálny vymeriavací základ.

Príklad č. 8:
Podnikateľ pri určení vymeriavacieho základu SZČO pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie vychádza z údajov za rok 2011, kedy dosiahol základ dane 11 294,50 € a poistné na zdravotné a sociálne poistenie zaplatil spolu vo výške 1 848,06 €:

Vymeriavací základ pre rok 2013	11 294,50 + 1 848,06 : 12 : 1,9 = 576,42 €
Preddavky na poistné v roku 2013	576,42 x 14 % = 80,69 €

Poistné samostatne zárobkovo činnej osoby na sociálne poistenie

Samostatne zárobkovo činná osoba na účely sociálneho poistenia je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná pre daňové účely podľa zákona o správe daní v súvislosti so zárobkovou činnosťou podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Sadzby poistného povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sú:

• sadzba poistného na nemocenské poistenie: 4,4 % z vymeriavacieho základu,
• sadzba poistného na starobné poistenie: 18 % z vymeriavacieho základu,
• sadzba poistného na invalidné poistenie: 6 % z vymeriavacieho základu,
• sadzba poistného do rezervného fondu solidarity: 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je:

• podiel pomernej časti dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti,
• ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti,
• a koeficientu:
  • od 1. 7. 2013 alebo od 1. 10. 2013 (ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania) – 1,9,
  • od 1. 7. 2014 alebo od 1. 10. 2014 – 1,6,
  • od 1. 7. 2015 alebo od 1. 10. 2015 – 1,486.

Vymeriavací základ povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.
Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby v úhrne je mesačne najviac päťnásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

Minimálne a maximálne poistné sa v priebehu kalendárneho roka meniť nebude. V priebehu kalendárneho roka od 1. 7. alebo od 1. 10. sa výška poistného bude meniť v závislosti od vymeriavacieho základu.
Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia vylúčené z povinnosti platiť poistné podľa § 140 zákona, vymeriavací základ sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné.
Výška poistného na jednotlivé druhy poistenia povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013 je:

Samostatne zárobkovo činná osoba	Sadzba poistného	Vymeriavací základ v €		Poistné v €
		najmenej	najviac	najmenej	najviac
Nemocenské poistenie	4,4 %	393,00	3 930	17,29	172,92
Starobné poistenie	18 %	393,00	3 930	70,74	707,40
Invalidné poistenie	6 %	393,00	3 930	23,58	235,80
Rezervný fond solidarity	4,75 %	393,00	3 930	18,66	186,67
Poistné spolu	33,15 %			130,27	1 302,79

Samostatne zárobkovo činná osoba sa stane povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, ak jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Od 1. 7. 2013 sa stane povinne poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou osoba, ktorá za rok 2012 dosiahla príjem vyšší ako 4 716 €.

Príklad č. 9:
Podnikateľ platí poistné na povinné sociálne poistenie od 1. 7. 2012 z vymeriavacieho základu stanoveného zo základu dane, ktorý dosiahol v roku 2011 vo výške 11 294,50 €:

Vymeriavací základ od 1. 7. 2012 do 30. 6. 2013	11 294,50 : 12 : 2 = 470,60 €
Poistné od 1. 7. 2012 do 30. 6. 2013 –   nemocenské poistenie 4,4 % –   starobné poistenie 18 % –   invalidné poistenie 6 % –   rezervný fond solidarity 4,75 % –   poistné spolu:	20,70 €  84,70 €  28,23 €  22,35 € 155,98 €

Pri určení vymeriavacieho základu SZČO pre platenie poistného na povinné sociálne poistenie od 1. 7. 2013 bude vychádzať z údajov za rok 2012, kedy dosiahol základ dane vo výške 23 661,12 € a poistné na zdravotné a povinné sociálne poistenie zaplatil spolu vo výške 1 979,24 €:

Vymeriavací základ od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014	23 661,12 + 1 979,24 :12 :1,9 = 1 124,57 €
Poistné od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014 –   nemocenské poistenie 4,4 % –   starobné poistenie 18 % –   invalidné poistenie 6 % –   rezervný fond solidarity 4,75 % –   poistné spolu:	49,48 € 202,42 € 67,47 € 53,41 € 372,78 €

Dobrovoľné sociálne poistenie

Popri povinnom sociálnom poistení je možné uzatvoriť aj dobrovoľné sociálne poistenie. Dobrovoľné poistenie vzniká dňom prihlásenia sa na toto poistenie a zaniká odo dňa odhlásenia sa. Sadzby poistného sú rovnaké ako pri povinnom poistení. Vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby je ňou určená suma. Minimálny a maximálny mesačný vymeriavací základ je rovnaký ako u povinne poistených osôb.

Výška poistného na jednotlivé druhy poistenia dobrovoľne poistenej osoby od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013 je:

	Sadzba	Vymeriavací základ v € najmenej	Poistné najmenej v €
			Dobrovoľné dôchodkové poistenie	Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti	Dobrovoľné dôchodkové poistenie a v nezamestnanosti	Dobrovoľné dôchodkové  a nemocenské poistenie	Dobrovoľné nemocenské, dôchodkové a v nezamestnanosti
Nemocenské poist.	4,4 %	393				17,29	17,29
Starobné poistenie	18 %	393	70,74		70,74	70,74	70,74
Invalidné poistenie	6 %	393	23,58		23,58	23,58	23,58
Rezervný fond	4,75 %	393	18,66		18,66	18,66	18,66
V nezamestnanosti	2 %	393		7,86	7,86		7,86
Poistné najmenej			112,98	7,86	120,84	130,27	138,13

	Sadzba	Vymeriavací základ v € najmenej	Poistné najviac v €
			Dobrovoľné dôchodkové poistenie	Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti	Dobrovoľné dôchodkové poistenie a v nezamestnanosti	Dobrovoľné dôchodkové a nemocenské poistenie	Dobrovoľné nemocenské, dôchodkové a v nezamestnanosti
Nemocenské poist.	4,4 %	3 930				172,92	172,92
Starobné poistenie	18 %	3 930	707,40		707,40	707,40	707,40
Invalidné poistenie	6 %	3 930	235,80		235,80	235,80	235,80
Rezervný fond	4,75 %	3 930	186,67		186,67	186,67	186,67
V nezamestnanosti	2 %	3 930		78,60	78,60		78,60
Poistné najviac			1 129,87	78,60	1 208,47	1 302,79	1 381,39

Príklad č. 10:
Podnikateľ ako samostatne zárobkovo činná osoba platí okrem poistného na povinné sociálne poistenie aj dobrovoľné dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu 500 €, t. j. 18 % = 90 €, 6 % = 30 € a 4,75 % = 23,75 €, spolu 143,75 €.

Poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie platené zamestnávateľom za zamestnancov

Poistné na zdravotné poistenie platené zamestnávateľom

Sadzby poistného sú:

• sadzba pre zamestnávateľa: 10 % z vymeriavacieho základu,
• sadzba pre zamestnávateľa, ak zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím: 5 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca.
Vymeriavací základ je:

• najmenej úhrn vymeriavacích základov za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné, t. j. minimálny vymeriavací základ nie je obmedzený výškou minimálnej mzdy,
• najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Priemerná mesačná mzda za rok 2011 je 786,00 €.

Výška preddavku na poistné zamestnávateľa je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca.
Výška preddavkov na poistné zamestnávateľa za zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013 je:

Zamestnávateľ	Sadzba poistného	Vymeriavací základ v € najviac	Preddavok na poistné v €
Za zamestnanca bez zdravotného postihnutia	10 %	3 930,00	393,00
Za zamestnanca so zdravotným postihnutím	5 %	3 930,00	196,50

Poistné na sociálne poistenie platené zamestnávateľom

Sadzby poistného na sociálne poistenie sú:

• sadzba poistného na nemocenské poistenie: 1,4 % z vymeriavacieho základu,
• sadzba poistného na starobné poistenie: 14 % z vymeriavacieho základu,
• sadzba poistného na invalidné poistenie: 3 % z vymeriavacieho základu; poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý neplatí poistné na invalidné poistenie,
• sadzba poistného na úrazové poistenie: 0,8 % z vymeriavacieho základu,
• sadzba poistného na garančné poistenie: 0,25 % z vymeriavacieho základu,
• sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti: 1 % z vymeriavacieho základu,
• sadzba poistného do rezervného fondu solidarity: 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Na účely úrazového a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj odmena jeho zamestnanca za prácu, ktorú vykonáva na základe zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov (z ktorej nie je povinne poistený).
Vymeriavací základ zamestnávateľa je mesačne najviac päťnásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou.

Výška poistného na jednotlivé druhy poistenia zamestnávateľa za zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu s právom na pravidelný príjem od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013 je:

Zamestnávateľ	Sadzba poistného	Vymeriavací základ v € najviac	Poistné v € najviac
Nemocenské poistenie	1,4 %	3 930	55,02
Starobné poistenie	14 %	3 930	550,20
Invalidné poistenie	3 %	3 930	117,90
Poistenie v nezamestnanosti	1 %	3 930	39,30
Garančné poistenie	0,25 %	3 930	9,82
Úrazové poistenie	0,8 %	neohraničený	neohraničené
Rezervný fond	4,75 %	3 930	186,67
Poistné spolu	25,2 %

Výška poistného na jednotlivé druhy poistenia zamestnávateľa za zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu s právom na nepravidelný príjem od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013 je:

Zamestnávateľ	Sadzba poistného	Vymeriavací základ v € najviac	Poistné v € najviac
Nemocenské poistenie	neplatí
Starobné poistenie	14 %	3 930	550,20
Invalidné poistenie	3 %	3 930	117,90
Poistenie v nezamestnanosti	neplatí
Garančné poistenie	0,25 %	3 930	9,82
Úrazové poistenie	0,8 %	neohraničený	neohraničené
Rezervný fond	4,75 %	3 930	186,67
Poistné spolu	22,80 %

Súhrnné účtovanie výdavkov na mzdy, poistné a príspevky

Výdavky na mzdy, poistné a príspevky sa v peňažnom denníku účtujú nasledovne:

• výplata preddavku na mzdu:
  • v hotovosti na základe výdavkového pokladničného dokladu ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení mzdy,
  • bezhotovostným prevodom z účtu zamestnávateľa na účty zamestnancov na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení mzdy,
• poistné na sociálne poistenie, poistné na zdravotné poistenie a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie uhradené prevodným príkazom na účty príslušnej Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a doplnkových dôchodkových spoločností ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a:
  • časť platenú za zamestnancov ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení mzdy,
  • časť platenú za zamestnávateľa ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení poistné a príspevky,
• preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení mzdy,
• ostatné zrážky zo mzdy zamestnancov uhradené v prospech príslušných fyzických alebo právnických osôb na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení mzdy,
• výplata mzdy zamestnancom vyplývajúca z vyúčtovania mzdy z pracovného pomeru alebo vyúčtovania odmeny z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – účtuje sa rovnako ako výplata preddavku na mzdu:
  • v hotovosti na základe výdavkového pokladničného dokladu ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení mzdy,
  • bezhotovostným prevodom z účtu zamestnávateľa na účty zamestnancov na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení mzdy,
• v prípade, že zamestnávateľ spolu so mzdou vypláca zamestnancom plnenia nad rámec Zákonníka práce a pracovnoprávnych predpisov, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami, tieto sa účtujú ako výdavky neovplyvňujúce základ dane,
• v prípade, že zamestnávateľ spolu so mzdou vypláca zamestnancom aj plnenia, ktoré v zmysle osobitných predpisov nemajú charakter mzdových výdavkov, napr. cestovné náhrady v zmysle zákona o cestovných náhradách, vyplatené plnenia sa účtujú v závislosti od konkrétneho výdavku ako výdavky ovplyvňujúce alebo neovplyvňujúce základ dane, napr. pri cestovných náhradách ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení ostatné výdavky,
• v prípade, že zamestnávateľ zráža zo mzdy zamestnancom aj záväzky zamestnancov voči zamestnávateľovi, napr. úhradu za poskytnuté stravné lístky, peňažná hodnota týchto zrážok musí byť zaúčtovaná ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení mzdy.

Príklad č. 11:
Zamestnanec má v pracovnej zmluve dohodnutú hodinovú mzdu 5,10 € za každú odpracovanú hodinu. Má podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov, v ktorom si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus na 1 dieťa. V januári odpracoval 19 dní/152 hodín a čerpal 3 dni dovolenky. Zamestnávateľ vyúčtoval mzdu:

Oč: 084           Novák Dušan         r. č. 740520/1234 Obdobie:         01/2013                 pracovný pomer						mzda: 5,10 €/hod.
Odpracované: Neodpracované:	19 dní	152 hod.	Základná mzda:		mesačná 0,00	hodinová 775,20	spolu 775,20
Príplatky	hodiny	sadzba	€	Náhrady	dni	hodiny	€
Sviatok Nadčas Nočné Pohotovosť				Dovolenka Nadčas	3	24	142,80
				Prémie Odmeny
Hrubá mzda:							918,00
Poistné	VZ	Zamestnanec		Zamestnávateľ		Spolu
		%	€	%	€	€
Zdravotné poistenie Nemocenské poistenie Starobné poistenie Invalidné poistenie Poist. v nezamest. Garančné poistenie Úrazové poistenie Rezer. fond solidarity	918,00 918,00 918,00 918,00 918,00 918,00 918,00 918,00	4 1,4 4 3 1 – – –	36,72 12,85 36,72 27,54  9,18 – – –	10 1,4 14 3 1 0,25 0,8 4,75	91,80  12,85 128,52  27,54  9,18  2,29  7,34  43,60	128,52  25,70 165,24  55,08  18,36  2,29  7,34  43,60
Poistné spolu			123,01		323,12	446,13
Základ dane Nezdaniteľná časť Zdaniteľná mzda Preddavok na daň Daňový bonus Preddavok	794,99 311,32 483,67 91,89 21,03 70,86		Zrážky zo mzdy			Ostatné náhrady
			Záloha Sporenie Poistné Výživné		150,00	Prac. neschop Odstupné
Suma k výplate	Hotovosť: Na účet: 574,13		Celková cena práce			1 241,12

Podnikateľ uzatvoril s fyzickou osobou dňa 11. 1. dohodu o pracovnej činnosti, v ktorej dohodli vykonávanie činnosti od 14. 1. na dobu neurčitú, každý pracovný deň v čase od 14,00 do 16,00 hod., s odmenou 2,50 eura za odpracovanú hodinu, splatnou mesačne. V súvislosti s uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu je zamestnávateľ povinný:

• prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti prostredníctvom Registračného listu FO, typ 5 – dohoda o pracovnej činnosti – pravidelný príjem, a to pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu práce,
• prihlásiť zamestnanca do príslušnej zdravotnej poisťovne prostredníctvom Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného, kód 2D, a to do 8 pracovných dní od nástupu do zamestnania.

Zamestnanec Vyhlásenie na zdanenie príjmov nepodpísal. V januári odpracoval 28 hodín a zamestnávateľ vyúčtoval odmenu:

Oč: 091            Kováč Peter       r. č. 731215/7896 Obdobie:         01/2013               dohoda o pracovnej činnosti					mzda: 2,50 €/hod.
Odpracované:	28 hod.	Odmena:				70,00 €
Poistné	VZ	Zamestnanec		Zamestnávateľ		Spolu
		%	€	%	€	€
Zdravotné poistenie Nemocenské poistenie Starobné poistenie Invalidné poistenie Poist. v nezamest. Garančné poistenie Úrazové poistenie Rezer. fond solidarity	70,00 70,00 70,00 70,00 70,00 70,00 70,00 70,00	4 1,4 4 3 1 – – –	2,80 0,98 2,80 2,10 0,70 – – –	10 1,4 14 3 1 0,25 0,8 4,75	7,00 0,98 9,80 2,10 0,70 0,17 0,56 3,32	9,80 1,96 12,60 4,20 1,40 0,17 0,56 3,32
Poistné spolu			9,38		24,63	34,01
Základ dane Nezdaniteľná časť Zdaniteľná mzda Preddavok na daň Daňový bonus Preddavok	70,00 0,00 70,00 13,30 0,00 13,30
Suma k výplate	Hotovosť: Na účet: 47,32	Celková cena práce			94,63

Podnikateľ uzatvoril so študentom dňa 14. 1. dohodu o brigádnickej práci študentov, v ktorej dohodli vykonávanie činnosti od 15. 1. do 31. 5., každý utorok a štvrtok od 14,00 do 17,00 hod., s odmenou 2,30 eura za odpracovanú hodinu, splatnou mesačne. Študent predložil doklad o uplatnení oslobodenia od platenia poistného a čestné vyhlásenie o neuplatnení oslobodenia u iného zamestnávateľa. V súvislosti s uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu je zamestnávateľ povinný zamestnanca prihlásiť do Sociálnej poisťovne len na účely úrazového a garančného poistenia prostredníctvom Registračného listu FO, typ 9 – dohoda o brigádnickej práci študentov bez dôchodkového poistenia – pravidelný príjem. Zamestnanec podpísal Vyhlásenie na zdaňovanie príjmov. V januári odpracoval 18 hodín a zamestnávateľ vyúčtoval odmenu:

Oč: 092        Peter Veselý   r. č. 940619/7854 Obdobie:     01/2013           dohoda o brigádnickej práci študentov					odmena 2,30 €/hod.
Odpracované:	18 hod.	Odmena:				41,40 €
Poistné	VZ	Zamestnanec		Zamestnávateľ		Spolu
		%	€	%	€	€
Garančné poistenie Úrazové poistenie	41,40  41,40		– –	0,25 0,8	0,10 0,33	0,10 0,33
Poistné spolu			0,00		0,43	0,43
Základ dane Nezdaniteľná časť Zdaniteľná mzda Preddavok na daň Daňový bonus Preddavok	41,40 311,32 0,00 0,00 0,00 0,00
Suma k výplate	Hotovosť: Na účet: 41,40	Celková cena práce			41,83

Po vyúčtovaní miezd za január 2013 všetkých zamestnancov je rekapitulácia nasledovná:

Základné mzdy:		5 629,80		Ostatné zrážky: –   z toho:   záloha                   sporenie                   poistné                   výživné		450,00 45,00
Príplatky: –   z toho:   sviatok                   nadčas
Náhrady: –   z toho:   dovolenka                   sviatok		158,30 158,30
Ostatné mzdy: –   z toho:   prémie                   odmeny		100,00 100,00
Odmeny z dohôd:		111,40
Hrubé mzdy:		5 999,50
Preddavky na daň: 792,49		Daňový bonus:   126,18			Odvedené preddavky:   666,31
Poistné		VZ		Zamestnanec		Zamestnávateľ	Celkom
Všeobecná zdr. poisťovňa		5 958,10		238,32		595,81	834,13
Sociálna poisťovňa: Nemocenské poistenie Starobné poistenie Invalidné poistenie Poist. v nezamestnanosti Úrazové poistenie Garančné poistenie Rezervný fond solidarity Spolu:		5 958,10 5 958,10 5 958,10 5 958,10 5 999,50 5 999,50 5 958,10		83,41 238,32 178,74 59,58 0,00 0,00 0,00 560,05		83,41  834,13  178,74  59,58  47,99  14,99  283,00 1 501,84	166,82 1 072,45  357,48  119,16  47,99  14,99  283,00 2 061,89
Poistné celkom				798,37		2 097,65	2 896,02
K výplate:   účet                    hotovosť	4 039,82		Celková cena práce:				8 097,15
			Tvorba sociálneho fondu: 0,6 %				34,38

Uvedená rekapitulácia bude slúžiť ako doklad k zaúčtovaniu záväzkov voči zamestnancom a iným inštitúciám v knihe záväzkov k 31. 1. 2013. V peňažnom denníku sa bude účtovať na základe bankového výpisu a výdavkového pokladničného dokladu v deň úhrad záväzkov.

V súvislosti s poskytovaním mzdy, zrážaním poistného a zdaňovaním príjmu je zamestnávateľ povinný:

• preddavky na zdravotné poistenie odviesť príslušnej zdravotnej poisťovni v deň splatnosti, ktorým je deň určený na výplatu príjmov zamestnancom a prostredníctvom mesačného výkazu vykázať preddavky na poistné v členení podľa jednotlivých zamestnancov,
• poistné na sociálne poistenie odviesť Sociálnej poisťovni v deň splatnosti, ktorým je deň určený na výplatu príjmov zamestnancom a prostredníctvom mesačného výkazu poistného a príspevkov vykázať jednotlivé druhy poistenia v členení podľa jednotlivých zamestnancov,
• preddavky na daň z príjmov znížené o úhrn daňového bonusu odviesť najneskôr do 5 dní po dni výplaty zdaniteľnej mzdy zamestnancom a do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca podať príslušnému daňovému úradu Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň s účinnosťou od 1. 1. 2013 na tlačive, vzor ktorého určilo Ministerstvo financií SR oznámením č. MF/023099/2012-721 uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 10/2012.

Tvorba sociálneho fondu

Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Povinne sa sociálny fond tvorí na kalendárny rok vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. V priebehu roka je základom na určenie mesačného prídelu súhrn hrubých miezd za príslušný kalendárny mesiac, pričom pri určení súhrnu hrubých miezd a platov je potrebné vychádzať z definície mzdy podľa § 118 Zákonníka práce.
Výdavky na tvorbu sociálneho fondu vo forme prídelu do tohto fondu v súlade so zákonom o sociálnom fonde sa v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov považujú za daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Daňová uznateľnosť výdavkov vyplýva aj z § 21 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. Výdavky na tvorbu sociálneho fondu nad rámec zákona o sociálnom fonde nie je možné uplatniť do daňových výdavkov, napr. prídel prevyšujúci povinnú tvorbu na základe rozhodnutia podnikateľa.

Výdavky na tvorbu sociálneho fondu sa v zmysle § 7 ods. 3 postupov účtovania účtujú v peňažnom denníku nasledovne:

• ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom bankovom účte, účtuje sa iba v rámci uzávierkových účtovných operácií:
  • tvorba sociálneho fondu povinným prídelom ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení tvorba sociálneho fondu, v prípade tvorby sociálneho fondu nad rámec zákona ako výdavky neovplyvňujúce základ dane v členení ostatné,
• ak prostriedky sociálneho fondu sú uložené na osobitnom bankovom účte, účtuje sa počas roka:
  • tvorba sociálneho fondu povinným prídelom ako výdaj peňažných prostriedkov z bežného bankového účtu a zároveň ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení tvorba sociálneho fondu,
  • prírastok peňažných prostriedkov na osobitnom bankovom účte sociálneho fondu sa zaúčtuje ako príjem peňažných prostriedkov a zároveň ako príjem neovplyvňujúci základ dane v členení tvorba sociálneho fondu.

Príklad č. 12:
Podnikateľ prostriedky sociálneho fondu nemá uložené na osobitnom bankovom účte. Tvorbu a použitie sociálneho fondu v priebehu roka účtuje v knihe sociálneho fondu. Povinnú tvorbu sociálneho fondu za celé účtovné obdobie zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií na základe údajov z knihy sociálneho fondu.

Kniha sociálneho fondu
Dátum	Tvorba v €	Čerpanie v €	Zostatok v €	Poznámky
1. 1. 2013			316,72	Počiatočný stav k 1. 1. 2013
2. 1. 2013		9,00	307,72	Príspevok na stravné lístky zamestnancom (príklad č. 31)
31. 1. 2013	34,38		342,10	Tvorba za mesiac január 2013 (príklad č. 27)
K 31. 12.	396,50	283,92	429,30	Konečný stav k 31. 12. 2013

Ostatné výdavky

Ako ostatné výdavky sa v súlade s § 4 ods. 9 postupov účtovania účtujú kurzové rozdiely, odpisy dlhodobého majetku a tvorba rezerv podľa osobitného predpisu, ako aj ďalšie výdavky, ktoré nie sú účtované ako:

• zásoby,
• služby,
• mzdy,
• poistné a príspevky,
• tvorba sociálneho fondu.

Na preukázanie daňovej uznateľnosti ostatných výdavkov je potrebné vychádzať z definície daňového výdavku. Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu v rozsahu a za podmienok stanovených v zákone o dani z príjmov. Daňové výdavky špecifikuje § 19 zákona o dani z príjmov, mnohé z nich sú výdavky na prevádzkovú réžiu. Daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a ďalšie výdavky uvedené v § 21 zákona o dani z príjmov.

Príklady účtovania ostatných výdavkov:

Odpisy dlhodobého hmotného a nehmotného majetku

Účtovanie odpisov v zmysle § 20 ods. 8 postupov účtovania je nasledovné:

• účtovanie účtovných a daňových odpisov, odpisového plánu účtovných a daňových odpisov v knihe dlhodobého hmotného a nehmotného majetku (pozri kapitolu 4.4.1),
• účtovanie daňových odpisov v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií – ako výdavky ovplyvňujúce základ dane.

V prípade väčšieho rozsahu odpisovaného majetku alebo nutnosti sledovania výsledku hospodárenia v priebehu účtovného obdobia môže byť postup účtovania odpisov v peňažnom denníku nasledovný:

• účtovanie účtovných odpisov k poslednému dňu každého mesiaca v priebehu účtovného obdobia ako výdavok ovplyvňujúci základ dane (bez účtovania úbytku peňažných prostriedkov),
• k 31. 12. bežného roka porovnanie daňových odpisov s výškou zaúčtovaných účtovných odpisov a zaúčtovanie prípadného rozdielu v rámci uzávierkových účtovných operácií tak, aby do daňových výdavkov ako ostatné výdavky boli zahrnuté len odpisy vypočítané podľa ustanovení zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 13:
Podnikateľ účtuje o odpisoch v knihe dlhodobého majetku. V rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje nasledovné daňové odpisy hmotného a nehmotného dlhodobého majetku:

Názov	Ročný daňový odpis v €	Podľa príkladu č.
Testovacie zariadenie	4 994,00	2
Stroj na tvarovanie kovov	833,00	3
Optické zariadenie	7 915,00	5
Zariadenie na váženie	435,00	7
Špeciálny stroj	12 500,00	13
Softvér	260,00	6
Odpisy spolu	26 937,00

Pri odpisovaní hmotného a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti využíva na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov môže zahrnúť iba pomerná časť odpisov. V prípade daňovníka – fyzickej osoby, ktorý môže majetok využívať na svoje osobné potreby a súčasne aj na podnikanie, je podmienkou pre uplatnenie daňových odpisov zaradenie hmotného a nehmotného majetku do obchodného majetku. Vypočítaný ročný odpis sa uplatní ako daňový výdavok v takom pomere, v akom sa majetok využíva na podnikanie. Ako kritérium na uplatnenie pomernej časti môže slúžiť napr. pri osobnom motorovom vozidle počet odjazdených kilometrov celkom a z toho počet na súkromné a podnikateľské účely, pri nehnuteľnosti úžitková plocha a pod.
Ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a je využívaný na podnikanie obidvoma manželmi, môže tento majetok zahrnúť do podnikania len jeden z manželov. Situáciu rieši § 6 ods. 16 zákona o dani z príjmov, ktorý umožňuje rozdeliť výdavky súvisiace s týmto majetkom, vrátane odpisov, aj príjmy z predaja v pomere, v akom ho manželia využívajú pri svojej činnosti.
Ak má majetok viac spoluvlastníkov v podielovom spoluvlastníctve, v odpisovaní sa postupuje tak, že každý zo spoluvlastníkov odpisuje majetok zo vstupnej ceny, ktorá sa pre každého stanoví podľa spoluvlastníckeho podielu.
Pri preradení majetku z osobného užívania do obchodného majetku fyzickej osoby sa tento majetok odpisuje ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny. Právo na uplatnenie daňových odpisov vzniká z pôvodnej obstarávacej ceny, ktorá musí byť preukázateľne dokladovaná.
Majetok pri výkone činnosti združenia fyzických osôb podľa § 829 Občianskeho zákonníka sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov združenia. Jednotlivým účastníkom združenia tak vzniká podielové spoluvlastníctvo k tomuto majetku podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Pri odpisovaní takéhoto majetku účastníci združenia postupujú tak, že každý z účastníkov združenia odpisuje majetok zo vstupnej ceny vo výške hodnoty jeho spoluvlastníckeho podielu.

Finančný prenájom – lízing
Finančný prenájom definuje zákon o dani z príjmov v § 2 písm. s) ako obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak:

• vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na nájomcu a
• doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a nie menej ako tri roky alebo ak je predmetom prenájmu pozemok, doba trvania nájmu pozemku je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 4, pričom pri postúpení nájomnej zmluvy bez zmeny podmienok na nového nájomcu táto podmienka platí na nájomnú zmluvu ako celok.

Pri účtovaní finančného prenájmu nájomca musí zohľadniť tieto ustanovenia zákona o dani z príjmov:

• § 19 ods. 3 písm. o), v zmysle ktorého je daňovým výdavkom úrok pri finančnom prenájme, t. j. časť platby prenajímateľovi, ktorá prevyšuje sumu istiny, úrok je zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu,
• § 24 ods. 1 písm. d), v zmysle ktorého majetok daňovo odpisuje daňovník, ktorý aj keď nemá vlastnícke právo k majetku, ale účtuje o majetku ako o hmotnom majetku prenajatom formou finančného prenájmu,
• § 25 ods. 6, v zmysle ktorého súčasťou obstarávacej ceny u nájomcu nie je daň z pridanej hodnoty, a to ani v prípade, keď nájomca nemá nárok na jej odpočítanie a keď nájomca nie je platiteľom DPH,
• § 26 ods. 8, v zmysle ktorého hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, okrem pozemkov, odpíše daňovník počas doby trvania prenájmu do výšky 100 % hodnoty istiny, pričom neuplatní rovnomerné alebo zrýchlené odpisovanie, ale výšku odpisu určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý kalendárny mesiac doby prenájmu. Hmotný majetok nadobudnutý postúpením zmluvy o finančnom prenájme odpisuje nový nájomca počas celej doby odpisovania do výšky vstupnej ceny, pričom vstupnou cenou u nového nájomcu sa rozumie výška nesplatenej istiny vrátane finančného vyrovnania a odstupného uhradeného pôvodnému nájomcovi,
• § 52 ods. 49, v zmysle ktorého sa pri predĺžení alebo skrátení dohodnutej doby finančného prenájmu výška mesačného odpisu vypočítaná podľa § 26 ods. 8 upraví počnúc mesiacom, v ktorom sa nájomca a prenajímateľ dohodli na zmene doby trvania finančného prenájmu.

Podrobnosti o postupoch účtovania u nájomcu sú špecifikované v § 17 postupov účtovania.
Spôsob účtovania v peňažnom denníku môže byť nasledovný:

• vopred zaplatená časť obstarávacej ceny, spracovateľský poplatok a pravidelné splátky aj kúpna cena v poslednom roku sa zaúčtujú ako výdavky neovplyvňujúce základ dane, v rámci uzávierkových účtovných operácií sa zaúčtujú ako ostatné výdavky daňové odpisy vo výške pripadajúcej na príslušné účtovné obdobie a úroky pripadajúce na príslušné účtovné obdobie podľa splátkového kalendára,
• alebo všetky pravidelné splátky sa zaúčtujú ako výdavky ovplyvňujúce základ dane – ostatné výdavky a v rámci uzávierkových účtovných operácií sa každoročne počas doby trvania prenájmu zaúčtuje rozdiel vyplývajúci z vykonaného prepočtu daňových výdavkov a už zaúčtovaných výdavkov,
• alebo každá splátka sa rozdelí na viac položiek a samostatne sa zaúčtuje do výdavkov neovplyvňujúcich základ dane (časť istiny) a výdavkov ovplyvňujúcich základ dane ako ostatné výdavky (ostatné položky) a v rámci uzávierkových účtovných operácií sa zaúčtujú daňové odpisy.

Údržba a oprava hmotného majetku
Zákon o dani z príjmov špeciálne neupravuje výdavky na opravy a údržbu. Pri vymedzení pojmov oprava a údržba je vhodné vychádzať z §10 ods. 27 písm. f) postupov účtovania, v zmysle ktorého sa:

• opravou rozumie odstraňovanie čiastočného fyzického opotrebovania alebo poškodenia za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu, pričom uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo k zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia,
• udržiavaním sa rozumie spomaľovanie fyzického opotrebenia, predchádzanie jeho následkom a odstraňovanie drobnejších závad.

Pri posudzovaní daňovej uznateľnosti je potrebné vychádzať z definície daňového výdavku. Ak sa oprava a údržba týka majetku, ktorý sa len sčasti používa na podnikanie, vynaložené výdavky je možné zahrnúť do ostatných výdavkov len v pomernej výške. Od výdavkov na opravu a údržbu je potrebné odlišovať výdavky na technické zhodnotenie, ktoré zvyšuje ocenenie hmotného majetku.

Príklad č. 14:
Podnikateľ havaroval na motorovom vozidle zaradenom v obchodnom majetku. Na vozidle vznikla škoda vo výške nákladov na opravu. Za opravu zaplatil dňa 21. 1. 2013 v hotovosti 423,20 € + 84,64 € DPH, spolu 507,84 €. Pretože ide o odstrániteľné poškodenie majetku, ktoré sa v zmysle zákona o účtovníctve nepovažuje za škodu, náklady na odstránenie škody predstavujú daňovo uznané výdavky na opravu.
Vykonávanie opráv prenajatého majetku vo všeobecnosti prináleží prenajímateľovi. V zmluve o prenájme je však možné túto povinnosť preniesť na nájomcu a v tom prípade môže nájomca vynaložené výdavky na opravy zaúčtovať ako ostatné výdavky a zahrnúť do daňových výdavkov.

Príspevky na stravovanie zamestnancov

Príspevky na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bodu 5 zákona o dani z príjmov v prípade, keď sú poskytované v zmysle § 152 Zákonníka práce a vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného, ktoré stanovuje sumu stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín na 4 €, čo znamená, že daňovým výdavkom na jedno jedlo môže byť maximálne suma vo výške 2,20 €. Pri zabezpečení stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby formou stravovacích poukážok, hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. najmenej vo výške 3 €.

V súvislosti s príspevkami na stravovanie zamestnancov sa v peňažnom denníku účtuje:

• pri nákupe stravy, stravných lístkov, stravovacích poukážok celková fakturovaná hodnota ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na účte v banke a následne v členení na:
  • 55 % z hodnoty, resp. príspevok zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení ostatné výdavky,
  • 45 % z hodnoty, resp. hodnota príspevku zamestnávateľa nad rámec Zákonníka práce a hodnota úhrady od zamestnancov ako výdavok neovplyvňujúci základ dane v členení ostatná spotreba,
  • sprostredkovateľskú províziu pri nákupe stravovacích poukážok ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení ostatné výdavky,
• pri úhrade za poskytnutú stravu alebo za predaj stravných lístkov a stravovacích poukážok od zamestnancov ako príjem neovplyvňujúci základ dane v členení ostatné príjmy.

V súvislosti so stravovaním zamestnancov sa okrem peňažného denníka účtuje aj:

• v knihe záväzkov vznik a zánik záväzku voči dodávateľom stravy, stravných lístkov alebo stravovacích poukážok,
• v knihe pohľadávok vznik a zánik pohľadávky voči zamestnancom za poskytnutú stravu alebo predaj stravných lístkov alebo stravovacích poukážok,
• v knihe cenín nákup a predaj stravných lístkov a stravovacích poukážok ako cenín,
• v knihe sociálneho fondu použitie sociálneho fondu na príspevok na stravovanie.

Podnikateľ, platiteľ DPH, má pri splnení podmienok podľa § 49 a § 51 zákona o DPH právo na odpočet DPH:

• pri nákupe surovín a výdavkov na prevádzku vlastného stravovacieho zariadenia,
• pri nákupe stravy od iných dodávateľov,
• z provízie za sprostredkovanie stravovania formou stravovacích poukážok.

Poskytnutie stravovania sa považuje za dodanie služby a zamestnávateľ postupuje podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, ktorý ustanovuje, že základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. V zmysle tohto ustanovenia základom dane pri poskytovaní stravovania zamestnávateľom je len protihodnota, ktorú zamestnávateľ prijal od svojho zamestnanca, t. j. základom dane je hodnota, ktorú platí zamestnanec, do základu dane sa nezahŕňa príspevok zamestnávateľa ani príspevok zo sociálneho fondu.
Pri zabezpečení stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, tieto poukážky majú charakter finančných poukážok ako forma platenia a nie sú predmetom dane z pridanej hodnoty.

Príklad č. 15:
Podnikateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov v cudzom stravovacom zariadení formou nákupu stravných lístkov. Cena jedla – stravného lístka, je 3,60 € vrátane DPH. Uplatnenie daňových výdavkov pri 55 % príspevku zamestnávateľa a príspevku zo sociálneho fondu vo výške 0,10 € pri poskytovaní jedla zamestnancom bude nasledovné:

Cena jedla bez DPH:	3,00 €
DPH 20 %:	0,60 €
Príspevok zamestnávateľa 55 %:	1,65 €
Príspevok zo sociálneho fondu:	0,10 €
Základ dane:	1,25 €
DPH 20 %:	0,25 €
Úhrada od zamestnanca:	1,50 €

Podnikateľ 2. 1. 2013 kúpil 180 ks stravných lístkov v celkovej hodnote 540 € + 108 € DPH, spolu 648 € a zamestnancom predal 90 ks v celkovej hodnote 112,50 € + 22,50 € DPH, spolu 135 €. Okrem účtovania v peňažnom denníku, v knihe záväzkov a v knihe pohľadávok bude podnikateľ účtovať aj v knihe sociálneho fondu (pozri príklad č. 28) a v knihe cenín.

Kniha cenín: stravné lístky v hodnote 3,00 €
Dátum	Obsah	Príjem		Úbytok		Zostatok
		počet	€	počet	€	počet	€
1. 1. 2013	Zostatok					0	0,00
2. 1. 2013	Nákup	180	540,00			180	540,00
2. 1. 2013	Predaj zamestnancom			90	270,00	90	270,00
31. 12. 2013						0	0,00

Stravovanie podnikateľa
Podnikateľ si môže uplatniť do daňových výdavkov v zmysle § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku v 100 % výške stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín, t. j. vo výške 4 €. Výdavky na stravovanie za odpracovaný deň nie je možné uznať, ak podnikateľovi súčasne vzniká nárok na stravovanie v súvislosti s výkonom závislej činnosti a tiež v prípade, keď si podnikateľ uplatňuje náhradu stravného pri pracovných cestách v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Pri uplatňovaní výdavkov na stravovanie nejde o uplatnenie paušálnych náhrad, ale výdavky na stravovanie je potrebné preukázať napr. dokladom o nákupe stravy v reštauračnom zariadení alebo inom zariadení, ktoré poskytuje stravovacie služby, faktúrou za nákup stravných lístkov, faktúrou za nákup stravovacích poukážok.
Za predpokladu, že podnikateľ v roku 2013 odpracuje všetkých 250 pracovných dní a výška stravného sa v priebehu roka neupraví a výdavky na stravovanie v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva, uplatňovať nebude, v zdaňovacom období roku 2013 si do daňových výdavkov bude môcť uplatniť výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku vo výške 1 000 €.
Ak je podnikateľ platiteľom DPH, musí pri posudzovaní nároku na odpočet DPH pri nákupe stravy, stravných lístkov alebo stravovacích poukážok na vlastné stravovanie vychádzať z bodu 2 „Informácií k vybranej problematike DPH“, v ktorých Daňové riaditeľstvo SR, odbor metodiky daní, v máji 2007 uviedlo, že náklady na stravovanie nemožno považovať z hľadiska zákona o DPH za náklady na tovary a služby, ktoré fyzická osoba prijala na účely svojho podnikania, a teda fyzickej osobe, platiteľovi dane, v zmysle § 49 zákona o DPH pri nákupe stravných lístkov a stravovacích poukážok na osobnú spotrebu nevzniká právo na odpočet dane aj napriek skutočnosti, že zákon o dani z príjmov umožňuje fyzickým osobám zahrnúť do výdavkov aj náklady na stravovanie.

Príklad č. 16:
Podnikateľ si na zabezpečenie vlastného stravovania dňa 16. 1. 2013 kúpil 80 ks stravovacích poukážok v nominálnej hodnote 4 €, s manipulačným poplatkom 4,75 € + 0,95 € DPH, spolu 325,70 €. Za predpokladu, že stravovacie poukážky použije na zabezpečenie stravy vo forme jedného hlavného teplého jedla vrátane vhodného nápoja, do daňových výdavkov si môže uplatniť čiastku vo výške 80 x 4 = 320 €. Daňovým výdavkom je aj manipulačný poplatok vo výške 5,70 € v prípade, že podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, lebo nemá nárok na jej odpočet.

Výdavky na pracovné cesty zamestnancov

Výdavky na pracovné cesty zamestnancov sú daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov v prípade, keď sú poskytované v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, podľa ktorého osobám vyslaným zamestnávateľom na pracovnú cestu vzniká nárok na:

• náhradu preukázaných cestovných výdavkov prostriedkami hromadnej dopravy,
• náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny,
• náhradu preukázaných výdavkov za ubytovanie,
• stravné vo výške:
  • podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného v eurách – pri tuzemských pracovných cestách, t. j.:
    • 4,00 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
    • 6,00 € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
    • 9,30 € pre časové pásmo nad 18 hodín,
  • podľa opatrenia Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú na rok 2013 základné sadzby stravného v eurách a v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách,
• náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
• náhradu za používanie cestných motorových vozidiel (s výnimkou vozidla poskytnutého zamestnávateľom) vo výške:
  • základnej náhrady za každý 1 kilometer jazdy vo výške podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v eurách pri tuzemskej aj zahraničnej pracovnej ceste, t. j.:
    • pre jednostopové vozidlá a trojkolky 0,050 € za každý jeden km jazdy,
    • pre osobné cestné motorové vozidlá 0,183 € za každý jeden km jazdy,
  • náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla:
    • pri tuzemskej pracovnej ceste v eurách,
    • pri zahraničnej pracovnej ceste pri cestách v členskom štáte eurozóny alebo v tretích štátoch, ktoré zaviedli euro, za kilometre odjazdené mimo územia Slovenskej republiky v eurách a pri cestách v štátoch, ktoré nie sú členským štátom eurozóny, v cudzej mene,
  • náhradu výdavkov za komerčné poistenie a náhradu výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie.

Zamestnávateľ nie je povinný, ale môže poskytnúť pri zahraničnej pracovnej ceste aj vreckové vo výške do 40 % stravného pri zahraničných pracovných cestách.
V prípade, že zamestnávateľ poskytne aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou alebo vyššie náhrady, ako ustanovuje zákon o cestovných náhradách, takto poskytnuté náhrady nie sú pre zamestnávateľa uznaným daňovým výdavkom a nie je možné ich účtovať ako ostatné výdavky.
Výdavky na pracovné cesty zamestnancov sa v peňažnom denníku účtujú ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na účte v banke a následne:

• pri náhradách poskytnutých vo výške a rozsahu v zmysle zákon o cestovných náhradách ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom a v druhovom členení ostatné výdavky,
• pri náhradách poskytnutých nad rámec zákon o cestovných náhradách ako výdavok, ktorý neovplyvní základ dane z príjmov,
• pri poskytnutí preddavku na pracovnú cestu:
  • ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom a v druhovom členení prevádzková réžia, pri vyúčtovaní preddavku v prípade doplatku zamestnancovi – výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom a v druhovom členení ostatné výdavky, v prípade vrátenia nevyúčtovanej zálohy od zamestnanca – storno v stĺpci výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom a v druhovom členení ostatné výdavky,
  • alebo ako výdavok, ktorý neovplyvní základ dane z príjmov, pri vyúčtovaní preddavku sa zápis stornuje vo výške preddavku a v prípade doplatku zamestnancovi sa výdavok vo výške preddavku preúčtuje na výdavok daňový, resp. nedaňový a doplatok sa doúčtuje ako výdavok daňový, resp. nedaňový a v prípade vrátenia nevyúčtovanej zálohy od zamestnanca sa výdavok vo výške poskytnutých cestovných náhrad preúčtuje na daňový, resp. nedaňový výdavok a vrátená čiastka ako príjem mimo základu dane.

Príklad č. 17:
Podnikateľ vyslal zamestnanca na dvojdňové obchodné rokovanie a uzatvoril s ním dohodu o použití vlastného motorového vozidla. Ubytovanie si zamestnanec zabezpečil sám. Pracovnú cestu vyúčtoval nasledovne:

Dátum	Odchod	Príchod	Použitý dopr. prostriedok	Vzdialenosť v km	Cestovné	Stravné	Ubytovanie	Paušál. náhrada	Náhrada za PHL	Celkom
					€	€	€	€	€	€
14. 1.	Prešov	5,00
	Nitra	8,45	AUV	327		9,30	9,50			18,80
15. 1.	Nitra	16,15
	Prešov	19,50	AUV	327		9,30				9,30
				654				119,68	68,34	188,02
Spolu						18,60	9,50	119,68	68,34	216,12
Spotreba podľa technického preukazu:   6,92 l/100 km							Cena PHL:   1,51 €/l

Prílohu k vyúčtovaniu tvoria: kópia technického preukazu použitého motorového vozidla, doklad o nákupe pohonných látok, doklad z ubytovacieho zariadenia. Celková náhrada vyplatená dňa 25. 1. 2013 vo výške 216,12 € je uznaným daňovým výdavkom na pracovnú cestu zamestnanca.

Výdavky na pracovné cesty podnikateľa

Pracovnou cestou podnikateľa rozumieme skutočnosť, že podnikateľ uskutoční cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho miesto pravidelného vykonávania činnosti.
V zmysle § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov môžu fyzické osoby, ktoré majú príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, v súvislosti s vykonaním činnosti v inom mieste, ako je miesto, v ktorom túto činnosť pravidelne vykonávajú, do daňových výdavkov uplatniť:

• výdavky na stravné (nie preukázané výdavky na stravovanie), na ubytovanie, na cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto inom mieste – najviac vo výške, aká je stanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách,
• a pri použití vlastného osobného motorového vozidla výdavky:
  • vo výške základnej náhrady za každý 1 kilometer jazdy podľa opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, ktorá je pre jednostopové vozidlá a trojkolky vo výške 0,050 € a pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,183 €, základná náhrada sa vypočíta podľa vzorca:
    • ubehnuté kilometre x suma základnej náhrady,
    • výsledná suma sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor a
  • náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien pohonných látok platných v čase nákupu, prepočítané podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla, náhrada za spotrebované pohonné látky sa vypočíta podľa vzorca:
    • spotreba : 100 x počet ubehnutých kilometrov x cena za liter pohonnej látky,
    • výsledná suma sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

Prepočet podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze môže byť v zmysle § 7 ods. 6 zákona o cestovných náhradách nasledovný:

• ak je v technickom preukaze uvedená len spotreba podľa príslušnej slovenskej normy, na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy, pri jazde v meste sa spotreba zvýši o 40 %,
• ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa slovenskej technickej normy a aj podľa predpisu EHK alebo len podľa predpisu EHK, na výpočet sa použije norma podľa predpisu EHK prepočítaná aritmetickým priemerom, pri jazde v meste sa použije spotreba určená na jazdu v meste,
• ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa smerníc ES, na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky uvedených v príslušnej smernici ES, odvodených od konkrétneho režimu jazdy vozidla,
• ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa inej normy bez členenia na cykly, na výpočet sa použije táto spotreba a pri jazde v meste sa spotreba zvýši o 20 %.

Výdavky na pracovné cesty a výdavky za použitie vlastného osobného motorového vozidla môže podnikateľ zaúčtovať do daňových výdavkov ako ostatné výdavky nasledovne:

• v priebehu účtovného obdobia, a to vždy po vyúčtovaní pracovnej cesty alebo postupne za určité časové obdobie, napr. k poslednému dňu v mesiaci alebo
• k 31. 12. v rámci uzávierkových účtovných operácií vo výške vypočítanej za celé zdaňovacie obdobie.

Príklad č. 18:
Podnikateľ v januári používal vlastné osobné motorové vozidlo s prívesom. V technickom preukaze má vozidlo uvedenú spotrebu podľa slovenskej normy (STN): 9,9 l/100 km. V zázname o prevádzke motorového vozidla uviedol rozpis najazdených kilometrov podľa režimov jazdy, v meste najazdil 295 km a mimo mesta 139 km. Cenu pohonných látok vo výške 1,51 € s DPH doložil dokladom z čerpacej stanice o nákupe pohonných látok. Do daňových výdavkov môže za použitie vlastného osobného motorového vozidla uplatniť:

Základnú náhradu v sume náhrady zvýšenej o 15 % za použitie prívesu	0,210 x 434 km = 91,14 €
Náhradu za spotrebované pohonné látky –   v meste pri spotrebe zvýšenej o 40 % –   mimo mesta pri spotrebe 9,9 l/100 km	295 x 13,86 : 100 x 1,51 = 61,74 € 139 x 9,9 : 100 x 1,51 = 20,78 €
Celková náhrada	173,66 €

Príklad č. 19:
Podnikateľ používa vlastné osobné motorové vozidlo na súkromné aj podnikateľské účely. Vyúčtovanie náhrady za používanie vlastného osobného motorového vozidla podnikateľa v januári je nasledovné:

Evidencia prevádzky motorového vozidla					Obdobie: január 2013
Podnikateľ:                    Valach Jozef Vozidlo vlastné:             Opel Corsa           KE 111AA Spotreba podľa technického preukazu:      6,95 l/100 km
Dátum	Cieľ cesty Odkiaľ – kam	Hodina		Kilometre		Nákup PHL	Účel cesty
		Odch.	Prích.	Tachometer	Ubehnuté
	Prenos			110422
10. 1.	Košice – Prešov	7:05	7:45	110458	36	33,00	Obch. rokovanie
	Prešov – Košice	15:00	15:50	110494	36
	Súkromne			110620	126
14. 1.	Košice – Bratislava	5:30	11:45	111025	405	38,40	Obch. rokovanie
	Bratislava – mesto			111048	23
17. 1.	Bratislava – Košice	13:15	19:30	111453	405	30,75
	Súkromne			111711	258
26. 1.	Košice – Poprad	7:00	7:50	111831	120	33,80	Obch. rokovanie
	Poprad – Košice	16:15	17:00	111951	120
Ubehnuté kilometre na podnikateľské účely:					1 145
Ubehnuté kilometre na súkromné účely:					384

Dátum	Litre	Cena za liter	Cena celkom
10. 1. 2013	33,00	1,51	49,83
13. 1. 2013	38,40	1,51	57,98
17. 1. 2013	30,75	1,52	46,74
26. 1. 2013	33,80	1,50	50,70
Priemerná cena PHL:		1,51

Náhrada za použitie vlastného motorového vozidla
Základná náhrada za každý najazdený km:	1 145 x 0,183 = 209,54 €
Náhrada za spotrebované PHL:	1 145 x 6,95 : 100 x 1,51 = 120,17 €
Náhrada spolu:	329,71 €

Výdavky v súvislosti s používaním motorového vozidla zaradeného do obchodného majetku
Podnikateľ, ktorý má motorové vozidlo zaradené v obchodnom majetku, môže do daňových výdavkov uplatniť a ako ostatné výdavky účtovať výdavky spojené s prevádzkou motorového vozidla, ktorými sú:

• daň z motorových vozidiel,
• povinné a havarijné poistenie,
• výdavky na opravy a údržbu,
• ďalšie prevádzkové výdavky, ktoré súvisia s prevádzkovaním automobilu,
• odpisy.

Daňovými výdavkami sú aj výdavky na spotrebované pohonné látky v zmysle § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov. Tieto výdavky sa vykazujú a účtujú v závislosti od zvoleného spôsobu uplatňovania výdavkov na nákup pohonných látok, preto sa o nich neúčtuje ako o ostatných výdavkoch, ale ako o výdavkoch na zásoby.
Výdavky súvisiace s prevádzkou automobilu je možné uplatniť v plnej výške za predpokladu, že automobil sa využíva len na pracovné cesty, t. j. na výkon podnikateľskej činnosti. Pokiaľ je automobil využívaný i na súkromné účely, nie je možné výdavky zahrnúť do daňových výdavkov v plnej výške, ale iba vo výške prislúchajúcej využitiu na podnikateľské účely. Kritériom na stanovenie daňových a nedaňových výdavkov môže byť počet najazdených kilometrov na podnikateľské účely a súkromné účely.

Príklad č. 20:
Podnikateľ podľa príkladu č. 18 využíva motorové vozidlo zaradené v obchodnom majetku príležitostne aj na súkromné účely. Výdavky na nákup pohonných látok účtuje pravidelne mesačne do daňových, resp. nedaňových výdavkov v závislosti od spotreby pri odjazdených kilometroch na podnikateľské a súkromné účely. Pretože v priebehu účtovného obdobia má zaúčtované zaplatené povinné zmluvné poistenie vo výške 320 € v plnej výške do daňových výdavkov, musí z nich v rámci uzávierkových účtovných operácií vylúčiť výdavky pripadajúce na odjazdené kilometre na súkromné účely. Za rok 2013 odjazdil spolu 23 215 km, z toho na podnikateľské účely 22 305 km a na súkromné účely 910 km. Prepočet je nasledovný:

Druh výdavku	Spolu v €	Daňovo uznané výdavky v €	Daňovo neuznané výdavky v €
Povinné poistenie	320	320 : 23 215 x 22 305 = 307,46	320 : 23 215 x 910 = 12,54

K 31. 12. 2013 zaúčtuje storno ostatných výdavkov vo výške 12,54 €.

Daň z motorových vozidiel

Povinnosť platenia dane z motorových vozidiel upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach v § 84 až § 96. Predmetom dane sú motorové vozidlá a prípojné vozidlá kategórie M, N a O, ktoré sa používajú na podnikanie alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov, pričom nie je rozhodujúce, či motorové vozidlo je alebo nie zaradené v obchodom majetku. Daňovníkom dane je osoba, ktorá je uvedená v dokladoch vozidla ako držiteľ, alebo aj osoba, ktorá vozidlo používa. Daňovníkom je aj zamestnávateľ, ak zamestnancom vypláca cestovné náhrady za použitie motorového vozidla na pracovnej ceste, ak v dokladoch o vozidle je uvedený zamestnanec ako držiteľ vozidla. Pri výpočte dane sa vychádza zo sadzby dane uvedenej vo všeobecne záväznom nariadení príslušného vyššieho územného celku. Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za uplynulé zdaňovacie obdobie sa podáva do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. za rok 2012 do 31. 1. 2013, do tohto termínu je potrebné daň aj zaplatiť.

Príklad č. 21:
Podnikateľ vypočítal a dňa 25. 1. 2013 zaplatil daň z motorových vozidiel (využívaných podľa príkladov č. 18, 19, 20, 33, 34, 35) za rok 2012 nasledovne:

	1. vozidlo	2. vozidlo	3. vozidlo	4. vozidlo	5. vozidlo	Vozidlo zamestnanca
Zdvihový objem motora	1 289		1 110	1 289	1 190	1 342
Celková hmotnosť v tonách		1,27
Počet náprav		2
Daňovník podľa § 85	ods. 1 písm. a)	ods. 1 písm. a)	ods. 1 písm. a)	ods. 1 písm. a)	ods. 1 písm. a)	ods. 1 písm. b)
Ročná daň	111,53	126,39	81,78	111,53	81,78	111,53
Počet mesiacov	12	12	12	1	12	1
Daň z motorových vozidiel	111,53	126,39	81,78	9,29	81,78	9,29
Daň na úhradu spolu	420,06 €

Výdavky v súvislosti s využívaním časti bytu alebo domu na podnikateľské účely

V praxi sa často stáva, že podnikateľ nemá vlastné ani prenajaté priestory na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, ale využíva časť svojho bytu alebo rodinného domu aj na podnikateľské účely. Postup výpočtu a účtovania výdavkov na prevádzku týchto priestorov nestanovuje žiaden právny predpis. Výšku výdavkov však podnikateľ nemôže stanoviť odhadom, výpočet musí preukázať. Jedným zo spôsobov výpočtu výdavkov je výpočet v závislosti od využívanej plochy bytu alebo domu na podnikanie na celkovej ploche bytu alebo domu zistenej z projektovej dokumentácie. Takto vypočítané výdavky za celé obdobie kalendárneho roka sa zaúčtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavky ovplyvňujúce základ dane – výdavky celkom a v členení ostatné výdavky, pričom v priebehu roka sa o výdavkoch v súvislosti s využívaním časti bytu alebo domu na podnikateľské účely neúčtuje.

Pokuty, penále, úroky

Pri vykonávaní podnikateľskej činnosti sa niekedy stáva, že podnikateľ musí v dôsledku neplnenia určitých povinností platiť pokuty a penále. Z pohľadu daňovej uznateľnosti je rozhodujúce členenie pokút a penále na:

• zmluvné pokuty, ktoré sa môžu dohodnúť v rámci záväzkových vzťahov pre prípad nesplnenia záväzku alebo pre prípad porušenia inej zmluvnej povinnosti – tieto zmluvné pokuty sú daňovým výdavkom po ich zaplatení, čo vyplýva z § 21 ods. 2 písm. a) a § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov a môžu sa účtovať ako ostatné výdavky,
• ostatné pokuty a penále, ktoré môžu vyrubiť orgány štátnej a verejnej správy, ako napr. pokuty uložené správcom dane podľa zákona o správe daní, pokuty a penále uložené Sociálnou poisťovňou v zmysle zákona o sociálnom poistení a pod. – tieto ostatné pokuty a penále sú v zmysle § 21 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov vždy nedaňovým výdavkom a pri ich úhrade nie je možné o nich účtovať ako o ostatných výdavkoch.

Pri platení úrokov môže ísť o:

• úroky z úverov a pôžičiek, pričom tieto úroky sú daňovým výdavkom v prípade, ak čerpanie úveru alebo pôžičky preukázateľne súvisí s dosahovaním, zabezpečovaním a udržiavaním zdaniteľných príjmov,
• úroky z omeškania, ktoré v zmysle Obchodného zákonníka prináležia veriteľovi za porušenie povinnosti dlžníka riadne a včas splniť svoj záväzok, pričom u dlžníka sú zaplatené úroky z omeškania daňovým výdavkom, ak preukázateľne vznikli v súvislosti s dosahovaním, zabezpečovaním a udržiavaním zdaniteľných príjmov,
• sankčné úroky, ktoré vyrubuje napr. správca dane, ktoré však v zmysle § 21 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov nie sú daňovým výdavkom a pri ich úhrade sa účtujú ako výdavky neovplyvňujúce základ dane.

Ďalšie ostatné výdavky

Do ostatných výdavkov sa účtuje ešte množstvo ďalších výdavkov, ktoré podnikateľ vynakladá pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, napr. výdavky na reklamu, inzerciu, poplatky (správne, miestne, súdne, iné poplatky), komerčné poistenie majetku, daň z nehnuteľností, prepravné, výdavky na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov a pod. Úhradu týchto výdavkov možno považovať za daňovo uplatnené výdavky a účtované ako ostatné výdavky, len pokiaľ sa vzťahujú na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani z príjmov.

Medzi príjmy, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov, patria:

• príjmy fyzickej osoby, ktoré v zmysle § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane,
• príjmy fyzickej osoby, ktoré sú v zmysle § 9 zákona o dani z príjmov od dane oslobodené,
• príjmy, ktoré sa v zmysle § 17 ods. 3 zákona o dani z príjmov do základu dane nezahŕňajú.

Príjmy fyzickej osoby, ktoré nie sú predmetom dane

U daňovníka s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov môže ísť o nasledovné príjmy, ktoré nie sú predmetom dane v zmysle § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov:

Príjem získaný darovaním

Predmetom dane nie je príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí, alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmov z nich plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo podnikateľskej a inej samostatnej zárobkovej činnosti a prenájmu. Z uvedeného vyplýva, že ak podnikateľ získa darom do podnikania napr. nebytové priestory, tento príjem je už predmetom dane a v rámci uzávierkových účtovných operácií je povinný tento dar zaúčtovať ako nepeňažný príjem zahrnovaný do základu dane.

Úvery a pôžičky

Predmetom dane nie sú úvery a pôžičky, aj keď sú poskytnuté na financovanie podnikateľskej a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Účtovanie úverov a pôžičiek pri poskytnutí u veriteľa je v peňažnom denníku nasledovné:

• poskytnutie pôžičky: úbytok peňažných prostriedkov z bankového účtu alebo v hotovosti a zároveň výdavok, ktorý neovplyvňuje základ dane, v druhovom členení:
  • obstaranie dlhodobého majetku – pri poskytnutí pôžičky alebo úveru s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok, pretože poskytnuté pôžičky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok predstavujú v zmysle § 9 ods. 3 písm. e) postupov účtovania dlhodobý finančný majetok, ktorý je zároveň potrebné zaúčtovať aj v knihe dlhodobého finančného majetku,
  • ostatné výdavky – pri poskytnutí úveru alebo pôžičky s dobou splatnosti najviac jeden rok, so zaúčtovaním aj v knihe pohľadávok,
• prijaté splátky dlhodobého úveru alebo pôžičky: ako príjmy peňažných prostriedkov na bankový účet alebo v hotovosti a zároveň príjmy, ktoré neovplyvňujú základ dane, v druhovom členení ostatný príjem,
• prijatý úrok: ako príjmy peňažných prostriedkov na bankový účet alebo v hotovosti a zároveň príjmy, ktoré ovplyvňujú základ dane, v druhovom členení ostatný príjem.

Veriteľ je zároveň povinný o poskytnutých pôžičkách účtovať aj v knihe finančného majetku a v knihe pohľadávok.
Účtovanie úverov a pôžičiek u dlžníka, bez ohľadu na prijatie dlhodobého alebo krátkodobého úveru alebo pôžičky od bankovej inštitúcie alebo iného subjektu, je v peňažnom denníku nasledovné:

• prijatie úveru alebo pôžičky: príjem peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na bankový účet a zároveň príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane,
• zaplatené splátky úveru alebo pôžičky: výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti alebo z bankového účtu a zároveň výdavok, ktorý neovplyvňuje základ dane,
• zaplatené úroky: výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti alebo z bankového účtu a zároveň výdavok, ktorý ovplyvňuje základ dane a v druhovom členení ostatné výdavky.

Dlžník je zároveň povinný o prijatých úveroch a pôžičkách účtovať aj v knihe záväzkov.

Príklad č. 1:
Podnikateľ si za účelom preklenutia dočasnej platobnej neschopnosti požičal v januári 2012 od iného podnikateľa na základe zmluvy o pôžičke sumu 21 600 € s úrokom 5 % z požičanej sumy a so splatnosťou 2 roky a splácaním mesačne vždy k poslednému dňu v mesiaci počnúc januárom 2012 a končiac decembrom 2013 v rovnomerných splátkach vo výške 945 € (istina 900 € + úrok 45 €). Prijatie pôžičky v roku 2012 zaúčtoval do príjmov neovplyvňujúcich základ dane a každú splátku úveru v roku 2012 a 2013 rozúčtuje vo výške 900 € ako výdavok, ktorý neovplyvňuje základ dane, a 45 € ako daňový výdavok v členení ostatné výdavky (v roku 2012 prevádzková réžia).

Daň z pridanej hodnoty u platiteľa dane

Daň z pridanej hodnoty u platiteľa tejto dane uplatnená v cene tovaru alebo služby v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nie je predmetom dane (pozri kapitolu 10).

Príjmy fyzickej osoby, ktoré sú od dane oslobodené

Príjmy fyzickej osoby, ktoré sú v zmysle § 9 zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, neovplyvňujú základ dane z príjmov, okrem príjmov prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú alebo plynuli príjmy podľa § 6. K takýmto príjmom, ktoré od dane oslobodené nie sú, patria napr.:

• príjmy z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli zaradené do obchodného majetku, a to do piatich rokov od ich vyradenia z obchodného majetku,
• plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce a podpory, príspevky a dotácie poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6,
• prijaté náhrady škôd, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom, škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo inou samostatnou zárobkovou činnosťou a škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý a využíval ho na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť.

Príjmy, ktoré sa do základu dane nezahŕňajú

U daňovníka s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov môže ísť o nasledovné príjmy, ktoré sa do základu nezahŕňajú v zmysle § 17 ods. 3 zákona o dani z príjmov:

Príjem, pri ktorom vybratím dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť

Zákon o dani z príjmov v § 43 vymedzuje príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vo výške 19 % a daňová povinnosť u týchto príjmov sa považuje za splnenú vykonaním zrážky dane.

V prípade, že daňovník s príjmami podľa § 6 má takého príjmy, nemôže ich zahrnúť do základu dane a zrazenú daň považovať za preddavok na daň. K takýmto príjmov patria napr.:

• úroky z peňažných prostriedkov na bežných podnikateľských účtoch, z ktorých banka vykoná zrážku dane podľa § 43 ods. 3 písm. a) zákona,
• príjem autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie (ak nejde o umelecký výkon), z ktorých poskytovateľ príjmu vykoná zrážku dane podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona, ak daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 15, t. j. vopred sa písomne dohodne na nevybratí dane,
• poistné zo zaplateného zdravotného poistenia, o ktoré sa v predchádzajúcich obdobiach znížil príjem, vrátené zdravotnou poisťovňou v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia, z ktorého zdravotná poisťovňa vykoná zrážku dane podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona.

Suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená

Za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia sa do základu dane nezahŕňa suma, ktorá už bola zdanená podľa zákona o dani z príjmov, napr.:

• príjem po zmene spôsobu uplatňovania výdavkov z tzv. paušálnych výdavkov na preukázateľné daňové výdavky, keď sa napr. pri nepoužití poskytnutej dotácie na určený účel v roku poskytnutia pri uplatňovaní paušálnych výdavkov musí do základu dane zahrnúť celá dotácia (paušálne výdavky sa uplatnia z úhrnu dosiahnutých príjmov vrátane prijatej dotácie) a v nasledujúcom zdaňovacom období už pri uplatňovaní preukázateľných daňových výdavkov a vedení jednoduchého účtovníctva, keď sa dotácia použije, do daňových výdavkov sa zaúčtujú výdavky preukázateľne vynaložené na účel, na ktorý bola dotácia poskytnutá, ale príjem sa do základu dane nezahrnie, pretože už bol zahrnutý v roku prijatia dotácie,
• príjem z postúpenej pohľadávky v období po zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, keď postupca je povinný v zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, do základu dane zahrnúť sumu vo výške menovitej hodnoty pohľadávky alebo vo výške dohodnutej postupníkom, ak je táto vyššia ako menovitá hodnota, a následne po úhrade postúpenej pohľadávky v ďalšom zdaňovacom období už príjem z postúpenia do základu dane nezahrnie, pretože už bol zahrnutý v roku postúpenia pohľadávky, zaúčtuje sa ako príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane,
• príjem z odpísanej pohľadávky, keď pohľadávka bola zahrnutá do základu dane v období upustenia od jej vymáhania a príjem z odpísanej pohľadávky v ďalšom období sa už do základu dane nezahrnie, zaúčtuje sa ako príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane,
• príjem z inkasa pohľadávky po skončení podnikania, keď neuhradená pohľadávka v čase skončenia podnikania bola zahrnutá do základu dane, následne jej inkaso po skončení podnikania sa do základu dane nezahrnie.

Daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný a nehmotný majetok pri registrácii za platiteľa a pri zrušení registrácie

Suma rovnajúca sa hodnote 45 % rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky

Do základu dane je možné zahrnúť stratu z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia len vo výške 55 %. Príjmy a výdavky súvisiace s prevádzkou vlastného stravovacieho zariadenia sa v priebehu účtovného obdobia účtujú ako príjmy a výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane, preto po zistení rozdielu medzi výdavkami a príjmami, t. j. po vyčíslení straty z prevádzky je potrebné v rámci účtovných uzávierkových operácií vykonať storno daňových výdavkov vo výške 45 % tohto rozdielu.

Príjem prislúchajúci k výdavku, ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 19 a ktorý bol daňovník povinný účtovať

V súvislosti s vyčísľovaním základu dane, ak sa určité výdavky nezahrnú do základu dane, do základu dane nie je možné zahrnúť ani príjmy prislúchajúce k týmto výdavkom. K takýmto príjmom patria napr.:

• príjem za predaj stravných lístkov od zamestnancov, pretože časť hodnoty stravného lístka nie je uznaným daňovým výdavkom, príjem od zamestnancov sa musí zaúčtovať ako príjem neovplyvňujúci základ dane,
• príjem za súkromné telefónne hovory, pretože poplatky za súkromné hovory podnikateľa a jeho zamestnancov sa musia z daňových výdavkov vylúčiť, príjem za súkromné hovory sa musí zaúčtovať ako príjem neovplyvňujúci základ dane,
• príjem za náhradu manka a škody od hmotne zodpovednej alebo inej osoby v účtovnom období nasledujúcom po účtovnom období, v ktorom boli manko alebo škody zistené – v účtovnom období, v ktorom sa manko alebo škoda zistí, je potrebné vykonať úpravu základu dane, t. j. vystornovať výdavky vo výške škody presahujúcej prijatú náhradu v roku, v ktorom škoda vznikla, preto sa prijatá náhrada za manko alebo škodu v nasledujúcich účtovných obdobiach už do základu dane nezahrnie.

Dotácia, podpora a príspevok v zdaňovacom období, v ktorom ich daňovník prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov

Príjmy z dotácií, podpôr a príspevkov, ktoré sa nepoužijú na úhradu daňových výdavkov v roku, v ktorom boli poskytnuté, sa do základu dane v roku poskytnutia nezahrnú. Do základu dane sa zahrnú až v tom zdaňovacom období, kedy dôjde k použitiu, a to:

• postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto prostriedkov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitia dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,
• v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

V zmysle § 21 zákona o dani z príjmov výdavky, ktoré neovplyvňujú základ dane, tzv. nedaňové výdavky sú:

• výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď o nich podnikateľ účtoval, napr. výdavky na spotrebované pohonné látky pri využití motorového vozidla zaradeného do obchodného majetku na súkromné účely,
• výdavky, ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázané, aj keď o nich podnikateľ účtoval, napr. výdavky na pracovné cesty zamestnancov bez preukázania vyúčtovania výdavkov podľa zákona o cestovných náhradách,
• konkrétne výdavky vymedzené v § 21 zákona o dani z príjmov, ktorými v sústave jednoduchého účtovníctva sú napr.:

Výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku a hmotného a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania

Výdavky vynaložené na obstaranie odpisovaného hmotného a nehmotného majetku definovaného v § 22 zákona o dani z príjmov a na obstaranie hmotného a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania, definovaného v § 23 zákona nie sú daňovými výdavkami pri ich obstaraní a pri ich úhrade sa účtujú v súlade s § 10 ods. 1 postupov účtovania ako výdavky, ktoré neovplyvňujú základ dane, v nepovinnom členení obstaranie dlhodobého majetku. Súčasťou obstarávacej ceny hmotného a nehmotného majetku sú aj výdavky súvisiace s jeho obstaraním, najmä náklady uvedené v § 10 ods. 19 postupov účtovania (napr. dopravné, montážne práce, projektové, zabezpečovacie práce a pod.), ktoré sa tiež účtujú ako výdavky, ktoré neovplyvňujú základ dane, okrem nákladov uvedených v § 10 ods. 27 postupov účtovania, ktoré sa za výdavky súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku nepovažujú (napr. penále, pokuty, úroky z omeškania, náklady na prípravu zamestnancov a pod.). Vstupná cena hmotného a nehmotného majetku stanovená podľa § 25 zákona o dani z príjmov sa do daňových výdavkov nedostáva naraz, ale postupne prostredníctvom daňových odpisov vypočítaných podľa § 22 až § 29 zákona o dani z príjmov. Výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania sa do daňových výdavkov zahrnujú až pri predaji tohto majetku vo výške vstupnej ceny alebo vo vymedzených prípadoch do výšky príjmov z predaja tohto majetku.

Nadobudnutý majetok sa stáva dlhodobým hmotným majetkom až uvedením do používania. Uvedením do používania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných pre jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov, napr. stavebného zákona, zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákona o ochrane pred požiarmi, zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Uvedením do používania sa rozumie aj vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby alebo rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku.

V konkrétnych podmienkach účtovnej jednotky sa o uvedení majetku do užívania vyhotovuje protokol o zaradení dlhodobého hmotného majetku do používania, v ktorom je vhodné uviesť okrem všetkých identifikačných údajov majetku aj jeho ocenenie pre účtovné a daňové účely, spôsob účtovného a daňového odpisovania, miesto uloženia alebo prevádzky a účastníkov zaraďovacieho procesu. Na základe protokolu o zaradení sa zaradenie zaúčtuje aj v knihe dlhodobého majetku.

Príklad č. 1:
Podnikateľ dňa 22. 1. 2013 obstaral zariadenie na váženie v hodnote 1 800 € + 360 € DPH, spolu 2 160 €. Za prepravu stroja zaplatil 100 € + 20 € DPH, spolu 120 €. Za vyškolenie zamestnancov, ktorí budú na zariadení vážiť, zaplatil poplatok 40 € + 8 € DPH, spolu 48 €. Do výdavkov neovplyvňujúcich základ dane účtuje obstarávaciu cenu stroja a náklady za prepravu ako súčasť obstarávacej ceny. Náklady na vyškolenie zamestnancov nie sú súčasťou obstarávacej ceny, preto ich zaúčtuje priamo do daňových výdavkov v členení ostatné výdavky. Po zabezpečení všetkých funkcií stroja a splnení podmienok prevádzky uviedol zariadenie do používania dňa 4. 2. 2013. Obstarávacia cena vo výške 1 900 € je zároveň vstupnou cenou na účely daňového odpisovania. Inventárnu kartu pozri v príklade č. 7.

Výdavky presahujúce ustanovené limity
Nedaňovými výdavkami sú výdavky presahujúce limity:

• ustanovené zákonom o dani z príjmov – napr. príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za svojich zamestnancov, sú daňovými výdavkami v zmysle § 19 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov vo výške najviac 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia – ak sú príspevky poskytované vo vyššej sume, tento rozdiel prevyšuje zákonom stanovený limit a je pre zamestnávateľa nedaňovým výdavkom, alebo napr. provízie za vymáhanie pohľadávky sú daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 3 písm. p) najviac do výšky vymoženej pohľadávky – ak je poskytnutá provízia vyššia ako vymožená pohľadávka, čiastka prevyšujúca hodnotu vymoženej pohľadávky nie je daňovým výdavkom,
• ustanovené osobitnými predpismi – napr. príspevky na stravovanie zamestnancov presahujúce príspevky podľa Zákonníka práce, výdavky na pracovné cesty presahujúce limity stanovené zákonom o cestovných náhradách, výdavky na tvorbu sociálneho fondu prevyšujúce povinnú tvorbu podľa zákona o sociálnom fonde a pod.,
• výdavky vynaložené v rozpore so zákonom o dani z príjmov alebo osobitnými predpismi, ktorým môže byť napr. zákon o reklame – daňovými výdavkami na reklamu podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov nemôžu byť výdavky na klamlivú alebo skrytú reklamu, reklamu alkoholických nápojov a pod.

Pre účtovanie výdavkov, ktorých daňová uznateľnosť je limitovaná zákonom o dani z príjmov alebo osobitnými predpismi, je charakteristické, že:

• časť výdavku do výšky stanoveného limitu je daňovým výdavkom a účtuje sa ako výdavok ovplyvňujúci základ dane celkom a v členení podľa druhu výdavku,
• časť výdavku vo výške nad stanovený limit je nedaňovým výdavkom a účtuje sa ako výdavok neovplyvňujúci základ dane.

V prípade, že výdavky pri úhrade boli zaúčtované ako daňové výdavky, v rámci účtovných uzávierkových operácií je potrebné výdavky prevyšujúce stanovené limity z daňových výdavkov vystornovať.

Výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb

Zariadeniami na uspokojovanie potrieb zamestnancov sú napr. rekreačné, športové a kultúrne zariadenia, predškolské zariadenia, ubytovne a pod. Ich výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia, t. j. niektoré z týchto zariadení môže byť aj stratové, ak strata je kompenzovaná ziskom z iných zariadení. Výnimku predstavuje vlastné stravovacie zariadenie, pri ktorom je do základu dane možné podľa § 17 ods. 3 písm. e) zákona o dani z príjmov zahrnúť stratu z prevádzky vo výške 55 % z rozdielu medzi príjmami a výdavkami tohto stravovacieho zariadenia.

Ak úhrnné výdavky v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb prevyšujú úhrnné príjmy z prevádzkovania týchto zariadení, rozdiel je vždy nedaňovým výdavkom. V praxi sa príjmy a výdavky súvisiace s prevádzkou týchto zariadení v priebehu účtovného obdobia účtujú ako príjmy a výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane, preto po zistení kladného rozdielu medzi úhrnnými výdavkami a úhrnnými príjmami je potrebné v rámci účtovných uzávierkových operácií vykonať storno daňových výdavkov vo výške tohto rozdielu.

Výdavky na technické zhodnotenie a výdavky, ktoré sa považujú za technické zhodnotenie

Výdavky na technické zhodnotenie podľa § 29 ods. 1 zákona o dani z príjmov sú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom majetku 1 700 € v úhrne za zdaňovacie obdobie. Výdavky, ktoré sa považujú za technické zhodnotenie podľa § 29 ods. 2 zákona o dani z príjmov, sú výdavky neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700 €, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. Výdavky na technické zhodnotenie je potrebné odlišovať od výdavkov na opravu a údržbu, ktoré sa zahrnú do daňových výdavkov jednorazovo.
Výdavky na technické zhodnotenie sa pri ich úhrade účtujú ako výdavky, ktoré neovplyvňujú základ dane.
V prípade, že sa zaúčtujú ako výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane, v rámci uzávierkových účtovných operácií je potrebné z daňových výdavkov výdavky na technické zhodnotenie vylúčiť. Hodnota technického zhodnotenia sa do daňových výdavkov nedostáva naraz, ale postupne prostredníctvom daňových odpisov. Výdavky na technické zhodnotenie sa v zmysle § 25 ods. 2 zákona o dani z príjmov pripočítavajú k vstupnej alebo zostatkovej cene majetku a odpisujú sa ako súčasť tejto ceny.
Výdavky na technické zhodnotenie kultúrnej pamiatky, odpísaného hmotného majetku, prenajatého majetku, ktorý odpisuje nájomca, sa v zmysle § 22 ods. 6 zákona o dani z príjmov považujú za iný majetok a odpisujú sa samostatne.

Príklad č. 2:
Podnikateľ na stroji na tvarovanie kovov nadobudnutom v roku 2012 (príklad č. 3) vykonal dňa 14. 1. 2013 modernizáciu vo výške 1 938 € + 387,60 € DPH, spolu 2 325,60 €. Výdavky na toto technické zhodnotenie zaúčtuje do výdavkov, ktoré neovplyvňujú základ dane. Hodnota technického zhodnotenia sa zaúčtuje do daňových výdavkov postupne prostredníctvom odpisov (pozri príklad č. 3).

Výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 16,60 € za jeden predmet

Zákon bližšie nešpecifikuje, čo sa považuje za reprezentáciu. Výdavky na reprezentáciu vo forme pohostenia, občerstvenia, darov poskytovaných na pracovných rokovaniach, firemných akciách a pod. sa účtujú ako výdavky, ktoré neovplyvňujú základ dane. Výnimku tvoria reklamné predmety, napr. perá, kalendáre, kľúčenky, diáre, poháre, dáždniky a pod., ktorých hodnota za jeden predmet nepresiahne 16,60 €, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom. Označenie reklamného predmetu obchodným menom alebo ochrannou známkou sa nevyžaduje. Reklamné predmety, ktorých hodnota prevyšuje 16,60 € za jeden predmet, nie sú daňovým výdavkom.

Výdavky na osobnú spotrebu daňovníka vrátane výdavkov na ochranu osoby daňovníka a jemu blízkych osôb, na ochranu majetku, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku

Za daňové výdavky nemožno považovať výdavky, ktoré sú vynakladané za účelom uspokojovania osobných potrieb daňovníka, jeho rodiny a blízkych osôb, napr. výdavky na ochranu majetku, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku, opravy, údržbu a technické zhodnotenie tohto majetku, výdavky na nadobudnutie vzdelania, výdavky na ošatenie, veci osobnej spotreby a pod.

Ako výdavky na osobnú spotrebu sa účtujú všetky výdavky, ktoré podnikateľ použije na svoju osobnú spotrebu, napr. aj výber peňažných prostriedkov z pokladnice alebo z účtu, úhrada súkromných platieb z podnikateľského účtu, úhrada platobnými kartami za nákup potrieb do domácnosti a pod. Medzi výdavky na osobnú spotrebu daňovníka nepatria výdavky v súvislosti s činnosťou podnikateľa vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva (cestovné náhrady), podľa § 19 ods. 2 písm. e) a výdavky na stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom.

Zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty s výnimkou zaplatených zmluvných pokút

Ide o sankcie za porušovanie právnych predpisov vyrubené a ukladané orgánmi štátnej správy. Takýmito výdavkami sú pokuty, penále, úroky zo sumy odkladu dane alebo zo sumy povolenej splátky dane, úroky z omeškania uložené alebo vyrubené napr. zdravotnou poisťovňou, Sociálnou poisťovňou, daňovým úradom, živnostenským úradom, obchodnou inšpekciou, inšpektorátom práce a pod.
Výnimku tvoria zmluvné pokuty dohodnuté medzi obchodnými partnermi v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktoré sú daňovým výdavkom.

Prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov a prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd
Základné poplatky sú uznaným daňovým výdavkom, pretože ide o výdavky, na úhradu ktorých je daňovník povinný podľa osobitných predpisov, daňovo neuznané sú len prirážky a zvýšenia vo forme sankcií.

Tvorba účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu
V prípade, že sa účtovná jednotka rozhodne tvoriť účelové fondy, ktorých tvorba nie je predpísaná zákonom, výdavky na tvorbu fondov nie sú daňovým výdavkom.
Výnimku tvorí sociálny fond, tvorba ktorého je v zmysle zákona o sociálnom fonde povinná a výdavky na povinnú tvorbu sú uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Manká a škody presahujúce prijaté náhrady
Manká a škody sa zahrnú do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k prijatiu náhrady, a to najviac vo výške prijatej náhrady. Ak náhrada škody plynie vo viacerých zdaňovacích obdobiach, do daňových výdavkov sa zahrnie v jednotlivých zdaňovacích obdobiach vo výške prijatej náhrady v týchto zdaňovacích obdobiach. Manká a škody sa uznajú za daňový výdavok do výšky prijatej náhrady, manká a škody presahujúce prijaté náhrady nie sú daňovým výdavkom. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na:

• stratné v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru,
• nezavinený úhyn zvierat, ktoré nie sú hmotným majetkom,
• škody nezavinené daňovníkom, vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy alebo podľa potvrdenia polície spôsobené neznámym páchateľom, ktoré sú v zmysle § 19 ods. 3 písm. g) daňovým výdavkom v plnej výške.

Zostatková cena trvale vyradeného hmotného a nehmotného majetku

Zostatková cena trvale vyradeného hmotného a nehmotného majetku napr. z dôvodu darovania, nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti a pod. sa do základu dane nezahŕňa, t. j. v peňažnom denníku sa pri vyradení v rámci účtovných uzávierkových operácií neúčtuje. Výnimku predstavuje zostatková cena hmotného a nehmotného majetku pri vyradení predajom, likvidáciou, pri vyradení z dôvodu bezodplatného odovzdania do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie a pri vyradení v dôsledku škody nezavinenej daňovníkom, keď zostatková cena je uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 3 písm. b) až d) zákona o dani z príjmov – v týchto prípadoch sa o daňovej zostatkovej cene, ktorá je uznaným daňovým výdavkom v plnej výške, účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií. Zostatková cena majetku pri vyradení v dôsledku inej škody je v zmysle § 19 ods. 3 písm. d) uznaným daňovým výdavkom do výšky prijatých náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja takto vyradeného majetku.

Daň podľa zákona o dani z príjmov

Daň platená z príjmov fyzickej osoby, ktorá sa vzťahuje na príjmy podľa § 5 až § 8 zákona o dani z príjmov, daňovým výdavkom nie je. Daňovým výdavkom nie sú ani v priebehu zdaňovacieho obdobia platené preddavky na daň z príjmov, ani doplatky dane vyčíslené pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby.

Dane zaplatené za iného daňovníka

Daň je povinná platiť osoba uvedená v príslušnom daňovom zákone ako daňovník.

Ak daň za daňovníka zaplatí iná osoba, takto zaplatená daň u nej nie je uznaným daňovým výdavkom aj napriek tomu, že správca dane je povinný túto daň prijať, ako keby ju zaplatil daňovník. V praxi k zaplateniu daní za iného daňovníka môže dôjsť napr. ak nájomca motorového vozidla zaplatí daň z motorového vozidla namiesto držiteľa, resp. vlastníka zapísaného v technickom preukaze, alebo nájomca nehnuteľnosti zaplatí daň z nehnuteľností namiesto vlastníka nehnuteľnosti – takto zaplatené dane u nájomcu nie sú uznaným daňovým výdavkom.

Daň z pridanej hodnoty u platiteľa tejto dane

DPH, pri ktorej má platiteľ dane nárok na odpočítanie, nie je daňovým výdavkom s výnimkou DPH, ktorú je platiteľ povinný odviesť pri zrušení registrácie a DPH, pri ktorej platiteľ nemá nárok na jej odpočítanie alebo neodpočítanej DPH v prípade, že platiteľ uplatňuje odpočet na základe koeficientu.

Tvorba rezerv okrem rezerv daňovo uznaných

Daňovo uznané sú výdavky na tvorbu rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) zákona o dani z príjmov, ktoré môžu tvoriť aj daňovníci účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, a to rezerv na lesnú pestovnú činnosť, rezerv na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí a rezerv na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností. O týchto rezervách sa účtuje spôsobom podľa § 15 postupov účtovania. Tvorba iných rezerv, ktoré by predstavovali nedaňový výdavok, v sústave jednoduchého účtovníctva nemá opodstatnenie.

V zmysle § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok, záväzkov, podielov, cenných papierov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene.
Majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene sa v zmysle § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve prepočítavajú na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska:

• v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu,
• v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,
• v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby.

Pri kúpe cudzej meny za eurá sa prírastok cudzej meny prepočíta kurzom, ktorý bol použitý pri nákupe tejto cudzej meny, alebo referenčným kurzom v deň uzavretia obchodu. Pri kúpe cudzej meny za inú cudziu menu sa prírastok cudzej meny uvedie ako hodnota úbytku inej cudzej meny v eurách alebo sa prírastok cudzej meny prepočíta referenčným kurzom v deň uzavretia obchodu. Pri úbytku rovnakej cudzej meny v hotovosti a z účtov v bankách možno pri prepočte cudzej meny na eurá použiť ocenenie referenčným kurzom vyhláseným v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku peňažných prostriedkov sa použije ako prvá cena úbytku peňažných prostriedkov.

Rozdiel, ktorý vznikne medzi prvotne zaúčtovanou sumou a sumou pri úhrade záväzku, inkase pohľadávky alebo pri uza­tváraní účtovných kníh, je kurzový rozdiel, ktorým môže byť:

• kurzový zisk, keď pri výpočte je stav peňažných prostriedkov v cudzej mene vyšší ako stav v mene euro zaúčtovaný v účtovníctve,
• kurzová strata, keď pri výpočte je stav peňažných prostriedkov v cudzej mene nižší ako stav peňažných prostriedkov v mene euro zaúčtovaný v účtovníctve.

Kurzové rozdiely, ktoré sa v peňažnom denníku neúčtujú

V peňažnom denníku sa neúčtujú kurzové rozdiely, ktoré vznikajú pri pohľadávkach a záväzkoch v cudzej mene, ktoré sú ocenené pri vzniku cudzou menou ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu referenčným výmenným kurzom vyhláseným v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je potrebné ich oceniť referenčným výmenným kurzom vyhláseným v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Vzniknuté kurzové rozdiely sa zaúčtujú iba v knihe pohľadávok a v knihe záväzkov.

Prijaté alebo poskytnuté preddavky v cudzej mene zaúčtované v knihe pohľadávok a v knihe záväzkov sa v zmysle § 21 ods. 7 postupov účtovania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neprepočítavajú, ostávajú ocenené kurzom, ktorým boli ocenené ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

Kurzové rozdiely, ktoré sa v peňažnom denníku účtujú ako posledné položky pred zaúčtovaním uzávierkových účtovných operácií

Kurzové rozdiely vznikajúce pri prepočte peňažných prostriedkov v cudzej mene v hotovosti a na účtoch v bankách, ktoré sa v zmysle § 21 ods. 4 postupov účtovania prepočítajú na eurá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, referenčným výmenným kurzom určeným ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa v zmysle § 4 ods. 4 postupov účtovania zaúčtujú v peňažnom denníku ako posledné položky pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií:

• kurzové zisky ako príjmy zahrnované do základu dane v členení ostatné príjmy,
• kurzové straty ako výdavky zahrnované do základu dane v členení ostatné výdavky.

Kurzové rozdiely, ktoré sa účtujú v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií

V rámci uzávierkových účtovných operácií sa v peňažnom denníku účtujú kurzové rozdiely vznikajúce:

• pri postupnej úhrade dlhodobého hmotného majetku v cudzej mene podľa § 10 ods. 28 postupov účtovania,
• pri jednotlivých splátkach pri finančnom prenájme, ak je ocenenie majetku v cudzej mene podľa § 17 ods. 6 postupov účtovania.

Tieto kurzové rozdiely vznikajúce počas účtovného obdobia sa účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií:

• kurzové zisky ako príjmy zahrnované do základu dane v členení ostatné príjmy,
• kurzové straty ako výdavky zahrnované do základu dane v členení ostatné výdavky.

Predmetom dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je:

• dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,
• poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,
• nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie,
• dovoz tovaru do tuzemska.

Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, resp. podnikanie, t. j. činnosť, z ktorej dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb.
S účinnosťou od 1. 1. 2011 je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane stanoveného podľa § 22 až § 26. Znížená sadzba dane vo výške 10 % sa uplatňuje na tovary vymedzené v prílohe č. 7 zákona.
Podľa prechodného ustanovenia § 85j bude základná sadzba dane na tovary a služby vo výške 20 % zo základu dane od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %.
Skončenie uplatňovania základnej sadzby dane 20 % a návrat k základnej sadzbe 19 % vyhlási Ministerstvo financií SR všeobecne záväzným právnym predpisom.

Registračná povinnosť a zrušenie registrácie

Registračná povinnosť pre DPH vyplýva z ustanovení § 4 až § 7a zákona o dani z pridanej hodnoty. Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň vtedy, ak dosiahla za najbližších najviac 12 predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 €, a to do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla stanovený obrat. Ide o tzv. povinnú registráciu.
Obratom sa rozumejú príjmy bez dane z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku, okrem príjmov z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 36 a podľa § 40 až § 42 zákona, príjmy z poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a z finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňajú do obratu, ak sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby, do obratu sa nezahŕňajú ani príjmy z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a príjmy z príležitostne predaného nehmotného majetku.
Zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu, je povinná zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Výšku zábezpeky, ktorá môže byť najmenej 1 000 eur a najviac 500 000 eur, určí daňový úrad.
Daňový úrad je povinný zdaniteľnú osobu registrovať, vydať jej osvedčenie o registrácii a prideliť identifikačné číslo pre daň najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu. Zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane odo dňa, ktorý je uvedený v osvedčení o registrácii.

Povinnosť registrácie sa vzťahuje aj na:

• zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, ak za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahnu celkový obrat 49 790 €, pričom do obratu sa započítavajú obraty jednotlivých osôb a obrat ich spoločného podnikania,
• zdaniteľnú osobu, ktorá nie je platiteľom dane a uzavrie zmluvu o združení s platiteľom dane,
• osobu, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa,
• zdaniteľnú osobu, ktorá nie je platiteľom dane a je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň,
• zdaniteľnú osobu, ktorá nie je platiteľom dane a dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby.

Zdaniteľná osoba môže požiadať o registráciu aj v prípade, že nedosiahla zákonom stanovený obrat, v týchto prípadoch ide o tzv. dobrovoľnú registráciu.
Osoba, ktorá sa stala platiteľom dane, môže v zmysle § 55 ods. 1 zákona pri registrácii za platiteľa odpočítať daň viažucu sa k majetku, ktorý nadobudla predo dňom, keď sa stala platiteľom a ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom, okrem zásob, t. j. daň môže odpočítať v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až § 51 zákona:

• pri odpisovanom nehmotnom a hmotnom majetku môže odpočítať DPH:
  • v prípade nadobudnutia v tom istom roku, ako sa stala platiteľom – v plnej výške,
  • v prípade uplatnenia odpisov podľa zákona o dani z príjmov – DPH zníženú o pomernú časť zodpovedajúcu odpisom,
• z nakúpených zásob evidovaných v účtovníctve ku dňu, keď sa stala platiteľom – v plnom rozsahu.

V zmysle § 27 ods. 3 zákona o DPH sa pri každom vzniku daňovej povinnosti použije sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že pri registrácii za platiteľa dane platiteľ uplatní odpočítanie dane v takej sadzbe, aká bola uplatnená na faktúre pri vzniku daňovej povinnosti, t. j. pri registrácii sa môže uplatňovať DPH v sadzbe 19 % aj 20 % zo základu dane.
Novoregistrovaný platiteľ, ktorý si uplatní právo na odpočítanie dane pri registrácii, bude z pohľadu zákona o dani z príjmov a postupov účtovania postupovať nasledovne:

• DPH, ktorú si platiteľ uplatnil na odpočet z majetku, ktorý nie je odpisovaným majetkom, zahrnie do základu dane v zmysle § 17 ods. 18 písm. a) zákona o dani z príjmov a zníženie daňovej povinnosti vyplývajúcej z uplatnenia odpočtu zohľadní v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtovaním do príjmov zahrnovaných do základu dane v členení ostatný príjem,
• DPH, ktorú si platiteľ uplatnil na odpočet z odpisovaného hmotného a nehmotného majetku, v zmysle § 17 ods. 3 písm. d) bodu 1 zákona o dani z príjmov nezahrnie do základu dane, t. j. neúčtuje o nej, pretože o túto daň je platiteľ povinný znížiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku.

Príklad č. 1:
Podnikateľ sa stal platiteľom dane od 1. 3. 2013. Odpočet DPH pri registrácii uplatní:

• z nespotrebovaných zásob k tomuto dátumu: zásoby vo výške 1 510,20 € nadobudnuté s 20 % DPH vo výške 251,70 €,
• z odpisovaného dlhodobého majetku: z obrábacieho stroja, ktorý nadobudol dňa 20. 9. 2010 v cene 8 100 € + 19 % DPH 1 539 € = 9 639 € a pri rovnomernom odpisovaní v prvej odpisovej skupine v rokoch 2010, 2011 a 2012 uplatnil ročný odpis zo vstupnej ceny 9 639 € vo výške 3 x 2 410 = 7 230 €.

Uplatnenie odpočtu DPH pri registrácii:

• z nespotrebovaných zásob:    251,70 €
• z odpisovaného majetku:
  • obstarávacia cena (bez DPH)8 100,00 €
  • rovnomerný odpis pripadajúci na roky 2010, 2011, 2012    7 230,00 €
  • zostatková cena k 1. 1. 2013 870,00 €
  • uplatnený odpočet DPH                    870 x 19 % = 165,30 €
• celkový odpočet DPH pri registrácii:                        417,00 €
  (riadok č. 29 v daňovom priznaní k DPH)

V rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2013 zníženie daňovej povinnosti vyplývajúcej z uplatneného odpoč­tu DPH z nespotrebovaných zásob zaúčtuje do príjmov zahrnovaných do základu dane v členení ostatný príjem vo výške 251,70 €. Vstupnú cenu obrábacieho stroja, ktorá pri nadobudnutí stroja bola 9 639 €, zníži o uplatnenú DPH na 9 473,70 €, odpis za roky 2010, 2011 a 2012 vo výške 3 x 2 410 € neupravuje, v roku 2013 uplatní ročný daňový odpis vo výške 2 243,70 €.

Platiteľ dane môže v zmysle § 81 zákona požiadať o zrušenie registrácie najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nedosiahol za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sumu 49 790 €. Ide o tzv. dobrovoľné zrušenie registrácie. Pri zrušení registrácie daňový úrad určí posledné zdaňovacie obdobie. Skončením posledného zdaňovacieho obdobia platiteľ prestane byť platiteľom dane a do 10 dní je povinný odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii.
V prípade, že daňový úrad zistí, že nie sú dôvody na registráciu, registráciu môže zrušiť z tzv. úradnej moci v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) zákona (napr. keď osoba registrovaná pre daň nevykonáva alebo prestala vykonávať podnikanie).
V poslednom zdaňovacom období vzniká v zmysle § 81 ods. 6 zákona pri zrušení registrácie daňová povinnosť vzťahujúca sa na majetok, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, t. j. platiteľ odvedie daň:

• pri odpisovanom nehmotnom a hmotnom majetku z daňovej zostatkovej ceny zistenej podľa zákona o dani z príjmov,
• pri zásobách z ceny zistenej podľa zákona o účtovníctve.

Pri zrušení registrácie sa uplatní sadzba dane platná v čase zrušenia registrácie, t. j. sadzba 20 % zo základu dane.
Platiteľ pri zrušení registrácie vzniknutú daňovú povinnosť z pohľadu zákona o dani z príjmov a postupov účtovania vysporiada nasledovne:

• DPH, ktorú bol povinný odviesť zo zásob, zahrnie do základu dane v zmysle § 19 ods. 3 písm. k) bodu 1 zákona o dani z príjmov a zvýšenie daňovej povinnosti zohľadní v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtovaním do daňových výdavkov v členení ostatné výdavky,
• z odpisovaného hmotného a nehmotného majetku z daňovej zostatkovej ceny zistenej podľa § 25 zákona o dani z príjmov – DPH, ktorú bol povinný odviesť z odpisovaného hmotného a nehmotného majetku, v zmysle § 17 ods. 3 písm. d) bodu 2 zákona o dani z príjmov nezahrnie do základu dane a neúčtuje o nej, pretože o túto daň je povinný zvýšiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku.

Príklad č. 2:
Podnikateľ dňom 30. 3. 2013 prestal byť platiteľom dane a k uvedenému dňu mal:

• nespotrebované zásoby vo výške 1 369,60 € bez DPH,
• neodpísaný úžitkový automobil, ktorý nadobudol v roku 2010, rovnomerne odpisoval zo vstupnej ceny 6 100 €, zostatková cena k 31. 12. 2012 bola 1 525 €.

Pri zrušení registrácie je povinný odviesť DPH:

• z nespotrebovaných zásob vo výške:1 369,60 x 20 % = 273,92 €
• z odpisovaného majetku vo výške:    1 525,00 x 20 % = 305,00 €
• celkový odvod dane pri zrušení registrácie:  578,92 €
  (riadok č. 18 v daňovom priznaní k DPH)

V rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2013 zvýšenie daňovej povinnosti vyplývajúcej z odvodu dane z nespotrebovaných zásob zaúčtuje do výdavkov zahrnovaných do základu dane v členení ostatné výdavky vo výške 273,92 €. Vstupnú cenu automobilu, ktorá pri nadobudnutí bola 6 100 €, zvýši o odvedenú daň na 6 405 €. Uplatnené odpisy za roky 2010, 2011 a 2012 neupravuje, v roku 2013 uplatní ročný daňový odpis vo výške 1 601 € a v roku 2014 vo výške 229 €.

Účtovanie dane z pridanej hodnoty

U podnikateľov, ktorí nie sú registrovaní ako platitelia DPH, sa o dani z pridanej hodnoty neúčtuje. Pri dodaných tovaroch a službách od platiteľov je DPH súčasťou ocenenia tovarov a služieb.
Platitelia dane sú pri účtovaní DPH povinní postupovať podľa § 19 postupov účtovania.

Účtovanie v rámci bežnej evidencie DPH

Účtovanie v knihe záväzkov, v knihe pohľadávok alebo v pomocnej knihe DPH musí byť v takom usporiadaní, aby bolo možné preukázať:

• vznik daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie podľa § 19 až § 21 zákona o DPH pri zdaniteľných obchodoch, ktorými sú:
  • dodanie tovaru v zmysle § 8,
  • dodanie služby v zmysle § 9,
  • nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v zmysle § 11,
  • dovoz tovaru v zmysle § 12,
• nárok na odpočítanie za zdaňovacie obdobie, ktorý vzniká, ak je DPH v zmysle § 49 ods. 2:
  • voči platiteľovi uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
  • platiteľom uplatnená zo služieb a z tovarov, pri ktorých je povinný platiť dať,
  • platiteľom uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu,
  • zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru,
  • výsledný vzťah k správcovi dane za zdaňovacie obdobie, t. j. pohľadávku – nadmerný odpočet, alebo záväzok – daňovú povinnosť.

V postupoch účtovania vymedzený spôsob účtovania DPH nadväzuje na povinnosť vedenia záznamov v zmysle § 70 zákona o DPH, ktorý ustanovuje, že platiteľ dane je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o:

• dodaných tovaroch a službách,
• prijatých tovaroch a službách,
• dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu,
• nadobudnutí tovaru z iného členského štátu,
• prijatí služieb z iného členského štátu,
• dovoze tovaru.

Na účely odpočítania dane je potrebné viesť záznamy v členení na tovary a služby:

• s možnosťou odpočítania dane,
• bez možnosti odpočítania dane,
• s možnosťou pomerného odpočítania dane.

V peňažnom denníku sa pri inkase pohľadávky alebo prijatí platby základ dane zaúčtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane v členení podľa druhu príjmu a DPH ako príjem neovplyvňujúci základ dane. Pri úhrade záväzku alebo úhrade inej platby sa v peňažnom denníku základ dane zaúčtuje ako daňový výdavok v členení podľa druhu výdavku alebo ako nedaňový výdavok pri obstaraní dlhodobého hmotného a nehmotného majetku a DPH, na ktorú vznikol nárok na odpočítanie dane, ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Toto účtovanie je v súlade s § 3 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého daň z pridanej hodnoty uplatnená v cene tovaru alebo služby u platiteľov DPH nie je predmetom dane z príjmov.

Účtovanie v prípadoch, keď nevzniká nárok na odpočítanie DPH
Platiteľ dane môže odpočítať daň od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, s výnimkou, keď daň odpočítať nemôže, a to:

• z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú od dane oslobodené podľa § 28 až § 41,
• pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy.

Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň, daň odpočíta v pomernej výške ako súčin dane a koeficientu vypočítaného podľa § 50 zákona o DPH.
V prípade, keď uplatňuje výdavky na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych nákladov podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 3 zákona o dani z príjmov a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov (pozri príklad č. 20).

Pri prijatí služby alebo pri nadobudnutí majetku, ktorým je tovar, pri ktorých nevzniká nárok na odpočítanie dane, DPH je v zmysle § 19 ods. 2 postupov účtovania súčasťou obstarávacej ceny. Toto účtovanie je v súlade s § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého daň z pridanej hodnoty, na ktorú nevzniká nárok na odpočet, je daňovým výdavkom. Uvedené platí nielen pri nadobudnutí dlhodobého majetku (pozri príklad č. 32).

Účtovanie DPH vzťahujúcej sa na tovar nadobudnutý za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je v zmysle § 11 zákona o DPH predmetom dane:

• ak nadobúdateľom je zdaniteľná osoba,
• ak dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu,
• pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku každou osobou.

Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v zmysle § 20 zákona o DPH vzniká:

• 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo
• dňom vystavenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa pred stanoveným 15. dňom.

Právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 vzniká platiteľovi v deň, keď pri takto nadobudnutom tovare vznikla daňová povinnosť. Účtovanie uvedených skutočností ustanovuje § 19 ods. 3 postupov účtovania. Vznik daňovej povinnosti sa účtuje v deň vzniku v knihe záväzkov alebo v pomocnej knihe DPH. Právo na odpočítanie dane vo výške odpočítateľnej dane sa v deň vzniku nároku na odpočítanie účtuje v knihe pohľadávok alebo v pomocnej knihe DPH. Toto účtovanie je v súlade s § 3 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého daň z pridanej hodnoty uplatnená v cene tovaru alebo služby u platiteľov DPH nie je predmetom dane z príjmov.

Účtovanie v prípade tzv. ročného odpočítania DPH

Pri výpočte pomerného odpočítania dane koeficientom podľa § 50 zákona o DPH sa v priebehu kalendárneho roka používa koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Po skončení kalendárneho roka je platiteľ povinný vypočítať koeficient z údajov skončeného kalendárneho roka a prepočítať odpočítateľnú daň za tento kalendárny rok. Rozdiel medzi už odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a takto vypočítanou odpočítateľnou daňou je povinný vysporiadať v poslednom zdaňovacom období.

Takto vzniknutý rozdiel zaúčtuje v zmysle § 19 ods. 4 postupov účtovania v rámci uzávierkových účtovných operácií:

• ak ide o zvýšenie daňovej povinnosti, suma sa zaúčtuje ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení ostatné výdavky,
• ak ide o zníženie daňovej povinnosti, suma sa zaúčtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane v druhovom členení ostatný príjem.

Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty

Platiteľ dane je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie k DPH a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. V daňovom priznaní je povinný uviesť všetky údaje potrebné na výpočet celkovej dane, celkovej odpočítateľnej dane vrátane celkovej hodnoty tovarov a služieb vzťahujúcich sa na celkovú daň a na odpočítavanú daň a celkovej hodnoty tovarov a služieb oslobodených od dane. S účinnosťou od 1. 1. 2012 sa daňové priznanie k DPH podáva na tlačive daňového priznania, vzor ktorého vydalo Ministerstvo financií SR opatrením č. MF/23118/2011-73 spolu s poučením na vyplnenie daňového priznania k DPH uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 11/2011.
V nadväznosti na § 14 daňového poriadku sú daňové subjekty, ktoré sú platiteľom dane z pridanej hodnoty, povinné doručovať podania správcovi dane elektronicky až od 1. 1. 2014.

Počas účtovného obdobia sa v peňažnom denníku účtuje iba pri pohybe peňažných prostriedkov, ide o peňažné účtovné operácie, o ktorých sa účtuje na základe účtovných dokladov v deň uskutočnenia účtovného prípadu. Účtovné prípady bez pohybu peňažných prostriedkov sa účtujú na konci účtovného obdobia v rámci uzávierkových účtovných operácií, ide o nepeňažné účtovné operácie, o ktorých sa účtuje k poslednému dňu účtovného obdobia. Nevyhnutnosť účtovania uzávierkových účtovných operácií vyplýva z daňovej orientácie jednoduchého účtovníctva. V peňažnom denníku musia byť všetky účtovné operácie zaúčtované tak, aby bolo zrejmé, že ide o položky, ktoré ovplyvňujú, resp. ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Uzávierkové účtovné operácie sa účtujú tak, že sa v zmysle § 8 ods. 4 písm. a) postupov účtovania:

• zvýšia príjmy o sumy doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnujú do základu dane z príjmov do položky príjmy celkom a položiek podľa druhového členenia,
• znížia príjmy o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov do položky príjmy celkom a položiek podľa druhového členenia,
• zvýšia výdavky o sumy doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnujú do základu dane z príjmov do položky výdavky celkom a do položiek podľa druhového členenia,
• znížia výdavky o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov do položky výdavky celkom a do položiek podľa druhového členenia.

Uzávierkové účtovné operácie sa účtujú na základe interných účtovných dokladov, ktoré musia obsahovať náležitosti účtovných dokladov v zmysle § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve. Ich prílohou môžu byť doklady preukazujúce oprávnenosť účtovného prípadu, napr. zmluvy, dohody, splátkové kalendáre, inventarizačné zápisy, odkazy na právny predpis a výpočty k účtovanej výške príjmu alebo výdavku.

Zvýšenie príjmov o sumy doteraz nezaúčtované

V rámci účtovania uzávierkových účtovných operácií, ktoré zvýšia príjmy o sumy doteraz nezaúčtované, sa:

• doúčtujú príjmy, ktoré sa zahrnujú do základu dane, ale pri inkase boli zaúčtované ako príjmy neovplyvňujúce základ dane,
• zaúčtujú nepeňažné daňové príjmy, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov ovplyvňujú základ dane a postupy účtovania ustanovujú ich účtovanie v rámci uzávierkových účtovných operácií.

Príklady účtovania uzávierkových účtovných operácií zvyšujúcich zdaniteľný príjem

• Kurzové zisky vzniknuté pri úhrade a postupnej úhrade dlhodobého majetku v cudzej mene podľa § 10 ods. 28 postupov účtovania a kurzové zisky vzniknuté pri jednotlivých splátkach pri finančnom prenájme, ak je ocenenie majetku v cudzej mene podľa § 17 ods. 6 postupov účtovania.
• Príjmy z dotácií, podpôr a príspevkov, ktoré sa nepoužijú na úhradu daňových výdavkov v roku, v ktorom boli poskytnuté, a ktoré sa v zmysle § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov zahrnú do základu dane až v tom zdaňovacom období, kedy dôjde k ich použitiu, a to postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto prostriedkov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitia na obstaranie majetku, alebo v období čerpania, ak príjmy súvisia s výdavkom účtovaným v príslušnom zdaňovacom období.
• Príjem vo výške menovitej hodnoty pohľadávky, ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník postúpil za nižšiu cenu, ako je jej menovitá hodnota, sa v zmysle § 17 ods. 12 písm. a) zákona o dani z príjmov zahrnie do základu dane pri postúpení pohľadávky.
• Rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočných výdavkov, ktorý sa v zmysle § 20 ods. 20 zákona o dani z príjmov zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy, pričom tvorba a čerpania rezerv sa zaúčtuje v súlade s § 15 postupov účtovania v rámci uzávierkových účtovných operácií.
• Príjmy dosahované daňovníkmi pri spoločnom podnikaní v združení fyzických osôb, ktoré sa v zmysle § 10 ods. 2 zákona o dani z príjmov zahrnujú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovnakým dielom, ak v zmluve o združení nie je stanovené inak.
• Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti, ktorá súvisí s obchodným majetkom a ktorá je u dlžníka v zmysle § 6 ods. 5 písm. d) zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom.
• Daň z pridanej hodnoty pri registrácii za platiteľa v zmysle § 55 zákona o DPH viažuca sa k majetku, ktorý daňovník nadobudol predo dňom, keď sa stal platiteľom, ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov (uvedené sa netýka odpisovaného hmotného a nehmotného majetku, pretože platiteľ je povinný o výšku odpočítanej dane znížiť vstupnú cenu majetku) a zníženie daňovej povinnosti sa zaúčtuje v zmysle § 19 ods. 4 písm. b) postupov účtovania.
• Daň z pridanej hodnoty po prepočte ročným koeficientom v zmysle § 50 ods. 4 zákona o DPH v prípade zníženia daňovej povinnosti vyplývajúcej z rozdielu medzi pomerne odpočítanou DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a pomerne odpočítanou DPH vypočítanou po skončení účtovného obdobia, ktorá sa zaúčtuje v zmysle § 19 ods. 4 písm. b) postupov účtovania.

V daňových príjmoch tak môžu byť zahrnuté iba príjmy, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov ovplyvňujú základ dane, ku ktorým patria:

• príjmy z podnikania v zmysle § 6 ods. 1, vrátane príjmov z prenájmu v zmysle § 6 ods. 3, ak ide o príjmy z podnikania,
• príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle § 6 ods. 2, vrátane príjmov z prenájmu v zmysle § 6 ods. 3, ak ide o príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
• príjmy vymedzené v § 6 ods. 5.

Zníženie príjmov o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane

V rámci účtovania uzávierkových účtovných operácií, ktoré znížia príjmy o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov, sa:

• stornujú príjmy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane a pri inkase boli zaúčtované ako príjmy zahrnované do základu dane,
• vylúčia príjmy, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane.

Príkladom účtovania uzávierkových účtovných operácií znižujúcich zdaniteľný príjem je napr. podiel príjmov ostatných účastníkov združenia pri spoločnom podnikaní v združení fyzických osôb, keď daňovník poverený vedením účtovníctva musí z celkových zdaniteľných príjmov vylúčiť podiely ostatných účastníkov združenia.

Z daňových príjmov tak musia byť vylúčené príjmy, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane, ku ktorých patria:

• príjmy fyzickej osoby, ktoré v zmysle § 3 ods. 2 nie sú predmetom dane,
• príjmy fyzickej osoby, ktoré v zmysle § 9 sú od dane oslobodené,
• príjmy, ktoré sa v zmysle § 17 ods. 3 do základu dane nezahŕňajú.

Zvýšenie výdavkov o sumy doteraz nezaúčtované

V rámci účtovania uzávierkových účtovných operácií, ktoré zvýšia výdavky o sumy doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnujú do základu dane z príjmov, sa:

• doúčtujú výdavky vynaložené na nákup zásob a služieb, ktoré pri obstaraní boli zaúčtované ako výdavky neovplyvňujúce základ dane a v priebehu účtovného obdobia boli využité v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a dosahovaním zdaniteľných príjmov,
• zaúčtujú nepeňažné daňové výdavky, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov ovplyvňujú základ dane a postupy účtovania ustanovujú ich účtovanie v rámci uzávierkových účtovných operácií.

Príklady účtovania uzávierkových účtovných operácií zvyšujúcich daňové výdavky

• Daňové odpisy dlhodobého hmotného a nehmotného majetku vypočítané v zmysle § 26 až § 29 zákona o dani z príjmov, ktoré sú daňovými výdavkami v zmysle § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, účtujú sa v súlade s § 20 ods. 8 postupov účtovania.
• Zostatková cena hmotného a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou, pri vyradení z dôvodu bezodplatného odovzdania do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využívanie a pri vyradení v dôsledku škody nezavinenej daňovníkom, ktorá je daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 3 písm. b), c) a d) zákona o dani z príjmov.
• Vstupná cena hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 23 zákona o dani z príjmov, ktorá je v zmysle § 19 ods. 3 písm. e) daňovým výdavkom až pri jeho predaji.
• Tvorba rezerv, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) zákona o dani z príjmov aj u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva, a to rezerva na lesnú pestovnú činnosť, rezerva na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí a rezerva na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, pričom tvorba a čerpanie rezerv sa účtuje spôsobom podľa § 15 postupov účtovania, t. j. tvorba rezervy sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení ostatné výdavky, čerpanie rezervy sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako storno výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, ak dôjde k zníženiu rezervy, účtuje sa v rámci uzávierkových účtovných operácií ako storno výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, ak bola vytvorená vyššia rezerva, rozdiel sa doúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií v tom účtovnom období, v ktorom došlo k použitiu rezervy.
• Výdavky na povinnú tvorbu sociálneho fondu v zmysle zákona o sociálnom fonde, ktoré sú daňovými výdavkami v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a účtujú sa v zmysle § 7 ods. 3 postupov účtovania, t. j. ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom bankovom účte, tvorba sa účtuje len v rámci uzávierkových účtovných operácií.
• Daň z pridanej hodnoty pri zrušení registrácie podľa § 81 zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorú je platiteľ povinný odviesť z ceny nespotrebovaných zásob ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia (uvedené sa netýka odpisovaného hmotného a nehmotného majetku, pretože platiteľ je povinný o výšku odvedenej dane zvýšiť vstupnú cenu majetku) a zvýšenie daňovej povinnosti sa zaúčtuje v zmysle § 19 ods. 4 písm. a) postupov účtovania.
• Daň z pridanej hodnoty po prepočte ročným koeficientom v zmysle § 50 ods. 4 zákona o DPH v prípade zvýšenia daňovej povinnosti vyplývajúcej z rozdielu medzi pomerne odpočítanou DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a pomerne odpočítanou DPH vypočítanou po skončení účtovného obdobia, ktorá sa zaúčtuje v zmysle § 19 ods. 4 písm. a) postupov účtovania.
• Výdavky pred začatím podnikania, ktoré je možné v zmysle § 4 ods. 4 zákona o dani z príjmov zahrnúť do základu dane vo výške výdavkov vynaložených na zásoby a iné nevyhnutné výdavky v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník začal podnikateľskú činnosť vykonávať.

V daňových výdavkoch tak môžu byť zahrnuté iba výdavky, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov ovplyvňujú základ dane, ku ktorým patria daňové výdavky vymedzené v § 19 zákona o dani z príjmov.

Zníženie výdavkov o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane

V rámci účtovania uzávierkových účtovných operácií,ktoré znížia výdavky o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov, sa:

• stornujú výdavky vynaložené na nákup zásob a služieb, ktoré v priebehu účtovného obdobia neboli využité v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a dosahovaním zdaniteľných príjmov, pričom pri obstaraní boli výdavky účtované ako výdavky vynaložené na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie príjmov,
• stornujú výdavky presahujúce limity ustanovené zákonom o dani z príjmov, ktoré v zmysle § 21 ods. 1 písm. e) nie sú daňovými výdavkami, ktoré pri úhrade boli zaúčtované v plnej výške ako daňové výdavky,
• vylúčia výdavky, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane, ktoré pri úhrade boli zaúčtované ako daňové výdavky, ku ktorým patria:
  • výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď o nich podnikateľ účtoval, napr. výdavky na spotrebované pohonné látky pri využití motorového vozidla zaradeného do obchodného majetku na súkromné účely,
  • výdavky, ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázané, aj keď o nich podnikateľ účtoval, napr. výdavky na pracovné cesty zamestnancov bez preukázania vyúčtovania výdavkov podľa zákona o cestovných náhradách,
  • konkrétne výdavky vymedzené v § 21 zákona o dani z príjmov.

Príklady účtovania uzávierkových účtovných operácií znižujúcich daňové výdavky

• Storno darovaných zásob, zásob použitých na osobnú spotrebu, ak pri nadobudnutí boli zaúčtované ako daňové výdavky, storno výdavkov na poplatky, služby a pod. (na prevádzkovú réžiu) v prípade, že nesúviseli s podnikateľskou činnosťou a dosahovaním zdaniteľných príjmov, ak pri úhrade boli zaúčtované ako daňové výdavky, napr. poplatky za súkromné telefonické hovory, výdavky v súvislosti s využitím motorového vozidla zaradeného do obchodného majetku na súkromné účely a pod., ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami.
• Storno zásob v dôsledku škody spôsobenej daňovníkom alebo inou osobou, ktoré pri nadobudnutí boli zaúčtované ako daňové výdavky, pretože v zmysle § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov nejde o daňový výdavok [daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov sú len škody nezavinené daňovníkom, vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy alebo spôsobené neznámym páchateľom – pri nich sa storno v rámci uzávierkových účtovných operácií neúčtuje].

Povinnosť vykonania inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov ukladá účtovným jednotkám § 6 ods. 3 zákona o účtovníctve. Spôsob vykonania, základné pravidlá a termíny jej vykonania, účtovné záznamy dokladujúce jej vykonanie a výsledky ustanovujú § 29 a § 30 zákona. Vykonaním inventarizácie sa v zmysle § 8 ods. 4 zákona zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva. Konkrétne postupy, harmonogramy, menovanie inventarizačných komisií, vzory používaných výstupov a iné špecifiká by mala mať účtovná jednotka stanovené vo vnútornom predpise na vykonanie inventarizácie.

Inventúra, inventúrny súpis a inventarizačný zápis

Inventarizáciou sa overuje, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Inventarizácii podlieha všetok majetok a záväzky účtovnej jednotky.

Skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou:

• fyzickou – pri hmotnom majetku, zásobách v jednotkách množstva, a to spočítaním, vážením, meraním, pri niektorých druhoch nehmotného majetku, napr. cenné papiere v listinnej podobe, pri ceninách a finančnej hotovosti,
• dokladovou – pri pohľadávkach, záväzkoch, finančných investíciách, rezervách a pod., pričom správnosť sa overí na základe účtovných dokladov, listín, zmlúv a účtovných zápisov,
• kombinovanou – kombináciou dokladovej a fyzickej inventúry, napr. pri pozemkoch, budovách a stavbách.

Inventarizácia sa vykonáva ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna alebo mimoriadna účtovná závierka. Fyzickú inventúru zásob je možné vykonať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia a zároveň upraviť stav zásob o prírastky a úbytky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, tak, aby stav zásob bol inventarizáciou overený ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Inventarizácia dlhodobého hmotného majetku nesmie prekročiť dva roky. Inventarizáciu peňažných prostriedkov v hotovosti je potrebné vykonávať najmenej štyrikrát za účtovné obdobie.

Skutočné stavy majetku a záväzkov zistené inventúrou sa zaznamenávajú v inventúrnych súpisoch. Inventúrne súpisy sú účtovné záznamy, ktoré preukazujú vykonanie inventúry, sú súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky. Inventúrny súpis musí obsahovať tieto údaje:

• obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky,
• deň začatia inventúry, deň, ku ktorému sa inventúra vykonáva, a deň skončenia inventúry,
• stav majetku s uvedením názvu, jednotiek množstva a ceny,
• miesto uloženia majetku,
• meno, priezvisko a podpisový záznam osoby hmotne zodpovednej za príslušný majetok,
• zoznam záväzkov a ich ocenenie,
• zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov,
• odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov,
• meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,
• poznámky – napr. vyjadrenie hmotne zodpovednej osoby pri zistení inventarizačného rozdielu alebo konštatovanie, že inventarizačný rozdiel zistený nebol.

Stav majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov v inventúrnych súpisoch sa porovná so stavom v účtovníctve a výsledky porovnania a priebeh inventarizácie sa uvedú v inventarizačnom zápise. Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva, je súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky. Inventarizačný zápis musí obsahovať tieto údaje:

• obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky,
• výsledky vyplývajúce z porovnania účtovného a skutočného stavu majetku a záväzkov,
• výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov,
• meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie.

Postup prác pri inventarizácii sa musí organizovať tak, aby sa zabezpečilo úplné a správne zistenie skutočného stavu majetku a záväzkov. Pri inventarizácii je vhodné zisťovať aj:

• neupotrebiteľný, prípadne prebytočný majetok a navrhnúť spôsob naloženia s ním,
• poškodené alebo znehodnotené zásoby, príčiny ich poškodenia a znehodnotenia a navrhnúť zníženie ich ocenenia alebo likvidáciu,
• pohľadávky po lehote splatnosti, spôsob ich vymáhania, možnosť odpisu pohľadávok,
• záväzky po lehote splatnosti, možnosť ich zaplatenia alebo odpísania.

Účtovanie inventarizačných rozdielov

Inventarizačný rozdiel vzniká ako rozdiel medzi skutočne zisteným stavom majetku a záväzkov a stavom účtovným. Inventarizačným rozdielom môže byť:

• manko – ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom, pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok, mankom nie sú úbytky zásob v rámci noriem prirodzených úbytkov, ktoré si účtovné jednotky majú možnosť stanoviť vo vnútornom predpise,
• prebytok – ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom.

Inventarizačné rozdiely sa v zmysle § 30 ods. 7 zákona o účtovníctve zaúčtujú do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

V sústave jednoduchého účtovníctva sa inventarizačné rozdiely posudzujú z pohľadu zákona o dani z príjmov a pri ich účtovaní sa postupuje nasledovne:

• pri dlhodobom hmotnom a nehmotnom odpisovanom majetku:
  • prebytok sa zaúčtuje v knihe dlhodobého majetku ako novozistený majetok v ocenení reprodukčnou obstarávacou cenou. Takýto majetok sa v zmysle § 23 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov daňovo neodpisuje, preto sa o prebytku v peňažnom denníku neúčtuje,
  • manko sa zaúčtuje v knihe dlhodobého majetku ako zníženie stavu. Manko v zmysle § 21 ods. 2 písm. e) nie je daňovým výdavkom, preto sa o ňom v peňažnom denníku neúčtuje;
• pri majetku, ktorý je vylúčený z odpisovania, sa prebytok zaúčtuje v knihe dlhodobého majetku zvýšením stavu v reprodukčnej obstarávacej cene. Vstupná cena majetku vylúčeného z odpisovania je v zmysle § 19 ods. 3 písm. e) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom až pri predaji, preto sa pri zistení prebytku v peňažnom denníku neúčtuje;
• pri peňažných prostriedkoch:
  • prebytok sa zaúčtuje v pokladničnej knihe ako zvýšenie peňažnej hotovosti. Prebytok sa posudzuje ako zdaniteľný príjem, preto sa v peňažnom denníku zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako príjem ovplyvňujúci základ dane,
  • schodok sa zaúčtuje v pokladničnej knihe ako zníženie peňažnej hotovosti a v knihe pohľadávok ako pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe. Pretože schodok nemožno považovať za daňový výdavok a v peňažnom denníku sa neúčtuje, ani inkaso pohľadávky od hmotne zodpovednej osoby sa nepovažuje za daňový príjem a účtuje sa ako príjem neovplyvňujúci základ dane;
• pri zásobách:
  • prebytok zásob sa zaúčtuje v knihe zásob ako zvýšenie ich stavu, v peňažnom denníku sa neúčtuje, lebo výdavky ovplyvňujúce základ dane sa účtujú iba v čase nákupu zásob a vplyv na základ dane nastane až v momente predaja týchto zásob,
  • manko nad normu prirodzených úbytkov zásob sa zaúčtuje v knihe zásob ako zníženie ich stavu a v peňažnom denníku sa v rámci účtovných uzávierkových operácií zaúčtuje zníženie daňových výdavkov na obstaranie zásob,
  • manko v dôsledku prirodzených úbytkov do výšky normy prirodzených úbytkov sa zaúčtuje v knihe zásob ako zníženie ich stavu, v peňažnom denníku sa neúčtuje.

Zákon o účtovníctve v § 17definuje účtovnú závierku ako štruktúrovanú prezentáciu skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovanú osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Účtovná závierka tvorí jeden celok a obsahuje tieto všeobecné náležitosti:

• obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky, bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta podnikania,
• identifikačné číslo,
• deň, ku ktorému sa zostavuje,
• deň jej zostavenia,
• obdobie, za ktoré sa zostavuje,
• podpisový záznam fyzickej osoby, podpisový záznam osoby zodpovednej za jej zostavenie a osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva.

Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva okrem všeobecných náležitostí obsahuje:

• výkaz o príjmoch a výdavkoch – výkaz poskytuje základné informácie o hospodárskom výsledku účtovnej jednotky pred zdanením v členení na zložky, z ktorých sa hospodársky výsledok tvorí, vo výkaze sa uvádzajú základné identifikačné údaje účtovnej jednotky a údaje o dosiahnutých príjmoch a výdavkoch a hospodárskom výsledku za bežné účtovné obdobie, podkladom pre zostavenie výkazu sú konečné súčty jednotlivých položiek peňažného denníka v časti príjmov a výdavkov zahrnovaných do základu dane z príjmov za bežné účtovné obdobie, ktoré sa vo výkaze uvádzajú v celých eurách,
• výkaz o majetku a záväzkoch – výkaz poskytuje základné informácie o stave majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, vo výkaze sa uvádzajú základné identifikačné údaje účtovnej jednotky a údaje o stave majetku a záväzkov v celých eurách za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie a za bežné účtovné obdobie. Pri zostavovaní prvej účtovnej závierky po vzniku účtovnej jednotky sa údaje za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie nevykazujú. Podkladom pre zostavenie výkazu sú konečné zostatky z ostatných účtovných kníh, ktoré musia byť zhodné s výsledkami vykonanej inventarizácie majetku a záväzkov dokladovanými v inventarizačnom zápise, ktoré sa vo výkaze vykazujú v stĺpci za bežné účtovné obdobie. Údaje za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sa preberú z výkazu o majetku a záväzkoch za predchádzajúce účtovné obdobie.

Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy. Ak uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje riadnu účtovnú závierku. V ostatných prípadoch zostavuje mimoriadnu účtovnú závierku.
Účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak to osobitný predpis neustanovuje inak. Pretože účtovná závierka je povinnou prílohou k daňovému priznaniu k dani z príjmov fyzickej osoby, účtovnú závierku k 31. 12. 2013 je potrebné zostaviť do termínu na predloženie daňového priznania, t. j. do 31. 3. 2014. Účtovná závierka sa považuje za zostavenú po pripojení podpisových záznamov zodpovedných osôb k jednotlivým súčastiam účtovnej závierky.
V sústave jednoduchého účtovníctva sa riadna účtovná závierka zostavuje len k poslednému dňu kalendárneho roka, pretože fyzické osoby – podnikatelia, majú účtovné obdobie zhodné s kalendárnym rokom, keďže podľa § 3 ods. 8 zákona o účtovníctve nemôžu uplatniť účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom.
Účtovná závierka sa zostavuje na tlačivách platných od 1. 1. 2013, vzor ktorých určilo Ministerstvo financií SR v prílohe č. 1 a 2 k postupom účtovania.

Povinnosť uchovávania a ochrany účtovnej dokumentácie ukladá účtovným jednotkám § 35 zákona o účtovníctve.
Pri uchovávaní a ochrane evidencie je účtovná jednotka povinná postupovať v zmysle zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach.

Účtovná jednotka je v rámci uchovávania a ochrany účtovnej dokumentácie povinná:

• stanoviť doby úschovy tak, aby neboli porušené ustanovenia zákona o účtovníctve,
• zabezpečiť ochranu tejto dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu,
• pri nakladaní s dokumentáciou uplatňovať všeobecné predpisy o archívnictve,
• pred skončením podnikateľskej činnosti zabezpečiť uchovanie tejto dokumentácie.

Účtovné záznamy sa uchovávajú takto:

• účtovná závierka – počas 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týka,
• účtovné doklady, účtovné knihy, zoznamy účtovných kníh, zoznamy číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek používaných v účtovníctve, odpisový plán, inventúrne súpisy, inventarizačné zápisy – počas 5 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,
• ostatné účtovné záznamy – počas doby určenej v registratúrnom pláne (u účtovných jednotiek, ktoré majú v zmysle § 16 zákona o archívoch a registratúrach povinnosť vypracovania registratúrneho plánu) alebo v internej smernici (u účtovných jednotiek, ktoré nemajú povinnosť vypracovania registratúrneho plánu).

Pre daňové účely je zamestnávateľ v zmysle § 39 ods. 8 zákona o dani z príjmov povinný uchovávať:

• mzdové listy a výplatné listiny, ktoré vedie podľa § 39 ods. 1 zákona,
• evidencie zamestnancov, ktorí poberajú len nepeňažné príjmy, ktoré vedie podľa § 39 ods. 4 zákona,
• doklady o súhrnných údajoch uvedených na mzdových listoch, t. j. potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti vystavené podľa § 39 ods. 5 zákona,
• doplnené doklady o vykonanom ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, ktoré je povinný vydať na žiadosť zamestnanca podľa § 39 ods. 6 zákona.

Platiteľ dane z pridanej hodnoty je v zmysle § 76 zákona o DPH povinný uchovávať kópie faktúr, ktoré vyhotovil, originály všetkých prijatých faktúr – po dobu 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú, a po celú dobu úschovy zaručiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúr.
V zmysle § 24 písm. e) zákona o zdravotnom poistení je zamestnávateľ povinný po dobu 10 rokov uchovávať evidenciu, ktorú viedol o zamestnancoch a ktorá musí obsahovať:

• meno a priezvisko, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, u cudzinca dátum narodenia, ak rodné číslo nemá, adresu trvalého pobytu,
• údaje o vzniku a zániku verejného zdravotného poistenia,
• počet dní, za ktoré sa platí poistné, v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
• príjem zamestnanca predstavujúci vymeriavací základ v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
• úhrn zaplatených preddavkov v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
• úhrn zaplatených preddavkov zamestnávateľa za zamestnanca v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
• údaje o vzniku skutočnosti, keď platiteľom poistného je štát.

Zamestnávateľ je zároveň povinný po dobu 10 rokov uchovávať účtovné doklady a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, sadzby poistného, výšky poistného a jeho platenia.
Zamestnávateľ je povinný po dobu 10 rokov, počas ktorej existuje v zmysle § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné, uchovávať evidenciu, ktorú viedol o zamestnancoch v zmysle § 232 ods. 2. Evidencia, ktorá sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá, musí obsahovať:

• priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvisk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu,
• identifikačné číslo sociálneho poistenia fyzickej osoby,
• deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,
• vymeriavací základ zamestnanca,
• obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a starobné dôchodkové sporenie,
• obdobie materskej dovolenky, obdobie rodičovskej dovolenky.

Príklad nadväzuje na príklad uvedený v publikácii Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2012. Poskytne však komplexný prehľad účtovania aj pre tých čitateľov, ktorí uvedenú publikáciu nevlastnia.

Otvorenie účtovných kníh k 1. 1. 2013
Podnikateľ otvorí účtovné knihy prevodom konečných zostatkov k 31. 12. 2012 na začiatočné stavy majetku a záväzkov k 1. 1. 2013 v jednotlivých účtovných knihách:

Účtovná kniha	Začiatočné stavy k 1. 1. 2013 (v €)
Peňažný denník	Peňažné prostriedky v hotovosti			998,10
	Peňažné prostriedky na účte			15 421,33
	Priebežné položky			0,00
Kniha pohľadávok				56 448,00
Kniha záväzkov	bez pôžičky			39 176,72
	pôžička			10 800,00
Kniha zásob – materiál				35 625,12
Kniha cenín				0,00
Kniha sociálneho fondu				316,72
Kniha dlhodobého nehmotného majetku	Názov	Obstarávacia cena	Zostatková cena
	Softvér	2 600,00	520,00
	Spolu	2 600,00	520,00
Kniha dlhodobého hmotného majetku	Osobný automobil	25 400,00	0,00
	Testovacie zariadenie	19 975,00	10 449,00
	Meracie zariadenie	31 650,00	0,00
	Optické zariadenie	30 932,00	11 872,00
	Úžitkový automobil	21 120,00	0,00
	Skladový dopravník	3 125,00	0,00
	Stroj na tvar. kovov	3 060,00	2 592,00
	Špeciálny stroj	50 000,00	39 583,00
	Spolu	185 262,00	64 496,00

Účtovanie v priebehu účtovného obdobia

Podnikateľ v priebehu účtovného obdobia účtuje účtovné prípady v peňažnom denníku a v ostatných účtovných knihách v časovom slede. Má zriadenú jednu prevádzkovú pokladnicu, v samostatnej pokladničnej knihe neúčtuje. V komerčnej banke má zriadený jeden podnikateľský účet s povoleným kontokorentným úverom vo výške 33 tis. €.
Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 zaplatil dňa 12. 3. 2013 daň z príjmu vo výške 3 803,11 €. Na základe poslednej známej daňovej povinnosti je povinný platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 946,44 €.
Podnikateľ je mesačným platiteľom DPH. Vznik daňovej povinnosti a nárok na odpočítanie preukazuje evidenciou v pomocnej knihe DPH uvedenej v prílohe č. 4.

Účtovanie uzávierkových účtovných operácií

Po zaúčtovaní všetkých účtovných prípadov bežného účtovného obdobia zaúčtuje uzávierkové účtovné prípady na základe vystavených interných účtovných dokladov.
V prílohách č. 1 – 3 je uvedené účtovanie účtovných prípadov podľa príkladov uvedených v texte (okrem príkladov v kapitole č. 10), pričom peňažný denník, kniha pohľadávok a kniha záväzkov sú doplnené o stĺpec s uvedením čísla príkladu.

Uzatváranie účtovných kníh

Po vykonaní kontroly účtovania a inventarizácie majetku a záväzkov podnikateľ uzatvorí všetky účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia:

Účtovná kniha	Konečné zostatky k 31. 12. 2013 (v €)			VPV	VMZ
Peňažný denník	Peňažné prostriedky v hotovosti		1 842,80		10
	Peňažné prostriedky na účte		20 871,03		11
	Priebežné položky		0,00
	Súhrnné stavy:	Príjmy celkom	1 296 115,84	04
		– predaj výr. a služieb	1 152 995,84	02
		– ostatné príjmy	143 120,00	03
		Výdavky celkom	1 275 124,10	11
		– zásoby	950 110,80	05
		– služby	19 328,42	06
		– mzdy	152 310,25	07
		– poistné a príspevky	49 985,10	08
		– tvorba sociálneho fondu	396,50	09
		– ostatné výdavky	102 993,03	10
Kniha pohľadávok			51 760,92		08
Kniha záväzkov			37 803,15		17
Kniha zásob – materiál			29 985,62		05
Kniha cenín			0,00
Kniha sociálneho fondu			429,30		17
Kniha dlhodobého nehmotného majetku	Názov	Obstar. cena	Zostat. cena
	Softvér	2 600,00	260,00
	Spolu	2 600,00	260,00		01
Kniha dlhodobého hmotného majetku	Osobný automobil	25 400,00	0,00
	Testovacie zariadenie	19 975,00	5 455,00
	Zariadenie na váženie	1 900,00	1 465,00
	Optické zariadenie	30 932,00	3 957,00
	Úžitkový automobil	21 120,00	0,00
	Skladový dopravník	3 125,00	0,00
	Stroj na tvar. kovov	4 998,00	3 697,00
	Špeciálny stroj	50 000,00	27 083,00
	Spolu	157 450,00	41 657,00		02

VPV – číslo riadka vo Výkaze o príjmoch a výdavkoch
VMZ – číslo riadka vo Výkaze o majetku a záväzkoch, údaje uvedené v stĺpci č. 2 bežné účtovné obdobie

Zostavenie účtovnej závierky

Podnikateľ na základe súhrnných údajov z uzatvorených účtovných kníh zostaví účtovnú závierku k 31. 12. 2013 pozostávajúcu z Výkazu o príjmoch a výdavkoch (príloha č. 5) a Výkazu o majetku a záväzkoch (príloha č. 6).