Navrhované zmeny v zákone o dani z príjmov od 1. januára 2014 týkajúce sa zdaňovania príjmov daňovníka, ktorý je fyzickou osobou

Pomerne zaujímavá je navrhovaná úprava týkajúca sa zdaňovania nepeňažného príjmu pri používaní motorového vozidla zamestnávateľa zamestnancom na služobné aj súkromné účely.

Túto úpravu prezentuje Ministerstvo financií SR, že je v súlade s úlohou B.15. uznesenia vlády SR č. 153/2013. V súčasnosti [§ 5 ods. 3 písm. a) ZDP] sa pri výpočte výšky zdaniteľného príjmu zamestnanca v súvislosti s používaním služobného motorového vozidla aj na súkromné účely nezohľadňuje opotrebenie takéhoto motorového vozidla. Zdaňuje sa suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné aj súkromné účely bez obmedzenia.

Na základe úlohy B.15. uznesenia vlády sa od 1. januára 2014 pri vyčíslení nepeňažného príjmu plynúceho z používania motorového vozidla zamestnávateľa na súkromné účely má vychádzať zo vstupnej ceny tohto motorového vozidla, a to s prihliadnutím na jeho opotrebenie. Nepeňažný príjem sa zamestnancovi má zdaňovať „len“ počas 8 rokov od zaradenia vozidla do užívania.

Konkrétne v prvom roku zaradenia vozidla do užívania sa ustanovuje suma nepeňažného príjmu zamestnancovi vo výške 1 % zo vstupnej ceny za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely (prvý rok zaradenia do užívania sa zhoduje s rokom poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa zamestnancovi na služobné a súkromné účely). V ďalších rokoch (siedmich) sa ustanovuje suma nepeňažného príjmu vo výške 1 % zo vstupnej ceny motorového vozidla zamestnávateľa zníženej však každoročne o 12,5 % za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely. Ak sa bude na motorovom vozidle zamestnávateľa v týchto rokoch vykonávať technické zhodnotenie, vstupná cena sa o hodnotu technického zhodnotenia zvýši a následne sa táto suma zníži každoročne o 12,5 % [§ 5 ods. 3 písm. a) novely  ZDP].

S prihliadnutím na účinnosť novely ZDP, t. j. ak sa bude pri vyčísľovaní nepeňažného príjmu plynúceho z používania motorového vozidla zamestnávateľa, ktoré sa používa aj na súkromné účely, zohľadňovať jeho opotrebenie, potom sa bude podľa prechodného ustanovenia zohľadňovať aj motorové vozidlo zamestnávateľa, ktoré zamestnanec používal aj na súkromné účely do 31. decembra 2013 (pred nadobudnutím účinnosti novely ZDP). Na výpočet nepeňažného príjmu za mesiac január 2014 sa uplatní postup ako v ďalších rokoch, t. j. bude sa zamestnancovi zdaňovať znížená suma počas siedmich rokov alebo menej (s obmedzením na sedem rokov).

Ďalšie zmeny a doplnenia týkajúce sa príjmov zo závislej činnosti majú väzbu na asignáciu podielu zaplatenej dane [§ 38 ods. 1, 2 a 3, § 39 ods. 7, § 39 ods. 9 písm. b), § 50 ods. 1 písm. a), ods. 2 a 3 a § 50 ods. 6 písm. a) novely ZDP].

Ak zamestnávateľ vykoná zamestnancovi ročné zúčtovanie a zamestnanec v žiadosti o jeho vykonanie uvedie aj prijímateľa podielu 2 % zaplatenej dane, zamestnávateľ nebude už zamestnancovi vydávať potvrdenie o vysporiadanej daňovej povinnosti, ale ak zamestnanec splní všetky podmienky na poukázanie podielu zaplatenej dane, zamestnávateľ v ročnom hlásení, ktoré sa podáva v lehote do konca apríla nasledujúceho roka po skončení zdaňovacieho obdobia, uvedie identifikačné údaje príslušného prijímateľa v prílohe hlásenia. V prechodnom ustanovení sa rieši táto skutočnosť už aj pre ročné zúčtovanie roka 2013.

Zamestnávatelia by mali už v ročnom hlásení za rok 2013 uvádzať údaje na zabezpečenie postupu v súlade s asignáciou zaplatenej dane (§ 50 ZDP) za zamestnancov, ktorým budú vykonávať za toto zdaňovacie obdobie ročné zúčtovanie, ale len ak zamestnanec splní podmienky a požiada zamestnávateľa o uplatnenie poskytnutia podielu zaplatenej dane na osobitné účely.

Z dôvodu právnej istoty sa jednoznačne ustanovuje, ktoré vzory tlačív týkajúcich sa príjmov zo závislej činnosti bude určovať Ministerstvo financií SR a ktoré Finančné riaditeľstvo SR (napr. hlásenia, prehľady, potvrdenia zo strany zamestnávateľa).

Pozor, novela  ZDP ustanovuje aj pokutu za nevystavenie dokladu zamestnávateľom pri nevystavení potvrdenia o príjme alebo nedoplnenom ročnom zúčtovaní (§ 38 ods. 9 novely  ZDP).

Ak vychádzame zo súčasného znenia ZDP, tak daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti môže viesť zjednodušenú formu uplatňovania preukázateľných výdavkov formou daňovej evidencie (§ 6 ods. 14 a 15 ZDP). Uvedené je však podmienené tým, že tento daňovník nemá zamestnancov a príjmy v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahli 170 000 €. Daňovník tak nemusí viesť jednoduché účtovníctvo alebo podvojné účtovníctvo. V daňovej evidencii sa počas celého zdaňovacieho obdobia eviduje:

1. príjem a daňové výdavky v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
2. hmotný majetok a nehmotný majetok využívaný v súvislosti s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti,
3. zásoby, pohľadávky a záväzky.

Zo ZDP však vyplýva, že ak daňovník poruší jednu z ustanovených podmienok, vzniká mu povinnosť v nasledujúcom zdaňovacom období začať viesť účtovníctvo (jednoduché alebo podvojné) alebo uplatňovať paušálne výdavky.

Od 1. januára 2014 sa táto daňová evidencia (§ 6 ods. 11 novely ZDP) navrhuje nielen pre daňovníkov s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z použitia diela a umeleckého výkonu, ale aj pre daňovníkov s príjmami z prenájmu. Znamená to, že sa zároveň ruší druhá forma vedenia evidencie preukázateľných výdavkov pri príjmoch z prenájmu, ktorá sa nahrádza práve daňovou evidenciou. Rovnako sa zjednocuje aj evidencia pre paušálne výdavky (§ 6 ods. 10 ZDP) s daňovou evidenciou, pričom však v tomto prípade sa vedie v rozsahu preukázateľných príjmov, zásob a pohľadávok. Podmienky pre vedenie daňovej evidencie (§ 6 ods. 14 a 15 ZDP v znení účinnom do 31. decembra 2013) sa však už v novele ZDP neustanovujú (napr. že daňovník nesmie mať zamestnancov, ak chce viesť daňovú evidenciu).

S účinnosťou od 1. januára 2014 si na základe navrhovaných zmien daňovník s príjmami z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diel a umeleckého výkonu (§ 6 ZDP), ktorý uplatňuje preukázateľné výdavky (§ 19 ZDP), môže vybrať zisťovanie základu dane z jednoduchého účtovníctva, podvojného účtovníctva alebo daňovej evidencie (§ 6 ods. 11 novely ZDP).

Daňovník dosahujúci príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP, tzv. pasívne príjmy umelca) si bude môcť s účinnosťou od 1. januára 2014 viesť účtovníctvo v súlade s účtovnými predpismi, pričom je potrebné upozorniť, že v súlade so zákonom o účtovníctve sa tento daňovník nestane účtovnou jednotkou (je to rovnako aj u daňovníka dosahujúceho príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP).

Spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárovi komanditnej spoločnosti novela ZDP umožňuje odpočítať si od príjmov, resp. základu dane pripadajúceho na tohto daňovníka výdavky na cestovné náhrady a stravné podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) ZDP. Toto spresnenie (§ 6 ods. 9 novely ZDP) vyplynulo z praxe, keď vznikali problémy v súvislosti s možnosťou odpočítania výdavkov uvedených v § 19 ods. 2 písm. e) a p) ZDP (cestovné náhrady a stravné), aj keď nárok na tieto výdavky majú všetci daňovníci s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), t. j. aj spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementári komanditnej spoločnosti.

Daňovník s príjmami z podnikania či inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) si bude môcť od 1. januára 2014 uplatniť paušálne výdavky [§ 19 ods. 2 písm. e) novely ZDP] na pohonné látky pri využívaní vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku fyzickej osoby. Môže si teda vybrať aj pri využívaní vlastného osobného vozidla nezahrnutého do obchodného majetku jeden z možných ustanovených spôsobov:

• preukázateľne vynaložené výdavky na spotrebu pohonných látok a základnej sadzby náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách (musí viesť evidencie jázd pracovných ciest) alebo
• paušálne výdavky do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie (nebude sa viesť žiadna evidencia) a primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne [podobne, ako je to ustanovené v § 19 ods. 2 písm. l) treťom bode ZDP].

Ak sa na miesto výkonu práce a späť nemôže zamestnanec dopraviť verejnou dopravou alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa, do daňových výdavkov zamestnávateľa (a tým je aj fyzická osoba – živnostník) sa majú od 1. januára 2014 zahrnovať aj výdavky na dopravu týchto zamestnancov. Takéto výdavky sa budú zahrnovať do daňových výdavkov v plnej výške. Ak však bude poskytnutá zamestnávateľovi na túto formu dopravy dotácia, podpora alebo príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku, zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov iba tú časť, ktorá prevyšuje skutočne prijatú dotáciu, podporu alebo príspevok [§ 19 ods. 2 písm. s) novely ZDP].

V súlade so ZDP (§ 20 ods. 9 ZDP) je daňovým výdavkom aj taxatívne ustanovená tvorba rezerv účtovaná ako náklad podľa zákona o účtovníctve. Novela ZDP k týmto daňovo uznateľným rezervám dáva možnosť uplatniť ako daňový výdavok aj rezervu (vytvorenú v účtovníctve) na mzdu vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca v prípade konta pracovného času pri výkone väčšieho objemu prác za rovnakú odmenu, keď zamestnávateľovi nie je známa presná výška mzdy, napr. z dôvodu budúcej valorizácie platov v čase výplaty tejto mzdy [§ 20 ods. 9 písm. a) ZDP]. Avšak pozor, ZDP túto rezervu neumožňuje uplatniť v daňových výdavkoch daňovníkom účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva.

ZDP ustanovuje prepočítací kurz (§ 31 ZDP) len na príjmy (cudzia mena na eurá), nie však na vynaložené výdavky. Na základe uvedeného sa novelou ZDP dopĺňa aj prepočítací kurz na výdavky pre daňovníka, ktorý nie je účtovnou jednotkou. Zároveň sa umožní aj daňovníkovi, ktorý poberá príjem zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ale je mu vyplácaný v cudzej mene, použiť rovnaký postup pri prepočte príjmov (prepočítací kurz). Daňovník tak použije na prepočet pri:

• príjmoch
  • priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý alebo
  • kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky alebo
  • ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie alebo
  • priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy,
• výdavkoch primerane postup ako pri príjmoch v zdaňovacom období, v ktorom boli tieto výdavky vynaložené.

Novela ZDP spresňuje postup pre správcu dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka, t. j. ak daňovníkovi vznikne „preplatok“ po prepočítaní preddavkov na daň (§ 34 ods. 5 ZDP) po podaní daňového priznania na preddavkové obdobie a požiada správcu dane o jeho vrátenie. Správca dane na žiadosť daňovníka takýto „preplatok“ vráti, ale prednostne uplatní postup podľa § 79 daňového poriadku. Postupnosť prednostných úhrad sa ustanovuje v § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku a až následne správca dane vráti daňový preplatok.

Ak daňovník skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť, resp. prenájom (§ 17 ods. 9 ZDP) a výkon závislej činnosti a poberanie príjmov (§ 5 ZDP), z ktorých sa platia preddavky na daň (§ 34 ods. 6 a 7 ZDP), nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností (§ 34 ods. 8 ZDP). Zároveň tieto skutočnosti je daňovník povinný oznámiť správcovi dane.

S účinnosťou od 1. januára 2014 zaniká oznamovacia povinnosť pri platbách v hotovosti v nadväznosti na prijatie zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý obmedzuje platby v hotovosti. Táto povinnosť sa týkala aj fyzických osôb (§ 49a ods. 8 ZDP).

Zákon o obmedzení platieb v hotovosti zakazuje platby v hotovosti nad 5 000 € medzi podnikateľmi a platby v hotovosti nad 15 000 € medzi nepodnikateľmi.

Ustanovuje sa úprava základu dane (§ 17 ods. 24 ZDP) na základe opätovného zavedenia zrýchleného odpisovania pri finančnom prenájme počas doby trvania nájomnej zmluvy pri porušení podmienok finančného prenájmu a pri kúpe predmetu nájmu pred uplynutím minimálnej doby stanovenej zákonom o dani z príjmov. Pri predčasnom:

• ukončení nájomnej zmluvy z dôvodu insolventnosti nájomcu (vrátenia predmetu nájmu lízingovej spoločnosti) a pri totálnom znehodnotení predmetu nájmu haváriou, pri krádeži predmetu nájmu strata z vyradenia predmetu nájmu z používania nie je súčasťou základu dane,
• odkúpení predmetu nájmu je daňovník povinný základ dane zvýšiť o kladný rozdiel medzi uplatnenými lízingovými odpismi a odpismi, ktoré by uplatnil, ak by bol vlastníkom predmetu nájmu rovnomerným spôsobom odpisovania, pričom daňovník uplatňuje odpisy rovnomerným spôsobom odpisovania ako v ďalších rokoch odpisovania (§ 25 ods. 3 ZDP).

Pri príjmoch z kapitálového majetku (§ 7 ZDP) sa novelou ZDP od 1. januára 2014 zrovnoprávňuje možnosť uplatnenia výdavku pri dávkach z doplnkového dôchodkového sporenia a plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku plynúce daňovníkovi zo zdrojov v zahraničí s takto plynúcimi príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky. V súlade so zmenou v ZDP sa budú takéto dávky a plnenia plynúce zo zdrojov v zahraničí znižovať rovnako ako zo zdrojov na území v Slovenskej republike o zaplatené vklady alebo poistné (§ 7 ods. 8 novely ZDP).

Ostatnými príjmami (§ 8 ZDP) sú od 1. januára 2014 aj kompenzačné platby podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach [§ 8 ods. 1 písm. m) novely ZDP]. Tieto platby sú u vyplácajúceho subjektu uznaným daňovým výdavkom po ich zaplatení.

Podľa súčasného znenia ZDP [§ 9 ods. 2 písm. m)] sú príjmy z cien a výhier do 350 € oslobodené od zdanenia, na základe čoho sa cena alebo výhra v sume vyššej ako 350 € zdanila v plnej výške. Od 1. januára 2014 však zdaneniu bude podliehať len suma, ktorá prevýši sumu 350 €.

Tak ako je uvedené v úvodnej časti tohto príspevku, tento príspevok je možné pokladať za informatívny, rozhodujúce bude, v akom znení novela ZDP (PT 613) bude v parlamente schválená a následne zverejnená v Zbierke zákonov. O schválených zmenách a doplneniach vás budeme včas informovať.