Podanie dodatočného daňového priznania a ukladanie sankcií

Vo všeobecnosti daňovú povinnosť k jednotlivým druhom daní daňovník priznáva prostredníctvom daňového priznania. Lehotu na jeho podanie, zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva, ako aj osobu povinnú daňové priznanie podať upravujú jednotlivé hmotnoprávne (daňové) predpisy za osobitne ustanovených podmienok v nich uvedených. Zároveň sú pre podanie daňového priznania, opravného alebo dodatočného daňového priznania platné aj všeobecné podmienky, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch daní. Tieto všeobecné podmienky upravuje procesný predpis, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení iných zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

Nemožno pritom opomenúť, že aj pri dodržaní podmienok pri podaní daňových priznaní sa postupuje podľa § 1 ods. 2 daňového poriadku. To znamená, že podľa daňového poriadku sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. V praxi to znamená, že ak osobitný predpis, ktorým je napr. zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), upravuje postup podania daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania, postupuje sa podľa tohto hmotnoprávneho predpisu; ak zákon o dani príjmov neobsahuje niektoré ustanovenia postupu pri podaní daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania, daňovník, ako aj správca dane postupuje podľa príslušných ustanovení daňového poriadku.

Článok je zameraný predovšetkým na postup:

• pri podaní daňového priznania ako podania, ktoré predchádza podaniu dodatočného daňového priznania,
• podania dodatočného daňového priznania k dani z príjmov – povinnosť alebo oprávnenosť, alebo nemožnosť,
• uloženia sankcie za dodatočné daňové priznanie vrátane prípadov podania dodatočného daňového priznania, za ktoré sa pokuta neukladá,
• podania dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty a k miestnym daniam, ktoré spravuje obec ako správca dane.

Podanie daňového priznania fyzickej osoby a právnickej osoby (ďalej aj „daňovník“) upravuje:

a) § 32, § 41 a § 49 zákona o dani z príjmov,

b) § 15 daňového poriadku.

Ustanovenie § 32 zákona o dani z príjmov upravuje podanie daňového priznania fyzickej osoby; určuje kritériá fyzickej osoby, ktorá je povinná podať daňové priznanie, určuje, kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie, sumu zdaniteľných príjmov na účely povinnosti podať daňové priznanie a ďalšie podmienky. V prípade, že nastanú legislatívne úpravy podania daňového priznania, potom postup jeho podania upravujú prechodné ustanovenia k týmto úpravám.

Ustanovenie § 41 zákona o dani z príjmov upravuje podanie daňového priznania právnickej osoby; daňovník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov vždy bez ohľadu na skutočnosť, či dosiahol zdaniteľné príjmy alebo nie, či dosiahol daňovú stratu alebo základ dane, alebo za príslušné zdaňovacie nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť; toto ustanovenie uvádza aj výnimky, keď právnická osoba nie je povinná podať daňové priznanie.

Ustanovenie § 49 zákona o dani z príjmov upravuje lehoty na podanie daňového priznania osoby, ktorá je povinná podať daňové priznanie, t. j. táto osoba splnila podmienky na jeho podanie podľa § 32 a § 41 zákona o dani z príjmov a v ustanovenej lehote je povinná toto daňové priznanie podať. Daňové priznanie k dani z príjmov sa podáva do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva; ide o základnú – všeobecnú, lehotu na podanie daňového priznania, pričom zákon o dani z príjmov umožňuje po splnení podmienok aj uplatnenie predĺženej všeobecnej lehoty na jeho podanie, ale najviac o šesť mesiacov. Počnúc daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie roku 2013 účtovné výkazy, ktoré tvoria účtovnú závierku, už nie sú prílohou daňového priznania. Je to z dôvodu, že daňovník prvýkrát ukladá účtovnú závierku za zdaňovacie obdobie roku 2013 do registra účtovných závierok (RÚZ) v súlade s § 23 až § 23d zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Za uloženie účtovnej závierky do RÚZ sa považuje jej doručenie správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania, aj keď nie je súčasťou daňového priznania.

Ustanovenie § 15 daňového poriadku upravuje všeobecné podmienky podania daňového priznania pre všetky druhy daní, ako je určenie povinnosti danej osoby podať daňové priznanie alebo na výzvu správcu dane, ako aj postup správcu dane, ak daňovník ani na výzvu správcu dane daňové priznanie nepodá.

Daňovník je povinný podať daňové priznanie vždy, ak je na jeho podanie vyzvaný správcom dane, a podá aj negatívne daňové priznanie, t. j. v podanom daňovom priznaní na základe výzvy vykáže daňovník nulovú daňovú povinnosť.

V prípade jeho nepodania na výzvu a v lehote určenej vo výzve je správca dane povinný uložiť pokutu od 30 € do 16 000 €.

Od 1. januára 2014 osoby (ide o skupinu daňovníkov alebo ich zástupcov, ktorí sú platiteľmi dane, alebo ak nie sú platiteľmi dane, ale ich zástupcom je daňový poradca alebo advokát) uvedené v § 14 daňového poriadku sú povinné doručovať správcovi dane (daňový úrad, colný úrad) všetky podania vrátane daňového priznania, opravného alebo dodatočného daňového priznania pri všetkých druhoch daní len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne.

Každé takéto podanie podané elektronicky musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva, alebo na základe uzavretej dohody o elektronickom doručovaní podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku.

Vo všeobecnosti platí, že podaniu dodatočného daňového priznania musí predchádzať podanie (riadneho) daňového priznania. Ak daňovník nepodal daňové priznanie a toto podá po lehote na jeho podanie a označí na prvej strane tlačiva daňového priznania ako dodatočné daňové priznanie, nejde o podanie dodatočného daňového priznania alebo o podanie (riadneho) daňového priznania po ustanovenej lehote na jeho podanie. V takýchto prípadoch správca dane vyzve daňový subjekt, aby túto chybu v daňovom priznaní opravil. Ak ide o chybu, ktorú môže opraviť aj správca dane, napr. oprava správnej adresy sídla daňového subjektu, oprava údaja o počte príloh k daňovému priznaniu, správca dane o vykonaní opravy upovedomí daňový subjekt. Správca dane o tejto skutočnosti vyhotoví úradný záznam, ktorý založí do spisu daňového subjektu.

Pre úplnosť tejto problematiky je potrebné uviesť, že ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh, alebo pravdivosti údajov v nich uvedených, správca dane podľa § 17 daňového poriadku písomne oznámi tieto pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal, a to v lehote určenej vo výzve. Ak daňový subjekt nedostatky uvedené vo výzve neodstráni v lehote, správca dane vykoná u daňového subjektu daňovú kontrolu alebo určí daň podľa pomôcok.v lehote pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

Poznámka redakcie:
§ 32 zákona o dani z príjmov
§ 41 zákona o dani z príjmov
§ 49 zákona o dani z príjmov
§ 15 daňového poriadku

V prípade, že fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „daňovník“ alebo „daňový subjekt“) zistí po podaní daňového priznania chybu v daňovom priznaní, ktorá má vplyv nielen na sumu daňovej povinnosti uvedenej v (riadnom) daňovom priznaní, ale aj z dôvodu nesprávnych údajov alebo úpravy sumy daňovej straty, zákon umožňuje daňovníkovi spresniť všetky tieto údaje, a to podaním dodatočného daňového priznania.

Zákon o dani z príjmov ako hmotnoprávny predpis k dani z príjmov neupravuje procesný postup podania dodatočného daňového priznania; v týchto prípadoch sa postupuje podľa daňového poriadku, ktorý postup a dôvody podania dodatočného daňového priznania upravuje.

Podanie dodatočného daňového priznania je v daňovom poriadku upravené v § 16 – Opravné daňové priznanie a dodatočné daňové priznanie.

Poznamenávame, že daňový poriadok od 1. 1. 2012 upravuje podanie dodatočného daňového priznania nielen z dôvodu spresnenia sumy daňovej povinnosti alebo nároku na nadmerný odpočet, alebo vlastnej daňovej povinnosti, alebo nároku na vrátenie dane, ale aj z dôvodu zistenia nesprávnych údajov v riadnom daňovom priznaní, ktorých oprava nemá vplyv na výšku daňovej povinnosti alebo nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nároku na vrátenie dane, ako aj podanie dodatočného daňového priznania z titulu nesprávne vykázanej daňovej straty a aj oprávnenosť podania dodatočného daňového priznania pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Z uvedeného vyplýva, že sa rozšírili dôvody, ktoré umožňujú tieto chyby opraviť podaním dodatočného daňového priznania tak, aby údaje v podanom daňovom priznaní boli čo najsprávnejšie a daňová povinnosť za príslušné zdaňovacie obdobie bola vyčíslená čo najpresnejšie.

Problematiku spôsobu a postupu povinnosti alebo oprávnenosti podania dodatočného daňového priznania okrem daňového poriadku upravujú aj niektoré hmotnoprávne (daňové) zákony. Napr. zákon o miestnych daniach, ktorý upravuje aj postup pri podaní dodatočného daňového priznania k vybraným druhom miestnych daní.

Pre úplnosť uvedenej problematiky je potrebné uviesť, že ustanovenie § 16 daňového poriadku upravuje podanie opravného daňového priznania a podanie dodatočného daňového priznania.

Podanie opravného daňového priznania (odsek 1) súvisí s podaním (riadneho) daňového priznania. Za opravné daňové priznanie sa považuje každé daňové priznanie, ktoré daňovník podá do uplynutia ustanovenej lehoty na jeho podanie a ak je podané po podaní prvého (riadneho) daňového priznania. Daňový subjektmôže pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podať aj niekoľko opravných daňových priznaní, pričom posledné opravné daňové priznanie podané napr. v posledný deň na jeho podanie sa považuje za (riadne) daňové priznanie podané v ustanovenej lehote. Správca dane na predchádzajúce opravné daňové priznania (bez ohľadu na to, koľko ich bolo podaných) pri vyrubení dane neprihliada, t. j. akoby neboli podané; rovnako za záväzné sa považujú údaje o príjmoch a nákladoch, daňovej povinnosti a ostatné údaje uvedené v daňovom priznaní, ktoré bolo podané ako posledné opravné v ustanovenej lehote na podanie daňového priznania; posledné opravné daňové priznanie je rozhodujúce na vyrubenie dane.

Ustanovenie § 16 ods. 2 až 9 daňového poriadku upravuje prípady podania dodatočného daňového priznania, z ktorých vyplýva, že daňový subjekt:

a) je povinný podať dodatočné daňové priznanie alebo

b) je oprávnený (má možnosť ale nie povinnosť) podať dodatočné daňové priznanie, alebo

c) nemôže podať dodatočné daňové priznanie.

Podanie dodatočného daňového priznania k DPH osobitne upravuje § 16 ods. 2 daňového poriadku, t. j. ustanovuje, čo má platiteľ dane vykonať, ak zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako uviedol v (riadnom) daňovom priznaní, v akej lehote má toto dodatočné daňové priznanie podať a v akej lehote má tento rozdiel dane (nadmerný odpočet alebo vrátenie dane) zaplatiť. To znamená, že ak daňový subjekt zistí tieto skutočnosti, je povinný ich uviesť do dodatočného daňového priznania a priznanie podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, a v rovnakej lehote, ktorá je totožná s lehotou na podanie dodatočného daňového priznania, je táto daň aj splatná. Rozdiel dane alebo nadmerného odpočtu uvedený v dodatočnom daňovom priznaní je daňový subjekt povinný zaplatiť alebo uplatnený nárok na vrátenie spotrebných daní vrátiť v rovnakej lehote, ako je povinný podať dodatočné daňové priznanie – rovnaký postup splatnosti tohto rozdielu dane ako pri (riadnom) daňovom priznaní.

Prípady, z ktorých vyplýva povinnosť podať dodatočné daňové priznanie

Z dôvodu jednoznačnosti určenia lehoty na podanie dodatočného daňového priznania bola s účinnosťou od 1. januára 2014 v § 16 ods. 3 spresnená lehota na jeho podanie.

Daňový subjekt je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistí, že:

a) daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená, alebo nadmerný

odpočet má byť nižší alebo nárok na vrátenie dane má byť nižší ako správcom dane priznaný,

b) daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie,

c) daňová strata je nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Prípady, z ktorých vyplýva oprávnenosť podať dodatočné daňové priznanie

Ustanovenie § 16 ods. 4 rozoberá oprávnenosť podať dodatočné daňové priznanie, z podania ktorého vzniká pre daňovníka preplatok na už zaplatenej dani alebo aj vrátenie nadmerného odpočtu.

Oprávnenosť podať dodatočné daňové priznanie znamená, že daňový subjekt je oprávnený (t. j. môže sa rozhodnúť, či podá alebo nepodá dodatočné daňové priznanie) podať dodatočné daňové priznanie, t. j. právo, ktoré mu toto ustanovenie umožňuje, nemusí využiť. Oprávnenosť alebo možnosť podať dodatočné daňové priznanie sa vzťahuje na prípady, ak daňový subjekt zistí, že:

a) daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší,

b) daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená,

c) daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo

d) daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Zjednotenie lehoty na podanie dodatočného daňového priznania pre všetky skutočnosti, z ktorých vyplýva povinnosť alebo oprávnenosť podať dodatočné daňové priznanie

Z dôvodu možnosti uplatnenia lehoty na podanie dodatočného daňového priznania na nižšiu daňovú povinnosť je potrebné uviesť, že s účinnosťou od 1. januára 2013 došlo k zjednoteniu lehoty na podanie dodatočného daňového priznania podaného z dôvodu vyššej alebo nižšej daňovej povinnosti. Zároveň je potrebné tiež uviesť, že aj na podanie dodatočného daňového priznania sa vzťahuje § 69 daňového poriadku o zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania je päť rokov začína plynúť od konca roka, v ktorom bol daňovník povinný podať daňové priznanie.

Znenie § 16 ods. 5 sa vzťahuje na prípady podania dodatočného daňového priznania podľa odseku 4, t. j. na nižšiu sumu dane alebo na nižšiu sumu uplatneného nadmerného odpočtu, alebo na nižší nárok na vrátenie dane, t. j. na prípady, keď vzniká daňovníkovi preplatok na dani alebo nárok na čerpanie nadmerného odpočtu zo štátneho rozpočtu.

Pre daňovníka je dôležitá nasledovná skutočnosť:

Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie podľa odseku 4, t. j. na nižšiu daňovú povinnosť alebo na vyššiu daňovú stratu, v posledný rok lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku, lehota na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie. Daňovník v tejto predĺženej lehote, ktorá je určená len pre správcu dane za účelom vykonania kontroly údajov uvedených v dodatočnom daňovom priznaní, nemôže už podať „ďalšie“ dodatočné daňové priznanie.

Praktický postup:

Daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie aj za zdaňovacie obdobie pred účinnosťou tohto ustanovenia. Pri počítaní plynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane je daňovník oprávnený, t. j. má možnosť podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2008 do konca roka 2014, ak zistil skutočnosti na jeho podanie, pričom predĺženie lehoty o ďalší rok sa vzťahuje len na správcu dane, ktorý v tomto šiestom roku vykoná kontrolu oprávnenosti vrátenia preplatku na dani z príjmov alebo oprávnenosti uplatnenia nároku na nadmerný odpočet.

Oprávnený podať dodatočné daňové priznanie je aj daňový subjekt, ktorý v oblasti daní uplatňujemedzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak tento daňovník zistí, že daň uvedená v daňovom priznaní má byť nižšia, dodatočné daňové priznanie môže podať najneskôr však do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie nadväzne na § 69 ods. 5 daňového poriadku.

Ide o preverenie zdanenia príjmov v súvislosti s uplatnením medzinárodných zmlúv v oblasti dane z príjmov, ktorými je SR viazaná a ich uplatnenie má prednosť pred vnútroštátnou legislatívou – ale len z hľadiska zdaňovania týchto príjmov nadväzne na § 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

Medzinárodné zmluvy neriešia problematiku podania dodatočného daňového priznania. V prípade opravy nesprávneho zdanenia príjmov, ktorých zdroj je v zahraničí, sa postupuje podľa § 16 daňového poriadku.

To znamená, že ustanovenie § 16 daňového poriadku sa uplatňuje aj na podanie dodatočného daňového priznania pre všetky druhy daní vrátane uplatnenia medzinárodných zmlúv v oblasti zamedzenia dvojitého zdanenia.

Pre úplnosť poznamenávame, že počítanie lehoty pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane sa posudzuje podľa § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku.

Kedy nie je možné podať dodatočné daňové priznanie

Ustanovenie § 16 daňového poriadku upravuje okrem prípadov vzniku povinnosti a oprávnenosti podať dodatočné daňové priznania aj prípady, kedy nemožno podať dodatočné daňové priznanie.

Jedným z prípadov, pri ktorých nemožno dodatočné daňové priznanie podať, je prípad, ak je daň určená podľa pomôcok (odsek 7). To znamená, že ak správca dane pri určení daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie uplatní inštitút určenia dane podľa pomôcok (§ 48 – § 49 daňového poriadku), t. j. daň určil podľa pomôcok alebo správca dane doručil daňovému subjektu oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie uvedené v tomto oznámení, daňový subjekt už nemôže podať dodatočné daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie. Zároveň je potrebné uviesť, že pri určení dane podľapomôcok nemožno podať dodatočné daňové priznanie ani po vydaní právoplatného rozhodnutia o vyrubení dane podľa pomôcok. Ďalšie prípady, kedy nemožno podať dodatočné daňové priznanie, sú uvedené v § 16 ods. 8 a 9.

Daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, a to odo dňa:

• spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly,
• doručenia oznámenia o daňovej kontrole,
• doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo,
• doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo.

Vo všetkých uvedených prípadoch nemožno podať dodatočné daňové priznanie až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku nezačne, dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.

V prípade, že daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobie v lehote na vydanie rozhodnutia, t. j. prebieha vyrubovacie konanie, správca dane toto dodatočné daňové priznanie neakceptuje, o čom daňový subjekt písomne upovedomí.

Po ukončení daňovej kontroly možno podať dodatočné daňové priznanie, a to až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia prislúchajúceho k vykonanej daňovej kontrole a na skutočnosti, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.

Z uvedeného vyplýva, že dodatočné daňové priznanie nemožno podať po právoplatnom rozhodnutí prislúchajúcom k daňovej kontrole príslušného zdaňovacieho obdobia na skutočnosti, ktoré boli predmetom daňovej kontroly.

Napr. ak predmetom daňovej kontroly bola kontrola správnosti zahrnutia výšky odpisov hmotného alebo nehmotného majetku ako daňového výdavku, daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie na tieto daňové výdavky, ak dodatočne zistí iné skutočnosti.

Osobitosti podania dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (§ 52b ods. 3 zákona o dani z príjmov)

Daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou (podnikateľ aj nepodnikateľ),je s účinnosťou od 1. januára 2007 podľa § 52b ods. 3 zákona o dani z príjmov umožnené podať dodatočné daňové priznanie z dôvodu, že fyzická osoba si uplatní vrátenie dane podľa § 45 ods. 4 ZDP zrážanej podľa Smernice Rady č. 2003/48/ES o zdaňovaní príjmov z úspor v podobe výplaty úrokov (ďalej len „smernica“) z úrokového príjmu plynúceho z vkladov na vkladných knižkách, cenných papierov a iných termínovaných vkladov (§ 49a ods. 7 ZDP) aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach až do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa § 69 daňového poriadku.

Zo smernice vyplýva povinnosť pre každý členský štát EÚ umožniť fyzickej osobe uplatniť vrátenie zrážanej dane podľa smernice a odstrániť v domácich zákonoch všetky prekážky, ktoré by obmedzovali možnosť fyzickej osobe ako konečnému príjemcovi úrokového príjmu podať dodatočné daňové priznanie, a tak zabezpečiť vrátenie tejto dane.

Na uplatnenie tohto postupu pri podaní dodatočného daňového priznania za účelom vrátenia zrážanej dane z úrokového príjmu podľa smernice nadväzne na § 45 ods. 4 a § 52b ods. 3 zákona o dani z príjmov sa vzťahuje lehota na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa § 69 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého možno priznať nárok na vrátenie dane najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, keďže ide o príjem zo zahraničia.

Uvedený postup podania dodatočného daňového priznania za účelom vrátenia dane zrážanej z vyplateného úrokového príjmu podľa smernice je možné uplatniť podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2005 (najneskôr do konca roku 2016) a nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom sa mení len výška zrážanej dane, ktorá je pre rok 2013 vo výške 35 %.

Poznámka redakcie:
§ 16 daňového poriadku

4.1 Podanie dodatočného daňového priznania k DPH

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) neupravuje postup podania dodatočného daňového priznania.

Problematiku postupu podania dodatočného daňového priznania k DPH, ako je už uvedené vyššie, upravuje § 16 daňového poriadku; toto ustanovenie sa vzťahuje na podanie dodatočného daňového priznania za všetky druhy daní, ktoré spravuje správca dane, ktorým je daňový úrad.

Dodatočné daňové priznanie k DPH je platiteľ dane povinný podať alebo je oprávnený podať (nemá povinnosť, ale má možnosť toto právo využiť) v prípadoch, ak zistí, že:

• suma vlastnej daňovej povinnosti, ktorú uviedol v daňovom priznaní, má byť vyššia alebo nižšia,
• suma nároku na vrátenie nadmerného odpočtu uplatneného v daňovom priznaní má byť nižšia alebo vyššia,
• daňové priznanie k DPH neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje.

Rovnako ako pri dani z príjmov, ani pri dani z pridanej hodnoty, ak správca dane začal daňovú kontrolu, platiteľ dane nemôže podať dodatočné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daňová kontrola vykonáva, a to:

• odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly,
• odo dňa doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo,
• odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa až dodatočné daňové priznanie týkalo, a to až do doručenia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne, dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.

Aj pri podaní dodatočného daňového priznania k DPH platí postup, že platiteľ dane môže znížiť alebo zvýšiť vlastnú daňovú povinnosť alebo nadmerný odpočet na základe

dodatočného daňového priznania len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.

4.2 Podanie dodatočného kontrolného výkazu a dodatočného súhrnného výkazu

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že platiteľ dane podáva okrem dodatočného daňového priznania k DPH podľa § 16 daňového poriadku aj ďalšie predpísané tlačivá, ktorými je súhrnný výkaz a kontrolný výkaz. Po splnení podmienok podľa § 80 zákona o DPH je platiteľ dane povinný podať správcovi dane aj súhrnný výkaz a po splnení podmienok podľa § 78a je povinný podať aj kontrolný výkaz.

Podanie dodatočného súhrnného výkazu alebo dodatočného kontrolného výkazu neupravuje daňový poriadok, ale zákon o dani z pridanej hodnoty v ustanovení:

• § 78a ods. 9 – podanie dodatočného kontrolného výkazu
• § 80 ods. 8 – podanie dodatočného súhrnného výkazu

Povinnosť podať dodatočný kontrolný výkaz alebo dodatočný súhrnný výkaz vzniká platiteľovi dane v prípade, ak zistí po lehote na podanie:

a) kontrolného výkazu, že údaje v podanom kontrolnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne; v dodatočnom kontrolnom výkaze uvedie len doplnené alebo opravené údaje,

b) súhrnného výkazu, že údaje v podanom súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne; v dodatočnom súhrnnom výkaze uvedie len doplnené alebo opravené údaje.

S účinnosťou od 1. januára 2014 platiteľ dane doručuje podľa § 14 daňového poriadku všetky podania vrátane podania tlačív (napr. daňové priznania, opravné alebo dodatočné daňové priznanie, kontrolný výkaz, opravný a dodatočný kontrolný výkaz, súhrnný výkaz, opravný alebo dodatočný súhrnný výkaz) len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne podpísané zaručeným elektronickým podpisom (ZEP) alebo na základe uzatvorenej dohody so správcom dane o elektronickom doručovaní podaní podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku.

To znamená, že daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie k DPH na vyššiu vlastnú daňovú povinnosť (VDP) alebo na nižší nadmerný odpočet (NO), keď túto skutočnosť – nezrovnalosť – zistí, a to do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom túto skutočnosť zistí. V tejto lehote aj platiteľ dane je povinný rozdiel VDP zaplatiť a rozdiel neoprávnene uplatneného NO vrátiť.

Aj podanie dodatočného daňového priznania k DPH na vyššiu VDP, ako aj na nižší NO je viazané na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa § 69 daňového poriadku.

Dodatočné daňové priznanie k DPH je platiteľ dane povinný podať najneskôr do piatich rokov od konca roku, v ktorom vznikla tomuto platiteľovi povinnosť podať daňové priznanie. To znamená, že ak uplynula päťročná lehota na zánik práva vyrubiť daň aj v prípade zistenia, že platiteľ bol povinný zaplatiť vyššiu sumu VDP v porovnaní s VDP uvedenú v daňovom priznaní a správca dane nevykonal úkon na jej predĺženie podľa § 69 ods. 3 daňového poriadku, zaniká lehota na podanie dodatočného DP k DPH a rovnako aj na zaplatenie rozdielu VDP alebo vrátenia NO.

Poznámka redakcie:
§ 78a ods. 9 zákona o DPH
§ 80 ods. 8 zákona o DPH

Tlačivá daňového priznania k jednotlivým druhom daní, súhrnného výkazu a kontrolného výkazu sú tlačivami predpísanými, ktorých vzor ustanovuje Ministerstvo financií SR všeobecne záväzným právnym predpisom zverejňovaným v Zbierke zákonov a vo Finančnom spravodajcovi. Nemožno ho nahradiť iným, daňovníkom samostatne vyhotoveným tlačivom. To znamená, že vzor týchto tlačív nie je odporúčaným tlačivom, ako je to v iných prípadoch, napr. tlačivo ročného zúčtovania zamestnanca, ale je tlačivom záväzným a predpísaným.

Na týchto predpísaných tlačivách je daňovník povinný označiť, aký druh daňového priznania podáva; či ide o podanie riadneho alebo opravného, alebo dodatočného daňového priznania. Rovnako označí aj kontrolný výkaz alebo súhrnný výkaz.

V podanom dodatočnom priznaní sa vyznačia len rozdiely oproti údajom uvedeným v podanom daňovom priznaní alebo rozdiely oproti rozhodnutiu. V dodatočnom kontrolnom výkaze alebo v dodatočnom súhrnnom výkaze platiteľ dane vyznačí len doplnené a opravené údaje.

Pri podaní dodatočného daňového priznania daňovník okrem základných údajov v podanom dodatočnom daňovom priznaní vyplní príslušný oddiel, ktorý pojednáva o rozdiele dodatočného daňového priznania; pri podaní dodatočného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby daňovník uvedie aj dátum zistenia inej daňovej povinnosti alebo inej daňovej straty.

Dodatočné daňové priznanie je možné podať osobne, poštou a elektronickými prostriedkami v predpísanej forme podľa § 13 a § 14 daňového poriadku.

Dodatočné daňové priznanie daňovník podáva vecne príslušnému správcovi dane.

Poznámka redakcie:
§ 13 a § 14 daňového poriadku

Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné úpravy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) upravuje podanie dodatočného daňového priznania u nasledovných druhov miestnych daní v § 99c – opravné priznanie a dodatočné priznanie. Ustanovenie § 99c zákona o miestnych daniach upravuje podanie opravného a aj dodatočného daňového priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich, ak daňovník neuviedol správne údaje na vyrubenie dane.

Podľa § 99c ods. 2 zákona o miestnych daniach je daňovník povinný podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že v daňovom priznaní k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich neuviedol správne údaje na vyrubenie dane. Dodatočným priznaním nie je možné meniť účel využitia stavby! Tieto dodatočné daňové priznania alebo niektoré z nich je povinný daňovník podať najneskôr do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie k uvedeným druhom miestnych daní alebo niektorej z nich alebo čiastkové priznanie k týmto daniam alebo niektorej z nich.

Pri podaní dodatočného daňového priznania k dani z motorových vozidiel sa postupuje podľa § 16 daňového poriadku. Dodatočné daňové priznanie na vyššiu daňovú povinnosť na dani z motorových vozidiel je daňovník povinný podať a dodatočnú daň aj zaplatiť v prípade, ak napríklad:

• uviedol pri počte uvedených vozidiel, ktoré boli v predmetnom zdaňovacom období predmetom dane, nesprávny počet mesiacov používania vozidla v sledovanom zdaňovacom období z dôvodu nesprávne uvedeného dátumu vzniku daňovej povinnosti,
• uviedol nesprávne sadzby dane,
• nesprávne posúdil vozidlá ako predmet dane (daňovník mohol špeciálne vozidlo považovať za vozidlo, ktoré nie je predmetom dane, lebo takto bolo označené v dokladoch vozidla, ale už ďalej nesledoval, či sú súčasne splnené ďalšie podmienky na vymedzenie predmetu dane),
• uplatnil zníženie dane z titulu kombinovanej dopravy, ktorej podmienky však nesplnil, alebo
• použil vozidlo pravidelnej autobusovej dopravy nielen vo výkone vo verejnom záujme, ale aj na podnikanie.

Daňovník je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie pri dani z motorových vozidiel na nižšiu daňovú povinnosť a správca dane vráti daňovníkovi preplatok na tejto dani v prípade, ak daňovník napríklad:

• nezaradil vozidlo do najbližšej nižšej daňovej skupiny, než do akej by v skutočnosti patrilo podľa údajov v dokladoch o vozidle,
• neuplatnil zníženie dane vo výške 50 % prostredníctvom podaného daňového priznania pri vozidle, ktoré sa použilo v zdaňovacom období v rámci kombinovanej dopravy v súlade so zákonom o miestnych daniach,
• zaplatil daň v plnej výške za vozidlo, pri ktorom v priebehu zdaňovacieho obdobia zanikla daňová povinnosť.

Poznámka redakcie:
§ 99c zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach

Podaním dodatočného daňového priznania, dodatočného kontrolného výkazu a dodatočného súhrnného výkazu je daňovníkovi umožnené upraviť dodatočne zistené rozdiely daňovej povinnosti alebo nároku na vrátenie nadmerného odpočtu v porovnaní s údajmi uvedenými v podanom daňovom priznaní a upraviť aj neúplné alebo nesprávne údaje uvedené v daňovom priznaní, kontrolnom výkaze alebo súhrnnom výkaze.

Všetky tieto zistenia, ako sú nesprávnosti uvedených údajov v predložených tlačivách (daňové priznanie, kontrolný výkaz, súhrnný výkaz), sa považujú za porušenia povinností a vo svojej skutkovej podstate majú charakter správneho deliktu podľa § 154 daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa § 155 daňového poriadku, ak vzniká pre správcu dane povinnosť pokutu uložiť.

Podľa § 154 daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí osoba (právnická osoba, fyzická osoba – podnikateľ, fyzická osoba – nepodnikateľ alebo iná osoba), ak vykonala úkon po ustanovenej lehote alebo po lehote uvedenej vo výzve správcu dane.

Podanie dodatočného daňového priznania ako správny delikt upravuje § 154 ods. 1 písm. e), písm. i) a písm. j) daňového poriadku.

Správnym deliktom podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku je, ak daňový subjekt uvedie v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal daňový subjekt v daňovom priznaní uviesť.

Správnym deliktom podľa § 154 ods. 1 písm. i) daňového poriadku je, ak daňový subjekt uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje:

a) zvýšenie dane,

b) zníženie nadmerného odpočtu,

c) zníženie uplatneného vrátenia dane,

d) zníženie uplatneného nároku podľa osobitného predpisu.

Správnym deliktom podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku je, ak daňový subjekt alebo iná osoba nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa daňového poriadku alebo osobitných zákonov, pričom nejde o správny delikt podľa písmen a) až i).

Poznámka redakcie:
§ 154 ods. 1 písm. e), písm. i) a písm. j) daňového poriadku
§ 155 daňového poriadku

Uložiť pokutu za zistené porušenie daňového poriadku alebo osobitných predpisov je pre správcu dane (daňový úrad, colný úrad alebo obec) povinnosť; daňový poriadok už neumožňuje správcovi dane rozhodnúť sa, či pokutu uložiť.

Postup pri uložení pokuty, ako aj výšku uloženej pokuty upravuje ustanovenie daňového poriadku v § 155 – Pokuty.

Uloženie pokuty za podanie dodatočného daňového priznania upravujú nasledovné odseky § 155 daňového poriadku:

• podľa odseku 1 písm. f) správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ďalej len „ZÚS ECB“) a sumy:
  • bod 1: o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím podľa § 68 daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f),
  • bod 4: súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní;
• podľa odseku 1 písm. g) vo výške rovnajúcej sa súčinu 1,5-násobku (t. j. v polovičnej výške) ZÚS ECB a rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i), ak dodatočné daňové priznanie podá daňový subjekt sám bez výzvy správcu dane.

Pri uplatnení ZÚS ECB sa postupuje podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku; ak trojnásobok ZÚS ECB v prípadoch uloženia pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. f) daňového poriadku nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok ZÚS ECB v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5 % (polovičnú výšku ZÚS ECB), pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5 % z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).

Pri ukladaní pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. f) sa uplatňuje ZÚS ECB platná v deň doručenia rozhodnutia podľa § 68 daňového poriadku a pri ukladaní pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. g) sa uplatňuje ZÚS ECB platná v deň podania dodatočného daňového priznania.

Ak daňový subjekt podá ďalšie dodatočné daňové priznania, pokuta sa vypočíta spôsobom podľa § 155 ods. 1 písm. g) z rozdielu medzi sumou uvedenou v poslednom dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní.

Dôležitá informácia pre daňovníka:

Správca dane (daňový úrad, colný úrad a obec) je povinný pokutu uložiť, ak sa daňový subjekt dopustí správneho deliktu podľa § 154 daňového poriadku, v danom prípade za podanie dodatočného daňového priznania. Pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo 5 rokov od konca roka, v ktorom sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) až d), i) a j) alebo od konca roka, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h) daňového poriadku.

Poznámka redakcie:
§ 155 daňového poriadku

Prípady podania dodatočného daňového priznania, za ktoré sa pokuta neuloží, upravujú:

• § 155 daňového poriadku,

• § 32 a § 40 zákona o dani z príjmov

a) V § 155 daňového poriadku sú uvedené prípady, kedy za podanie podania dodatočného daňového priznania správca dane pokutu neuloží.

Podľa § 155 ods. 7 daňového poriadku správca dane pokutu neuloží, ak:

• daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu,
• daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži uplatnené vrátenie dane uvedené v daňovom priznaní pred jej vrátením podľa osobitného predpisu.

Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, pokutu neuloží, ak nepresiahne 5 €, ak je správcom dane obec, pokutu neuloží, ak nepresiahne 3 €.

b) Ustanovenie § 32 zákona o dani z príjmov upravuje prípady podania dodatočného daňového priznania fyzickej osoby vrátane podania dodatočného daňového priznania po vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 38 zákona o dani z príjmov, za ktoré správca dane pokutu neuloží.

Správca dane pokutu podľa § 155 daňového poriadku neuloží a podanie dodatočného daňového priznania sa nepovažuje za správny delikt podľa § 154 daňového poriadku, ak ide o podanie dodatočného daňového priznania:

• podľa § 32 ods. 8 zákona o dani z príjmov osobe, ktorá podáva dodatočné priznanie za zomretého daňovníka z dôvodu, že budú tejto osobe (zákonný zástupca, právny zástupca alebo zástupca) vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomretého daňovníka; táto osoba je povinná podať dodatočné daňové priznanie;
• podľa § 32 ods. 11 zákona o dani z príjmov z dôvodu, že bol daňovníkovi spätne priznaný dôchodok k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu; tento daňovník podáva dodatočné daňové priznania za tieto zdaňovacie obdobie samostatne;
• podľa § 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov z dôvodu dodatočne prijatého zdaniteľného príjmu, vrátane dodatočne zaplatených výdavkov súvisiacich so zdaniteľnými príjmami po skončení činnosti.

c) Ustanovenie § 40 zákona o dani z príjmov v odseku 7 upravuje prípad podania dodatočného daňového priznania z dôvodu nesprávnych údajov uvedených na Potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti vystavenom zamestnávateľom pre zamestnanca podľa § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov; ak nesprávne údaje na tomto doklade zistil zamestnanec alebo zamestnávateľ a nesprávne údaje opraví v ustanovenej lehote, správca dane pokutu neuloží.

Zhrnutie dôvodov na podanie dodatočného daňového priznania:

• povinnosť podať dodatočné daňové priznanie pri zistení vyššej daňovej povinnosti,
• povinnosť podať dodatočné daňové priznanie pre nesprávne údaje uvedené v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty,
• povinnosť podať dodatočné daňové priznanie pri zistení nižšej daňovej straty,
• oprávnenosť podať dodatočné daňové priznanie pri zistení nižšej daňovej povinnosti,
• oprávnenosť podať dodatočné daňové priznanie pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná,
• oprávnenosť podať dodatočné daňové priznanie pre nesprávne údaje uvedené v podanom daňovom priznaní,
• oprávnenosť podať dodatočné daňové priznanie pri zistení vyššej daňovej straty,
• nemožnosť podať dodatočné daňové priznanie v prípadoch, ktoré ustanovuje daňový poriadok,
• povinnosť, ako aj oprávnenosť podať dodatočné daňové priznanie v lehote pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

Poznámka redakcie:
§ 155 daňového poriadku
§ 32 ods. 8 až 12 zákona o dani z príjmov
§ 40 ods. 7 zákona o dani z príjmov