Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov z pohľadu dane z príjmov

Podľa § 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“) je spoločenstvo právnickou osobou. V súlade s § 18 Občianskeho zákonníka má spôsobilosť mať práva a povinnosti a je založené priamo zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev, ktorý vedie okresný úrad v sídle kraja príslušný podľa sídla spoločenstva.

Spoločenstvo spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy.

Správa domu spočíva v obstarávaní služieb a tovaru, ktorými spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva. Tiež zabezpečuje služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome, vedenie účtu domu v banke, vymáhanie škody, nedoplatkov a iné činnosti, ktoré súvisia s užívaním domu jednotlivými vlastníkmi bytov.

Spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Hospodári:

• s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru uhrádza priamo dodávateľovi,
• s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
• s majetkom získaným vlastnou činnosťou.

Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory. Keďže spoločenstvo je zriadené na účely správy domu, nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Môže však v mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok.

Spoločenstvo uzatvára zmluvy najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu, o prenájme spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu a zariadení domu, príslušenstva alebo priľahlého pozemku, zmluvy o úveroch na opravu, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu, zmluvy o bežných účtoch. Rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, zároveň môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Spoločenstvo sa nemôže zúčastňovať na podnikaní iných osôb a nemôže uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve. Finančné prostriedky vybrané od vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov alebo získané vlastnou činnosťou je povinné zhromažďovať len na účtoch v banke.

Vlastníci bytov a nebytových priestorov sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. V súlade so zmluvou o spoločenstve sú povinní poukazovať preddavky do fondu a úhrady za plnenia mesačne vopred. Výšku preddavku určia vlastníci bytov a nebytových priestorov spravidla na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, rekonštrukciu a modernizáciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu a ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Spoločenstvo zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré vznikli pri výkone správy, až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva spoločenstvo v rámci zmluvy o spoločenstve, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv spoločenstva.

Príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ktoré sú v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, sú príjmami fondu. Z fondu sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu, ako aj opravy balkónov a lodžií. V prípade dočasného nedostatku prostriedkov na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome možno použiť prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv. Tieto prostriedky sa po preklenutí nedostatku vrátia späť do fondu. Prostriedky fondu sa vedú oddelene od ostatných prostriedkov zhromaždených od vlastníkov na úhrady a plnenia, pričom sa musí zachovať účel použitia týchto prostriedkov.

Orgánmi spoločenstva sú predseda, rada, zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov, prípadne iný orgán, ak tak ustanoví zmluva o spoločenstve. Predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Rada je kontrolným a dozorným orgánom spoločenstva.

Zhromaždenie je orgánom ekvivalentným schôdzi vlastníkov s právomocami osobitne stanovenými pre potreby fungovania spoločenstva vlastníkov.

Právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie (patria sem aj spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov), sú podľa § 1 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovnými jednotkami, čo znamená, že sú povinné dňom vzniku viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o účtovníctve sú účtovné jednotky povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov však môžu podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o účtovníctve účtovať aj v sústave jednoduchého účtovníctva, a to pri splnení nasledujúcich dvoch podmienok súčasne:

• ak nepodnikajú,
• ak ich príjmy nepresiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 €.

V prípade, ak je porušená aspoň jedna z dvoch stanovených podmienok, je spoločenstvo povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Ak spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, používajú opatrenie MF SR z 1. decembra 2010 č. MF/24975/ 2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov, ktoré je účinné od 1. 1. 2011. V zmysle § 25 ods. 4 opatrenia sa vo výkaze o príjmoch a výdavkoch uvádzajú jednotlivé položky príjmov a výdavkov v členení podľa druhov za nezdaňovanú činnosť a za zdaňovanú činnosť v eurách zaokrúhlené na dve desatinné miesta.

Na základe § 15 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve je účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva povinná účtovať v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke.

Ak spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov majú povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva, používajú opatrenie MF SR č. MF/24342/ 2007-74 zo 14. novembra 2007 v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov a účtujú v sústave podvojného účtovníctva.

V zmysle § 4 ods. 1 písm. g) tohto opatrenia je účtovná jednotka povinná pri vytváraní analytických účtov zohľadňovať potreby členenia aj podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov).

Takto účtujúce spoločenstvá zostavujú účtovnú závierku podľa vzorov uvedených v prílohách k opatreniu MF SR z 30. októbra 2013 č. MF/17616/2013-74. Vzor Výkazu ziskov a strát zverejnený ako príloha tohto opatrenia člení všetky výnosy a náklady podľa toho, či prislúchajú k hlavnej (nezdaňovanej) činnosti alebo podnikateľskej (zdaňovanej) činnosti.

Z uvedeného vyplýva, že spoločenstvo účtujúce v sústave podvojného účtovníctva má povinnosť v účtovníctve sledovať osobitne dosiahnuté výnosy a vynaložené náklady, ktorévstupujú do základu dane, a osobitne dosiahnuté výnosy a vynaložené náklady, ktorénevstupujú do základu dane. Obdobne spoločenstvo účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva má povinnosť v účtovníctve sledovať osobitne dosiahnuté príjmy a vynaložené výdavky, ktoré vstupujú do základu dane, a osobitne dosiahnuté príjmy a vynaložené výdavky, ktoré nevstupujú do základu dane.

Na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sú spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov považované za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie. Daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú vymedzení v § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov a spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov boli k nim zaradené s účinnosťou od 1. 1. 2004.

3.1 Registrácia na daň z príjmov

Registračná povinnosť daňových subjektov je upravená v § 49a zákona o dani z príjmov. Podľa odseku 1 tohto paragrafu každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Na účely tohto zákona sa za deň získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitných zákonov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky.

Ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikne povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, pričom nie je registrovaná z dôvodu získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie, je podľa § 49a ods. 3 zákona o dani z príjmov povinná požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať. Ak táto osoba je už registrovaná, je povinná, na účel vykonania zmien v registrácii, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stala platiteľom dane.

Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré je právnickou osobou nezaloženou na podnikanie, má povinnosť požiadať o registráciu miestne príslušný daňový úrad, ak:

• získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie
  Povinnosť požiadať o registráciu na daň z príjmov právnických osôb daňový úrad má spoločenstvo do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získalo povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Na účely tohto zákona sa za deň získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je právnická osoba podľa osobitných predpisov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky;
• začne vyplácať príjmy zo závislej činnosti, kedy sa stáva platiteľom dane, a to v závislosti od toho:
  • či už je registrované na daň z príjmov právnickej osoby podľa § 49a ods. 1 – v tomto prípade iba oznámi správcovi dane skutočnosť, že sa súčasne stáva aj platiteľom dane z dôvodu vyplácania príjmov zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov),
  • ak nie je registrované na daň z príjmov právnickej osoby podľa § 49a ods. 1, je spoločenstvo povinné v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane;
• vznikne povinnosť odvádzať daň z príjmov fondu prevádzky, údržby a opráv, a to v závislosti od toho:
  • či už je registrované na daň z príjmov právnickej osoby podľa § 49a ods. 1 – v tomto prípade iba oznámi správcovi dane skutočnosť, že sa súčasne stáva aj platiteľom dane z dôvodu príjmov fondu prevádzky, údržby a opráv, ktoré sú zdaniteľným príjmom podľa § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov,
  • ak nie je registrované na daň z príjmov právnickej osoby podľa § 49a ods. 1, je spoločenstvo povinné v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť odviesť daň, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane.

Spoločenstvo teda nemá povinnosť registrovať sa na daňovom úrade, napr. ak:

• nemá povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, t. j. vykonáva len správu bytov vlastníkov, ktorí sú členmi spoločenstva, a to v rozsahu ustanovenom zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
• nedosiahne príjmy za prenájom spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov vrátane prijatých sankčných úrokov a pokút súvisiacich s týmto prenájmom a príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré sú príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv,
• nie je platiteľom dane zo závislej činnosti.

Ak je spoločenstvo zaregistrované na daňovom úrade a následne dôjde k zmenám údajov uvedených pri registrácii, je povinné takéto zmeny oznámiť daňovému úradu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali (napr. ak zanikne daňová povinnosť pri niektorej dani, ak dôjde k zmene sídla spoločenstva, zmene orgánov spoločenstva, otvoreniu alebo zrušeniu bankového účtu atď.).

3.2 Zdaňovanie príjmov z činnosti spoločenstva
3.2.1 Príjmy, ktoré sú predmetom dane

Predmetom dane z príjmov u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

Ak spoločenstvo dosiahne príjmy z uvedených činností, tieto sú predmetom dane z príjmov právnickej osoby. Vzhľadom na špecifické činnosti spoločenstva, ktoré vedú len k napĺňaniu správy bytového domu, príjmami (výnosmi) spoločenstva sú najmä:

• príjmy z prenájmu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku,
• úhrady za výkon správy bytov spoločenstvom,
• úroky z bankových účtov,
• výnos z finančných investícií – termínovaný vklad a pod.,
• zmluvné pokuty od dodávateľov služieb,
• úroky z omeškania za oneskorenú úhradu platieb od vlastníkov bytov,
• príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí a zariadení domu, ak sa vlastníci nedohodnú inak.

V § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov sú vymedzené príjmy, ktoré nie sú predmetom dane u všetkých právnických osôb, napr. príjmy získané darovaním.

3.2.2 Príjmy oslobodené od dane

V § 13 zákona o dani z príjmov sú uvedené príjmy, ktoré sú u právnických osôb oslobodené od dane. Oslobodený od dane môže byť len ten príjem, ktorý je podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane.

U daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, ktorými sú aj spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, sú podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, okrem príjmov z činností, ktoré sú podnikaním, a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43. To znamená, že príjmy z podnikania nemôžu byť u týchto daňovníkov oslobodené od dane, aj keby boli vymedzené v osobitnom predpise, na základe ktorého títo daňovníci vznikli (napr. v osobitnom právnom predpise, v stanovách, štatúte). Rovnako nemôžu byť oslobodené od dane ani príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Ak však spoločenstvo dosiahne príjmy z činnosti, za účelom ktorej vzniklo, t. j. z činnosti, ktorá je jeho základnou činnosťou vymedzenou osobitnýmpredpisom – zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tieto príjmy sú oslobodené od dane z príjmov.

Ako oslobodené príjmy sú osobitne uvedené v zákone o dani z príjmov úhrady za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov, a to v § 13 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.

3.2.3 Príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv

Podľa § 10 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu sú:

a) mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

b) príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku,

c) výnosy z účtu domu vedeného v banke,

d) príjmy z výťažku exekúcie bytu alebo nebytového priestoru, alebo z dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru vo výške pohľadávok voči vlastníkovi bytu zo zákonného záložného práva, ktoré vzniklo podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

e) zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu,

f) príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.

Časť uvedených príjmov tvorí osobitný základ dane, z ktorého sa daň vyberá zrážkou. Podľa § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov ide o tieto príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv:

• príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku a vrátane prijatých úrokov z omeškania a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,
• zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu,
• príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.

Príjmy za prenájom vrátane prijatých úrokov z omeškania a pokút súvisiacich s týmto prenájmom a zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím fondu sú vždy súčasťou základu dane, z ktorého sa daň vyberá zrážkou. Pokiaľ však ide o príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, je na rozhodnutí vlastníkov, ako tento príjem zdania. Vlastníci bytov a nebytových priestorov sa môžu dohodnúť, že si tento príjem z predaja rozdelia a každý z vlastníkov si zdaní svoju časť príjmu ako iný príjem v § 8 zákona o dani z príjmov podaním daňového priznania (ak mu vznikne povinnosť jeho podania), pričom si k príjmu môže uplatniť aj príslušnú časť výdavkov. Ak sa vlastníci dohodnú, že tento príjem zdania ako príjem fondu prevádzky, údržby a opráv, zdaní spoločenstvo hrubý príjem daňou vyberanou zrážkou bez možnosti uplatnenia výdavku alebo mož- nosti uplatnenia oslobodenia tohto príjmu.

Platiteľom dane z príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. g) je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, s ktorým vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy. Podľa § 43 ods. 13 zákona o dani z príjmov je tento platiteľ dane povinný zo základu dane, ktorým je iba príjem, odviesť daň vo výške 19 % správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv. Súčasne v rovnakej lehote je spoločenstvo povinné predložiť správcovi dane oznámenie o odvedení dane vyberanej zrážkou. Vybraním dane zrážkou je daňová povinnosť z týchto príjmov splnená.

Ak spoločenstvo (platiteľ dane) neodvedie zrazenú daň v lehote alebo vo výške určenej zákonom o dani z príjmov, vyrubí mu správca dane podľa § 156 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov úrok z omeškania z dlžnej sumy. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania.

Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

Pre úplnosť treba uviesť, že fond prevádzky, údržby a opráv je tvorený predovšetkým preddavkami vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré sú povinní uhrádzať mesačne vo výške, ktorá sa vopred dohodne. Tieto úhrady nepodliehajú dani z príjmov. Príjmom fondu sú aj úroky z bankového účtu, ktoré sú už zdanené daňou vyberanou zrážkou platiteľom dane, t. j. bankou (pozri bod 3.2.5).

Dani z príjmov nepodliehajú ani príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv z výťažku exekúcie bytu alebo nebytového priestoru alebo z dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru vo výške pohľadávok voči vlastníkovi bytu zo zákonného záložného práva, ktoré vzniklo podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Záložné právo v prospech spoločenstva vzniká na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome.

3.2.4 Úhrady za výkon správy

Spoločenstvo okrem hospodárenia s fondom prevádzky, údržby a opráv hospodári aj s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu a nebytového priestoru. Úhrady za plnenia platia vlastníci bytov a nebytových priestorov v mesačných zálohách.

Okrem týchto úhrad prispievajú vlastníci bytov v mesačných zálohách aj na výkon správy spoločenstva. O rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis, rozhoduje spoločenstvo.

Z mesačných preddavkov platených vlastníkmi teda spoločenstvo v dohodnutej výške:

• tvorí fond prevádzky, údržby a opráv,
• uhrádza preddavky za dodávky a služby spojené s užívaním bytu a nebytového priestoru,
• časť preddavku použije na správu, ktorú vykonáva spoločenstvo.

Mesačný príspevok na správu je príjmom spoločenstva.

Z pohľadu dane z príjmov sú úhrady za výkon správy bytov vlastníkmi bytov príjmom, ktorý je predmetom dane spoločenstva. Nejde však o zdaniteľný príjem, pretože úhrady za výkon správy bytov sú oslobodené od dane v plnej výške, a to podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.

3.2.5 Úroky z bankových účtov

Finančné prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv sa vedú oddelene od ostatných finančných prostriedkov, ktoré platia vlastníci za plnenia spojené s užívaním bytov a výkon správy bytov. Preto aj úroky z bankového účtu, na ktorom sú uložené prostriedky fondu, sú príjmom fondu. Ostatné kreditné úroky na základe výpisu z bankového účtu sú príjmom spoločenstva.

Úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových (termínovaných) účtoch patria medzi príjmy uvedené v § 43 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Daň z úrokov za spoločenstvo vyberá platiteľ dane (banka). Podľa § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov vybratím dane zrážkou je daňová povinnosť spoločenstva z týchto príjmov splnená.

Príjem vo forme úrokov z peňažných prostriedkov, u ktorého je zrazením dane splnená daňová povinnosť, sa do základu dane spoločenstva nezahŕňa, a to v súlade s § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Pri zistení základu dane (ak je povinnosť podať daňové priznanie) teda spoločenstvo takto zdanený príjem od výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami odpočíta.

3.2.6 Ostatné príjmy

Ak spoločenstvu plynú aj iné príjmy, ktoré sú podľa § 12 ods. 2 predmetom dane (napr. predpis úrokov z omeškania za oneskorenú zálohovú úhradu, zmluvná pokuta voči dodávateľom, príjmy z reklám, príjmy z predaja majetku vo vlastníctve spoločenstva), na niektoré z nich sa vzťahuje oslobodenie od dane v rozsahu uvedenom v § 13 zákona o dani z príjmov pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie.

Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov (ako už bolo uvedené) sú oslobodené od dane tie príjmy, ktoré môžu plynúť spoločenstvu z činnosti, ktorá je jeho základnou činnosťou vymedzenou v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa tohto ustanovenia nie sú od dane oslobodené príjmy z činností, ktoré sú podnikaním (spoločenstvo ani nemôže mať príjmy z podnikania), a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, napr. z úrokov z peňažných prostriedkov bežných účtov a vkladových účtov.

Takýmto oslobodeným príjmom, ktorý plynie spoločenstvu z činnosti, ktorá je jeho základnou činnosťou, môže byť napríklad predpis úrokov z omeškania za oneskorenú zálohovú úhradu alebo zmluvná pokuta voči dodávateľom. Ak spoločenstvo má aj príjmy z reklám (okrem prenájmu plôch, ktoré sú príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv) alebo z predaja majetku nadobudnutého vlastnou činnosťou, tieto nie sú od dane oslobodené, a teda sú vždy zdaniteľným príjmom.

3.3 Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti

Príjmy zo závislej činnosti sa posudzujú podľa toho, aký majú charakter alebo na základe akého vzťahu daňovník tieto príjmy poberá. Tieto príjmy sú upravené v § 5 zákona o dani z príjmov.

Spoločenstvo (zamestnávateľ) môže vyplácať príjmy napr. účtovníčke, upratovačke spoločenstva, „domácemu dôverníkovi“ na základe zmluvy o pracovnom pomere, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov), príjmy za práce vykonávané napr. podľa príkaznej zmluvy alebo podľa nepomenovanej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka.

Ak výkon práce pre spoločenstvo spĺňa podmienku, že fyzická osoba vykonáva činnosť podľa príkazov spoločenstva nie pod svojím menom, nie na vlastný účet, ako je to napr. v prípade živnostníka, takéto príjmy patria medzi príjmy zo závislej činnosti.

Príjmy zo závislej činnosti sa zdaňujú len preddavkovým spôsobom [okrem príjmov zdaňovaných podľa § 43 ods. 3 písm. j) a k) zákona o dani z príjmov]. Lehota na odvedenie preddavkov je najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru.

Ak zamestnávateľ požiada správcu dane, správca dane môže na žiadosťzamestnávateľa povoliť odvádzanie preddavkov inak.

Medzi príjmy zo závislej činnosti patrí podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov aj odmena vyplácaná predsedovi spoločenstva, resp. členom rady, určená zhromaždením v zmysle § 7c ods. 9 písm. k) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorá sa zdaňuje preddavkom na daň.

Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v prípade príjmov zo závislej činnosti plní funkciu platiteľa príjmov, t. j. zamestnávateľa. Spôsob zdanenia tohto príjmu vyplýva z ustanovenia § 35 zákona o dani z príjmov, t. j. preddavok na daň vo výške 19 %, resp. 25 % zrazí spoločenstvo zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej na eurocenty nadol, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Spoločenstvo odvedie zrazené preddavky na daň (znížené o úhrn daňového bonusu, ak si zamestnanec uplatní daňový bonus u spoločenstva) najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania lebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak daňový úrad na žiadosť zamestnávateľa neurčí inak. Spoločenstvo, ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti, je povinné predkladať miestne príslušnému daňovému úradu:

• do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac,
• do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse.

Mesačné prehľady a ročné hlásenie predkladá spoločenstvo na tlačivách, ktorých vzor určilo Ministerstvo financií SR. Tlačivá sú umiestnené aj na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk.

Spoločenstvo je tiež povinné vystaviť doklad o údajoch uvedených na mzdovom liste a doručiť ho zamestnancovi najneskôr:

• do 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie – ide o tlačivo „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzických osôb zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti“ (ďalej len „Potvrdenie“) alebo
• do konca apríla roku, v ktorom zamestnancovi zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie – ide o tlačivo „Ročné zúčtovanie preddavkov na daň“, alebo
• do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom alebo za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil príjem zo závislej činnosti zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ak o vystavenie dokladu požiada najskôr do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia – ide o tlačivo „Potvrdenie“.
  
  

3.4 Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je podľa § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov povinný podať daňovník v lehote podľa § 49 ods. 2 tohto zákona, t. j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, hospodársky rok alebo iné obdobie uvedené v zákone o dani z príjmov.

Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 odseku 2 predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkoudaňovníka v konkurze alebo v likvidácii.

Daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou jekoniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, pričom v tejto novej lehote je aj daňsplatná. V tejto súvislosti treba uviesť, že pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2013 (v roku 2014) sa opäť uplatnia ustanovenia § 49 ods. 3 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov, podľa ktorých si môžu predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania na základe oznámenia všetci daňovníci.

Ustanovenia § 52t ods. 7 a 8 zákona o dani z príjmov umožňujúce predĺženie lehoty na podanie daňového priznania na základe oznámenia len u tých daňovníkov, ktorí mali príjmy zo zdrojov v zahraničí, platili iba v roku 2013.

Daňové priznanie sa podáva daňovému úradu v 1 exemplári.

Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, nemusí podať daňové priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Ak takýto daňovník má príjmy, ktoré sú predmetom dane, potom musí podať daňové priznanie.

Daňové priznanie musí podať aj vtedy, ak má iba príjmy oslobodené od dane. Ak spoločenstvo dosiahne v zdaňovacom období príjmy, ktoré sú predmetom dane, napr. príjmy za výkon správy bytov [aj keď sú podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane], ďalej napr. úroky z omeškania za oneskorenú preddavkovú platbu, zmluvné pokuty od dodávateľov, príjmy z predaja majetku, ktorý je vlastníctvom spoločenstva, príjmy z reklám a pod., je povinné do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby.

V lehote na podanie daňového priznania je spoločenstvo povinné daň z príjmov právnickej osoby aj zaplatiť. Daň sa neplatí, ak daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní nepresiahne sumu 5 €. Ak spoločenstvo podá oznámenie, v ktorom uvedie novú lehotu na podanie daňového priznania, v tejto novej lehote daň aj zaplatí.

Nepodanie daňového priznania v zákonom určenej lehote podlieha sankciám podľa § 155 daňového poriadku.

Podľa § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov je spoločenstvo povinné na účely podania daňového priznania zostaviť účtovnú závierku v súlade so zákonom o účtovníctve ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa zákona o účtovníctve.

Účtovné závierky sa od 1. 1. 2014 ukladajú v registri, a tým sa nahradilo ukladanie účtovných závierok v zbierke listín, resp. túto povinnosť za účtovné jednotky plní správca registra.

Účtovná závierka účtovnej jednotky, ktorá nie je založená alebo zriadená na podnikanie, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, sa podľa § 25 ods. 3 opatrenia MF SR č. MF/24975/2010-74 v znení neskorších predpisov ukladá v registri účtovných závierok v lehote:

a) na podávanie daňového priznania, ak má účtovná jednotka povinnosť podať daňové priznanie,

b) ustanovenej osobitným predpisom, ak má účtovná jednotka povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom, alebo

c) do šiestich mesiacov od konca účtovného obdobia, za ktoré sa ukladá, ak má účtovná jednotka povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve.

Účtovná závierka účtovnej jednotky, ktorá nie je založená alebo zriadená na podnikanie, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva, sa podľa § 4 ods. 1 opatrenia MF SR č. MF/17616/2013-74 ukladá v listinnej podobe alebo elektronickej podobe do registra účtovných závierok, ak má účtovná jednotka povinnosť:

a) podať daňové priznanie podľa osobitných predpisov,

b) overiť účtovnú závierku audítorom podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve alebo podľa osobitných predpisov alebo

c) ukladať účtovnú závierku podľa osobitných predpisov (napr. § 3 ods. 7 zákona č. 525/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v znení zákona č. 547/2011 Z. z.).

Od roku 2014 sa dokumenty (účtovné závierky) vyhotovené v listinnej podobe doručujú daňovému úradu. Na účely tohto zákona sa za doručený dokument daňovému úradu považuje dokument, ktorý obsahuje správne vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b) zákona o účtovníctve.

Daňový úrad dokumenty prijaté v listinnej podobe prevedie do elektronickej podoby a overí, či majú správne vyplnené všeobecné náležitosti. Ak všeobecné náležitosti účtovná jednotka nevyplnila správne, daňový úrad ju vyzve, aby nesprávnosti odstránila v ním určenej lehote.

Doručený dokument postúpi daňový úrad v elektronickej podobe prostredníctvom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky správcovi registra. Účtovné závierky vyhotovené v elektronickej forme sa doručujú prostredníctvom elektronickej podateľne Finančného riaditeľstva SR. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky postúpi účtovné závierky bez zbytočného odkladu správcovi registra.

3.4.1 Vyplňovanie daňového priznania

V daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby sa peňažné údaje uvádzajú v eurách, zaokrúhlené na dve desatinné miesta. V súlade s § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovníci dane z príjmov právnických osôb, vrátane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádzajú:

• z výsledku hospodárenia, ak ide o daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, alebo
• z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak ide o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva.

Vzhľadom na uvedené, aj daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie na účely zistenia základu dane vyplnia r. 100 daňového priznania – výsledok hospodárenia pred zdanením alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ktorý následne upravujú na základ dane cez položky zvyšujúce a znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami (§ 17 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Na riadku 100 daňového priznania sa uvedie:

a) výsledok hospodárenia v úhrne z hlavnej nezdaňovanej a zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti uvedený v tabuľke C1 na riadku 1, ak spoločenstvo účtuje v sústave podvojného účtovníctva,

b) rozdiel príjmov a výdavkov v úhrne z nezdaňovanej a zdaňovanej činnosti uvedený v tabuľke C2 na riadku 1, ak spoločenstvo účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva.

Pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú ďalej v tlačive daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby určené predovšetkým nasledujúce riadky:

• r. 130 – výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 zákona o dani z príjmov; odpočet výdavkov vynaložených na príjmy oslobodené od dane alebo nezahŕňané do základu dane (prenos údajov z r. 13 tabuľky A uvedenej v III. časti daňového priznania),
• r. 210 – príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov, ak sú súčasťou výsledku hospodárenia uvedeného na r. 100 (tieto príjmy sa tu uvedú, len ak v súlade s platnými postupmi účtovania boli účtované do výnosov),
• r. 220 – príjmy, ktoré nie sú predmetom dane u daňovníkov vymedzených v § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak sú súčasťou výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami na r. 100 a nie sú uvedené na r. 210,
• r. 230 – všetky príjmy, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 13 zákona o dani z príjmov, ak sú tieto príjmy súčasne uvedené na r. 100,
• r. 240 – daňovníci uvedení v § 12 ods. 3 uvedú všetky príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov (ak o nich účtovali a sú súčasťou r. 100), pričom daňová povinnosť sa vykonaním zrážky dane považuje za splnenú, nemôžu ju uplatniť ako preddavok na daň na r. 830 daňového priznania.