Obsah
Dátum publikácie:21. 5. 2014
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov; Financie, finančné právo / Daňové a poplatkové právo; Účtovníctvo / Podvojné účtovníctvo
Obchodné právo / Obchod, podnikanie, obchodné právo / Reklama
Právny stav od:1. 5. 2014
Právny stav do:30. 11. 2016
Reklama, reprezentácia, sponzoring sú z obsahového hľadiska spolu veľmi úzko súvisiace činnosti. Napríklad hranica medzi reklamou a reprezentáciou je nepatrná, jej obsah môže byť v podstate podobný, ale daňový dosah môže byť naopak veľmi rozdielny. V príspevku sa zameriavame na daňové posúdenie jednotlivých výdavkov vynaložených na činnosti, ktorých cieľom je určitým spôsobom prezentovať samotnú osobu daňovníka (FO alebo obchodnú spoločnosť), jej činnosť, poskytované služby alebo výrobky.
Reklama
Pod reklamou možno rozumieť platenú formu neosobnej masovej komunikácie. Jej cieľom je informovanie spotrebiteľov a ovplyvnenie ich správania.
Pri samotnom definovaní pojmu reklama je možné vychádzať zo zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý reklamu vymedzuje ako predvedenie, prezentáciu alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt treba považovať tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranné známky, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. Šíriteľom reklamy je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá reklamu šíri.
Na účely televízneho a rozhlasového vysielania vymedzuje reklamu ustanovenie § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov ako akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov, alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.
Sponzorstvo
Pojem sponzorstvo je v praxi veľmi používaný, náš právny poriadok ho však osobitne upravuje len v § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla.
Podľa všeobecnej encyklopédie sponzor je ten, kto poskytuje sponzorovanému peniaze alebo vecné prostriedky, pričom sponzorované môžu byť osoby, skupiny ľudí, inštitúcie a spoločenské akcie v športovej, kultúrnej, umeleckej, výskumnej, zdravotníckej a v inej spoločenskej oblasti. Sponzor za to dostáva vopred určené (dohodnuté) protihodnoty, ktoré priamo alebo nepriamo podporujú dosiahnutie jeho marketingových cieľov. Sponzorované činnosti sa týkajú reklamy, podpory predaja, propagácie a osobného predaja.
Reprezentácia
Pokiaľ ide o pojem reprezentácia, tento nie je nikde špecificky definovaný. Pod týmto pojmom možno rozumieť činnosť zameranú na účel budovania dobrého mena spoločnosti, značky alebo zlepšenia imidžu firmy a pod. V podstate ide o istý druh reklamy, pretože reklamou nie je len priama podpora predaja konkrétnych výrobkov, tovaru alebo služieb, ale aj to, čo bolo práve uvedené pri pojme reprezentácia.
Pohľad zákona o dani z príjmov
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) osobitným spôsobom upravuje:
- náklady na reklamu,
- náklady na reprezentáciu,
- príjmy z reklám u daňovníkov, ktorí nie sú zriadení alebo založení na podnikanie.
Poznámka redakcie:
§ 19 ods. 2 písm. k) ZDP
§ 21 ods. 1 písm. h) ZDP
Náklady na reklamu
Reklama vykonávaná buď priamo, alebo prostredníctvom rôznych reklamných agentúr či rôznych neziskových organizácií na základe reklamných zmlúv je činnosť, ktorá je vykonávaná za odplatu. Náklady na reklamu môžu zahŕňať celý rad najrôznejších druhov výdavkov (nákladov), a to od tých, ktorých súvislosť s dosahovanými príjmami je jednoznačná, až po tie, kedy to tak zrejmé nie je.
Pre daňovú uznateľnosť nákladov na reklamu platia všeobecné pravidlá. Musia byť splnené predovšetkým základné podmienky daňového výdavku zadefinované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j.
- musí byť preukázateľné, že uvedené náklady (výdavky) skutočne vznikli,
- musí ísť o náklady (výdavky) preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
- uvedené náklady musia byť správne zaúčtované z hľadiska ich vecnej a časovej súvislosti,
- nesmie ísť o prípady, ktoré zákon o dani z príjmov výslovne za daňové výdavky (náklady) neuznáva.
Poznámka:
V súvislosti s daňovým posudzovaním výdavkov na reklamu je potrebné poznamenať, že zákon o dani z príjmov účinný od 1. 1. 2004 výraznou mierou upravil oblasť reklamy. Daňový predpis platný do konca roka 2003 (zákon č. 366/1999 Z. z.) okrem obsahovej náplne reklamy (reklamovanie tovarov, služieb a iných výkonov daňovníka) presne určoval aj formy reklamy, teda spôsob, akým sa reklama má dostávať k spotrebiteľovi, aby náklady na ňu vynaložené boli uznané ako daňový výdavok. Navyše, výdavky na reklamu bolo potrebné rozlišovať na výdavky na tzv. základnú reklamu, ktoré boli daňovo uznaným výdavkom v plnej výške (patrili sem napr. výdavky na inzerciu v médiách, zverejňovanie plagátov, reklamných nápisov a transparentov, propagácia a vystavovanie exponátov a pod.) a výdavky na tzv. ostatnú reklamu, ktoré neboli priamym daňovým výdavkom, ale ich bolo možné odpočítať od základu dane v určitej limitovanej výške.
Od roku 2004 sa v zákone o dani z príjmov zmenil jednak rozsah, ale aj podmienky pre posudzovanie nákladov na reklamu. Rozšírila sa obsahová náplň reklamy, a to v nadväznosti na zákon o reklame, pričom formu reklamy zákon o dani z príjmov nevymedzuje. Náklady na reklamu sa prestali deliť na výdavky daňovo uznávané v plnej výške a na výdavky, ktoré bolo možné odpočítať od vyčísleného základu dane príslušným spôsobom. Teraz je rozhodujúce, či tieto výdavky súvisia s činnosťou daňovníka a ich zámerom je dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie alebo zvýšenie príjmov daňovníka.Za daňový výdavok sa teda považuje každý výdavok, ktorý spĺňa podmienky stanovené v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, samozrejme v rozsahu a za podmienok stanovených v ostatných ustanoveniach zákona o dani z príjmov.
Zákon o dani z príjmov upravuje rozsah a podmienky pre uplatnenie nákladov vynaložených na reklamu do daňových výdavkov v § 19 ods. 2 písm. k). Zároveň v § 21 ods. 1 písm. e) zákon o dani z príjmov vyžaduje, aby takto vynaložené náklady neboli v rozpore so zákonom o reklame.
V súlade s týmito ustanoveniami:
1. Reklama musí byť vynaložená na účel prezentácie:
- podnikateľskej činnosti daňovníka,
- tovaru,
- služieb,
- nehnuteľností,
- obchodného mena,
- ochrannej známky,
- obchodného označenia výrobkov a
- iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka.
2. Reklama musí byť vynaložená so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.
3. Reklama musí byť realizovaná v súlade so základnými požiadavkami na reklamu podľa zákona o reklame, najmä:
- Reklamou treba rozumieť prezentáciu produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Za produkt treba považovať tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranné známky, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.
- Reklamou nie je:
- označenie sídla právnickej osoby, trvalého pobytu fyzickej osoby, označenie prevádzkarne alebo organizačnej zložky právnickej osoby alebo fyzickej osoby obchodným menom,
- označenie listov a obálok obchodným menom alebo ochrannou známkou,
- označenie produktov alebo ich obalov údajmi, ktoré sa musia na nich uvádzať podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa),
- zverejnenie výročnej správy o hospodárení, účtovnej závierky, auditu podniku alebo iných informácií o podniku, ak povinnosť ich zverejnenia vyplýva z osobitného predpisu.
- Reklamu možno uskutočňovať iba v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, s dobrými mravmi a ochranou spotrebiteľa.
Reklama nesmie: - byť klamlivá,
- byť skrytá,
- mať znaky nekalej obchodnej praktiky, zneužívať dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností alebo vedomostí,
- prezentovať produkty, ktorých výroba, predaj, poskytovanie alebo používanie sú zakázané,
- obsahovať čokoľvek, čo znevažuje ľudskú dôstojnosť, uráža národnostné cítenie alebo náboženské cítenie, ako aj akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy a sociálneho pôvodu,
- propagovať násilie, vandalizmus alebo vulgárnosť a navádzať na protiprávne konanie alebo vyjadrovať s ním súhlas,
- prezentovať nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom,
- prezentovať produkty poškodzujúce životné prostredie alebo produkty škodlivé životu alebo zdraviu ľudí, zvierat alebo rastlín,
- prezentovať potraviny a výživové doplnky tak, akoby mali účinok liekov, ak to nie je preukázané odborným posudkom,
- ohrozovať fyzické zdravie ani psychické zdravie občana,
- využívať zmyslové vnímanie, ktoré ovplyvňuje pamäť človeka bez toho, aby si to uvedomil (podprahové vnímanie),
- obsahovať osobné údaje, údaje o majetkových pomeroch osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu,
- odvolávať sa na vyhlásenia iných osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu,
- zasahovať do práv iných osôb bez ich súhlasu,
- zneužívať dôveru maloletých osôb.
- Zákon o reklame priamo vymedzuje reklamu, ktorá je zo zákona zakázaná (napr. špecifická reklama tabakových výrobkov, zbraní a streliva a pod.).
- Šíriteľom reklamy podľa zákona o reklame je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá reklamu šíri.
Ten, kto si objedná u šíriteľa reklamy šírenie reklamy, je objednávateľom reklamy.
Ak sú výdavky na reklamu vynaložené v súlade s uvedenými podmienkami, potom tieto výdavky sú daňovo uznané v plnej výške bez ohľadu na formu uskutočnenia reklamy.
Ide napr. o:
- inzerciu v periodických a neperiodických publikáciách a iných tlačovinách, na audiovizuálnych nosičoch, v elektronických médiách, a to najmä v rozhlase, na internete, v satelitnom a káblovom vysielaní,
- zverejňovanie plagátov, reklamných nápisov a transparentov,
- vystavovanie exponátov, účasť na výstavách a veľtrhoch; v tomto prípade môže ísť napr. o účastnícky poplatok, poplatok za výstavnú plochu, poplatok za zverejnenie v určitej publikácii o danej výstave, náklady na zapožičanie výstavných stánkov, zapožičanie hostesiek, náklady na zapojenie inžinierskych sietí (telekomunikácie, voda, elektrina) a pod.,
- reklamu výrobkov formou poskytovania vzoriek, jednorazové spotrebiteľské balenia, ochutnávky tovarov alebo výrobkov,
- poskytovanie výhier v reklamných, predajných súťažiach prístupných verejnosti a žrebovacích akciách a pod.,
- reklamné predmety, pokiaľ ich obstarávacia cena nepresiahne sumu 17 € za jeden kus, (napr. perá, peňaženky, dáždniky, puzdra na okuliare, diáre),
- nosiče reklamných nápisov s obstarávacou cenou 1 700 € a menej; ide o drobný hmotný majetok dlhodobého charakteru, ktorý by mal spĺňať kritériá daňovej uznateľnosti v tom smere, že:
- je označený ochrannou známkou alebo reklamným nápisom poskytovateľa tohto nosiča,
- jeho hlavnou funkciou je reklama tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s príjmami poskytovateľa nosiča,
- nosič aj po jeho poskytnutí ostáva vo vlastníctve poskytovateľa,
- poskytovateľ ho preukázateľne (na základe písomnej zmluvy) zveruje inému daňovníkovi za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov obidvoch daňovníkov, pričom za jeho poskytnutie sa zvyčajne vyžaduje protihodnota v podobe stabilizácie zákazníkov (odberateľov), a teda sa aj zabezpečuje odber produkcie poskytovateľa.
Takýmito predmetmi sa najčastejšie vybavujú predajné a prevádzkové priestory reštaurácií, kaviarní, pivární, prevádzok rýchleho občerstvenia (stoly, stoličky, slnečníky, markízy, popolníky, poháre, obrusy, šálky, taniere a pod.);
- nosiče reklamných nápisov, ktorých vstupná cena prevyšuje hranicu 1 700 € a sú odpisovaným hmotným majetkom. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom sú aj odpisy majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom (vlastníkom), ale je poskytnutý inému daňovníkovi a u obidvoch slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.
Nosič reklamného nápisu slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov poskytovateľa a na priame využitie u iného daňovníka.
Príklad č. 1:
Spoločnosť uzatvorila zmluvu o reklame s miestnym športovým klubom na sumu 35 000 €. Športový klub sa v zmluve zaviazal, že počas sezóny 2014 – 2015 umiestni v športovej hale reklamný nápis prezentujúci činnosť spoločnosti a na tričkách hráčov umiestni obchodné meno firmy. V súlade s § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov je suma 35 000 € vynaložená spoločnosťou na prezentáciu svojho obchodného mena a svojej činnosti daňovo uznaným nákladom v plnej výške.
Príklad č. 2:
Daňovník organizoval akciu na podporu predaja svojich výrobkov, v ktorej obal výrobku vrátený zákazníkom bol zahrnutý do zlosovania. Výhercom boli odovzdané ceny v celkovej sume 20 000 €. Prostriedky preukázateľne vynaložené daňovníkom na reklamné aktivity formou zlosovateľnej súťaže (náklady na organizáciu vrátane poskytnutých cien) sú podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške.
Príklad č. 3:
Pán Novák podniká v oprave domácich spotrebičov a vedie daňovú evidenciu. Pretože má stále málo zákaziek, rozhodol sa osloviť verejnosť – potenciálnych zákazníkov – formou reklamných letákov. Predlohu si navrhol sám, za ich vytlačenie zaplatil tlačiarni 350 € a jeho syn mu ich na dohodu rozniesol do schránok za 80 €.
Pretože v letáku boli pravopisné chyby a nekvalitná farba sa rozpíjala, ohlas nebol veľký. Napriek tomu môže pán Novák uplatniť ako daňový výdavok sumu vyplatenú za tlač letákov (350 €), rovnako odmenu vyplatenú synovi (80 €). Hodnotu vlastnej práce si podnikateľ nemôže daňovo uplatniť.
Príklad č. 4:
Akciová spoločnosť, výrobca nealkoholických nápojov, poskytne svojim odberateľom bezodplatne chladiarenské zariadenia v jednotkovej cene 1 800 € za kus, a to na základe písomnej zmluvy, ktorou sa predajca zaviaže využívať zariadenia na chladenie nealkoholických nápojov výrobcu a zároveň sa zaviaže ročne odobrať zmluvou stanovené minimálne množstvá nealkoholických nápojov. Výrobca nealkoholických nápojov zaradí chladiarenské zariadenia v roku odovzdania predajcovi do dlhodobého hmotného majetku a bude ich odpisovať v 2. odpisovej skupine. Tieto chladiarenské zariadenia nie sú priamo používané výrobcom nealkoholických nápojov, ale slúžia na podporu predaja jeho produkcie, pritom túto úlohu plnia aj u predajcu. Preto sú výdavky na ich obstaranie vo forme odpisov v súlade s § 19 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom.
Príklad č. 5:
Spoločnosť poskytla športovému klubu pre jeho potreby bezodplatne nový automobil, ktorý bude označený obchodným menom spoločnosti a ďalšími údajmi o firme, so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov, a to na základe písomnej zmluvy. Športový klub sa v zmluve zaviazal, že takto označený automobil bude používať v súvislosti s vykonávaním športovej činnosti klubu.
V danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 19 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov, pre uplatnenie ktorého je základnou podmienkou, aby majetok nevyužívaný daňovníkom priamo slúžil jednak na zabezpečenie jeho zdaniteľných príjmov, ale súčasne aj na zabezpečenie zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorému bol poskytnutý, keďže športový klub využíva automobil na činnosti, z ktorých príjmy sú síce predmetom dane (§ 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov), pretože nimi možno dosiahnuť zisk alebo sa nimi zisk dosahuje, avšak tieto príjmy sú oslobodené od dane, t. j. nie sú zdaniteľným príjmom.
Riešením pre obidve strany môže byť ocenenie takto poskytovanej reklamy v zmluve, pričom nepeňažný príjem bude v športovom klube príjmom z reklamy, ktorý podlieha zdaneniu.
V prípade, že bude reklama realizovaná v rozpore so zákonom o reklame, najmä pôjde o nedodržanie všeobecných podmienok na reklamu, prípadne pôjde o zakázanú reklamu, výdavky na reklamu nebude možné podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov. V tomto ustanovení je totiž povedané, že daňovým výdavkom (nákladom) nie je výdavok vynaložený v rozpore s osobitnými predpismi, ktorým je napríklad zákon o reklame.
Účtovanie o reklame
Do základu dane sa náklady na reklamu zahŕňajú v súlade s § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov, t. j. tak, ako sa o nich účtuje. Podľa § 56 ods. 6 postupov účtovania v sústave podvojného účtovníctva (opatrenie MF SR č. 23054/2002-92) náklady na reklamu a propagáciu sa do nákladov účtujú v tom účtovnom období, v ktorom vznikli.
Ak ide o služby, ktoré sú vopred platené, napríklad nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, tieto náklady sa účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, t. j. časovo sa rozlišujú.
Príklad č. 6:
Spoločnosť si v roku 2014 objednala v reklamnej agentúre spracovanie reklamného spotu na svoje výrobky a na svoju obchodnú značku. Fakturovaná cena spotu je 25 000 € bez DPH. Spoločnosť predpokladá, že reklamný spot bude v RTVS a v súkromných televíziách vysielaný s prestávkami približne tri roky. Je možné náklad na reklamný spot zahrnúť jednorazovo do daňových výdavkov alebo tento reklamný spot sa zaúčtuje ako nehmotný majetok a do daňových výdavkov sa zahrnie vo forme odpisov nehmotného majetku?
Nehmotným majetkom na účely zákona o dani z príjmov je dlhodobý nehmotný majetok definovaný podľa účtovných predpisov, ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400 € a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 37 ods. 15 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva náklady na školenia a semináre, marketingové a podobné štúdie, prieskum trhu, poradenstvo, odborné posudky, získanie noriem a certifikátov, ako sú napríklad ISO normy, prípravu a zábeh výkonov, reklamu, uvedenie výrobkov na trh, reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo jeho časti, na rozšírenie výroby, ako aj ostatné náklady podobného charakteru sa neúčtujú ako dlhodobý nehmotný majetok, ale sa účtujú ako náklady na hospodársku činnosť. To znamená, že spoločnosť o reklamnom spote neúčtuje ako o dlhodobom nehmotnom majetku, ale ako o náklade na hospodársku činnosť (účet 518 – Ostatné služby). Náklad zaúčtovaný na účte 518 je na účely zákona o dani z príjmov daňovo uznaným výdavkom.
Pri uplatnení výdavkov (nákladov) na reklamu nie je podstatné, či ide o drobného podnikateľa alebo o veľkú firmu, o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva.
Príklad č. 7:
Spoločnosť sa zaoberá stavebnou výrobou a jej účtovným obdobím je kalendárny rok. Aby firma podporila dopyt po svojich službách, rozhodla sa využiť hneď tri reklamné kanály:
- Prezentovať seba a svoju produktovú ponuku formou webových stránok na internete. S prevádzkovateľom stránok sa dohodla na päťmesačnej reklame (tzv. baneri) od októbra 2014 do februára 2015 za 2 000 €, dohodnutá suma bude zaplatená v októbri 2014.
- Ďalej firma využila ponuku reklamnej agentúry a na jeden rok od októbra 2014 do septembra 2015 si prenajala plochu na bilborde v okolí rušnej cesty. Celková čiastka 2 640 € (t. j. 220 eur nájomného pripadá na jeden kalendárny mesiac) má byť zaplatená v dvoch splátkach v decembri 2014 a v máji 2015.
- V miestnom denníku si v decembri 2014 objednala tlačenú reklamu, ktorá vyjde v prvom januárovom vydaní 2015. Faktúra za túto reklamnú službu vo výške 250 € je ale splatná už 20. 12. 2014.
Pre prehľadnosť účtovania sa neuvažuje s DPH, ktorú by si firma (platiteľ DPH) mohla štandardne nárokovať.
| Reklama
| Dátum
| Popis účtovného prípadu
| €
| MD
| D
|
| 1
| 20. 9. 2014
| Faktúra za päťmesačnú prezentáciu 10/2014 – 02/2015
| 2 000
| 381
| 321.1
|
| 1
| 10. 10. 2014
| Úhrada faktúry za päťmesačnú webovú reklamnú prezentáciu
| 2 000
| 321.1
| 221
|
| 2
| 25. 9. 2014
| Faktúra za prenájom reklamných plôch 10/2014 – 09/2015
| 2 640
| 381
| 321.2
|
| 1
| 10. 10. 2014
| Časové rozlíšenie webovej reklamy pripadajúce na rok 2014
| 1 200
| 518
| 381
|
| 2
| 10. 11. 2014
| 1. splátka (50 %) faktúry za prenájom reklamných plôch
| 1 320
| 321.2
| 221
|
| 3
| 10. 12. 2014
| Prijatá faktúra za tlačenú reklamu, ktorá vyjde až v roku 2015
| 250
| 381
| 321.3
|
| 3
| 20. 12. 2014
| Úhrada celej faktúry za tlačenú reklamu v miestnej tlači
| 250
| 321.3
| 221
|
| 2
| 20. 12. 2014
| Časové rozlíšenie prenájmu bilbordu na rok 2014 (3/12)
| 660
| 518
| 381
|
| 3
| 10. 1. 2015
| Zúčtovanie tlačenej reklamy v miestnej tlači
zaplatenej už v 2014
| 250
| 518
| 381
|
| 1
| 20. 2. 2015
| Časové rozlíšenie nákladov za webovú
prezentáciu na rok 2015
| 800
| 518
| 381
|
| 2
| 10. 5. 2015
| 2. splátka (50 %) faktúry za prenájom reklamných plôch
| 1 320
| 321.2
| 221
|
| 2
| 20. 5. 2015
| Časové rozlíšenie prenájmu bilbordu na rok 2015 (9/12)
| 1 980
| 518
| 381
|
Poznámka redakcie:
§ 19 ods. 2 písm. k) ZDP
§ 56 ods. 6 postupov účtovania v sústave podvojného účtovníctva
Výdavky na reprezentáciu
Podľa
§ 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov výdavky na reprezentáciu nie sú daňovými výdavkami. Aj keď zákon o dani z príjmov tieto výdavky bližšie nešpecifikuje, všeobecne platí, že daňovo neuznanými sú najmä tie výdavky, ktoré sú vynaložené na pohostenie, občerstvenie, dary pri obchodných jednaniach, poradách, firemných oslavách a pod.
Príklad č. 8:
Daňovník obstaral pre svojich zamestnancov i pre návštevníkov vo svojom objekte nápojový automat. Náplň automatu je obstarávaná na náklady daňovníka. Zamestnanci majú právo na bezplatný odber nápojov s použitím karty, ktorá sa mesačne nabíja na určitú peňažnú čiastku. Po vyčerpaní kapacity karty si zamestnanci odber nápojov hradia. Návštevám je zapožičiavaná karta pri vstupe do objektu. Daňovník uplatňuje náklady na náplň automatu i náklady na obstaranie pohárov v plnom rozsahu do daňových výdavkov. Daňovo uplatňuje aj odpisy nápojového automatu. Je tento postup správny?
Náklady vynaložené na obstaranie náplne nápojového automatu a na nákup pohárov možno uplatniť do daňových výdavkov len do výšky úhrady zamestnancov za odobrané nápoje. Zostávajúce náklady sú považované za náklady na občerstvenie a nemožno ich uplatniť ako daňové výdavky.
Iný postup sa uplatní pri nákupe zariadení a prístrojov slúžiacich na poskytovanie občerstvenia. V súvislosti so zabezpečením možnosti zamestnancom občerstviť sa na pracovisku dochádza k obstaraniu napr. kávovarov, varných kanvíc, varičov, prístrojov na výrobu sódovky, nápojových automatov. Tieto zariadenia sú považované za súčasť vybavenia pracoviska a sú uznaným daňovým výdavkom, či už ako priamy náklad, alebo postupne prostredníctvom odpisov.
Prezentačné akcie
Výdavkami na reprezentáciu je aj časť nákladov, ktoré sú vynaložené v súvislosti s organizovaním rôznych akcií spojených s prezentáciou firmy a jej výrobkov, za účasti obchodných partnerov a ďalších hostí. Vo všeobecnosti je možné považovať takéto náklady za daňové výdavky, avšak nie v úhrne nákladov vynaložených na akciu ako celok. V štruktúre jednotlivých reklamných aktivít, napr. fakturovaných sprostredkujúcou spoločnosťou, je nutné posúdiť a vylúčiť tie, ktoré majú charakter osobnej spotreby a výdavkov na reprezentáciu (pohostenie, občerstvenie, výdavky na galavečer, výdavky na dopravu pri prehliadkach kultúrnych a historických miest a pod.).
Príklad č. 9:
Firma zaoberajúca sa výrobou automobilov zorganizovala konferenciu spojenú s prezentáciou firmy a jej výrobkov. Akcie sa zúčastnili manažéri distribútorov áut a významní novinári, pričom za celú akciu vznikli firme výdavky vo výške 100 000 €. Organizovaním akcie bola poverená firma, ktorá si vyúčtovala poskytnuté služby za jednotlivé časti programu a províziu z celkových vynaložených nákladov za akciu ako celok, pričom ide o nasledovné druhy výdavkov:
- prenájom priestoru na letisku na uvítanie účastníkov, prenájom áut, šoférov, hostesiek;
- výdavky za prenájom hotela, podanie obeda, večere vrátane nápojov a rôzne technické služby;
- výdavky na galavečer – prenájom, technické zabezpečenie (videotechnika, zvuk, svetlá, technický personál, kamera, architekt), výdavky na umelcov, konferenciera programu, hostesky a ich oblečenie;
- zabezpečenie priestorov konferencie a ich výzdoba a pod.
V štruktúre jednotlivých nákladov fakturovaných firmou, ktorá bola poverená zabezpečením celej akcie, je nutné posúdiť a vylúčiť tie náklady, ktoré majú charakter osobnej spotreby a charakter výdavkov na reprezentáciu. V súlade s uvedeným, daňovo uznaným výdavkom nie sú náklady na obedy, večere, ubytovanie hostí a celkové výdavky na galavečer.
Reklamné predmety
Výdavkami na reprezentáciu sú aj reklamné predmety, ktoré na rozdiel od ostatných výdavkov na tento účel možno uplatniť do daňových výdavkov, ak spĺňajú zákonom stanovené podmienky. Musí ísť o predmety, ktorých hodnota nemôže presiahnuť 17 € za jeden kus. Označovanie reklamných predmetov obchodným menom alebo ochrannou známkou zákon o dani z príjmov nevyžaduje.
Do hodnoty reklamného predmetu je potrebné započítať aj súvisiace náklady, napr. náklady na jeho prípadné označenie, náklady na obal a pod.
Reklamné predmety, ktorých hodnota vrátane výdavkov na súvisiace náklady presiahne sumu 17 €, nie sú daňovými výdavkami.
Príklad č. 10:
Spoločnosť kúpila dáždniky, ktoré dala označiť ochrannou známkou. Hodnota jedného dáždnika vrátane nákladov na označenie je 16,20 €. Na uvedený účel vynaložila 1 620 €. Pretože ide o reklamné predmety, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov, uvedená suma je daňovo uznaná v plnej výške.
Príklad č. 11:
Spoločnosť kúpila 300 fliaš odrodového vína, ktoré používa ako reklamné predmety. Hodnota jednej fľaše je 14,80 €, drevený obal, do ktorého je fľaša vložená, je v cene 2,10 € za jeden kus. Na uvedený účel vynaložila spoločnosť 5 030 €. Keďže suma jednej fľaše vrátane obalu nepresiahla stanovený limit 17 €, je táto suma v súlade s § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov daňovo uznaným výdavkom.
Reklamnými predmetmi podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov nie sú darčekové reklamné poukážky. Reklamné poukážky nemožno považovať za predmet, pretože nemajú úžitkovú hodnotu. Poskytnutím reklamnej poukážky daňovník nevykonáva reklamu svojej činnosti, ale v zásade dáva k dispozícii určité finančné prostriedky na nákup služieb alebo tovaru. Zákon o dani z príjmov sa v tomto prípade zosúladil so zákonom o DPH, podľa ktorého darčeková poukážka tiež nie je považovaná za tovar, ale za platobný prostriedok.
Poznámka redakcie:
§ 21 ods. 1 písm. h) ZDP
Sponzorský príspevok
V praxi sa často možno stretnúť so stotožňovaním, resp. zamieňaním sponzorstva s darcovstvom. Zásadný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo za dar jeho darca nečaká žiadne protiplnenie, u sponzorského príspevku požaduje jeho poskytovateľ určitú protislužbu v tom, že príjemca bude tomuto poskytovateľovi zabezpečovať činnosť smerujúcu k naplneniu marketingových cieľov formou reklamy. Príjemcami týchto príspevkov sú väčšinou organizácie, ktoré nie sú podnikateľskými subjektmi. Ide najmä o športové a charitatívne organizácie, záujmové združenia a pod.
Vychádzajúc z úpravy výdavkov na reklamu v zákone o dani z príjmov možno konštatovať, že sponzorský príspevok na strane poskytovateľa je daňovo uznaným výdavkom (nákladom). Aby však bolo možné tieto výdavky (náklady) účinne daňovo uplatniť, je nevyhnutné uzatvorenie písomnej zmluvy, bez ktorej by nebolo možné túto skutočnosť riadnym spôsobom preukázať.
Sponzori však poskytujú svoju podporu aj bez protislužby. V takomto prípade je forma tejto podpory klasifikovaná ako darovanie, čo má za následok na strane poskytovateľa daňovú neuznateľnosť výdavku súvisiaceho so sponzorstvom. Na strane príjemcu takéhoto príspevku je dar považovaný za príjem, ktorý nie je predmetom dane, t. j. nie je zdaniteľným príjmom.
Príklad č. 12:
Obchodná spoločnosť zaoberajúca sa výrobou a montážou plastových okien a dverí sa rozhodla podporiť miestny futbalový klub. Bola preto uzatvorená tzv. sponzorská zmluva, ktorá zaväzovala zmluvné strany takto:
- obchodná spoločnosť (sponzor) poskytne klubu finančné prostriedky vo výške 4 000 €,
- klub nechá vytlačiť na dresy futbalistov názov (firmu) sponzora a jeden rok bude tento názov uvádzať tiež na rubovej strane vstupeniek na jeho miestne futbalové zápasy.
Keďže pojem „sponzorská zmluva“ nie je po právnej a nadväzne ani daňovej stránke jednoznačný – ide o zmes reklamy, darov a prípadných ďalších plnení peňažnej a naturálnej povahy s protislužbou alebo bez protislužby, rozhoduje v praxi skutočný obsah zmluvy a dohodnuté povinnosti zmluvných strán, ktoré treba aj preukázať.
V popísanom prípade je zrejmé, že nejde o dar firmy, ale o jej výdavky (náklady) majúce charakter reklamy a propagácie, a predstavuje tak nekonfliktne daňovo účinný výdavok. To je pochopiteľne pre obchodnú spoločnosť daňovo výhodnejšie, pretože dar by bol v spoločnosti daňovo neuznaným výdavkom.
Opačná situácia je však z hľadiska príjemcu plnenia – klubu. Táto nezisková organizácia by totiž poskytnutý dar nemusela zdaniť, ale naopak, príjem za reklamu musí vždy zdaniť daňou z príjmov.
Príjem z reklamy u neziskových organizácií
Poskytovanie reklamnej činnosti je v neziskových organizáciách len prostriedkom na zabezpečenie cieľov neziskových organizácií, nie ich poslaním.
Príjmy z reklamy teda nemožno považovať za príjmy oslobodené od dane a budú súčasťou základu dane z príjmov. Príjmy, ktoré u neziskových organizácií sú predmetom dane z príjmov, sú vymedzené v § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Medzi takto taxatívne vymedzené príjmy patria aj príjmy z reklamy. Pre príjmy z reklamy neplatí žiadne oslobodenie od dane, preto sú vždy zdaniteľnými príjmami. Ak teda nezisková organizácia má príjem za šírenie reklamy objednávateľa, bez ohľadu na spôsob, akým je vykonávaná, tento príjem vždy podlieha dani z príjmov.
Rovnako sponzorský príspevok je u neziskových organizácií príjmom za poskytnutie reklamy, pretože poskytovateľ (sponzor) týmto príspevkom hradí služby za reklamu, ktorú príjemca ako službu vykonáva tým, že vo svojej tlači, na mantineloch ihriska, hracej ploche, oblečení, športovom náradí uvádza meno či logo tohto sponzora. To znamená, že aj v prípade sponzorských príspevkov ide o príjmy, ktoré sú predmetom dane a v každom prípade sú zahrnuté do základu dane.
Prijatý dar, na rozdiel od sponzorského príspevku, nie je u neziskových organizácií predmetom dane. Aj na neziskové organizácie sa vzťahuje ustanovenie § 12 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého dary prijaté právnickou osobou nie sú predmetom dane. Ak je však aj sponzorský príspevok klasifikovaný ako darovanie, potom ani takýto príjem nie je predmetom dane.
Neziskové organizácie musia na daňové účely rozlišovať rôzne druhy činností, ako aj príjmy a výdavky súvisiace s jednotlivými činnosťami. Platí to aj pre poskytovanie (šírenie) reklamy. Príjmy z reklamy je potrebné odlíšiť od ostatných príjmov a je potrebné k nim priradiť zodpovedajúce výdavky, t. j. daňové výdavky.
Daňovým výdavkom podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka v súlade s účtovnými predpismi, ak tento zákon neustanovuje inak.
Zmysel tohto ustanovenia spočíva v tom, že musí ísť o výdavok vynaložený za účelom dosiahnutia, zabezpečenia alebo udržania konkrétneho príjmu.
Medzi výdavkami a príjmami musí teda existovať priamy a bezprostredný vzťah, v opačnom prípade pojmovo nemôže ísť o výdavky vynaložené na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov.
V prípade príjmu z reklamy takýmito súvisiacimi výdavkami vynaloženými na jeho dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie sú v zásade výdavky na zhotovenie, umiestnenie reklamy a na jej šírenie.
Príklad č. 13:
Občianske združenie raz v roku organizuje väčšiu konferenciu, ktorú finančne zabezpečuje aj zo zdrojov získaných na základe zmluvy o reklamnej činnosti poskytovanej v súvislosti s týmto podujatím. Všetky finančné prostriedky sú prakticky použité pri organizovaní a príprave podujatia. Ide najmä o výdavky na tlač propagačných materiálov, nájom priestorov a zabezpečenie cateringu. Reklama objednávateľa je umiestnená v propagačných materiáloch a v prenajatých priestoroch. Je možné niektoré výdavky súvisiace s organizovaním podujatia považovať za výdavky, ktorými sa môže znížiť príjem z reklamy?
Keďže občianske združenie môže uplatniť k príjmu z reklamy iba výdavky (náklady), ktoré priamo súvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním tohto príjmu, takýmto nákladom nebudú náklady na zabezpečenie cateringu. V prípade propagačných materiálov takýmto výdavkom môže byť len pomerná časť z celkových nákladov vynaložených na propagačný materiál zodpovedajúca ploche (resp. počtu strán), na ktorej bola reklama umiestnená. Ak reklama bola umiestnená v prenajatých priestoroch, za daňový výdavok (súvisiaci výdavok) v tomto prípade bude možné považovať iba náklady na zhotovenie a umiestnenie reklamy.
Príklad č. 14:
Hokejový klub, ktorý je občianskym združením, má v stanovách uvedené medzi ostatnými príjmami aj príjem z reklamy. Ide o umiestnenie loga objednávateľa reklamy na mantineloch štadióna. Je tento príjem z reklamy zdaniteľným príjmom? Ak áno, je možné tento príjem znížiť o výdavky na dopravu hokejistov na zápasy, stravovanie hokejistov a hokejové oblečenie?
Zdaniteľným príjmom podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený. Príjem z reklamy je predmetom dane podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov a nejde o príjem oslobodený od dane podľa § 13 zákona o dani z príjmov, čiže je zdaniteľným príjmom.
Daňovým výdavkom podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka v súlade s účtovnými predpismi, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže zmysel tohto ustanovenia spočíva v tom, že musí ísť o výdavok vynaložený za účelom dosiahnutia, zabezpečenia alebo udržania konkrétneho príjmu, t. j. medzi výdavkami a príjmami musí existovať priamy a bezprostredný vzťah, v prípade hokejového klubu výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie, prípadne udržanie príjmu z reklamy (reklamnej činnosti) môžu byť len výdavky na jej zhotovenie a umiestnenie. Takýmito výdavkami v žiadnom prípade nie sú výdavky vynaložené na dopravu hokejistov, ich stravovanie a na zabezpečenie výstrojov.
Poznámka redakcie:
§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov
§ 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov
§ 12 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov
Autor: Ing. Iveta Petrovická
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies