Účtovanie a vyčíslenie základu dane v konkurze

Dlžník

V zmysle novely účinnej od 1. 1. 2012 návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť môže podať dlžník alebo veriteľ. Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade predlženia bude štatutárnemu orgánu uložená sankcia, ktorá má peňažnú formu a na jej úhradu bude zaviazaný každý štatutár kapitálovej obchodnej spoločnosti (a. s., s. r. o.), ktorý svoju funkciu vykonával najmenej počas obdobia 4 rokov pred vyhlásením konkurzu. Výška finančnej sankcie sa odvíja od výšky zapísaného základného imania v obchodnom registri a klasifikuje sa ako pohľadávka v prospech všeobecnej podstaty. Z dôvodu eliminácie „kolektívnej viny“ sa prípadnej sankcie môže zbaviť ten člen štatutárneho orgánu, ktorý do zbierky listín uloží oznámenie spoločnosti o predlžení.

Veriteľ

Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka.

Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľa je postačujúce, aby veriteľ:

• riadne preukázal zo svojho riadne vedeného účtovníctva existenciu pohľadávky voči dlžníkovi s lehotou po splatnosti aspoň 30 dní;
• riadne preukázal dokumentáciu o písomnom vyzvaní dlžníka na plnenie a písomným uznaním dlžníka úradne overeným podpisom dlžníka;
• získal informácie o existencii ešte aspoň jedného ďalšieho veriteľa, ktorého vie riadne identifikovať.

Na základe predloženého veriteľského návrhu súd začne konkurzné konanie a dlžník musí zo svojho účtovníctva preukázať/ osvedčiť svoju platobnú schopnosť, a to priamo na súdnom pojednávaní. Spôsob, ako sa takémuto súdnemu konaniu vyhnúť zo strany dlžníka, je uhradiť splatné pohľadávky veriteľa, resp. veriteľov, ktorí na základe zverejnenia začatia konkurzu v Obchodnom vestníku môžu k tomuto konaniu pristúpiť. V zmysle vykonávacej vyhlášky číslo 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je poplatok za veriteľský návrh, ktorý je vo výške 1 659,70 €, definovaný ako preddavok na úhradu nákladov konkurzu vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok právnickej osoby.

Začatie konkurzného konania neznamená začatie konkurzu

Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí konkurzného konania.

Začatie konkurzného konania má tieto účinky:

a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony,

b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú;

c) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu,

d) konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje.

Z hľadiska účtovania pokračuje účtovná jednotka vo vedení účtovníctva v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o účtovníctve). Začatie konkurzného konania nie je začatím konkurzu, účtovná jednotka teda neuzatvára účtovné knihy ani nezostavuje účtovnú závierku a nepodáva daňové priznanie. Za spoločnosť stále vystupuje štatutár.

Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu dlžníka, súd najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti.

Konkurzné konanie na návrh veriteľa

Ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd do 5 dní od začatia konkurzného konania odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť; najmä aby predložil:

• zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s plnením ktorých bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní,
• zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania,
• informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu,
• zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania.

V prípade, ak dlžník predmetné dôkazy súdu v zákonnej lehote nepredloží, súd vyhlási na jeho majetok konkurz. Súd zároveň určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v návrhu. Termín pojednávania súd určí tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania. Súd zároveň vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil.

Súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania, alebo súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť.

Ak má súd pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu.

Dlžník je v oboch prípadoch povinný poskytnúť správcovi potrebnú súčinnosť, pretože kto marí konkurzné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o reštrukturalizácii alebo konanie o oddlžení tým, že nesplní povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje takéto konanie, alebo uvedie nepravdivé údaje v zozname aktív a pasív, dopúšťa sa činu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1, 2 Trestného zákona.

Vyhlásenie konkurzu, začatie konkurzu

Ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz. V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. Za spoločnosť je oprávnený konať IBA SPRÁVCA konkurznej podstaty.

Poznámka redakcie:
§ 11 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
§ 14 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii

Účtovanie u úpadcu

Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, uzavrie účtovné knihy v zmysle § 16 zákona o účtovníctve vždy ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie alebo deň účinnosti vyhlásenia konkurzu.

Podľa § 41 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP), ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

Správne určenie rozhodného dňa

V tomto momente je dôležité upozorniť na nadobudnutie právoplatnosti zverejneného uznesenia v Obchodnom vestníku – uznesenie nadobúda právoplatnosť deň nasledujúci po dni zverejnenia v Obchodnom vestníku.

V nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy podľa § 16 zákona o účtovníctve.

Ak účtovná jednotka uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje účtovnú závierku ako riadnu, v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh uvedených v § 16 zákona o účtovníctve zostavuje účtovnú závierku ako mimoriadnu.

Ak účtovná jednotka uzavrie účtovné knihy ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia konkurzu, zostaví mimoriadnu účtovnú závierku.

Rovnako účtovná jednotka zostaví mimoriadnu účtovnú závierku ku dňu, keď bolo právoplatne rozhodnuté o zrušení konkurzu.

Priebežná účtovná závierka sa zostavuje ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania konkurzu (§ 14 ods. 2 ZDP). Mimoriadna účtovná závierka a priebežná účtovná závierka tvorí prílohu k daňovému priznaniu.

Pred zostavením účtovnej závierky musí byť vykonaná inventarizácia majetku a záväzkov v súlade s § 29 a § 30 zákona o účtovníctve, ktorá zabezpečí pravdivý obraz o majetku a záväzkoch spoločnosti.

Účtovanie v konkurze a reštrukturalizácii je upravené v § 29 postupov účtovania pre podnikateľov (opatrenie MF SR č. 23054/2002-92), t. j. že pri uzavretí účtovných kníh sa preúčtujú zostatky tých účtov nákladov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období, príjmov budúcich období, rezerv a opravných položiek, ktoré vstupom do konkurzu stratili opodstatnenosť, a to buď na účty pohľadávok a záväzkov, alebo na účty nákladov a výnosov.

Ostatné účtovné prípady sa účtujú podľa skutočne vzniknutých účtovných prípadov (dobiehanie podnikateľskej činnosti, inkaso pohľadávok a záväzkov, predaj majetku atď.).

Zdaňovacie obdobie a stanovenie základu dane

Podľa § 41 ods. 5 ZDP, ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu. Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom bol na daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, vyhlásený konkurz, sa koriguje o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období, s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím konkurzu.

Účtovanie počas konkurzu

Úlohou správcu počas konkurzu je speňažiť majetok a výťažok zo speňaženia použiť na úhradu pohľadávok do konkurzu prihlásených v zákonnej lehote a forme v zmysle ZKR. Iba ojedinele pokračuje správca v pokračovaní prevádzky podniku.

Okrem bežných účtovných prípadov sa budú účtovať špecifické účtovné operácie súvisiace s konkurzom spoločnosti, ako sú inkasá pohľadávok, úhrady záväzkov, predaj hmotného a nehmotného majetku, plnenie záväzkov súvisiacich s prepustením zamestnancov.

Počas likvidácie je potrebné zrušiť opravné položky k majetku, rezervy a účty časového rozlíšenia, ktoré neboli zrušené pri vstupe spoločnosti do konkurzu.

Daňovníkovi v priebehu zdaňovacieho obdobia v konkurze nevzniká nárok na uplatnenie odpisov z dlhodobého majetku.

Splnenie podmienky, že má majetok v evidencii k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, nie je postačujúce na uplatnenie odpisu, pretože ďalšou podmienkou uplatnenia je používať majetok na dosiahnutie zdaniteľných príjmov.

Odmena správcu konkurznej podstaty

Odmena správcu je pre spoločnosť daňovým výdavkom, pretože jej vecný obsah je v súlade s § 2 písm. i) ZDP, keďže na správcu prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu spoločnosti, pri výkone svojej funkcie zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi a vykonáva činnosť smerujúcu k speňaženiu majetku ako základného princípu uspokojenia prihlásených veriteľov.

Správcom konkurznej podstaty môže byť len osoba zapísaná v zozname správcov. Správca vykonáva podnikateľskú činnosť, nikdy nie je v pracovnoprávnom ani obdobnom vzťahu so spoločnosťou v konkurze.

Odmena je správcovi vyplácaná na základe uznesenia súdu, respektíve schválením čiastočného alebo konečného rozvrhu z výťažku. Správca na základe uvedeného vystaví spoločnosti tzv. službovú faktúru – daňový doklad. O tejto skutočnosti bude spoločnosť v konkurze účtovať na účte 518 s prípadným využitím analytického členenia.

Vyplatenie preddavku

Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu je osoba, ktorá návrh podáva, spolu s príslušnými listinami povinná poukázať na účet príslušného súdu poplatok za podanie návrhu, ktorý je počas konkurzu použitý na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, respektíve na náklady súvisiace s prebiehajúcim konkurzom. Súd po vyhlásení konkurzu poukazuje túto sumu v prospech spoločnosti v konkurze.

Pohľadávky nie je možné započítať

Podľa ustanovenia § 54 ZKR proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

Pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke. Proti pohľadávke zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku.

Všeobecne je teda možné započítať pohľadávku, ktorá bola veriteľom úpadcu riadne prihlásená prihláškou, v zmysle novely nie je potrebné dodržiavať základnú prihlasovaciu lehotu pohľadávok.

ZKR umožňuje úpadcovi aj veriteľovi pohľadávky postupovať.

Účtovanie a zdaňovanie pri zrušení konkurzu

Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate; v uznesení súd rozhodne aj o odmene a výdavkoch správcu, ktoré sa platia z majetku dlžníka, preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo preddavku na úhradu nákladov konkurzu.

Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu, ak zistí, že tu nie sú predpoklady na konkurz; o odmene a výdavkoch správcu rozhodne ako pri zrušení konkurzu pre nedostatok majetku. Súd rozhodne na návrh správcu o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Splnením konečného rozvrhu dáva správca návrh na súd o zrušenie konkurzu a uzatvorí účtovné knihy tak, že:

• zníženie výšky záväzku alebo zánik záväzku sa účtuje na ťarchu príslušného účtu záväzkov so súvzťažným zápisom v prospech účtu 688 – Ostatné mimoriadne výnosy;
• záväzky, ktoré sa nenachádzajú v účtovníctve, ale preukázateľne patria účtovnej jednotke na základe schváleného zoznamu pohľadávok, sa účtujú v prospech vecne príslušného účtu záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov;
• príjem z predaja majetku tvoriaceho konkurznú podstatu je od dane oslobodený, účtovná jednotka teda bude účtovať o mimoriadnych výnosoch, ktoré sú ale z pohľadu § 9 ZDP od dane oslobodené;
• odpíše záväzky voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty. Odpis takýchto záväzkov je od dane oslobodený.

Účtovné knihy uzavrie správca v rozhodný deň, teda v deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu – deň nasledujúci po dni, kedy bolo uznesenie zverejnené v Obchodnom vestníku.

Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu.

Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz.

Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu.

Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bol zrušený konkurz.

Správca je povinný v lehote na podanie daňového priznania – 3 kalendárne mesiace po uplynutí zdaňovacieho obdobia, podať miestne príslušnému správcovi dane daňové priznanie spolu s mimoriadnou účtovnou závierkou.

Po splnení podmienok § 102 ods. 6 ZKR (zostavenie účtovnej závierky, prípadne odovzdanie majetku likvidátorovi) súd odvolá správcu z funkcie.

Až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odvolaní správcu z funkcie vystupuje za spoločnosť výhradne menovaný správca konkurznej podstaty.

Poznámka redakcie:
§ 41 ods. 5 zákona o dani z príjmov
§ 16 zákona o účtovníctve

Prvou možnosťou je pokračovať ako platiteľ DPH v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o DPH). V takomto prípade je zdaňovacie obdobie upravené podľa § 77 zákona o DPH – teda prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa sa končí dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom právoplatného vyhlásenia konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol právoplatne vyhlásený konkurz. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac.

Dňom zrušenia konkurzu sa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa.

Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol konkurz zrušený.

Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac, a to až do konca kalendárneho roka, v ktorom bol konkurz zrušený, a pre nasledujúci kalendárny rok sa určí zdaňovacie obdobie podľa § 77 ods. 1 až 4 zákona o DPH.

Pri pohľadávkach proti podstate nie je možné odpočítať DPH

V prípade, ak správca rozhodne o pokračovaní prevádzkovania podniku, môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie podniku. Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty, a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti konkurznej podstate.

Zrušenie registrácie pre daň

Druhou zákonnou možnosťou je zrušenie registrácie platiteľa, čo znamená, že spoločnosť v konkurze odo dňa určeného daňovým úradom prestáva byť platiteľom dane z pridanej hodnoty, neuplatňuje k cene tovarov a služieb daň na výstupe – s výnimkou prípadov stanovených v § 69 zákona o DPH, nemá nárok na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb – s výnimkou stanovenou v § 52 zákona o DPH, nesmie vyhotovovať faktúry s daňou z pridanej hodnoty, nepodáva daňové priznania pre daň z pridanej hodnoty, s výnimkou prípadov stanovených v § 78 ods. 3 a 4 zákona o DPH.

Všeobecne platí, že platiteľ dane registrovaný pre daň podľa § 4 zákona o DPH môže požiadať o zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 1 zákona o DPH, ak:

• uplynul jeden rok odo dňa, keď sa stal platiteľom dane a
• jeho obrat nedosiahol za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov 49 790 €.

Platiteľ dane, ktorý žiada o zrušenie registrácie, musí splniť obidve vyššie uvedené podmienky, inak daňový úrad registráciu pre daň nezruší.

Požiadať o zrušenie registrácie pre daň môžu povinne registrovaní platitelia dane podľa § 4 zákona o DPH, ako aj platitelia dane, ktorí boli registrovaní pre daň dobrovoľne.

Správca konkurznej podstaty teda v prípade, ak spoločnosť v konkurze spĺňa uvedené podmienky, požiada správcu dane o určenie posledného zdaňovacieho obdobia pre DPH. Na základe rozhodnutia správcu dane prestane byť spoločnosť v konkurze platiteľom DPH ku dňu, ktorý určí finančná správa. V súvislosti s novelou zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov je povinný platiteľ DPH komunikovať so správcom dane výlučne elektronicky. Teda aj žiadosť o určenie posledného zdaňovacieho obdobia je povinný správca konkurznej podstaty podať elektronicky.

Daňová povinnosť pri zrušení registrácie

V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie je platiteľ dane povinný podľa § 81 ods. 6 zákona o DPH zdaniť majetok, pri ktorého obstaraní alebo vytvorení odpočítal daň. Výšku odvodu dane vypočíta platiteľ dane, ktorý je účtovnou jednotkou, ale aj platiteľ dane, ktorý nie je účtovnou jednotkou:

• pri hmotnom a nehmotnom majetku z jeho daňovej zostatkovej ceny zistenej podľa § 25 ZDP ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia,
• pri zásobách z ceny zistenej podľa § 25 zákona o účtovníctve ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia (pri nakúpených zásobách z obstarávacej ceny, pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou z vlastných nákladov).

Ak platiteľ dane pri výpočte odpočítavanej dane postupoval podľa § 50 zákona o DPH, to znamená, že vstupnú daň krátil koeficientom, použije koeficient aj pri výpočte odvodu dane.

Veritelia takto prihlásených pohľadávok však nemajú hlasovacie právo ani ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou.

Pomerné uspokojenie takto prihlásenej pohľadávky však nie je dotknuté.

Prihlášky do konkurzu je možné podať len na predpísaných tlačivách, ktoré sú zverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti SR v sekcii formuláre.

Prihláška sa v jednom vyhotovení so všetkými prílohami doručuje správcovi a súdu, ktorý vyhlásil konkurz.

Prihláška sa považuje za doručenú dňom prijatia správcom, nie dňom podania na prepravu.

Tvorba opravných položiek

Opravné položky k pohľadávkam sa tvoria, ak ide o pochybné pohľadávky, ktoré predstavujú riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, na pohľadávky voči dlžníkom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní, na sporné pohľadávky voči dlžníkom, s ktorými sa vedie spor o ich uznanie alebo zaplatenie.

Podľa § 20 ods. 10 ZDP je tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok bez ich príslušenstva alebo obstarávacej ceny pohľadávok prihlásených v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu. Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní sú daňovými výdavkami počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené.

ZDP v tomto ustanovení určuje veriteľovi už len dve podmienky, po splnení ktorých je tvorba opravnej položky k pohľadávkam voči dlžníkovi v konkurze uznaná za daňový výdavok, a to:

• zdaňovacie obdobie, počnúc ktorým možno tvoriť opravnú položku,
• maximálnu výšku opravnej položky uznanej za daňový výdavok.

V zmysle novely ZKR, ktorou sa dala veriteľovi možnosť kedykoľvek svoju pohľadávku prihlásiť, je možné opravné položky k pohľadávke tvoriť prvýkrát v zdaňovacom období, kedy bol konkurz vyhlásený, bez podmienky prihlásenia pohľadávky do konkurzu.

Veriteľ má možnosť hneď v roku prihlásenia tvoriť opravnú položku vo výške 100 %, ktorá bude aj daňovo uznaná. Daňovník sa však môže rozhodnúť, či opravné položky zahrnie v plnej výške v roku prihlásenia pohľadávok, alebo ich bude zahŕňať do základu dane postupne. Výška opravnej položky zahrnutá do nákladov je limitovaná menovitou hodnotou pohľadávky bez príslušenstva alebo obstarávacou cenou pohľadávky. Menovitou hodnotou pohľadávky sa oceňujú pohľadávky pri ich vzniku. Obstarávacou cenou sa oceňujú pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania.

Príslušenstvo pohľadávky definuje pre daňové účely § 19 ods. 2 písm. h) ZDP. Za príslušenstvo pohľadávky sa považuje úrok z omeškania, poplatok z omeškania a iné platby z dôvodu oneskorenej úhrady.

Keďže § 20 ods. 10 ZDP nedefinuje podmienku pri zahrnutí opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurze, že tieto museli byť zahrnuté do zdaniteľných príjmov – ako je to pri opravných položkách k pohľadávkam podľa § 20 ods. 14 ZDP – je daňovo uznaná tvorba opravných položiek nielen k bežným pohľadávkam zahrnutým v čase vzniku do príjmov, ale aj k pohľadávkam charakteru pôžičiek, bež- ných úrokov z pôžičiek, úverov, záloh, k pohľadávkam nadobudnutým postúpením, ak sú tvorené k pohľadávkam voči daňovníkovi v konkurze. Pri tvorbe opravnej položky k pohľadávkam sa vychádza z menovitej hodnoty pohľadávky, ktorej súčasťou je aj daň z pridanej hodnoty (usmernenie MF SR č. MF/ 009465/2005-721 uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 5/2005).

Odpis pohľadávky

Daňovo relevantným výdavkom (nákladom) je aj jednorazový odpis pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní, na základe výsledku konkurzného alebo reštrukturalizačného konania.

V konkurze vyhlásenom podľa ZKR je uspokojovanie veriteľov postupné. Pohľadávka zabezpečeného veriteľa je uspokojená z výťažku majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, ktorým bola zabezpečená, a to podľa poradia vzniku jeho práva. Ak výťažok zo speňaženia majetku, ktorým bola pohľadávka zabezpečená, nepostačuje, zvyšná časť zabezpečenej pohľadávky sa presunie medzi pohľadávky nezabezpečených veriteľov na uspokojenie zo všeobecnej podstaty. Nezabezpečené pohľadávky sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu. Pohľadávky sa uspokojujú po speňažení každej štvrtiny majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, resp. všeobecnú podstatu. Výťažok zo speňaženia majetku, ktorý podlieha konkurzu, sa veriteľom prihlásených pohľadávok vydáva rozvrhom.

Na základe rozvrhu výťažku schváleného zabezpečeným veriteľom alebo čiastkového rozvrhu výťažku schváleného veriteľským výborom pri nezabezpečených pohľadávkach uspokojí správca pohľadávky bezodkladne. Po úplnom speňažení majetku a skončení všetkých incidenčných sporov a sporov týkajúcich sa majetku je správca povinný bezodkladne vypracovať pre nezabezpečených veriteľov návrh konečného rozvrhu výťažku, ktorý zverejní v Obchodnom vestníku. Ak je konečný rozvrh výťažku pre nezabezpečených veriteľov schválený, doručuje sa veriteľom zverejnením v Obchodnom vestníku.

Po splnení konečného rozvrhu výťažku súd rozhodne na návrh správcu o zrušení konkurzu (§ 102 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.).

Na základe schváleného konečného rozvrhu výťažku možno neuspokojené pohľadávky jednorazovo odpísať do daňových nákladov.

Odpis pohľadávky môže vykonať aj daňovník, ktorý neprihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, a to v prípadoch, keď existuje právoplatné uznesenie súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty podľa § 44 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní alebo zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate podľa § 102 ods. 1 ZKR.

Poznámka redakcie:
§ 20 ods. 10 ZDP
§ 19 ods. 2 písm. h) bod 2 ZDP