Základným ukazovateľom, ktorý je potrebné skúmať z dôvodu, či daňovník je povinný platiť daňovú licenciu, je jeho daňová povinnosť vykázaná v daňovom priznaní po:
Povinnosť platenia daňovej licencie sa vzťahuje na daňovníka, ktorého takto vyčíslená daňová povinnosť je nižšia, ako je stanovená výška daňovej licencie ustanovenej pre jednotlivého daňovníka.
ZDP v § 46b stanovuje povinnosť platenia daňovej licencie pre daňovníka – právnickú osobu (ďalej len „daňovník“). Daňovú licenciu platí daňovník, okrem daňovníka uvedeného v § 46b ods. 7 ZDP, ak v daňovom priznaní vykáže:
- daňovú povinnosť nižšiu, ako je výška daňovej licencie stanovená pre jednotlivého daňovníka,
- nulovú daňovú povinnosť alebo
- daňovú stratu.
ZDP rozlišuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Vzhľadom na to, že § 46b ZDP špecificky nerieši, na akého daňovníka sa daňová licencia vzťahuje, povinnosť platenia daňovej licencie sa implicitne vzťahuje tak na daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ako aj na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
V prípade platenia daňovej licencie u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je potrebné rozlišovať, či ide o daňovníka štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, alebo ide o daňovníka z tzv. nezmluvného štátu.
1.1 Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou
Daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa rozumie právnická osoba, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, ktorým môže byť miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj keď adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri. Takýto daňovník zdaňuje v SR všetky svoje zdaniteľné príjmy, ktoré mu plynú z činnosti vykonávanej na území SR alebo ktoré mu plynú z majetku umiestneného na území SR, ale aj zo zdrojov v zahraničí.
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou je povinný platiť daňovú licenciu vždy, keď mu vzniká povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov podľa § 41 ZDP. Výnimku predstavujú daňovníci vymedzení v § 46b ods. 7.
1.2 Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou – právnická osoba – zmluvný štát
Daňovník štátu, s ktorým má SR platnú a účinnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, zdaňuje príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa ZDP ani podľa medzinárodnej zmluvy. Na základe uvedeného takýto daňovník platí daňovú licenciu, ak mu plynú zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR vymedzené v § 16 ZDP, ktoré vysporiadava podaním daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb a za podmienky, že zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia neustanovuje inak.
Povinnosť platenia daňovej licencie vyplýva z typu daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou:
- organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, ktorá má na území SR stálu prevádzkareň – príjem z činnosti takéhoto daňovníka vykonávanej prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR sa považuje za príjem plynúci zo zdroja na území SR, ktorý je prisúditeľný stálej prevádzkarni umiestnenej na území SR a predstavuje zdaniteľný príjem na území SR, ktorý sa zdaní podaním daňového priznania. V prípade, že daňová povinnosť stálej prevádzkarne je nižšia ako zákonom stanovená výška daňovej licencie, zahraničná právnická osoba je povinná platiť daňovú licenciu podľa podmienok stanovených v § 46b ZDP;
- stála prevádzkareň zahraničnej právnickej osoby bez existencie organizačnej zložky – aj v tomto prípade sú príjmy z činnosti daňovníka vykonávanej prostredníctvom stálej prevádzkarne prisúditeľné stálej prevádzkarni a predstavujú zdaniteľný príjem na území SR. Z uvedeného dôvodu zahraničná právnická osoba je povinná rovnako ako v predchádzajúcom bode platiť daňovú licenciu za podmienok stanovených v § 46b ZDP, pričom skutočnosť, že zahraničná právnická osoba nemá na území SR registrovanú organizačnú zložku, na platenie daňovej licencie nemá vplyv;
- organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, ktorá nezakladá stálu prevádzkareň na území SR – v prípade, že zahraničná právnická osoba registruje na území SR organizačnú zložku, ktorá však nezakladá stálu prevádzkareň, na území SR nedochádza ku vzniku zdaniteľného príjmu. V súlade so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia nie je možné zdaniť túto spoločnosť, čo znamená, že zahraničná právnická osoba nie je povinná platiť daňovú licenciu aj napriek skutočnosti, že je povinná podať daňové priznanie;
- príjmy plynúce zahraničnej právnickej osobe zo zdrojov na území SR bez existencie organizačnej zložky a stálej prevádzkarne – v prípade, že zahraničnej právnickej osobe na území SR vzniká zdaniteľný príjem, ktorý si vysporiadava podaním daňového priznania, je povinná platiť daňovú licenciu v súlade s podmienkami stanovenými v § 46b ZDP.
1.3 Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou – právnická osoba – nezmluvný štát
Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou z tzv. nezmluvného štátu sa rozumie právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií SR (www.finance.gov.sk). Do tohto zoznamu štátov je zaradený štát:
- s ktorým má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia,
- s ktorým má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní,
- ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a SR viazaná.
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou z nezmluvného štátu je povinný platiť daňovú licenciu, keď mu vznikne povinnosť podať daňové priznanie na území SR, a to bez ohľadu na skutočnosť, či mu na území SR vzniká stála prevádzkareň.
1.4 Daňovníci oslobodení od platenia daňovej licencie
ZDP vymedzuje v § 46b ods. 7 daňovníkov, ktorí sú od platenia daňovej licencie oslobodení. Medzi takýchto daňovníkov patrí:
- novovzniknutý daňovník [§ 46b ods. 7 písm. a)] – a to za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol. To znamená, že ak daňovník vznikne napr. v priebehu roka 2014, tak za zdaňovacie obdobie 2014 nie je povinný zaplatiť daňovú licenciu. Táto výnimka z platenia daňovej licencie sa nevzťahuje na právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie, t. j. právneho nástupcu pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení obchodnej spoločnosti;
- daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie [§ 46b ods. 7 písm. b)] – takýmto daňovníkom sú záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy, vysoké školy, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa, Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Rozhlas a televízia Slovenska, Garančný fond investícií, neinvestičné fondy, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli.
Zavedenie oslobodenia vyplýva zo špecifického „neziskového“ poslania daňovníka, ako aj z výpočtu základu dane a daňovej povinnosti takéhoto daňovníka, u ktorého sú príjmy plynúce z hlavnej činnosti oslobodené od dane z príjmov. Zároveň je potrebné poznamenať, že oslobodenie sa nevzťahuje na obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania;
- daňovník s právnou formou verejná obchodná spoločnosť [§ 46b ods. 7 písm. b)] – oslobodenie vyplýva z osobitného vymedzenia predmetu dane takéhoto daňovníka. Predmetom dane verejnej obchodnej spoločnosti sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP. Základ dane vyčíslený za celú verejnú obchodnú spoločnosť sa delí medzi jednotlivých spoločníkov v takom pomere, v akom sa delí zisk podľa spoločenskej zmluvy;
- Národná banka Slovenska a Fond národného majetku SR [§ 46b ods. 7 písm. b)] – oslobodenie vyplýva zo skutočností, že predmetom dane týchto daňovníkov je iba príjem zdaňovaný daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP;
- daňovník prevádzkujúci chránenú dielňu alebo chránené pracovisko [§ 46b ods. 7 písm. c)] – chránenú dielňu a chránené pracovisko definuje § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia chránenou dielňou a chráneným pracoviskom sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, na ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu.
Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú na týchto pracoviskách prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách.
Za chránenú dielňu sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím.
Za chránené pracovisko sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni.
O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická osoba alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím. Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priznáva úrad na dobu neurčitú;
- daňovník v konkurze a likvidácii [§ 46b ods. 7 písm. d)] – oslobodenie sa týka zdaňovacieho obdobia, ktoré:
- začína dňom vstupu daňovníka do likvidácie a končí dňom skončenia likvidácie – vzhľadom na špecifické stanovenie zdaňovacieho obdobia likvidácie v ZDP nie vždy ide o jedno zdaňovacie obdobie, a to v závislosti od dĺžky trvania likvidácie. Zdaňovacie obdobie v súlade s § 41 ods. 4 ZDP začína dňom vstupu daňovníka do likvidácie a ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto prvé zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Následne až do skončenia likvidácie je zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak dôjde ku skončeniu likvidácie v priebehu roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie. Daňovník nie je povinný platiť daňovú licenciu za všetky tieto zdaňovacie obdobia, ktoré spadajú do obdobia od začiatku vstupu daňovníka do likvidácie do dňa skončenia likvidácie;
- začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu – zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí dňom zrušenia konkurzu. Vzhľadom na skutočnosť, že zdaňovacie obdobie konkurzu podľa § 41 ods. 6 ZDP sa stanovuje na rovnakých princípoch ako zdaňovacie obdobie v prípade likvidácie daňovníka (uvedené v predchádzajúcom bode), daňovník nie je povinný platiť daňovú licenciu za všetky tieto zdaňovacie obdobia, ktoré spadajú do obdobia od vyhlásenia konkurzu na daňovníka do dňa zrušenia konkurzu;
- začína po skončení konkurzu, ak po jeho skončení daňovník:
- začne s likvidáciou [§ 41 ods. 8 písm. a)] – zdaňovacie obdobie začína dňom vstupu do likvidácie a končí sa dňom, kedy skončí likvidácia daňovníka. Pri stanovení zdaňovacích období sa postupuje v súlade s § 41 ods. 4 ZDP, t. j. rovnako ako pri vstupe do likvidácie alebo pri vyhlásení konkurzu na daňovníka – v závislosti od dĺžky trvania likvidácie. Na základe uvedeného daňovník nie je povinný platiť daňovú licenciu za všetky tieto zdaňovacie obdobia, ktoré spadajú do obdobia od začiatku vstupu daňovníka do likvidácie do dňa skončenia likvidácie;
- pokračuje v likvidácii [§ 41 ods. 8 písm. b)] – zdaňovacie obdobie daňovníka sa začína dňom nasledujúcim po skončení konkurzu a končí sa 31. decembra roka, v ktorom sa skončil konkurz, pričom ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok a v prípade, ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie. Za všetky zdaňovacie obdobia, ktoré spadajú do obdobia od začiatku likvidácie až do jej skončenia, daňovník nie je povinný platiť daňovú licenciu;
- začína momentom zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka – v súlade s § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz spoločnosti z obchodného registra. ZDP osobitne neupravuje zdaňovacie obdobia od momentu zrušenia obchodnej spoločnosti do dňa jej výmazu z obchodného registra. Z tohto dôvodu sa platenie daňovej licencie nevzťahuje na obdobie, ktoré začína dňom zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
V súvislosti s konkurzom a likvidáciou je potrebné upozorniť na skutočnosť, že za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí dňom predchádzajúcim dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo dňu vyhlásenia konkurzu, sú daňovníci povinní platiť daňovú licenciu. Výnimku predstavuje iba zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádza zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu v roku 2014, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz.
V takomto prípade daňovník za zdaňovacie obdobie začínajúce 1. 1. 2014, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu, daňovú licenciu neplatí.
Príklad č. 1:
Na daňovníka, ktorý podlieha plateniu daňovej licencie, so zdaňovacím obdobím kalendárny rok bol vyhlásený konkurz:
a) 1. 12. 2014,
b) 15. 1. 2015.
Podlieha daňovník v týchto prípadoch plateniu daňovej licencie?
V prvom rade je nevyhnutné určiť si zdaňovacie obdobia, ktoré by podliehali plateniu daňovej licencie. V tomto prípade je potrebné analyzovať možnosť platenia daňovej licencie v zdaňovacom období, ktoré začína 1. 1. 2014, ako aj dňom vyhlásenia konkurzu.
a) vyhlásenie konkurzu 1. 12. 2014
- zdaňovacie obdobie 1. 1. 2014 – 30. 11. 2014
Inštitút daňovej licencie sa podľa § 52za ods. 7 ZDP prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie začínajúce 1. 1. 2014. Podmienka na platenie daňovej licencie by bola splnená, zároveň však § 52za ods. 8 ZDP stanovuje výnimku, podľa ktorej ak v priebehu kalendárneho roka 2014 dôjde k vyhláseniu konkurzu, za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu, sa daňová licencia neplatí.
- zdaňovacie obdobie 1. 12. 2014 – do skončenia konkurzu
V súlade s § 46b ods. 7 písm. d) ZDP sa daňová licencia za obdobie od vyhlásenia konkurzu do jeho skončenia neplatí.
b) vyhlásenie konkurzu 15. 1. 2015
- zdaňovacie obdobie 1. 1. 2014 – 31. 12. 2014
Inštitút daňovej licencie sa podľa § 52za ods. 7 ZDP prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie začínajúce 1. 1. 2014. Podmienka na platenie daňovej licencie je splnená, t. j. daňovník je povinný za toto zdaňovacie obdobie daňovú licenciu zaplatiť.
- zdaňovacie obdobie 1. 1. 2015 – 14. 1. 2015
Daňovník je povinný zaplatiť daňovú licenciu v pomernej výške podľa § 46b ods. 6 ZDP.
- zdaňovacie obdobie 15. 1. 2015 – do skončenia konkurzu
V súlade s § 46b ods. 7 písm. d) ZDP sa daňová licencia za obdobie od vyhlásenia konkurzu do jeho skončenia neplatí.
Poznámka redakcie:
§ 46b zákona o dani z príjmov
Výška daňovej licencie, ktorú je daňovník povinný zaplatiť, sa odvíja od dvoch faktorov, a to od:
a) ročného obratu daňovníka (do 500 000 eur vrátane alebo nad 500 000 eur) – ZDP nestanovuje priamo definíciu „ročného obratu“, ale odvoláva sa na § 6 ods. 4 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto zákona sa za ročný obrat považuje u daňovníka účtujúceho v sústave:
- podvojného účtovníctva – súhrn výnosov zo všetkých ním vykonávaných činností za príslušné zdaňovacie obdobie,
- jednoduchého účtovníctva – súhrn príjmov zo všetkých ním vykonávaných činností za príslušné zdaňovacie obdobie;
b) skutočnosti, či daňovník je alebo nie je platiteľom DPH, pričom táto skutočnosť sa posudzuje k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.
Príklad č. 2:
Daňovník, ktorý je k 31. 12. 2014 platiteľom DPH s ročným obratom 120 000 eur, vykázal za zdaňovacie obdobie 2014:
a) daňovú povinnosť vo výške 5 000 eur,
b) daňovú stratu vo výške 3 000 eur,
c) daňovú povinnosť vo výške 500 eur.
Je daňovník v týchto prípadoch povinný platiť daňovú licenciu?
a) Daňovník vykázal daňovú povinnosť vo výške 5 000 eur, čo je vyššie, ako je stanovená výška daňovej licencie pre daňovníka, ktorý je platiteľom DPH s ročným obratom do 500 000 eur (960 eur). Z tohto dôvodu daňovník neplatí daňovú licenciu.
b) Daňovník vykázal daňovú stratu vo výške 3 000 eur, čo je nižšie, ako je stanovená výška daňovej licencie pre takýto typ daňovníka (960 eur), preto je povinný zaplatiť daňovú licenciu vo výške 960 eur. Daňovú licenciu vo výške 960 eur má daňovník možnosť započítať na daňovú povinnosť v nasledujúcich 3 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach (2015 – 2017) za predpokladu, že v týchto zdaňovacích obdobiach vykáže daňovú povinnosť vyššiu, ako je výška daňovej licencie. Rovnako by daňovník postupoval aj v prípade vykázania nulovej daňovej povinnosti.
c) Daňovník vykázal nižšiu daňovú povinnosť, ako je stanovená výška daňovej licencie pre tento typ daňovníka (platiteľ DPH s ročným obratom do 500 000 eur), preto je povinný zaplatiť daňovú licenciu vo výške 960 eur. V nasledujúcich 3 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach (2015 – 2017) má daňovník nárok na zápočet rozdielu medzi daňovou licenciou a vypočítanou daňovou povinnosťou vyčíslenou v daňovom priznaní, t. j. spoločnosť môže započítať 460 eur (960 – 500).
| Daňovník, ktorý
| Výška daňovej licencie
|
| k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, s ročným obratom neprevyšujúcim 500 000 eur
| 480 €
|
| k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia je platiteľom dane z pridanej hodnoty, s ročným obratom neprevyšujúcim 500 000 eur
| 960 €
|
| za zdaňovacie obdobie dosiahol ročný obrat viac ako 500 000 eur
| 2 880 €
|
Okrem základnej výšky daňovej licencie vo výške 480 eur, 960 eur a 2 880 eur ZDP stanovuje aj daňovú licenciu v nižšej výške, a to ak:
- daňovník zamestnáva najmenej 20 % zamestnancov so zdravotným postihnutím,
- zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
2.1 Daňová licencia a zamestnanci so zdravotným postihnutím
U daňovníka – právnickej osoby, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách, sa výška daňovej licencie znižuje na polovicu nasledovne:
| Daňovník, ktorý
| Výška daňovej licencie
|
| k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, s ročným obratom neprevyšujúcim 500 000 eur
| 240 €
|
| k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia je platiteľom dane z pridanej hodnoty, s ročným obratom neprevyšujúcim 500 000 eur
| 480 €
|
| za zdaňovacie obdobie dosiahol ročný obrat viac ako 500 000 eur
| 1 440 €
|
Percento priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie na celkovom priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách sa počíta na základe vyhlášky Štatistického úradu SR č. 358/2011 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2012 až 2014 v znení neskorších predpisov, a to konkrétne zo štvrťročného výkazu o práci.
Do evidenčného počtu zamestnancov sa zahŕňajú všetci stáli aj dočasní zamestnanci, ktorí sú v pracovnom, služobnom, štátnozamestnaneckom alebo členskom pomere k organizácii, ako aj volení funkcionári, ktorí nevykonávajú činnosť v pracovnom pomere, napr.:
- zamestnanci skutočne prítomní v práci aj tí, ktorí nepracovali v dôsledku prestojov, štrajku, výluky, a to vrátane zamestnancov na pracoviskách v zahraničí,
- zamestnanci na pracovných cestách, na dovolenke,
- zamestnanci, ktorým vedenie organizácie poskytlo neplatené voľno najviac do 4 týždňov,
- zamestnanci uvoľnení, resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii, ak im organizácia stáleho zamestnávateľa uhradila mzdu a táto mzda jej nebola refundovaná,
- zamestnanci, ktorí dostali platené študijné voľno za účelom zvýšenia svojej kvalifikácie,
- zamestnanci, ktorí nepracujú na pracoviskách organizácie, ale podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve pre ňu vykonávajú dohodnuté práce doma alebo na inom dohodnutom mieste formou domáckej práce alebo telepráce,
- zamestnanci prijatí na skúšobnú dobu,
- žiaci a študenti pracujúci cez prázdniny na brigádach,
- zamestnanci s kratším pracovným časom – do evidenčného počtu sa zahŕňajú v období trvania ich pracovného pomeru k organizácii každodenne, a to i vtedy, keď ich pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni.
NEPREHLIADNITE!
Zamestnanec, ktorý vykonáva ďalší pracovný pomer k organizácii, v ktorej je v pracovnom pomere, sa zahŕňa do evidenčného počtu zamestnancov organizácie vo fyzických osobách iba raz.
Do evidenčného počtu zamestnancov nepatria:
- osoby na materskej alebo rodičovskej dovolenke – ak pracuje osoba na rodičovskej dovolenke v organizácii, v ktorej je v pracovnom pomere, potom organizácia zahŕňa túto osobu do evidenčného počtu zamestnancov,
- zamestnanci uvoľnení, resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii v prípade, že im organizácia stáleho zamestnávateľa za vykonanú prácu buď neposkytuje mzdu alebo náhradu mzdy, alebo sú tieto plnenia organizácii refundované,
- zamestnanci vyslaní do škôl, kurzov, vo vyšetrovacej väzbe a pod., ktorým zamestnávateľ neposkytuje mzdu,
- osoby, ktoré nie sú v pracovnom pomere k organizácii – napr. žiaci a študenti vykonávajúci v organizácii prevádzkovú prax podľa školských predpisov,
- osoby, s ktorými boli uzavreté dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
- fyzické osoby v právnom vzťahu, ktoré podľa novely zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. 1. 2011 nadobudli postavenie zamestnanca (napr. členovia predstavenstva, štatutárneho orgánu, správnej a dozornej rady, komanditisti komanditnej spoločnosti, osoby pracujúce na základe príkazných zmlúv, konatelia firiem, likvidátori, prokuristi), ktoré nie sú v pracovnom pomere k organizácii.
Príklad č. 3:
Spoločnosť zamestnávala v zdaňovacom období 2014 aj zamestnancov so zdravotným postihnutím (pozri tabuľku nižšie – predpoklad zmeny počtu zamestnancov vždy k 1. dňu príslušného kalendárneho mesiaca). Spoločnosť je platiteľom DPH, za zdaňovacie obdobie 2014 dosiahla obrat vo výške 550 000 eur a vyčíslila daňovú povinnosť vo výške 1 300 eur. Je spoločnosť povinná platiť daňovú licenciu a ak áno, v akej výške?
| Kalendárny mesiac
| Počet zamestnancov
| Počet dní v mesiaci
| Počet zamestnancov vo FO
|
| celkový
| so zdravotným postihnutím
| celkový
| so zdravotným postihnutím
|
| | (1)
| (2)
| (3)
| (1) x (3)
| (2) x (3)
|
| Január
| 30
| 8
| 31
| 930
| 248
|
| Február
| 32
| 8
| 28
| 896
| 224
|
| Marec
| 36
| 12
| 31
| 1 116
| 372
|
| Súčet za 1Q
| 98
| 28
| 90
| 2 942
| 844
|
| Apríl
| 34
| 12
| 30
| 1 020
| 360
|
| Máj
| 40
| 10
| 31
| 1 240
| 310
|
| Jún
| 30
| 10
| 30
| 900
| 300
|
| Súčet za 2Q
| 104
| 32
| 91
| 3 160
| 970
|
| Júl
| 34
| 12
| 31
| 1 054
| 372
|
| August
| 38
| 12
| 31
| 1 178
| 372
|
| September
| 38
| 12
| 30
| 1 140
| 360
|
| Súčet za 3Q
| 110
| 36
| 92
| 3 372
| 1 104
|
| Október
| 34
| 12
| 31
| 1 054
| 372
|
| November
| 36
| 12
| 30
| 1 080
| 360
|
| December
| 36
| 12
| 31
| 1 116
| 372
|
| Súčet za 4Q
| 106
| 36
| 92
| 3 250
| 1 104
|
| Štvrťrok
| Počet
zamestnancov vo FO
| Počet dní v štvrťroku
| Priemerný počet
zamestnancov vo FO
|
| celkový
| so zdravotným postihnutím
| celkový
| so zdravotným postihnutím
|
| | (1)
| (2)
| (3)
| (1)/(3)
| (2)/(3)
|
| 1Q
| 2 942
| 844
| 90
| 32,7
| 9,3
|
| 2Q
| 3 160
| 970
| 91
| 34,7
| 10,7
|
| 3Q
| 3 372
| 1 104
| 92
| 36,7
| 12,0
|
| 4Q
| 3 250
| 1 104
| 92
| 35,3
| 12,0
|
| Spolu
| 12 724
| 4 022
| 365
| x
| x
|
| Priemerný počet za rok
| x
| x
| x
| 34,9
| 11,0
|
Priemerný počet zamestnancov vo FO (34,9, resp. 11 zamestnancov so zdravotným postihnutím) na účely platenia daňovej licencie je možné vypočítať 2 spôsobmi:
a) ako podiel celkového počtu zamestnancov vo FO a počtu dní príslušného zdaňovacieho obdobia (12 724 zamestnancov/365 dní) – obdobne sa počíta aj priemerný počet zamestnancov so zdravotným postihnutím (4 022 zamestnancov/365 dní) alebo
b) ako aritmetický priemer priemerného počtu zamestnancov vo FO za jednotlivé štvrťroky a počtu štvrťrokov [(32,7 + 34,7 + 36,7 + 35,3) / 4] – rovnako sa počíta priemerný počet zamestnancov so zdravotným postihnutím vo FO [(9,3 + 10,7 + 12,0 + 12,0) / 4].
Daňovník, ktorého obrat za príslušné zdaňovacie obdobie je vyšší ako 500 000 eur a ktorý je platiteľom DPH (za predpokladu vyčíslenia daňovej povinnosti nižšej ako 2 880 eur), podlieha plateniu daňovej licencie vo výške 2 880 eur. Podľa § 46b ods. 3, ak priemerný evidenčný počet zamestnancov v FO so zdravotným postihnutím je viac ako 20 % z priemerného evidenčného počtu všetkých zamestnancov, má daňovník možnosť zaplatiť daňovú licenciu v polovičnej výške.
Priemerný evidenčný počet zamestnancov vo FO so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie 2014 spoločnosti je 31,5 % (11/34). Vzhľadom na túto skutočnosť spoločnosť podlieha plateniu daňovej licencie vo výške 1 440 eur (50 % z 2 880 eur). Rozdiel medzi daňovou licenciou (1 440 eur) a skutočne vyčíslenou daňovou povinnosťou (1 300 eur) vo výške 140 eur si môže spoločnosť započítať v bezprostredne nasledujúcich 3 zdaňovacích obdobiach.
Príklad č. 4:
Spoločnosť, ktorá je platiteľom DPH, za zdaňovacie obdobie 2014 dosiahla obrat vo výške 550 000 eur a v daňovom priznaní vyčíslila daňovú povinnosť vo výške 2 200 eur. Spoločnosť zamestnávala v zdaňovacom období 2014 aj zamestnancov so zdravotným postihnutím (pri celkovom počte zamestnancov, počte zamestnancov so zdravotným postihnutím sa vychádza z údajov z predchádzajúceho príkladu 3). Je spoločnosť povinná platiť daňovú licenciu a ak áno, v akej výške?
Spoločnosť dosiahla obrat vyšší ako 550 000 eur a v daňovom priznaní vyčíslila daňovú povinnosť (2 200 eur) nižšiu, ako je výška daňovej licencie pre takéhoto daňovníka vo výške 2 880 eur a mala by podliehať plateniu daňovej licencie vo výške 2 880 eur. Keďže však priemerný evidenčný počet zamestnancov vo FO so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie 2014 spoločnosti je 31,5 % (11/34), má v súlade s § 46b ods. 3 ZDP nárok na platenie daňovej licencie v polovičnej výške, t. j. vo výške 1 440 eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť vyčíslila daňovú povinnosť (2 200 eur) vyššiu, ako je výška daňovej licencie stanovená pre takéhoto daňovníka (1 440 eur), plateniu daňovej licencie nepodlieha.
Príklad č. 5:
Spoločnosť s ručením obmedzeným zamestnáva iba jediného zamestnanca, ktorý je zdravotne postihnutý. Je možné uplatniť § 46b ods. 3 ZDP, t. j. polovičnú výšku daňovej licencie na takúto spoločnosť?
Ustanovenie § 46b ods. 3 ZDP sa vzťahuje na každú právnickú osobu bez ohľadu na počet zamestnancov. To znamená, že aj v prípade, ak spoločnosť zamestnáva iba 1 zamestnanca, ktorý má súčasne zdravotné postihnutie, je tým splnená podmienka minimálne 20 % podielu priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie na celkovom priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách a takáto spoločnosť má právo zaplatiť daňovú licenciu v polovičnej výške.
Príklad č. 6:
Spoločnosť s ručením obmedzeným zamestnáva 2 zamestnancov. Jeden z nich je zdravotne postihnutý a pracuje v spoločnosti na polovičný úväzok. Tento zamestnanec rovnako pracuje na polovičný úväzok aj v inej spoločnosti. Majú obidve spoločnosti nárok na polovičnú výšku daňovej licencie za predpokladu, že je splnená podmienka 20 % podielu priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie na celkovom priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách?
Pri výpočte priemerného evidenčného počtu zamestnancov na účely § 46b ods. 3 ZDP sa vychádza z vyhlášky Štatistického úradu SR č. 358/2011 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2012 až 2014 v znení neskorších predpisov, a to konkrétne zo štvrťročného výkazu o práci. V súlade s touto vyhláškou sa do evidenčného počtu zamestnancov zahŕňajú aj zamestnanci s kratším pracovným časom (§ 49 Zákonníka práce) v období trvania ich pracovného pomeru k organizácii každodenne, a to i vtedy, keď ich pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni.
To znamená, že ak fyzická osoba vykonáva činnosť na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy, je zahrnovaná do priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách zamestnávateľa. Pri splnení podmienky vykonávania činnosti na polovičný úväzok na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy u dvoch zamestnávateľov súčasne sa táto fyzická osoba zahŕňa do priemerného evidenčného počtu zamestnancov u obidvoch zamestnávateľov, t. j. ak obidvaja zamestnávatelia spĺňajú podmienku minimálne 20 % podielu priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie na celkovom priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách, majú právo zaplatiť daňovú licenciu v polovičnej výške.
2.2 Daňová licencia a zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 mesiacov
Daňovník, ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov, platí podľa § 46b ods. 6 ZDP daňovú licenciu v pomernej výške v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia. Ide napr. o:
- zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vstupu daňovníka do likvidácie,
- zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu na daňovníka,
- zmenu zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, alebo z hospodárskeho roka na iný hospodársky rok.
Príklad č. 7:
Spoločnosť, ktorej zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, vstúpila dňa 1. 7. 2015 do likvidácie. Spoločnosť je platiteľom DPH a jej obrat od 1. 1. 2015 do 30. 6. 2015 bol 75 000 eur. Spoločnosť za toto zdaňovacie obdobie vykázala daňovú stratu vo výške 2 000 eur.
Je spoločnosť povinná platiť daňovú licenciu?
ZDP u daňovníka, ktorý vstúpi do likvidácie, rozlišuje:
- zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie a končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie – v tomto prípade od 1. 1. 2015 do 30. 6. 2015 a
- zdaňovacie obdobie, ktoré začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie – v tomto prípade od 1. 7. 2015.
Za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2015 do 30. 6. 2015 je spoločnosť podľa § 46b ods. 6 ZDP povinná zaplatiť daňovú licenciu, a to v pomernej časti podľa počtu mesiacov trvania zdaňovacieho obdobia, t. j. v tomto prípade 6 mesiacov. Na základe dosiahnutého obratu za toto „skrátené“ zdaňovacie obdobie a skutočnosti, že daňovník je k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia (30. 6. 2015) platiteľom DPH, by bol daňovník pri 12-mesačnom zdaňovacom období povinný platiť daňovú licenciu vo výške 960 eur. Z uvedeného vyplýva, že daňovník za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2015 do 30. 6. 2015 je povinný zaplatiť daňovú licenciu vo výške 480 eur.
Výpočet daňovej licencie: (960 eur/12 mesiacov) x 6 mesiacov = 480 eur.
Za zdaňovacie obdobie, ktoré začína dňom vstupu daňovníka do likvidácie, t. j. zdaňovacie obdobie od 1. 7. 2015, nie je daňovník v súlade s § 46b ods. 7 písm. d) ZDP povinný platiť daňovú licenciu. Uvedené oslobodenie od platenia daňovej licencie sa vzťahuje na všetky zdaňovacie obdobia daňovníka od začiatku likvidácie až do jej skončenia.
Príklad č. 8:
Na spoločnosť so zdaňovacím obdobím kalendárny rok bol dňa 20. 2. 2015 vyhlásený konkurz. Spoločnosť je platiteľom DPH a jej obrat od 1. 1. 2015 do 19. 2. 2015 bol 20 000 eur. Spoločnosť za toto zdaňovacie obdobie vykázala daňovú stratu vo výške 10 000 eur. V akej výške je spoločnosť povinná zaplatiť daňovú licenciu za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce dňu vstupu do konkurzu?
Keďže ide o zdaňovacie obdobie, ktoré je kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, v súlade s § 46b ods. 6 ZDP je daňovník za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2015 do 19. 2. 2015 povinný zaplatiť daňovú licenciu v pomernej výške podľa počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia. Berúc do úvahy výšku obratu dosiahnutého počas tohto zdaňovacieho obdobia a skutočnosť, že daňovník je platiteľom DPH, je daňovník povinný zaplatiť daňovú licenciu v pomernej časti za 2 mesiace (január a február 2015) vo výške 160 eur.
Výpočet daňovej licencie: (960 eur/12 mesiacov) x 2 mesiace = 160 eur.
V prípade, že k zmene zdaňovacieho obdobia (napr. z dôvodu vyhlásenia konkurzu) dochádza k inému dátumu, ako je k prvému dňu v mesiaci, daňová licencia sa platí počnúc mesiacom, v ktorom začalo zdaňovacie obdobie, a do mesiaca vrátane toho, do ktorého spadá posledný deň zdaňovacieho obdobia, čo v tomto prípade znamená za január a február 2015.
ZDP v § 52za ods. 8 stanovuje výnimku z platenia daňovej licencie za zdaňovacie obdobie predchádzajúce dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu, a to za podmienky, že daňovník vstúpi do likvidácie alebo je naňho vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka 2014.
V § 52za ods. 9 ZDP priamo stanovuje povinnosť platenia daňovej licencie podľa podmienok stanovených v § 46 ZDP pri zmene kalendárneho roka na hospodársky rok, ak k tejto zmene dôjde počas kalendárneho roka 2014.
Poznámka redakcie:
§ 46b ods. 2 ZDP
Daňová licencia je podľa § 46b ods. 4 ZDP splatná v rovnakej lehote, ako je splatná daňová povinnosť, a to v lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb. V nadväznosti na § 49 ods. 2 a 3 ZDP je daňová licencia splatná:
- do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia – ak daňovník nevyužije možnosť podania oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania,
- najviac do šiestich mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia – ak daňovník oznámi príslušnému správcovi dane predĺženie lehoty na podanie daňového priznania,
- najviac do deviatich mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia – ak daňovník oznámi príslušnému správcovi dane predĺženie lehoty na podanie daňového priznania, a to za predpokladu, že súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
Výnimkou je daňovník, ktorý v priebehu kalendárneho roka 2014 zmení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok. Takýto daňovník platí daňovú licenciu podľa § 52za ods. 9 ZDP za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s daňovou licenciou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie končiace v roku 2015, t. j. spolu s daňovou licenciou za zdaňovacie obdobie začínajúce v kalendárnom roku 2014 a končiace v kalendárnom roku 2015.
Príklad č. 9:
Spoločnosť, ktorej zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, sa rozhodla zmeniť svoje účtovné a zdaňovacie obdobie na hospodársky rok, a to od 1. 5. 2014. Za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2014 do 30. 4. 2014 vyčíslila v daňovom priznaní daňovú povinnosť vo výške 800 eur.
Spoločnosť k 30. 4. 2014 dosiahla obrat vo výške 510 000 eur.
Za zdaňovacie obdobie od 1. 5. 2014 do 30. 4. 2015 dosiahla spoločnosť obrat vo výške 750 000 eur a v daňovom priznaní vyčíslila daňovú povinnosť vo výške 2 700 eur. Spoločnosť neoznámila príslušnému správcovi dane predĺženie lehoty na podanie daňového priznania ani za jedno zdaňovacie obdobie.
Je spoločnosť povinná platiť daňovú licenciu?
V súlade s § 52za ods. 9 ZDP je spoločnosť za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2014 do 30. 4. 2014 povinná zaplatiť daňovú licenciu, ak spĺňa podmienky stanovené v § 46b ZDP, avšak k fyzickej úhrade dôjde až s úhradou daňovej povinnosti za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie, t. j. za zdaňovacie obdobie od 1. 5. 2014 do 30. 4. 2015.
| Daň vyčíslená v daňovom priznaní
| 800 eur
|
| Suma daňovej licencie u daňovníka
| 2 880 eur
|
| Pomerná časť daňovej licencie za počet mesiacov od 1. 1. 2014 do 30. 4. 2014 [(2 880 / 12) x 4]
| 960 eur
|
| Daňová licencia na úhradu v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období (960 – 800)
| 160 eur
|
Keďže spoločnosť dosiahla za uvedené zdaňovacie obdobie obrat vyšší ako 500 000 eur a k 30. 4. 2014 je platiteľom DPH, je povinná za toto zdaňovacie obdobie zaplatiť daňovú licenciu v pomernej časti za 4 mesiace (január až apríl 2014) vo výške 960 eur.
Podľa § 52za ods. 9 ZDP spoločnosť v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 ZDP (do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia), t. j. do 31. 7. 2014 uhradí daň vo výške 800 eur.
Kladný rozdiel medzi daňovou licenciou (960 eur) a daňovou povinnosťou (800 eur) vo výške 160 eur uhradí spoločnosť spolu s daňovou povinnosťou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie – od 1. 5. 2014 do 30. 4. 2015.
V zdaňovacom období od 1. 5. 2014 do 30. 4. 2015 spoločnosť dosiahla obrat vyšší ako 500 000 eur a keďže daňová povinnosť vyčíslená v daňovom priznaní je nižšia ako suma určená na platenie daňovej licencie, spoločnosť podlieha plateniu daňovej licencie.
| Daň vyčíslená v daňovom priznaní
| 2 700 eur
|
| Suma daňovej licencie u daňovníka
| 2 880 eur
|
| Kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňovou povinnosťou za príslušné zdaňovacie obdobie (2 880 – 2 700)
| 180 eur
|
| Kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňovou povinnosťou za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie – 1. 1. 2014 – 30. 4. 2014
| 160 eur
|
| Daň na úhradu (2 700 + 180 + 160)
| 3 040 eur
|
Na základe daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie od 1. 5. 2014 do 30. 4. 2015 je daňovník povinný do lehoty na podanie daňového priznania (do 31. 7. 2015) zaplatiť daň na úhradu vo výške 3 040 eur, ktorá sa skladá:
- z daňovej povinnosti vyčíslenej za zdaňovacie obdobie v daňovom priznaní vo výške 2 700 eur,
- z kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňovou povinnosťou za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2014 do 30. 4. 2014 vo výške 180 eur a
- z kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňovou povinnosťou za zdaňovacie obdobie od 1. 5. 2014 do 30. 4. 2015 vo výške 160 eur.
Poznámka redakcie:
§ 46b ods. 4 ZDP
Daňovník, ktorý zaplatil daňovú licenciu, má možnosť zápočtu kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a skutočnou daňovou povinnosťou vypočítanou v daňovom priznaní na daňovú povinnosť vyčíslenú pred uplatnením preddavkov na daň platených podľa § 42 ZDP.
Zápočet daňovej licencie alebo kladného rozdielu medzi daňovou licenciou je možný v 3 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená, a to len tej časti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie. Napr. daňovú licenciu zaplatenú za zdaňovacie obdobie 2014 je možné započítať na daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie 2015 až 2017.
Príklad č. 10:
Daňovník – právnická osoba, platiteľ DPH, v jednotlivých zdaňovacích obdobiach 2014 až 2019 vykázal ročný obrat a daňovú povinnosť nasledovne:
| Zdaňovacie obdobie
| Ročný obrat
| Skutočne vykázaná daňová povinnosť v daňovom priznaní v eurách
|
| 2014
| 75 000
| 500
|
| 2015
| 80 000
| 700
|
| 2016
| 120 000
| 1 200
|
| 2017
| 300 000
| 1 300
|
| 2018
| 270 000
| 1 100
|
| 2019
| 100 000
| 900
|
Ako bude daňovník postupovať pri platení daňovej licencie?
v eurách
| ZO
| DP
| Kladný rozdiel DP a L
| Úhrn
licencií s mož. zápočtu
| L
| Lx
| Lx-1
| Lx-2
| Lx-3
| Úhrn
licencií započ.
| Daň na úhradu
|
| 2014
| 500
| –
| –
| 960
| 460
| /
| /
| /
| –
| 960
|
| 2015
| 700
| –
| 460
| 960
| 260
| 460
| /
| /
| –
| 960
|
| 2016
| 1 200
| 240
| 720
| –
| –
| 260
| 220
| /
| 240
| 960
|
| 2017
| 1 300
| 340
| 480
| –
| –
| –
| 140
| 0
| 340
| 960
|
| 2018
| 1 100
| 140
| 140
| –
| –
| –
| –
| 0
| 140
| 960
|
| 2019
| 900
| –
| –
| 960
| 960
| –
| –
| –
| –
| 960
|
V zdaňovacom období 2014 vykázal daňovník v daňovom priznaní daňovú povinnosť vo výške 500 eur, ktorá je nižšia ako výška daňovej licencie, ktorú by mal daňovník platiť, tzn. je povinný zaplatiť daňovú licenciu vo výške 960 eur. Kladný rozdiel medzi daňovou licenciou (960 eur) a skutočnou daňovou povinnosťou vykázanou v daňovom priznaní (500 eur), t. j. 460 eur, môže daňovník započítať v zdaňovacích obdobiach 2015 až 2017 za predpokladu, že vykáže dostatočne vysokú daňovú povinnosť.
V zdaňovacom období 2015 vykázal daňovník v daňovom priznaní daňovú povinnosť vo výške 700 eur. Keďže daňová povinnosť vyčíslená v daňovom priznaní je opäť nižšia ako výška daňovej licencie, ktorú by mal daňovník zaplatiť podľa výšky obratu a platenia DPH, je povinný zaplatiť daňovú licenciu vo výške 960 eur. Kladný rozdiel medzi daňovou licenciou (960 eur) a skutočnou daňovou povinnosťou vykázanou v daňovom priznaní (700 eur), t. j. 260 eur, môže daňovník započítať v zdaňovacích obdobiach 2016 až 2018 za predpokladu, že vykáže dostatočne vysokú daňovú povinnosť.
V zdaňovacom období 2016 vykázal daňovník v daňovom priznaní daňovú povinnosť vo výške 1 200 eur, ktorá je vyššia ako suma daňovej licencie, ktorú by daňovník vzhľadom na výšku obratu a platenie DPH mal platiť. V nadväznosti na uvedené daňovník za uvedené zdaňovacie obdobie nepodlieha plateniu daňovej licencie. Daňovník však má možnosť započítať si daňové licencie zaplatené v dvoch predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach (2014 a 2015). Zápočet daňových licencií je možné uskutočniť na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej povinnosti, t. j. na svoju daňovú povinnosť 1 200 eur si môže započítať daňovú licenciu vo výške 240 eur a zvyšok daňovej licencie z roku 2014 vo výške 220 eur si môže uplatniť v nasledujúcom zdaňovacom období (za predpokladu dosiahnutia dostatočnej daňovej povinnosti) a daňovú licenciu z roku 2015 vo výške 260 eur si môže za rovnakých podmienok uplatniť v zdaňovacom období 2017 a 2018.
V zdaňovacom období 2017 vykázal daňovník v daňovom priznaní skutočnú daňovú povinnosť vo výške 1 300 eur a pretože je vyššia ako výška daňovej licencie, daňovník nie je povinný zaplatiť daňovú licenciu. Má však možnosť započítať si daňové licencie zaplatené v troch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach (2014 – 2016). Zápočet daňových licencií zaplatených v troch predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach je možné uskutočniť len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej povinnosti, t. j. môže si započítať 340 eur. Z troch predchádzajúcich zdaňovacích období si môže započítať daňovú licenciu vo výške 480 eur (2014 – 220 eur a 2015 – 260 eur). Daňovník si na svoju daňovú povinnosť 1 300 eur uplatní daňovú licenciu v sume 340 eur a zvyšok daňovej licencie za zdaňovacie obdobie 2015 vo výške 140 eur si môže uplatniť v zdaňovacom období 2018. V zdaňovacom období 2017 daňovník uhradí daň z príjmov vo výške 960 eur.
V zdaňovacom období 2018 vykázal daňovník daňovú povinnosť vo výške 1 100 eur. Nie je povinný zaplatiť daňovú licenciu. Na svoju daňovú povinnosť má možnosť započítať si rozdiel medzi skutočnou daňovou povinnosťou (1 100 eur) a výškou daňovej licencie (960 eur) vo výške 140 eur.
V zdaňovacom období 2019 vykázal daňovník v daňovom priznaní daňovú povinnosť vo výške 900 eur, ktorá je nižšia ako výška daňovej licencie, ktorú by mal daňovník platiť, tzn. je povinný zaplatiť daňovú licenciu vo výške 960 eur. Kladný rozdiel medzi daňovou licenciou (960 eur) a skutočnou daňovou povinnosťou vykázanou v daňovom priznaní (900 eur), t. j. 60 eur, môže daňovník započítať v zdaňovacích obdobiach 2020 až 2022 za predpokladu, že vykáže dostatočne vysokú daňovú povinnosť.
Poznámka redakcie:
§ 46b ods. 5 ZDP
ZDP v § 46b ods. 8 špecificky vymedzuje prípady, v ktorých zaniká nárok na zápočet kladného rozdielu medzi skutočne vykázanou daňovou povinnosťou v daňovom priznaní a zaplatenou daňovou licenciou, a to:
- ak daňovníkovi počas 3 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená, nevznikne možnosť odpočítať kladný rozdiel medzi daňovou povinnosťou vykázanou v daňovom priznaní a zaplatenou daňovou licenciou, a to z dôvodu vykázania nedostatočnej daňovej povinnosti počas týchto 3 zdaňovacích období,
- ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, t. j. právny nástupca pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností nemá nárok na uplatnenie daňovej licencie za daňovníkov zrušených bez likvidácie,
- ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie – a to z dôvodu, že daňovník počnúc zdaňovacím obdobím, ktorý začína dňom vstupu do likvidácie až do skončenia likvidácie, nie je povinný platiť daňovú licenciu. Rovnako sa postupuje v prípade vstupu daňovníka do konkurzu.
Príklad č. 11:
Daňovník – právnická osoba, platiteľ DPH, v jednotlivých zdaňovacích obdobiach 2014 až 2018 vykázal ročný obrat a daňovú povinnosť nasledovne:
| Zdaňovacie obdobie
| Ročný obrat
| Skutočne vykázaná daňová povinnosť v daňovom priznaní v eurách
|
| 2014
| 65 000
| 500
|
| 2015
| 85 000
| 700
|
| 2016
| 70 000
| 950
|
| 2017
| 90 000
| 970
|
| 2018
| 100 000
| 960
|
Ako bude daňovník postupovať pri platení daňovej licencie?
| ZO
| DP
| Kladný rozdiel DP a L
| Úhrn
licencií s mož. zápočtu
| L
| Lx
| Lx-1
| Lx-2
| Lx-3
| Úhrn
licencií započ.
| Daň na úhradu
|
| 2014
| 500
| –
| –
| 960
| 460
| /
| /
| /
| –
| 960
|
| 2015
| 700
| –
| 460
| 960
| 260
| 460
| /
| /
| –
| 960
|
| 2016
| 950
| –
| 720
| 960
| 10
| 260
| 460
| /
| –
| 960
|
| 2017
| 970
| 10
| 730
| –
| –
| 10
| 260
| 450
| 10
| 960
|
| 2018
| 960
| –
| 270
| –
| –
| –
| 10
| 260
| –
| 960
|
V zdaňovacom období 2014 vyčíslil daňovník daňovú povinnosť nižšiu, ako je výška daňovej licencie, preto je daňovník povinný zaplatiť daňovú licenciu vo výške 960 eur.
Rozdiel medzi zaplatenou daňovou licenciou (960 eur) a skutočne vyčíslenou daňovou povinnosťou v podanom daňovom priznaní (500 eur) vo výške 460 eur môže daňovník uplatniť na zápočet daňovej povinnosti do výšky daňovej licencie v nasledujúcich 3 zdaňovacích obdobiach, t. j. v rokoch 2015 – 2017.
V zdaňovacom období 2015 vyčíslil daňovník daňovú povinnosť v daňovom priznaní vo výške 700 eur, t. j. je povinný uhradiť daňovú licenciu, pričom rozdiel medzi daňovou licenciou a skutočnou daňovou povinnosťou za zdaňovacie obdobie:
- 2014 vo výške 460 eur si môže uplatniť na daňovú povinnosť do výšky daňovej licencie v nasledujúcich 2 zdaňovacích obdobiach 2016 – 2017,
- 2015 vo výške 260 eur si môže uplatniť na daňovú povinnosť do výšky daňovej licencie v nasledujúcich 3 zdaňovacích obdobiach 2016 – 2018.
V zdaňovacom období 2016 vyčíslil daňovník skutočnú daňovú povinnosť vo výške 950 eur. Je povinný zaplatiť daňovú licenciu vo výške 960 eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že jeho daňová povinnosť vyčíslená v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie, daňovník nemá nárok na odpočet rozdielu medzi daňovou licenciou a skutočnou daňovou povinnosťou vyčísleného v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, ale tento rozdiel za zdaňovacie obdobie:
- 2014 vo výške 460 eur si môže uplatniť na daňovú povinnosť do výšky daňovej licencie už iba v nasledujúcom zdaňovacom období 2017,
- 2015 vo výške 260 eur si môže uplatniť na daňovú povinnosť do výšky daňovej licencie v nasledujúcich 2 zdaňovacích obdobiach 2017 – 2018,
- 2016 vo výške 10 eur si môže uplatniť na daňovú povinnosť do výšky daňovej licencie v nasledujúcich 3 zdaňovacích obdobiach 2017 – 2019.
V zdaňovacom období 2017 vyčíslil daňovník skutočnú daňovú povinnosť vo výške 970 eur, t. j. nie je povinný zaplatiť daňovú licenciu a na daňovú povinnosť si môže do výšky daňovej licencie uplatniť daňovú licenciu zaplatenú v predchádzajúcich 3 zdaňovacích obdobiach. V tomto zdaňovacom období si uplatní na zápočet z daňovej licencie za zdaňovacie obdobie 2014 sumu 10 eur a zaplatí daň vo výške 960 eur. Rozdiel medzi daňovou licenciou a skutočnou daňovou povinnosťou za zdaňovacie obdobie:
- 2014 vo výške 450 eur si už daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období nebude môcť uplatniť, lebo posledným rokom, v ktorom si mohol túto daňovú licenciu uplatniť, bol rok 2017 a keďže nevyčíslil takú vysokú daňovú povinnosť, aby si ju mohol uplatniť celú, zaniká mu nárok na zápočet rozdielu medzi daňovou licenciou a skutočnou daňovou povinnosťou vyčíslenou v zdaňovacom období 2014 vo výške 450 eur,
- 2015 vo výške 260 eur si môže uplatniť na daňovú povinnosť do výšky daňovej licencie v nasledujúcom zdaňovacom období 2018,
- 2016 vo výške 10 eur si môže uplatniť na daňovú povinnosť do výšky daňovej licencie v nasledujúcich 2 zdaňovacích obdobiach 2018 – 2019.
V zdaňovacom období 2018 vyčíslil daňovník daňovú povinnosť 960 eur, čo je suma predstavujúca hodnotu daňovej licencie. V tomto prípade daňovník nebude platiť daňovú licenciu, ale ani nemá nárok na zápočet kladného rozdielu daňovej licencie a skutočne vykázanej daňovej povinnosti zaplatenej z 3 bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích období. Rozdiel medzi daňovou licenciou a skutočnou daňovou povinnosťou za zdaňovacie obdobie:
- 2015 vo výške 450 eur si už daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období nebude môcť uplatniť, pretože posledným rokom, v ktorom si mohol túto daňovú licenciu uplatniť, bol rok 2018,
- 2016 vo výške 10 eur si môže uplatniť na daňovú povinnosť do výšky daňovej licencie v nasledujúcom zdaňovacom období 2019.
Poznámka redakcie:
§ 46b ods. 8 ZDP
Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období vypočítaná podľa § 42 ods. 6 ZDP presiahla sumu 2 500 eur a nepresiahla 16 000 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. V nadväznosti na platenie štvrťročných preddavkov na príslušné zdaňovacie obdobie ZDP v § 46b ods. 9 upravuje vzájomné vzťahy medzi daňou, daňovou licenciou a zaplatenými preddavkami.
Ak bol daňovník povinný platiť preddavky na daň na príslušné zdaňovacie obdobie a tieto preddavky sú vyššie ako daň vypočítaná v daňovom priznaní, môžu nastať tieto prípady:
a) preddavky na daň > daň vypočítaná v daňovom priznaní > suma daňovej licencie
Daň vypočítaná v daňovom priznaní jevyššia ako daňová licencia – daňovník nie je povinný platiť daňovú licenciu a rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné použiť na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia.
b) preddavky na daň > daň vypočítaná v daňovom priznaní < suma daňovej licencie
Daň vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako daňová licencia – v tomto prípade daňovník je povinný zaplatiť minimálnu výšku dane – daňovú licenciu, a zároveň kladný rozdiel medzi:
- zaplatenými preddavkami a daňovou licenciou sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníka vráti a zároveň
- daňovú licenciu a skutočne vyčíslenú daň v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť v bezprostredne nasledujúcich 3 zdaňovacích obdobiach.
Príklad č. 12:
Daňovník – právnická osoba, platiteľ DPH, v jednotlivých zdaňovacích obdobiach 2013 až 2018 vykázal ročný obrat a daňovú povinnosť nasledovne:
| Zdaňovacie obdobie
| Ročný obrat
| Skutočne vykázaná daňová povinnosť v daňovom priznaní v eurách
|
| 2013
| 200 000
| 5 000
|
| 2014
| 120 000
| 750
|
| 2015
| 180 000
| 3 000
|
| 2016
| 190 000
| 2 900
|
| 2017
| 60 000
| 500
|
| 2018
| 150 000
| 2 500
|
Ako bude daňovník postupovať pri platení daňovej licencie?
| ZO
| DP
| Preddavky
| Kladný rozdiel DP a L
| Úhrn
licencií s mož. zápočtu
| L
| Lx
| Lx-1
| Lx-2
| Lx-3
| Úhrn
licencií započ.
| Daň na úhradu
|
| 2013
| 5 000
| –
| –
| –
| /
| /
| /
| /
| /
| –
| 5 000
|
| 2014
| 750
| 5 000
| –
| –
| 960
| 210
| /
| /
| /
| –
| -4 040
|
| 2015
| 3 000
| –
| 2 040
| 210
| 0
| 0
| 0
| /
| /
| 210
| 2 790
|
| 2016
| 2 900
| 3 000
| 1 940
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| /
| –
| -100
|
| 2017
| 500
| 2 900
| –
| 0
| 960
| 460
| 0
| 0
| 0
| –
| -1 940
|
| 2018
| 2 500
| –
| 1 540
| 460
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| 460
| 2 040
|
Na zdaňovacie obdobie 2013 sa nevzťahuje inštitút daňovej licencie. Daňovník zaplatí skutočnú daň vyčíslenú v daňovom priznaní vo výške 5 000 eur.
V zdaňovacom období 2014 mal daňovník na základe dane vyčíslenej za zdaňovacie obdobie 2013 povinnosť platiť štvrťročné preddavky vo výške 1 250 eur (za zdaňovacie obdobie preddavky v úhrne 5 000 eur). V tomto zdaňovacom období vyčíslil svoju daňovú povinnosť vo výške 750 eur a z tohto dôvodu mal povinnosť zaplatiť daňovú licenciu vo výške 960 eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že daňovník zaplatil preddavky vo výške 5 000 eur, rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a daňovou licenciou vo výške 4 040 eur (5 000 – 960) mu môže byť započítaný na budúce preddavky alebo na základe jeho žiadosti podanej správcovi dane vrátený.
Zároveň rozdiel medzi daňovou licenciou vo výške 960 eur a skutočne vyčíslenou daňou vo výške 750 eur, t. j. 210 eur, môže daňovník započítať na svoju daňovú povinnosť v zdaňovacích obdobiach 2015 – 2017.
V zdaňovacom období 2015 daňovník nepodlieha plateniu daňovej licencie a na svoju vyčíslenú daň vo výške 3 000 eur si započíta daňovú licenciu zaplatenú za zdaňovacie obdobie 2014 vo výške 210 eur, t. j. daňovník uhradí daň vo výške 2 790 eur.
V zdaňovacom období 2016 daňovník na základe dane vyčíslenej za zdaňovacie obdobie 2015 platil štvrťročné preddavky vo výške 750 eur (za zdaňovacie obdobie preddavky v úhrne 3 000 eur). V tomto zdaňovacom období vyčíslil svoju daňovú povinnosť vo výške 2 900 eur a z tohto dôvodu nemal povinnosť platiť daňovú licenciu.
Vzhľadom na skutočnosť, že daňovník zaplatil preddavky vo výške 3 000 eur, rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a daňou vypočítanou v daňovom priznaní vo výške 100 eur (3 000 – 2 900) mu môže byť započítaný na budúce preddavky alebo na základe jeho žiadosti správcom dane vrátený.
V zdaňovacom období 2017 daňovník podlieha plateniu daňovej licencie, pretože jeho skutočne vyčíslená daň je nižšia ako výška daňovej licencie.
Daňovník v tomto zdaňovacom období platil štvrťročné preddavky na daň vo výške 725 eur (za zdaňovacie obdobie preddavky v úhrne 2 900 eur). Jeho daňová povinnosť je nižšia ako stanovená suma daňovej licencie, t. j. daňovník by mal byť povinný zaplatiť daňovú licenciu vo výške 960 eur.
Zároveň však daňovník platil preddavky na daň z príjmov vo výške 2 900 eur, to znamená, že rozdiel medzi zaplatenými preddavkami (2 900 eur) a výškou daňovej licencie (960 eur) mu môže byť započítaný na budúce preddavky alebo na základe žiadosti daňovníka správcom dane vrátaný.
Kladný rozdiel medzi zaplatenou sumou daňovej licencie (960 eur) a skutočne vypočítanou daňovou povinnosťou (500 eur) vo výške 460 eur je možné započítať na daňovú povinnosť v rokoch 2018 až 2020.
V zdaňovacom období 2018 daňovník vykázal daňovú povinnosť vo výške 2 500 eur a nemusí platiť daňovú licenciu. Na svoju daňovú povinnosť si započíta daňovú licenciu zaplatenú za zdaňovacie obdobie 2017 vo výške 460 eur, čím mu vznikne povinnosť uhradiť daň vo výške 2 040 eur.
Poznámka redakcie:
§ 46b ods. 9 ZDP
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies