Uplatnenie odpočítania dane a oprava odpočítanej dane

Platiteľ dane si podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) môže odpočítať daň voči nemu uplatnenú iným platiteľom – dodávateľom, v tuzemsku v cene tovaru alebo služby, ktoré mu sú alebo majú byť dodané.

Ale aj v prípadoch, ak je daň ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ako aj zaplatená správcovi dane – colnému orgánu – pri dovoze z tretích krajín. Tiež aj pri tých, pri ktorých je povinný platiť daň v rámci tzv. samozdanenia. Môže tak odpočítať od dane daň z tovarov a služieb, ktoré použije na ich dodávky ako platiteľ. Medzi takéto tovary a služby patria:

• prijaté služby podľa § 69 ods. 2 a 3 zákona o DPH,
• tovar dodaný s inštaláciou alebo montážou zahraničnou osobou – § 69 ods. 2 zákona o DPH,
• v rámci trojstranného obchodu ako druhý odberateľ na tovar kúpený od prostrednej osoby – § 69 ods. 7 zákona o DPH,
• pri kúpe elektriny, tepla, zemného plynu alebo chladu od zahraničnej osoby – § 69 ods. 9 zákona o DPH,
• pri kúpe zlata vo forme suroviny alebo polotovaru – § 69 ods. 10 zákona o DPH,
• pri kúpe kovového odpadu a kovového šrotu a kúpe emisných kvót skleníkových plynov a kúpe ostatných tovarov, pri ktorých je povinný priznať daň – § 69 ods. 12 zákona o DPH.

Odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

Právo na odpočítanie dane môže uplatniť podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane alebo je daň uvedená v záznamoch, alebo má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu pri intrakomunitárnom nadobudnutí, alebo má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je samotný platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Pri dodaní tovaru s montážou alebo inštaláciou od zahraničného dodávateľa a služieb poskytnutých zahraničným dodávateľom sa faktúra nevyžaduje, daň má byť zaevidovaná v záznamoch podľa § 70 zákona o DPH.

Platiteľ vykoná odpočítanie dane najskôr v zdaňovacom období, v ktorom mu právo na odpočítanie dane vzniklo.

Najneskôr však v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom mu právo na odpočítanie dane vzniklo.

Ak nemá doklad do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad.

V prípade oneskoreného doručenia faktúry je platiteľ povinný podať dodatočné daňové priznanie z dôvodu, že daňová povinnosť mu pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vznikla.

Tak má právo vykonať odpočítanie dane v zdaňovacom období, za ktoré podáva dodatočné daňové priznanie, ak ku dňu podania dodatočného daňového priznania má faktúru.

Podnikateľ, ktorý dodá tovary a služby oslobodené od DPH a rovnako tovary a služby od DPH neoslobodené, môže odpočítať len časť DPH. Len vo výške, ktorá zodpovedá pomeru plnení s možnosťou odpočítania dane ku všetkým plneniam – kráti daň koeficientom (§ 50 zákona o DPH).

Pomernú výšku odpočítateľnej dane vypočíta ako súčin dane a koeficientu vypočítaného a zaokrúhleného na dve desatinné miesta nahor. Koeficient sa podľa § 50 ods. 2 zákona o DPH vypočíta podielom z údajov za kalendárny rok, kde v čitateli sú výnosy (príjmy) bez dane za tovary a služby s odpočítateľnou daňou a v menovateli výnosy (príjmy) bez dane zo všetkých tovarov a služieb.

Vypočítaný koeficient sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor.

Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu podľa § 50 ods. 2 zákona o DPH neuvádzajú:

• predaj podniku alebo jeho časti tvoriacej samostatnú organizačnú zložku,
• predaj majetku, ktorý platiteľ dane používal na účely svojho podnikania, okrem zásob,
• finančné služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39, ak ich platiteľ poskytol príležitostne,
• príležitostný prevod a príležitostný nájom nehnuteľností.

Naopak, výnosy z predaja zásob sa do koeficientu zahŕňajú. Výsledná hodnota sa zaokrúhľuje na 2 desatinné miesta nahor. Časť DPH, ktorá zodpovedá pomeru neoslobodených dodávok k celkovým dodávkam, si môže odpočítať. A naopak časť, ktorú si nemôže odpočítať, zodpovedá pomeru oslobodených dodávok k celkovým dodávkam. V jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka platiteľ použije koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak nie je možné použiť takýto koeficient, určí platiteľ koeficient na príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane. Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ koeficient z údajov z daného skončeného kalendárneho roka a vypočíta odpočítateľnú daň za skončený kalendárny rok. Tým istým spôsobom postupuje aj platiteľ, ktorý v priebehu kalendárneho roka prestane byť platiteľom alebo ktorý sa v priebehu kalendárneho roka stal platiteľom, a to za obdobie kalendárneho roka, v ktorom mal postavenie platiteľa.

Príklad č. 7:

Podnikateľ, ktorý podniká od roku 2013, sa stal platiteľom dane 1. 5. 2014. Okrem činností, pri ktorých mu vzniká daňová povinnosť, poskytne aj plnenia oslobodené od dane, pri ktorých nemá nárok na odpočítanie dane.

Po skončení kalendárneho roka pri výpočte koeficientu platiteľ dane uvádza v čitateli aj v menovateli koeficientu len výnosy (príjmy) za obdobie, v ktorom mal postavenie platiteľa dane, t. j. od 1. 5. 2014.

Daň uplatnenú na investičný majetok, ktorý je zahrnutý v majetku platiteľa a ktorý použije na účely podnikania, ako aj na iný účel, odpočíta platiteľ iba v rozsahu použitia tohto investičného majetku na podnikanie. Takýmto majetkom sú:

• hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3 319,39 € a viac a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok,
• budovy, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory, nadstavby budov, prístavby budov a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie.

Platiteľ upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom nadobudol investičný majetok alebo ho vytvoril na vlastné náklady, zmení účel jeho použitia. To znamená, že takýto majetok sa používa na dodávky tovarov a služieb bez možnosti alebo s možnosťou odpočítania dane, alebo na iný účel ako na podnikanie. Obdobie na úpravu odpočítanej dane pri zmene účelu použitia je päť kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom investičný majetok platiteľ nadobudol alebo na vlastné náklady vytvoril, okrem majetku ako budovy, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory, nadstavby budov, prístavby budov a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie. Pri nich je obdobie na úpravu 20 kalendárnych rokov a obdobie na úpravu odpočítanej dane začína plynúť v roku, v ktorom bol majetok uvedený do užívania. Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil účel jeho použitia.

Na účely výpočtu úpravy dane odpočítanej pri investičnom majetku sa daň, ktorú platiteľ nemôže odpočítať, považuje za odpočítanie dane vo výške 0. Pri úprave postupuje platiteľ podľa nasledujúceho vzorca:

DD = [DV x (A – B) : 5 alebo 20] x R

Kde:

DD je výsledok úpravy odpočítanej dane, ktorý v prípade záporného znamienka predstavuje dodatočne odpočítateľnú daň a v prípade kladného predstavuje dodatočne neodpočítateľnú daň.

DV je daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu alebo vlastné náklady investičného majetku.

A je číslo od 0 do 1, ktoré je podielom vyjadrujúcim výšku dane, ktorú platiteľ mal právo naposledy odpočítať pri investičnom majetku, k výške dane vzťahujúcej sa na obstarávaciu cenu alebo vlastným nákladom investičného majetku.

B je číslo od 0 do 1, ktoré je podielom vyjadrujúcim výšku dane, ktorú platiteľ môže odpočítať pri investičnom majetku, k výške dane vzťahujúcej sa na obstarávaciu cenu alebo vlastným nákladom investičného majetku v kalendárnom roku, v ktorom nastanú dôvody na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 alebo § 54a, alebo súbežne podľa § 54 a § 54a zákona o DPH. Vypočítaný podiel pri A aj B sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor.

R je počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do skončenia obdobia na úpravu odpočítania dane vrátane roka, v ktorom došlo k zmene účelu použitia investičného majetku.

Úpravu odpočítanej dane platiteľ nevykoná, ak absolútna hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku predstavuje 0,10 a menej. Hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku je rozdiel čísla A a čísla B. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s uplatnením dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s možnosťou odpočítania dane. Ak ho dodá s oslobodením od dane, posudzuje sa, akoby bol používaný na podnikanie s oslobodením od dane.

Pre investičný majetok ako budovy, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory, nadstavby budov, prístavby budov a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie, platí:

• platiteľ upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom ho uviedol do užívania, zmení rozsah použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie;
• úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah jeho použitia, a to za každý kalendárny rok do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane vrátane kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia tohto majetku;
• ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane ho platiteľ dodá s uplatnením dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na podnikanie;
• ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane ho platiteľ dodá s oslobodením od dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na iný účel ako na podnikanie;
• ak takýto investičný majetok prechádza na právneho nástupcu platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, je povinný ďalej pokračovať v úprave odpočítanej dane tohto investičného majetku;
• platiteľ, ktorý predá alebo vloží podnik alebo časť podniku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva bez dane podľa § 10 ods. 1, je povinný nadobúdateľovi oznámiť údaj o dani vzťahujúcej sa k nadobudnutému investičnému majetku, ako aj údaj o odpočítanej dani a o vykonaných úpravách odpočítanej dane. Ak však nadobúdateľ podniku alebo časti podniku nemá k dispozícii takéto údaje, predpokladá sa, že odpočítanie dane pri nadobudnutí investičného majetku bolo uplatnené v roku nadobudnutia podniku alebo jeho časti, a to vo výške 100 % zo základu dane, ktorým je reálna hodnota tohto investičného majetku podľa osobitného predpisu (zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z.).

Platiteľ, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie (možnosť výberu sa nevzťahuje na investičný majetok, ktorým sú budovy, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory, nadstavby budov, prístavby budov a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu).

Ak sa tak rozhodne, nepovažuje sa použitie hmotného majetku v tomto rozsahu za dodanie tovaru, resp. služby za protihodnotu.

Ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia. Ak platiteľ uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov.

Platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku.

Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie podniku. Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty, a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti konkurznej podstate.

Platiteľ registrovaný pre daň, ktorý spĺňa podmienky na vrátenie dane, nemôže uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania, okrem odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň.

Toto ustanovenie sa týka zahraničných osôb ktoré boli povinné podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktoré sú predmetom dane okrem dovozu tovaru. Takéto osoby majú sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko v inom členskom štáte alebo sa v ňom obvykle zdržiavajú.

Osoba, ktorá sa stala platiteľom, môže odpočítať daň viažucu sa k majetku, ktorý nadobudla predo dňom, keď sa stala platiteľom, ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov. Daň pri majetku, ktorý je odpisovaným majetkom, platiteľ zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom. Platiteľ nemôže odpočítať daň, ak majetok nepoužije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

Osobe, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, vzniká v čase dodania nového dopravného prostriedku právo odpočítať daň:

• zahrnutú do kúpnej ceny alebo
• zaplatenú pri dovoze, alebo
• pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu,

a to do výšky, ktorá neprekročí daň, ktorú by bola povinná táto osoba uhradiť, ak by pri dodaní nového dopravného prostriedku z tuzemska do iného členského štátu bola povinná platiť daň. Právo odpočítania dane môže byť uplatnené len za mesiac, v ktorom bol nový dopravný prostriedok dodaný.

Podnikateľ, ktorý dodá tovary a služby oslobodené od DPH, si nemôže odpočítať DPH, pretože sú od dane zo zákona oslobodené.

Preto sa pri odpočítaní dane faktúry o prijatých nákupoch rozdelia na tovary a služby, z ktorých si platiteľ DPH môže odpočítať daň v plnej výške a tovary a služby oslobodené od DPH. Medzi tovary a služby, ktoré sú oslobodené, patrí zdravotná starostlivosť, služby sociálnej pomoci, výchovné a vzdelávacie služby, zhromažďovanie finančných prostriedkov, dodanie a nájom nehnuteľnosti, služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu a také, ktoré súvisia so športom alebo telesnou výchovou, ako aj služby dodávané členom.

Oslobodené sú kultúrne, finančné, poštové, poisťovacie služby, predaj poštových cenín a kolkov, prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier a dodanie tovaru, pri ktorom nebola odpočítaná daň. Nemožnosť odpočítania dane sa vzťahuje aj na nákup tovarov a služieb, ktoré nebudú slúžiť na podnikanie.

Výnimkou pri uplatnení odpočítania DPH sú poisťovacie služby a finančné služby, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. V týchto prípadoch si môže odpočítať DPH.

Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6 zákona o DPH.

Výnimkou sú prípady, ak platiteľ odpočíta daň ním uplatnenú pri dodaní investičného zlata iným platiteľom, ktorý využil možnosť zdanenia, ako aj daň voči nemu uplatnenú pri dodaní iného ako investičného zlata iným platiteľom, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato.

Odpočítať môže aj daň pri dovoze iného ako investičného zlata, ktoré bude následne pretvorené na investičné zlato.

Môže si odpočítať aj daň voči nemu uplatnenú pri dodaní služieb iným platiteľom, ktoré spočívali v zmene podoby, hmotnosti alebo rýdzosti zlata vrátane investičného zlata.

Aj platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, môže odpočítať daň z tovarov a služieb prijatých na túto činnosť.

Platiteľ si nemôže odpočítať daň pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy a pri prechodných položkách, ktorými súvýdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka.

Platiteľom dane z pridanej hodnoty pribudla od 1. januára 2014 nová povinnosť. Sú povinní predkladať údaje o dodávkach tovarov a služieb v elektronickej forme, tzv. kontrolný výkaz.

Týmto opatrením chce Ministerstvo financií SR bojovať proti daňovým únikom na DPH krížovou kontrolou faktúr podnikateľa s jeho obchodným partnerom, zavedením povinnosti predkladať údaje o tuzemských dodávkach tovarov a služieb správcovi dane elektronickou formou. Kontrolný výkaz obsahuje informácie o vymedzených dodávkach tovaru a služieb platiteľov dane na vstupe aj výstupe. Uvádzajú sa aj tie údaje, ktoré sa nevykazujú v iných výkazoch, ako sú napríklad colné vyhlásenia pri vývoze tovarov do tretích štátov alebo aj súhrnné výkazy pri intrakomunitárnych dodaniach tovarov do iných členských štátov, čo by malo zlepšiť prehľad o dodávkach tovarov a služieb.

Bude tak možné mimo iného aj odhaliť machinácie s faktúrami, ako sú napr. nezaradenie faktúr do účtovníctva dodávateľa, pričom odberateľ z nich uplatňuje odpočítanie dane, výmena faktúr, vystavenie fiktívnych faktúr, nevystavenie faktúr, vystavenie faktúr neplatiteľmi dane, uplatnenie si odpočtu dvakrát z tej istej faktúry.

Platiteľ dane nie je povinný podať kontrolný výkaz v prípadoch, ak nie je povinný podať daňové priznanie alebo v daňovom priznaní neuvádza žiadne údaje o plneniach, podáva tzv. „nulové“ daňové priznanie.

Ďalšou možnosťou je, ak je povinný uviesť v daňovom priznaní údaje o plneniach, avšak sú to len intrakomunitárne dodania tovarov do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH alebo dodanie tovarov v rámci trojstranného obchodu podľa § 45 príslušného zákona, ako aj vývoz tovarov podľa § 47 zákona a DPH, a zároveň platiteľ dane neuvádza v daňovom priznaní žiadne odpočítanie dane, prípadne len odpočítanie dane pri dovoze tovaru v tuzemsku.

Údaje, pri ktorých platiteľ dane (príjemca plnenia) uplatňuje odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom období, uvádza v kontrolnom výkaze v B.2. Ide o údaje z prijatých faktúr o dodaní tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť dodané iným platiteľom dane. Neuvádza údaje z faktúr o dodaní tovarov alebo služieb oslobodených od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH a pri ktorých neuplatňuje odpočítanie dane. V B.2 sa neuvádzajú údaje z opravných faktúr (dobropisov a ťarchopisov). Opravné faktúry uvádza príjemca plnenia len v C.2. V B.3 príjemca plnenia, ktorý má o prijatom tovare alebo službe zjednodušenú faktúru, uvádza celkovú sumu základov dane, dane a odpočítanej dane za dané zdaňovacie obdobie, a to zo všetkých prijatých zjednodušených dokladov, z ktorých si uplatňuje odpočítanie dane v zdaňovacom období, za ktoré podáva kontrolný výkaz.

Zjednodušenú faktúru, z ktorej si neodpočítava daň, doň nezahrnie. Do celkových súm obratov sa nemusia zahrnúť obraty z plnení oslobodených od dane. V A.1 a D.2 sa neuvádzajú krádeže, vrátenie dane cestujúcim pri vývoze tovaru do tretích štátov, vysporiadanie koeficientu v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka (§ 50 ods. 4), úprava odpočítanej dane (§ 54 a § 54a).

Ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ uplatnil odpočítanie dane, nastane skutočnosť, ktorá má za následok zníženie základu dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň. Oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom dostal doklad o oprave základu dane. Ak ho nedostal do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť. Ak sa oprava vzťahuje na nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo dodanie tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň príjemca plnenia, platiteľ súčasne opraví aj základ dane, aj daň.

Ak bola vykonaná oprava základu dane, ktorá má za následok zvýšenie základu dane, má platiteľ, ktorý odpočítal daň, právo opraviť odpočítanú daň. Oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Oprava odpočítanej dane pri dovoze tovaru sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ vykonal opravu základu dane s jednou výnimkou. Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne zvýšená podľa colných predpisov, platiteľ môže opraviť odpočítanú daň. Oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom bola dodatočne zvýšená daň zaplatená colnému orgánu.

Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne vrátená v plnej výške alebo čiastočne podľa colných predpisov, platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň. Oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom colný orgán vrátil daň.

V prípade krádeže tovaru, pri ktorom platiteľ odpočítal daň, je povinný odviesť daň vo výške odpočítanej dane. Ak je tovar predmetom odpisovania, zníži platiteľ odvod dane o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom. Ak bol odcudzený tovar, ktorý bol predmetom nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, odvedie platiteľ daň zníženú o daň, ktorú z tohto tovaru už odviedol, najviac však do výšky odpočítanej dane. Platiteľ daň odvedie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil krádež tovaru.

Ak bola vykonaná oprava sadzby dane, ktorá má za následok zníženie, resp. zvýšenie dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom bola vykonaná oprava alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období. Opravu sadzby dane a opravu odpočítanej dane nie je povinný vykonať platiteľ pri uplatnení nesprávnej sadzby dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, ak platiteľ môže pri tomto zdaniteľnom obchode odpočítať daň v plnom rozsahu.