Vstupná cena hmotného majetku

Obstarávacou cenou sa ocení hmotný majetok nadobudnutý:

• kúpou (okrem kúpy podniku alebo jeho časti),
• darom od fyzickej osoby, kedy obstarávacou cenou je obstarávacia cena zistená u darcu, avšak len ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku a pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 1:
Fyzická osoba – podnikateľ, dostala v roku 2012 darom od fyzickej osoby – nepodnikateľa, nehnuteľnosť (garáž). Túto nehnuteľnosť nepodnikateľ nadobudol kúpou v cene 10 000 € v roku 2010. Podnikateľ vloží darovanú garáž do obchodného majetku vo vstupnej cene rovnajúcej sa výške obstarávacej ceny zistenej u darcu (nepodnikateľa), t. j. vo výške 10 000 €, pretože v deň darovania by príjem z predaja tejto darovanej nehnuteľnosti nemal nepodnikateľ oslobodený od dane (od nadobudnutia nehnuteľnosti uplynulo menej ako päť rokov).

Obstarávaciu cenu definuje zákon o účtovníctve v § 25 ods. 6 písm. a) ako cenu, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním. Obstarávacia cena je cena dohodnutá alebo zaplatená dodávateľovi majetku, teda taká, za ktorú bol majetok v skutočnosti nakúpený. Náklady súvisiace s obstaraním majetku sú v podstate vedľajšie obstarávacie náklady, ktoré vo svojom dôsledku (ak prichádzajú do úvahy) zvyšujú obstarávaciu cenu hmotného majetku. Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok a jeho technické zhodnotenie sa do času uvedenia do užívania vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním účtuje v podvojnom účtovníctve na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku, v jednoduchom účtovníctve na základe účtovného dokladu do knihy dlhodobého majetku a jeho úhrada do výdavkov, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov.

1.1 Náklady zahrnované do obstarávacej ceny

Náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku vynaložené do času uvedenia majetku do užívania sú vymedzené v postupoch účtovania – konkrétne v § 35 ods. 1 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve (opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 v znení neskorších zmien a doplnkov) a v § 10 ods. 19 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve (opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších zmien a doplnkov). S ohľadom na povahu obstarávaného majetku a spôsob jeho obstarania nákladmi súvisiacimi s obstaraním hmotného majetku sú najmä náklady na:

a) prípravu a zabezpečenie výstavby dlhodobého hmotného majetku, napríklad odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, náklady na poskytnutie záruky v súvislosti s obstaraním, a to do času uvedenia dlhodobého majetku do užívania.

b) prieskumné, geologické, geodetické a projektové práce, a to vrátane variantných riešení, umelecké diela tvoriace súčasť stavebných objektov, náhrady na odstránenie ekonomickej ujmy poľnohospodárskych organizácií, odvody za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre zariadenie staveniska, otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technickú rekultiváciu, technické zhodnotenie, dopravné, montážne práce a clo,

c) zabezpečovacie a konzervačné práce alebo udržiavacie a dekonzervačné práce, ak sa zastavia práce na obstarávaní dlhodobého hmotného majetku,

d) náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností a náhrady majetkovej ujmy poskytované vlastníkovi nehnuteľností podľa osobitných predpisov a platby za ekologickú ujmu v súvislosti s výstavbou,

e) úhradu nákladov účelne vynaložených na pripojenie a zabezpečenie požadovaného príkonu alebo požadovanej dodávky plynu, tepla, vody, ako i úhrada vlastníkovi rozvodného zariadenia za preložku rozvodného zariadenia,

f) vyvolanú investíciu, ktorou sa rozumie obstaranie majetku alebo služby, ktoré nebude účtovná jednotka používať, ale ktoré vznikli podľa osobitného predpisu alebo zo zmluvy v súvislosti s obstaraním dlhodobého majetku,

podľa postupov účtovania v podvojnom účtovníctve aj

g) skúšky, ktorými zhotoviteľ preukazuje riadne vykonanie diela; ak pri skúškach vzniknú použiteľné výrobky alebo výkony, ktoré podľa zmluvy patria objednávateľovi, znížia sa o výnosy z týchto výrobkov alebo výkonov náklady na obstaranie dlhodobého hmotného majetku.

Pod uvedením hmotného majetku do užívania sa podľa § 33 ods. 1 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve a § 10 ods. 2 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho užívanie, tiež splnenie všetkých povinností stanovených osobitnými predpismi, napr. ekologickými, stavebnými, hygienickými, požiarnymi, bezpečnostnými a inými právnymi predpismi. Uvedením do užívania sa rozumie aj vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby podľa § 83 stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) alebo rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku podľa § 84 stavebného zákona.

Napriek tomu, že výpočet možných súvisiacich nákladov je pomerne rozsiahly, nie je úplný. Preto, ak vzniknú podnikateľovi iné než vyššie vymenované náklady, u ktorých bude preukázateľná príčinná spojitosť s obstarávaním dlhodobého majetku, musí sa s nimi zaobchádzať ako s investičnými nákladmi a musia sa pripočítať k obstarávacej cene dlhodobého majetku. V praxi najčastejšie pôjde o rôzne sprostredkovateľské provízie, úhrady za poskytnutie odbornej pomoci od právnika, daňového poradcu, účtovného experta, finančného ekonóma, znalecké posudky, expertízy, konzultácie súvisiace s investičnou výstavbou atď. Ďalej sa nesmie zabúdať na cestovné náhrady súvisiace s obstaraním daného dlhodobého hmotného majetku, prípadne skryté provízie formou zľavy z ceny tovaru či služieb poskytnutých obstarávateľom sprostredkovateľovi.

Príklad č. 2:
Spoločnosť kúpila v roku 2012 budovu. Pri jej obstarávaní využila služby realitnej kancelárie. Za budovu pôvodnému vlastníkovi zaplatila 180 000 € a realitná kancelária si za sprostredkovanie kúpy vyfakturovala čiastku 3 600 €. Ak by daňovník odmenu za sprostredkovanie zaúčtoval do nákladov, dopustil by sa chyby pri stanovení obstarávacej ceny. Výdavky vynaložené na sprostredkovanie kúpy vznikli do času uvedenia budovy do užívania, preto sa stávajú súčasťou obstarávacej (vstupnej ceny).

Zaúčtovanie v podvojnom účtovníctve:
MD 042/D 321 180 000 €
MD 042/D 321 3 600 €

Zaradenie do užívania:
MD 021/D 042 183 600 €

Obstarávacia cena budovy zúčtovaná na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku je vo výške 183 600 €.

Príklad č. 3:
Spoločnosť vybudovala novú prevádzku – výrobnú halu, ktorá je na základe rozhodnutia stavebného úradu uvedená do skúšobnej prevádzky v júli 2012 a následne v januári 2013 na základe kolaudačného rozhodnutia bude uvedená do trvalého užívania. Obstarávacie náklady pri uvedení do skúšobnej prevádzky sú vo výške 665 000 €, ďalšie náklady na ukončenie vynaložené do skolaudovania stavby budú vo výške 30 000 €. Keďže uvedením do užívania treba rozumieť aj vydanie rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku, obstarávacia cena stavby k tomuto termínu zaúčtovaná na účet 021 – Stavby je zároveň vstupnou cenou na účely daňového odpisovania. Spoločnosť v roku 2012 uplatní pomernú časť z ročného daňového odpisu vo výške 1/20 zo vstupnej ceny 665 000 €. Náklady vynaložené na stavbu do vykonania kolaudácie, t. j. po zaradení stavby do užívania vo výške 30 000 € nebudú vstupovať do obstarávacej (vstupnej) ceny a patria medzi náklady bežného účtovného obdobia.

1.2 Náklady nezahrnované do obstarávacej ceny

Súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku nie sú náklady taxatívne vymedzené v § 35 ods. 2 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve a v § 10 ods. 27 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve, a to aj v tom prípade, ak súvisia s obstaraním majetku.

Sú to:

• penále, pokuty, poplatky, úroky z omeškania alebo iné sankcie zo zmluvných vzťahov a peňažné náhrady škôd súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku,
• náklady na prípravu pracovníkov pre budované prevádzky a zariadenia,
• náklady na vybavenie obstarávaného dlhodobého majetku zásobami,
• náklady na biologickú rekultiváciu,
• náklady súvisiace s prípravou a zabezpečením výstavby, ktoré vznikli po uvedení obstaraného hmotného majetku do užívania,
• náklady na opravy a udržiavanie dlhodobého hmotného majetku, pričom opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebenie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu a uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia; udržiavaním sa spomaľuje fyzické opotrebovanie, predchádza sa jeho následkom a odstraňujú sa drobnejšie závady,
• kurzové rozdiely,
• úroky z úverov, ak sa do času uvedenia tohto majetku do používania nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny.

Tieto náklady sú v prevažnej miere súčasťou prevádzkových nákladov a sú priamo zahrnované do daňových výdavkov s výnimkou pokút a penále sankčného charakteru, ktoré podľa § 21 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov nie sú uznanými daňovými výdavkami.

Príklad č. 4:
Spoločnosť pri výstavbe novej výrobnej haly zaplatila rôzne poplatky, napr. za vydanie stavebného povolenia stavebným úradom, za spracovanie geometrického plánu, ale aj ďalšie poplatky a kolky uhrádzané štátnym orgánom a pod. Sú tieto poplatky súčasťou vstupnej ceny obstarávanej nehnuteľnosti alebo ich možno zaúčtovať priamo do nákladov?
Tieto poplatky (uhrádzané zvyčajne štátnemu orgánu), ktoré vzniknú v súvislosti s obstarávaním dlhodobého hmotného majetku, sú súčasťou jeho obstarávacej ceny.
Podľa § 35 ods. 2 písm. a) postupov účtovania v podvojnom účtovníctve sa na účte 042 neúčtujú len penále, pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania, ktoré sú platené ako:

a) zmluvné sankcie za porušenie zmluvných podmienok v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov a tieto sú uznaným daňovým výdavkom po zaplatení. Ide o zmluvné pokuty, zmluvné penále, zmluvné úroky z omeškania a zmluvné poplatky z omeškania, ktoré súvisia s porušením zmluvne dohodnutých podmienok;

b) sankčné postihy vyrubené štátnymi orgánmi (napr. správcom dane, colným úradom a pod.) za porušenie zákonných predpisov a tieto nie sú uznaným daňovým výdavkom. V tomto prípade ide o sankčné pokuty, penále, poplatky a úroky, ktoré sú vyrubované za neplnenie zákonných povinností voči štátu.

Príklad č. 5:
Daňovník postavil novú administratívnu budovu. V rámci záverečných prác pred uvedením stavby do užívania vykonal aj rozsiahle úpravy na pozemku v okolí budovy. To znamená, že:

a) z okolia budovy odviezol nepotrebné zvyšky stavebného materiálu, zarovnal terén a naviezol zeminu – tieto výdavky sú výdavkami na technickú rekultiváciu. Boli vykonané pred uvedením stavby do užívania, preto sú súčasťou vstupnej (obstarávacej) ceny;

b) v okolí budovy vysadil okrasné dreviny, vysial trávu a nasadil kvety – tieto náklady sú nákladmi na biologickú rekultiváciu a podľa § 35 ods. 2 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve a § 10 ods. 27 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve nevstupujú do obstarávacej ceny, ale sú vždy účtovným (daňovým) výdavkom.

Pozor však treba dať na prípady, keď si daňovník obstará majetok, ktorého doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, za cenu nižšiu ako 1 700 €, ale pre jeho uvedenie do prevádzkyschopného stavu je nutná oprava. V tomto prípade práce charakteru opráv nemožno považovať za náklady na opravy a údržbu dlhodobého hmotného majetku (ide o majetok nezaradený do používania), ale ide o výdavky spojené s jeho obstaraním vynaložené do času uvedenia do užívania. Cenu opravy je teda nutné zahrnúť do nákladov na obstaranie a tým tiež do vstupnej ceny, čím sa z majetku môže stať hmotný majetok odpisovaný.

Príklad č. 6:
Daňovník kúpil nepojazdný automobil po havárii za 1 500 €. Náklady na opravu automobilu nevyhnutné na jeho uvedenie do prevádzkyschopného stavu (technicky bezchybného stavu) predstavovali sumu 3 000 €. Pretože náklady na opravu boli vynaložené do času uvedenia automobilu do užívania, ide o náklady súvisiace s jeho obstaraním, ktoré vstupujú do obstarávacej ceny automobilu. Automobil so vstupnou cenou 4 500 € sa tak stáva hmotným majetkom odpisovaným podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.

1.2.1 Úrok z úveru

Podľa postupov účtovania úroky patria medzi náklady, ktoré nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku, ak sa do času uvedenia tohto majetku do používania účtovná jednotka nerozhodne, že úroky z úverov budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny. Záleží teda výlučne na rozhodnutí účtovnej jednotky, či úroky z úverov, ktoré vzniknú do času uvedenia obstarávaného majetku do užívania, bude účtovať:

• priamo do nákladov na účte 562 – Úrokyalebo
• na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku a zahrnovať ich do obstarávacej ceny.

Len úroky, ktorých povinnosť úhrady vznikne po uvedení majetku do užívania, sú vždy povinne súčasťou účtovných nákladov (účet 562) a nemôžu byť zahrnuté do obstarávacej ceny hmotného majetku.

Príklad č. 7:
Daňovník v roku 2012 kúpil technologické zariadenie v obstarávacej cene 330 000 €. Na obstaranie zariadenia si daňovník dohodol úver, ktorý mu bol poskytnutý 1. 2. 2012. Splátky úveru sú o 3 mesiace odložené, úroky z úveru sú však platené ihneď, a to mesačne vo výške 7,2 % p. a. zo zostatku úveru. Zariadenie bolo uvedené do užívania dňa 1. 4. 2012.

28. 2. 2012 – splátka úroku 1 822,68 €

31. 3. 2012 – splátka úroku 2 017,97 €

Daňovník sa rozhodol, že úroky platené do doby uvedenia majetku do užívania zahrnie do obstarávacej ceny. Vstupnou (obstarávacou) cenou technologického zariadenia je teda kúpna cena zvýšená o úroky z úveru účtované do času uvedenia do užívania, t. j. 333 840,65 € (330 000 + 1 822,68 + 2 017,97).

Vlastné náklady pri hmotnom majetku vytvorenom vlastnou činnosťou definuje zákon o účtovníctve v § 25 ods. 6 písm. c) ako priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady (režijné), ktoré sa vzťahujú k výrobe alebo inej činnosti. Priamymi nákladmi sú náklady, ktoré tvoria podstatnú časť majetku a ktoré sa dajú v okamihu vzniku priamo priradiť k danému majetku. Ide napríklad o náklady na materiál, spotrebu energie, mzdové náklady pracovníkov súvisiace s vytvorením daného majetku a pod. Nepriame náklady sa nedajú priamo priradiť k danému majetku a priraďujú sa na základe zvolenej kalkulačnej metódy. Ide predovšetkým o režijné náklady (výrobná, resp. správna réžia). Do vlastných nákladov sa v žiadnom prípade nesmie zahrnúť zisk a u daňovníka – fyzickej osoby, ani hodnota vlastnej práce.

Dlhodobý hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa účtuje v podvojnom účtovníctve na ťarchu účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku a v prospech účtu 624 – Aktivácia dlhodobého hmotného majetku,v jednoduchom účtovníctve sa účtuje do knihy dlhodobého majetku a náklady na obstaranie ako výdavky neovplyvňujúce základ dane z príjmov.

Fyzická osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva si pri zhotovení hmotného majetku vlastnou činnosťou musí uvedomiť, že výdavky spojené s vytváraním tohto hmotného majetku nie sú priamo výdavkami daňovými, ale do daňových výdavkov je možné ich zahrnúť len prostredníctvom odpisov. Ak použije daňovník pre zhotovenie hmotného majetku napr. zásoby materiálu nakúpené a zahrnuté do výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov už v minulých zdaňovacích obdobiach, keď boli zaplatené, musí o príslušnú hodnotu zásob zvýšiť základ dane. Rovnako musí upraviť základ dane v stanovenom podiele aj o výdavky zaúčtované v peňažnom denníku do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, ktoré sa týkajú zhotovenia majetku len sčasti (napr. niektoré režijné výdavky).

Príklad č. 1:
Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva vykonáva stavebnú činnosť. V roku 2012 pre vlastnú potrebu vybuduje sklad zásob. Na stavbu tejto budovy použil už skôr nakúpený materiál v celkovej hodnote 4 000 €, ktorý už zaplatil a uplatnil ako daňové výdavky, pretože pôvodne chcel materiál využiť pri svojej podnikateľskej činnosti. Ďalšie výdavky spojené so stavbou budovy boli vo výške 7 000 € zaúčtované ako výdavky neovplyvňujúce základ dane. Podnikateľ v zdaňovacom období 2012 zvýši základ dane o cenu zásob, ktoré použil na vlastnú investíciu, t. j. o čiastku 4 000 € a túto čiastku súčasne zahrnie do vstupnej ceny budovy tak, že celková vstupná cena bude vo výške 11 000 € (4 000 + 7 000). Z tejto vstupnej ceny podnikateľ začne stavbu odpisovať.

V účtovníctve sa reprodukčnou obstarávacou cenou oceňuje:

• hmotný majetok v prípade bezodplatného nadobudnutia (napr. dedením, darovaním),
• hmotný majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania,
• hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený,
• hmotný majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Hmotný majetok ocenený v účtovníctve reprodukčnou obstarávacou cenu oceňuje zákon o dani z príjmov na účely daňového odpisovania odlišne:

• pri preradení z osobného užívania do obchodného majetku [§ 25 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov],
• pri nadobudnutí darovaním [§ 25 ods. 1 písm. a), f) a g) zákona o dani z príjmov].

3.1 Reprodukčná obstarávacia cena pri majetku nadobudnutom darovaním

Pri ocenení darovaného hmotného majetku sa na účely zákona o dani z príjmov použije reprodukčná obstarávacia cena len v prípade:

• ak darcom je fyzická osoba a akide o majetok obstaraný kúpou, ktorý u darcu nebol zahrnutý v obchodnom majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň vzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov,
• ak darcom je fyzická osoba, pričom ide o majetok, ktorý darca nadobudol iným spôsobom ako kúpou a ktorý u darcu nebol zahrnutý v obchodnom majetku,
• ak darcom je fyzická osoba a ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň vzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov (k darovaniu by došlo po piatich rokoch od vyradenia z obchodného majetku).

Príklad č. 1:
Daňovník – nepodnikateľ, daroval v roku 2012 daňovníkovi – podnikateľovi, osobné motorové vozidlo, ktoré kúpil v roku 2010. Keďže príjem z predaja hnuteľných vecí nezaradených do obchodného majetku je podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov oslobodený od dane bez akéhokoľvek obmedzenia, daňovník – podnikateľ, ocení darovaný automobil pri jeho zaradení do obchodného majetku reprodukčnou obstarávacou cenou, t. j. cenou, za ktorú by sa tento automobil nadobudol v čase darovania.

Príklad č. 2:
Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania mal v obchodnom majetku zaradený osobný automobil. Tento kúpil v roku 2006 v kúpnej cene 20 000 € (vstupná cena pre zaradenie do obchodného majetku). V marci 2007 auto preradil z obchodného majetku do osobného užívania, pričom jeho zostatková cena bola 15 000 € (uplatnený ročný odpis v sume 5 000 €). Preradenie majetku do osobného užívania nemá vplyv na daňovú povinnosť daňovníka. V auguste 2012 toto auto daroval priateľovi – podnikateľovi, ktorý ho zaradil do svojho obchodného majetku. Keďže od vyradenia automobilu z obchodného majetku u darcu uplynulo viac ako 5 rokov, príjem z jeho predaja by v čase jeho darovania bol oslobodený od dane. Obdarovaný priateľ zaradí teda automobil do svojho obchodného majetku vo vstupnej cene, ktorou bude reprodukčná obstarávacia cena v čase darovania.

3.2 Reprodukčná obstarávacia cena pri majetku nadobudnutom dedením

Na účely dedenia sa pri ocenení hmotného majetku používa reprodukčná obstarávacia cena, t. j. cena, za ktorú by sa majetok nadobudol v mieste a čase dedenia. Za predpokladu, že takto nadobudnutý majetok následne začne daňovník využívať aj na podnikanie (na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov), je cena stanovená pri nadobudnutí majetku dedením považovaná zároveň za vstupnú cenu hmotného majetku, a to v súlade s § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov. Ak sa zdedený majetok vkladá do obchodného majetku v nasledujúcom období, vstupnou cenou hmotného majetku bude reprodukčná obstarávacia cena stanovenáv čase, keď sa o ňom účtuje alebo sa eviduje.

Príklad č. 3:
Syn – podnikateľ, zdedil po otcovi v roku 2012 automobil. Hodnota automobilu na účely dedičského konania bola stanovená sumou 25 000 €. Syn v tom istom roku vložil zdedený automobil do svojho obchodného majetku. Vstupná cena pri zaradení do obchodného majetku fyzickej osoby bude reprodukčná obstarávacia cena, ktorou v tomto prípade môže byť aj cena stanovená na účely dedičského konania, t. j. suma 25 000 €.

Príklad č. 4:
Fyzická osoba v rámci dedičského konania nadobudla v roku 2009 hnuteľný aj nehnuteľný majetok, ktorý v roku 2012 začala používať aj na podnikanie. Súčasťou tohto majetku je:

• nehnuteľnosť (rodinný dom), ktorá bola v dedičskom konaní ocenená sumou 250 000 €. Táto cena je vstupnou cenou na účely zákona o dani z príjmov, pričom pri zaradení do obchodného majetku fyzickej osoby sa daňové odpisy v roku 2012 môžu uplatniť ako v ďalších rokoch odpisovania, t. j. ako vo 4. roku odpisovania (za roky 2009 – 2011, kedy sa majetok používal len na osobné potreby, nie je možné uplatniť odpisy);
• osobný automobil Škoda Octavia, ktorý bol v dedičskom konaní ocenený sumou 75 000 €. Táto cena je vstupnou cenou na účely zákona o dani z príjmov, pričom pri zaradení do obchodného majetku sa daňové odpisy v roku 2012 môžu uplatniť ako v ďalších rokoch odpisovania, t. j. ako vo 4. roku odpisovania vo výške 18 750 € (za roky 2009 – 2011, kedy sa majetok používal len na osobné potreby, nie je možné uplatniť daňové odpisy) a v roku 2013 už nie je právo na uplatnenie daňových odpisov.

3.3 Reprodukčná obstarávacia cena nehnuteľnej kultúrnej pamiatky

Podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov sa reprodukčnou obstarávacou cenou ocení aj nehnuteľná kultúrna pamiatka obstaraná iným spôsobom ako kúpou. Reprodukčná obstarávacia cena sa stanoví ako cena stavby podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, a to bez prihliadnutia:

• na kategóriu kultúrnej pamiatky,
• na historickú hodnotu kultúrnej pamiatky a
• na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú súčasťou stavby.

3.4 Reprodukčná obstarávacia cena majetku nadobudnutého reštitúciami

Reprodukčnou obstarávacou cenou sa oceňuje aj majetok nadobudnutý na základe reštitučných zákonov (napr. zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon č. 298/1990 Zb. o úprave niektorých majetkových vzťahov rehoľných rádov a kongregácií v znení neskorších predpisov).

Osoby, ktoré nadobúdajú majetok podľa vyššie uvedených predpisov, sú oprávnenými osobami. Oprávneným osobám sa podľa týchto právnych predpisov majetok vydáva a majetok príslušným dňom oprávnené osoby nadobúdajú (nadobúdajú do vlastníctva), a to na základe zákona, súdnym rozhodnutím alebo dohodou dotknutých strán.

Príklad č. 5:
Daňovník v reštitúcii získal v roku 1997 budovu, ktorú zahrnul do obchodného majetku a začal využívať na podnikanie. Vstupnou cenou na účely daňového odpisovania je reprodukčná obstarávacia cena určená v roku 1997, t. j. cena platná v čase vydania majetku.

Príklad č. 6:
Nezisková organizácia získala v roku 1996 v reštitúcii pozemky. V roku 2012 jeden z pozemkov predala. Akú cenu si môže nezisková organizácia uplatniť do výdavkov pri predaji pozemku, keď tieto pozemky pri nadobudnutí neboli ocenené?

Nezisková organizácia pri predaji majetku nadobudnutého reštitúciami môže takto nadobudnutý majetok oceniť cenou platnou v čase vydania, t. j. cenou platnou v roku 1996. V prípade, že majetok v roku 1996 nebol ocenený, je možné znalecký posudok vyhotoviť aj v roku 2012, ale zásadne v cenách platných v roku 1996. Takto zistená reprodukčná obstarávacia cena sa použije ako výdavok vynaložený na dosiahnutý príjem z predaja pozemku. Do základu dane sa zahrnie kladný rozdiel medzi príjmom z predaja a cenou, ktorou bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí (§ 17 ods. 16 zákona o dani z príjmov).

Na ocenenie hmotného majetku nadobudnutého:

• kúpou podniku alebo jeho časti a
• nepeňažným vkladom podľa § 17b zákona o dani z príjmov

sa použije reálna hodnota podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve. Podľa tohto ustanovenia sa reálnou hodnotou rozumie:

a) trhová cena,

b) ocenenie kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca v prípade, že trhová cena nie je k dispozícii alebo nevyjadruje správne reálnu hodnotu,

c) ocenenie ustanovené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, ak nie je možné postupovať podľa písmen a) a b),

d) hodnota zhotovovaného diela poskytnutá koncesionárom verejnému obstarávateľovi, za ktorú koncesionár nadobúda nehmotný majetok uvedený v § 25 ods. 1 písm. g) zákona o účtovníctve.

Na ocenenie hmotného majetku nadobudnutého zlúčením, splynutím alebo rozdelením podľa § 17c zákona o dani z príjmov sa použije:

a) trhová cena,

b) ocenenie kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca,

c) ocenenie ustanovené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, v iných prípadoch.

Trhová cena na účely zákona o účtovníctve je definovaná v § 27 ods. 3 až 5 zákona o účtovníctve. Ak trhovú cenu nie je možné spoľahlivo určiť, reálna hodnota sa stanoví kvalifikovaným odborným odhadom, ktorý predstavuje súhrn všetkých budúcich výdavkov alebo príjmov pri použití najčastejšie sa vyskytujúcej úrokovej miery pre podobný nástroj emitenta s podobným ohodnotením alebo úrokovej miery, ktorá menovitú hodnotu tohto nástroja znižuje o úrokovú zrážku tohto nástroja na cenu, za ktorú by sa tento nástroj predal (§ 27 ods. 6 zákona o účtovníctve). Podľa § 27 ods. 7 zákona o účtovníctve sa v ostatných prípadoch pod kvalifikovaným odhadom rozumie aj iný odborný odhad.

Samotný iný odborný odhad nie je bližšie v zákone o účtovníctve špecifikovaný. Musí spĺňať podmienku možnosti odborného posúdenia reálnej hodnoty iným odborníkom, preto ak sa nepoužije znalecký posudok, môže sa za odborný odhad považovať stanovenie reálnej hodnoty – znalcom pre daný majetok. V niektorých prípadoch sa môže využiť stanovenie odborného odhadu napríklad audítorom.

Vstupnou cenou takto nadobudnutého majetku je teda reálna hodnota v súlade so zákonom o účtovníctve. Hmotný majetok sa daňovo odpisuje z reálnej hodnoty podľa § 26 zákona o dani z príjmov, t. j. nadobudnutý hmotný majetok sa zaradí do príslušnej odpisovej skupiny a odpisuje sa ako novoobstaraný z reálnej hodnoty, ktorá je na účely odpisovania vstupnou cenou.

Príklad č. 1:
Spoločnosť nadobudla kúpou podniku v roku 2012 nehnuteľnosť – budovu, ktorú ocenila reálnou hodnotou vo výške 180 000 €. Na účely daňového odpisovania zaradí budovu do 4. odpisovej skupiny a bude ju odpisovať rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania po dobu 20 rokov zo vstupnej ceny, ktorou je reálna hodnota v sume 180 000 €. V roku 2012 teda začne budovu odpisovať ako v prvom roku odpisovania vo výške 1/20 zo sumy 180 000 €, pričom do daňových výdavkov uplatní len pomernú časť z ročného odpisu (v prvom roku odpisovania je rovnomerný a zrýchlený odpis v rovnakej výške).

5.1 Vstupná cena pri preradení majetku do podnikania

Hmotný majetok preradený z osobného užívania fyzickej osoby do podnikania sa podľa § 25 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov ocení cenou, ktorou bol majetok ocenený pri jeho nadobudnutí. Takouto cenou teda môže byť v závislosti od spôsobu nadobudnutia hmotného majetku obstarávacia cena, vlastné náklady alebo reprodukčná obstarávacia cena. V účtovníctve sa majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania vždy oceňuje reprodukčnou obstarávacou cenou.

Fyzická osoba pri začatí využívania majetku preradeného z osobného vlastníctva na zabezpečenie zdaniteľného príjmu vždy musí preukázať:

• spôsob nadobudnutia majetku a jeho ocenenia, t. j. pri nadobudnutí kúpou jeho obstarávaciu cenu, pri nadobudnutí vlastnou činnosťou preukázateľne vzniknuté vlastné náklady, pri nadobudnutí darovaním ocenenie platné v čase darovania, pri nadobudnutí dedením cenu platnú na účely dedičského konania a pod.,
• rok obstarania majetku, ktorý je zároveň aj prvým rokom jeho odpisovania, pričom obstarávacia cena, vlastné náklady alebo reprodukčná obstarávacia cena sú vstupnou cenou, z ktorej sa po zaradení do užívania uplatňujú odpisy ako v ďalšom roku odpisovania (§ 24 ods. 5 zákona o dani z príjmov). Lehota na odpisovanie v tomto prípade začína plynúť už rokom, v ktorom bol majetok obstaraný do osobného užívania, pričom za roky jeho nevyužívania na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy ako daňový výdavok neuplatnia.

Rovnaký postup pri začatí využívania hmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľných príjmov uplatní aj právnická osoba, ktorá nebola založená alebo zriadená za účelom podnikania, uvedená v § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov. To znamená, že preukazuje spôsob nadobudnutia majetku a spôsob jeho ocenenia, pričom ak sa na podnikanie začne využívať až v ďalších rokoch, potom pokračuje v odpisovaní na účely zákona o dani z príjmov ako v ďalších rokoch odpisovania z preukázanej ceny, ktorá je zaúčtovaná v účtovníctve, a to v závislosti od spôsobu obstarania majetku.

Príklad č. 1:
Osobný automobil obstaraný v roku 2010 za cenu 25 000 € preradí podnikateľ v roku 2012 z osobného užívania do obchodného majetku a uplatňuje rovnomerný odpis. Pri začatí využívania automobilu v podnikaní uplatní do daňových výdavkov nasledovný odpis:
Výpočet rovnomerných odpisov:

rok 2010 25 000 : 4 = 6 250 € ZC 18 750 €

rok 2011 25 000 : 4 = 6 250 € ZC 12 500 €

rok 2012 25 000 : 4 = 6 250 € ZC 6 250 €

rok 2013 25 000 : 4 = 6 250 € 0 €

V roku 2012, t. j. v roku preradenia automobilu do podnikania a v ďalšom roku 2013 zahrnie podnikateľ do daňových výdavkov odpis vypočítaný vo výške 1/4 z preukázanej vstupnej (obstarávacej) ceny. Odpis za rok 2010 a 2011, v ktorom automobil nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, sa ako daňový výdavok neuplatní.

Príklad č. 2:
Fyzická osoba – nepodnikateľ, v roku 2009 dokončila výstavbu domu (vydané kolaudačné rozhodnutie) vo vlastnej réžii, ktorý začala v roku 2012 prenajímať. Pri príjmoch z prenájmu uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky. Vstupnou cenou pre odpisovanie domu sú vlastné náklady preukázateľne vynaložené na jeho výstavbu. Daňovník v roku 2012 pri začatí používania nehnuteľnosti na zabezpečenie zdaniteľných príjmov bude pokračovať v odpisovaní ako vo štvrtom roku odpisovania, pričom za roky nevyužívania majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu odpisy do daňových výdavkov neuplatní.

Príklad č. 3:
Syn – podnikateľ, zdedil v roku 2009 po rodičoch nehnuteľnosť, ktorú v roku 2012 vložil do svojho obchodného majetku. Cena nehnuteľnosti na účely dedičského konania bola určená vo výške 18 500 €. Syn zahrnie do svojho obchodného majetku nehnuteľnosť so vstupnou cenou 18 500 € a pokračuje v odpisovaní ako vo štvrtom roku odpisovania. Odpisy za roky nevyužívania nehnuteľnosti na zabezpečenie príjmov do daňových výdavkov nezahrnie.

Príklad č. 4:
Syn – podnikateľ, dostal od rodičov v roku 2009 nehnuteľnosť. Cena pre účely darovania bola vo výške 33 000 €. Predmetnú nehnuteľnosť v roku 2011 zrekonštruoval v hodnote 25 000 € a v roku 2012 ju vložil do obchodného majetku. Vstupnou cenou na účely odpisovania nehnuteľnosti je cena stanovená pre účely darovania, zvýšená o náklady vynaložené na jej technické zhodnotenie. Vstupnou cenou bude teda čiastka 33 000 + 25 000 = 58 000 €. Syn – podnikateľ, bude pokračovať v odpisovaní ako vo štvrtom roku odpisovania, pričom odpisy za roky nevyužívania nehnuteľnosti na podnikanie do daňových výdavkov nezahrnie.

5.2 Vstupná cena darovaného hmotného majetku

• Vstupná cena majetku nadobudnutého darovaním, ak darca o majetku účtuje

Podľa § 25 ods. 1 písm. f) a g) zákona o dani z príjmov sa na ocenenie hmotného majetku nadobudnutého darom, ak ide o majetok, o ktorom darca (fyzická alebo právnická osoba) účtoval vo svojom majetku, použije:

a) daňová zostatková cena (ak ide o hmotný majetok odpisovaný) zistená u darcu pri vyradení majetku v dôsledku jeho darovania – daňová zostatková cena zistená u darcu je súčasne vstupnou cenou na účely uplatňovania daňových odpisov u obdarovaného,

b) obstarávacia cena (ak ide o hmotný majetok vylúčený z odpisovania) zistená u darcu pri vyradení majetku v dôsledku jeho darovania – obstarávacia cena zistená u darcu je súčasne vstupnou cenou na účely dane z príjmov u obdarovaného.

Príklad č. 5:
Otec – podnikateľ, daroval synovi – podnikateľovi, osobný automobil, ktorý mal zahrnutý v obchodnom majetku v obstarávacej cene 26 500 €. Zostatková cena automobilu pri jeho vyradení z obchodného majetku z dôvodu darovania bola 19 875 €. Vo výške tejto zostatkovej ceny ocení automobil vo svojom obchodnom majetku aj syn – podnikateľ, to znamená, že odpisovať začne automobil zo sumy 19 875 €. Ak je syn účtovnou jednotkou, v účtovníctve ocení darovaný automobil reprodukčnou obstarávacou cenou [§ 25 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve].

Príklad č. 6:
Otec – podnikateľ, daroval synovi – podnikateľovi, osobný automobil, ktorý mal zahrnutý v obchodnom majetku v obstarávacej cene 26 500 €. Automobil bol odpísaný, to znamená, že zostatková cena automobilu pri jeho vyradení z obchodného majetku z dôvodu darovania bola nulová. Syn – podnikateľ, zaradí tento automobil do podnikania, nemôže však uplatňovať odpisy. Ako daňový výdavok môže však uplatňovať výdavky na opravy a udržiavanie automobilu. Ak je syn účtovnou jednotkou, v účtovníctve ocení darovaný automobil reprodukčnou obstarávacou cenou [§ 25 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve].

Príklad č. 7:
Obchodná spoločnosť previedla do novozaloženej dcérskej spoločnosti bezodplatne počítač a kopírovací stroj. Pri vyradení mal počítač daňovú zostatkovú cenu 2 500 € a kopírovací stroj 1 800 €. Novozaložená spoločnosť na účely daňového odpisovania ocení tento majetok uvedenou zostatkovou cenou – počítač vo výške 2 500 €, kopírovací stroj vo výške 1 800 €. V účtovníctve zachytí novozaložená spoločnosť takto nadobudnutý hmotný majetok v ocenení reprodukčnou obstarávacou cenou [§ 25 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve].

Príklad č. 8:
Obchodná spoločnosť darovala inej spoločnosti pozemok, ktorý mala zachytený na majetkovom účte v obstarávacej cene 70 000 €. Obstarávacia cena pozemku zúčtovaná u darcu na účte 543 vo výške 70 000 € je zároveň vstupnou cenou na účely dane z príjmov v spoločnosti, ktorá dar prijala. V účtovníctve sa darovaný majetok ocení reprodukčnou obstarávacou cenou [§ 25 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve].

• Vstupná cena majetku nadobudnutého darovaním, ak u darcu – fyzickej osoby, bol majetok zahrnutý v obchodnom majetku

Na ocenenie hmotného majetku nadobudnutého darom od fyzickej osoby, ak ide o majetok, ktorý bol u darcu pôvodne zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov, sa podľa § 25 ods. 1 písm. f) a g) zákona o dani z príjmov použije:

a) daňová zostatková cena pri vyradení majetku z obchodného majetku, ak ide o hmotný majetok odpisovaný – táto daňová zostatková cena zistená u darcu je súčasne vstupnou cenou na účely uplatňovania daňových odpisov u obdarovaného;

b) obstarávacia cena pri vyradení majetku z obchodného majetku, ak ide o hmotný majetok vylúčený z odpisovania – táto obstarávacia cena zistená u darcu je súčasne vstupnou cenou na účely dane z príjmov u obdarovaného.

Príklad č. 9:
V roku 2012 otec daroval synovi – podnikateľovi, osobný automobil. Automobil obstaral otec, ktorý je živnostníkom, do svojho obchodného majetku v roku 2009 za cenu 26 500 €. V roku 2010 automobil vyradil z obchodného majetku a v roku 2012 ho daroval synovi, ktorý si ho zaradil do svojho obchodného majetku. Pretože od vyradenia automobilu z obchodného majetku u otca do doby jeho darovania synovi uplynula doba kratšia ako 5 rokov, v prípade predaja tohto automobilu v deň darovania by sa na príjem z predaja nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov. Vstupnou cenou automobilu na účely daňového odpisovania u syna – podnikateľa, bude teda zostatková cena zistená u otca v deň vyradenia automobilu z obchodného majetku, t. j. cena vo výške 19 875 € (uplatnený ročný odpis v sume 6 625 €), a to v súlade s § 25 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 10:
Daňovník dosahujúci príjmy ako živnostník mal vo svojom obchodnom majetku zaradený kúpený pozemok (majetok vylúčený z odpisovania), ktorý v auguste 2008 z obchodného majetku vyradil. Tento pozemok sa rozhodol v marci 2012 darovať svojmu priateľovi – podnikateľovi, ktorý ho chce zaradiť do obchodného majetku. Keďže u darcu by v deň darovania nebol príjem z predaja takéhoto pozemku oslobodený od dane (odo dňa vyradenia z obchodného majetku neuplynulo viac ako 5 rokov), vstupnou cenou u obdarovaného priateľa bude obstarávacia cena, t. j. kúpna cena zistená u darcu.

Ak by sa na majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku, vzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov (k darovaniu by došlo po piatich rokoch od vyradenia z obchodného majetku), takýto majetok sa u obdarovaného ocení reprodukčnou obstarávacou cenou.

• Vstupná cena majetku nadobudnutého darom, ak darca o majetku neúčtoval

Na ocenenie hmotného majetku nadobudnutého vo forme daru, ak ide o majetok, ktorý darca – fyzická osoba, nepoužíval na podnikanie, sa použije:

a) obstarávacia cena zistená u darcu – ak ide o majetok, ktorý darca obstaral kúpou, pričom pri predaji tohto majetku v deň uskutočnenia daru by sa na dosiahnutý príjem nevzťahovalo oslobodenie od dane podľa § 9 zákona o dani z príjmov (pozri bod 1),

b) reprodukčná obstarávacia cena – ak ide o majetok, ktorý darca obstaral kúpou, a ak by sa pri predaji tohto majetku v deň uskutočnenia daru na dosiahnutý príjem vzťahovalo oslobodenie od dane podľa § 9 zákona o dani z príjmov (pozri bod 3.1),

c) reprodukčná obstarávacia cena – ak ide o majetok, ktorý darca nadobudol iným spôsobom ako kúpou (pozri bod 3.1).

Príklad č. 11:
Otec – nepodnikateľ, v roku 2012 daroval synovi budovu, ktorú kúpil v roku 2010 za cenu 100 000 €. Na účely darovania bola stanovená cena budovy vo výške 120 000 €. Syn – podnikateľ, zahrnul túto budovu do obchodného majetku. Keďže v čase darovania by bol u otca v prípade predaja budovy príjem získaný predajom zdaniteľným príjmom (nešlo by o príjem oslobodený od dane podľa § 9 zákona o dani z príjmov, pretože od nadobudnutia budovy do dňa darovania uplynula doba kratšia ako 5 rokov), na ocenenie budovy na účely stanovenia vstupnej ceny u syna (podnikateľa) sa použije obstarávacia cena, t. j. cena 100 000 €.

Príklad č. 12:
Otec, nepodnikateľ, v roku 2012 daroval synovi budovu, ktorú kúpil v roku 2006 za cenu 100 000 €. Na účely darovania bola stanovená cena budovy znalcom vo výške 130 000 €. Syn, podnikateľ, zahrnul túto budovu do obchodného majetku. Keďže v čase darovania by bol u otca v prípade predaja budovy príjem získaný predajom od dane oslobodený podľa § 9 zákona o dani z príjmov (od nadobudnutia nehnuteľnosti do dňa darovania uplynulo viac ako 5 rokov), na ocenenie budovy na účely stanovenia vstupnej ceny u syna (podnikateľa) sa použije reprodukčná obstarávacia cena, t. j. cena 130 000 €.

Príklad č. 13:
Otec, nepodnikateľ, daroval obchodnej spoločnosti, v ktorej je syn jediným spoločníkom, pozemok. Otec pozemok nadobudol dedením v roku 2009, ocenený bol v dedičskom konaní sumou 30 000 €. Na účely darovania v roku 2012 bol pozemok ocenený súdnym znalcom v sume 35 000 €. Vstupnou cenou pozemku v obchodnej spoločnosti bude reprodukčná obstarávacia cena stanovená súdnym znalcom v čase darovania, t. j. vo výške 35 000 €.

5.3 Vstupná cena majetku získaného prevodom práva

Podľa § 25 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov vstupnou cenou je aj suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému majetku (podľa § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorý pri nezaplatení pohľadávky alebo jej časti prechádza do vlastníctva veriteľa. Vstupnou cenou je suma vo výške pohľadávky znížená o čiastku už splateného úveru alebo pôžičky. Pre určenie vstupnej ceny v tomto prípade je teda rozhodujúca hodnota nesplatenej pohľadávky a nie hodnota prevedeného majetku.

5.4 Vstupná cena hmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom azlúčením, splynutím alebo rozdelením v pôvodných cenách

Hmotný majetok, ktorý daňovník nadobudne nepeňažným vkladom, resp. zlúčením, splynutím alebo rozdelením, sa na účely zákona o dani z príjmov môže oceniť aj pôvodnými cenami, t. j. cenami zistenými u vkladateľa alebo obchodnej spoločnosti zrušenej bez likvidácie. Ide o prípady, keď daňovník pri týchto procesoch postupuje na účely dane z príjmov podľa § 17d a § 17e zákona o dani z príjmov.

Pôvodnou cenou pri nepeňažnom vklade je podľa § 17d ods. 11 písm. b) zákona o dani z príjmovocenenie hmotného majetku u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa § 25. To znamená, že vstupnou cenou hmotného majetku u prijímateľa nepeňažného vkladu je vstupná cena prevzatá od vkladateľa nepeňažného vkladu. Prijímateľ nepeňažného vkladu zároveň prevezme už uplatnené odpisy vrátane daňovej zostatkovej ceny a uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, a to počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný v majetku prijímateľa nepeňažného vkladu.

V účtovníctve sa majetok nadobudnutý nepeňažným vkladom oceňuje podľa § 25 ods. 1 písm. e) zákona o účtovníctve vždy reálnou hodnotou.

Pôvodnou cenou pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev je podľa § 17e ods. 10 písm. b) zákona o dani z príjmovocenenie hmotného majetku u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa § 25. Vstupnou cenou hmotného majetku u právneho nástupcu je teda vstupná cena hmotného majetku prevzatá od spoločnosti zrušenej bez likvidácie. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie súčasne prevezme pri odpisovanom majetku už uplatnené odpisy a daňové zostatkové ceny a pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom.

V účtovníctve sa majetok prevzatý nástupníckou účtovnou jednotkou oceňuje podľa § 25 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve vždy reálnou hodnotou.

5.5 Vstupná cena jednotlivých oddeliteľných súčastí

Zákon o dani z príjmov v § 22 ods. 15 umožňuje rozložiť jeden hmotný majetok charakteru samostatnej hnuteľnej veci (hmotný majetok zaradený do 1., 2. a 3. odpisovej skupiny) na jednotlivé oddeliteľné súčasti hmotného majetku (tzv. komponenty), pričom každá jednotlivá oddeliteľná súčasť musí mať vstupnú cenu vyššiu ako 1700 €.

Z budov a stavieb zaradených do 4. odpisovej skupiny umožňuje § 22 ods. 15 zákona o dani z príjmov vyčleniť na samostatné odpisovanie ich technické zariadenia, ktoré sú ako jednotlivé oddeliteľné súčasti zaradené v prílohe č. 1 k zákonu o dani z príjmov. Ide o:

• rozvody počítačových sietí,
• osobné a nákladné výťahy,
• eskalátory a pohyblivé chodníky,
• klimatizačné zariadenia,

zaradené do 2. a 3. odpisovej skupiny.

Vstupnou cenou jednotlivých oddeliteľných súčastí hmotného majetku je podľa § 25 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov

• obstarávacia cena,
• ak táto cena nie je k dispozícii (napr. dodávka stavby na kľúč), cena určená podľa kvalifikovaného odhadu alebo posudkom znalca.

Súčet vstupných cien jednotlivých oddeliteľných súčastí sa musí rovnať vstupnej cene daného hmotného majetku (§ 25 ods. 8 zákona o dani z príjmov).

Podľa § 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa jednotlivé oddeliteľné súčasti zaradia do rovnakej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený tento hmotný majetok, s výnimkou jednotlivých oddeliteľných súčastí budov a stavieb, ktoré sú zaradené podľa prílohy č. 1 do 2. a 3. odpisovej skupiny.

Daňovník je povinný evidovať komponenty samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých komponentoch a všetky zmeny týkajúce sa týchto komponentov.

Príklad č. 14:
Daňovník vlastní administratívnu budovu, ktorú obstaral kúpou v roku 2007. V roku 2012 dal do budovy namontovať osobný výťah. Hodnota tohto zariadenia predstavuje 38 000 €. Daňovník sa môže v súlade s § 22 ods. 15 zákona o dani z príjmov rozhodnúť pre odpisovanie osobného výťahu spolu s budovou vo 4. odpisovej skupine alebo pre jeho samostatné odpisovanie v 3. odpisovej skupine, t. j. počas obdobia 12 rokov zo vstupnej(obstarávacej) ceny 38 000 €.

Príklad č. 15:
Daňovník v roku 2012 uviedol do užívania budovu v hodnote 629 000 €. Daňovník sa rozhodol z budovy vyčleniť na samostatné odpisovanie jej jednotlivé oddeliteľné súčasti nasledovne:

• rozvody počítačových sietí v obstarávacej cene 58 000 € zaradené v 2. odpisovej skupine s dobou odpisovania 6 rokov,
• výťahy v obstarávacej cene 48 000 € zaradené v 3. odpisovej skupine s dobou odpisovania 12 rokov,
• klimatizačné zariadenie v obstarávacej cene 62 000 € zaradené v 3. odpisovej skupine s dobou odpisovania 12 rokov,
• budova okrem uvedených oddeliteľných súčastí v obstarávacej cene 461 000 € je zaradená do 4. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 20 rokov.

Súčet vstupných (obstarávacích) cien jednotlivých oddeliteľných súčastí sa rovná vstupnej (obstarávacej) cene budovy, t. j. sume 629 000 € (58 000 + 48 000 + 62 000 + 461 000).

Technickým zhodnotením sa podľa § 29 zákona o dani z príjmov rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby, stavebné úpravy, rekonštrukcie, modernizácie, ak prevyšujú pri jednotlivom hmotnom majetku 1 700 €v úhrne za zdaňovacie obdobie. Za technické zhodnotenie sa považuje aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700 €, ak daňovník na základe dobrovoľného rozhodnutia považuje takéto výdavky za technické zhodnotenie. Za technické zhodnotenie sa považuje aj technické zhodnotenie vykonané na drobnom hmotnom majetku, t. j. majetku, ktorého vstupná cena je nižšia ako 1 700 € a na účely zákona o dani z príjmov sa nepovažuje za odpisovaný hmotný majetok, ak je technické zhodnotenie vyššie ako 1 700 €. Takéto technické zhodnotenie sa pripočíta k obstarávacej cene majetku a odpisuje sa v súlade s § 26 zákona o dani z príjmov.

Ak je technické zhodnotenie súčasťou ocenenia majetku, t. j. je súčasťou vstupnej ceny, je potrebné rozlišovať, akým spôsobom sa hmotný majetok, ktorý je technicky zhodnotený, odpisuje:

• pri rovnomernom odpisovaní podľa § 27 zákona o dani z príjmov sa technické zhodnotenie stáva súčasťou vstupnej ceny, t. j. zvyšuje vstupnú cenu na účely odpisovania,
• pri zrýchlenom odpisovaní podľa § 28 zákona o dani z príjmov sa technické zhodnotenie stáva súčasťou zostatkovej ceny, t. j. zvyšuje zostatkovú cenu – pojem „zvýšená zostatková cena“ je zavedená v zákone o dani z príjmov len na účely výpočtu ročnej výšky odpisov podľa § 28 a priradenia ročného koeficientu. Len v prípade, ak je technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania, zvyšuje aj vstupnú cenu na účely uplatňovania daňových odpisov.

Príklad č. 1:
Daňovník v januári 2012 kúpil nákladný automobil za cenu 60 000 €. V máji toho istého roku automobil technicky zhodnotil – namontoval klimatizáciu v hodnote 5 000 €. Za vstupnú (obstarávaciu) cenu sa bude považovať súčet kúpnej ceny a technického zhodnotenia, t. j. suma 65 000 €. Nákladný automobil zaradený do 1. odpisovej skupiny začne daňovník odpisovať v prvom roku rovnomerného odpisovania pomernou časťou z ročného odpisu vo výške 1/4 zo vstupnej ceny 65 000 €. Ak dôjde k ďalšiemu technickému zhodnoteniu automobilu napr. v roku 2013 vo výške 2 000 €, ročný odpis v roku 2013 sa vypočíta vo výške 1/4 zo vstupnej ceny 67 000 €.

Príklad č. 2:
Daňovník obstaral v roku 2012 osobný automobil za kúpnu cenu 25 000 €, ktorý zaradil do 1. odpisovej skupiny a rozhodol sa pre zrýchlený spôsob odpisovania. V roku obstarania si nechal do automobilu namontovať zabezpečovací systém, za ktorý spolu s montážou zaplatil 1 750 €. Technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania zvýšilo vstupnú cenu automobilu a daňovník v tomto roku vypočíta ročný odpis zo sumy 26 750 € koeficientom pre prvý rok odpisovania, z ktorého následne stanoví pomernú časť, ktorú je možné uplatniť do daňových výdavkov v roku 2012. V roku 2014 vykoná ďalšie technické zhodnotenie – dá si namontovať autotelefón v hodnote 1 800 €, ktoré pripočíta k zostatkovej cene spolu s neuplatnenou pomernou časťou odpisu v prvom roku odpisovania [§ 28 ods. 4 písm. b) zákona o dani z príjmov] a z takto zvýšenej zostatkovej ceny vypočíta ročný odpis pri použití koeficienta pre zvýšenú zostatkovú cenu.

Príklad č. 3:
Daňovník v januári 2010 kúpil počítač v obstarávacej cene 900 €. Ide síce o majetok s hodnotou nižšou, ako je hranica pre zaradenie do dlhodobého hmotného majetku, jeho doba použiteľnosti je však dlhšia ako jeden rok, preto sa daňovník rozhodol účtovať o tomto majetku na účte 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí a odpisovať ho. Podľa vypracovaného odpisového plánu bude daňovník počítač odpisovať 3 roky v rovnomerných čiastkach po 25 € mesačne. Pretože počítač nespĺňa podmienky pre zaradenie do hmotného majetku odpisovaného podľa § 22 ods. 2 zákona o dani z príjmov, nemožno ho v roku 2010 daňovo odpisovať. Daňovým výdavkom v tomto prípade budú účtovné odpisy vo výške 300 € (25 x 12), a to v súlade s § 2 písm. i) a § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

V roku 2011 vykonal daňovník na počítači technické zhodnotenie v sume 1 750 €. Po vykonaní technického zhodnotenia prevýši obstarávacia cena sumu 1 700 € (900 € + 1 750 € = 2 650 €), tým sa počítač stáva hmotným majetkom odpisovaným podľa § 22 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Daňovník zaradil počítač do 1. odpisovej skupiny a od roku 2011 uplatňuje na účely dane z príjmov daňové odpisy zo vstupnej ceny 2 650 € až do úplného odpísania.

Do vstupnej ceny majetku sa nepremietne:

• technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 € vykonané a odpisované samostatne nájomcom,
• technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 €,
• technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 € a
• technické zhodnotenie hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu.

Takéto technické zhodnotenie sa v súlade s § 22 ods. 6 zákona o dani z príjmov považuje za iný majetok, t. j. hmotný majetok samostatne daňovo odpisovaný.

Podľa § 25 ods. 5 zákona o dani z príjmovsúčasťou vstupnej ceny hmotného majetku je aj:

• daň z pridanej hodnoty u daňovníkov, ktorí nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty,
• daň z pridanej hodnoty u daňovníkov, ktorí sú platiteľmi dane, ak na odpočítanie tejto dane nemajú nárok,
• časť dane z pridanej hodnoty u daňovníkov, ktorí sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, ak uplatňujú nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty koeficientom a neuplatnenú (nevrátenú) časť nezahrnú priamo do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. k) zákona o dani z príjmov.

Daňovník pri uplatňovaní nároku na odpočítanie DPH koeficientom má právo rozhodnúť sa, či neodpočítanú daň z pridanej hodnoty zahrnie:

• do daňových výdavkov v súlade s § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 zákona o dani z príjmov, alebo
• do vstupnej ceny podľa § 25 ods. 5 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Ak časť neodpočítanej DPH daňovník neuplatní v daňových výdavkoch, je povinný o túto DPH zvýšiť vstupnú cenu hmotného majetku.

Príklad č. 1:
Platiteľ DPH nakupuje a predáva tovar a poskytuje niektoré finančné služby, ktoré sú oslobodené od dane bez možnosti odpočítania vstupnej dane. V júni 2012 sa platiteľ dane presťahoval do novej administratívnej budovy, ktorej vlastníkom sa stal v máji 2012. Kúpna cena budovy s DPH je 1 200 000 €. V daňovom priznaní za máj 2012 platiteľ dane vykonal odpočítanie DPH, ktorá je súčasťou kúpnej ceny budovy. Budova slúži na podnikanie, ktoré predstavujú plnenia s možnosťou odpočítania dane, ako aj plnenia bez možnosti odpočítania dane, preto platiteľ dane odpočíta pomernú výšku dane.

Ročný koeficient v roku 2011 má hodnotu 0,72. Suma DPH 200 000 € sa vynásobila týmto koeficientom a v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2012 platiteľ dane odpočítal vstupnú daň vo výške 144 000 €. Rozdiel DPH vo výške 56 000 € (200 000 - 144 000) je DPH, na odpočítanie ktorej daňovník nemá nárok. DPH vo výške 56 000 € je súčasťou vstupnej ceny budovy v súlade s § 25 ods. 5 písm. c) zákona o dani z príjmov, ak daňovník túto časť neodpočítanej DPH nezahrnie jednorazovo do daňových výdavkov v súlade s § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 zákona o dani z príjmov. Vstupná cena administratívnej budovy pri nevyužití ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 zákona o dani z príjmov by teda bola vo výške 1 056 000 €.

Vstupnú cenu hmotného majetku nemožno v zásade v priebehu odpisovania meniť. Existujú však výnimky, kedy je naopak potrebné zmenu vstupnej ceny v priebehu odpisovania vykonať. Ide o zvýšenie alebo zníženie vstupnej ceny už odpisovaného hmotného majetku z iného dôvodu, ako je jeho technické zhodnotenie, a to napríklad:

• zvýšenie alebo zníženie vstupnej ceny hmotného majetku v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty upravené
  • v § 17 ods. 3 písm. d) bod 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého platiteľ DPH, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri registrácii za platiteľa dane, je povinný o vrátenú daň z pridanej hodnoty upraviť (znížiť) vstupnú cenu hmotného majetku obstaraného predo dňom účinnosti osvedčenia o registrácii,
  • v § 17 ods. 3 písm. d) bod 2 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovník, ktorý je pri zrušení registrácie platiteľa DPH povinný odviesť pomernú časť DPH pripadajúcu na zostatkovú cenu hmotného a nehmotného majetku, je povinný o túto daň upraviť (zvýšiť) vstupnú cenu odpisovaného hmotného majetku,
• zvýšenie alebo zníženie vstupnej ceny pri podielovom spoluvlastníctve k hmotnému a nehmotnému majetku, kedy kúpou či predajom časti podielového vlastníctva k veci daňovník zväčšuje alebo zmenšuje svoj spoluvlastnícky podiel.

V takýchto prípadoch sa podľa § 25 ods. 7 zákona o dani z príjmov odpis určí z upravenej vstupnej ceny pri použití ročnej odpisovej sadzby alebo koeficienta zo stĺpca v ďalších rokoch odpisovania.

Príklad č. 1:
Obchodná spoločnosť sa dňa 1. júna 2012 zaregistrovala na daňovom úrade ako platiteľ dane. K tomuto dňu spoločnosť vlastní kancelársku techniku kúpenú v decembri 2011 za 2 400 € (z toho DPH 400 €).

V súlade s § 55 zákona č. 222/2004 Z. z o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) môže daňovník, ktorý sa stal novoregistrovaným platiteľom DPH, odpočítať DPH viažucu sa na cenu všetkého majetku, ktorý nadobudol predo dňom registrácie za platiteľa dane, ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stal platiteľom pre DPH, okrem zásob. Ak platiteľ dane uplatňuje odpočet DPH pri majetku, ktorý obstaral v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa registroval za platiteľa DPH, odpočet DPH musí znížiť o pomernú časť zodpovedajúcu daňovým odpisom uplatneným do daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov.

Spoločnosť pri registrácii za platiteľa DPH môže teda odpočítať DPH z kancelárskej techniky, ktorú obstarala v roku 2011, pričom je potrebné zohľadniť daňový odpis k 31. decembru 2011. Platiteľ dane vypočíta 1/4 zo sumy dane 400 €, čo predstavuje 100 €, a túto sumu odpočíta od sumy dane 400 €. Výsledná suma 300 € je výška dane, ktorú môže platiteľ dane odpočítať pri tomto odpisovanom majetku. Keďže podľa § 17 ods. 3 písm. d) bod 1 zákona o dani z príjmov sa do základu dane nezahrnie DPH vzťahujúca sa na hmotný majetok, na ktorú si platiteľ DPH uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa zákona o DPH, o túto DPH vo výške 300 € je spoločnosť povinná znížiť vstupnú cenu kancelárskej techniky. V roku 2012 uplatní spoločnosť odpis z upravenej vstupnej ceny 2 100 € (2 400 - 300).

Príklad č. 2:
Daňovník odkúpil od obce v roku 2011 časť nehnuteľnosti za účelom zriadenia prevádzky za 16 500 € a od roku 2011 priestory na tento účel aj využíva. V roku 2012 odkúpil ďalšiu časť tej istej nehnuteľnosti – priestory priamo susediace a prepojené s pôvodne odkúpenou časťou, za ďalších 16 500 €, čím rozšíril svoje podnikateľské priestory. Daňovník odkúpením ďalšej časti nehnuteľnosti zväčšil svoj spoluvlastnícky podiel k tejto nehnuteľnosti, preto v roku 2012 pripočíta k vstupnej cene už odpisovanej časti kúpnu cenu časti nadobudnutej v roku 2012 a uplatní odpis z upravenej vstupnej ceny 33 000 € (16 500 + 16 500) vo výške 1/20 alebo z upravenej zostatkovej ceny koeficientom platným pre ďalšie roky odpisovania (zníženým o počet rokov, počas ktorých sa majetok odpisoval).

Ak je vec zahrnutá do obchodného majetku, neprestáva tým byť súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na rozdiel od klasických podielových spoluvlastníkov, v tomto prípade nemožno stanoviť podiely na majetku, pretože každý z manželov je vlastníkom celej veci s obmedzením rovnakého práva druhého z manželov. Preto manželia nemôžu vložiť do svojho obchodného majetku len „svoj podiel“ a tiež nemožno daňovo pripustiť, aby tá istá majetková hodnota figurovala vo dvoch obchodných majetkoch. Situáciu rieši § 6 ods. 17 zákona o dani z príjmov umožňujúci rozdeliť výdavky súvisiace s touto hnuteľnou alebo nehnuteľnou vecou medzi manželov v pomere, v akom ju využívajú pri svojej činnosti. Rozdelenie súvisiacich výdavkov vrátane odpisov je plne ponechané na dohodu manželov. Uvedené sa samozrejme netýka majetku vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov ani majetku pri rozdelenom spoločnom majetku manželov. Treba doplniť, že príjmy z predaja majetku zdania manželia v takom pomere, v akom si delili výdavky súvisiace s využívaním hmotného majetku.

Príklad č. 1:
V roku 2012 kúpili manželia osobný automobil v obstarávacej cene 20 000 €, ktorý obidvaja využívajú na svoje podnikanie. Automobil zahrnul do obchodného majetku manžel so vstupnou cenou 20 000 €. Výdavky spojené s prevádzkou automobilu vrátane odpisov budú manželia uplatňovať do svojich daňových výdavkov v takom pomere, v akom automobil využívajú na svoje podnikanie.

Ak existujepre jeden daný konkrétny hmotný majetok viac spoluvlastníkov, v odpisovaní sa postupuje podľa § 24 ods. 3 zákona o dani z príjmov tak, že každý zo spoluvlastníkov odpisuje majetok zo vstupnej ceny, ktorá sa pre každého stanoví podľa spoluvlastníckeho podielu. Pritom pre zaradenie majetku do odpisovaného majetku nezáleží na hodnote spoluvlastníckeho podielu, ale na hodnote majetku.

• Majetok v spoluvlastníctve účastníkov združenia

Podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka vzniká združenie, ktoré nemá právnu subjektivitu, preto daňovými subjektmi i účtovnými jednotkami sú aj po uzatvorení zmluvy o združení len jednotliví účastníci združenia.

Hmotný majetok získaný pri výkone činnosti združenia sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov združenia. Jednotlivým účastníkom zmluvy o združení tak vzniká podielové spoluvlastníctvo k tomuto majetku podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Pri odpisovaní takéhoto majetku účastníci združenia postupujú podľa § 24 ods. 3 zákona o dani z príjmov tak, že každý z účastníkov združenia odpisuje hmotný alebo nehmotný majetok v spoluvlastníctve zo vstupnej ceny vo výške hodnoty jeho spoluvlastníckeho podielu. Podľa spoluvlastníckeho podielu sa určí u jednotlivého spoluvlastníka (účastníka združenia) aj hodnota technického zhodnotenia vykonaného na majetku v spoluvlastníctve. Pre posúdenie toho, či majetok dosiahol vstupnú cenu rozhodujúcu pre zaradenie do hmotného majetku odpisovaného, je rozhodujúca vstupná cena, ktorá je súčtom hodnôt spoluvlastníckych podielov jednotlivých účastníkov a nie vstupná cena jednotlivého spoluvlastníckeho podielu.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že individuálne určený majetok poskytnutý účastníkmi združenia na spoločné užívanie všetkými účastníkmi združenia aj naďalej ostáva vo vlastníctve toho účastníka, ktorý ho poskytol, preto tento majetok môže odpisovať ako jeho vlastník len účastník združenia (§ 24 ods. 6 zákona o dani z príjmov).

Príklad č. 1:
Združenie má troch účastníkov, ktorých podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú podľa zmluvy o združení v pomere 50 % : 30 % : 20 %. Z peňažných prostriedkov získaných spoločnou činnosťou bol v roku 2009 obstaraný stroj, ktorého nadobúdacia hodnota je 5 400 €. Výška spoluvlastníckych podielov jednotlivých účastníkov združenia je nasledovná:

Aj keď výška vstupnej ceny spoluvlastníckych podielov u účastníkov B a C je nižšia ako 1 700 €, na účely odpisovania je rozhodujúca vstupná cena ako celok, teda ide o hmotný majetok odpisovaný, preto všetci traja účastníci sú povinní majetok odpisovať. To znamená, že z ročného odpisu vypočítaného podľa § 27 alebo § 28 zákona o dani z príjmov každý z nich uplatní odpis vo výške svojho spoluvlastníckeho podielu. Napríklad ak je stroj odpisovaný v 2. odpisovej skupine rovnomernou metódou odpisovania, z ročného odpisu vo výške 900 € (5 400 : 6) uplatní v daňových výdavkoch účastník A sumu 450 €, účastník B sumu 270 € a účastník C sumu 180 €.

Podľa súčasne platného § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov základňou – vstupnou cenou pre odpisovanie hmotného majetku prenajatého formou finančného prenájmu, je

a) istina (samotná obstarávacia cena predmetu finančného prenájmu a kúpna cena, za ktorú po skončení nájmu prechádza vlastnícke právo na nájomcu – obstarávateľa) a

b) náklady súvisiace s obstaraním predmetu finančného prenájmu, vynaložené nájomcom do doby zaradenia tohto majetku do užívania (napr. poplatok za uzatvorenie lízingovej zmluvy, výdavky na dopravné, montáž, clo, technické zhodnotenie vykonané v čase pred uvedením majetku do užívania a pod.).

Technické zhodnotenie majetku obstaraného formou finančného prenájmu v sume vyššej ako 1 700 € vykonané do času uvedenia do užívania sa stáva súčasťou obstarávacej ceny aj podľa postupov účtovania, aj podľa zákona o dani z príjmov. Technické zhodnotenie vykonané po uvedení majetku do užívania sa podľa zákona o dani z príjmov považuje za iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. f) zákona o dani z príjmov a odpisuje sa samostatne rovnomernou metódou (§ 27) alebo zrýchlenou metódou (§ 28) odpisovania v tej odpisovej skupine, do ktorej je zaradený samotný prenajatý hmotný majetok. Podľa postupov účtovania je aj technické zhodnotenie vykonané na majetku uvedenom do užívania povinne súčasťou obstarávacej ceny.

V prípade, že dôjde k postúpeniu nájomnej zmluvy medzi dvoma nájomcami s tým, že podmienky nájomnej zmluvy ako celku budú dodržané – splnené spoločne obidvoma nájomcami v súlade s § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov,odstupné zaplatené nad rámec celkovej sumy dohodnutých platieb odpisuje podľa § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov ako súčasť vstupnej ceny druhý nájomca rovnomerne počas zostávajúcej doby trvania nájomnej zmluvy.

Príklad č. 1:
Daňovník prenajal na základe zmluvy o finančnom prenájme technologické zariadenie. V nájomnej zmluve bola dohodnutá istina – obstarávacia cena 40 000 €, kúpna cena 1 500 €. Za montáž technologického zariadenia bola nájomcovi vyfakturovaná suma 2 000 €. Lízingová spoločnosť si zaúčtovala aj poplatok za uzatvorenie zmluvy v sume 100 €. Nájomca bude odpisovať technologické zariadenie zo vstupnej ceny, ktorá pozostáva zo sumy istiny zvýšenej o náklady na montáž a z poplatku za uzatvorenie zmluvy, t. j. zo sumy 43 600 € (41 500 + 2 000 + 100) rovnomerne počas dohodnutej doby prenájmu.