Práva a povinnosti v súvislosti s registráciou pre DPH

V tejto časti príspevku sa budeme zaoberať registráciou podľa § 4 a s ňou spojenou povinnosťou zábezpeky podľa § 4c, abstrahujeme od špecifických typov registrácií, a to od skupinovej registrácie podľa § 4a a § 4b, registrácie zahraničných osôb podľa § 5 a tiež od registrácie pri zásielkovom predaji podľa § 6 zákona o DPH. Nie každý podnikateľ má záujem byť platiteľom DPH. Postavenie platiteľa DPH nenadobúdajú automaticky všetky osoby registrované pre DPH, ale v rámci tuzemských osôb tie, ktoré sú registrované podľa § 4 zákona. Platitelia DPH na rozdiel od ostatných registrovaných osôb, ktoré nemajú postavenie platiteľov, majú právo na odpočítanie dane. Skutočnosť, či podnikateľ bude registrovaný na DPH, závisí:

1. od toho, či dosiahne zákonom stanovenú výšku obratu, ak ju dosiahne, už nemá možnosť rozhodovať sa o registrácii, dôjde k registrácii povinnej;
2. ak nedosiahne zákonom stanovený obrat, môže sa rozhodovať o registrácii, jeho rozhodovanie ovplyvňuje:
   • aké sú jeho prijaté plnenia na účely podnikania (vstupy) – z dôvodov možnosti odpočítania,
   • či je dôležité z pohľadu jeho odberateľov, aby bol platiteľom DPH (aby si odberatelia mohli odpočítavať DPH z jeho faktúr).

Na základe uvedeného niektorí podnikatelia z rôznych dôvodov nemajú záujem byť platiteľmi DPH, ak sa ich obrat pohybuje pod hranicou zákonom stanoveného limitu. Okrem skutočnosti, že po registrácii sa podnikateľ (zdaniteľná osoba) môže stať „zaujímavejším“ pre svojich zákazníkov – platiteľov DPH, je tu i ďalšia výhoda v súvislosti s registráciou – a tou je odpočet DPH z majetku, ktorý bude používaný na podnikanie.

Základné pojmy v súvislosti s registráciou na DPH

Zdaniteľná osoba (§ 3 zákona o DPH) je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Zdaniteľnými osobami sú predovšetkým podnikatelia, ale môžu nimi byť aj osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania, ak vykonávajú ekonomickú činnosť, z ktorej dosahujú príjmy.

Ekonomická činnosť (podnikanie) je kľúčovým pojmom vymedzenia predmetu DPH (§ 3 ods. 2 zákona o DPH). Vykonávanie ekonomickej činnosti znamená predovšetkým sústavnú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti.

Osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť dodávajú tovary alebo poskytujú služby v ktoromkoľvek výrobnom alebo obchodnom odvetví. Ekonomická činnosť zahŕňa aj všetky služby poskytované osobami vykonávajúcimi slobodné povolanie podľa osobitných predpisov (znalci, tlmočníci, právnické povolania, lekári, veterinári, projektanti a pod.), ako aj slobodné povolania umelcov a športovcov.

Za podnikanie sa všeobecne považuje aj využívanie vlastného hmotného majetku a nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu z tohto majetku akoukoľvek osobou, t. j. aj fyzickou osobou – nepodnikateľom, ak ide o činnosť sústavnú. Ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa za ekonomickú činnosť jeho využívanie na účel dosahovania príjmov v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Ekonomickou činnosťou nie je (§ 3 ods. 3 zákona o DPH) vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu. V tomto prípade ide o vzťah, kedy fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny, resp. príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania. Takto vykonávaná činnosť nie je považovaná za nezávislé vykonávanie činnosti.

Obrat na účely DPH

Na účely DPH je pojem „obrat“ v zákone o DPH osobitne definovaný. Do obratu na účely registrácie pre DPH v SR sa podľa § 4 ods. 7 zákona o DPH započítavajú len príjmy (výnosy) z dodávaných tovarov a služieb, pri ktorých miesto dodania zdaniteľného obchodu je v SR.

Zdaniteľná osoba zahŕňa výnosy (príjmy) do obratu za kalendárny mesiac, do ktorého je povinná tieto výnosy (príjmy) zaúčtovať v súlade s účtovnými predpismi, inak za mesiac, v ktorom prijala platbu.

Zdaniteľná osoba, ktorá je účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave podvojného účtovníctva, zahŕňa do obratu definovaného v § 4 ods. 7 zákona o DPH výnosy bez dane z dodávaných tovarov a služieb, t. j. výnosy účtované v účtovej triede 6.

Zdaniteľná osoba, ktorá je účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave jednoduchého účtovníctva, zahŕňa do obratu príjmy bez dane z dodávaných tovarov a služieb. Tiež zdaniteľná osoba, ktorá nie je účtovnou jednotkou, zahŕňa do obratu príjmy bez dane z dodávaných tovarov a služieb.

Do výšky obratu sa zahrnú i zálohové platby, t. j. sumy za budúce dodania tovarov a služieb, ale len v prípade, ak sú tieto platby viazané ku konkrétnym budúcim dodávkam.

Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane, ide o poštové služby, zdravotnú starostlivosť, služby sociálnej pomoci, výchovné a vzdelávacie služby, členské príspevky politických strán, kultúrne služby, služby verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Taktiež sa do obratu nezahŕňajú výnosy (príjmy) z poisťovacích služieb a z finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa zákona o DPH, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby.

Do obratu sa zahŕňajú aj výnosy (príjmy) z dodania a nájmu nehnuteľnosti, i keď sú oslobodené od dane podľa § 38 zákona o DPH s výnimkou, ak by išlo o príležitostné dodanie nehnuteľnosti.

Pre účely DPH sú vylúčené z obratu výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosov (príjmov) z príležitostne predaného nehmotného majetku. Taktiež do obratu pre účely DPH nevstupujú ani výnosy (príjmy) z dodaní tovarov a služieb s miestom dodania v zahraničí. U slovenského podnikateľa nebudú vstupovať do obratu pre účely DPH napr. výnosy z tovaru dodaného s montážou, ku ktorej dochádza v inom členskom štáte, z dodaných služieb, ktorých miesto dodania sa nenachádza v SR, z príležitostného predaja nehnuteľnosti, z predaja podniku. Do obratu pre účely registrácie nevchádza ani hodnota premiestneného tovaru (§ 8 ods. 4 zákona o DPH), ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania.

Obrat bytových družstiev, bytových podnikov a správcov bytov

Bytové družstvá vykonávajú ekonomickú činnosť, z ktorej dosahujú príjem. Ak bytové družstvo vykonáva zdaniteľné obchody v mene a na účet inej osoby, ide o prechodné položky a do obratu sa zahrnú len výnosy (príjmy) zo sprostredkovania dodania tovaru alebo služby.

Správca vlastníkov bytov na základe zmluvy o výkone správy zabezpečuje správu bytového domu. Správca zriaďuje osobitný účet pre každý spravovaný dom, na ktorom sú zhromažďované finančné prostriedky vlastníkov bytov, a z týchto prostriedkov, ktoré nie sú majetkom správcu, sú hradené všetky plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov. V tomto prípade nedochádza k obstaraniu tovarov a služieb, pretože správca len spravuje účet vlastníkov bytov. Finančné prostriedky zhromaždené od vlastníkov bytov nie sú príjmami správcu, a preto sa tieto príjmy nezapočítavajú do obratu správcu na účely registrácie. Správca má výnos (príjem) len zo svojej vlastnej činnosti.

Príjmy z kapitálových výnosov

Podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona o DPH za dodanie služby sa nepovažuje dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ nie je bankou.

To znamená, že úrok dosiahnutý zdaniteľnou osobou z peňažných prostriedkov na účte v banke sa nezahŕňa do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH (platby, ktoré vznikli z vlastníctva aktíva, nepodliehajú DPH). Len tie platby, ktoré sú protihodnotou za transakciu alebo ekonomickú činnosť, podliehajú DPH.

Na základe uvedeného sa príjmy z kapitálových výnosov u zdaniteľnej osoby nezahŕňajú do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH.

Príjmy z prenájmu bytu alebo domu

Za ekonomickú činnosť sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu z tohto majetku. Zdaniteľnou osobou sa v takomto prípade môže stať napr. aj fyzická osoba – občan, ak prenajíma byt alebo dom na určitej pokračujúcej báze s cieľom získavania pravidelného príjmu z prenájmu majetku.

V prípade využívania hmotného majetku a nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu z tohto majetku z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že by sa takéto využívanie malo považovať za podnikanie na účely DPH len v prípade, ak sa tak činí s cieľom získavania pravidelného príjmu z tohto majetku. Na základe uvedeného potom príjmy (výnosy) z prenájmu bytu alebo domu sa zahŕňajú do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH len v prípade, ak sa prenájom vykonáva na určitej pokračujúcej báze s cieľom získavania pravidelného príjmu z prenájmu majetku.

Honoráre za príspevky do novín

Duševná tvorivá činnosť predstavuje ekonomickú činnosť za predpokladu, že sa z nej dosahuje príjem a je vykonávaná na určitej pokračujúcej báze. V prípade posúdenia vykonávania činnosti fyzickou osobou na nezávislej báze sa sporadický príjem za príspevky do novín nezahŕňa do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH z dôvodu, že nie je splnená podmienka vykonávania činnosti na pokračujúcej báze.

Poznámka redakcie:
§ 4 zákona o DPH

Povinnosť registrácie podľa § 4 zákona o DPH má každá zdaniteľná osoba, t. j. tuzemská alebo zahraničná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR, resp. má bydlisko v SR alebo sa tu obvykle zdržiava a ktorá dosiahne za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat vo výške 49 790 €. Žiadosť o registráciu pre daň je zdaniteľná osoba povinná podať na miestne príslušnom daňovom úrade do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla uvedený obrat.

Platiteľom dane sa stáva na základe zákona, t. j. bez ohľadu na výšku dosiahnutého obratu tiež:

• Právnická alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu samostatnú organizačnú zložku podľa § 476 až § 488 Obchodného zákonníka. Osoba, ktorá nadobudne podnik alebo časť podniku platiteľa, sa stáva platiteľom dane odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Fyzická alebo právnická osoba sa stane platiteľom dane len za predpokladu, že v rámci predaja podniku alebo jeho časti, príp. vkladu podniku sa prevádza hmotný a nehmotný majetok. Samotný predaj nehnuteľnosti nie je predajom podniku, resp. jeho časti.

Nadobudnutie postavenia platiteľa dane overuje daňový úrad na základe predložených dokladov.

Zo zákona vyplýva povinnosť, aby daňový subjekt okrem oznámenia skutočnosti, na základe ktorej sa mal stať platiteľom dane, predložil aj príslušné doklady osvedčujúce túto skutočnosť (napr. zmluva o predaji podniku, výpis z obchodného registra, zmluva o dodaní stavby). Až následne správca dane vydá osvedčenie o registrácii. Ak daňový úrad zistí, že nie sú splnené podmienky na registráciu, nevydá osvedčenie, nepridelí IČ DPH a o tejto skutočnosti vydá rozhodnutie, pro- ti ktorému nie je možné podať odvolanie.

• Platiteľom dane na základe zákona sa stane aj obchodná spoločnosť alebo družstvo, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, kedy sa stala právnym nástupcom.

Tieto osoby majú povinnosť do 10 dní odo dňa vzniku uvedených skutočností oznámiť miestne príslušnému daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom. Forma oznámenia nie je zákonom stanovená.

Aj v prípade, že oznámenie je podané oneskorene, resp. vôbec, osoba sa stane platiteľom ku dňu nadobudnutia podniku alebo jeho časti, alebo ku dňu, kedy sa stala právnym nástupcom. Daňový úrad registruje osobu na základe oznámenia, o registrácii vydá osvedčenie a pridelí identifikačné číslo pre daň.

Prevádzkareň zahraničnej osoby a jej registrácia

Definícia prevádzkarne na účely dane z pridanej hodnoty je uvedená v zákone o DPH v ustanovení § 4 ods. 5. Definícia prevádzkarne je upravená aj v článku 11 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011.

Nariadenie Rady č. 282/2011 definuje v článku 11 ods. 1 prevádzkareň, ktorá je schopná prijímať a využívať služby, ktoré sa jej poskytujú, na účely miesta dodania služby poskytovanej medzi zdaniteľnými osobami, zároveň v ods. 2 predmetného článku ustanovuje, čo sa rozumie prevádzkarňou na účely poskytovania služby.

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pojem „prevádzkareň“ predpokladá dostatočný stupeň stálosti a vhodnú štruktúru z hľadiska ľudských a technických prostriedkov, ktorá umožňuje nezávislé poskytovanie služieb. Na to, aby sa prevádzkareň mohla považovať za miesto, z ktorého sa poskytujú služby, musí na dostatočnej úrovni zabezpečovať stálosť a organizáciu (dostatočný stupeň trvalosti), ktorá z hľadiska ľudského a materiálneho vybavenia je schopná poskytovať predmetné služby samostatne (tzn. schopnosť, resp. možnosť z uvedeného miesta uzatvárať a vyhotovovať zmluvy, uskutočňovať manažérske rozhodnutia, dojednávať obchody, prijímať platby, vykonávať konkrétnu ekonomickú činnosť). Pritom musí ísť o ekonomickú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, teda nie činnosť vykonávanú napr. pre zriaďovateľa so sídlom v zahraničí.

Na účely určenia miesta dodania služby podľa článku 44 smernice 2006/112/ES (§ 15 ods. 1 zákona o DPH) môže ísť o dva typy prevádzkarne:

1. o tzv. aktívnu prevádzkareň, ktorá na jednej strane spĺňa kritériá uvedené v § 4 ods. 7 zákona o DPH, čo znamená, že vykonáva nezávisle ekonomickú činnosť za protihodnotu a zároveň je schopná prijímať a využívať služby dodávané inou spoločnosťou,
2. o tzv. pasívnu prevádzkareň, ktorá je schopná prijímať a využívať služby dodávané inou spoločnosťou, ale nevykonáva nezávisle z miesta prevádzkarne ekonomickú činnosť za protihodnotu.

V nadväznosti na článok 11 ods. 1 nariadenia Rady č. 282/2011, ak má zahraničná osoba v tuzemsku zriadenú prevádzkareň (organizačnú zložku), ktorá sa vyznačuje dostatočným stupňom stálosti a ktorá síce má personálne a materiálne vybavenie, ale nevykonáva ekonomickú činnosť voči tretím osobám za protihodnotu, ale napríklad vykonáva len činnosť pre svojho zriaďovateľa so sídlom v zahraničí, ide o tzv. pasívnu prevádzkareň. Ak takáto prevádzkareň prijíma služby od zahraničnej osoby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku, je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH. Ak takejto osobe vzniká daňová povinnosť, je povinná podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 3 zákona o DPH, priznať daň z prijatej služby od zahraničnej osoby a túto zaplatiť. Keďže však nejde o tzv. aktívnu prevádzkareň, ktorá by vykonávala nezávisle ekonomickú činnosť za protihodnotu, nie je možná registrácia zahraničnej osoby, ktorá má v tuzemsku zriadenú prevádzkareň, ktorá je schopná len prijímať a využívať služby, podľa § 4 zákona o DPH.

Keďže zahraničná osoba, ktorá má v tuzemsku zriadenú pasívnu prevádzkareň, ktorá je schopná len prijímať a využívať služby, ktoré sú jej dodané, a nevykonáva na území SR ekonomickú činnosť za protihodnotu, nie je možné takúto zdaniteľnú osobu registrovať ani podľa § 5 zákona o DPH (registrácia zahraničných osôb, ktoré v SR uskutočnili činnosť, ktorá je predmetom dane).

To znamená, že ak zahraničná zdaniteľná osoba má v tuzemsku zriadenú pasívnu prevádzkareň, ktorá prijíma od zahraničnej osoby službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku, pri ktorej je osobou povinnou platiť daň ako príjemca služby, má registračnú povinnosť pre DPH podľa § 7a zákona o DPH.

Na základe takejto registrácie však zahraničná osoba nenadobudne v tuzemsku postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty (nie je registrovaná podľa § 4 zákona o DPH).

Poznámka redakcie:
§ 4 zákona o DPH

Žiadosť o registráciu pre daň môže podľa § 4 ods. 2 zákona o DPH podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla zákonom stanovený obrat 49 790 € za najviac dvanásť predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov. Avšak aj v prípade, ak zdaniteľná osoba nemá záujem o registráciu, je povinná sledovať svoj obrat za posledných dvanásť mesiacov, aby zistila, či jej nevznikla povinnosť zákonnej registrácie.

Daňový úrad neregistruje zdaniteľnú osobu so spätným dátumom, t. j. registrácia nemôže byť vykonaná pred dátumom podania žiadosti o registráciu na daňovom úrade (uvedené sa nevzťahuje na osoby, ktoré oznamujú, že sa stali platiteľmi dane).

O dobrovoľnú registráciu môže požiadať aj osoba, ktorá ešte neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody, avšak z dôvodu jej budúcich ekonomických činností je nevyhnutné, aby mala postavenie platiteľa dane. Ide väčšinou o prípady, kedy by mal podnikateľ nevýhodné postavenie na trhu z dôvodu, že obchoduje alebo bude obchodovať s platiteľmi dane (jeden stupeň v obchodnom reťazci by bol narušený, čo môže mať dôsledky najmä na konečnú cenu pre spotrebiteľa).

Ak daňový úrad overením údajov v žiadosti zistí, že žiadateľ nespĺňa zákonné podmienky pre registráciu, žiadosť o registráciu sa zamietne.

O registrácii pre daň vydá daňový úrad zdaniteľnej osobe osvedčenie o registrácii a pridelí jej identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH). Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. Každý novoregistrovaný platiteľ dane má zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac, a to minimálne prvých dvanásť mesiacov.

Preukázanie zámeru vykonávať ekonomickú činnosť

Novozaložená spoločnosť, ktorá má záujem o registráciu na DPH, by mala vedieť preukázať zámer vykonávať ekonomickú činnosť a tento zámer podložiť objektívnymi dôkazmi.

Takým dôkazom môže byť napríklad aj vykázanie prvých investičných nákladov vynaložených za účelom podnikania, prípadne preukázanie príprav na podnikanie. Spoločnosť, ktorá nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť a ktorá nevie svoj zámer vykonávania ekonomickej činnosti objektívne preukázať, nevie preukázať ani postavenie zdaniteľnej osoby, na základe čoho nemôže získať postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty.

Novozaložená spoločnosť, ktorá žiada o registráciu na DPH, by správcovi dane tiež mala poskytnúť informácie o sídle a priestoroch určených na podnikanie, informácie o tom, či plánuje mať zamestnancov, zoznam budúcich obchodných partnerov, výšku predpokladaného obratu a podobne.

Ak žiadateľ o registráciu dostatočným spôsobom nepreukáže svoj zámer vykonávať ekonomickú činnosť, teda skutočnosť, že je zdaniteľnou osobou, správca dane po vyhodnotení všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti žiadosti o registráciu pre DPH nevyhovie. Dôvodom je skutočnosť, že nebolo preukázané postavenie zdaniteľnej osoby.

Správca dane v zmysle § 67 ods. 4 daňového poriadku preveruje údaje uvedené v žiadosti o registráciu.

Ak má daňový úrad pochybnosti o správnosti alebo úplnosti údajov uvedených v žiadosti o registráciu, vyzve žiadateľa o registráciu, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil a zároveň určí lehotu, v ktorej je žiadateľ o registráciu povinný výzve vyhovieť. Ak žiadateľ o registráciu pre DPH výzve nevyhovie, daňový úrad žiadosť o registráciu pre DPH zamietne.

Základným podkladom pre posúdenie oprávnenosti registrácie pre DPH sú údaje uvedené v žiadosti o registráciu. Okrem týchto údajov daňový úrad pri rozhodovaní o registrácii pre DPH môže využívať aj doplňujúce informácie, ktoré môže získať od tretích strán alebo z vlastnej vyhľadávacej činnosti.

Lehoty na vykonanie registrácie

Registráciu vykoná daňový úrad najneskôr do 30 dní (od 1. 1. 2015 do 21 dní) odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti v prípade, ak zdaniteľná osoba je povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods. 1.

• 30-dňová lehota sa týka zdaniteľných osôb, ktoré:
  • dosiahli zákonom stanovený obrat, žiadajú o povinnú registráciu pre daň a nie sú z okruhu osôb definovaných v § 4c ods. 1 zákona o DPH (na základe uvedeného ustanovenia sa zisťuje prepojenie žiadateľa s inými subjektmi, a to za účelom zistenia, či žiadateľ v minulosti nespôsobil vznik nedoplatku na DPH minimálne vo výške 1 000 €),
  • nedosiahli zákonom stanovený obrat, vykonávajú zdaniteľné obchody a žiadajú o dobrovoľnú registráciu pre daň a nie sú z okruhu osôb definovaných v § 4c ods. 1 zákona o DPH.
• 60-dňová lehota sa týka zdaniteľných osôb, ktoré spadajú do okruhu osôb definovaných v § 4c ods. 1 zákona o DPH, pričom nie je rozhodujúce, či ide o registráciu dobrovoľnú alebo zákonnú. Týka sa aj všetkých novovzniknutých podnikateľov, ktorí zatiaľ vykonávajú len prípravnú činnosť.

Poznámka redakcie:
§ 4 ods. 2 zákona o DPH

Inštitút zábezpeky sa vzťahuje na typ registrácie podľa § 4, ktorou sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane.

Zábezpeka sa teda nevzťahuje na registráciu zahraničných osôb, ktorá sa uskutočňuje v zmysle § 5 zákona o DPH (zahraničné osoby, ktoré nie sú v SR etablované), na registráciu podľa § 6, keď zahraničná osoba dodáva tovar do SR formou zásielkového predaja, tiež sa zábezpeka nevzťahuje na registráciu nadobúdateľa tovaru v SR z iného členského štátu – registrácia podľa § 7 zákona o DPH a v súvislosti s cezhraničnými službami – registrácia podľa § 7a zákona o DPH.

V prípade dobrovoľnej žiadosti o registráciu, ak žiadateľ ku dňu podania žiadosti uskutočňuje len prípravnú činnosť na podnikanie, zábezpeka na daň sa stáva podstatnou skutočnosťou priamo ovplyvňujúcou registráciu pre daň.

Zábezpeka na daň má za cieľ zabrániť prípadnému zneužitiu systému DPH ako takému a zabrániť prípadnému zneužívaniu neoprávnenej dobrovoľnej registrácie pre daň.

Daňový úrad určí zábezpeku na daň v zmysle zákona o DPH v takej výške, ktorá bude zodpovedať potenciálnej miere zneužitia systému DPH. Dolná hranica zábezpeky je 1 000 € a horná hranica 500 000 €. Na účel určenia, či zábezpeka má byť uložená a v akej výške, správca dane čerpá údaje z tzv. dátového skladu. Vypočítaná zábezpeka sa zaokrúhľuje na celé tisíce nadol.

Zložiť zábezpeku na daň predstavuje povinnosť:

• zložiť peňažné prostriedky na účet daňového úradu alebo
• predložiť bankovú záruku poskytnutú bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky a v lehote do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň.

Žiadatelia povinní zložiť zábezpeku

Zloženie zábezpeky v súvislosti s registráciou podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa netýka automaticky všetkých žiadateľov o registráciu.

Zloženie zábezpeky na daň je podľa § 4c ods. 1 zákona o DPH povinné v prípade, ak zdaniteľná osoba žiadajúca o registráciu pre daň:

a) je fyzickou osobou, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby,

1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 € a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené,
2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby,

b) je právnickou osobou a má konateľa alebo spoločníka – fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá má nedoplatky na dani 1 000 € a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, alebo ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu,

c) je právnickou osobou a má konateľa alebo spoločníka – fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby,

1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 € a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené,
2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom,

d) novovzniknutý podnikateľ, ktorý neuskutočňuje v čase podania žiadosti o registráciu pre daň dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie. V tomto prípade má zdaniteľná osoba povinnosť zložiť zábezpeku na daň bez ohľadu na skutočnosť, že zdaniteľná osoba nemá nedoplatky v rámci inej právnickej osoby ani nenapĺňa kritérium zrušenia registrácie inej právnickej osoby.

Povinnosť zložiť zábezpeku na daň sa vzťahuje aj na prípady:

• ak osoba nadobudla postavenie platiteľa dane zo zákona (napríklad z dôvodu kúpy podniku, právneho nástupníctva, dodania stavby alebo stavebného pozemku) a sú splnené podmienky na zloženie zábezpeky (nedoplatok 1 000 € a viac),
• ak zdaniteľnej osobe bola zmenená registrácia z § 5 alebo § 6 na registráciu podľa § 4 zákona a sú splnené podmienky na zloženie zábezpeky.

Odvolanie sa proti zábezpeke

Proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň umožňuje ustanovenie § 4c ods. 3 zákona o DPH podať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky (platí skrátená lehota, pretože všeobecná lehota na odvolanie proti rozhodnutiam podľa daňového poriadku je 15 dní), avšak odvolanie nemá odkladný účinok. Znamená to, že daňový subjekt je povinný na základe rozhodnutia správcu dane plniť, a to napriek podanému odvolaniu.

Pri podaní odvolania postupuje žiadateľ podľa § 72 daňového poriadku. Odvolanie možno podať, ak sa daňový subjekt nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice podania odvolania. Odvolanie je možné okrem písomnej formy podať aj ústne do zápisnice u správcu dane, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté.

Odvolanie musí obsahovať: označenie prvostupňového orgánu, číslo rozhodnutia, proti ktorému sa odvolanie podáva, dôvody podania odvolania, dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa nenamieta len rozpor s právnymi predpismi, ak je to možné, aj listinné dôkazy a navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, správca dane vyzve k ich doplneniu v lehote najmenej 15 dní a poučí o následkoch spojených s tým, že nedostatky v uvedenej lehote nebudú odstránené. Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej správcom dane, považuje sa podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania.

Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný správca dane túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

Odvolanie je neprípustné, ak je podané po určenej lehote (po 8 dňoch od doručenia rozhodnutia o zábezpeke), nie je podané oprávnenou osobou, smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

Následky nezloženia zábezpeky

V prípade, že žiadateľom je osoba, ktorej vznikla zákonná povinnosť registrácie a nezloží v zákonom určenej lehote zábezpeku na daň alebo ju zloží v nižšej čiastke, daňový úrad ho zaregistruje a zábezpeka bude predmetom vymáhania exekúciou v zmysle § 88 až § 153 daňového poriadku.

Ak žiadateľ, ktorý žiada o dobrovoľnú registráciu pre daň, nezloží v zákonom určenej lehote zábezpeku na daň alebo ju zloží v nižšej čiastke, daňový úrad žiadosť o registráciu pre daň zamietne a bezodkladne vráti žiadateľovi prípadne zloženú časť zábezpeky.

Pri vrátení zábezpeky zloženej oneskorene alebo zloženej v nižšej čiastke daňový úrad nemôže pristúpiť k preúčtovaniu na žiaden nedoplatok.

Pri zamietnutí žiadosti o registráciu pre daň správca dane ako dôvody zamietnutia uvedie skutočnosti súvisiace s úhradou zábezpeky na daň.

Použitie zloženej zábezpeky

Zábezpeka na daň sa podľa § 4c ods. 6 zákona o DPH použije na úhradu nedoplatku na DPH, ktorý vznikol po zaregistrovaní zdaniteľnej osoby za platiteľa.

Bez toho, aby daňový úrad vyzýval platiteľa na úhradu nedoplatku na DPH, daňový úrad vydá rozhodnutie o použití zábezpeky na daň alebo jej časti.

Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie podľa § 72 ods. 1 daňového poriadku, avšak odvolanie podľa § 4c ods. 6 zákona o DPH nemá odkladný účinok.

Daňovým nedoplatkom je podľa § 2 písm. f) daňového poriadku dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Preúčtovanie zábezpeky na daň na nedoplatky DPH sa uskutoční k dátumu vzniku nedoplatku DPH.

Pri použití zábezpeky alebo jej časti na nedoplatok na DPH sa od platiteľa nepožaduje doplatenie zábezpeky na sumu určenú rozhodnutím daňového úradu o zložení zábezpeky na daň.

Ak sa suma zábezpeky alebo jej časť vyčerpá na nedoplatky, nebude po uplynutí 12 mesiacov daňovému subjektu vrátená alebo sa vráti len jej zostávajúca časť.

Počas plynutia 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň môže byť táto použitá len na úhradu prípadných nedoplatkov na DPH. Avšak, ak zábezpeka na daň zložená vo forme peňažných prostriedkov na účet daňového úradu nebola počas tohto obdobia použitá, resp. bola na úhradu nedoplatkov na DPH použitá čiastočne, potom pred vrátením peňažnej zábezpeky alebo jej časti daňový úrad primerane uplatní postup podľa § 79 ods. 1 daňového poriadku.

To znamená, že s touto sumou narába ako s preplatkom, teda môže vykonať preúčtovanie na nedoplatok. Až následne daňový úrad zostávajúcu sumu zábezpeky na daň vráti.

Vrátenie zábezpeky

Zábezpeka zložená peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu musí byť po 12 mesiacoch v zostávajúcej časti vrátená do 30 dní od uplynutia 12 mesiacov od zloženia zábezpeky.

Preúčtovanie peňažnej zábezpeky na celkové nedoplatky platiteľa dane sa uskutoční k 1. dňu 30-dňovej lehoty určenej zákonom na vrátenie zábezpeky na daň.

Pri vrátení peňažnej zábezpeky alebo jej časti DÚ nevydáva rozhodnutie. Platiteľ dane nemá podľa zákona o DPH nárok na úroky zo zloženej zábezpeky na daň.

Poznámka redakcie:
§ 4c ods. 1 zákona o DPH

Žiadateľ o registráciu, ktorý splní predpoklady pre zaregistrovanie, sa platiteľom DPH stáva dňom uvedeným v osvedčení o registrácii. Každý novovzniknutý platiteľ má zákonom stanovené (§ 77 ods. 2) zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac, a to minimálne 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom dane.

Medzi základné právo novoregistrovaného platiteľa DPH patrí právo na „oddanenie“ majetku, ktorý si zaobstaral ešte ako neplatiteľ DPH. Podľa § 55 zákona o DPH si môže odpočítať DPH viažucu sa na cenu všetkého majetku, ktorý nadobudol predo dňom registrácie za platiteľa dane, ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stal platiteľom pre DPH, okrem zásob.

Novoregistrovaný platiteľ dane môže odpočítať napríklad DPH, ktorá:

• je súčasťou obstarávacej ceny zásob, aktív a preddavkov,
• je súčasťou obstarávacej ceny iného hnuteľného majetku,
• je súčasťou dane obstarávacej ceny nehnuteľností,
• je súčasťou ceny oprávnenia na výkon práva priemyselného vlastníctva.

Nárok na odpočet DPH pri registrácii má platiteľ v prípade, ak tento majetok bude používať na uskutočňovanie svojich zdaniteľných obchodov. Platiteľ si môže uplatniť odpočet za podmienok a v rozsahu uvedenom v § 49 až § 51 zákona o DPH. To znamená, že odpočet si môže uplatniť z majetku, ak má o kúpe faktúru vyhotovenú platiteľom dane registrovaným pre daň v tuzemsku alebo colné vyhlásenie a doklad o zaplatení dane colnému orgánu.

Platiteľ dane si nemôže napríklad odpočítať daň z tovaru, ktorý nadobudol z iného členského štátu, pretože dodávateľ z iného členského štátu uplatnil daň platnú v členskom štáte dodania (§ 49 neumožňuje odpočítanie dane uplatnenej v inom členskom štáte).

Pri odpočítaní dane by mal platiteľ dane vedieť, na akú činnosť bude daný majetok využívať a na základe toho uplatniť odpočet DPH v plnom rozsahu, krátený koeficientom alebo neuplatniť odpočet z dôvodu, že nemá právo na odpočet DPH. Znamená to, že platiteľ dane:

• nemôže odpočítať daň pri majetku, ktorý používa na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH bez práva na odpočítanie dane (§ 49 ods. 3 zákona),
• musí použiť postup podľa § 50 zákona o DPH (prepočet dane koeficientom) pri majetku, ktorý sa používa na dodávky tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane a súčasne na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane (§ 49 ods. 4 zákona o DPH).

Pri hmotnom alebo nehmotnom majetku odpisovanom podľa zákona o dani z príjmov si platiteľ DPH uplatní odpočet v plnom rozsahu len v tom prípade, ak majetok, na ktorý si uplatňuje odpočet DPH, uviedol do užívania v tom istom roku, v ktorom sa registroval za platiteľa dane. Ak platiteľ dane uplatňuje odpočet DPH pri majetku, ktorý obstaral v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa registroval za platiteľa DPH, potom odpočet DPH zníži o pomernú časť zodpovedajúcu daňovým odpisom uplatneným do daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov.

Zaplatenie zálohy pred registráciou

V prípade, ak zdaniteľná osoba zaplatí zálohu vo výške 100 % kúpnej ceny na dodanie tovaru pred svojou registráciou pre DPH, dodávateľovi tovaru – platiteľovi DPH – vznikne daňová povinnosť. K dodaniu tovaru dôjde v období, kedy má zdaniteľná osoba (odberateľ) už postavenie platiteľa pre účely DPH, t. j. po registrácii. Dodávateľ vystaví faktúru, kde je uvedená cena tovaru a DPH s uvedením výslednej sumy na úhradu vo výške „0“ €.

V zmysle ustanovenia § 55 zákona o DPH je možné odpočítať daň z majetku nadobudnutého pred registráciou. V uvedenom prípade však nedochádza k zmene vlastníckeho práva k predmetnému tovaru. Záloha bola zaplatená neplatiteľom (pred registráciou DPH), daňová povinnosť vznikla u dodávateľa dňom prijatia platby, avšak k zmene vlastníckeho práva k tovaru dochádza v uvedenom prípade až v čase, kedy mal odberateľ postavenie platiteľa dane.

Novoregistrovaný platiteľ dane môže odpočítanie dane podľa § 55 zákona o DPH uplatniť len pri majetku, ktorý nadobudol predtým, ako sa stal platiteľom dane.

Pokiaľ platiteľ dane nenadobudol majetok v období pred registráciou za platiteľa dane a preddavok za dodanie tohto majetku zaplatil pred registráciou, nemôže uplatniť odpočítanie dane vzťahujúcej sa na zaplatený preddavok podľa § 55 zákona o DPH.

V týchto prípadoch môže platiteľ dane uplatniť právo na odpočítanie dane vzťahujúcej sa na zaplatený preddavok už v prvom zdaňovacom období po registrácii za platiteľa dane v rozsahu a podľa podmienok ustanovených v § 49, § 50 a § 51 ods. 1 zákona o DPH, t. j. nie na základe § 55.

Rovnako postupuje aj novoregistrovaný platiteľ, ak zaplatil v období, keď ešte nemal postavenie platiteľa dane, zálohu na službu, ktorú využije ako platiteľ dane.

Odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 55 zákona o DPH

V prípade, ak zdaniteľná osoba nadobudne v tuzemsku tovar z iného členského štátu, ktorého hodnota dosiahla v kalendárnom roku 14 000 € bez dane, je povinná podať žiadosť o registráciu pred nadobudnutím tohto tovaru podľa § 7 zákona o DPH. Aj v prípade, ak si túto registračnú povinnosť zdaniteľná osoba nesplní, je povinná zdaniť nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 78 ods. 3 zákona o DPH.

Osobou povinnou platiť daň pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH je osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11. Osobou povinnou platiť daň je bez ohľadu na to, že si nesplnila registračnú povinnosť podľa § 7 zákona o DPH.

Ak sa následne zdaniteľná osoba na základe registrácie podľa § 4 zákona o DPH stane platiteľom dane, v prvom zdaňovacom období má možnosť podľa § 55 zákona o DPH odpočítať daň viažucu sa k majetku nadobudnutému predo dňom, keď sa stala platiteľom. Platiteľ môže odpočítať daň len v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až § 51 zákona o DPH a za podmienky, že majetok použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH môže platiteľ odpočítať daň, ak je ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Na základe tejto skutočnosti môže platiteľ uplatniť odpočítanie dane podľa § 55 po registrácii, ktorou sa stane platiteľom DPH, a to za podmienky, že má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu.

Poznámka redakcie:
§ 55 zákona o DPH

Ustanovenie § 7 zákona o DPH vymedzuje osoby, ktoré majú povinnosť požiadať o registráciu pre daň, ale nenadobudnú štatút platiteľa dane. Ide o osoby, ktoré pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu budú mať povinnosť platiť daň v tuzemsku z nadobudnutia tovaru, avšak na rozdiel od osôb, ktoré sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, nebudú mať tieto osoby právo na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru.

Nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

O nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu pre účely registrácie pre daň podľa § 7 zákona o DPH ide vtedy, ak:

• nadobúdateľom je zdaniteľná osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,
• dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu nadobúdateľovi v tuzemsku.

Povinnosť podať žiadosť o registráciu

Registračnú povinnosť má:

• zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane v tuzemsku a nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, a to pred nadobudnutím tovaru, ktorým dosiahne celkovú hodnotu tovaru bez dane 14 000 € v kalendárnom roku.
  Zdaniteľnou osobou, ktorá nie je platiteľom dane, sa rozumie podnikateľ, ktorý sa neregistroval pre daň z dôvodu, že nedosiahol obrat pre registráciu podľa § 4 zákona o DPH a neregistroval sa ani dobrovoľne;

• právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, a to pred nadobudnutím tovaru, ktorým dosiahne celkovú hodnotu tovaru bez dane 14 000 € v kalendárnom roku.
  Právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, sa rozumie taká osoba, ktorá nie je založená alebo zriadená za účelom podnikania (rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, ako aj iné právnické osoby, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť, nadácie, politické strany...).

Do hodnoty 14 000 € sa pre účely registrácie pre daň podľa § 7 zákona o DPH započítava:

• celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v iných členských štátoch, z ktorých je tovar odoslaný alebo prepravený.

Do hodnoty 14 000 € pre účely registrácie pre daň podľa § 7 zákona o DPH sa nezapočítava:

• hodnota nadobudnutého nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu (definícia nového dopravného prostriedku je uvedená v § 11 ods. 12 zákona o DPH).
  Z uvedeného vyplýva, že zdaniteľnej osobe, ktorá nie je registrovaná pre daň v tuzemsku, alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, pri nadobudnutí (kúpe) nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu nevznikne povinnosť registrovať sa pre daň podľa § 7 zákona o DPH.
  Tieto osoby budú povinné len podať daňové priznanie a vysporiadať daň z nadobudnutia nového dopravného prostriedku,

• hodnota nadobudnutého tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, ak podľa zákonov o spotrebných daniach je povinnosť platiť spotrebnú daň v tuzemsku nadobúdateľom tovaru. Z uvedeného vyplýva, že zdaniteľnej osobe, ktorá nie je registrovaná pre daň v tuzemsku, alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a nie je registrovaná pre daň v tuzemsku, nevznikne povinnosť registrovať sa pre daň podľa § 7 zákona o DPH pri nadobudnutí (kúpe) tovaru podliehajúceho spotrebnej dani z iného členského štátu.
  Tieto osoby, ak majú povinnosť platiť spotrebnú daň v tuzemsku, budú povinné len podať daňové priznanie a vysporiadať daň z nadobudnutia tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.

Žiadosť o registráciu pre daň sa podáva na rovnakom tlačive, aké predkladá zdaniteľná osoba, ktorá sa registruje podľa § 4 zákona o DPH.

O registrácii pre daň podľa § 7 zákona o DPH vydá príslušný daňový úrad nadobúdateľovi osvedčenie a pridelí identifikačné číslo pre daň.

Pridelené identifikačné číslo pre daň bude nadobúdateľ používať pri objednávaní tovarov z iných členských štátov.

Osoba, ktorá sa registruje pre daň podľa tohto ustanovenia, je povinná platiť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ale nemá nárok na odpočítanie dane.

Registráciou pre daň podľa § 7 zákona o DPH sa nadobúdateľ nestáva platiteľom dane.

Dobrovoľná registrácia

Žiadosť o registráciu pre daň z titulu nadobúdania tovaru z iného členského štátu môže byť podaná aj v prípade, ak hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahne v kalendárnom roku 14 000 €.

Ak sa teda nadobúdateľ rozhodne, že bude zdaňovať nadobudnutie tovaru pred dosiahnutím hodnoty 14 000 €, toto svoje rozhodnutie oznámi písomne daňovému úradu pri podaní žiadosti o registráciu pre daň podľa § 7 zákona o DPH.

Nadobudnutie tovaru bude potom zdaňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

Miestne príslušný daňový úrad bude registrovať nadobúdateľa ku dňu, ku ktorému požiada o registráciu.

Daňový úrad však nebude registrovať nadobúdateľa so spätným dátumom, t. j. registrácia nemôže byť vykonaná pred dátumom podania žiadosti o registráciu na daňovom úrade.

Poznámka redakcie:
§ 7 zákona o DPH

Registrácia podľa § 7a zákona o DPH súvisí s poskytovanými a prijímanými službami vo väzbe na iné členské štáty EÚ, pri ktorých sa miesto dodania služby určí podľa § 15 ods. 1, podľa ktorého miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

V súvislosti s určením miesta dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH nie je podstatné, kde dochádza k fyzickému výkonu služby, podstatné je postavenie príjemcu služby, t. j. že je zdaniteľnou osobou.

Ak ide o príjemcu služby z iného členského štátu, okrem toho, že je zdaniteľnou osobou, musí byť zároveň registrovaný pre DPH, teda disponovať identifikačným číslom pre daň [i keď uvedené ustanovenie zákona túto podmienku priamo neuvádza, nepriamo to vyplýva z § 80 ods. 1 písm. d)]. Odberateľove IČ DPH je nevyhnutné vedieť na účely uvedenia v súhrnnom výkaze.

Prijatie služby slovenským podnikateľom od platiteľa z iného členského štátu

Ustanovenie § 7a zákona o DPH upravuje registračnú povinnosť pre zdaniteľnú osobu, ktorá nie je platiteľom dane a prijíma službu od zahraničnej osoby so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v inom členskom štáte, pričom miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH tuzemsko a osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH je príjemca služby.

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby.

Ak zdaniteľná osoba nadobudla v tuzemsku tovar z iného členského štátu, pričom celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v členskom štáte, z ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený, dosiahla v kalendárnom roku 14 000 €, bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7 zákona o DPH. Ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH, nepodáva žiadosť o registráciu podľa § 7a zákona o DPH, ak prijíma službu s miestom dodania v tuzemsku od zahraničnej osoby so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v inom členskom štáte.

Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby, ktorej miesto dodania je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku. Povinnosť podať žiadosť o registráciu sa na zdaniteľnú osobu vzťahuje v prípade, ak sú súčasne splnené tri podmienky:

• služba má byť dodaná zahraničnou osobou so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v inom členskom štáte,
• miesto dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku,
• príjemca služby je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Na všeobecné pravidlo o určení miesta dodania služby zdaniteľnej osobe uvedené v § 15 ods. 1 zákona o DPH nadväzuje povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH je zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre daň podľa § 7 pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku.

Daňový úrad je povinný zdaniteľnú osobu registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.

Zdaniteľná osoba nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň v prípade:

• ak prijíma službu s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH dodanú zahraničnou osobou so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v treťom štáte,
• ak zdaniteľná osoba prijíma službu s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ktorá je oslobodená od dane (v tomto prípade nie je osobou povinnou platiť daň).

Ak si zdaniteľná osoba nesplní registračnú povinnosť a prijíma službu od zahraničnej osoby so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v inom členskom štáte, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku, nebude mať pridelené IČ DPH. Následne zahraničná osoba k fakturovanej cene uplatní DPH príslušného členského štátu, pretože bude vychádzať z predpokladu, že príjemca služby nie je zdaniteľnou osobou.

Napriek uplatnenej DPH iného členského štátu zdaniteľná osoba je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH povinná platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ak miesto dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku.

Dodanie služby slovenským podnikateľom platiteľovi do iného členského štátu

Registračná povinnosť sa vzťahuje aj na zdaniteľnú osobu, ktorá nie je platiteľom dane a dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby – zdaniteľná osoba v inom členskom štáte.

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby.

Žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH.

Daňový úrad vydá osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Povinnosť registrácie sa vzťahuje na prípady, keď zdaniteľná osoba dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby – zdaniteľná osoba v inom členskom štáte. Zdaniteľná osoba je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby s miestom dodania v inom členskom štáte. Dodanie služby s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, je zdaniteľná osoba povinná vykázať v súhrnnom výkaze. Zdaniteľná osoba nie je povinná registrovať sa pre daň, ak:

• dodá službu zahraničnej osobe so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v treťom štáte,
• ak zdaniteľná osoba dodá službu, ktorá je oslobodená od dane v členskom štáte príjemcu služby.

Registráciou podľa § 7a zákona o DPH sa zdaniteľná osoba nestáva platiteľom dane. Ak zdaniteľná osoba prijíma službu s miestom dodania v tuzemsku od zahraničnej osoby z iného členského štátu alebo dodáva službu s miestom dodania v inom členskom štáte, vzniká jej registračná povinnosť podľa § 7a zákona o DPH.

Uvedené však neznamená, že zdaniteľná osoba nemôže požiadať o registráciu za platiteľa dane podľa § 4 zákona o DPH. Zdaniteľná osoba, ktorá má registráciu z titulu dodania služby do iného členského štátu alebo prijatia služby z iného členského štátu (registrácia podľa § 7a zákona o DPH) a hodnota tovaru, ktorý nadobúda z iných členských štátov EÚ, nedosiahla limit pre povinnú registráciu (§ 7 zákona o DPH, t. j. sumu 14 000 €), má možnosti v súvislosti s nado búdaním tovarov z iných členských štátov:

• oznámiť dodávateľovi tovaru svoje IČ DPH pridelené z titulu dodania alebo prijatia služby a na základe toho bude zdanenie tovaru uskutočnené v SR, preto dodávateľ bude fakturovať bez DPH, alebo
• neoznámiť dodávateľovi tovaru svoje IČ DPH pridelené z titulu dodania alebo prijatia služby a na základe toho zdaní dodanie tovaru dodávateľ, t. j. bude fakturovať s DPH platnou v štáte, kde má dodávateľ sídlo, pre zdaniteľnú osobu ako kupujúceho nevzniká v SR žiadna povinnosť v súvislosti s DPH.

V prípade, ak zdaniteľná osoba prestane vykonávať ekonomickú činnosť, napr. zruší živnostenské oprávnenie, daňový úrad pristúpi k zrušeniu registrácie podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH.

K zrušeniu registrácie podľa uvedených ustanovení dôjde aj v prípade, ak sa zdaniteľná osoba stane platiteľom dane (bude registrovaná podľa § 4 zákona o DPH).

Príloha:

Prehľad typov registrácií

Poznámka redakcie:
§ 7 a § 7a zákona o DPH
§ 15 ods. 1 zákona o DPH