Schválenie nového zákona o pozemkových spoločenstvách je odôvodnené i skutočnosťou, že starý zákon mal za cieľ predovšetkým preklenúť obdobie hľadania vlastných mechanizmov chodu pozemkových spoločenstiev, usporiadať ich vzťahy k štátu, usporiadať vzťahy vo vnútri spoločenstiev, podporiť sceľovanie pozemkov a pôsobiť proti ich ďalšiemu drobeniu. Niektoré problémy sa v praxi počas účinnosti tohto zákona vyvinuli natoľko, že bolo nutné zmeniť tento zákon.
Zákon č. 97/2013 Z. z. z 26. marca 2013 o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého budú musieť postupovať pozemkové spoločenstvá založené podľa zákona č. 181/1995 Z. z., bol vypracovaný nielen na základe praktických skúseností, ale zohľadnil aj pripomienky samotných pozemkových spoločenstiev. Aplikovali sa doterajšie praktické skúsenosti pri obnove, vzniku a činnosti pozemkových spoločenstiev založených podľa starého zákona, činnosti orgánov pozemkových spoločenstiev, skúsenosti orgánov štátnej správy, zástupcov neštátneho sektora vlastníkov lesov, ako aj nedodržiavanie tohto zákona.
Pozemkové spoločenstvá vznikli transformáciou bývalých spoločenstevných útvarov (najmä urbárov a komposesorátov), ale vznikajú aj nové pozemkové spoločenstvá, ktoré boli vytvorené na základe zákona o pôde za účelom vydania majetkov v ucelených lesných častiach (pôvodný urbár alebo pasienková spoločnosť – spoločný podielový nedeliteľný majetok v kombinácii s drobným reálnym vlastníctvom pozemkov).
Nesprávne vydávanie majetku pôvodným vlastníkom a pozemkovým spoločenstvám bez prispôsobenia právnych pomerov starému zákonu, ich doterajšia existencia bez povinného prispôsobenia právnych pomerov a rozdielne chápanie a uplatňovanie niektorých ustanovení tohto zákona, taktiež absencia sankcií za porušovanie povinností podľa starého zákona si vyžiadali nevyhnutnosť nahradiť predchádzajúci zákon o pozemkových spoločenstvách zákonom, ktorý by riešil následky týchto nedostatkov.
Nový zákon o pozemkových spoločenstvách upravuje predovšetkým vznik a postavenie nového typu pozemkového spoločenstva založeného vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych nehnuteľností (teda nie spoločnej nehnuteľnosti) s cieľom ich spoločného racionálneho obhospodarovania. Ustanovujú sa podmienky, za ktorých možno rozdeliť spoločnú nehnuteľnosť najmä na účely prevodu vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti.
Nový zákon rozdielnym spôsobom od § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ) ustanovuje spôsob podpisovania zmluvy o prevode vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Pri prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú vlastní väčší počet spoluvlastníkov, sa podľa všeobecnej úpravy OZ vyžaduje, aby podpisy všetkých účastníkov boli na jednej listine. Táto požiadavka je v prípade niekedy stovák až tisícov spoluvlastníkov nedosiahnuteľná, najmä vzhľadom na dĺžku doby, počas ktorej všetci spoluvlastníci zmluvu podpisujú a počas ktorej mnohí z nich zomrú, čo ešte viac predlžuje dobu podpisovania zmluvy.
Slovenský pozemkový fond (ďalej len fond) vykonáva na účely tohto zákona práva člena spoločenstva v záujme ochrany a výkonu vlastníckych práv a výkonu povinností vyplývajúcich z vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a vo vlastníctve tzv. neznámych vlastníkov. Z toho istého dôvodu má fond konať za týchto vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti pred súdom a pred orgánmi verejnej správy.
V novom zákone je upravená aj možnosť predaja podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti.
Správny poriadok sa subsidiárne vzťahuje na konanie o registrácii spoločenstiev v registri pozemkových spoločenstiev a konanie o zápise zmien údajov, ktoré sa do registra zapisujú, vrátane zápisu zrušenia spoločenstva a na konanie o ukladaní pokút.
V zákone sa upravuje i ukladanie sankcií za porušovanie povinností uložených týmto zákonom, čo má zabezpečiť dodržiavanie ustanovení tohto zákona a zamedziť vzniku neprehľadných situácií, ktoré vznikali za účinnosti starého zákona o pozemkových spoločenstvách.
Pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity majú povinnosť pretransformovať sa na spoločenstvá s právnou subjektivitou. Doterajšie skúsenosti s existenciou spoločenstiev bez právnej subjektivity pri chýbajúcich ustanoveniach o orgánoch spoločenstva, ale aj poskytovanie podpory zo štrukturálnych fondov len pre pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou preukazujú, že existencia pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity je v súčasnosti nepostačujúca. Dôvodom je, že mnohé spoločenstvá bez právnej subjektivity vystupujú a konajú ako spoločenstvá s právnou subjektivitou.
Nový zákon o pozemkových spoločenstvách v § 1 taxatívne vymedzuje:
a) vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev (ďalej len „spoločenstvo“),
b) práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov spoločenstva a Slovenského pozemkového fondu podľa § 34 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, ktorý spravuje podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a tzv. nezistených vlastníkov, a to bez ohľadu na to, či ide o poľnohospodárske alebo lesné pozemky,
c) podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou a jej podielmi,
d) konanie o zápise spoločenstiev do registra pozemkových spoločenstiev a o zápise zmien ich údajov,
e) pôsobnosť obvodných lesných úradov pri výkone štátneho dozoru nad spoločenstvami,
f) správne delikty a sankcie.
Nový zákon upravuje aj nakladanie so spoločnou nehnuteľnosťou vo vlastníctve spoluvlastníkov, ktorých spoločenstvo zaniklo, t. j. bude sa v obmedzenej miere i naďalej vzťahovať na vlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti tých spoluvlastníkov, ktorí boli členmi spoločenstiev bez právnej subjektivity, ktoré sa týmto zákonom už za spoločenstvá nepovažujú.
Za pozemkové spoločenstvá podľa nového zákona sa považujú tie majetkovoprávne útvary, ktoré za pozemkové spoločenstvá označil starý zákon č. 181/1995 Z. z. Napriek tomu, že už od účinnosti tohto zákona sa tieto útvary jednotne považovali za pozemkové spoločenstvá, bolo potrebné ich znova takto definovať, pretože mnohé z nich nesplnili povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery zákonu č. 181/1995 Z. z. a fungujú dodnes v predchádzajúcom režime. Za pozemkové spoločenstvo sa označuje i pozemkové spoločenstvo, ktoré založili individuálni vlastníci poľnohospodárskych alebo lesných nehnuteľností s cieľom ich spoločného obhospodarovania bez toho, aby vznikala spoločná nehnuteľnosť.
Cieľom tohto pozemkového spoločenstva je predovšetkým spoločné obhospodarovanie jednotlivých poľnohospodárskych alebo lesných nehnuteľností, ktoré zostali vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva.
Pozemkovým spoločenstvom sa rozumie:
a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahoval:
- zákonný článok XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov,
- zákonný článok X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch,
- zákonný článok XXXIII/1913 o predaji niektorých štátnych nemovitostí, poťažne o zamenení týchto,
a ktoré vzniklo podľa § 6 ods. 1 písm. d), e) a u) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a podľa § 37 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1993 Z. z.,
b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa:
c) spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti,
d) spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania.
Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka s výnimkou ustanovení uvedených v § 2 ods. 2.
Pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti sa ustanovuje obmedzenie výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel pri nadobúdaní vlastníctva prevodom podielov spoločnej nehnuteľnosti, kedy nesmie v zmysle § 2 ods. 3 nového zákona o pozemkových spoločenstvách vzniknúť spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorému zodpovedá výmera menšia ako 2 000 m2. Rozsah výmery predstavuje osobitnú úpravu voči zákonu č. 180/1995 Z. z. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na nadobudnutie vlastníctva prechodom, najmä dedením alebo vysporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo zákona, kde toto obmedzenie nie je možné dodržať. Toto obmedzenie zároveň umožňuje nadobúdateľovi nadobudnúť i podiel zodpovedajúci menšej výmere za podmienky, že jeho celkový podiel, resp. podiely (t. j. vrátane už vlastneného podielu, resp. podielov) budú zodpovedať výmere aspoň 2 000 m2.
Pozemkové spoločenstvá, ktoré vzniknú podľa nového zákona, sú právnickými osobami, majú teda právnu subjektivitu (§ 3 ZPS). Pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity nemôžu už vzniknúť.
Spoločenstvo podľa nového zákona o pozemkových spoločenstvách sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve (ďalej len zmluva o spoločenstve) uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. O založení spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov alebo všetci vlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; o založení spoločenstva a voľbe členov orgánov spoločenstva sa vyhotoví notárska zápisnica.
Notárska zápisnica sa vyhotoví pre potreby overenia zákonného postupu a z dôvodu právnej istoty pri založení spoločenstva, ako aj pri voľbe členov orgánov spoločenstva. Dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev spoločenstvo vzniká a nadobúda právnu subjektivitu.
Vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nechce byť členom spoločenstva, môže pri zakladaní spoločenstva ponúknuť svoj podiel na predaj inému vlastníkovi podielu spoločnej nehnuteľnosti.
Spoločenstvo podľa vyššie uvedeného vzniká dňom zápisu spoločenstva do registra, pričom názov spoločenstva musí obsahovať jednoznačnú identifikáciu tejto právnickej osoby, t. j. označenie „pozemkové spoločenstvo“ alebo skratku „pozem. spol.“ alebo „p. s.“.
Nový zákona o pozemkových spoločenstvách taxatívne vymedzuje v § 5 formu a údaje, ktoré musí obsahovať zmluva o spoločenstve. Oproti predchádzajúcej úprave musí zmluva obsahovať i údaje o nehnuteľnosti na účely jej presného identifikovania a počet podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá fond alebo ktoré spravuje právnická osoba.
Zmluva o spoločenstve musí byť písomná a musí obsahovať:
a) názov spoločenstva,
b) sídlo spoločenstva,
c) katastrálne územie, čísla listov vlastníctva alebo iných listín, na ktorých je v katastri nehnuteľností zapísaná spoločná nehnuteľnosť, parcelné čísla, druh a výmeru pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti,
d) orgány spoločenstva, ich oprávnenia a povinnosti,
e) spôsob voľby, odvolávania a volebné obdobie orgánov spoločenstva,
f) práva a povinnosti členov spoločenstva,
g) druh činnosti spoločenstva podľa § 19 ods. 1,
h) údaj, či spoločenstvo bude vykonávať podnikateľskú činnosť podľa § 19 ods. 3,
i) počet podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2 alebo ktoré spravuje právnická osoba podľa § 10 ods. 6,
j) ďalšie skutočnosti podľa odseku 2, § 13 ods. 1 písm. d), § 13 ods. 3 a 4, § 15 ods. 1, 3 a 4.
Pozemkovému spoločenstvu sa ukladá povinnosť v zmluve alebo v stanovách upraviť organizačné a iné podrobnosti o fungovaní spoločenstva. Spoločenstvo musí vydať stanovy, ktoré podrobnejšie upravia najmä práva a povinnosti členov spoločenstva, vnútornú organizáciu spoločenstva, pôsobnosť jeho orgánov, spôsob zvolávania a organizáciu zasadnutia valného zhromaždenia, hlasovací poriadok zhromaždenia a zásady hospodárenia spoločenstva, ak tieto skutočnosti neupravuje zmluva o spoločenstve. Súčasťou zmluvy o spoločenstve musí byť zoznam všetkých členov spoločenstva.
V § 6 a § 7 nového zákona o pozemkových spoločenstvách sa ustanovujú spôsoby zrušenia spoločenstva.
Spoločenstvo sa zrušuje:
a) nadobudnutím vlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovaným nehnuteľnostiam jedným vlastníkom,
b) dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločenstva alebo dňom, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť,
c) zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia, zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku, zrušením konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku,
d) rozhodnutím zhromaždenia.
V porovnaní s doterajšou právnou úpravou nie je dôvodom zrušenia spoločenstva rozhodnutie zhromaždenia o premene spoločenstva na obchodnú spoločnosť alebo družstvo. Ak budú mať členovia spoločenstva záujem založiť obchodnú spoločnosť alebo družstvo, môžu rozhodnúť o zrušení spoločenstva podľa § 6 písm. d) nového zákona o pozemkových spoločenstvách ku dňu založenia obchodnej spoločnosti alebo družstva.
1.1 Spoločná nehnuteľnosť
Nový zákon o pozemkových spoločenstvách definuje pojem spoločná nehnuteľnosť. Spoločnou nehnuteľnosťou na účely zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Spoločnú nehnuteľnosť nemožno deliť, tzn. že je to jedna nehnuteľná vec, ktorú nemožno rozdeliť na viac nehnuteľných vecí, aj keď pozostáva z viacerých pozemkov. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti a tým i spoločenstvo ako celok je nedeliteľné, spoluvlastnícke podiely sú k sebe trvalo viazané.
Na podielové spoluvlastníctvo v pozemkovom spoločenstve a na jeho zrušenie a vysporiadanie sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce vysporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 141 a § 142), čo má pôsobiť proti ďalšiemu drobeniu skupiny pozemkov v pozemkovom spoločenstve.
Nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti a vylúčenie možnosti zrušenia spoluvlastníctva a jej vysporiadania, ako aj členstvo v spoločenstve vyplývajúce priamo zo zákona je odôvodnené verejným záujmom na riadnom obhospodarovaní poľnohospodárskej a lesnej pôdy predstavujúcej v prípade spoločných nehnuteľností rozlohu 499 674 ha. Keďže spoločné nehnuteľnosti s uvedenou rozlohou vlastní súhrnne približne jeden milión spoluvlastníkov, na ich spoluvlastnícke podiely vo väčšine prípadov pripadajú mizivé výmery pôdy. Ak by došlo k vysporiadaniu a rozdeleniu spoločnej nehnuteľnosti, vzniknuté parcely by nemali reálnu ekonomickú hodnotu a nebolo by ich ani možné obhospodarovať, v dôsledku čoho by táto pôda prestala plniť svoje hospodárske funkcie a prestala by byť obhospodarovaná, čoho dôsledkom by boli značné hospodárske škody a zníženie životnej úrovne spoluvlastníkov nehnuteľností.
V niektorých prípadoch je možné spoločnú nehnuteľnosť rozdeliť, t. j. oddeliť od nej časť alebo časti ako novovytvorený pozemok. Nejde o prevod vlastníckeho práva, ale o zápis geometrického plánu. Ide najmä o prípady, kedy dôjde k majetkovoprávnemu usporiadaniu zastavaných častí spoločnej nehnuteľnosti pri novej výstavbe, a to najmä infraštruktúry, a pri zmene účelového využitia pozemku podľa zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 220/2004 Z. z. v znení zákona č. 359/2007 Z. z., v prípade vyvlastnenia podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ale aj na účel, na ktorý by nehnuteľnosť bolo možné vyvlastniť, tiež v prípade uplatnenia predkupného práva štátu k pozemkom nachádzajúcim sa za hranicami zastavaného územia obce v územiach s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany podľa § 63 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Pozemkové spoločenstvo môže rozhodnúť o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti rozhodnutím zhromaždenia. Tí spoluvlastníci, ktorí nesúhlasili s oddelením časti spoločnej nehnuteľnosti, majú v novom zákone o pozemkových spoločenstvách ustanovené právo na primeranú náhradu škody, ktorú môžu žiadať od ostatných spoluvlastníkov, pretože týmto hospodárením so spoločnou nehnuteľnosťou proti ich vôli mohli byť dotknutí na svojich právach.
Keďže fond je povinný prenajímať pozemky na spoločné nehnuteľnosti zodpovedajúce podielom, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá, spoločenstvu, spoločenstvo je na týchto pozemkoch oprávnené hospodáriť a užívať ich na základe tejto nájomnej zmluvy.
1.2 Členstvo v pozemkovom spoločenstve
Podmienky členstva v spoločenstve, jeho vzniku, zániku a výkonu tohto členstva sú taxatívne vymedzené v § 9 zákona o pozemkových spoločenstvách.
Každý vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti je práve z dôvodu tohto vlastníctva členom spoločenstva. Podmienkou členstva v pozemkovom spoločenstve je vlastníctvo podielu spoločnej nehnuteľnosti, pričom za trvania spoločenstva členstvo vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti. Nadobúdateľ podielu spoločnej nehnuteľnosti sa stane členom spoločenstva zo zákona prevodom alebo prechodom podielu spoločnej nehnuteľnosti, pričom má tento člen spoločenstva povinnosť pristúpiť k zmluve o spoločenstve. Pre pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti je určujúci počet alebo veľkosť podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré vlastnia a ktoré sú vyjadrené zlomkom.
Do účinnosti nového zákona o pozemkových spoločenstvách bol účinný, tak ako už bolo uvedené, zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 217/2004 Z. z. a zákona č. 549/2004 Z. z., ktorý sa zrušuje prijatím nového zákona o pozemkových spoločenstvách.
Podľa starého zákona o pozemkových spoločenstvách existovali:
- spoločenstvá s právnou subjektivitou a
- spoločenstvá bez právnej subjektivity.
Podľa nového zákona o pozemkových spoločenstvách už budú existovať len pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou.
Spoločenstvá a spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov do 31. júla 2013 zaslali obvodnému lesnému úradu zoznam aktualizovaný k 1. máju 2013. Spoločenstvá založené podľa doterajších predpisov sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam nového zákona o pozemkových spoločenstvách do 28. februára 2014 a podať návrh na zápis podľa § 24, ak nie sú zapísané v registri, alebo návrh na zápis podľa § 25 ods. 2 nového zákona o ZPS, ak sú zapísané v registri.
Spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov sú povinné do 28. februára 2014 podať návrh na zápis podľa § 24. Zápis spoločenstva do registra podľa § 31 ods. 5 a 6 je spoločenstvo povinné do 14 dní odo dňa doručenia potvrdenia oznámiť orgánu, u ktorého bolo spoločenstvo doteraz registrované alebo evidované. Tento orgán ho na základe oznámenia vymaže zo svojho registra alebo evidencie ku dňu zápisu do registra.
1.3 Urbár a urbárske spoločenstvo
V praxi sa často stretávame s pojmom pozemkové spoločenstvo, ale aj s pojmom urbár, resp. urbárske spoločenstvo. Tento pojem majú často v názve pozemkové spoločenstvá. Urbárom rozumieme organizačnú štruktúru pozemkového spoluvlastníctva spravidla v rámci jednej obce s patričným usporiadaním využitia pozemkov členmi urbárskeho spoločenstva. Aj urbárske spoločenstvá sú povinné postupovať podľa nového zákona o pozemkových spoločenstvách.
Poznámka redakcie:
§ 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách
§ 5 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách
§ 9 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách
Skutočnosť, že v zdaňovacom období roku 2013 existujú aj pozemkové spoločenstvá podľa starého zákona o pozemkových spoločenstvách, ale aj podľa nového zákona o pozemkových spoločenstvách, má podstatný význam z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ZDP) najmä:
- na vyčíslenie základu dane,
- na zdanenie príjmov členov pozemkových spoločenstiev,
- z pohľadu účtovania,
- na vytvorenie rezervy na lesnú pestovnú činnosť.
Ak bude v roku 2013 existovať časť roka pozemkové spoločenstvo podľa starého zákona o pozemkových spoločenstvách a časť roka nové spoločenstvo podľa nového zákona o pozemkových spoločenstvách, bude jednu časť roka zdaňovať iným spôsobom ako druhú časť roka. Uvedené sa týka pozemkových spoločenstiev, ktoré existujú v roku 2013 podľa starého zákona o pozemkových spoločenstvách ako pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity. Uvedenú problematiku si priblížime v ďalšej časti príspevku.
2.1 Zdanenie príjmov za rok 2013 u pozemkových spoločenstiev založených podľa starého zákona
V nasledujúcej časti príspevku si priblížime problematiku hospodárenia, účtovania a zdaňovania príjmov pozemkových spoločenstiev a členov pozemkových spoločenstiev existujúcich podľa starého zákona o pozemkových spoločenstvách.
V roku 2013 teda ešte stále existujú pozemkové spoločenstvá podľa starého zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý od roku 1995 upravuje vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev.
Pozemkovým spoločenstvom podľa citovaného zákona sa rozumie:
a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov a boli obnovené ku dňu účinnosti zákona o pozemkových spoločenstvách,
b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov,
c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona.
Príklad č. 1:
Fyzická osoba zdedila po otcovi 2 ha lesa. Tento les je súčasťou jednej parcely s výmerou 165 ha, ktorú obhospodaruje pozemkové spoločenstvo založené podľa starého zákona o pozemkových spoločenstvách, ktoré mu odmieta vyčleniť podiel s tým, že sa má stať členom spoločenstva.
Pri obhospodarovaní lesa sú vlastníci povinní postupovať podľa zákona o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva. V súlade s uvedeným je hospodárenie v lesoch chránené a vlastníci lesa toto zabezpečujú prostredníctvom odborného lesného hospodára. Hospodárenie je zabezpečené pomocou lesných hospodárskych plánov. Najmenšia výmera, pre ktorú sa zabezpečuje lesný hospodársky plán, je 5 ha. Občan vlastní len 2 ha lesa a individuálne hospodárenie na danej výmere nie je možné ani výhodné, preto sa musí daňovník stať sa členom spoločenstva.
2.2 Rozdiel medzi pozemkovým spoločenstvom s právnou a bez právnej subjektivity
Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou vystupuje ako podnikateľský subjekt, ktorý koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Jeho štatutárnym orgánom je výbor zvolený členmi spoločenstva. Toto spoločenstvo vzniká zápisom do registra pozemkových spoločenstiev. Má štatistickým úradom pridelené IČO a je daňovým subjektom.
Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity je len istým združením vlastníkov spoločných pozemkov (spoločnej nehnuteľnosti). Keďže nie je právnickou osobou, nemá štatutárny orgán. Toto spoločenstvo nemôže konať vo vlastnom mene. Ide tu vždy o konanie spoločníkov. Spoločníci môžu splnomocniť jednu alebo i viac osôb, aby ich vo veciach spoločného hospodárenia zastupovali navonok. Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity nemá IČO a nie je daňovým subjektom. Zvyčajne poverí jedného z členov – predsedu, aby navonok konal v mene celého spoločenstva.
Členstvo v spoločenstve za trvania spoločnosti vzniká a zaniká prechodom alebo prevodom vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti. Každý, kto sa stáva vlastníkom podielu spoločnej nehnuteľnosti, pristúpi k zmluve o založení, a to do dvoch mesiacov od nadobudnutia tohto vlastníctva.
Podľa § 12 ods. 3 starého zákona o pozemkových spoločenstvách sa pri zakladaní pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou musel priložiť zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí zmluvu uzatvárajú, netreba však ich vlastnoručné podpisy ani prihlášky. Je teda možné, že spoločenstvo založili spoluvlastníci len rozhodnutím časti spoluvlastníkov, napr. nadpolovičnej väčšiny.
Spoločenstvo vedie zoznam svojich členov. Do zoznamu sa zapisuje meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby, jej rodné číslo, názov a sídlo právnickej osoby, jej identifikačné číslo, veľkosť vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo počet vlastnených podielov a deň zápisu do zoznamu.
Do zoznamu členov spoločenstva sa vyznačia všetky zmeny evidovaných skutočností vrátane zmien v členstve spoločenstva. Člen spoločenstva má právo nahliadnuť do zoznamu a žiadať výpisy jeho zápisu zo zoznamu. Orgán spoločenstva, ktorý zoznam vedie, umožní každému, kto osvedčí právny záujem, nahliadnuť do zoznamu.
V zmysle § 13 starého zákona o pozemkových spoločenstvách pozemkové spoločenstvo môže vlastniť majetok. Majetkom spoločenstva sa na účely tohto zákona rozumie súhrn majetkových hodnôt, ktoré spoločenstvo vlastní a ktoré sú určené na plnenie úloh spoločenstva, slúži mu a vznikli v súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločnej nehnuteľnosti. Spoločenstvo hospodári s majetkom, ktorý nadobudlo, nie je vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti.
2.3 Zánik pozemkového spoločenstva podľa starého zákona
Pozemkové spoločenstvo ako jedna z foriem podnikania mohla do účinnosti nového zákona o pozemkových spoločenstvách zaniknúť zrušením:
- ak sa výlučným vlastníkom všetkých podielov spoločnej nehnuteľnosti stáva jeden člen spoločenstva,
- premenou spoločenstva na obchodnú spoločnosť alebo na družstvo,
- dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločenstva, inak dňom, keď toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,
- vyhlásením konkurzu,
- rozhodnutím zhromaždenia.
Súd mohol na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, rozhodnúť o zrušení spoločenstva a o jeho likvidácii, ak zaniknú predpoklady vyžadované zákonom na vznik spoločenstva alebo ak sa jeho založením porušil zákon. Spoločenstvo sa mohlo premeniť na obchodnú spoločnosť alebo družstvo. O premene spoločenstva a o prechode vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti ako vkladu pri založení obchodnej spoločnosti alebo družstva platia osobitné predpisy. Zrušenie spoločenstva sa zapisuje do registra pozemkových spoločenstiev. Spoločenstvo zaniká dňom výmazu z registra pozemkových spoločenstiev.
Zdanenie príjmov pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity
Pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity nezdaňujú príjmy ako celok, ale rozdelia medzi spoločníkov (spoluvlastníkov lesa) podiel na príjmoch a výdavkoch. Daňovníkom teda nie je spoločenstvo (združenie), ale každá fyzická osoba, ktorá dostala podiel na príjmoch a výdavkoch hospodárenia pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity.
Členovia pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity – fyzické osoby, si zdaňujú svoje príjmy ako príjmy z podnikania v § 6 ods. 1 písm. a) ZDP podobne ako samostatne hospodáriaci roľníci, ktorí svoju činnosť vykonávajú na základe osvedčenia podľa zákona č. 105/1990 Zb. v znení neskorších predpisov alebo podľa zákona č. 181/1995 Z. z. Každý člen pozemkového spoločenstva podá daňové priznanie. Nie je prípustné, aby jeden člen podal priznanie na daň z príjmov fyzických osôb za všetkých (zo všetkých príjmov).
2.4 Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou
Vznik spoločenstva s právnou subjektivitou upravuje § 11 starého zákona o pozemkových spoločenstvách. Spoločenstvo s právnou subjektivitou sa zakladalo zmluvou o založení spoločenstva s právnou subjektivitou (zmluva o založení) vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. Spoločenstvo vzniká dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev, ktorý vedie príslušný okresný úrad. Spoločenstvo bolo povinné oznámiť svoj vznik príslušnému lesnému úradu. Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou zdaňuje svoj zisk ako právnická osoba a následne po zdanení zisk rozdeľuje medzi svojich členov – fyzické osoby.
Zdanenie príjmov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou – právnickej osoby
Pri vyčíslení daňovej povinnosti dane z príjmov sa vychádza z výsledku hospodárenia zisteného z účtovníctva. Preto je potrebné vykonať pred zostavením daňového priznania kompletnú kontrolu účtovníctva. Výsledok hospodárenia sa v podvojnom účtovníctve vypočíta ako rozdiel výnosov a nákladov, ktoré sa vzťahujú k účtovnému obdobiu bez ohľadu na deň úhrady. Ak je výsledok hospodárenia kladný – ide o zisk, riadok 100 sa označí znamienkom plus. Ak je výsledok hospodárenia strata, riadok 100 sa označí znamienkom mínus. Ďalej sa tento výsledok hospodárenia upravuje o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky podľa ZDP. Povinná príloha k daňovému priznaniu je účtovná závierka, t. j. súvaha, výkaz ziskov a strát aj poznámky.
Sadzba dane pre pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou, ako právnickej osoby, za zdaňovacie obdobie roku 2013 je podľa § 15 ZDP 23 % zo základu dane zníženého o daňovú stratu.
Ak pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou vyplatilo svojim členom – fyzickým osobám – podiely na výnosoch spoločenstva do 31. 12. 2003, boli ďalej zdaňované u fyzických osôb – členov pozemkového spoločenstva – osobitnou sadzbou dane (§ 36 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov).
Podľa § 3 ods. 2 písm. d) ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2004 predmetom dane nie je podiel člena pozemkového spoločenstva na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva. V súlade s uvedeným sa teda v súčasnosti vyplatené podiely vlastníkom lesa – fyzickým osobám, členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, nezdaňujú.
Príklad č. 2:
Pozemkové spoločenstvo s názvom Urbárske lesné a pasienkové spoločenstvo má právnu subjektivitu. Za rok 2013 vykáže zisk v hodnote 19 380 €. Spoločenstvo má 920 vlastníkov, členov spoločenstva. Zisk rozdelí medzi členov. Títo nebudú vyplatené podiely na zisku zdaňovať ani uvádzať v daňovom priznaní za rok 2013.
Príklad č. 3:
Fyzická osoba je členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, za rok 2013 dostane vyplatený podiel na zisku vo výške 265 €. Okrem toho poberá príjem zo závislej činnosti. Môže tento člen pozemkového spoločenstva po skončení roku 2013 požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania alebo musí podať daňové priznanie?
Keďže podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou je vylúčený z predmetu dane, môže táto fyzická osoba ako zamestnanec požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania.
2.5 Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity
Vznik spoločenstva bez právnej subjektivity upravuje § 10 starého zákona o pozemkových spoločenstvách. Spoločenstvo bez právnej subjektivity mohli založiť vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti (spoločníci) zápisom do zoznamu spoločníkov. Podmienkou zápisu bolo aj písomné vyhlásenie spoločníkov o združení sa. Na vznik spoločenstva bez právnej subjektivity bol potrebný zápis spoločníkov vlastniacich najmenej dve tretiny spoločnej nehnuteľnosti a súhlas Slovenského pozemkového fondu za vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti v jeho správe.
Spoločníci boli povinní oznámiť vznik spoločenstva bez právnej subjektivity okresnému úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev, a príslušnému lesnému úradu. Spoločníci súčasne oznámia, kto je splnomocnený v ich mene konať navonok. Za záväzky spoločenstva voči iným osobám ručia spoločníci spoločne a nerozdielne.
Na spoločenstvo, ktoré vzniklo zo spoločenstva bez právnej subjektivity, prechádzajú podľa § 31 ods. 14 nového zákona o pozemkových spoločenstvách ku dňu zápisu do registra len práva a povinnosti, ktoré vznikli jednotlivým vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti v súvislosti s jej obhospodarovaním.
Staré pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity z pohľadu účtovníctva
Účtovnou jednotkou v pozemkovom spoločenstve bez právnej subjektivity je v súlade s § 1 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o účtovníctve) každý člen spoločenstva, ktorý preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. Každá účtovná jednotka je povinná podľa § 8 zákona o účtovníctve viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.
V pozemkovom spoločenstve je spravidla niekoľko desiatok až stoviek členov, účtovných jednotiek. Výdavky a príjmy týchto účtovných jednotiek vznikajú z hospodárenia na spoločnom majetku, na ktorom vlastníci majú ideálny podiel. Dodržať ustanovenia zákona o účtovníctve v jednotlivej účtovnej jednotke je veľmi ťažké a komplikované. Spôsob, akým členovia spoločenstva zabezpečia dodržanie ustanovení zákona o účtovníctve, je teda na rozhodnutí samotných členov pozemkového spoločenstva. Je potrebné si uvedomiť, že pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity nie je účtovnou jednotkou a že vždy ide len o vedenie evidencie príjmov a výdavkov spoločenstva dohodnutým spôsobom.
Ideálny spôsob je ten, ak osoba poverená vedením evidencie za vzniknuté spoločenstvo spoločné výdavky a príjmy eviduje tak, ako keby bolo pozemkové spoločenstvo účtovnou jednotkou. Pri kontrole účtovnej jednotky, člena pozemkového spoločenstva, vie člen spoločenstva preukázať úplnosť svojich výdavkov a príjmov, úplnosť svojho majetku a záväzkov zaúčtovaných a vykázaných vo výkazoch účtovnej závierky, a to v nadväznosti na evidenciu vedenú pozemkovým spoločenstvom.
Člen pozemkového spoločenstva je účtovnou jednotkou v súlade s § 1 zákona o účtovníctve, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. Každá účtovná jednotka je povinná dodržiavať ustanovenia zákona o účtovníctve, t. j. viesť účtovníctvo v priebehu účtovného obdobia. Opatrením MF SR č. MF/27076/2007-74 sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov.
Člen pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity sa rozhoduje sám, či uplatní k dosiahnutým príjmom skutočné výdavky a stane sa účtovnou jednotkou alebo si v daňovom priznaní uplatní výdavky percentom z príjmov, a tak podľa § 1 zákona o účtovníctve nebude účtovnou jednotkou.
Pozemkové spoločenstvo ako celok nie je účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve, nie je ani, tak ako už bolo uvedené, daňovníkom dane z príjmov fyzických osôb. Pre daňové účely ale správca dane akceptuje jedno vedenie „účtovníctva“ za celé pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity.
Povinnosť podania daňového priznania u FO – členov pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity, za rok 2013
Podľa § 10 ods. 2 ZDP príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), na základe písomnej zmluvy o združení (§ 829 až § 841 Občianskeho zákonníka) alebo písomného vyhlásenia o združení sa (§ 10 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov) a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. To platí aj pre príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní (§ 6 ZDP) na základe písomnej zmluvy o združení (§ 829 až § 841 Občianskeho zákonníka) medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.
Príklad č. 4:
Urbariát (pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity) vykázal v roku 2013 základ dane v sume 35 600 €. Príjmy a výdavky boli rozdelené podľa spoluvlastníckych podielov na jednotlivých členov spoločenstva. Spoločenstvo sa dohodne a vyplatí v januári roku 2014 každému členovi len pomernú časť finančnej hotovosti, ktorá naňho pripadá. Zvyšnú časť vo výške 2 000 € vyplatí až v roku 2015 po založení nového pozemkového spoločenstva. V akej výške a v ktorom zdaňovacom období si majú členovia pozemkového spoločenstva príjem zdaniť?
ZDP v § 10 ods. 2 upravuje delenie príjmov dosiahnutých daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), na základe písomnej zmluvy o združení alebo písomného vyhlásenia o združení sa (s odvolávkou na § 10 zákona NR SR č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov) a daňových výdavkov do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak.
Príjmy spoločníka pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity patria medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZDP. Spoločník pozemkového spoločenstva predmetné príjmy vo výške zodpovedajúcej jeho podielu na celkových príjmoch dosiahnutých v roku 2013 pri spoločnom podnikaní v rámci pozemkového spoločenstva bol povinný zahrnúť do základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2013, t. j. má ich zdaniť prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov FO typ B k 31. 3. 2014. Výška príjmov pripadajúcich na spoločníka pozemkového spoločenstva sa určí podľa § 10 ods. 2 ZDP. K predmetnému príjmu si spoločník pozemkového spoločenstva v daňovom priznaní môže uplatniť prislúchajúce daňové výdavky, ktorých výška sa vypočíta podľa citovaného ustanovenia ZDP. Nie je prípustné, aby člen pozemkového spoločenstva zdaňoval podiel na príjmoch za rok 2013 až v roku 2014 alebo v roku 2015. Pozemkové spoločenstvo je povinné podiel na príjmoch z kladného základu dane, ktorý vykázalo spoločenstvo, vyplatiť v príslušnom zdaňovacom období, najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania k 31. 3. 2014.
Pre účely zdanenia predmetného príjmu nie je podstatné to, že spoločníkovi pozemkového spoločenstva bola vyplatená len pomerná časť finančnej hotovosti, ktorá naňho pripadá, nie je podstatné ani to, že k vyplateniu tejto pomernej časti finančnej hotovosti došlo až v roku 2014, resp. 2015.
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný v zmysle § 32 ods. 1 ZDP podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, s výnimkou uvedenou v odseku 4. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, ale vykazuje daňovú stratu. Do sumy zodpovedajúcej 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak:
a) vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo
b) daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7.
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2013 bude povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy zodpovedajúcej 19,2-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Životné minimum k 1. 1. 2013 je suma 194,58 €. Hranica ročného príjmu, do ktorej nevzniká povinnosť podávať daňové priznanie za rok 2013 v roku 2014, je 1 867,97 €, čo je 50 % zo sumy 3 735,94 €.
Daňové priznanie má povinnosť podať aj daňovník, ktorý vykazuje stratu. Daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov (napr. ZDP, zákon o DPH), alebo ten, koho na to správca dane vyzve.
Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 16,60 € alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP (1 867,97 €). To neplatí, ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 ZDP alebo ak sa daň vyberá podľa § 43 ZDP, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35 ZDP alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44 ZDP.
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6 ZDP daň neplatí, ak za zdaňovacie obdobie úhrn jeho zdaniteľných príjmov, okrem príjmov, z ktorých bola daň vybraná zrážkou a pri ktorých nepoužil postup podľa § 43 ods. 7 ZDP, nepresiahne 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP. Tento postup použije aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 7 ZDP, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 ZDP) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
Daň sa neplatí, ak daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní nepresiahne sumu 3,32 €.
Príklad č. 5:
Invalidný dôchodca je členom pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity. V roku 2014 dostane od spoločenstva vyplatený príjem za rok 2013 v sume 820 €. Spoločenstvo mu vystaví doklad, na ktorom je uvedené, že jeho podiel na príjmoch pozemkového spoločenstva je 1 600 € a podiel na výdavkoch je 780 €. Daňovník ako invalidný dôchodca nemá iný príjem, len podiel z pozemkového spoločenstva.
Pri skúmaní skutočnosti, či je daňovník povinný podať daňové priznanie, je podstatný podiel na príjmoch, teda suma (hrubých príjmov), ktorá mu pripadá podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Príjem daňovníka je 1 600 €, čo je menej ako limit pre podanie daňového priznania stanovený v § 32 ZDP (1 867,97 €).
Člen pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity nebude za rok 2013 podávať daňové priznanie ani príjem zdaňovať.
Príklad č. 6:
Člen pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity dostane na konci roku 2013 od pozemkového spoločenstva vyplatený príjem 300 €. Jeho podiel na príjmoch a výdavkoch spoločenstva podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu bude 2 450 € a podiel na výdavkoch 2 150 €.
Aj keď dostal podielnik vyplatených len 300 €, jeho podiel na príjmoch je 2 450 €, čo je suma väčšia, ako je limit pre podanie daňového priznania za rok 2013 (1 867,97 €), preto bude daňovník povinný podať po skončení roku 2013 daňové priznanie typ B. Do daňového priznania si uvedie podiel: príjmy 2 450 €, výdavky 2 150 €, základ dane na zdanenie bude 300 €.
U fyzických osôb, členov pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity, je v zmysle § 15 ZDP sadzba dane 19 % a 25 % v nadväznosti na výšku vykázaného základu dane.
Sadzba dane, ak základ dane je nižší alebo rovný 34 401,74 €, je 19 %.
Ak základ dane prevyšuje stanovený limit (34 401,74 €), sadzba dane z prevyšujúceho základu dane je 25 %.
Sadzba dane, ak základ dane je vyšší ako 34 401,74 €, je 19 % z 34 401,74 € + 25 % zo (ZD – 34 401,74 €).
2.6 Ukončenie činnosti pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity z pohľadu úpravy základu dane
Skončenie vykonávania činnosti v pozemkovom spoločenstve bez právnej subjektivity u jeho členov – fyzických osôb – posudzujeme z pohľadu ZDP rovnako ako skončenie podnikania.
ZDP definuje, že na účely zistenia základu dane u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu sa rozumie zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie živnosti a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.
V prípade členov pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity ide o zrušenie oprávnenia podľa zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.
Úprava základu dane pri skončení podnikania
Pri skončení činnosti pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity dochádza aj k skončeniu podnikania jednotlivých podielnikov ako daňovníkov s príjmami podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZDP a daňovník je povinný upraviť základ dane.
U fyzických osôb účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva je základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Základ dane sa zistí ako súčet čiastkových základov dane podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 5 až § 8 ZDP.
Čiastkový základ dane fyzickej osoby s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1, 2 ZDP) sa zisťuje podľa ustanovení § 17 až § 29 ZDP.
Podľa § 17 ods. 8 ZDP základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza ku skončeniu podnikania daňovníka (§ 6 ZDP) alebo ku skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, upraví daňovník, ktorý:
a) účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 alebo 14 ZDP, a to o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) a i) prvom až piatom bode a písm. i) a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť. Pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane;
b) účtuje v sústave podvojného účtovníctva, a to o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu;
c) uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, a to o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) a i) ZDP.
Z ustanovenia § 17 ods. 8 ZDP vyplýva postup úpravy základu dane v závislosti od formy vedenia účtovníctva alebo od spôsobu vedenia evidencie fyzickou osobou. Zákon o účtovníctve v § 4 stanovuje, že fyzická osoba ako účtovná jednotka vedie účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. V súlade s § 16 ods. 6 zákona o účtovníctve účtovná jednotka uzavrie účtovné knihy vždy:
- k poslednému dňu účtovného obdobia,
- ku dňu skončenia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,
- ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia konkurzu alebo vyrovnania.
Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku podľa § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve vždy, keď uzavrie účtovné knihy podľa § 16 zákona o účtovníctve. Ak uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje riadnu účtovnú závierku, v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh uvedených v § 16 zákona o účtovníctve zostavuje mimoriadnu účtovnú závierku.
Mohli byť prípady, že pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity „účtovalo v sústave podvojného účtovníctva“, uvedenú skutočnosť posudzujeme, akoby účtovali v podvojnom účtovníctve jednotliví členovia tohto spoločenstva. Ak daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami [§ 17 ods. 1 písm. a) ZDP].
Účtovná jednotka, fyzická osoba, uzatvorí svoje účtovníctvo pri skončení podnikania v súlade s § 16 ods. 6 písm. b) zákona o účtovníctve, opatrením MF SR č. MF/27076/2007/74 a v súlade s § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve zostaví mimoriadnu účtovnú závierku.
Zostatky vytvorených rezerv
U daňovníka – fyzickej osoby – je daňovým výdavkom podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) ZDP:
- nielen rezerva na lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa zákona o lesoch (tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu potvrdenom odborným lesným hospodárom), ale aj
- rezerva na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí a
- rezerva na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, ak výška rezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom.
Nový zákon o pozemkových spoločenstvách vymedzuje v § 31 ods. 15, že zostatok vytvorenej rezervy na lesnú pestovnú činnosť tvorenej spoločenstvom bez právnej subjektivity podľa doterajšieho zákona sa považuje za rezervu spoločenstva podľa tohto zákona v sume finančných prostriedkov vložených vlastníkmi do spoločenstva a určených na lesnú pestovnú činnosť a ochranu lesa.
Keďže po účinnosti nového zákona o pozemkových spoločenstvách dochádza k zmene právnej subjektivity z FO na PO, ustanovenia § 17 ods. 8 ZDP v platnom znení zostávajú zachované.
Príklad č. 7:
Spoločenstvo bez právnej subjektivity založené podľa starého zákona o pozemkových spoločenstvách vytvorilo v roku 2010 rezervu na lesnú pestovnú činnosť na dobu zalesnenia mladého lesného porastu na dobu štyroch rokov. Na konci roku 2013, kedy sa pozemkové spoločenstvo zrušuje z dôvodu účinnosti nového zákona o pozemkových spoločenstvách, mu zostane zostatok nevyčerpanej rezervy vo výške 3 000 €. Pozemkové spoločenstvo je povinné zostatok vytvorenej rezervy zahrnúť do príjmov spoločenstva (a jednotlivých členov pozemkového spoločenstva podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov).
Príklad č. 8:
Urbariát – pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity – ukončí svoju činnosť v septembri 2013. Spoločenstvo má 158 členov. Po skončení podnikania mu zostali zásoby dreva a reziva, s ktorými obchoduje. Toto drevo sa nepredá, ale zoberú si ho členovia spoločenstva na svoje účely. Všetky výdavky súvisiace s ťažbou dreva boli uplatnené do daňových výdavkov. Pri skončení činnosti spoločenstva, a tým aj činnosti fyzických osôb, sú podielnici, ako fyzické osoby, povinní zahrnúť do základu dane hodnotu zásob, ktoré si rozdelili.
Príklad č. 9:
Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity nemalo ku dňu skončenia podnikania uhradené pohľadávky za predaj drevnej hmoty odberateľov vo výške 6 000 €. Spoločenstvo zvýši pri skončení činnosti základ dane o hodnotu pohľadávky za predaj drevnej hmoty.
Príjmy zvýšené o neuhradenú pohľadávku musí rozpočítať podľa spoluvlastníckych podielov jednotlivým fyzickým osobám, ktoré si ju premietnu do daňového priznania.
Príklad č. 10:
Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity zaplatilo v januári 2013 nájomné vo výške 550 € za prenájom budovy na dobu 24 mesiacov (rok 2013 aj 2014). S účinnosťou od 31. 12. 2013 sa zrušilo spoločenstvo ako spoločenstvo bez právnej subjektivity a zápisom do registra vzniká nové pozemkové spoločenstvo ako právnická osoba, t. j. pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. Spoločenstvo je povinné ku dňu 31. 12. 2013 premietnuť skutočnosť, že sa zrušilo ako spoločenstvo bez právnej subjektivity a zápisom do registra vzniká nové pozemkové spoločenstvo ako právnická osoba, do podielu na príjmoch a výdavkoch podielnikov a je povinné upraviť základ dane v súlade s § 17 ods. 8 ZDP a pomernú časť nájomného za obdobie od 1. 1. do 31. 12. 2014 dopočítať do základu dane v sume 275 €.
Príklad č. 11:
Po skončení činnosti zostali pozemkovému spoločenstvu neuhradené faktúry traktoristom, ktorí vykonávali ťažbu dreva, vo výške 1 690 €. O sumu 1 690 €, t. j. hodnotu neuhradených faktúr (záväzkov) za sťahovanie dreva, ktoré sú daňovým výdavkom podľa § 19 ZDP, spoločenstvo (jeho členovia) upraví základ dane (zníži základ dane).
Uplatnenie odpisov v období skončenia činnosti pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity podľa starého zákona o pozemkových spoločenstvách
Možnosť uplatnenia ročného odpisu upravuje § 22 ods. 11 ZDP. Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku podľa § 26 ods. 6 až 9, § 27 alebo § 28 účtovaného alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 alebo 14 k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, okrem majetku vylúčeného z odpisovania, môže daňovník uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.
Príklad č. 12:
Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity má zakúpený lesný traktor, ktorý odpisuje, rok 2013 je posledným rokom odpisovania. Spoločenstvo ukončí svoju činnosť k 30. 9. 2013.
Ak spoločenstvo ukončí podnikateľskú činnosť počas roka, napr. k 30. 9. 2013, neúčtuje ani nevedie evidenciu k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia (k 31. 12. 2013), preto si nemôže uplatniť celý ročný odpis.
ZDP nerieši možnosť uplatnenia odpisov pomernou časťou (mesačné odpisy), tak ako je tomu napr. pri úmrtí daňovníka (§ 22 ods. 14 ZDP) alebo finančnom prenájme, kedy je možné uplatniť pomernú časť odpisov pripadajúcu na kalendárne mesiace. Ak by sa pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity zrušilo k 31. 12. 2013 alebo k 1. 1. 2014, mohol by sa uplatniť ročný odpis.
Poznámka redakcie:
§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 3 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 10 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies