Podnikanie manželov

Právne aspekty bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Spoločenstvo vlastníckych práv manželov k veciam, ktoré nadobudli manželia počas trvania manželstva, je upravené osobitnou formou – formou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Právna úprava BSM je obsiahnutá v druhej časti v druhej hlave Spoluvlastníctvo, a to v § 143 – § 151 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).

BSM môže existovať len v naviazanosti na manželstvo. Subjektmi BSM nemôžu byť iné osoby ako manželia. Jeho vznik a trvanie je podmienené existenciou manželstva, pričom len vo výnimočných prípadoch zákon umožňuje zánik BSM, a to i napriek tomu, že manželstvo naďalej pokračuje (napr. ak súd zruší BSM). BSM však nemôže trvať ďalej, ak manželstvo zanikne.

Jedným z charakteristických znakov BSM je, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na svojom vlastníckom práve tak, ako je to určené pri podielovom spoluvlastníctve, kde spoluvlastnícky podiel je presne vymedzený (napr. 1/3, 10 %...). Vyjadruje tak hospodársku jednotu manželov a rovnaké hospodárske postavenie manželov.

Právna úprava BSM je v Občianskom zákonníku pomerne kogentná.

Umožňuje manželom dohodou modifikovať zákonné BSM, pokiaľ ide o jeho rozsah, časový okamih jeho vzniku, prípadne o správu spoločného majetku, avšak manželia nemôžu BSM vylúčiť úplne. BSM vzniká priamo zo zákona a manželom neumožňuje jeho vznik úplne vylúčiť, t. j. u nás sú tzv. predmanželské dohody vylučujúce vznik BSM, s ktorými sa stretáme v zahraničí, neplatné. Manželia majú iba možnosť zákonom stanoveným spôsobom modifikovať BSM (k možnostiam modifikácie BSM dohodou manželov sa vrátime neskôr). V takomto prípade ide o modifikované BSM. Rozoznávame tak zákonné BSM a modifikované BSM.

Vznik zákonného BSM

Zákonné BSM (dohodou nemodifikované BSM) vzniká momentom uzavretia manželstva. Od tohto momentu manželia za predpokladu, že manželstvo právne trvá, BSM nezaniklo (napr. rozhodnutím súdu) a vec môže byť v súlade s Občianskym zákonníkom nadobudnutá do BSM, nadobúdajú veci do svojho BSM. Samozrejme, musí dôjsť aj k ďalšej skutočnosti, a to skutočnosti, na základe ktorej sa nadobúda vlastnícke právo (napr. kúpna zmluva). Osobitnú úpravu obsahuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v prípade vyhlásenia konkurzu na jedného z manželov. Ak úpadca počas konkurzu uzavrie manželstvo, BSM vzniká až zrušením konkurzu. V tomto prípade tak nedochádza k súčasnému vzniku manželstva a BSM, ale k vzniku BSM dôjde až ku dňu zrušenia konkurzu.

Rozsah zákonného BSM

V súlade so znením § 143 Občianskeho zákonníka v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Predmetom BSM môžu byť všetky veci okrem tých, ktoré môžu byť podľa osobitného zákona iba vo vlastníctve štátu, prípadne určených právnických osôb. Do BSM tak patria najmä príjmy vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, príjmy vyplývajúce zo sociálneho poistenia. Do BSM taktiež patria aj výnosy, úžitky a prírastky z vecí, a to bez ohľadu na to, či vec samotná je vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, v podielovom spoluvlastníctve manželov alebo v BSM. Príjmy z podnikania taktiež patria do BSM, pokiaľ nedošlo k zrušeniu BSM súdom počas jeho trvania.

Z ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že Občiansky zákonník niektoré veci vyníma z BSM s ohľadom na tieto kritériá:

• čas nadobudnutia veci

Pri určení, či vec patrí do BSM alebo nie, je rozhodujúci okamih nadobudnutia veci. Do BSM patria iba veci nadobudnuté po vzniku BSM. Veci, ktoré jeden z manželov nadobudol pred vznikom BSM, do BSM nepatria a sú výlučným vlastníctvom tohto manžela. Do BSM nebude patriť ani vec, ktorá bola získaná výmenou za vec nachádzajúcu sa vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, v tomto prípade ide iba o transformáciu majetku. Ak manželia spoločne nadobudli vec pred vznikom BSM, nadobudli túto vec do podielového spoluvlastníctva.

• spôsob nadobudnutia veci

Občiansky zákonník vylučuje z BSM veci získané dedením. To znamená, že ak by boli dedičmi obaja manželia, zdedenú vec by nadobudli do podielového spoluvlastníctva a nie do BSM. Ak by bol dedičom jeden z manželov, zdedenú vec by nadobudol do svojho výlučného vlastníctva.

Taktiež sú z BSM vylúčené dary. Ak je obdarovaným jeden z manželov, darovanú vec nadobudne do svojho výlučného vlastníctva. Ak sú obdarovaní obaja manželia, darovanú vec nadobúdajú do podielového spoluvlastníctva. V prípade, ak sú pochybnosti o tom, či vec nadobúda manžel do svojho výlučného vlastníctva alebo či vec nadobúdajú manželia do svojho podielového spoluvlastníctva, je rozhodujúci úmysel darcu. Osobitnú otázku predstavujú dary medzi manželmi. Občiansky zákonník darovanie medzi manželmi osobitne neupravuje. Súdna prax zaujala stanovisko, že darovanie medzi manželmi je možné len z majetku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve manželov. Takýto dar by obdarovaný manžel nadobudol do svojho výlučného vlastníctva. Ak by jeden z manželov daroval vec patriacu do BSM druhému manželovi, nešlo by o platné darovanie. V takomto prípade by išlo iba o hospodárenie so spoločným majetkom manželov.

Občiansky zákonník vylučuje z BSM aj veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Predpismi o reštitúcii majetku treba rozumieť najmä zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov a zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému hospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

• účel, na ktorý vec slúži

V prípade, ak vec podľa svojej povahy slúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jednému z manželov, táto vec nepatrí do BSM a je vo výlučnom vlastníctve tohto manžela. Rozhodujúce je to, či vec skutočne slúži uvedenému účelu. Nerozhoduje, akej hodnoty je vec. Každý z manželov má však právo v prípade, ak dôjde k vysporiadaniu BSM, požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na samostatný majetok druhého manžela.

Obsah zákonného BSM

Vzťahy manželov k tretím osobám

Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí manželov môže vybavovať každý z manželov samostatne. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Občiansky zákonník ustanovuje iba súhlas oboch manželov, nevyžaduje priame konanie oboch manželov súčasne. Forma súhlasu nie je ustanovená, súhlas môže byť výslovný (ústny alebo písomný) alebo aj konkludentný. Súhlas môže byť udelený pred uskutočnením úkonu alebo aj po ňom. V prípade, ak tento súhlas nie je daný, právny úkon je neplatný. Ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, čo znamená, že manžel, bez súhlasu ktorého bol právny úkon urobený, sa musí domáhať neplatnosti právneho úkonu do uplynutia premlčacej doby, inak právny úkon bude mať následky platného právneho úkonu. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem „bežné veci“. Je preto potrebné posudzovať každú situáciu osobitne. Za bežnú vec možno napríklad považovať nákup potravín. Darovanie nehnuteľnosti, prípadne väčšej finančnej čiastky však nemôže byť považované za bežnú vec a v takom prípade by bol potrebný súhlas druhého manžela.

Osobitné ustanovenia obsahuje Občiansky zákonník v prípade začatia podnikateľskej činnosti jedného z manželov. Na použitie majetku v BSM potrebuje manžel – podnikateľ, pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Skutočnosť, že jeden z manželov začne podnikať, pričom bude využívať majetok patriaci do BSM, výrazne zasahuje do majetkových práv a povinností manželov, preto Občiansky zákonník z dôvodu ochrany druhého manžela vyžaduje pri začatí podnikania jeho súhlas. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. Ani v tomto prípade Občiansky zákonník neustanovuje formu súhlasu. Právna teória zastáva názor, že v takomto prípade, ak bol právny úkon vykonaný bez súhlasu druhého manžela, ide o absolútne neplatný právny úkon.

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Manželia sú teda priamo zo zákona zaviazaní solidárne, t. j. veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden z manželov, povinnosť druhého zanikne. Takisto v prípade, ak majú manželia postavenie veriteľa, ich dlžník je oprávnený plniť ktorémukoľvek z manželov, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnením jednému z manželov dlh zanikne.

V prípade pohľadávky veriteľa len jedného z manželov (samostatný dlh jedného z manželov), ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť veriteľ pri výkone rozhodnutia uspokojený i z majetku patriaceho do BSM. I napriek tomu, že ide o samostatný dlh jedného z manželov, Občiansky zákonník umožňuje uspokojenie veriteľa z majetku patriaceho do BSM pri splnení podmienky, že pohľadávka vznikla za trvania manželstva. Uvedené však neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí medzi sebou uzatvorili dohodu modifikujúcu ich BSM, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do BSM. V takomto prípade nie je možné uspokojiť pohľadávku z majetku patriaceho do BSM, ale iba zo samostatného majetku dlhujúceho manžela.

Vzťahy medzi manželmi navzájom

Veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne, pričom spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Manželia sa o spôsobe užívania vecí dohodnú.

Pre túto dohodu nie je predpísaná žiadna forma, môže ísť aj o konkludentnú dohodu. V prípade, ak by sa manželia nedohodli ohľadne výkonu svojich práv a povinností vyplývajúcich im z BSM, prípadne jeden z manželov bráni druhému v užívaní spoločnej veci, rozhodne o výkone ich práv a povinností na návrh niektorého z manželov súd.

Súd môže obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do BSM, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť v prípade, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným. Návrh na obmedzenie, resp. vylúčenie z užívacieho práva k domu alebo bytu môže podať ten z manželov, na ktorom bolo fyzické alebo psychické násilie páchané, prípadne ktorému bolo vyhrážané takýmto násilím. Obmedziť, resp. vylúčiť z užívacieho práva k domu alebo bytu možno toho manžela, ktorý sa takéhoto násilia dopúšťa, prípadne ktorý takýmto násilím hrozí. Predpokladom je existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k bytu alebo domu a ich spoločné spolužitie v takomto byte alebo dome. Obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva predstavuje občianskoprávnu sankciu uloženú takémuto manželovi. Ide o výrazný zásah do vlastníckeho práva jedného z manželov, preto musí byť existencia fyzického alebo psychického násilia, prípadne hrozba takéhoto násilia v súdnom konaní náležite preukázaná. Intenzita takéhoto násilia, resp. hrozby musí byť značná a jeho dôsledkom musí byť neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. Tieto skutočnosti musí preukázať ten z manželov, voči ktorému takéto násilie, prípadne jeho hrozba smeruje a ktorý sa v dôsledku toho dožaduje obmedzenia, prípadne vylúčenia manžela z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Užívacie právo k spoločnému domu alebo bytu môže manželovi, ktorému bolo obmedzené, prípadne bol z neho úplne vylúčený, opäť obnoviť svojím rozhodnutím súd.

Zánik zákonného BSM

Obvykle BSM zaniká spolu so zánikom manželstva (smrťou jedného z manželov, vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho, rozvodom, vyhlásením neplatnosti manželstva).

Právne predpisy však upravujú aj osobitné situácie, v ktorých výnimočne dochádza k zániku BSM aj počas trvania manželstva. BSM môže zaniknúť za trvania manželstva v nasledujúcich prípadoch:

• na základe rozhodnutia súdu,
• vyhlásením konkurzu,
• právoplatným rozhodnutím súdu o uložení trestu prepadnutia majetku.

Následok zániku BSM za trvania manželstva je, že manželia veci nenadobúdajú do BSM, ale veci nadobúdajú do svojho výlučného vlastníctva, prípadne do podielového vlastníctva. Zaniknuté BSM možno obnoviť len na základe rozhodnutia súdu na návrh jedného z manželov. BSM sa v takomto prípade obnoví dňom právoplatnosti takéhoto rozhodnutia súdu. Počas obdobia od zániku BSM až po okamih jeho vysporiadania sa vzájomné vzťahy medzi manželmi riadia analogicky podľa ustanovení o BSM.

Zánik BSM rozhodnutím súdu

Občiansky zákonník upravuje dva spôsoby, kedy BSM zaniká na základe súdneho rozhodnutia. V takomto prípade zaniká BSM právoplatnosťou rozhodnutia súdu.

• Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov BSM zrušiť i za trvania manželstva. Občiansky zákonník neustanovuje konkrétne dôvody, pre ktoré má súd BSM zrušiť, musí však ísť o závažné dôvody, pre ktoré ďalšie trvanie manželstva odporuje dobrým mravom. O opodstatnenosti zrušenia rozhoduje súd osobitne v každom prípade, pričom skúma, či sú uvedené podmienky splnené.
• Súd na návrh jedného z manželov zruší BSM v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. V tomto prípade súd musí zrušiť BSM, ak jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť a zároveň druhý z manželov podal návrh súdu, aby BSM zrušil. Pokiaľ majú oprávnenie na podnikanie obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z manželov.

Občiansky zákonník upravuje aj následné vzťahy medzi manželmi po zrušení BSM z tohto dôvodu, a to v prípade, ak podnikateľskú činnosť po zrušení BSM vykonáva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom. V takomto prípade si manželia rozdelia príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou. Forma tejto zmluvy musí byť písomná a ak by nebola písomná forma dodržaná, takáto zmluva medzi manželmi by bola neplatná. Ak manželia takúto zmluvu neuzavreli, rozdelia si príjmy rovným dielom.

Zánik BSM vyhlásením konkurzu

Z dôvodu ochrany veriteľov a druhého manžela v prípade vyhlásenia konkurzu priamo zo zákona zaniká úpadcovo BSM a následne je potrebné vykonať aj jeho vysporiadanie. Dohody modifikujúce BSM úpadcu, ktoré rozširujú rozsah BSM úpadcu aj na majetok pôvodne patriaci len úpadcovi alebo zužujú rozsah BSM úpadcu v prospech jeho manžela, sú neplatné, ak boli uzatvorené šesť mesiacov pred vyhlásením konkurzu.

Zánik BSM uložením trestu prepadnutia majetku

Priamo zo zákona zaniká BSM aj uložením trestu prepadnutia majetku, a to právoplatným rozhodnutím súdu o takomto prepadnutí majetku.

Vysporiadanie BSM

Ak zanikne BSM, vykoná sa jeho vysporiadanie, t. j. usporiadanie vzájomných majetkových vzťahov zahŕňajúce aj upravenie vzájomných vzťahov k dlhom a pohľadávkam, ktoré vznikli za trvania BSM. Pri vysporiadaní sa vychádza zo zásad stanovených v Občianskom zákonníku. K vysporiadaniu dochádza navzájom medzi manželmi. V niektorých prípadoch to však neplatí a k vysporiadaniu dochádza:

• medzi pozostalým manželom a dedičmi zomretého manžela v prípade, keď dôjde k zániku BSM smrťou jedného z manželov (prípadne vyhlásením za mŕtveho jedného z manželov),
• medzi manželom a správcom konkurznej podstaty v prípade, ak dôjde k zániku BSM vyhlásením konkurzu,
• medzi manželom a štátom v prípade, ak dôjde k zániku BSM uložením trestu prepadnutia majetku.

K vysporiadaniu BSM nemôže dôjsť, pokiaľ BSM trvá. Ak by sa manželia dohodli o vysporiadaní BSM ešte pred jeho samotným zánikom, išlo by o absolútne neplatnú dohodu. Predmetom vysporiadania je všetko to, čo patrilo do BSM ku dňu jeho zániku. Pri určovaní hodnoty vecí sa však vychádza z ich ceny ku dňu vysporiadania BSM. Pri vysporiadaní nie je teda rozhodujúce, akú cenu mala vec pri zániku BSM, ale je rozhodujúca cena v čase jeho vysporiadania. V rámci vysporiadania dochádza aj k vysporiadaniu pohľadávok a dlhov manželov vzniknutých za trvania manželstva.

Vysporiadanie pohľadávok a dlhov sa však vykoná iba medzi manželmi a nedotýka sa práv tretích osôb. Veriteľom ostáva zachované právo požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z manželov, resp. bývalých manželov.

Zásady pre vysporiadanie BSM určuje § 150 Občianskeho zákonníka. Z týchto zásad sa vychádza pri vysporiadaní BSM súdnym rozhodnutím a aj v prípade vysporiadania formou dohody. V prípade dohody sa môžu manželia od týchto zásad aj odchýliť. Pri vysporiadaní sa uplatňujú nasledovné zásady:

• Podiely oboch manželov sú rovnaké, nie je však vylúčené, že by podiely boli určené v inom pomere s ohľadom na zistený skutkový stav odôvodňujúci takúto nerovnosť (napr. v prípade, ak by sa jeden z manželov s ohľadom na jeho možnosti nepričiňoval o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku). Z tejto zásady vyplýva, že tak ako sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, tak sa zároveň podieľajú na svojich spoločných dlhoch.
• Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Súd bez návrhu prihliadne na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na výlučný majetok jedného z manželov. Manžel, ktorý zo svojho samostatného majetku vynaložil prostriedky na spoločný majetok, je oprávnený požadovať vrátenie takto vynaložených prostriedkov. Na túto skutočnosť prihliadne súd na návrh manžela, ktorý vrátenie takýchto prostriedkov požaduje.
• Prihliada sa predovšetkým na potreby maloletých detí.
• Prihliada sa na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí; pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

K vysporiadaniu BSM môže dôjsť dohodou. Občiansky zákonník neustanovuje osobitnú formu pre túto dohodu v prípade vysporiadania hnuteľných vecí. Avšak ak dôjde k vysporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vysporiadali. V prípade ak, sa takáto dohoda týka nehnuteľnosti, musí mať písomnú formu a svoju účinnosť nadobudne až vkladom do katastra nehnuteľností. Právne účinky vysporiadania nastávajú dňom uzavretia tejto dohody. Ak bola uzavretá dohoda medzi manželmi o vysporiadaní BSM, už nie je možné podať návrh na vysporiadanie BSM na súd.

V prípade, ak nedôjde medzi manželmi o vysporiadaní BSM k dohode, rozhodne o jeho vysporiadaní na návrh ktoréhokoľvek z manželov súd. Občiansky zákonník stanovuje časový limit na vysporiadanie BSM dohodou alebo rozhodnutím súdu, a to trojročnú lehotu počítanú od zániku BSM. V prípade, ak počas tejto lehoty nedôjde k jeho vysporiadaniu dohodou alebo k doručeniu návrhu na súd, dôjde k jeho vysporiadaniu priamo zo zákona (k tomuto spôsobu sa vrátime neskôr). Pri vysporiadavaní BSM súdom nie je súd viazaný návrhmi účastníkov konania. Vysporiadanie zahŕňa všetok majetok patriaci do BSM a jeho výsledkom je určenie, ktoré konkrétne veci sú vo vlastníctve jedného z manželov, prípadne ktoré konkrétne veci sa nachádzajú v podielovom spoluvlastníctve. Taktiež pohľadávky a dlhy manželov sa vysporiadavajú primerane podľa uvedených zásad.

Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vysporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vysporiadané rozhodnutím súdu, zákon stanovuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že došlo k jeho vysporiadaniu. BSM tak už po uplynutí uvedenej trojročnej lehoty nie je možné vysporiadať dohodou a a ani rozhodnutím súdu. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, platí, že sa manželia vysporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre svoju potrebu, prípadne pre potrebu svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. V prípade tohto spôsobu sa nepostupuje pri vysporiadaní BSM podľa zásad stanovených v § 150 Občianskeho zákonníka.

Modifikované BSM

Ako sme už vyššie spomenuli, Občiansky zákonník poskytuje manželom možnosť upraviť si BSM odlišným spôsobom, ako je upravené v Občianskom zákonníku. Možnosť modifikovať BSM bola do nášho právneho poriadku začlenená novelou Občianskeho zákonníka, a to zákonom č. 509/1991 Zb. BSM možno však zmluvne modifikovať iba v týchto troch smeroch:

• Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah BSM

Manželia si môžu rozsah svojho BSM zúžiť tým, že v dohode vymedzia veci, ktoré budú nadobúdať do svojho výlučného vlastníctva, pričom podľa zákonnej úpravy by tieto veci nadobúdali do BSM. Manželia si môžu napríklad dohodnúť, že prírastky a úžitky vecí vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov nebudú patriť do BSM, ale budú patriť do výlučného vlastníctva manžela.

Takisto si v dohode môžu vymedziť veci, ktoré i napriek tomu, že sa podľa zákonnej úpravy nadobúdajú do výlučného vlastníctva jedného z manželov, budú nadobúdať do BSM, a tým si rozsah svojho BSM rozšíriť, napr. manželia sa môžu v dohode dohodnúť, že dary sa budú nadobúdať do BSM.

• Manželia sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku

Manželia si môžu dohodnúť odchylný spôsob správy majetku v porovnaní so zákonnou úpravou, napr. môžu si dohodnúť, že všetok majetok bude spravovaný len jedným z manželov alebo že všetok majetok bude spravovaný obidvoma manželmi spoločne.

• Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik BSM ku dňu zániku manželstva

Ide o tretiu možnosť modifikácie BSM. Manželia nadobúdajú počas trvania manželstva veci do svojho výlučného vlastníctva a môžu s nimi voľne disponovať. Okamihom zániku manželstva však veci a majetkové práva existujúce ku dňu zániku BSM tvoria BSM a budú predmetom jeho vysporiadania.

Pre uvedené dohody Občiansky zákonník požaduje formu notárskej zápisnice. V prípade, ak by dohoda nebola vyhotovená v tejto forme, je absolútne neplatná. Dohoda musí byť uzatvorená medzi manželmi, a to iba počas trvania manželstva. Dohody môžu byť uzatvorené iba do budúcna, t. j. môžu sa týkať len vecí, ktoré manželia ešte nenadobudli. Nie je možné uzavrieť dohodu týkajúcu sa už nadobudnutých vecí. Osobitné ustanovenie obsahuje Občiansky zákonník vo vzťahu manželov s modifikovaným BSM k tretím osobám. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak je tejto tretej osobe táto dohoda známa. Ak by tretej osobe nebola táto dohoda známa, postupuje sa, ako keby žiadna dohoda modifikujúca BSM nebola medzi manželmi uzavretá.

Poznámka redakcie:
§ 143 – § 151 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník 

Spravidla v začiatkoch podnikania vkladá podnikateľ do obchodného majetku majetok v BSM. Môžu to byť finančné prostriedky, nehnuteľnosť, osobný automobil, prípadne iné hnuteľné veci. Na používanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve na podnikanie pri začatí podnikania potrebuje začínajúci podnikateľ súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony, ktoré s podnikaním súvisia, už zákon súhlas druhého manžela nevyžaduje.

Pod pojmom obchodný majetok rozumieme súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11. Obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia sa rozumie aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu.

Zákon neupravuje formu tohto súhlasu nepodnikajúceho manžela. Podľa ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka môže byť prejav vôle druhého manžela urobený nielen konaním (ústny či písomný súhlas), ale aj opomenutím, nielen výslovne, ale aj iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Ak ide o moment súhlasu, je zrejmé, že takýto súhlas sa má udeliť pri začatí podnikania.

Manžel, ktorý nepodniká, môže podať súdu návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva (§ 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka), ak druhý z manželov získa oprávnenie podnikať.

Uzavretie dohôd ohľadne zúženia alebo rozšírenia bezpodielového spoluvlastníctva má význam najmä z hľadiska ručenia majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva. Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva (§ 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Treba pripomenúť, že ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno teda použiť vôbec tam, kde bezpodielové spoluvlastníctvo neexistuje alebo keby išlo o individuálny oddelený majetok manžela – podnikateľa.

V prípade, že pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, ide o pohľadávku voči samotnému manželovi – podnikateľovi, a veriteľ nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov. V takomto prípade je potrebné preukázať dohodu manželov o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva, ktorá pre svoju platnosť vyžaduje formu notárskej zápisnice. V opačnom prípade by bola dohoda neplatná a z hľadiska obrany proti veriteľovi neúčinná.

Ak podnikateľ zaradí majetok v BSM do obchodného majetku, do daňových výdavkov si môže uplatňovať výdavky súvisiace s jeho používaním pri podnikaní – náklady na opravy a údržbu tohto majetku, a v prípade hmotného majetku odpisovaného a nehmotného majetku odpisovaného aj daňové odpisy ako vlastník tohto majetku.

Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku zaradeného do obchodného majetku z bezpodielového vlastníctva manželov postupuje daňovník ako jeho vlastník.

Ak fyzická osoba preradí hmotný alebo nehmotný majetok odpisovaný z osobného používania do obchodného majetku, nedochádza k zmene v osobe vlastníka. Stále je to ten istý subjekt práv a povinností, tá istá fyzická osoba. Tento krok je však dôležitý z daňového a účtovného hľadiska.

Postup pri oceňovaní vloženého majetku

Pre účely zákona o účtovníctve obstarávacou cenou je reprodukčná obstarávacia cena. V zmysle § 25 ods. 1 písm. d) bod 4 zákona o účtovníctve sa reprodukčnou obstarávacou cenou ocení aj majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania. Reprodukčnou obstarávacou cenou je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase jeho preradenia do obchodného majetku. Zákon o účtovníctve nevyžaduje cenu stanovenú znalcom. Podnikateľ by však mal vedieť preukázať spôsob stanovenia reprodukčnej obstarávacej ceny.

Pre účely dane z príjmov je vstupnou cenou obstarávacia cena. Za roky nevyužívania automobilu na podnikanie sa odpisy neuplatňujú.

Podnikateľ v niektorých prípadoch, ak to je preňho výhodné, využíva majetok v bezpodielovom vlastníctve pri podnikaní, do obchodného majetku ho však nezaradí. Môže ísť o využívanie osobného automobilu, nehnuteľnosti ako miesta podnikania a podobne.

Podnikateľ, ktorý motorové vozidlo v bezpodielovom spoluvlastníctve nezahrnul do svojho obchodného majetku, je oprávnený toto vozidlo používať na cestovanie v súvislosti s podnikaním a môže si v súlade s § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov uplatňovať do daňových výdavkov výdavky za spotrebované pohonné látky a základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy alebo paušálne výdavky na PHL aj v prípade, že v technickom preukaze alebo v osvedčení o evidencii motorového vozidla je zapísaný druhý manžel (manželka). Údaj v technickom preukaze vozidla nepreukazuje existenciu vlastníckeho práva, pretože v technickom preukaze sa uvádza len držiteľ motorového vozidla na účely evidencie a nie jeho vlastník.

Preradenie majetku z obchodného majetku do osobného vlastníctva

V prípade preradenia majetku z obchodného majetku do osobného používania nedochádza k zmene vlastníka tohto majetku a podnikateľovi nevzniká daňová povinnosť k dani z príjmov. Z hľadiska DPH môžu nastať u platiteľa DPH viaceré situácie, keď dochádza k dodaniu a tým aj k daňovej povinnosti k DPH alebo daňová povinnosť nevzniká.

Dosahované príjmy z podnikania za trvania BSM sa stávajú jeho súčasťou. Medzi príjmy z podnikania alebo príjmy súvisiace s podnikaním môžeme zaradiť nasledujúce príjmy:

a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva – napríklad príjmy samostatne hospodáriaceho roľníka, príjmy z pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity,

b) príjmy zo živnosti,

c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov – napríklad lekárov, lekárnikov, advokátov, notárov, súdnych exekútorov, znalcov a tlmočníkov, audítorov a daňových poradcov, autorizovaných geodetov a kartografov, autorizovaných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov a podobne.

Pre zahrnutie príjmov z podnikania do bezpodielového vlastníctva je rozhodujúca skutočnosť, že manželia nemajú modifikovanú úpravu BSM a príjmy z podnikania nie sú vylúčené z BSM.

Rozhodujúcim dňom pre zaradenie príjmov z podnikania do BSM je okamih skutočného príjmu a nie dátum vzniku pohľadávky.

Zdanenie príjmu z predaja obchodného majetku, ktorý je príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona

Podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov je aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka. Ak daňovník s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti predáva nehnuteľnosť alebo iný majetok zaradený v obchodnom majetku, príjem z jeho predaja patrí medzi príjmy z podnikania alebo príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, a to v závislosti od toho, na ktorú z uvedených činností sú hmotný majetok alebo nehnuteľnosť využívané.

Ak daňovník pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uplatňuje preukázateľné daňové výdavky, na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z uvedených príjmov sa v súlade s § 6 ods. 6 zákona o dani z príjmov použijú ustanovenia § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov. Pri predaji odpisovaného hmotného majetku, ktorý mal predávajúci zahrnutý v obchodnom majetku, výdavkom je daňová zostatková cena podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov zostatkovú cenu majetku je možné uplatniť do daňových výdavkov v plnej výške, bez ohľadu na výšku príjmov dosiahnutých z predaja odpisovaného hmotného majetku.

Znamená to, že ak sa predáva napr. nehnuteľnosť, o ktorej predávajúci účtuje ako o obchodnom majetku, na daňové účely sa akceptuje aj prípadná strata z jej predaja. Uvedené však neplatí, ak ide o predaj nehnuteľnosti do piatich rokov po vyradení z obchodného majetku, príjmy z predaja v tomto prípade patria medzi ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov.

Poznámka redakcie:
§ 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka
§ 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka
§ 6 ods. 1 a 2 ZDP

Podnikanie manželov ako dvoch samostatných podnikateľských subjektov je podnikanie, pri ktorom obidvaja manželia vlastnia vlastný živnostenský list alebo iné povolenie na výkon podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (ďalej len povolenie na podnikanie). Manželia – podnikatelia, vystupujú ako dve nezávislé fyzické osoby.

Manžel aj manželka, ktorí vystupujú z pohľadu daňového a aj účtovného ako dve nezávislé podnikajúce fyzické osoby, si môžu aj navzájom medzi sebou fakturovať, napríklad za poskytnuté služby, predaný tovar, výrobky a podobne. Obaja manželia vedú svoje účtovníctvo a aj každý z manželov – podnikateľov, podáva svoje daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb. Ak majú povinnosť evidovať tržby elektronickou registračnou pokladnicou (ERP), každý z nich má svoju vlastnú ERP.

V praxi sa tento spôsob spoločného podnikania manželov uplatňuje často spôsobom, že jeden z manželov je evidovaný v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o DPH) ako platiteľ dane z pridanej hodnoty a druhý z manželov nie je registrovaný ako platiteľ DPH.

Využívanie majetku v bezpodielovom vlastníctve obidvoma manželmi v podnikaní súčasne

Pri podnikaní využívajú manželia aj majetok, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Hnuteľné veci a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na podnikanie obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti. V takomto pomere sa rozdelí aj prípadný príjem z ich predaja.

Rovnako odpisy z hmotného a nehmotného majetku odpisovaného, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, si zahrnie do svojich výdavkov každý z manželov v pomere, v akom tento majetok využíval v zdaňovacom období na podnikanie.

Z právneho hľadiska je potrebné odlišovať vlastnícke právo manželov k hnuteľným a nehnuteľným veciam od zahrnutia týchto vecí do obchodného majetku niektorého z manželov v rámci jeho podnikania a z toho vyplývajúceho účtovania na daňové účely.

Sama skutočnosť, že jeden z manželov ako podnikateľ zahrnul do svojho obchodného majetku určitú vec, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve, nemá v zásade vplyv na zmenu vlastníckeho práva, teda druhý z manželov zostáva naďalej jej spoluvlastníkom a je oprávnený túto vec podľa vzájomnej dohody naďalej používať, a to aj na výkon svojej podnikateľskej činnosti.

Výdavky na spotrebované pohonné látky preukázateľne vynaložené (doklad o nákupe) manželia uplatnia do daňových výdavkov v súlade s § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov. Obaja manželia uplatnia spotrebu pohonných látok do daňových výdavkov na základe počtu im príslušných najazdených kilometrov a ceny pohonných látok platných v čase nákupu prepočítanej podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze.

Manželia v niektorých prípadoch, ak to je pre nich výhodné, využívajú majetok v bezpodielovom vlastníctve pri podnikaní, do obchodného majetku ho však nezaradia. Môže ísť o využívanie osobného automobilu, nehnuteľnosti ako miesta podnikania a podobne.

Manželia, ktorí motorové vozidlo v bezpodielovom spoluvlastníctve nezahrnuli do svojho obchodného majetku, sú obidvaja oprávnení toto vozidlo používať na cestovanie v súvislosti s podnikaním, a teda si môžu v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov uplatňovať výdavky za spotrebované pohonné látky a základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy, aj keď je v technickom preukaze alebo osvedčení o evidencii motorového vozidla zapísaný len jeden z nich.

Manželia môžu využívať majetok v bezpodielovom vlastníctve celkom len na podnikanie alebo ho môžu používať na podnikanie len čiastočne. V takomto prípade aj výdavky vynaložené na prevádzku a údržbu majetku si zahŕňajú do daňových výdavkov len v pomere, v akom majetok využívajú na podnikanie.

Príjmy z predaja majetku zaradeného v obchodnom majetku

Podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona je aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka.

Ak ide o predaj majetku zahrnutého v obchodnom majetku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a ktorý využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov obaja manželia, tento príjem z predaja sa v súlade s § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov rozdelí medzi oboch manželov v takom pomere, v akom majetok (napr. nehnuteľnosť) využívajú pri svojej činnosti.

Pri spoločnom podnikaní manželov, ktorí podnikajú ako dva samostatné podnikateľské subjekty – fyzické osoby, platia tie isté zákony a opatrenia ako pre ostatných podnikateľov – fyzické osoby. Pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva musia samostatne podnikajúci manželia postupovať podľa:

• zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve,
• opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým boli ustanovené Postupy účtovania pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov,
• zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Poznámka redakcie:
§ 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov
§ 6 ods. 15 zákona o dani z príjmov 

Ak chcú manželia spoločne vykonávať podnikateľskú činnosť a majú BSM, môžu si ako fyzické osoby za týmto účelom vytvoriť združenie a deliť si príjmy a výdavky v zmysle zmluvy o združení. Spoločné podnikanie manželov v združení je spôsob podnikania, ktorý sa v praxi často vyskytuje nielen medzi manželmi, ale aj medzi dvoma alebo viacerými podnikateľmi – fyzickými osobami.

Zmluvu o združení legislatívne upravuje Občiansky zákonník v § 829 až § 841. Zmluvou o združení sa podnikatelia – manželia, združujú za účelom dosiahnutia spoločného účelu podnikania. Združenie podľa citovaného ustanovenia nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, nemôže nadobudnúť živnostenské oprávnenie ani iné oprávnenie na podnikateľskú činnosť, nemôže byť zapísané do obchodného registra. Zmluvou o združení nevzniká nový právny subjekt, subjektom práv a povinností sú jednotliví členovia združenia, t. j. obaja manželia.

Manželia spoločne podnikajúci na základe zmluvy o združení musia mať obidvaja živnostenský list alebo iné oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti. Keďže združenie nemá právnu subjektivitu, nemá pridelené IČO a IČ DPH.

Zmluva o združení by mala obsahovať minimálne tieto náležitosti:

• označenie účastníkov zmluvy o združení, t. j. kto zmluvu uzatvára (meno a priezvisko, rodné číslo, bydlisko, IČO a IČ DPH),
• definovanie dojednaného účelu združenia, napríklad spoločné prevádzkovanie obchodu a podobne,
• dobu trvania dojednaného účelu (na dobu určitú alebo na dobu neurčitú),
• názov združenia,
• sídlo združenia,
• majetkové hodnoty vložené do združenia,
• spôsob vykonávania spoločnej činnosti,
• spôsob hospodárenia (kto bude poverený správou majetkových hodnôt, číslo účtu, ktorý sa bude využívať pre potreby združenia a podobne),
• spoluvlastnícke podiely,
• vzájomné práva a povinnosti účastníkov združenia,
• práva a povinnosti voči tretím osobám,
• zánik združenia a vysporiadanie združenia pri jeho zániku,
• záverečné ustanovenia,
• dátum a podpis členov združenia.

Občiansky zákonník nevyžaduje od účastníkov združenia písomné uzatvorenie zmluvy o združení. Ak sa združenie vytvára za účelom podnikania, je vhodné uzatvoriť písomnú zmluvu z dôvodu potreby preukázania požadovaných skutočností pre daňové účely. Taktiež všetky zmeny a aj zrušenie združenia musia byť vykonané písomnou formou.

Výhody podnikania manželov v združení

Ako výhody spoločného podnikania v združení je možné označiť:

• pomerne rýchle a bezproblémové získanie živnostenského oprávnenia, ktoré je potrebné na podnikanie fyzickej osoby v združení,
• vznik združenia je po stránke právnej aj formálnej jednoduchý,
• pri vzniku združenia neukladá Občiansky zákonník vložiť do združenia kapitál,
• združenie môže založiť ľubovoľný počet osôb, t. j. manželia – členovia združenia, môžu priberať nových členov do združenia,
• všetci účastníci združenia sú povinní zúčastňovať sa na podnikateľskej činnosti združenia,
• majetok získaný počas spoločného podnikania je v spoločnom vlastníctve všetkých účastníkov združenia,
• účastníci združenia sú pri rozhodovaní a riadení rovnoprávni,
• zo združenia môže účastník kedykoľvek vystúpiť,
• združenie môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva.

Nevýhody podnikania manželov v združení

• účastníci združenia ručia za záväzky vznikajúce v združení celým svojím majetkom, u manželov to bude majetok oboch manželov,
• účastníci združenia sú zodpovední za záväzky združenia aj po vystúpení alebo po ukončení činnosti združenia.

Keďže združenie nemá právnu subjektivitu, nie je účtovnou jednotkou v zmysle zákona o účtovníctve. Účtovnými jednotkami sú v zmysle zákona o účtovníctve jednotliví členovia združenia.

Každý člen združenia je samostatným podnikateľským subjektom a samostatnou účtovnou jednotkou.

Manželia, ktorí podnikajú spoločne na základe zmluvy o združení ako fyzické osoby, účtujú podľa § 9 ods. 2 zákona o účtovníctve v sústave jednoduchého účtovníctva. Pri účtovaní sa riadia platnou legislatívou, t. j. zákonom o dani z príjmov, zákonom o účtovníctve a Postupmi účtovania v jednoduchom účtovníctve.

Vedením účtovníctva je poverený jeden z členov združenia, čo môže byť uvedené v zmluve o združení. Člen, ktorý je určený v zmluve o združení ako člen zodpovedný za účtovníctvo, vedie účtovníctvo sám alebo ho zadáva externej firme, ktorá vykonáva účtovnú činnosť ako podnikateľskú činnosť.

Na konci účtovného obdobia, po uzavretí účtovných kníh a zostavení účtovnej závierky združenia sa uskutoční rozdelenie príjmov a výdavkov na členov združenia podľa podielov stanovených v zmluve o združení. Rozdelenie príjmov a výdavkov na členov združenia by malo byť vyhotovené písomne, a to tak, aby každý člen združenia dostal písomne vypracované rozdelenie a mohol si ho založiť do svojho účtovníctva.

Každý člen združenia zaúčtuje svoj podiel na príjmoch a výdavkoch zo združenia do svojho účtovníctva, v peňažnom denníku bude účtovať tieto údaje v rámci uzávierkových účtovných operácií.

Keďže združenie nemá právnu subjektivitu, nie je ani daňovníkom. V zmysle § 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovníkmi jednotliví členovia združenia. Príjmy, ktoré dosiahne daňovník pri spoločnom podnikaní alebo pri spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti na základe písomnej zmluvy o združení, a daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú v súlade s § 10 ods. 2 ZDP medzi daňovníkov rovnakým dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak.

Podnikanie súčasne v združení aj mimo združenia

V podnikateľskej praxi môže nastať aj taká situácia, že jeden z manželov bude okrem spoločného podnikania s partnerom v združení podnikať aj ako fyzická osoba v ďalšej činnosti. V takomto prípade by postupoval napríklad manžel, ktorý podniká aj mimo združenia ako fyzická osoba, takto:

• v združení, v ktorom podniká spoločne s manželkou, by viedli jedno účtovníctvo, t. j. účtovníctvo združenia,
• pre svoju samostatnú podnikateľskú činnosť by viedol účtovníctvo zvlášť,
• 31. 12. by zaúčtoval do svojho účtovníctva v rámci uzávierkových účtovných operácií do peňažného denníka podiel príjmov a výdavkov dosiahnutý v združení, ktorý naňho pripadá na základe uzavretej zmluvy o združení,
• zistil by výsledok hospodárenia za účtovné obdobie celkom: Príjmy by stanovil ako súčet príjmov, ktoré dosiahol on sám a ktoré tvoria jeho podiel v spoločnom podnikaní s manželkou v združení. To isté by platilo aj pre výdavky, t. j. výdavky celkom by vypočítal ako súčet jeho podielu výdavkov zo združenia a výdavkov z jeho samostatnej podnikateľskej činnosti.

Podnikanie v združení a DPH

Ak manželia vykonávajú podnikateľskú činnosť na základe zmluvy o združení, považuje sa samostatne každý z nich za zdaniteľnú osobu, pričom svoje príjmy si delia pomerom uvedeným v predmetnej zmluve. Ide o príjmy, ktoré sú v zmysle § 4 ods. 9 zákona o DPH obratom, t. j. príjmy z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku, okrem výnosov (príjmov) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 36 a podľa § 40 až § 42 zákona o DPH. Výnosy (príjmy) z poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 zákona o DPH, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39 zákona o DPH, sa nezahŕňajú do obratu, ak sú tieto služby poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosy (príjmy) z príležitostne predaného nehmotného majetku.

Do 31. 12. 2013 sa uplatňoval osobitný spôsob registrácie účastníkov združenia za platiteľov DPH a zároveň tieto osoby mali osobitne upravené určité povinnosti vyplývajúce zo zákona o DPH. V prípade účastníkov združenia sa do obratu 49 790 € pre povinnú registráciu započítavali obraty jednotlivých osôb a obrat z ich spoločného podnikania.

S účinnosťou od 1. januára 2014 boli zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“) vypustené ustanovenia upravujúce práva a povinnosti platiteľov DPH, ktorí spoločne vykonávajú činnosť na základe zmluvy o združení. Súčasne dňom 1. januára 2014 zanikol inštitút tzv. „poverenej osoby“. Platiteľmi DPH môžu byť len jednotliví účastníci združenia.

Po 1. januári 2014 do obratu 49 790 € pre povinnú registráciu si započítava každý účastník združenia obrat len za svoju podnikateľskú činnosť, ak popri združení vykonáva podnikateľskú činnosť aj samostatne, a pomernú časť obratu zo združenia, a to v pomere, v akom sa tento účastník podieľa na aktivitách združenia. Účastník združenia, ktorý je zdaniteľnou osobou, ktorý má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorý dosiahol za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 €, je povinný podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahol obrat 49 790 €. Registrácia účastníkov združenia sa po 1. 1. 2014 posudzuje jednotlivo. Napríklad ak jeden z účastníkov združenia bude platiteľom DPH (povinne alebo dobrovoľne), ostatní účastníci sa z toho dôvodu nemusia povinne registrovať za platiteľa.

Na každého člena združenia, ktorý je platiteľom DPH, sa vzťahujú povinnosti:

• vedenie záznamov v zmysle § 70 zákona o DPH za svoje uskutočnené a prijaté zdaniteľné plnenia, teda aj tie, ktoré vykonáva v rámci združenia,
• v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze DPH uvádza údaje za svoje uskutočnené a prijaté zdaniteľné plnenia, teda aj tie, ktoré vykonáva v rámci združenia,
• v súhrnnom výkaze uvádza údaje o svojich uskutočnených cezhraničných dodaniach tovarov a služieb v zmysle zákona o DPH.

Pri fakturácii sa od 1. 1. 2014 na každého člena, ktorý spoločne podniká v rámci združenia, vzťahuje ustanovenie § 71 až § 76 zákona o DPH. Každý platiteľ dane je povinný vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru a služieb v zmysle § 72 zákona o DPH, a to s náležitosťami stanovenými v § 74 zákona o DPH. Existencia faktúry s predpísanými náležitosťami je dôležitá aj pri uplatnení práva na odpočítanie dane podľa § 49 až § 51 zákona o DPH.

Poznámka redakcie:
§ 829 až § 841 Občianskeho zákonníka

Súčasne platný Zákonník práce nezakazuje vzájomné zamestnávanie manželov, umožňuje uzavrieť medzi manželmi nielen pracovný pomer, ale aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

V podnikateľskej praxi zatiaľ nie je zamestnávanie manželky (manžela) na základe uzavretého pracovného pomeru rozšírené. Nevýhodou takého vzťahu je pomerne vysoká odvodová povinnosť partnera – zamestnávateľa, ako aj náročnosť z hľadiska vedenia mzdovej evidencie, ktorá sa prejaví hlavne vtedy, ak manžel (manželka) – podnikateľ, zamestnáva v pracovnom pomere len svojho partnera (prihlásenie na daňový úrad, do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, mesačné platby do poisťovní, zasielanie výkazov do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, hlásení a prehľadov na daňový úrad a podobne).

Výhody zamestnávania manželov

Medzi výhody tohto druhu spoločného podnikania manželov je možné zaradiť:

• manžel – zamestnanec, má pravidelný príjem,
• manžel – zamestnanec, v prípade práceneschopnosti dostáva peňažné dávky,
• manžel – podnikateľ, znižuje vyplatenými mzdami a odvodmi do Sociálnej a zdravotnej základ dane a tým aj svoju daňovú povinnosť,
• manžel – podnikateľ, využíva svojho partnera na tie práce, ktoré už sám nestíha a môže sa naňho spoľahnúť.

Nevýhody vzájomného zamestnávania manželov

• vysoká odvodová povinnosť zamestnávateľa za manžela – zamestnanca,
• administratívna náročnosť – vystavovanie mesačných výkazov do poisťovní a na daňový úrad, štvrťročných prehľadov a ročných hlásení na daňový úrad a podobne, prácnosť pri vedení mzdového účtovníctva, ak
• mzdové účtovníctvo nevedie podnikateľ sám, finančná náročnosť v prípade, že mu ho vedie iná fyzická osoba alebo právnická osoba,
• platenie prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca.

Zamestnávanie jedného z manželov druhým formou uzavretia pracovnej zmluvy je administratívne a finančne náročnejšie, ako keby manželia spolu podnikali inou formou, napríklad v združení alebo ako dva samostatné podnikateľské subjekty.

V podnikateľskej praxi sa môžeme stretnúť s tým, že jeden z partnerov zamestnáva druhého na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. Tento spôsob je možné využiť vtedy, ak partner, ktorý vypomáha partnerovi – podnikateľovi, je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere u iného zamestnávateľa.

Spoločné podnikanie manželov formou vypomáhania manželkou (manželom), ktorý nie je podnikateľom (podnikateľkou) – fyzickou osobou, umožnila novela zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov.

Podľa uvedeného zákona nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.

Nelegálnou prácou nie je práca, ktorú vykonáva pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.

Tento spôsob spoločného podnikania je výhodný v prípade nárazových prác u podnikateľa či nerovnomerného rozsahu prác v určitých časových obdobiach. Podnikajúci manžel môže v takýchto prípadoch využiť na splnenie nárazových prác výpomoc manžela (manželky).

Vypomáhajúci manžel získa príjem z tohto spôsobu podnikania len nepriamym spôsobom. V prípade, že manželia nemajú upravené (zúžené) bezpodielové vlastníctvo, príjem manžela – podnikateľa, z podnikania je súčasťou bezpodielového vlastníctva manželov.

Ak majú manželia zrušené bezpodielové vlastníctvo a podnikajúci manžel vykonáva podnikateľskú činnosť spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou.

Ak po zániku BSM manželovi – podnikateľovi, vypomáha pri podnikaní druhý manžel, podnikajúci manžel by mal uzatvoriť s vypomáhajúcim manželom písomnú dohodu, zvlášť v prípade, že rozsah práce vypomáhajúceho manžela pri dosahovaní príjmov je v zjavnom nepomere k rozsahu práce podnikajúceho manžela.

Všeobecne môžeme rozdeliť príjmy manželov z nakladania s majetkom v bezpodielovom vlastníctve na príjmy:

a) z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, pri ktorom využívajú majetok v bezpodielovom vlastníctve (tieto príjmy sme rozoberali v predchádzajúcich častiach),

b) príjmy z prenájmu nehnuteľností,

c) príjmy z prevodu nehnuteľností,

d) príjem z príležitostných činností a príležitostnej poľnohospodárskej výroby,

e) príjmy z predaja hnuteľného a ostatného majetku a majetkových práv.

Zdaňovanie príjmov plynúcich manželom z BSM daňou z príjmov fyzických osôb

Zdaňovanie príjmov manželov na základe ich bezpodielového spoluvlastníctva upravuje ustanovenie § 4 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Príjmy uvedené v § 6 ods. 3, § 7 a § 8 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak.

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti v BSM

Príjem z prenájmu nehnuteľnosti je samostatným druhom príjmov, ktorý plynie manželom v prípade prenájmu nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve a tento prenájom nie je príjmom z podnikania. Môže ísť o prenájom nebytových priestorov, rodinného domu, bytu, chaty, pozemku a podobne.

Manželia môžu pri prenájme nehnuteľnosti uplatňovať do daňových výdavkov len skutočne preukázateľné výdavky. Ak manželia nevedú jednoduché účtovníctvo, sú povinní viesť v priebehu celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o

a) príjmoch a výdavkoch v časovom slede,

b) hmotnom a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,

c) zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

Ustanovenie § 4 ods. 8 zákona o dani z príjmov nemožno použiť, ak počas trvania manželstva došlo k vysporiadaniu alebo zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva na základe rozhodnutia súdu podľa § 148 Občianskeho zákonníka. Rovnako ho nie je možné použiť, ak po zániku manželstva došlo k rozdeleniu vecí alebo ak sa manželia dohodli, že určitá vec zostane v ich podielovom spoluvlastníctve. Ak by táto vec bola zdrojom ich príjmu, pri zdanení sa postupuje podľa § 10 zákona o dani z príjmov.

V zmysle § 10 ods. 1 zákona o dani z príjmov príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel.

Ak by došlo k vysporiadaniu BSM, manželia by boli povinní príjmy zdaniť každý podľa spoluvlastníckeho podielu.

Príjem z predaja nehnuteľnosti v BSM

Príjmy fyzických osôb z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti sú v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov zaradené v § 8 ods. 1 písm. b) medzi tzv. ostatné príjmy. Príjmy z predaja nehnuteľnosti patria medzi zdaňované príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona vtedy, ak ide o:

predaj nehnuteľnosti využívanej na osobné účely, ak nie je splnená podmienka oslobodenia podľa § 9 zákona o dani z príjmov,

predaj nehnuteľnosti, ktorá bola zaradená v obchodnom majetku, do 5 rokov od jej vyradenia z obchodného majetku.

V zmysle § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov vo všeobecnosti platí, že do základu dane, resp. čiastkového základu dane sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s príjmom z predaja nehnuteľnosti vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada.

Príjem z predaja nehnuteľnosti sa zahrnie do základu dane, resp. čiastkového základu dane až v tom zdaňovacom období, v ktorom ho predávajúci prijal, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci.

Z ustanovenia § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov vyplýva, že do základu dane z príjmov sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy z predaja nehnuteľnosti znížené o výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie. Výdavky, ktoré je možné uplatniť pri príjmoch z predaja nehnuteľnosti, sú vymedzené v § 8 ods. 5 zákona. V nadväznosti na znenie cit. ustanovenia pri príjmoch z predaja nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona sa výdavok určí v závislosti od spôsobu obstarania predávanej nehnuteľnosti a tiež s ohľadom na účel, na aký predávajúci nehnuteľnosť využíval. Pri príjmoch z predaja nehnuteľnosti môže byť výdavkom:

• kúpna cena preukázateľne zaplatená za nehnuteľnosť, ak nehnuteľnosť nebola zaradená v obchodnom majetku,
• cena nehnuteľnosti zistená v čase jej nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa predchádzajúceho bodu (napr. pri dedení, darovaní),
• zostatková cena podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak ide o nehnuteľnosť, ktorá bola zahrnutá v obchodnom majetku,
• obstarávacia cena nehnuteľnosti u darcu, ak ide o nehnuteľnosť vylúčenú z odpisovania,
• od darcu – fyzickej osoby, ktorý uvedenú nehnuteľnosť v čase darovania nemal zahrnutú v obchodnom majetku, pričom ak by ju darca v deň darovania predal, na príjem z predaja by sa nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona, výdavkom je obstarávacia cena nehnuteľnosti zistená u darcu [§ 25 ods. 1 písm. a) zákona],
• od darcu – fyzickej osoby, ktorý ju v čase darovania nemal zahrnutú v obchodnom majetku, pričom ak by ju darca v deň darovania predal, na príjem z predaja by sa vzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona, výdavkom je reprodukčná obstarávacia cena [§ 25 ods. 1 písm. c) zákona],
• finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu nehnuteľnosti, vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom nehnuteľnosti, s výnimkou výdavkov na osobné účely daňovníka,
• výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie nehnuteľnosti alebo jej výstavbu vo vlastnej réžii (podľa § 8 ods. 6 zákona za výdavok nemožno považovať hodnotu vlastnej práce na nehnuteľnosti, ktorú si daňovník sám vytvoril alebo ju vlastnou prácou zhodnotil).

Z ustanovenia § 8 ods. 2 zákona vyplýva, že ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 zákona vyššie ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. Znamená to, že pri jednotlivých druhoch ostatných príjmov, ktoré sú vymedzené v § 8 ods. 1 zákona, t. j. aj pri príjmoch z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona, nie je možné vykázať stratu.

Príjmy z predaja nehnuteľnosti vyplácané v splátkach na základe kúpnej zmluvy alebo inej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo, alebo prijaté preddavky dohodnuté týmito zmluvami alebo prijaté na základe zmluvy o budúcom predaji alebo inom prevode sa zahrnú do základu dane, resp. čiastkového základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

Vychádzajúc z § 8 ods. 8 zákona o dani z príjmov platí, že výdavky, ktoré prevyšujú príjmy z predaja nehnuteľnosti v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj nehnuteľnosti, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa § 8 zákona o dani z príjmov uplatniť.

Predaj nehnuteľnosti v BSM z pohľadu DPH

Z pohľadu DPH je predaj bytu ako časti nehnuteľnosti, resp. rodinného domu fyzickou osobou zdaniteľnou transakciou len za predpokladu, že fyzická osoba koná ako zdaniteľná osoba, t. j. oddelí majetok používaný pri vykonávaní ekonomickej činnosti od majetku používaného na súkromnú spotrebu ako nezdaniteľná osoba. V prípade, že zdaniteľná osoba (neplatiteľ dane) predá nehnuteľnosť alebo jej časť ako zdaniteľná osoba, uvedený predaj nevstupuje do obratu pre účely registrácie tejto zdaniteľnej osoby, pretože podľa § 4 ods. 7 zákona o DPH sa do obratu nezapočítava príjem z príležitostne predaného hmotného majetku s výnimkou zásob.

Pod pojmom príležitostná transakcia je potrebné rozumieť transakcie, ktoré nemajú charakter hlavnej alebo základnej činnosti zdaniteľnej osoby, netvoria značnú časť obratu z celkového obratu, nevykonáva ich zdaniteľná osoba opakovane (to neznamená, že ich nie je možné uskutočniť aj viackrát v posudzovanom období) a pri ktorých nemá táto osoba opakujúce sa náklady a súvisiace náklady netvoria značnú časť celkových nákladov. Ak sú všetky tieto podmienky splnené súčasne, ide o príležitostnú transakciu.

Ak fyzická osoba (podnikateľ, platiteľ DPH) predá rodinný dom, resp. byt, ktorý nevyužívala v podnikaní ako zdaniteľná osoba, ale tento majetok jej slúžil na súkromnú potrebu, nejde o ekonomickú činnosť, ktorá by bola predmetom DPH.

Ak podnikateľ (platiteľ DPH) predá rodinný dom, resp. byt, ktorý má zaradený v obchodnom majetku, postupuje pri uplatnení DPH podľa § 38 ods. 1 a § 54 zákona o DPH. Predaj takejto nehnuteľnosti alebo jej časti je oslobodený od dane vrátane stavebného pozemku, na ktorom nehnuteľnosť stojí, ak je jej dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby. Platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Súčasne je platiteľ povinný v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom došlo k predaju nehnuteľnosti alebo jej časti, vykonať úpravu odpočítanej dane podľa § 54 zákona o DPH.

Poznámka redakcie:
§ 4 ods. 8 zákona o dani z príjmov

Oslobodenie príjmov z predaja majetku vo všeobecnosti (teda aj majetku v BSM) obsahujú ustanovenia § 9 zákona o dani z príjmov. Od dane je oslobodený príjem:

• z predaja nehnuteľnosti, a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku;
• z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier;
• z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo reštrukturalizácii, vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty;
• z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, uzavretej v čase do piatich rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom;
• z prevodu opcií, cenných papierov, účastí v obchodnej spoločnosti alebo členských práv v družstve, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok nepresiahne v zdaňovacom období 500 €; ak takto vymedzený rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500 €, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu.

Predaj hnuteľných vecí je oslobodený od dane z príjmov s výnimkou hnuteľnej veci, ktorá bola zaradená do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku.

Podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov sú od dane z príjmov oslobodené príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona a ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona (príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a príjmy z príležitostného prenájmu), a to do výšky 500 € za zdaňovacie obdobie.

 
Poznámka redakcie:
§ 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov