Podnikateľ a používanie motorového vozidla

Otázka č. 1: Automobil evidovaný v SR a na podnikanie používaný v zahraničí

Podnikateľ v zdaňovacom období roka 2013 používa vozidlo na podnikanie, ktoré má pridelené evidenčné číslo v Slovenskej republike, využíva ho však výlučne v zahraničí. V mesiaci august kúpil ďalšie vozidlo, ktoré začal používať na podnikane taktiež v zahraničí. Ako má postupovať, aby dodržal všetky platné právne predpisy?

Zákon č. 460/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o miestnych daniach, s účinnosťou od 1. decembra 2012 nanovo vymedzil predmet dane z motorových vozidiel tak, že predmetom dane je vozidlo kategórie M, N a O, ktoré je evidované v SR a používa sa na podnikanie. Na základe takto vymedzeného predmetu dane dani z motorových vozidiel podlieha každé vozidlo, ktoré má pridelené evidenčné číslo v SR, bez ohľadu na to, či je vozidlo používané na podnikanie na území SR alebo v zahraničí.

Otázka č. 2: Automobil nepoužívaný na podnikanie a daňová povinnosť

Firma má vozidlo v obchodnom majetku, ktoré ale nepoužíva na podnikanie. Ako má postupovať? Má platiť daň z motorových vozidiel?

Keďže vznik daňovej povinnosti sa okrem iného odvíja aj od fyzického používania vozidla na podnikanie (§ 84 zákona), samotné zaradenie vozidla do majetku firmy ešte vznik daňovej povinnosti nepodmieňuje. Na základe uvedeného vozidlo zaradené do obchodného majetku, ktoré sa nepoužíva na podnikanie, nie je predmetom dane z motorových vozidiel.

Otázka č. 3: Prenájom automobilu a daňová povinnosť

Podnikateľ prenajíma svoje vozidlo v SR inému podnikateľovi. Má povinnosť platiť daň z motorových vozidiel?

Pri prenájme vozidla podnikateľ ako prenajímateľ vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom prenájmu, preto je vozidlo predmetom dane z motorových vozidiel a podnikateľ je daňovníkom, ktorý má povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť svoju daňovú povinnosť.

Daňovníkom dane z motorových vozidiel je fyzická alebo právnická osoba, alebo ich organizačná zložka zapísaná do obchodného registra, ktorá používa na podnikanie vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaná táto osoba ako držiteľ alebo vlastník pri prenájme vozidla bez predkupného práva. Ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, resp. ktorá používa vozidlo pri činnostiach uvedených v § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Organizačná zložka fyzickej alebo právnickej osoby je daňovníkom dane z motorových vozidiel iba vtedy, ak je zapísaná do obchodného registra. Organizačná zložka právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá je zapísaná do obchodného registra, je daňovníkom dane i napriek tomu, že nemá právnu subjektivitu a nie je subjektom práva. V uvedenom prípade nie je možné alternatívne určiť za daňovníka osobu, ktorej organizačná zložka patrí. Daňovníkom dane z motorových vozidiel je tiež zamestnávateľ, ak vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použitie vozidla; to neplatí, ak zamestnávateľom je vyšší územný celok, do rozpočtu ktorého plynie daň z motorových vozidiel.

Všetky tieto osoby si môžu uplatniť túto daň ako daňový výdavok, bez ohľadu na to, či je táto osoba zapísaná zároveň v dokladoch ako držiteľ vozidla alebo nie. Podstatné je, že daná osoba je daňovníkom v intenciách platného zákona.

Otázka č. 4: Organizačná zložka a jej daňová povinnosť

Organizačná zložka právnickej osoby je zapísaná do obchodného registra a používa vozidlo na podnikanie. Organizačná zložka nemá pridelené DIČ. Kto je daňovníkom dane, právnická osoba alebo organizačná zložka?

Daňovníkom dane je organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, a to napriek skutočnosti, že nemá pridelené DIČ (DIČ má pridelené právnická osoba, ktorej organizačná zložka patrí).

Daňovníkom dane z motorových vozidiel nie je právnická osoba, ktorá nie je podnikateľským subjektom a nevykonáva podnikateľskú činnosť, príspevková organizácia, rozpočtová organizácia, obec a pod. Ak takáto právnická osoba vykonáva v rámci svojej vedľajšej činnosti aj podnikateľskú činnosť, pri ktorej používa vozidlo na podnikanie, v takomto prípade je daňovníkom aj táto osoba.

Otázka č. 5: Príspevková organizácia, podnikanie a daňová povinnosť

Príspevková organizácia v rámci svojej vedľajšej činnosti vykonáva na základe oprávnenia na podnikanie podnikateľskú činnosť, pri ktorej používa vozidlo aj na podnikanie. Má povinnosť podať priznanie a platiť daň z motorových vozidiel?

Príspevková organizácia je daňovníkom dane z motorových vozidiel, pretože používa vozidlo na podnikanie, a tým spadá jej vozidlo používané na podnikanie podľa § 84 zákona do predmetu dane.

Otázka č. 6: Prenájom vozidla bez predkupného práva a daňová povinnosť

Spoločnosť prenajala svoje vozidlo bez predkupného práva. Vlastníkom zapísaným v dokladoch vozidla je prenajímateľ a držiteľom zapísaným v dokladoch vozidla je nájomca. Kto je daňovníkom dane z motorových vozidiel?

V uvedenom prípade do 30. júna 2012 bol daňovníkom dane držiteľ zapísaný v dokladoch vozidla, t. j. nájomca, avšak od 1. júla 2012 je už daňovníkom prenajímateľ, ktorý je v dokladoch vozidla zapísaný ako vlastník (obidvom daňovníkom vznikla oznamovacia povinnosť; nájomcovi pri zániku daňovej povinnosti a prenajímateľovi pri vzniku daňovej povinnosti).

Otázka č. 7: Držiteľ vozidla je manžel – nepodnikateľ – a vozidlo používa manželka – podnikateľka – a ich daňová povinnosť

Manželka – podnikateľka, začala používať vozidlo na podnikanie, ale zapísaným držiteľom vozidla je jej manžel, ktorý nie je podnikateľom. Kto z nich je povinný platiť daň z motorových vozidiel a podať daňové priznanie?

Daňovníčkou dane z motorových vozidiel je manželka, ktorá používa vozidlo na podnikanie. V uvedenom prípade ide o používanie vozidla na podnikanie, v dokladoch ktorého je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie.

Otázka č. 8: Zamestnanec, jeho vozidlo na pracovnej ceste

Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla na služobnú cestu. Zamestnanec je držiteľom vozidla. Kto je daňovníkom dane z motorových vozidiel? Je povinnosť ju platiť?

Vozidlo je predmetom dane v zmysle § 84 zákona a daňovníkom dane je zamestnávateľ vyplácajúci zamestnancovi cestovné náhrady.

Otázka č. 9: Zamestnanec na cudzom vozidle na pracovnej ceste

Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla na služobnú cestu. Zamestnanec nie je držiteľom vozidla. Kto je daňovníkom dane z motorových vozidiel? Je povinnosť ju platiť?

Predmetné vozidlo nepodlieha dani, keďže držiteľom vozidla nie je zamestnanec. Nie je povinnosť podať daňové priznanie ani platiť daň z motorových vozidiel v roku 2012. Pre rok 2013 je už situácia iná, bez ohľadu na to, s akým a čím vozidlom vykonáva zamestnanec pracovnú cestu, vozidlo je predmetom dane a daňovníkom je zamestnávateľ.

Otázka č. 10: Daň z motorových vozidiel a externý partner

Pre spoločnosť pracujú externí partneri, s ktorými má spoločnosť uzavreté mandátne zmluvy podľa Obchodného zákonníka alebo príkazné zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. V súvislosti s výkonom svojej činnosti podľa týchto zmlúv musia títo externí partneri aj cestovať podľa potreby. Na pracovné cesty používajú svoje súkromné motorové vozidlá a náklady spojené s ich cestami im spoločnosť prepláca na základe predloženého vyúčtovania. Bude spoločnosť povinná platiť daň z motorových vozidiel za týchto pracovníkov?

V tomto prípade nie je možné aplikovať § 85 ods. 2 písm. a) zákona o miestnych daniach v otázke daňovníka.

V tomto konkrétnom prípade nejde o používanie automobilu zamestnancom na pracovnú cestu. Tieto osoby pracujú pre spoločnosť nie v pracovnom pomere, ale v obchodnom, právnom alebo obchodnoprávnom vzťahu. Predmetné osoby vykonávajú činnosť, z ktorej im plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, preto aj predmetné vozidlá podliehajú dani z motorových vozidiel. Ale daňovníkom nie je spoločnosť, ale priamo tieto osoby jednotlivo, pokiaľ používajú vlastné vozidlo, stávajú sa daňovníkom v zmysle § 85 bod 1 písm. a) zákona.

Z toho teda vyplýva, že spoločnosť nemôže za externistov platiť daň z motorových vozidiel. Jediná možnosť je, že sa môžu dohodnúť, že túto daň spoločnosti títo externisti prefakturujú ako súčasť svojej odmeny.

Otázka č. 11: Predaj firemného vozidla a daňová povinnosť

Daňovník dane z motorových vozidiel sa rozhodol predať automobil zaradený v majetku firmy. Kúpnu zmluvu na predmetný automobil podpísal a auto predal 15. septembra, teda týmto dňom ho prestal používať aj na podnikanie. Aké sú jeho povinnosti z titulu dane z motorových vozidiel, aby dodržal platnú legislatívu?

Vzhľadom na spomínané skutočnosti je daňovník jednoznačne povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane zánik daňovej povinnosti do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti v súlade s § 90 zákona.

Poznámka redakcie:
§ 84 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach

Kúpil som si od iného podnikateľa osobný automobil. Pri kúpe som nezaplatil celú kúpnu cenu, do kúpnej zmluvy mi predávajúci zahrnul doložku výhrady vlastníckeho práva, na základe ktorej vlastnícke právo k automobilu na mňa prejde až po zaplatení poslednej splátky kúpnej ceny. Je táto doložka v súlade so zákonom? Ktorým momentom na mňa prechádza nebezpečenstvo škody na tomto aute? Môže sa automobil prepísať na mňa, aj keď nie som jeho vlastníkom?

Účastníci kúpnej zmluvy podľa ustanovení Obchodného zákonníka § 409 a nasl. môžu dojednať neskoršie nadobudnutie vlastníckeho práva, ako ustanovuje zákon, a to vo forme takzvanej výhrady vlastníckeho práva (§ 445 Obchodného zákonníka). Tento právny inštitút má zabezpečovaciu funkciu týkajúcu sa práva predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny. Výhrada vlastníctva zabezpečuje ochranu, aby sa tovar alebo predmet kúpy a predaja nestal pred zaplatením kúpnej ceny vlastníctvom kupujúceho. Je možné tento inštitút využiť aj pri predaji motorového vozidla. Pri dojednaní doložky o výhrade vlastníckeho práva zákon vyžaduje jednoznačne písomnú formu. Z obsahu zmluvy musí vyplynúť, že kupujúci sa má stať vlastníkom tovaru neskôr než v dobe jeho prevzatia. Pokiaľ z obsahu zmluvy nevyplýva iná doba nadobudnutia vlastníckeho práva, zákon určuje, že kupujúci sa stane vlastníkom automobilu až po zaplatení celej kúpnej ceny (§ 445 Obchodného zákonníka).Dojednanie výhrady vlastníckeho práva nemá vplyv na úpravu prechodu nebezpečenstva škody na tovare z predávajúceho na kupujúceho. Ak nebolo v kúpnej zmluve o predaji automobilu dojednané niečo iné, nebezpečenstvo možnej budúcej škody prechádza na kupujúceho prevzatím automobilu. Prechod nebezpečenstva škody znamená aj to, že pokiaľ by došlo k poškodeniu, strate, odcudzeniu alebo aj zničeniu automobilu, tak to nemá vplyv na povinnosť kupujúceho zaplatiť plnú kúpnu cenu predávajúcemu (§ 461 ods. 1 Obchodného zákonníka). Na prechod nebezpečenstva škody nemá vplyv dokonca ani to, že automobil by mal vady, za ktoré má zodpovednosť predávajúci.

Zmeny v evidencii vozidiel upravuje zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení zmien a doplnkov. V súlade s § 116 odsek 1, 2 citovaného zákona má držiteľ vozidla (predávajúci) povinnosť do 15 dní oznámiť osobne orgánu Policajného zboru, kde je vozidlo evidované, prevod držby vozidla na inú osobu. Povinnosti nového držiteľa vozidla sú definované v § 116 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla, je povinná osobne požiadať orgán Policajného zboru príslušný podľa miesta svojho pobytu alebo sídla o zápis do dokladov vozidla ako držiteľ, a to do 15 dní odo dňa, keď sa na ňu držba vozidla previedla. Z týchto skutočností je zjavné, že evidencia vozidiel nemá nič spoločné, nesúvisí a nekopíruje otázku vlastníckych vzťahov k vozidlám, ktoré sú už evidované v evidencii Policajného zboru.

Otázka č. 13: Automobil nadobudnutý darovaním

Moja sestra mi darovala osobný automobil, ktorý som vložil do podnikania. V podmienkach darovacej zmluvy bolo dojednané, že jedenkrát v mesiaci som povinný zabezpečiť dopravu mojej sestry a tovaru do a z Nemecka v súvislosti s jej podnikaním. Vzhľadom na jej zdravotný stav a viaceré iné okolnosti stále medzi nami narastali konflikty a teraz sa už sestra domáha vrátenia automobilu. Myslím, že automobil jej nemusím vrátiť, keďže darovacou zmluvou na mňa prešlo vlastnícke právo. Teraz sa sestra obrátila už aj na advokáta, ktorý mi tvrdí, že sme darovaciu zmluvu uzavreli neplatne a z toho dôvodu mám neodkladne automobil sestre vrátiť, aby som nemal ďalšie problémy. Ako mám postupovať ďalej, je to tak?

Darovaciu zmluvu upravujú § 628 – § 630 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov. Právnu úpravu darovacej zmluvy z Občianskeho zákonníka je potrebné uplatňovať, aj keby darovaciu zmluvu medzi sebou uzavreli podnikatelia. Obchodný zákonník úpravu tohto typu zmluvy neobsahuje vôbec. Na základe darovacej zmluvy darca niečo bezodplatne prenecháva obdarovanému a ten tento dar prijíma bez výhrad. Dominantnými a nemennými znakmi darovacej zmluvy sú predmet darovania, bezodplatnosť, dobrovoľnosť. Vo tomto prípade bezpochyby nebola dodržaná podmienka bezodplatnosti. Za darovanú hodnotu nemôže darca dostať ani požadovať protiplnenie, ktoré by malo majetkovú hodnotu. Podmienka bezodplatnosti by bola splnená aj vtedy, ak by išlo o prevzatie povinnosti alebo prijatie príkazu darcu obdarovaným, pokiaľ by jeho predmetom nebola majetková hodnota. V prípade, že sa dar poskytuje príkazom, ktorý má majetkový obsah (záväzok niečo vykonať pre darcu), nejde o naplnenie podmienky bezodplatnosti. Z uvedených skutočností vyplýva, že v tomto prípade nedošlo k platnému uzavretiu darovacej zmluvy vzhľadom na to, že neboli dodržané podmienky stanovené Občianskym zákonníkom. Z toho teda vyplýva, že ak sestra na tom trvá, ste povinný jej predmetný automobil vrátiť, automobil do vášho vlastníctva nikdy právoplatne neprešiel.

Otázka č. 14: Automobil vo vlastníctve a zaradenie do majetku

Podnikám v stavebnej činnosti už niekoľko rokov. Na prepravu materiálov používam nákladný automobil, ktorého vlastníkom je môj otec, ktorý je tiež podnikateľ, ale tento nákladný automobil nemá zaradený v majetku svojej firmy. Môžem si zahrnúť do svojho firemného obchodného majetku otcov nákladný automobil? Do daňových výdavkov by som chcel dať daňové odpisy, výdavky na poistenie, výdavky na opravu, výdavky na nákup pohonných látok.

Na základe skutočnosti, že daný nákladný automobil je vlastníctvom vášho otca, nemôžete si do vášho firemného majetku zaradiť otcov nákladný automobil. Je možné túto situáciu riešiť iným spôsobom, teda že si automobil od otca prenajmete, môžete si ho od neho odkúpiť, prípadne vám ho môže otec darovať. V prípade nájmu alebo predaja je treba venovať pozornosť cene obvyklej, keďže ide o prevod majetku medzi blízkymi osobami v súlade s § 116 Občianskeho zákonníka. Ak dôjde k predaju automobilu, vstupnou cenou bude cena obstarania. Ak by ste dojednali nájomné, nákladom bude nájomné, ktoré v kalkulácii ceny bude obsahovať aj otcom zaplatenú daň z motorových vozidiel. Ale na druhej strane je treba pamätať, že váš otec bude mať príjem z prenájmu, ktorý je povinný priznať v daňovom priznaní a zaplatiť svoju zákonnú daňovú povinnosť. Pokiaľ by ste sa stali majiteľom predmetného nákladného automobilu a nezahrnuli ho do obchodného majetku firmy, môžete do daňových výdavkov zahrnúť výdavky na pracovné cesty a náklady na spotrebované pohonné látky. Ďalším variantom je, že si môžete nákladný automobil od otca aj vypožičať.

Otázka č. 15: Automobil vložený do združenia a jeho vlastníctvo

Spolu s troma kolegami – podnikateľmi – sme založili združenie bez právnej subjektivity. Predmet podnikania nášho združenia je taxislužba. Do združenia som vložil vlastný osobný automobil. Nie je mi jasné, či sa tento automobil stal majetkom združenia a či si môžem tento majetok zobrať späť, keby som zo združenia vystúpil. A v tejto situácii, keď je vložený do združenia, môžem ho osobne využívať pri činnosti združenia, prípadne aj na svoje osobné potreby?

Z otázky vyplýva, že ste založili združenie v súlade s § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o združení môže okrem povinnosti na pracovnú činnosť zakotviť aj povinnosť účastníkov združenia poskytnúť pre účely združenia majetkové hodnoty – teda peniaze alebo iné majetkové hodnoty, napr. automobil. Táto povinnosť vzniká iba vtedy, pokiaľ je priamo zakotvená v zmluve o združení ako prejav vôle všetkých zúčastnených strán. Združenie nemá podľa § 829 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnu subjektivitu. Z toho nepriamo vyplýva, že združenie ako také z tohto dôvodu nemôže nadobúdať práva a povinnosti, teda nemôže sa stať vlastníkom vecí, ktoré jednotliví účastníci združenia doň vložili alebo ktoré nadobudli na základe spoločnej činnosti v rámci združenia. V prípade automobilu poskytnutého na činnosť združenia ide o individuálne určenú vec, ktorá zostáva vo vlastníctve toho účastníka združenia, ktorý ju poskytol. Ostatní účastníci združenia majú len právo túto vec bezodplatne užívať, bez ohľadu na to, či poskytli združeniu nejaké majetkové hodnoty a v akom rozsahu ich poskytli. Vzhľadom na to, že § 833 Občianskeho zákonníka má kogentnú povahu, na uvedenej skutočnosti nemôže nič zmeniť ani zmluva o združení. Pre ďalšiu časť otázky je najdôležitejšie, či niektorý účastník združenia je poverený správou vecí poskytnutých združeniu. Ak existuje taký poverenec, tak účastník zmluvy musí umožniť nakladanie s vecou tomu účastníkovi združenia, ktorý bol poverený správou. Účastník združenia musí takto poskytnutý majetok oddeliť od svojho ostatného majetku. Spôsob oddelenia majetku, pokiaľ nie je uvedený v zmluve, je účastník povinný oznámiť ostatným účastníkom združenia. Nie je ani ničím vylúčené, aby účastník, ktorý poskytol majetkové hodnoty do združenia, ich tiež používal na súkromné účely. Podmienkou je, aby sa neporušil zákaz konkurencie, ktorý vyplýva z § 830 Občianskeho zákonníka.

Otázka č. 16: Automobil nadobudnutý dedením do podielového vlastníctva a predkupné právo na spoluvlastnícky podiel

Po otcovi, ktorý bol podnikateľom, sme dve sestry zdedili malý nákladný automobil. Na súde pri vysporiadaní dedičstva sme sa dohodli, že automobil vlastnícky nevysporiadame a budeme spolu pokračovať v živnosti. Po čase sme si prestali rozumieť a vzťahy boli dosť napäté. V prípade, že sa sestra rozhodne automobil predať, mám predkupné právo na jej podiel?

Nákladný automobil sa po smrti otca stal predmetom podielového spoluvlastníctva na základe rozhodnutia súdu o vysporiadaní dedičstva. Ak niektorý zo spoluvlastníkov uvažuje o predaji svojho podielu, platí pre tento predaj ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. V praxi to značí, že spoluvlastník, ktorý predáva svoj podiel, musí najprv ponúknuť svoj podiel na spoločnej veci ostatným spoluvlastníkom, a to všetkým, nielen jednému. Výnimkou z tohto pravidla je len prevod na osobu blízku, vtedy nie je podmienkou toto ponukové konanie a v tomto jedinom prípade nemajú ostatní spoluvlastníci predkupné právo zo zákona. S ponukovou povinnosťou spoluvlastníka, ktorý chce svoj podiel predať, korešponduje právo ostatných spoluvlastníkov na odkúpenie ponúknutého spoluvlastníckeho podielu. Záleží na ich dohode, kto z nich odkúpi spoluvlastnícky podiel. Môže ho odkúpiť jeden alebo viacerí. Ak sú viacerí, je potrebné dohodnúť výkon predkupného práva. Pokiaľ by k dohode nedošlo, majú právo odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov. Prevod spoluvlastníckych podielov nemožno považovať za zrušenie spoluvlastníctva. Iba v prípade, že spoluvlastník svoje predkupné právo nevyužije, je možný reálny predaj spoluvlastníckeho podielu inej osobe. V tomto prípade by si vaša sestra mala vyžiadať od vás písomné vyjadrenie o neuplatnení predkupného práva, aby ste neskôr nemohli namietať neplatnosť zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na inú osobu.

Otázka č. 17: Automobil z autopožičovne a zodpovednosť nájomcu podľa Občianskeho zákonníka

V autopožičovni som si požičal na podnikanie malý dodávkový automobil. Zmluvu som uzavrel písomne. V záverečných ustanoveniach zmluvy o požičaní automobilu je uvedené, že zodpovednosť nájomcu za omeškanie s plnením zmluvy a za škodu spôsobenú prenajímateľovi sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve. Zmluvu sme uzatvárali ako podnikatelia, nie je táto klauzula v zmluve v rozpore so zákonom? Aké následky zodpovednosti pre mňa vyplývajú z tohto článku zmluvy?

V rámci slovenského práva sa môžu podnikatelia v konkrétnom zmluvnom vzťahu dohodnúť na voľbe práva, ktoré budú používať pre svoj konkrétny zmluvný vzťah. Môžu tak urobiť najmä v prípadoch, keď aplikácia Obchodného zákonníka na zmluvný vzťah nie je prínosná a účelná. Táto možnosť je upravená a pripúšťa ju § 262 Obchodného zákonníka. To je dôvod, prečo podnikatelia môžu zakotviť do zmluvy ustanovenie, podľa ktorého sa bude ich zmluvný vzťah riadiť Občianskym zákonníkom. Často využívaná je aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve v právnom vzťahu, ktorý sa uzatvára pri požičiavaní automobilov v autopožičovni.

Pri nájomnej zmluve, ktorej predmetom je nájom motorového vozidla, je možný vznik zodpovednosti nájomcu za omeškanie a zodpovednosti na škodu. K zodpovednosti za omeškanie môže dôjsť v súvislosti s omeškaním alebo vrátením prenajatej veci, s oneskoreným nahlásením potreby opráv, s omeškaním platenia nájomného. V prvom prípade sa nájomca môže dostať do omeškania s vrátením prenajatej veci. V tomto prípade je povinný, pokiaľ ide o nájom hnuteľnej veci medzi podnikateľmi, platiť nájom až do vrátenia veci a zároveň zaplatiť poplatok z omeškania. V ostatných prípadoch je povinný nahradiť vzniknutú škodu. Čo sa týka oneskoreného nahlásenia potreby opráv, ku ktorému je zaviazaný nájomca v dojednanej dobe alebo neodkladne po tom, čo vznikla potreba opráv, zodpovedá nájomca za škody vzniknuté neoznámením a súčasne nemá právo požadovať odpustenie nájomného alebo uplatniť nárok na zľavu na nájomnom. V treťom prípade omeškania platenia nájomného má prenajímateľ právo požadovať od nájomcu zaplatenie úroku z omeškania splatením nájomného, a to buď v dojednanej výške, alebo vo výške určenej zákonom. Omeškanie s platením nájomného môže byť tiež dôvodom na odstúpenie od nájomnej zmluvy, a to po márnom uplynutí primeranej lehoty na jeho zaplatenie.

Nájomca zodpovedá za škodu na prenajatej veci v prípadoch, keď škoda vznikla v dôsledku neoznámenia alebo oneskoreného oznámenia potrebných opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ. Ďalší variant zodpovednosti nájomcu vzniká, ak škoda vznikla v dôsledku neužívania veci alebo v dôsledku poškodenia, straty alebo zničenia prenajatej veci. Na uplatnenie nároku na náhradu škody určuje Občiansky zákonník šesťmesačnú prekluzívnu lehotu, ktorá začína plynúť odo dňa vrátenia prenajatej veci.

Otázka č. 18: Automobil obstaraný počas trvania združenia a jeho vysporiadanie pri zrušení združenia

Počas činnosti združenia bez právnej subjektivity sme kúpili zo spoločných prostriedkov dodávkový automobil. Združenie sa po troch rokoch rozpadlo. Na internete sme sa dočítali, že automobil sa stal predmetom nášho spoločného podielového spoluvlastníctva. Akým spôsobom sa vysporiada toto spoluvlastníctvo, keď sa nevieme dohodnúť a každý z nás požaduje automobil pre seba?

Občiansky zákonník v § 141 ods. 1 uprednostňuje dohodu spoluvlastníkov o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vysporiadaní. Pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodnú, môže sa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ktorýkoľvek z nich obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Súd pri svojom rozhodovaní berie do úvahy predovšetkým to, či je reálne možné spoločnú vec rozdeliť, ďalej bude prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a možnosť vec účelne využívať. Občiansky zákonník upravuje v presnom poradí tri spôsoby vysporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré je súd povinný zachovať. Súd je povinný v prvom rade skúmať, či neprichádza do úvahy reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Táto možnosť je v našom prípade automobilu reálne nemožná. Ďalšou možnosťou, ktorú je súd povinný využiť, je prikázať vec za primeranú úhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom mať ju vo vlastníctve. Súd nemôže rozhodnúť proti vôli jedného zo spoluvlastníkov. Spoluvlastník, ktorému by bol automobil prikázaný súdom, je potom povinný poskytnúť ostatným primeranú náhradu. Rozhodnutím súdu o zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázaním automobilu jednému z bývalých spoluvlastníkov vzniká nový vlastnícky vzťah. Ak by prikázanie súdu bolo pre viacerých bývalých spoluvlastníkov, potom by vznikol nový spoluvlastnícky vzťah. Potom ešte je tretia možnosť, keď by ani jeden zo spoluvlastníkov automobil nechcel, súd nariadi jeho predaj a rozdelenie výťažku z neho podľa veľkosti podielov. Zánik spoluvlastníckeho podielu v tomto prípade nastáva predajom veci.

Otázka č. 19: Automobil v BSM a súhlas manželky na používanie auta v podnikaní

S manželkou som sa dohodol, že od budúceho roka začnem podnikať. Pri podnikaní budem potrebovať náš spoločný automobil. Dohodli sme sa, že ho zaradím do svojho obchodného majetku. Potrebujem na to písomný súhlas manželky alebo stačí na to ústna dohoda?

Ustanovenia § 148a Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov upravujú skutočnosť, ak sa niektorý z manželov stane podnikateľom podľa osobitného zákona (napr. živnostenský zákon, Obchodný zákonník) a chce na podnikanie použiť majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Toto ustanovenie upravuje prípady, ak manžel podniká ako fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia, ako aj prípady, ak je manžel osobne ručiacim spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti. Pokiaľ ten z manželov, ktorý začína podnikať, zotrvá pri doterajšom rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, potrebuje na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve na podnikanie pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Termín, kedy podnikanie začalo, možno odvodiť hlavne zo živnostenského zákona. Na ďalšie právne úkony, ktoré s podnikaním súvisia, už zákon súhlas druhého manžela nevyžaduje. V praxi ide o prípady, keď sa majetok nachádzajúci sa v BSM vloží do obchodného majetku jedného z manželov alebo sa len používa na podnikanie takým spôsobom, že manžel – podnikateľ – uplatňuje výdavky v súvislosti s používaním tohto majetku vo výdavkoch na daňové účely (použitie vlastného automobilu na pracovné cesty). Formu tohto súhlasu zákon priamo neupravuje. V súlade s ustanovením § 35 Občianskeho zákonníka môže byť prejav vôle jedného z manželov urobený nielen konaním (ústny a písomný súhlas), ale aj opomenutím, nielen výslovne, ale aj iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Pokiaľ ide o moment súhlasu, je nevyhnutné ho udeliť pri začatí podnikania.

Poznámka redakcie:
§ 409 a nasl. Obchodného zákonníka
§ 628 – § 630 Občianskeho zákonníka
§ 829 a nasl. Občianskeho zákonníka
§ 148a Občianskeho zákonníka

Otázka č. 20:

Stanovenie obstarávacej ceny a zmeny v odpisovaní

Podnikám a v decembri 2011 som si kúpil osobný automobil. Hneď v servise pred prevzatím automobilu som si dal namontovať ťažné zariadenie. Bol mi vyúčtovaný poplatok za zápis automobilu do evidencie. Je to priamy náklad alebo je to súčasť obstarávacej ceny vozidla? Ako si mám a v akej výške uplatniť daňový odpis?

Súčasťou obstarávacej ceny je samotná kúpna cena automobilu aj cena ťažného zariadenia a aj poplatok za zápis a pridelenie evidenčného čísla na polícii. Náklady na obstaranie automobilu si budete uplatňovať do daňových výdavkov prostredníctvom daňových odpisov v súlade s § 27 alebo § 28 zákona o dani z príjmov zrýchlenou alebo rovnomernou metódou podľa toho, ktorú si ako účtovná jednotka vyberiete. Vzhľadom na to, že vozidlo bolo obstarané ešte v decembri 2011, môžete si poslednýkrát uplatniť celoročný daňový odpis. Zákonom č. 548/2011 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon o dani z príjmov, nastala pre daňovníkov podstatná zmena pri výpočte daňového odpisu aj rovnomernou, aj zrýchlenou metódou v prvom roku odpisovania. V prvom roku odpisovania už je možné uplatniť len pomernú časť z daňového ročného odpisu v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Táto zmena sa týka až majetku zaradeného do majetku počnúc 1. 1. 2012.

Otázka č. 21:

Účtovná jednotka obstarala osobný automobil v hodnote 24 000 € a rozhodla sa ho odpisovať rovnomernou metódou pri zaradení do 1. odpisovej skupiny. Automobil účtovná jednotka obstarala v apríli 2011, nový spôsob pomerného mesačného daňového odpisovania sa uplatňuje len na majetok zaradený do užívania počnúc 1. 1. 2012. Budem ho uplatňovať pre ďalší automobil, ktorý obstarala účtovná jednotka v sume 24 000 € v apríli 2012?

Nové odpisovanie pre daňové účely, teda mesačné daňové odpisovanie u majetku zaradeného po 1. 1. 2012, predpokladá zaradenie osobného automobilu v obstarávacej cene 24 000 € obstaraného v apríli 2012 a odpis tohto automobilu už nie je počas 4 rokov, ale až piatich, aj keď stále je to na 48 mesiacov, a to do výšky obstarávacej ceny. V prvom roku si účtovná jednotka vypočíta alikvotnú časť odpisu v závislosti od počtu mesiacov používania majetku počnúc mesiacom, kedy hmotný majetok zaradila do používania. Pomernú časť odpisov neuplatnených v prvom roku si uplatní účtovná jednotka v nasledujúcom roku po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku, t. j. v roku 2016. Ako bolo v predchádzajúcom texte uvedené, doba odpisovania hmotného majetku na daňové účely sa pri novom spôsobe výpočtu predĺži čo do počtu rokov, ale nie do počtu mesiacov, a zostáva stále do výšky vstupnej ceny.

Otázka č. 22:

Spoločnosť Omega s. r. o. obstarala v apríli 2011 osobný automobil v hodnote 24 000 € a rozhodla sa ho odpisovať rovnomernou metódou pri zaradení do 1. odpisovej skupiny. Na osobnom automobile vykonala účtovná jednotka v roku 2013 technické zhodnotenie v sume 4 000 €. Ďalej vlastní účtovná jednotka automobil zaradený do používania v apríli 2012 a vykonala na ňom technické zhodnotenie v sume 4 000 € v roku 2013. Ako má správne postupovať pri uplatnení daňových odpisov v súlade s platnou legislatívou?

Otázka č. 23: Zrýchlený odpis do 31. 12. 2011 a po 1. 1. 2012

Účtovná jednotka OMEGA s. r. o. obstarala v apríli 2011 a v apríli 2012 osobné automobily, každý v hodnote 24 000 € a rozhodla sa ich odpisovať zrýchlenou metódou pri zaradení do 1. odpisovej skupiny. Ako má uplatniť správny daňový odpis pre každý automobil?

Výpočet daňových odpisov pomocou uplatnenia zrýchlenej metódy odpisovania je považovaný za komplikovaný, resp. komplikovanejší ako spôsob výpočtu rovnomernou metódou. Podľa novej legislatívy daňová zostatková cena sa neurčí ako rozdiel vstupnej ceny a uplatneného daňového odpisu v prvom roku v pomernej časti (ako to bolo do konca roku 2011). Zostatková cena od 1. 1. 2012 pre hmotný majetok zaradený po tomto dátume na účely výpočtu daňových odpisov v ďalších rokoch odpisovania sa určí ako rozdiel medzi vstupnou cenou a podielom jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie v prvom roku odpisovania neskráteným o pomernú časť ročného odpisu neuplatnenú v daňových výdavkoch v prvom roku odpisovania.

Poznámka redakcie:
§ 26 až § 28 ZDP

Otázka č. 24: Prerušenie daňových odpisov a daňový základ

Spoločnosť Janka s. r. o. dosiahla v roku 2012 základ dane 10 000 €. V minulých zdaňovacích obdobiach spoločnosť mala nasledovné neuplatnené daňové straty:

Ako by mal vyzerať správny a optimálny postup daňovníka z hľadiska daňovej optimalizácie pri vyčíslení základu dane alebo uplatnení daňovej straty?

Ani pri jednom z uvedených variantov nevznikne daňovníkovi daňová povinnosť. Variant 2 je výhodnejší z dôvodu, že pri prerušení odpisovania si môže daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období zahrnúť do daňových výdavkov daňové odpisy v sume 5 000 €. V tomto zdaňovacom období si uplatnil daňovník odpočet daňovej straty do výšky základu dane, t. j. do výšky 10 000 €. Pri variante 1 sa uplatnil odpočet daňovej straty tiež do výšky základu dane, ktorý by bol vďaka daňovým odpisom nižší, t. j. do výšky 5 000 €.

Otázka č. 25: Odpisovanie automobilu preradeného a zaradeného do firemného majetku

SZČO v marci 2011 nadobudla motorové vozidlo v hodnote 13 500 € do osobného vlastníctva. Keďže si uplatňovala v rokoch 2011 aj 2012 paušálne výdavky, prihlásila ho na dopravnom inšpektoráte pri kúpe vozidla len na svoju adresu trvalého bydliska, nezaradila ho do obchodného majetku. V roku 2013 si chce ako SZČO uplatňovať skutočne vynaložené výdavky. K 1. 1. 2013 sa preto rozhodla ako SZČO, že interným protokolom o zaradení vozidla do svojho obchodného majetku vozidlo zaradí, hoci bez toho, aby ho prehlásila na dopravnom inšpektoráte na IČO a DIČ, keďže vozidlo ostáva vo vlastníctve tej istej osoby. Akým spôsobom má toto motorové vozidlo začať v roku 2013 odpisovať? Vozidlo sa odpisuje už len dva roky z pôvodnej obstarávacej ceny (t. j. 1/4 z nadobúdacej ceny 13 500 € v roku 2013 a 1/4 z nadobúdacej ceny 13 500 € v roku 2014)? Alebo sa začína odpisovať 4 roky zo vstupnej ceny určenej odpočítaním fiktívnych odpisov za roky 2011 a 2012 (t. j. 1/4 zo vstupnej ceny 6 750 € v roku 2013, 1/4 zo vstupnej ceny 6 750 € v roku 2014, 1/4 zo vstupnej ceny 6 750 € v roku 2015 a 1/4 zo vstupnej ceny 6 750 € v roku 2016)?

Zaradenie automobilu do obchodného majetku znamená, že je absolútne technicky spôsobilý a napĺňa všetky podmienky pre zaradenie hmotného majetku, následne je potrebné ho zaevidovať do knihy dlhodobého majetku. Toto zaradenie nie je podmienené zmenou držiteľa vozidla z fyzickej osoby na fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie. Zmena v evidencii vozidla je len následnou povinnosťou, ktorú si má držiteľ vozidla splniť.

Zákon o premávke na pozemných komunikáciách v z. n. p. vo svojich úvodných ustanoveniach rozlišuje ako držiteľa vozidla fyzickú osobu, fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie a právnickú osobu. Ak dôjde k zmene držiteľa z fyzickej osoby na fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, je potrebné túto zmenu vykonať aj v evidencii vozidiel v zákonom ustanovenej lehote. Pri uplatňovaní výdavkov v paušálnej výške v maximálnej hodnote stanovenej zákonom o dani z príjmov sú vo výdavkoch zahrnuté všetky výdavky daňovníka okrem poistného a príspevkov, ktoré je podnikateľ povinný platiť, teda aj prípadné odpisy dlhodobého hmotného alebo nehmotného majetku, ktorý daňovník používa na dosahovanie príjmov.

Počas doby uplatňovania výdavkov v paušálnej výške daňovník nemôže prerušiť uplatňovanie odpisov.

Odpisy vedie len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie predĺžiť. Ak by daňovník zaradil vozidlo do obchodného majetku hneď pri nákupe a uplatňoval by výdavky v paušálnej výške, pri zmene uplatňovania výdavkov preukázateľným spôsobom od roku 2013 by v tomto roku odpisoval vozidlo ako v treťom roku odpisovania. Je to prakticky rovnaký postup, ako keď vozidlo zaradí do obchodného majetku v roku 2013. Daňovník, ktorým je fyzická osoba, pri preradení hmotného a nehmotného majetku z osobného užívania do obchodného majetku odpisuje tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny podľa § 25 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (obstarávacia cena, suma vo výške vlastných nákladov alebo reprodukčná obstarávacia cena). Ak si daňovník kúpil v roku 2011 osobné motorové vozidlo za 13 500 €, rok 2013 bude tretím rokom odpisovania. Zo vstupnej ceny 13 500 € si daňovník uplatní odpisy rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom v súlade s § 27 a § 28 ZDP.

Výpočet odpisov rovnomerným spôsobom:

Rok 2013: 13 500 / 4 = 3 375 € Rok 2014: 13 500 / 4 = 3 375 €

Otázka č. 26: Prerušenie daňového odpisovania automobilu

Podnikateľský subjekt DELTA s. r. o. si zakúpil v roku 2006 úžitkový automobil. V tom istom roku si uplatnil daňový odpis. V nasledujúcich rokoch spoločnosť vykazovala stratu, preto daňový odpis neuplatňovala. V roku 2011 dosiahla zisk, preto si chce uplatniť daňový odpis. Je možné uplatniť odpis z automobilu, keďže je rok 2011 už šiestym rokom po začatí odpisovania a automobily sa daňovo odpisujú len 4 roky?

Podľa § 22 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov môže daňovník uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období. V ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, akoby nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, v takom prípade daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť. Prerušenie odpisovania sa nemôže uplatniť pri hmotnom majetku obstaranom na lízing. Zákon nelimituje dĺžku obdobia prerušenia odpisovania. Daňovník môže prerušiť odpisovanie na akúkoľvek dlhú dobu, súčasne môže prerušiť odpisovanie aj viackrát. Daňovník zaradil úžitkový automobil do obchodného majetku v roku 2006. V tomto roku začal automobil odpisovať a uplatnil si daňový odpis. V rokoch 2007 až 2010 prerušil daňové odpisovanie, pretože to bolo preňho výhodnejšie. V roku 2011 môže pokračovať v daňovom odpisovaní ako v druhom roku odpisovania. Ak v ďalšom období už nepreruší daňové odpisovanie, do daňových výdavkov si uplatní daňový odpis ešte v rokoch 2012 a 2013.

Poznámka redakcie:
§ 22 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov 

Otázka č. 27: Výkonová metóda účtovného odpisovania

Spoločnosť ALFA s. r. o. obstarala automobil za 30 000 € a rozhodla sa, že pri odpisovaní tohto automobilu bude uplatňovať výkonovú metódu odpisovania. Na automobile je možné podľa údajov výrobcu najazdiť 300 000 km počas doby jeho životnosti, čo účtovná jednotka akceptovala pri výpočte výkonových odpisov a 300 000 km bude považovať za predpokladaný výkon a životnosť automobilu.

V prvom rade je potrebné stanoviť výšku odpisu na jednotku, t. j. na odjazdený 1 km: 30 000 € / 300 000 km = 0,1 €/km.

Automobil v prvom roku odpisovania najazdí 100 000 km, účtovný odpis sa potom vypočíta 100 000 km x 0,1 €/km = 10 000 €. V ďalších rokoch odpisovania sa bude pokračovať rovnako podľa skutočného počtu najazdených kilometrov za dané obdobie. Majetok je možné odpísať iba do výšky jeho ocenenia v účtovníctve, aj keby počet skutočne najazdených kilometrov bol vyšší, ako bol ich predpokladaný počet.

Otázka č. 28: Rovnomerný daňový odpis = účtovný odpis

Spoločnosť DELTA s. r. o. kúpila v decembri 2009 osobný automobil v obstarávacej cene 14 400 €, ktorý bude používať len na podnikanie. Automobil plánuje používať 4 roky, preto sa rozhodla pre rovnosť účtovných a daňových odpisov rovnomernou metódou odpisovania. V internej smernici má ustanovené, že dlhodobý majetok sa začína odpisovať v mesiaci, v ktorom bol majetok uvedený do užívania, a odpisy sa zaokrúhľujú na eurocenty matematicky. Automobil bol uvedený do užívania 30. decembra 2009.

Skratky: DO – daňové odpisy, UO – účtovné odpisy, DZC – daňová zostatková cena, UZC – účtovná zostatková cena.

V roku 2009:

• spoločnosť bude účtovať účtovný odpis za mesiac december: 14 400,00 € / (4 x 12) = 300 €, môže zahrnúť do daňových výdavkov ročný daňový odpis vo výške 1/4 vstupnej ceny automobilu 3 600,00 €;
• účtovné odpisy sa nerovnajú daňovým odpisom, preto je potrebné zohľadniť túto skutočnosť pri zostavovaní daňového priznania k dani z príjmov. Spoločnosť uvedie rozdiel, o ktorý daňové odpisy hmotného majetku (3 600,00 €) prevyšujú odpisy tohto majetku uplatnené v účtovníctve (300 €) – údaje sa čerpajú z tabuľky B z III. časti, v ktorej sa uvádza suma účtovných aj daňových odpisov majetku;
• v daňovom priznaní za rok 2009 bude rozdiel účtovných a daňových odpisov v sume 3 300 € vykázaný medzi položkami znižujúcimi výsledok hospodárenia (bude tvoriť tzv. odpočítateľnú položku od výsledku hospodárenia pri jeho transformácii na základ dane).

V rokoch 2010 – 2012 nie je rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi.

V roku 2013:

• spoločnosť doúčtuje účtovné odpisy za mesiace január – november vo výške 3 300 €,
• nie je možné uplatniť daňový odpis, už bolo doodpisované do výšky obstarávacej ceny, preto sa bude rovnať nule,
• účtovné odpisy sa nerovnajú daňovým odpisom, preto je potrebné zohľadniť túto skutočnosť pri zostavovaní daňového priznania k dani z príjmov, v ktorom sa uvedie rozdiel, o ktorý odpisy hmotného majetku uplatnené v účtovníctve (3 300 €) prevyšujú daňové odpisy tohto majetku (0 €) – údaje sa čerpajú z tabuľky B z III. časti, v ktorej sa uvádza suma účtovných aj daňových odpisov majetku,
• v daňovom priznaní za rok 2013 bude rozdiel účtovných a daňových odpisov v sume 3 300 € vykázaný medzi položkami zvyšujúcimi výsledok hospodárenia (bude tvoriť tzv. pripočítateľnú položku k výsledku hospodárenia pri jeho transformácii na základ dane). Ak by mala účtovná jednotka povinnosť účtovať o odloženej dani z príjmov, musela by z rozdielu medzi účtovnou hodnotou majetku a jeho daňovou základňou vyčísľovať dočasné rozdiely, ktoré sú dôvodom na účtovanie odloženej dane z príjmov.

Otázka č. 29: SZČO a automobil používaný na podnikanie aj na súkromné účely

SZČO, neplatiteľ DPH, má osobný automobil zaradený v obchodnom majetku a používa ho aj na súkromné účely. Za rok 2012 najazdila 30 000 km na pracovné účely a 5 000 km na súkromné cesty. Aký je správny postup, aby SZČO dodržala všetky právne predpisy a uplatnila si daňové výdavky v správnej výške?

SZČO musí porovnať počet najazdených kilometrov na pracovné účely so súkromnými cestami, vypočítať koeficient, ktorým bude prepočítavať daňové výdavky. Na zistenie tohto pomeru je nevyhnutné viesť knihu jázd o všetkých uskutočnených jazdách na tomto vozidle. Z uvedeného počtu kilometrov vyplýva, že pracovné cesty sú 85,71 % všetkých uskutočnených ciest. Ak SZČO počas roka účtovala všetky výdavky súvisiace s automobilom do daňových výdavkov, je potrebné vyňať z týchto výdavkov 14,29 %, ktoré zodpovedajú osobnej spotrebe podnikateľa. Totožne bude postupovať pri uplatnení odpisov do daňových výdavkov, a to iba v pomernej časti, t. j. vo výške 85,71 % z celkového ročného daňového odpisu.

Poznámka redakcie:
§ 28 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve 
§ 20 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve