Likvidácia spoločnosti v právnych, účtovných a daňových predpisoch

Podľa § 68 Obchodného zákonníka (ďalej len „OZ“) spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. Zániku spoločnosti predchádza zrušenie spoločnosti s likvidáciou alebo bez likvidácie.

Spoločnosť môže byť zrušená dobrovoľne rozhodnutím spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti, alebo rozhodnutím súdu, prípadne priamo zo zákona, ak nastanú skutočnosti, ktoré majú podľa zákona za následok zrušenie spoločnosti.

Spoločníci, resp. príslušný orgán spoločnosti môžu rozhodnúť o zrušení spoločnosti s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak súčasne rozhodnú o zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločnosti (v takom prípade imanie prechádza na právneho nástupcu spoločnosti).

Likvidácia sa nevyžaduje ani v prípadoch:

• ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo
• ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
• ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
• ak bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku,
• ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku,
• ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.

Súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ustanovenie § 68 ods. 9 OZ umožňuje súdu vychádzať z domnienky nemajetnosti spoločnosti v prípade, ak si táto spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín obchodného registra individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve po sebe nasledujúce účtovné obdobia. Domnienku „nemajetnosti“ spoločnosti môže vyvrátiť preukázaním opaku nielen sama spoločnosť, ale aj akákoľvek tretia osoba, ktorá v konaní o zrušenie spoločnosti osvedčí právny záujem.

Súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie zverejní oznámenie v Obchodnom vestníku, že vedie konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie. Až po uplynutí šiestich mesiacov od zverejnenia takéhoto oznámenia môže súd vydať rozhodnutie o zrušení spoločnosti bez likvidácie. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie je registrový súd povinný vymazať takúto obchodnú spoločnosť z obchodného registra. K výmazu sa nevyžaduje súhlas správcu dane.

Ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, podľa § 68 ods. 8 OZ rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi likvidáciu. Likvidáciou možno rozumieť likvidáciu obchodného imania spoločnosti.

Likvidácia je v OZ upravená v § 70 až § 75a. Spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia (t. j. ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia alebo rozhodnutia jediného spoločníka o zrušení spoločnosti likvidáciou), ak zákon neustanovuje inak. Vstup spoločnosti do likvidácie sa zapisuje do obchodného registra. Tento zápis má len deklaratórny účinok. Po dobu likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“. Likvidáciu vykonáva štatutárny orgán ako likvidátor, v zákonom určených prípadoch (§ 71 OZ) vymenuje likvidátora súd. Likvidátor nie je štatutárnym orgánom. Aj po jeho ustanovení do funkcie nezaniká štatutárnemu orgánu jeho funkcia, len sa obmedzuje v rozsahu, v akom prechádza na likvidátora. Za výkon svojej pôsobnosti zodpovedajú likvidátori tým istým spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov.

Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Likvidátor oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom a tiež zverejní, že spoločnosť vstúpila do likvidácie a vyzve na prihlásenie pohľadávok. Likvidátor ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie zostaví likvidačnú súvahu. Ak zistí predlženie likvidovanej spoločnosti, podá bez zbytočného odkladu návrh na vyhlásenie konkurzu (§ 72 ods. 2 OZ).

Likvidácia sa končí uspokojením všetkých pohľadávok veriteľov, príp. zabezpečením sporných pohľadávok. Zákon zakazuje poskytnutie plnenia spoločníkom z dôvodov ich nároku na podiel na likvidačnom zostatku skôr, ako sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov spoločnosti a poskytnuté zodpovedajúce zabezpečenie veriteľom sporných pohľadávok. Likvidátor ku dňu skončenia likvidácie zostaví účtovnú závierku, predloží ju spoločníkom alebo orgánu spoločnosti oprávnenému rozhodovať o zrušení spoločnosti na schválenie spolu s konečnou správou o priebehu likvidácie a návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku medzi spoločníkov. Ak v dôsledku pasivity spoločnosti nie sú doklady o likvidácii schválené, považujú sa tieto doklady za schválené uplynutím jedného mesiaca odo dňa doručenia opakovanej výzvy likvidátora spoločníkom, príp. odo dňa zasadnutia príslušného orgánu spoločnosti, ktorý mal o návrhoch likvidátora rozhodnúť, pričom likvidátor je povinný uložiť likvidačný zostatok do úschovy. Likvidácia sa považuje za skončenú uložením likvidačného zostatku do úschovy. Do 90 dní podá likvidátor návrh na výmaz z obchodného registra súdu, k návrhu priloží konečnú správu s návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku; tieto dokumenty sa uložia do zbierky listín. Likvidátor je povinný vyžiadať si od správcu dane súhlas s výmazom z obchodného registra a tento priložiť k návrhu. Odmena likvidátora je jeho pohľadávkou voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti.

Vyhlásením konkurzu sa likvidácia prerušuje. Ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok spoločnosti, vykoná sa jej likvidácia. Ak po ukončení konkurzu nezostane spoločnosti žiaden majetok alebo nastanú dôvody uvedené v § 68 ods. 4 OZ, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz spoločnosti z obchodného registra.

Spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti môžu zrušiť svoje rozhodnutie o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie do času, než sa začalo s rozdeľovaním likvidačného zostatku. Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia sa skončí výkon funkcie likvidátora, ktorý je povinný odovzdať všetky doklady o priebehu likvidácie štatutárnemu orgánu spoločnosti (§ 68 ods. 12 OZ).

OZ upravuje v § 75a tzv. dodatočnú likvidáciu. Ide o prípad, keď bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a zistí sa ďalší jej majetok. O dodatočnej likvidácii rozhodne súd bez návrhu alebo na základe návrhu štátneho orgánu, bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa, dlžníka a aj vymenuje likvidátora. Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii. Neuplatnené pohľadávky voči spoločnosti sa rozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii obnovujú a v rozsahu, v akom neboli uspokojené, sa môžu uplatniť.

Poznámka redakcie:
§ 68 Obchodného zákonníka
§ 70 až § 75a Obchodného zákonníka 

V súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku (zápisu do obchodného registra) až do dňa svojho zániku (výmazu z obchodného registra). Zákon o účtovníctve tiež upravuje trvanie účtovného obdobia v prípade zrušenia a zániku právnických osôb.

V § 16 zákona o účtovníctve je uvedené, kedy účtovná jednotka – právnická osoba, otvorí a uzavrie účtovné knihy. Podľa § 17 ods. 6 zákona vždy, keď účtovná jednotka uzavrie účtovné knihy, zostavuje účtovnú závierku. Ak uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje účtovnú závierku ako riadnu, v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh uvedených v § 16 zostavuje účtovnú závierku ako mimoriadnu. Okrem riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky zostavuje účtovná jednotka v priebehu účtovného obdobia aj priebežnú účtovnú závierku, ak to vyžaduje osobitný predpis (§ 18 ods. 1 zákona).

Ako tiež vyplýva z § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve, ak deň, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom priebežnej účtovnej závierky, priebežná účtovná závierka sa nezostavuje. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom riadnej účtovnej závierky, zostavená účtovná závierka sa považuje aj za riadnu účtovnú závierku. Účtovná závierka a mimoriadna účtovná závierka sa prezentujú na rovnakých účtovných výkazoch, pre priebežnú účtovnú závierku sú ustanovené osobitné výkazy.

Podľa § 16 ods. 4 písm. d) zákona o účtovníctve účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie. Ku dňu vstupu do likvidácie účtovná jednotka otvorí účtovné knihy (§ 16 ods. 7 zákona o účtovníctve) a zostaví otváraciu súvahu [§ 17 ods. 7 písm. b) zákona]. Účtovná jednotka v likvidácii uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia likvidácie (§ 16 ods. 7 zákona). Odo dňa vstupu do likvidácie do dňa skončenia likvidácie trvá jedno účtovné obdobie. Toto účtovné obdobie nemusí byť totožné so zdaňovacím obdobím upraveným v § 41 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Obchodný zákonník dĺžku trvania likvidácie časovo neobmedzuje.

Daňovník, ktorý sa zrušuje s likvidáciou, zostavuje za účtovné obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom do likvidácie a končí sa dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie, mimoriadnu účtovnú závierku. Pred jej zostavením musí byť vykonaná inventarizácia majetku a záväzkov v súlade s § 29 a § 30 zákona o účtovníctve, ktorá má zabezpečiť pravdivý obraz o majetku a záväzkoch spoločnosti. V rámci inventarizácie je potrebné posúdiť najmä opodstatnenosť vytvorených rezerv, opravných položiek, ako aj časového rozlíšenia nákladov a výnosov.

Dňom vstupu do likvidácie sa začína nové účtovné obdobie. Ku dňu vstupu do likvidácie zostaví likvidátor otváraciu súvahu. Táto súvaha je dôležitá pre postup likvidácie, pretože obsahuje súhrn majetku a záväzkov, ktoré sú predmetom likvidácie. Od vstupu do likvidácie až do jej skončenia účtuje účtovná jednotka účtovné prípady súvisiace s procesom likvidácie.

Počas likvidácie vedie spoločnosť účtovníctvo v súlade so zákonom o účtovníctve a opatrením MF SR č. 7, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, v znení neskorších predpisov. Uvedené predpisy osobitný postup v súvislosti s obdobím likvidácie nestanovujú. Podľa § 28 ods. 1 uvedeného opatrenia ku dňu skončenia likvidácie sa zostaví mimoriadna účtovná závierka, ktorá obsahuje vyčíslenie záväzku z dôvodu splatnej dane z príjmov. Na účely zabezpečenia vedenia účtovníctva do dňa zániku účtovnej jednotky sa otvoria účty majetku a záväzkov a účtuje sa o vysporiadaní daňovej povinnosti a vyplatení podielu spoločníkov na likvidačnom zostatku.

Počas trvania likvidácie sa zostavuje priebežná účtovná závierka ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie. Povinnosť zostavenia priebežných účtovných závierok podľa § 18 ods. 1 zákona o účtovníctve vyplýva z § 14 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa účtovné knihy neuzavrú a inventarizácia sa vykonáva len na účely vyjadrenia ocenenia majetku podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve.

Účtovné obdobie po vstupe do likvidácie končí dňom skončenia likvidácie. K tomuto dňu sa zostaví mimoriadna účtovná závierka. Zostaveniu tejto závierky musí predchádzať vykonanie inventarizácie majetku a záväzkov v súlade s § 29 a § 30 zákona o účtovníctve. Účty likvidovanej spoločnosti by nemali vykazovať ku dňu skončenia likvidácie žiadne zostatky s výnimkou vykázaného likvidačného zostatku a záväzku zo splatnej dane z príjmov. Po dni ukončenia likvidácie účtovná jednotka otvorí účtovné knihy a účtuje o vysporiadaní daňovej povinnosti a vyplatení podielu na likvidačnom zostatku spoločníkom. Po týchto operáciách by mali mať účty likvidovanej spoločnosti nulový zostatok.

Z § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov vyplýva povinnosť na účely podania daňového priznania zostaviť účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa zákona o účtovníctve. V zmysle § 23 ods. 2 zákona o účtovníctve sa do registra účtovných závierok ukladajú riadne a mimoriadne individuálne účtovné závierky. Priebežné účtovné závierky sa do registra neukladajú.

V zmysle § 4 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo až do dňa svojho zániku. Z § 16 ods. 4 zákona jej nevyplýva povinnosť ku dňu zániku uzatvoriť účtovné knihy a zostaviť účtovnú závierku.

Poznámka redakcie:
§ 16 ods. 4 písm. d) zákona o účtovníctve
§ 16 ods. 7 zákona o účtovníctve
§ 28 ods. 1 opatrenia č. MF SR č. 23 054/2002-92

3.1 Zdaňovacie obdobia

Zákon o dani z príjmov upravuje v § 41 zdaňovacie obdobia, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Zdaňovacím obdobím je podľa § 2 písm. l) zákona o dani z príjmov kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade zrušenia daňovníka s likvidáciou zákon určuje aj iné zdaňovacie obdobia, ktoré sa spravidla nerovnajú kalendárnemu roku.

U daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou, sa zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie, končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie (§ 41 ods. 3 zákona o dani z príjmov).

Ďalšie zdaňovacie obdobie sa začína dňom vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. Ak sa likvidácia neskončí do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ďalším zdaňovacím obdobím je v tomto prípade až do skončenia likvidácie kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie (§ 41 ods. 4 zákona o dani z príjmov).

Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, podľa § 41 ods. 4 zákona o dani z príjmov sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

Ak sa po skončení konkurzu začne likvidácia alebo sa v nej pokračuje, platí pre určenie zdaňovacích období postup podľa § 41 ods. 8 zákona o dani z príjmov. V prípade začatia likvidácie po skončení konkurzu sa zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii začína dňom jeho vstupu do likvidácie. Ďalej sa postupuje podľa úpravy uvedenej v § 41 ods. 4 zákona. Ak sa po skončení konkurzu pokračuje v likvidácii, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom nasledujúcim po skončení konkurzu a končí sa 31. decembra roka, v ktorom sa skončil konkurz. Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok; ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie.

Keďže v zákone o dani z príjmov nie je špecificky určené zdaňovacie obdobie od momentu skončenia likvidácie do dňa výmazu spoločnosti z obchodného registra (výmazom spoločnosť zaniká), nevzniká subjektu povinnosť podať daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie.

Zákon o dani z príjmov osobitne neupravuje zdaňovacie obdobia v prípade, ak v súlade s § 68 ods. 12 Obchodného zákonníka spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti zrušia svoje rozhodnutie o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie.

3.2 Lehoty na podanie priznania

Lehoty na podanie daňového priznania sú upravené v § 49 zákona o dani z príjmov. Podľa odseku 2 tohto paragrafu sa daňové priznanie podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia s možnosťou predĺženia tejto lehoty uvedenou v odseku 3. Daňové priznanie za daňovníka, ktorý je v likvidácii, podáva likvidátor.

Podľa § 49 ods. 3 písm. a) a písm. b) zákona o dani z príjmov daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania uvedenej v § 49 ods. 2 predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace, resp. o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, v ktorej podá daňové priznanie. Novou lehotou môže byť len posledný kalendárny deň mesiaca. Ak tento deň pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, novou lehotou je najbližší nasledujúci pracovný deň, ako to vyplýva z § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). V novej lehote je daň aj splatná. Možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania podaním oznámenia sa nevzťahuje na daňovníkov v likvidácii.

Daňovníci v likvidácii postupujú podľa § 49 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov. Na základe žiadosti podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania uvedenej v § 49 ods. 2 zákona o predĺženie tejto lehoty môže správca dane rozhodnutím predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania daňovníka v likvidácii najviac o tri kalendárne mesiace. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. V lehote na podanie daňového priznania je povinnosť daň aj zaplatiť.

3.3 Výpočet základu dane a dane

Zisťovanie základu dane z príjmov je všeobecne upravené v § 17 zákona o dani z príjmov. Problematika zistenia základu dane je u právnickej osoby osobitne riešená v § 14 tohto zákona. Podľa § 14 ods. 1 zákona sa základ dane zistí podľa § 17 až § 29. V § 14 ods. 2 zákona sú uvedené špecifiká určenia základu dane v prípade zrušenia spoločnosti. Podľa tohto ustanovenia základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou, je výsledok hospodárenia zistený podľa účtovných predpisov, upravený podľa § 17.

V zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3 zákona o dani z príjmov), upraví daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, v súlade s § 17 ods. 8 písm. b) zákona základ dane o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie. V daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred vstupom daňovníka do likvidácie sa úprava vykoná na riadkoch 170 (zvýšenie), resp. 280 (zníženie) tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby, ak táto nie je už premietnutá na r. 100 (výsledok hospodárenia pred zdanením).

V zdaňovacom období podľa § 41 ods. 4 zákona o dani z príjmov sa uplatní postup podľa § 14 ods. 2 tohto zákona. Ak je zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie. Výsledok hospodárenia z priebežnej účtovnej závierky sa upraví na základ dane podľa § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov v znení platnom pre to obdobie, za ktoré sa upravuje výsledok hospodárenia.

Súčasťou výsledku hospodárenia dosiahnutého počas obdobia likvidácie sú príjmy dosiahnuté v súvislosti s likvidáciou majetku a prislúchajúce výdavky a tiež bežné príjmy a výdavky.

Podľa § 15 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31. 12. 2012 sa uplatňovala sadzba dane z príjmov 19 % zo základu dane právnických osôb zníženého o daňovú stratu. Sadzba dane sa menila od 1. januára 2013 zákonom č. 395/2012 Z. z. Podľa § 15 písm. b) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. januára 2013 sadzba dane zo základu dane z príjmov právnickej osoby zníženého o daňovú stratu je 23 %. Podľa § 52t ods. 2 zákona sa ustanovenie § 15 v znení účinnom od 1. januára 2013 prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2013 – s výnimkou uvedenou v odseku 10 (hospodársky rok). Pretože prechodné ustanovenie § 52t špecificky neupravuje postup výpočtu daňovej povinnosti pre daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, za zdaňovacie obdobie počas likvidácie (§ 41 ods. 4 zákona), pri výpočte daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo do 31. decembra 2012 a končí alebo pokračuje v roku 2013, daňovník použije na výpočet dane za celé zdaňovacie obdobie jednu sadzbu dane vo výške 19 %, ktorú uvedie na riadku 510 daňového priznania a tabuľku J nevyplňuje. K ďalšej zmene sadzby dane došlo od 1. januára 2014 zákonom č. 463/2013 Z. z., kedy sa sadzba dane znížila na 22 %. Podľa prechodného ustanovenia § 52za ods. 6 zákona sa ustanovenie § 15 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2014 prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2014.

3.4 Odpočítanie daňovej straty

Ako vyplýva z § 14 ods. 2 zákona o dani z príjmov, počas zdaňovacieho obdobia od vstupu do likvidácie nie je možné odpočítavať od základu dane daňovú stratu. Podľa § 30 tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2013 bolo možné od základu dane odpočítať daňovú stratu počas najviac siedmich (pri stratách vykázaných do 31. 12. 2009 piatich) bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto strata vykázaná.

Zákon o dani z príjmov bol novelizovaný s účinnosťou od 1. januára 2014 zákonom č. 463/2013 Z. z., a to aj v časti týkajúcej sa odpočítavania daňovej straty.

Novelou sa zmenil spôsob uplatňovania odpočtu daňovej straty tak, že daňovník môže odpočítať daňovú stratu len najviac počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to len rovnomerne.

Vzhľadom na zmeny v právnej úprave odpočítavania daňovej straty je postup daňového subjektu, ktorý vykázal daňovú stratu, pri jej odpočítaní závislý od toho:

• či bola daňová strata vykázaná do 31. 12. 2009, keď sa na jej odpočítavanie použije znenie zákona o dani z príjmov účinné do 31. 12. 2009 alebo
• či bola daňová strata vykázaná za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013, keď sa na jej odpočítavanie použije prechodné ustanovenie § 52za ods. 4 zákona alebo
• či daňová strata je vykázaná za rok 2014, resp. zdaňovacie obdobie končiace v roku 2014 a neskôr, kedy sa postupuje podľa § 30 zákona v znení účinnom od 1. 1. 2014.

Podľa § 30 ods. 1 zákona ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie zaniká. Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.

Na základe uvedeného daňovník, ktorý vstúpil do likvidácie, môže poslednýkrát odpočítať vykázané a neodpočítané daňové straty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádza dňu vstupu daňovníka do likvidácie. V daňových priznaniach za ďalšie zdaňovacie obdobia po dni vstupu do likvidácie nemožno uplatniť odpočítanie daňovej straty.

3.5 Daňová licencia

V zmysle § 46b zákona o dani z príjmov daňovú licenciu platí právnická osoba, ktorej daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako ustanovená výška daňovej licencie. Výška daňovej licencie je stanovená v závislosti od výšky ročného obratu k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia a od toho, či je daňovník platiteľom dane z pridanej hodnoty k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Ročný obrat je definovaný ako súhrn výnosov zo všetkých ním vykonávaných činností za príslušné zdaňovacie obdobie. Právnická osoba, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, s ročným obratom neprevyšujúcim 500 000 eur má ustanovenú daňovú licenciu vo výške 480 eur, platiteľ DPH 960 eur. Ak právnická osoba dosiahla za zdaňovacie obdobie ročný obrat viac ako 500 000 eur, daňová licencia je 2 880 eur. Ustanovená výška daňovej licencie sa znižuje na polovicu u daňovníka, ktorý zamestnáva pracovníkov so zdravotným postihnutím, ak priemerný evidenčný počet týchto zamestnancov je za zdaňovacie obdobie najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu vo fyzických osobách podľa vyhlášky Štatistického úradu SR č. 358/2011 Z. z. V prípade kratšieho zdaňovacieho obdobia sa výška daňovej licencie znižuje úmerne podľa počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia. Vypočíta sa ako súčin 1/12 sumy daňovej licencie a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.

Ak je suma daňovej licencie vyššia ako daň vypočítaná v daňovom priznaní, môže si daňovník podľa § 46b ods. 5 zákona rozdiel započítať v daňovom priznaní na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň, a to najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená.

Daňová licencia je splatná v rovnakej lehote, v akej je povinnosť podať daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie. Daňovú licenciu neplatí (okrem iného) ani daňovník v likvidácii za zdaňovacie obdobia podľa § 41 ods. 4 a 8.

Daňová licencia je v súlade s § 52za ods. 7 zákona o dani z príjmov prvýkrát splatná v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré začne najskôr 1. januára 2014 s výnimkou osobitného postupu u niektorých daňovníkov vrátane daňovníkov, ktorí v roku 2014 vstúpili do likvidácie.

Podľa § 52za ods. 8 zákona daňovník, ktorý sa zrušuje s likvidáciou v priebehu kalendárneho roka 2014, neplatí daňovú licenciu za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie.

3.6 Platenie preddavkov na daň

Podľa § 42 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov daňovník v likvidácii v zdaňovacom období (obdobiach) podľa § 41 ods. 4 (od vstupu do likvidácie do skončenia likvidácie) nemá povinnosť platiť preddavky na daň. Preddavky by platil len v prípade, ak by mu správca dane túto povinnosť uložil rozhodnutím podľa § 42 ods. 10 zákona.

3.7 Podiel na likvidačnom zostatku

Podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti sa nezdaňuje. Ak je vyplatený fyzickej osobe, je vylúčený z predmetu dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov. Podiel vyplatený právnickej osobe nie je predmetom dane v súlade s § 12 ods. 7 písm. c) zákona.

3.8 Odmena likvidátora

Ak je likvidátorom fyzická osoba, príjem za jeho prácu je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Platiteľ, ktorý tento príjem vypláca, je povinný zabezpečiť jeho preddavkové zdanenie v súlade s § 35 ods. 1 zákona. Platiteľ príjmu vyberie preddavok z príjmu zníženého o povinné poistné a 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v prípade, ak má likvidátor uňho podpísané vyhlásenie. Na základe podpísaného vyhlásenia je možné priznať aj daňový bonus, ak sú splnené podmienky § 33 zákona o dani z príjmov.

Likvidátor vysporiada svoju daňovú povinnosť k dani z príjmov po skončení roka ročným zúčtovaním preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní.

Z hľadiska právnickej osoby, ktorá je v likvidácii, je odmena vyplatená likvidátorovi uznaným daňovým výdavkom v zmysle všeobecnej definície daňového výdavku v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Poznámka redakcie:
§ 41 ods. 3 a ods. 4 zákona o dani z príjmov
§ 17 ods. 8 písm. b) zákona o dani z príjmov
§ 52za ods. 8 zákona o dani z príjmov
§ 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov
§ 49 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov