Prechod podnikania fyzickej osoby na spoločnosť s ručením obmedzeným

1. Právne hľadisko

Fyzická osoba, živnostník, sa podľa súčasne platného právneho poriadku nemôže pretransformovať na obchodnú spoločnosť (právnickú osobu), napr. ako družstvo na akciovú spoločnosť. Fyzická osoba iba môže sama alebo s viacerými spoločníkmi založiť obchodnú spoločnosť – napr. spoločnosť s ručením obmedzeným.

Už zo samotnej podstaty veci nie je možná prostá kontinuita podnikania z fyzickej osoby na právnickú osobu. Je potrebné si uvedomiť, že spoločnosť s ručením obmedzeným je samostatný právny subjekt, ktorý má svoj názov, sídlo, ale aj svoje IČO a DIČ. Taktiež musí mať aj živnostenský list. Všetky právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, vrátane spoločnosti s ručením obmedzeným, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podnikateľom podľa Obchodného zákonníka je:

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu (§ 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.).

Fyzická osoba môže byť podnikateľom podľa písmena a) až d). Najčastejšie je podnikateľom podľa písm. b). Ak sa dobrovoľne zapíše do obchodného registra, je podnikateľom podľa písm. a). Spoločnosť s ručením obmedzeným je podnikateľom vždy podľa písmena a). Na účely Obchodného zákonníka všetci podnikatelia majú rovnaké postavenie, resp. majú rovnaké práva, ale i povinnosti, ktoré im vyplývajú z Obchodného zákonníka alebo z iných všeobecne záväzných predpisov.

Tak fyzická osoba (živnostník), ako aj spoločnosť s ručením obmedzeným sú samostatnými právnymi subjektmi, pretože nezávisle od seba nadobúdajú práva a povinnosti. To platí aj vtedy, ak fyzická osoba (so živnosťou alebo bez živnosti) ako jediný spoločník založí spoločnosť s ručením obmedzeným (tzv. jednoosobovú spoločnosť). Preto fyzická osoba (živnostník) môže uzatvárať obchodné vzťahy aj so spoločnosťou s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom. Teda fyzická osoba môže čokoľvek napr. predať, prenajať či darovať tejto spoločnosti s ručením obmedzeným a naopak.

Na účely Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. To platí rovnako pre fyzické osoby, ako aj pre právnické osoby.

Obchodný zákonník nebráni tomu, aby tá istá fyzická osoba, ktorá podniká napr. ako živnostník, zároveň založila aj spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej bude jediným spoločníkom a konateľom.

Príklad č. 1:
Pán Ondrej podniká od roku 2007 ako živnostník v stavebnej činnosti. V roku 2011 si založil „jednoosobovú“ spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej hlavným predmetom podnikania je stavebná činnosť (poskytovanie stavebných prác). Spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra k 2. januáru 2012. Pán Ondrej môže naďalej uzatvárať zákazky na živnosť ako fyzická osoba a od 2. januára 2012 môže ako konateľ uzatvárať zákazky aj za spoločnosť s ručením obmedzeným.

Dňom vzniku (deň zápisu v obchodnom registri) sa spoločnosť s ručením obmedzeným stáva účtovnou jednotkou v zmysle § 1 ods. 1 písm. a) druhého bodu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Súčasne sa stáva daňovníkom v zmysle príslušných daňových zákonov, minimálne na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Obchodným majetkom na účely Obchodného zákonníka sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Obchodný majetok tak predstavuje súhrn majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi (spoločnosti) a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Ide o súhrn všetkých aktív spoločnosti. Kým pri podniku ide o vonkajší prejav zložiek majetku podnikateľa, pri obchodnom majetku ide o jeho zobrazovanie v účtovníctve podnikateľa. Obchodný majetok je vo vlastníctve podnikateľa (v rýdzo právnom zmysle vo vlastníckom alebo obdobnom vzťahu) a predstavujú ho veci (hnuteľné i nehnuteľné), pohľadávky zo záväzkových vzťahov (zmluvných alebo mimozmluvných), iné majetkové a nemajetkové práva (právo k využívaniu vynálezu alebo patentu, právo k úžitkovému vzoru, k ochrannej známke), peniazmi oceniteľné iné hodnoty (obchodné meno, know-how, obchodné podiely a pod.). Pri právnickej osobe sa obchodný majetok rovná všetkému majetku, ktorým disponuje spoločnosť, kým pri fyzickej osobe pojem majetok zahrnuje tak obchodný majetok, ako aj všetky ďalšie hodnoty, ktoré neslúžia k podnikaniu fyzickej osoby, ale na jej osobné účely. Preto pri fyzickej osobe sa rozlišuje majetok a obchodný majetok.

2. Proces transformácie

Vo všeobecnosti existujú viaceré spôsoby realizácie procesu transformácie podnikania formou fyzickej osoby na formu spoločnosti s ručením obmedzeným.

2.1 Prvý spôsob

Prvým z nich je založenie spoločnosti s ručením obmedzeným a vklad celého podniku fyzickej osoby do základného imania tejto spoločnosti. Táto forma je pomerne zdĺhavá a tiež finančne náročná (navyše je potrebné ohodnotiť majetok znalcom). Výsledkom je však subjekt s vyšším základným imaním a jednoduchšie prihlásenie sa ku kontinuite bývalého podniku voči všetkým partnerom, zamestnancom a ďalším zainteresovaným osobám. Na novú spoločnosť tak odo dňa vzniku prechádzajú tiež všetky práva a povinnosti fyzickej osoby (živnostníka) vyplývajúce z jej doterajšieho podnikania.

2.2 Druhý spôsob

Druhou možnosťou je založenie novej spoločnosti a následný predaj podniku (alebo jeho časti) fyzickej osoby takto vzniknutej obchodnej spoločnosti. Ide o jednoduchšiu formu, ktorej výsledkom je spoločnosť so štandardným základným kapitálom a priamym prevodom celého podniku (alebo jeho časti) na takto novovzniknutú právnickú osobu. Taktiež v tomto prípade všetky práva a povinnosti fyzickej osoby prechádzajú na novú právnickú osobu.

Úpravu základu dane z dôvodu predaja podniku alebo jeho časti fyzická osoba (živnostník) vykonáva podľa § 17a ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Do základu dane zahrnuje príjem z predaja podniku alebo jeho časti v dohodnutej kúpnej cene:

a) zvýšenej o záväzky prevzaté spoločnosťou kupujúcou podnik a o nevyčerpané rezervy [§ 20 ods. 9 písm. b), d) až f)],
b) zníženej o hodnotu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré ak by boli uhradené pred predajom podniku alebo jeho časti, boli by u fyzickej osoby predávajúcej podnik daňovým výdavkom, o zostatkovú cenu predávaného hmotného majetku a nehmotného majetku a o hodnotu pohľadávok, ktoré by sa pri inkase nepovažovali za zdaniteľný príjem,
c) zníženej o zostatkovú hodnotu aktívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku alebo zvýšenej o zostatkovú hodnotu pasívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku.

To znamená, že fyzická osoba do základu dane zahrnie kúpnu cenu v eurách upravenú podľa predchádzajúceho odseku. Fyzická osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva túto úpravu základu dane vykonáva v peňažnom denníku, a to podľa § 8 ods. 4 postupov účtovania (opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov).

Spoločnosť s ručením obmedzeným kúpu podniku účtuje podľa § 27 ods. 2 postupov účtovania pre podnikateľov (opatrenie MF zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva), pričom majetok a záväzky ocení reálnou hodnotou.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za dodanie tovaru a za dodanie služby sa nepovažuje predaj podniku, ak nadobúdateľ je platiteľom DPH alebo sa stáva platiteľom ku dňu kúpy podniku. To znamená, že fyzická osoba (platiteľ DPH) daň neuplatní, ak kupujúca spoločnosť s ručením obmedzeným je platiteľom DPH.

NEPREHLIADNITE!
V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že spoločnosť s ručením obmedzeným, ak nie je platiteľom DPH, sa zo zákona stáva platiteľom DPH, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti (§ 4 ods. 6 zákona o DPH). Aj v tomto prípade predaj podniku alebo jeho časti nie je predmetom dane.

Platiteľ dane je povinný odviesť daň pri predaji podniku alebo jeho časti len v prípade, ak podnik alebo jeho časť predá spoločnosti, ktorá bude vykonávať prevažne činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až § 41 (napr. služby v poisťovníctve), s výnimkou prípadu, ak fyzická osoba a spoločnosť vykonávajú výlučne alebo prevažne dodávky tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa § 28 až § 41 zákona o DPH.

V prípade povinnosti platiť daň pri predaji podniku sa základ dane určí na základe dohodnutej ceny vzťahujúcej sa na jednotlivý prevádzaný hmotný a nehmotný majetok. Peňažné pohľadávky nepodliehajú dani. Celkovú hodnotu prevádzaného hmotného a nehmotného majetku nie je možné znížiť o záväzky, ktoré prechádzajú na kupujúcu spoločnosť.

2.3 Tretí spôsob

Tretí variant spočíva v založení novej spoločnosti pri súčasnom podnikaní fyzickej osoby a postupným kontinuálnym prevodom majetku na obchodnú spoločnosť. Tento postup možno odporučiť pre tie prípady, keď nie je vhodný prevod celého podniku alebo jeho časti už v čase založenia obchodnej spoločnosti a kedy je žiaduce alebo nutné, aby fyzická osoba pôsobila ešte nejakú dobu ako podnikateľský subjekt. Táto alternatíva je vhodná tiež v prípadoch, keď sa do spoločnosti prevedie len časť aktív alebo činností a rovnako vtedy, keď z daňového hľadiska nie je vhodné žiadne z vyššie uvedených dvoch riešení. Ide najmä o prípady, keď je potrebné si ponechať napríklad časť zásob alebo dokončiť rozpracované obchodné prípady alebo keď je vhodné si ponechať napríklad nehnuteľnosti na ďalší prenájom a pod.

Tento tretí variant je najčastejšie používaný a je vhodný najmä pre živnostníkov, ktorých obchodný majetok nie je rozsiahly. Pri tomto variante je možné previesť majetok do obchodnej spoločnosti aj bezodplatným prevodom (darovaním), prípadne fyzická osoba môže majetok obchodnej spoločnosti prenajať. Vhodná je aj kombinácia týchto prípadov, t. j. fyzická osoba časť obchodného majetku predá, časť daruje a časť prenajme obchodnej spoločnosti. Taktiež sa uvedené kroky môžu vykonávať postupne. Napr. časť majetku sa predá v marci, časť v novembri, v septembri sa časť majetku prenajme, v decembri daruje a pod.

Dočasné alebo aj dlhodobé podnikanie formou fyzickej osoby a formou obchodnej spoločnosti je možné legálne využiť aj pri daňovej optimalizácii. Napr.:

• fyzická osoba bude uplatňovať paušálne výdavky a obchodná spoločnosť skutočné výdavky; táto možnosť je však len za predpokladu, že fyzická osoba nie je platiteľom DPH, alebo
• jeden subjekt bude podnikať ako platiteľ DPH a druhý ako neplatiteľ DPH.

V ďalšej časti príspevku sa budeme venovať tejto tretej možnosti, t. j. postupnému prevodu obchodného majetku na obchodnú spoločnosť (hmotný majetok, zásoby, pohľadávky), ak podnikateľ účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Táto časť príspevku týkajúca sa zahrnovania príjmov (nie výdavkov) do základu dane sa primerane vzťahuje aj na daňovníkov, ktorí na daňové účely uplatňujú paušálne výdavky v zmysle § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov (s výnimkou pohľadávok).

3. Postupný prevod jednotlivých zložiek majetku podnikateľa – fyzickej osoby, do spoločnosti

Na základe kúpnej zmluvy fyzická osoba môže odpredať majetok obchodnej spoločnosti, a to aj napriek tomu, že táto fyzická osoba bude jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti. Pri tejto zmluve fyzická osoba vystupuje tak v pozícii predávajúceho, ako aj v pozícii štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti ako kupujúceho. To znamená, že fyzická osoba podpisuje kúpnu zmluvu za predávajúceho aj za kupujúceho.

3.1 Dlhodobý majetok

Odpisovaný hmotný a nehmotný majetok fyzická osoba môže odpredať za daňovú zostatkovú cenu hmotného a nehmotného majetku. V takomto prípade odpredajom odpisovaného majetku za zostatkové ceny nevznikne fyzickej osobe dodatočný základ dane – zdaniteľný príjem sa rovná daňovému výdavku. Samozrejme, že podľa konkrétneho stavu majetku predajná cena môže byť vyššia alebo nižšia ako zostatková cena.

Ak je fyzická osoba platiteľom DPH, potom k predajným cenám uplatní aj DPH. V prípade, že novovzniknutá spoločnosť je platiteľom DPH, má nárok na odpočítanie dane pri splnení všeobecných podmienok stanovených v § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Spoločnosť s ručením obmedzeným ocení zakúpený majetok a zaradí ho do používania v obstarávacej (kúpnej) cene v zmysle § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a z tejto ceny bude uplatňovať účtovné odpisy. Táto cena bude aj vstupnou cenou na účely daňového odpisovania v zmysle § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Spoločnosť s ručením obmedzeným bude z tejto ceny počítať daňové odpisy.

Príklad č. 2:
Podnikateľ Andrej podniká od roku 2004 ako živnostník (platiteľ DPH) v stavebnej činnosti. V obchodnom majetku má zahrnutý aj nákladný automobil, ktorý je už účtovne aj daňovo odpísaný. Vo februári 2011 si založil spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Naďalej podniká aj ako živnostník. V marci 2012 predal auto obchodnej spoločnosti za predajnú cenu 50 000 €. Spoločnosť mu vyplatila 30 000 € v roku 2012 a v roku 2013 zvyšok, t. j. 20 000 €.
Spoločnosť s ručením obmedzeným zaradí automobil do majetku v cene 50 000 €. Z tejto ceny bude vykonávať účtovné i daňové odpisy, a to počnúc rokom 2012. U podnikateľa Andreja bude prijatá suma 30 000 € zdaniteľným príjmom v roku 2012 a suma 20 000 € zdaniteľným príjmom v roku 2013.
Ak by spoločnosť splácala podnikateľovi Andrejovi ročne po 10 000 €, podnikateľ Andrej by každoročne zahrnul do svojho základu dane príjem vo výške 10 000 €.
Keďže podnikateľ Andrej je platiteľom DPH, pri predaji automobilu je povinný odviesť daň.

Príklad č. 3:
Podnikateľ Blažej podniká od roku 2010 ako živnostník (platiteľ DPH) v stavebnej činnosti. V obchodnom majetku má zahrnutý aj nákladný automobil. Vo februári 2011 si založil spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Naďalej podniká aj ako živnostník. V marci 2012 predal auto obchodnej spoločnosti, ktorého daňová zostatková cena ku dňu predaja je 25 000 €, za predajnú cenu 3 000 €. Spoločnosť mu vyplatila 3 000 € v roku 2012.
Spoločnosť s ručením obmedzeným zaradí automobil do majetku v obstarávacej cene 3 000 €. Z tejto ceny bude vykonávať účtovné i daňové odpisy, a to počnúc rokom 2012. U podnikateľa Blažeja bude prijatá suma 3 000 € zdaniteľným príjmom v roku 2012. V tom istom roku ako daňový výdavok si uplatní zostatkovú cenu automobilu v plnej výške, t. j. v sume 25 000 €.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v § 22 ods. 8 osobitne upravuje základ dane, keď je kupujúci osobou, ktorá je s dodávateľom spojená finančnými, organizačnými, riadiacimi alebo pracovnými a rodinnými väzbami. Z tohto dôvodu sa v zákone osobitne určuje základ dane pri tovaroch a službách, ktoré sú dodané týmto osobám za cenu, ktorá je nižšia ako trhová cena. Týmto sa má zabrániť, aby daň na výstupe nebola neporovnateľne nižšia ako daň na vstupe, ktorú si dodávateľ uplatnil pri kúpe tovaru, ktorý je predmetom predaja, príp. ktorú si uplatnil pri prijatí tovarov a služieb, ktoré použil na vytvorenie tovarov vlastnou činnosťou alebo ktoré použil na poskytnutie služieb. Podľa tohto ustanovenia platiteľ dane (v danom prípade fyzická osoba, živnostník) postupuje len v prípade, ak:

• kupujúci (obchodná spoločnosť) nie je platiteľom dane alebo ak je platiteľom dane, nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu a zároveň
• ak kupujúci, resp. príjemca služby je osobou, ktorá je spojená s dodávateľom rodinnými, pracovnými, riadiacimi alebo finančnými väzbami (napríklad aj vzťah medzi spoločníkom a spoločnosťou).

Ak sú tovary a služby dodané platiteľovi dane s plným nárokom na odpočet dane, základ dane sa neurčí na základe trhovej hodnoty, aj keď je tovar alebo služba dodaná za výrazne nižšiu cenu. Samotný mechanizmus dane v takomto prípade zabraňuje daňovým únikom, pretože kupujúci si odpočíta len takú čiastku, ktorú dodávateľ odviedol do štátneho rozpočtu.

Ak v predchádzajúcom príklade č. 3 spoločnosť s ručením obmedzeným nebude platiteľom DPH, potom základom dane pri predaji automobilu bude jeho trhová hodnota. To značí, že hoci podnikateľ Blažej predal automobil za cenu 3 000 €, daň musí odviesť v takej výške, ako keby automobil predal za trhovú hodnotu.

Príklad č. 4:
Podnikateľ Alex podniká od roku 2009 ako živnostník (platiteľ DPH) v stavebnej činnosti. V obchodnom majetku má zahrnutý aj nákladný automobil. Vo februári 2011 si založil spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Naďalej podniká aj ako živnostník. V marci 2012 predal auto obchodnej spoločnosti, ktorého daňová zostatková cena ku dňu predaja je 3 000 €, za predajnú cenu 15 000 €. Spoločnosť mu vyplatí 15 000 € v roku 2013.
Spoločnosť s ručením obmedzeným zaradí automobil do majetku v cene 15 000 €. Z tejto ceny bude vykonávať účtovné i daňové odpisy, a to počnúc rokom 2012.
U podnikateľa Alexa bude prijatá suma 15 000 € zdaniteľným príjmom v roku 2013. V roku 2012 ako daňový výdavok si uplatní zostatkovú cenu predaného automobilu v plnej výške, t. j. v sume 3 000 €.

Príklad č. 5:
Podnikateľ Rudolf podniká od roku 2004 ako živnostník (platiteľ DPH) v stavebnej činnosti. V obchodnom majetku má zahrnutý aj nákladný automobil, ktorý je už účtovne aj daňovo odpísaný. Vo februári 2011 si založil spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Naďalej podniká aj ako živnostník. V marci 2012 daroval nákladný automobil obchodnej spoločnosti.
Spoločnosť s ručením obmedzeným zaradí automobil do majetku v reprodukčnej obstarávacej cene, t. j. v cene, akú by nákladný automobil mal na bežnom trhu, resp. za akú cenu by sa dal automobil v takomto technickom stave kúpiť, napr. v cene 10 000 €. Z tejto ceny bude spoločnosť vykonávať účtovné odpisy, a to počnúc rokom 2012. Keďže u podnikateľa Rudolfa bol už automobil daňovo odpísaný, spoločnosť s ručením obmedzeným nebude vykonávať daňové odpisy, pretože na účely daňového odpisovania vstupná cena automobilu je nula. Vyplýva to z ustanovenia § 25 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov. Z toho dôvodu účtovné odpisy budú v daňovom priznaní pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.
V danom prípade z pohľadu spoločnosti ide o dlhodobý hmotný majetok nadobudnutý bezodplatne od spoločníka, pričom sa nezvyšuje základné imanie spoločnosti. Preto spoločnosť s ručením obmedzeným ho účtuje na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku a so súvzťažným zápisom v prospech účtu 413 – Ostatné kapitálové fondy.
Podnikateľ Rudolf tým, že z obchodného majetku vyradil nákladný automobil na základe darovacej zmluvy, nedosiahol žiadny zdaniteľný príjem, preto z dôvodu darovania mu nevzniká žiadna daňová povinnosť na dani z príjmov.

Platiteľ dane je povinný odviesť daň aj v prípadoch, ak dodanie tovaru alebo služby uskutoční bezodplatne, napr. na základe darovacej zmluvy. Ak by zákon túto povinnosť neustanovil, mohlo by v praxi dochádzať k znižovaniu, príp. úplnému vyhýbaniu sa povinnosti odviesť daň pri dodaní tovaru alebo služby. Pokiaľ ide o bezodplatné dodanie tovaru, základom dane je cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý, vrátane nákladov, ktoré súviseli s nadobudnutím tovaru a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, je základom dane čiastka, ktorá predstavuje náklady na vytvorenie tovaru. Ak pôjde o bezodplatne poskytnutú službu, základom dane sú náklady vynaložené na službu (napr. ak podnikateľ – živnostník, ktorý poskytuje stavebné práce, opraví budovu – sídlo s. r. o., pričom na opravu použije materiál a pracovnú silu svojej firmy – fyzickej osoby, všetky tieto náklady budú tvoriť základ dane).

Zákon o DPH osobitne ustanovuje základ dane pre bezodplatné dodanie tovaru, ktorý je na účely zákona o dani z príjmovodpisovaným majetkom. V týchto prípadoch je základom dane zostatková cena majetku zistená podľa zákona o dani z príjmov. Keďže v predchádzajúcom príklade zostatková cena darovaného automobilu je nula, podnikateľovi Rudolfovi nevzniká povinnosť odviesť DPH. Hoci podnikateľ Rudolf daroval automobil spoločnosti, ku ktorej má osobitný vzťah, nepostupuje sa podľa ustanovenia § 22 ods. 8 zákona o DPH, pretože ide o odpisovaný majetok a jeho zdanenie je osobitne upravené v ods. 5.

Príklad č. 6:
Podnikateľ Sergej podniká od roku 2004 ako živnostník (platiteľ DPH) v stavebnej činnosti. V obchodnom majetku má zahrnutý aj nákladný automobil, ktorý je už účtovne aj daňovo odpísaný. Vo februári 2011 si založil spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Naďalej podniká aj ako živnostník. V marci 2012 na základe zmluvy prenajal nákladný automobil obchodnej spoločnosti, nájomné je vo výške 300 € mesačne.
Spoločnosť s ručením obmedzeným nemá k nákladnému automobilu vlastnícke právo, nie je jeho majetkom, preto o nákladnom automobile neúčtuje a ani ho neodpisuje (účtovne ani daňovo). Platené nájomné spoločnosť účtuje do nákladov, pričom na účely zákona o dani z príjmov ide o daňový výdavok v zmysle § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov v plnej výške.
Podnikateľ Sergej naďalej eviduje nákladný automobil vo svojom obchodnom majetku. Prijaté nájomné je jeho zdaniteľným príjmom, zahŕňa ho do základu dane z príjmov z podnikania.
Podnikateľ Sergej by sa mohol rozhodnúť aj tak, že v marci 2012 vyradí nákladný automobil zo svojho obchodného majetku (do osobného užívania) a následne ho ako nepodnikateľ prenajme spoločnosti s ručením obmedzeným. V takomto prípade u pána Sergeja prijaté nájomné je zdaniteľným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov (nejde o príjem z podnikania).

Na účely zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby („dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Ak by pán Sergej z predchádzajúceho príkladu najprv vyradil nákladný automobil z obchodného majetku do osobného užívania, a potom ho prenajímal obchodnej spoločnosti, nedodával by službu v postavení zdaniteľnej osoby, teda prenájom by nebol predmetom dane z pridanej hodnoty.

3.2 Zásoby

Zásoby môže podnikateľ – živnostník, odpredať spoločnosti s ručením obmedzeným za dohodnuté ceny. Zákon o dani z príjmov nelimituje zahrnutie obstarávacej ceny do daňových výdavkov pri predaji zásob do výšky predajnej ceny. Rovnako podnikateľ – živnostník, môže zásoby darovať „svojej“ spoločnosti s ručením obmedzeným.

Príklad č. 7:
Podnikateľ Martin podniká od roku 2004 ako živnostník (platiteľ DPH) v stavebnej činnosti. Vo februári 2011 si založil spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Naďalej podniká aj ako živnostník. V marci 2012 na základe zmluvy predal stavebný materiál obchodnej spoločnosti vo výške 3 000 €, ktorý v roku 2011 kúpil za 4 000 €. Spoločnosť mu faktúru za predaj materiálu uhradila v máji 2012.
Spoločnosť s ručením obmedzeným zahrnie nakúpený stavebný materiál do zásob v obstarávacej cene, t. j. v cene 3 000 €. Spotrebu tohto stavebného materiálu bude riadne účtovať do nákladov (súčasne ide o daňový výdavok).
U podnikateľa Martina príjem z predaja stavebného materiálu je zdaniteľným príjmom v roku 2012. Z dôvodu predaja materiálu za cenu 3 000 € nevzniká podnikateľovi Martinovi povinnosť upravovať základ dane za rok 2012 alebo 2011, a to aj napriek tomu, že v roku 2011 do daňových výdavkov zahrnul nákup stavebného materiálu vo výške 4 000 €.
Vzhľadom na to, že spoločnosť s ručením obmedzeným je na účely zákona o DPH v osobitnom vzťahu k podnikateľovi Martinovi, musí sa prihliadať na ustanovenie § 22 ods. 8 tohto zákona. Ak spoločnosť nie je platiteľom DPH, potom podnikateľ Martin pri určení DPH na výstupe vychádza z trhovej hodnoty zásob na voľnom trhu.

Príklad č. 8:
Podnikateľ Maroš podniká od roku 2004 ako živnostník (platiteľ DPH) v stavebnej činnosti. Vo februári 2011 si založil spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Naďalej podniká aj ako živnostník. V marci 2012 daroval stavebný materiál obchodnej spoločnosti, ktorý ako živnostník kúpil v roku 2011 za 4 000 €.
Spoločnosť s ručením obmedzeným zaradí stavebný materiál do zásob v reprodukčnej obstarávacej cene, t. j. v cene, akú by stavebný materiál mal na bežnom trhu, resp. za akú cenu by sa dal materiál v takomto stave kúpiť. Môže to byť aj cena 4 000 €, za ktorú podnikateľ Maroš stavebný materiál kúpil.
V danom prípade z pohľadu spoločnosti ide o majetok nadobudnutý bezodplatne od spoločníka, pričom sa nezvyšuje základné imanie spoločnosti. Preto spoločnosť s ručením obmedzeným prijatý stavebný materiál účtuje na ťarchu účtu zásob a v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Tento výnos je zdaniteľným príjmom. Na druhej strane spotrebovaný stavebný materiál (účet 501) bude daňovo uznaným výdavkom.
Podnikateľ Maroš stavebný materiál daroval, preto nemôže byť daňovým výdavkom. Keďže v roku 2011 tento materiál pri kúpe zahrnul do daňových výdavkov, v roku 2012 pri uzatváraní peňažného denníka zníži výdavky na spotrebovaný materiál vo výške 4 000 €. Zároveň v zmysle § 6 ods. 8 postupov účtovania v knihe zásob osobitne vyznačí, ktoré zásoby boli poskytnuté ako dar.
Na účely zákona o DPH bezodplatné dodanie tovaru (napr. darovanie zásob) sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu, ak pri kúpe tovaru bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná. Podnikateľ Maroš je povinný odviesť daň z darovaných zásob. Základom dane je cena, za ktorú tovar nadobudol, vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím.

3.3 Pohľadávky

Podnikateľ – živnostník, môže spoločnosti s ručením obmedzeným postúpiť aj pohľadávky z obchodného styku. Zmluva o postúpení pohľadávky vyžaduje písomnú formu a na jej uzavretie nie je potrebný súhlas dlžníka.

Postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu oznámi dlžníkovi pôvodný veriteľ (podnikateľ – živnostník) alebo spoločnosť s ručením obmedzeným tým, že sa u dlžníka preukáže písomnou dohodou. Pohľadávku možno postúpiť za odplatu alebo bezodplatne.

Podnikateľ – živnostník, ako predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu (spoločnosti s ručením obmedzeným) všetky doklady a poskytnúť všetky informácie týkajúce sa postúpených pohľadávok. Prechod pohľadávky na kupujúceho je účinný okamihom, kedy bol dlžníkovi oznámený prechod pohľadávky na kupujúceho predávajúcim, príp. preukázaný kupujúcim. Dovtedy sa dlžník zbaví záväzku plnením predávajúcemu (podnikateľovi, živnostníkovi).

Postúpenie pohľadávky je vlastne z pohľadu postupcu predaj majetku a z pohľadu postupníka obstaranie (nákup) majetku. Veriteľ predajom pohľadávky dosahuje zdaniteľný príjem. Z toho dôvodu zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov osobitne upravuje (limituje) ako daňový výdavok:

• menovitú hodnotu pohľadávok pri ich postúpení,
• obstarávaciu cenu pohľadávok nadobudnutých postúpením pri ich ďalšom postúpení.

Keďže u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva pohľadávky nevstupujú do základu dane pri ich vzniku (ale až pri ich inkase), zákon o dani z príjmov u týchto daňovníkov osobitne upravuje aj postup pri zahrnutí menovitej a obstarávacej ceny pohľadávok do zdaniteľných príjmov pri ich postúpení.

Podľa § 17 ods. 12 písm. a) zákona o dani z príjmov základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, alebo 14, sa zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota. To znamená, že aj pri bezodplatnom postúpení pohľadávky je daňovník povinný zahrnúť jej menovitú hodnotu do základu dane.

Túto úpravu základu dane vykoná daňovník (podnikateľ – živnostník) v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k postúpeniu pohľadávky – nie je podstatné, kedy postupník (spoločnosť s ručením obmedzeným) pohľadávku uhradí.

Príklad č. 9:
Podnikateľ Pavol podniká od roku 2004 ako živnostník (platiteľ DPH) v stavebnej činnosti. Vo februári 2011 si založil spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Naďalej podniká aj ako živnostník. V decembri 2011 postúpil spoločnosti vlastnú pohľadávku v menovitej hodnote 10 000 €, pričom spoločnosť má za nadobudnutú pohľadávku uhradiť 9 000 € v januári 2012. Podnikateľ Pavol zvýši základ dane už za rok 2011 o sumu 10 000 €, v roku 2011 prijatú sumu 9 000 € už nezdaňuje (ide o príjem, ktorý už bol u toho istého daňovníka zdanený).

Účtovanie u spoločnosti s ručením obmedzeným (postupník) bude nasledovné:

a) Dlžník uhradil spoločnosti sumu 8 000 €

Náklad zaúčtovaný na účte 546 (strata) vo výške 1 000 € nie je daňovo uznaným výdavkom.

b) Dlžník uhradil spoločnosti sumu 10 000 €

Výnos zaúčtovaný na účte 646 (zisk) vo výške 1 000 € je zdaniteľným príjmom.

Daň z pridanej hodnoty

V zmysle § 10 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty za dodanie služby sa nepovažuje:

a) emisia cenného papiera emitentom,
b) postúpenie pohľadávky,
c) dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ nie je bankou.

Pokiaľ by v zákone o dani z pridanej hodnoty absentovalo ustanovenie § 10 ods. 2, potom by sa aj postúpenie pohľadávky považovalo za dodanie služby. Postúpenie pohľadávky sa teda nepovažuje za dodanie služby, a to bez ohľadu na to, či ide o postúpenie prvotnej pohľadávky (ocenenej menovitou hodnotou) alebo o postúpenie pohľadávky nadobudnutej postúpením (ocenenej obstarávacou cenou).

Keďže postúpenie pohľadávky sa nepovažuje za dodanie služby, zákon o dani z pridanej hodnoty sa pri postúpení pohľadávky neuplatňuje vôbec. Je nesprávne považovať postúpenie pohľadávok za plnenie oslobodené od dane. Postúpenie pohľadávok nie je predmetom dane. Z toho dôvodu sa postúpenie pohľadávok neuvádza v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty a postúpenie pohľadávok nie je dôvodom na používanie koeficientu pri uplatňovaní nároku na odpočítanie dane.

3.4 Ukončenie podnikania

Ak podnikateľ – živnostník, chce ukončiť podnikateľskú činnosť (po tom, čo na spoločnosť s ručením obmedzeným previedol obchodný majetok), v roku ukončenia činnosti upraví základ dane podľa:

• § 17 ods. 8 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak ide o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14,
• § 17 ods. 8 písm. c), ak ide o daňovníka, ktorý uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10.

Základ dane sa upravuje len o tie druhy majetku a záväzkov, ktoré podnikateľovi ešte zostali po prevode majetku na spoločnosť s ručením obmedzeným.

Podnikateľ – živnostník, podáva daňové priznanie k dani z príjmov aj za kalendárny rok, v ktorom ukončil živnosť, a to do 31. marca nasledujúceho roku. Ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, ku dňu skončenia podnikania uzavrie účtovné knihy a zostaví účtovnú závierku. Táto účtovná závierka je prílohou k podanému daňovému priznaniu.

Ukončenie podnikania je potrebné oznámiť príslušnému daňovému úradu [môže sa to vykonať aj prostredníctvom tzv. „jednotného kontaktného miesta“ v zmysle § 66ba ods. 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov]. Taktiež je potrebné daňovému úradu oznámiť zánik daňovej povinnosti na dani z motorových vozidiel a prípadne požiadať o zrušenie registrácie na dani z pridanej hodnoty. Daňovému úradu je potrebné vrátiť osvedčenia o registrácii (kartičky s registračnými údajmi).

Právna úprava regulácie podnikania fyzických a právnických osôb je v súčasnosti koncentrovaná predovšetkým v zákone č. 513/1991 Zb.Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“). OBZ v ust. § 2 ods. 2 jednoznačne identifikuje, kto sa podľa platného právneho stavu považuje za podnikateľa, tým, že rozdeľuje podnikateľov do štyroch kategórií:

a) osoby zapísané v obchodnom registri,
b) osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoby, ktoré podnikajfú na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
d) fyzické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu a sú zapísané do evidencie podľa osobitného predpisu.

Fyzické osoby môžu byť ako podnikatelia zaradené do všetkých uvedených kategórií, a to v závislosti od predmetu ich podnikateľskej činnosti. Spoločnosť s ručením obmedzeným je jednou z foriem obchodnej spoločnosti, ktorá sa povinne zapisuje do obchodného registra. Spoločnosť s ručením obmedzeným vzniká dňom zápisu v obchodnom registri. Jej ďalší osud sa premieta v zápisoch zmien o jej údajoch do obchodného registra.

Do obchodného registra sa pri spoločnosti s ručením obmedzeným štandardne zapisuje predovšetkým jej obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo, predmet podnikania, určenie spoločníkov a výšky ich vkladov do základného imania s uvedením rozsahu ich splatenia, určenie konateľov a spôsobu ich konania v mene spoločnosti, určenie členov dozornej rady (ak ju spoločnosť zriadila) a výška základného imania a rozsah jeho splatenia (zoznam všetkých údajov zapisovaných do obchodného registra je uvedený v ust. § 2 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov).

Platná právna úprava umožňuje, aby sa ktorákoľvek z foriem obchodných spoločností (t. j. verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a primerane i družstvo) pretransformovala na inú formu obchodnej spoločnosti alebo na družstvo s tým, že platí základná zásada, podľa ktorej zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká a kontinuálne pokračuje v podnikaní v zmenenej právnej forme. Základné zákonné podmienky zmeny právnej formy obchodnej spoločnosti alebo družstva sú upravené v ust. § 69b OBZ.

Právna úprava neumožňuje, aby uvedeným spôsobom postupovala samostatne zárobkovo činná fyzická osoba. I keď verejnosť to vníma skreslene, nie je možné, aby sa fyzická osoba rozhodla zmeniť svoj status podnikania a kontinuálne podnikala ďalej vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným. Laická verejnosť často podlieha mylnej predstave, že fyzická osoba – podnikateľ/živnostník/samostatne zárobkovo činná osoba, zmení svoju formu podnikania tým, že založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Tento názor nie je správny a nemá oporu v právnej úprave, dokonca vedie k sankcionovaniu fyzických osôb, ktoré si vznikom spoločnosti s ručením obmedzeným bezdôvodne prestanú plniť povinnosti voči daňovému úradu, Sociálnej poisťovni atď.

Správne rozhodnutie týkajúce sa formy podnikania má významné právne následky, predovšetkým týkajúce sa osobnej zodpovednosti a ručenia za záväzky vznikajúce pri podnikaní. Tieto skutočnosti sú obvykle motivačným faktorom pri rozhodnutí založiť spoločnosť s ručením obmedzeným. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť podľa platného právneho poriadku založená i jednou fyzickou osobou, ktorá bude jej jediným spoločníkom, pričom nič nebráni tomu, aby táto osoba bola zároveň jej jediným konateľom. V prípade takejto jednoosobovej spoločnosti fyzická osoba nepodniká osobne (ako samostatne zárobkovo činná osoba), ale zaväzuje svojím konaním (ako konateľ) spoločnosť, ktorá je zodpovedná za plnenie záväzkov. Fyzická osoba ako spoločník ručí za záväzky spoločnosti najviac do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (minimálna výška vkladu je 5 000 EUR). Po úplnom splatení vkladu prestáva ručiť za záväzky spoločnosti. Na rozdiel od tejto zákonnej konštrukcie fyzická osoba – podnikateľ, zodpovedá za záväzky z podnikania celým svojím majetkom. Táto skutočnosť je preto dôvodom, pre ktorý fyzické osoby najčastejšie uvažujú o svojej „transformácii“ na spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá by prevzala ich záväzky a zodpovedala za ich splnenie.

Postup pri ukončení podnikania fyzickej osoby a začatí podnikania ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným je však zložitejší ako v prípade zmeny právnej formy obchodnej spoločnosti, pričom prichádzajú do úvahy viaceré možné varianty riešenia:

1. založenie spoločnosti s ručením obmedzeným fyzickou osobou, ktorá ako vklad vloží do základného imania spoločnosti podnik, ktorý prevádzkovala ako fyzická osoba – podnikateľ,
2. vklad podniku fyzickej osoby do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným počas trvania spoločnosti s ručením obmedzeným, t. j. po jej vzniku (po jej zápise do obchodného registra),
3. predaj podniku fyzickej osoby spoločnosti s ručením obmedzeným,
4. prevod jednotlivých zložiek podniku fyzickej osoby na spoločnosť s ručením obmedzeným.

Je dôležité upozorniť, že ani v jednom z uvedených prípadov nenastáva v dôsledku prevodu majetku na spoločnosť s ručením obmedzeným (i v prípade, ak sa prevádza celý podnik fyzickej osoby) na strane fyzickej osoby automaticky zánik statusu podnikateľa, nedochádza k zániku živnostenského oprávnenia alebo iného povolenia na podnikanie. V každom z uvedených prípadov, za predpokladu, že už fyzická osoba ďalej nechce podnikať, musí vykonať všetky úkony potrebné k ukončeniu podnikania (oznámenie o ukončení podnikania a pod.).

V ďalšom texte sa budeme zaoberať vkladom podniku fyzickej osoby – podnikateľa, do podnikania spoločnosti s ručením obmedzeným a predajom podniku fyzickej osoby – podnikateľa, spoločnosti s ručením obmedzeným. V prípade prevodu jednotlivých zložiek podniku fyzickej osoby – podnikateľa (jednotlivé hnuteľné veci, nehnuteľné veci atď.), na spoločnosť s ručením obmedzeným prichádzajú do úvahy štandardné kúpne zmluvy, zmluvy o postúpení pohľadávok a dohody o prevzatí dlhu, v dôsledku ktorých nedochádza k „automatickému“ prevodu všetkých práv a záväzkov fyzickej osoby – podnikateľa, na spoločnosť s ručením obmedzeným.

1. Vklad podniku do podnikania spoločnosti s ručením obmedzeným

Pojem podnik

Pred výkladom podrobností týkajúcich sa vkladu alebo predaja podniku fyzickej osoby do spoločnosti s ručením obmedzeným je potrebné ustáliť obsah pojmu „podnik“ alebo „časť podniku“. Laická verejnosť vníma pojem „podnik“ ako relikt socialistického hospodárstva v zmysle subjektu právnych vzťahov (v minulosti sa bežne uvádzalo, že „podnik je účastníkom nejakého právneho vzťahu“ a pod.). Definíciu podniku nachádzame v OBZ už v jeho základných ustanoveniach (§ 5), ktoré sa aplikujú pre účely celého Obchodného zákonníka.V zmysle tejto definície je podnikom súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania, pričom k podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Z tejto definície je zrejmé, že podnik je objektom právnych vzťahov, nie jeho subjektom, hoci jeho vnímanie v subjektívnom význame je stále vžité (v tomto zmysle teda nemožno hovoriť, že „samotný podnik niečo predáva alebo kupuje“, ale že napr. „spoločnosť s ručením obmedzeným predáva svoj podnik“ alebo „kupuje podnik od fyzickej osoby – podnikateľa“).

Podnik môže byť predmetom predaja a môže byť taktiež predmetom vkladu do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným. V oboch prípadoch – pri predaji i pri vklade – sa podnik podnikateľa, t. j. celý súbor zložiek jeho podnikania dostane do majetku spoločnosti s ručením obmedzeným. Na postavenie podnikateľa to má rozdielny dosah:

• v prípade predaja podniku vystupuje podnikateľ ako predávajúci, ktorý za podnik dostane protihodnotu vo forme dojednanej kúpnej ceny,
• v prípade vkladu podniku do základného imania vystupuje podnikateľ ako zakladateľ, resp. jeden zo zakladateľov spoločnosti (pri vzniku spoločnosti) alebo ako záujemca o obchodný podiel pri prevzatí záväzku na vklad do spoločnosti (počas existencie spoločnosti) a ako protihodnotu za podnik získava obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, s ktorým sú spojené práva spoločníka, predovšetkým právo rozhodovať o záležitostiach spoločnosti na valnom zhromaždení a právo na podiel na zisku spoločnosti.

V prípade, ak podnik predstavuje vklad spoločníka do základného imania spoločnosti, je potrebné ho považovať za formu nepeňažného vkladu. V prípade nepeňažných vkladov zakotvuje OBZ viacero formálnych a materiálnych podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby sa predmet nepeňažného vkladu stal majetkom spoločnosti.

Nepeňažný vklad môže byť do spoločnosti vnesený tak pri založení spoločnosti, ako i počas jej existencie v prípade zvyšovania základného imania.

Vklad podniku pri založení spoločnosti s ručením obmedzeným

V prípade, ak pri založení spoločnosti vkladá zakladateľ do základného imania podnik ako predmet nepeňažného vkladu, uplatnia sa tieto základné zásady:

• predmet nepeňažného vkladu musí byť schválený zakladateľmi spoločnosti, a to tým, že sa jeho predmet, ako i určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal, povinne uvádza v Spoločenskej zmluve alebo Zakladateľskej listine,
• v prípade, ak je predmet nepeňažného vkladu oceňovaný znaleckým posudkom (viac ďalej v texte), znalecký posudok sa už založený spoločnosti ukladá do zbierky listín a je prílohou návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra,
• nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra,
• ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť; spoločnosť vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudla právo, a spoločník je povinný splniť túto povinnosť do 90 dní odo dňa doručenia výzvy,
• vlastnícke právo k podniku prechádza na spoločnosť dňom jej vzniku, s výnimkou vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú súčasťou podniku, v prípade ktorých nadobúda spoločnosť vlastnícke právo až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu,
• ak je nepeňažným vkladom podnik, prípadne časť podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť, je zakladateľ, ktorý ho do základného imania spoločnosti vkladá, povinný odovzdať správcovi vkladu – t. j. osobe, ktorá spravuje vklady, pred zápisom spoločnosti do obchodného registra (zo zákona touto osobou môže byť niektorý zo zakladateľov alebo banka/pobočka zahraničnej banky, aj keď nie je zakladateľom) – písomné vyhlásenie o vklade podniku do základného imania spoločnosti pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra; odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.

Vklad podniku počas existencie spoločnosti, t. j. pri zvýšení základného imania spoločnosti

Ak sa má základné imanie zvyšovať nepeňažnými vkladmi a fyzická osoba vstupuje do spoločnosti počas jej existencie, schvaľuje nepeňažný vklad a výšku peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka, valné zhromaždenie. V tomto procese sa uplatní nasledovný postup upravený v OBZ:

1. Rozhodnutie o zvýšení základného imania patrí do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti – ktoré v rámci rozhodovania o zvýšení základného imania (suma, o ktorú sa zvyšuje základné imanie a spôsob jeho zvýšenia) schvaľuje nepeňažný vklad, ako i peňažnú sumu, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka.
2. Na prijatie rozhodnutia o zvýšení základného imania sa vyžaduje súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov, pričom spoločenská zmluva môže určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie týchto rozhodnutí (súhlas trojštvrtinovej väčšiny všetkých spoločníkov). Na rozdiel od založenia spoločnosti teda so zvýšením základného imania nemusia zo zákona súhlasiť všetci spoločníci. V prípade, ak spoločenská zmluva nemodifikuje uvedenú zákonnú podmienku hlasovacieho kvóra, je nutné, aby sa na valnom zhromaždení, ktoré bude prijímať rozhodnutie o zvýšení základného imania spoločnosti, zúčastnili spoločníci, ktorí disponujú minimálne dvoma tretinami všetkých hlasov. Ak sa na valnom zhromaždení zúčastnia spoločníci, ktorí disponujú „iba“ dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých spoločníkov (t. j. nie všetci spoločníci), na prijatie uznesenia sa vyžaduje súhlas všetkých prítomných spoločníkov. Spoločenská zmluva môže zakotviť prísnejší režim a viazať prijatie uznesenia valného zhromaždenia na súhlas všetkých spoločníkov, príp. súhlas trojštvrtinovej väčšiny všetkých spoločníkov.
3. Uznesenie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania nemusí mať formu notárskej zápisnice a podpisy predsedajúceho valného zhromaždenia, resp. prítomných spoločníkov nemusia byť úradne osvedčené.
4. Rozhodnutie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania je zároveň rozhodnutím o zmene spoločenskej zmluvy. Rozhodnutím valného zhromaždenia o zvýšení základného imania spoločnosti totiž „ex lege“ dochádza k zmene výšky (číselného vyjadrenia) základného imania v spoločenskej zmluve spoločnosti.
5. Zápis zvýšenia základného imania v obchodnom registri má deklaratórny charakter, tzn. zvýšenie základného imania je účinné už odo dňa prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania.

Ocenenie podniku ako predmetu nepeňažného vkladu

V prípade, ak je podnik predmetom nepeňažného vkladu (tak pri založení spoločnosti alebo pri zvýšení základného imania) musí sa hodnota nepeňažného vkladu v súlade s ust. § 59 ods. 3 OBZ určiť znaleckým posudkom (v prípade zvýšenia základného imania musí pozvánka obsahovať aj údaj o tom, že valné zhromaždenie bude schvaľovať predmet nepeňažného vkladu spoločníka alebo záujemcu, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti). Znalecký posudok musí byť k dispozícii zakladateľom v deň podpisu Zakladateľskej listiny, resp. valnému zhromaždeniu v deň rozhodovania o zvýšení základného imania týmto spôsobom. V prípade zvýšenia základného imania zákon výslovne nezakotvuje povinnosť konateľov zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku už pred zvolaním valného zhromaždenia, no v praxi bude takéto riešenie nevyhnutné, a to z dôvodu určenia hodnoty nepeňažného vkladu a hodnoty, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad do spoločnosti.

Znalecký posudok, ktorým sa oceňuje podnik, musí obsahovať:

• opis nepeňažného vkladu,
• spôsob jeho ocenenia,
• údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti.

Výnimky z ocenenia znaleckým posudkom

V prípade zvýšenia základného imania rozlišuje OBZ výslovne 2 výnimky z povinnosti ocenenia podniku ako nepeňažného vkladu „novým“ znaleckým posudkom:

1. Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť „novým“ znaleckým posudkom, ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila skôr vypracovaným znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými pre oceňovanie, a to k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. To neplatí, ak by nastali okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu; na podnet a zodpovednosť štatutárneho orgánu tak vykoná nové ocenenie znalec a v znaleckom posudku uvedie opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti.
   
   Ak sa nové ocenenie nevykoná, môže jeden spoločník alebo viac spoločníkov, ktorí vlastnia spolu najmenej 5 % základného imania spoločnosti, v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania žiadať nové ocenenie znalcom. Toto právo im patrí najneskôr do dňa splatenia nepeňažného vkladu, ak v deň predloženia žiadosti, ako aj v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania stále vlastnia najmenej 5 % základného imania spoločnosti.
   
2. Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak je hodnota vkladu odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie overenej audítorom bez výhrady. I v tomto prípade platí, že jeden spoločník alebo viac spoločníkov, ktorí vlastnia spolu najmenej 5 % základného imania spoločnosti, môžu v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania žiadať nové ocenenie znalcom.

Písomná správa konateľov o ocenení vkladu

Vo všetkých prípadoch, keď sa na základe súhlasu valného zhromaždenia nebude vyhotovovať nový znalecký posudok na ocenenie hodnoty nepeňažného vkladu, sú konatelia povinní vyhotoviť písomnú správu, ktorá musí obsahovať:

• opis nepeňažného vkladu,
• spôsob jeho ocenenia,
• údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá aspoň hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti a
• vyhlásenie, že nenastali okolnosti, ktoré by výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu vyjadrenú v pôvodnom ocenení.

Konatelia uložia správu do zbierky listín do 30 dní odo dňa splatenia vkladu.

Určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka

Zakladatelia (v prípade založenia spoločnosti v zakladateľskej listine alebo spoločenskej zmluve) alebo valné zhromaždenie (pri zvýšení základného imania nepeňažným vkladom) musia mať na zreteli, že určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, má zásadný význam z hľadiska postavenia spoločníka v spoločnosti.Od rozhodnutia o tom, aká suma zo sumy, na ktorú je podnik ocenený, sa započíta na vklad spoločníka do základného imania, sa odvíja i výška obchodného podielu spoločníka.

Primeranosť výšky tejto sumy riešil vo svojej rozhodovacej praxi opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky a musíme konštatovať, že jeho prax v tomto smere nie je jednotná. Staršie z nižšie uvedených rozhodnutí kladie dôraz na zohľadnenie dobrých mravov pri určení pomeru skutočnej hodnoty vkladaného majetku, ktorý je predmetom nepeňažného vkladu, k sume, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka. Rozhodnutie z marca 2011 už nekladie dôraz na vzťah medzi hodnotou vkladaného majetku a výškou určenou znaleckým posudkom, keď je hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka v sume nižšej, ako vyplýva zo znaleckého posudku.

Z JUDIKATÚRY NAJVYŠSIEHO SÚDU SR

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo 125/2003
Určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, má zásadný význam z hľadiska postavenia spoločníka v spoločnosti. Jej určenie v zjavnom nepomere ku skutočnej hodnote vkladaného majetku preto môže mať za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o vložení nepeňažného vkladu pre rozpor s dobrými mravmi.

Z odôvodnenia rozhodnutia:

V predmetnom konaní súd posudzoval otázku, či môže zjavný nepomer sumy, v akej sa vložený nepeňažný vklad započítal na vklad spoločníka, spôsobiť neplatnosť zmluvy o vložení nepeňažného vkladu do spoločnosti. Spoločník vložil do spoločnosti ako vklad do základného imania nehnuteľnosti, ktoré boli znaleckým posudkom ocenené odhadnou cenou vo výške 91 500 592 Sk. Na splatenie vkladu sa vkladateľovi započítala peňažná suma vo výške 20 000 Sk (pozn. vklad bol realizovaný pred účinnosťou novely obchodného zákonníka – zákona č. 11/1998 Z. z., ktorým bola minimálna výška vkladu spoločníka zvýšená z 20 000 Sk na 30 000 Sk). Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že tým, že sa vkladateľovi započítala na splatenie nepeňažného vkladu s odhadnou cenou 90 500 592 Sk iba suma 20 000 Sk, čím jeho obchodný podiel v spoločnosti činil len 16,67 %, takže získal neprimerane minoritné postavenie, zmluva o vložení nepeňažného vkladu bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje jej neplatnosť v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska postavenia spoločníka v spoločnosti má výška jeho vkladu podstatný význam, pretože výška vkladu podmieňuje počet jeho hlasov, ktorými disponuje na rokovaní valného zhromaždenia spoločnosti (ak spoločenská zmluva neobsahuje inú úpravu, platí, že na každých 1 000 Sk svojho vkladu má spoločník jeden hlas).

Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu malo pre účastníkov konania významné následky. Žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o vložení nepeňažného vkladu do spoločnosti podával správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorým bol spoločník (akciová spoločnosť), ktorý vložil do spoločnosti predmetnú nehnuteľnosť, v dôsledku čoho sa vlastníkom tejto nehnuteľnosti stala spoločnosť. Správca konkurznej podstaty v konaní preukazoval rozpor zmluvy o vložení nepeňažného vkladu do spoločnosti s dobrými mravmi, s tým, že jeho cieľom bolo dosiahnuť, aby sa predmetná nehnuteľnosť dostala späť do majetku spoločníka. Na základe určenia neplatnosti zmluvy došlo k obnove vlastníckeho práva spoločníka – úpadcu – k vloženým nehnuteľnostiam, čím sa tieto stali súčasťou konkurznej podstaty. Najvyšší súd teda v súlade s ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka (postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka; ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva; ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon) aplikoval ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatným právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1. 3. 2011, sp. zn. 1 M Obdo V/2/2008

Zo skutočnosti, že medzi cenou nehnuteľnosti, ktorú spoločník vložil do obchodnej spoločnosti ako nepeňažný vklad, a sumou, v akej sa započítal na splatenie emisného kurzu akcií, je zjavný nepomer, nemožno vyvodiť neplatnosť vyhlásenia vkladateľa o vklade nehnuteľnosti pre rozpor s dobrými mravmi. Žiaden právny predpis nevylučuje, aby nepeňažný vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti bol započítaný na vklad spoločníka v nižšej peňažnej sume, než je jeho hodnota určená znaleckým posudkom.

Komentované rozhodnutie dovolacieho senátu Obchodného kolégia Najvyššieho súdu v tomto prípade rieši situáciu, keď došlo k zvýšeniu základného imania (akciovej) spoločnosti (pozn. jeho závery sú v plnej miere aplikovateľné i na podmienky spoločnosti s ručením obmedzeným) nepeňažným vkladom, kedy sa aplikujú obdobné pravidlá ako pri založení takejto kapitálovej obchodnej spoločnosti. Znamená to, že ak je predmetom vkladu do akciovej spoločnosti nehnuteľnosť, vkladateľ musí odovzdať písomné vyhlásenie s osvedčením o pravosti podpisu a vlastnícke právo k predmetu vkladu nadobúda obchodná spoločnosť až povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa. Takýto nepeňažný vklad, v tomto prípade nehnuteľnosti, musí byť ocenený znaleckým posudkom, pričom musí byť splnená zákonná podmienka, že hodnota nepeňažného vkladu musí zodpovedať minimálne emisnému kurzu akcií, ktoré sa majú splatiť týmto vkladom. Keďže však zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že nepeňažný vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti nemôže byť započítaný na jeho vklad v nižšej peňažnej sume, než je jeho hodnota určená znaleckým posudkom, nemožno len zo skutočnosti, že medzi určenou cenou vkladanej nehnuteľnosti a sumou, ktorá bola určená na započítanie tohto vkladu na splatenie emisného kurzu akcií, je zjavný nepomer, vyvodiť neplatnosť písomného vyhlásenia.

PREDAJ PODNIKU PODNIKATEĽA – FYZICKEJ OSOBY – SPOLOČNOSTI S RUČENÍM OBMEDZENÝM

V prípade, ak neprichádza do úvahy vklad podniku do základného imania spoločnosti, či už z dôvodu, že podnikateľ sa nechce stať spoločníkom spoločnosti (prípadne už spoločníkom je a „postačuje“ mu jeho výška vkladu na základnom imaní), alebo nie je záujem na tom, aby spoločnosť mala základné imanie väčšieho rozsahu, môže podnikateľ uzavrieť so spoločnosťou s ručením obmedzeným zmluvu o predaji podniku, na základe ktorej predá svoj podnik, ktorý tvorí jeho podnikanie ako fyzickej osoby, spoločnosti s ručením obmedzeným ako kupujúcemu.

Pre podnikateľa – fyzickú osobu, ktorý má záujem ukončiť podnikanie v tomto „statuse“, má predaj podniku významné pozitívne následky spočívajúce najmä v tom, že kupujúci (spoločnosť s ručením obmedzeným) preberá všetky záväzky, ktoré súvisia s predávaným podnikom, dokonca i tie, ktorých rozsah nemusí byť v okamihu predaja preukázateľne zistiteľný a môže presahovať hodnotu podniku. Rizikom podnikateľa zase je, že po predaji podniku zostáva naďalej ručiteľom za doterajšie záväzky súvisiace s podnikom, bez toho, aby ho vlastnil a plnenie záväzkov mal pod kontrolou.

Vzhľadom na zložitosť predmetu predaja bude konštrukcia a uzavretie zmluvy o predaji podniku spravidla výsledkom dlhotrvajúcich rokovaní zmluvných strán, pričom štruktúra samotnej zmluvy bude zložitá a jej súčasťou bude väčšie množstvo príloh špecifikujúcich jednotlivé prevádzané zložky podniku.

Náležitosti zmluvy o predaji podniku

Základnými náležitosťami zmluvy o predaji podniku sú okrem presnej identifikácie zmluvných strán, ktorými sú predávajúci a kupujúci, najmä:

1. dostatočne určitá a zrozumiteľná špecifikácia predmetu prevodu, t. j. podniku,
2. záväzok predávajúceho previesť vlastnícke právo k veciam, previesť iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia na prevádzkovanie podniku,
3. záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom,
4. záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu.

Špecifikácia podniku ako predmetu prevodu

Zákon vo vymedzení základného ustanovenia tohto zmluvného typu, ktorý definuje predmet tejto zmluvy, nekopíruje definíciu podniku z ust. § 5 Obchodného zákonníka. Pri porovnaní legálnej definície podniku a základného ustanovenia upravujúceho zmluvu o predaji podniku zistíme, že predmet predaja v zmysle základného ustanovenia zakotvujúceho podstatné náležitosti zmluvy o predaji podniku je odlišný v tom zmysle, že ako súčasť predaja podniku uvádza aj záväzky podnikateľa súvisiace s podnikom (záväzky podnikateľa súvisiace s podnikom nie sú súčasťou podniku) a na druhej strane vynecháva veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi, slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

UPOZORNENIE!
Zmluva o predaji podniku musí byť uzatvorená vždy v písomnej forme, pričom podpisy zmluvných strán na tejto zmluve musia byť úradne osvedčené. Obvyklé bude, že sa zmluvou o predaji podniku bude prevádzať i vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú súčasťou podniku, pričom v tomto prípade musia byť prejavy zmluvných strán na tej istej listine. Zmluva o predaji podniku je v tomto prípade podkladom pre zápis zmien v katastri nehnuteľností.

Prechod vlastníckeho práva k hnuteľným a nehnuteľným veciam

Vlastnícke právo k veciam, ktoré sú zahrnuté do predaja, prechádza z predávajúceho na kupujúceho účinnosťou zmluvy. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Moment účinnosti zmluvy o predaji podniku však nie je v rámci jej zákonnej úpravy explicitne upravený. Dňom účinnosti by preto mal byť deň, ktorý je ako deň účinnosti uvedený v zmluve. Ak zmluva neobsahuje dojednanie o svojej účinnosti, bude účinná dňom jej uzavretia (dňom podpisu oboma zmluvnými stranami). Predávajúci je povinný odovzdať veci zahrnuté do predaja ku dňu účinnosti zmluvy a kupujúci je povinný tieto veci prevziať. O prevzatí sa spíše zápisnica o prevzatí vecí zahrnutých do predaja podpísaná oboma zmluvnými stranami, pričom toto ustanovenie môže zmluvné strany dohodou vylúčiť (čo je však v praxi nepravdepodobné). Prevzatím vecí prechádza nebezpečenstvo škody na týchto veciach z predávajúceho na kupujúceho.

Prechod práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva – patenty, ochranné známky a pod.

Súčasťou predaja podniku je i prechod práv vyplývajúcich z priemyselného (práva k patentom, vynálezom, zlepšovacím návrhom, ochranným známkam, označeniu pôvodu a zemepisnému označeniu výrobku, dizajnom, úžitkovým vzorom, topografiám polovodičových výrobkov, novým odrodám rastlín a plemenám zvierat, obchodnému tajomstvu a know-how) alebo iného duševného vlastníctva (autorské právo a práva príbuzné autorskému právu), ktorých subjektom je buď priamo predávajúci alebo ktoré predávajúci užíva odvodene na základe licenčných zmlúv.

Zákon kogentne ustanovuje, že k prechodu práva vyplývajúceho z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva nedochádza, ak by to odporovalo zmluve o poskytnutí výkonu práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva alebo povahe týchto práv. Na nadobudnutie alebo zachovanie niektorých priemyselných práv sa vyžaduje uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti (napr. zachovanie práv k ochrannej známke). V týchto prípadoch sa do požadovanej činnosti uskutočňovanej kupujúcim po predaji podniku započítava i činnosť predávajúceho pred jeho predajom.

Prechod práv a záväzkov súvisiacich s podnikom na dlžníka

Zmluvou o predaji podniku prevádza predávajúci na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva, iné majetkové hodnoty slúžiace na prevádzkovanie podniku a záväzky súvisiace s podnikom. Súhlas veriteľa s prechodom záväzkov predávajúceho na kupujúceho sa nevyžaduje. Zákon toto zhoršené postavenie veriteľa kompenzuje zavedením povinného zákonného ručenia predávajúceho za splnenie prevedených záväzkov. Z toho vyplýva, že ak kupujúci nesplní veriteľovi jeho pohľadávku, môže veriteľ požadovať plnenie od predávajúceho. Keďže ide o kogentné ustanovenie, ktoré zmluvné strany ani veriteľ nemôžu dohodou modifikovať, vzniká ručenie predávajúceho zo zákona i v prípade, ak by veriteľ vyslovil s prechodom záväzkov na kupujúceho svoj súhlas.

Z judikatúry:
Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Obo 231/2002
Pri predaji podniku prechádzajú na kupujúceho všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje a predávajúci zo zákona ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Pri následnom predaji podniku nedochádza k zániku tohto ručenia, pokiaľ ním zabezpečený záväzok trvá aj naďalej.

UPOZORNENIE!
Napriek zákonnej dikcii, v zmysle ktorej na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje (toto ustanovenie akoby umožňovalo zmluvným stranám určiť, na ktoré práva a záväzky súvisiace s podnikom sa predaj vzťahuje a na ktoré nie; upozorňujeme, že táto interpretácia nie je správna a na kupujúceho prechádzajú vždy všetky práva a záväzky súvisiace s podnikom), nedochádza pri predaji podniku k univerzálnemu právnemu nástupníctvu, a to z dôvodu, že predávajúci nezaniká a jeho právna subjektivita zostáva zachovaná. Kupujúci vstupuje do jednotlivo určených práv a povinností predávajúceho, i keď, ak je predmetom prevodu celý podnik predávajúceho, ide o takmer všetky jeho práva a povinnosti.

Práva a povinnosti súkromnoprávnej povahy, vyplývajúce zo zmlúv uzatvorených v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti účastníkov, predovšetkým práva a povinnosti z poistných zmlúv, nájomných zmlúv a pod., prechádzajú na kupujúceho bez súhlasu zmluvného partnera priamo zmluvou o predaji podniku.

Prechod pohľadávok súvisiacich s podnikom

Prechod pohľadávok súvisiacich s podnikom na kupujúceho sa spravuje ustanoveniami zákona upravujúcimi postúpenie pohľadávok, tzn. že k postúpeniu pohľadávok sa vyžaduje iba súhlas postupcu (predávajúci) a postupníka (kupujúci). Súhlas dlžníka (osoby, s ktorou do zmluvného vzťahu vstúpil predávajúci) s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje!

Postupca (predávajúci) má v súvislosti s predajom podniku určité oznamovacie povinnosti, a to:

• je povinný bez zbytočného odkladu postúpenie pohľadávky oznámiť dlžníkovi,
• je povinný oznámiť postúpenie pohľadávky (podať správu) i osobe, ktorá poskytla zabezpečenie pohľadávky.

Na kupujúceho spolu s pohľadávkami prechádza aj ich príslušenstvo.

Právo veriteľa odporovať predaju podniku

Veriteľ predávajúceho nemá možnosť zabrániť predaju podniku predávajúceho, ktorý je jeho dlžníkom (k zmluve o predaji podniku sa nemôže kvalifikovane vyjadriť a jeho súhlas s prechodom záväzku voči nemu sa nevyžaduje), zákon zakladá v prospech veriteľa významné právo odporovať predaju podniku.

Toto právo mu patrí v prípade, ak by sa predajom podniku nepochybne zhoršila vymožiteľnosť jeho pohľadávky a včasným a riadnym uplatnením tohto práva môže dosiahnuť neúčinnosť zmluvy voči jeho osobe. Zákon teda posilňuje pozíciu veriteľa i tým, že mu umožňuje, aby sa v prípade, ak sa predajom podniku nepochybne zhorší vymožiteľnosť jeho pohľadávky, domáhal podaním odporu na súde, aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný.

Zákonné lehoty na podanie odporu

V prípade, ak sú splnené podmienky pre podanie odporu (musí byť preukázané, že vymožiteľnosť pohľadávky sa nepochybne zhoršila až predajom podniku predávajúceho kupujúcemu), musí veriteľ odpor podať v subjektívnej lehote šesťdesiatich dní odo dňa, kedy sa o predaji podniku dozvedel, ktorá plynie v rámci šesťmesačnej objektívnej lehoty, začiatok plynutia ktorej je stanovený odlišne podľa toho, či sa predaj podniku zapisuje do obchodného registra. Ak podnik predáva osoba zapísaná v obchodnom registri, začne objektívna lehota pre podanie odporu plynúť odo dňa zápisu predaja v obchodnom registri, v opačnom prípade (ak je predávajúcim osoba, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra) plynie odo dňa uzavretia zmluvy. V prípade, ak je odpor úspešne uplatnený, je zmluva o predaji podniku voči veriteľovi neúčinná. Podanie návrhu na súde je spoplatnené súdnym poplatkom vo výške 99,50 eura podľa položky č. 2 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov. Právoplatný rozsudok súdu o určení neúčinnosti prevodu záväzku voči veriteľovi však neovplyvní všeobecnú účinnosť zmluvy o predaji podniku, tzn. neovplyvní platnosť a účinnosť prevodu záväzku medzi predávajúcim a kupujúcim. Pre prípad úspešného uplatnenia odporu zákon zakladá právo predávajúceho na náhradu plnenia, ktoré veriteľovi z tohto titulu poskytol, voči kupujúcemu.

Judikát:
Nejvyšší soud České republiky, Odon 34/93 (NS ČR, Rc 30/97)
Podstatnou časťou zmluvy o predaji podniku je mimo iného záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom. Ak má ísť o tento zmluvný typ, je nevyhnutné, aby kupujúci prevzal všetky záväzky, ktoré mal predávajúci a ich rozsah je definovaný súvislosťou s podnikaním predávajúceho.
Ak zmluva neobsahuje uvedenú podstatnú časť, t. j. z prechodu boli vyňaté niektoré záväzky, ktoré súvisia s podnikom, nebola platne uzatvorená zmluva o predaji podniku, ktorá je takto ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku.

Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov

Predajom podniku prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom podniku z predávajúceho na kupujúceho. Zmluva o predaji podniku je právnym titulom zákonnej zmeny jedného z účastníkov pracovnoprávneho vzťahu – zamestnávateľa. Predajom podniku prechádzajú na kupujúceho všetky práva a povinnosti, ktoré z pracovnoprávneho vzťahu vyplývajú (práva a povinnosti z kolektívnych zmlúv, práva na náhradu škody a pod.). Predávajúcemu vznikajú voči zamestnancom povinnosti i podľa Zákonníka práce. Predávajúci ako zamestnávateľ je povinný najneskôr jeden mesiac predtým, ako dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, písomne informovať zástupcov zamestnancov a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o dátume alebo navrhovanom dátume prechodu, o dôvodoch prechodu, o pracovnoprávnych, ekonomických a sociálnych dôsledkoch prechodu na zamestnancov a o plánovaných opatreniach prechodu vzťahujúcich sa na zamestnancov (§ 29 Zákonníka práce).

UPOZORNENIE!
Rozsah prechodu práv z pracovnoprávnych vzťahov zmluvné strany nemôžu dohodou zúžiť, obmedziť alebo inak modifikovať!
Zamestnanci budú z dôvodu neuspokojenia ich pohľadávok na mzdách často veriteľmi predávajúceho. Tieto ich pohľadávky sa účinnosťou zmluvy o predaji podniku stávajú pohľadávkami za kupujúcim a predávajúci v zmysle ustanovenia o jeho zákonnom ručení za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim, za ich uspokojenie zamestnancom ručí. V prípade, že zamestnanci sú z tohto titulu veriteľmi predávajúceho, v prípade, ak sú splnené zákonné podmienky, disponujú i právom odporovať predaju podniku.

Cena podniku

Výška kúpnej ceny za predaj podniku nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Zákon formuluje spôsob určenia kúpnej ceny za podnik, ktorý sa však uplatní len podporne, a to v prípadoch, ak sa účastníci zmluvy nedohodnú inak. Obvykle býva cena podniku určená na základe znaleckého posudku (vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení). Zákon však povinne nevyžaduje ocenenie podniku znaleckým posudkom!

Ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, uplatní sa zákonné pravidlo, podľa ktorého je kúpna cena stanovená na základe údajov o súhrne vecí, práv a záväzkov uvedených v účtovnej evidencii predávaného podniku ku dňu uzavretia zmluvy a na základe ďalších hodnôt uvedených v zmluve, pokiaľ nie sú zahrnuté do účtovnej evidencie.

Ak má zmluva nadobudnúť účinnosť k neskoršiemu dátumu, mení sa výška kúpnej ceny s prihliadnutím na zvýšenie alebo zníženie základného imania, ku ktorému došlo v medziobdobí. Zákon týmto spôsobom formuluje vyvrátiteľnú domnienku, v zmysle ktorej, ak sa účastníci nedohodnú inak, platí zákonná úprava. Zmluvy o predaji podniku by však mali podrobne vymedzovať špecifikácie kritérií pre prípadnú zmenu kúpnej ceny (napr. kúpna cena sa zmení, ak zvýšenie, resp. zníženie imania presiahne určitú hranicu).

Vady podniku – postup pri „reklamácii“

Kupujúci by mal byť najneskôr v zápisnici o prevzatí vecí zahrnutých do predaja upozornený na vady týchto vecí, práv a iných majetkových hodnôt, o ktorých predávajúci vie alebo musí vedieť. V prípade, ak predávajúci na vady podniku kupujúceho neupozorní, zodpovedá za škody, ktorým bolo možné týmto upozornením zabrániť. Riadne a včasné upozornenie na vady podniku je liberačným dôvodom a jeho preukázaním sa predávajúci zbaví zodpovednosti za škodu.

Jednou z náležitostí zápisnice o prevzatí vecí zahrnutých do predaja je i uvedenie chýbajúcich vecí a vadných vecí. Toto ustanovenie pre účely spísania zápisnice definuje chybné veci, ktorými sa rozumejú veci, ktoré predávajúci neodovzdal kupujúcemu, hoci sú podľa účtovnej závierky a zmluvy súčasťou imania predávaného podniku. Kritériom na posúdenie vadnosti veci je jej schopnosť slúžiť prevádzke podniku a tiež doba jej používania vyplývajúca z účtovných záznamov. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že kritériá na posúdenie vadnosti vecí budú formulovať odlišne.

Obchodný zákonník obsahuje špeciálnu úpravu zodpovednosti predávajúceho za vady podniku, ktorá má dispozitívny charakter, čo spôsobuje, že zmluvné strany si môžu dohodnúť jej prísnejšiu alebo naopak miernejšiu úpravu. Zákon rozoznáva viacero kategórií vád, a to:

• kvantitatívne vady podniku – chýbajúce veci, a kvalitatívne vady podniku – vadné veci,
• zjavné vady – chýbajúce veci a vady zistiteľné pri prevzatí,
• skryté vady – vady zistené pri prevádzke podniku.

Zľava z kúpnej ceny

Kupujúcemu vzniká nárok na zľavu z kúpnej ceny, ktorá zodpovedá chýbajúcim a vadným veciam. Zákon upravuje aj osobitnú podmienku uplatnenia tohto nároku v súdnom konaní. V prípade, ak tieto veci neboli zaznamenané v zápisnici o prevzatí, nemôže byť právo na zľavu z kúpnej ceny priznané v súdnom konaní, tzn. nárok kupujúceho bude existovať len v podobe tzv. naturálnej obligácie. Rovnako tomu bude v prípadoch skrytých vád (vady zistiteľné až pri prevádzke podniku), keď kupujúcemu síce nárok na zľavu z kúpnej ceny vznikne, ale neuplatní ho u predávajúceho bez zbytočného odkladu potom, ako tieto vady zistí alebo pri odbornej starostlivosti zistiť mohol. Táto lehota plynie v rámci objektívnej šesťmesačnej lehoty, ktorá začína plynúť účinnosťou zmluvy. V oboch týchto prípadoch sa však na nesplnenie notifikačnej povinnosti kupujúceho prihliadne len vtedy, ak to predávajúci v súdnom konaní namietne.

Kupujúcemu vzniká nárok na zľavu z kúpnej ceny tiež ohľadom záväzkov, ktoré naňho zmluvou prešli, ale neboli zachytené v účtovnej evidencii v dobe účinnosti zmluvy (okrem prípadu, ak o nich kupujúci v dobe uzavretia zmluvy vedel, tzn. boli uvedené priamo v zmluve, resp. na ne predávajúci kupujúceho upozornil).

Možnosť odstúpenia od zmluvy o predaji podniku

Kupujúcemu vzniká právo na odstúpenie od zmluvy o predaji podniku, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky, a to:

• podnik je nespôsobilý na prevádzku určenú v zmluve a zároveň si
• kupujúci splnil notifikačnú povinnosť a včas oznámil vady podniku predávajúcemu, tieto vady sú však neodstrániteľné alebo ide o vady, ktoré síce odstrániteľné sú, ale predávajúci ich v dodatočnej primeranej lehote neodstráni.

Kupujúci môže od zmluvy odstúpiť aj v prípade, ak naňho neprejde vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá tvorí súčasť podniku a predávajúci túto vadu neodstráni v primeranej dodatočnej lehote určenej kupujúcim.

V prípade iných právnych vád podniku môže kupujúci požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo môže od zmluvy odstúpiť. Kupujúci má právo odstúpiť od zmluvy aj v prípade, ak zmeny stavu odovzdaných vecí boli spôsobené bežným používaním týchto vecí pri prevádzke podniku.

Popri vyššie uvedených nárokoch z vád podniku má kupujúci nárok i náhradu škody. Kupujúci sa nemôže z titulu náhrady škody na predávajúcom domáhať toho uspokojenia, ktoré mohol dosiahnuť uplatnením niektorého z vyššie uvedených nárokov z vád podniku.