Účtovná závierka k 31. 12. 2013 pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva

Inventarizáciou sa overuje, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Povinnosť vykonania inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov ukladá účtovným jednotkám § 6 ods. 3 zákona o účtovníctve.

Bez vykonania inventarizácie účtovníctvo nespĺňa jednu zo základných požiadaviek stanovených v zákone o účtovníctve, a to zásadu preukázateľnosti.

Spôsob vykonania, základné pravidlá a termíny jej vykonania, účtovné záznamy dokladujúce jej vykonanie a výsledky ustanovujú § 29 a § 30 zákona o účtovníctve.

Vykonaním inventarizácie sa v zmysle § 8 ods. 4 zákona o účtovníctve zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva.

Inventarizácia sa vykonáva v nadväzujúcich krokoch:

• príprava inventarizácie, ktorá zahŕňa menovanie členov inventarizačnej komisie, určenie ich konkrétnych úloh, napr. preverenie platnosti dohôd o hmotnej zodpovednosti, vypracovanie odporučení na úpravu ocenenia majetku a záväzkov, tvorbu opravných položiek, rezerv ku skutočnému opotrebovaniu odpisovaného majetku,
• vykonanie inventúry,
• vyhotovenie inventúrneho súpisu,
• porovnanie skutočného stavu so stavom v účtovníctve a vyčíslenie inventarizačných rozdielov,
• posúdenie ocenenia jednotlivých zložiek majetku a záväzkov,
• vyhotovenie inventarizačného zápisu,
• analýza rozdielov a zaúčtovanie inventarizačných rozdielov,
• analýza ocenenia majetku a záväzkov a zaúčtovanie úpravy ocenenia.

Skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou:

• fyzickou – pri dlhodobom hmotnom majetku, zásobách v jednotkách množstva, a to spočítaním, vážením, meraním, pri niektorých druhoch nehmotného majetku, napr. pri cenných papieroch v listinnej podobe, pri ceninách a finančnej hotovosti,
• dokladovou – pri pohľadávkach, záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov, finančných investíciách, rezervách a pod., pričom správnosť sa overí na základe účtovných dokladov, listín, zmlúv a účtovných zápisov,
• kombinovanou – kombináciou dokladovej a fyzickej inventúry, napr. pri pozemkoch, budovách a stavbách.

Inventarizácia sa vykonáva ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna alebo mimoriadna účtovná závierka.

Fyzickú inventúru zásob je možné vykonať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia a zároveň upraviť stav zásob o prírastky a úbytky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, tak, aby stav zásob bol inventarizáciou overený ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Inventarizácia dlhodobého hmotného majetku nesmie prekročiť dva roky. Inventarizáciu peňažných prostriedkov v hotovosti je potrebné vykonávať najmenej štyrikrát za účtovné obdobie.

Fyzickú inventúru hmotného majetku okrem zásob, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, možno vykonať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Stav hmotného majetku sa však musí preukázať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a to údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky majetku za dobu od skončenia fyzickej inventúry do konca účtovného obdobia, prípadne za dobu od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia do dňa skončenia fyzickej inventúry v prvom mesiaci tohto účtovného obdobia. Fyzickú inventúru zásob možno vykonať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia.

Z uvedeného vyplýva nasledovná periodicita inventarizácie:

Postup prác pri inventarizácii sa musí organizovať tak, aby sa zabezpečilo úplné a správne zistenie skutočného stavu majetku a záväzkov.

Pri inventarizácii je potrebné zisťovať aj:

• neupotrebiteľný, prípadne prebytočný majetok a navrhnúť spôsob naloženia s ním,
• poškodené alebo znehodnotené zásoby, príčiny ich poškodenia a znehodnotenia a navrhnúť zníženie ich ocenenia alebo likvidáciu,
• opotrebovanie dlhodobého majetku v nadväznosti na plán účtovných odpisov,
• pohľadávky po lehote splatnosti, spôsob ich vymáhania, možnosť odpisu pohľadávok, tvorbu rezerv, tvorbu opravnej položky,
• záväzky po lehote splatnosti, možnosť ich zaplatenia alebo odpísania,
• výšku a opodstatnenosť časového rozlíšenia, rezerv a opravných položiek, vrátane opodstatnenosti ich trvania,
• zmenu reálnej hodnoty cenných papierov.

Skutočné stavy majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov zistené inventúrou sa zaznamenávajú v inventúrnych súpisoch. Inventúrne súpisy sú účtovné záznamy, ktoré preukazujú vykonanie inventúry, sú súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky.

Inventúrny súpis musí obsahovať tieto údaje:

• obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky, u právnických osôb sídlo, u fyzických osôb bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,
• deň začatia inventúry, deň, ku ktorému sa inventúra vykonáva a deň skončenia inventúry,
• stav majetku s uvedením názvu, jednotiek množstva a ceny podľa § 25,
• miesto uloženia majetku,
• meno, priezvisko a podpisový záznam osoby hmotne zodpovednej za príslušný majetok,
• zoznam záväzkov a ich ocenenie podľa § 25,
• zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov,
• odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a § 27, ak sú tieto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru,
• – meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,
• – poznámky – napr.:
  • prehľad prírastkov a úbytkov hmotného majetku odo dňa skončenia inventúry vykonanej predo dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,
  • prehľad prírastkov a úbytkov dlhodobého hmotného majetku po 1. 1. do dňa skončenia inventúry,
  • zoznam poškodeného alebo zničeného majetku,
  • zoznam poškodeného a opraviteľného majetku,
  • zoznam nepoužiteľného alebo prebytočného majetku,
  • návrh na zmenu ocenenia,
  • návrh na odpis pohľadávky,
  • návrh na zmenu odpisového plánu,
  • zistenie nedostatočnej ochrany majetku a pod.

Stav majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov v inventúrnych súpisoch sa porovná so stavom v účtovníctve a výsledky porovnania a priebeh inventarizácie sa uvedú v inventarizačnom zápise.

Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva, je súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky.

Inventarizačný zápis musí obsahovať tieto údaje:

• obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky, u právnických osôb sídlo, u fyzických osôb bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,
• výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom,
• výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a § 27,
• meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke.

Poznámka redakcie:
§ 29 zákona č. 431/2002 Z. z.
§ 30 zákona č. 431/2002 Z. z.

2. Kontrola vedenia účtovníctva v priebehu účtovného obdobia vrátane zúčtovania výsledku hospodárenia za predchádzajúce účtovné obdobie a zaúčtovania všetkých účtovných prípadov bežného účtovného obdobia

Účtovníctvo počas celého účtovného obdobia musí byť vedené v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania a tiež vnútornými predpismi. Je vhodné, aby účtovná jednotka v rámci závierkových prác skontrolovala aj správnosť, úplnosť, preukázateľnosť a zrozumiteľnosť vedenia účtovníctva. Ak zistí, že niektorý účtovný záznam je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať opravu.

2.1 Kontrola bilančnej kontinuity

Zásada bilančnej kontinuity vyplýva z § 16 ods. 12 zákona o účtovníctve, v zmysle ktorého sa musí dodržať zásada, že konečné zostatky účtov, ktoré sa vykazujú v súvahe k poslednému dňu účtovného obdobia, musia byť zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia, čo platí aj pre podsúvahové účty. Začiatočné stavy súvahových účtov sa pri otváraní účtovných kníh účtujú účtovnými zápismi:

• na ťarchu účtu 701 – Začiatočný účet súvahový a v prospech príslušných novootvorených účtov záväzkov a vlastného imania,
• v prospech účtu 701 – Začiatočný účet súvahový a na ťarchu príslušných novootvorených účtov majetku.

2.2 Zúčtovanie výsledku hospodárenia za predchádzajúce účtovné obdobie

Pri otváraní účtovných kníh sa výsledok hospodárenia bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia zaúčtuje na účet 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní, v závislosti od svojho charakteru:

• účtovný zisk na ťarchu účtu 701 – Začiatočný účet súvahový,
• účtovná strata v prospech účtu 701 – Začiatočný účet súvahový.

Na účte 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní sa účtuje rozdelenie účtovného zisku alebo vysporiadanie účtovnej straty v súlade s § 7 ods. 4 postupov účtovania:

• účtovný zisk účtovaním v prospech príslušných účtov účtovej skupiny 41 – Základné imanie a kapitálové fondy, 42 – Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia, v prospech účtu 364 – Záväzky voči spoločníkom a členom pri rozdelení zisku alebo v prospech ďalších účtov v súlade s osobitnými predpismi, alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
• účtovná strata účtovaním na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 41 – Základné imanie a kapitálové fondy, 42 – Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia, na ťarchu účtu 354 – Pohľadávky voči spoločníkom a členom pri úhrade straty alebo na ťarchu ďalších účtov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Účet 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní nesmie ku dňu zostavovania účtovnej závierky vykazovať zostatok. Ak účtovná jednotka počas bežného účtovného obdobia nevysporiadala výsledok hospodárenia za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie, musí v rámci závierkových účtovných prípadov preúčtovať:

• nerozdelený zisk na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov,
• neuhradenú stratu na účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov.

Výsledok hospodárenia sa zúčtuje podľa pravidiel ustanovených Obchodným zákonníkom, prípadne iným predpisom na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu účtovnej jednotky. Na základe tohto rozhodnutia účtovná jednotka vyhotoví interný účtovný doklad, ktorý spolu s rozhodnutím preukazuje účtovný prípad.

Rozdelenie zisku podľa rozhodnutia príslušného orgánu účtovnej jednotky sa účtuje:

Účtovnú stratu je možné podľa rozhodnutia príslušného orgánu účtovnej jednotky zaúčtovať na ťarchu účtov účtovej skupiny 41 – Základné imanie a 42 – Fondy tvorené zo zisku:

2.3 Doúčtovanie účtovných prípadov bežného účtovného obdobia

Na zabezpečenie úplnosti účtovníctva bežného účtovného obdobia v súlade s § 8 zákona o účtovníctve musí účtovná jednotka zaúčtovať všetky účtovné prípady v období, s ktorým vecne a časovo súvisia tak, aby sa v účtovnej závierke vykázali pravdivé údaje o majetku, záväzkoch, vlastnom imaní, nákladoch, výnosoch a výsledku hospodárenia. Ide predovšetkým o nasledovné účtovné prípady:

• zaúčtovanie všetkých účtovných dokladov vystavených po skončení účtovného obdobia, ktoré vecne súvisia s bežným účtovným obdobím, napr.:
  • mzdy za december vyúčtované v januári,
  • peňažné operácie realizované v posledných dňoch decembra na základe výpisov z účtov doručených v januári,
  • vystavenie a zaúčtovanie odberateľských faktúr s dodaním materiálu, tovaru alebo služieb do posledného dňa účtovného obdobia,
  • zaúčtovanie všetkých dodávateľských faktúr s dodaním materiálu, tovaru alebo služieb do posledného dňa účtovného obdobia bez ohľadu na dátum vystavenia faktúr, prípadne aj požadovanie vystavenia faktúr u dodávateľov za účelom obmedzenia účtovania rezerv alebo nevyfakturovaných dodávok,
  • zaúčtovanie účtovných prípadov, ktoré vyplývajú priamo zo zmlúv alebo osobitných predpisov,
  • zaúčtovanie predpisu (nákladu) neuhradených položiek sankčného charakteru – pokuty, penále, úroky z omeškania, ak to vyplýva z účtovných alebo iných dokladov alebo zmlúv,
  • zaúčtovanie nároku (výnosu) nevyfakturovaných a neuhradených položiek sankčného charakteru,
• kontrola a zúčtovanie poskytnutých preddavkov zamestnancom a spoločníkom, pričom je vhodné, aby účtovná jednotka požadovala ku dňu skončenia účtovného obdobia vyúčtovanie poskytnutých preddavkov tak, aby v účtovnej závierke boli vykázané len preddavky fyzicky neminuté a inventarizované dokladovou inventúrou,
• doúčtovanie povinnej tvorby sociálneho fondu v súlade so zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, v zmysle ktorého je v priebehu roka základom na určenie mesačného prídelu súhrn hrubých miezd a platov za príslušný kalendárny mesiac a za mesiac december môže účtovná jednotka tvoriť sociálny fond z predpokladanej výšky hrubých miezd a platov a prostriedky previesť na účet sociálneho fondu do 31. decembra,
• ročné vysporiadanie dane z pridanej hodnoty, povinnosť ktorého ukladá zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, a to:
  • ročné vysporiadanie odpočítanej dane prepočtom koeficientu a následne prepočtom dane odpočítanej v priebehu kalendárneho roka podľa § 50 zákona o DPH,
  • úpravu odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku podľa § 54 a § 54a zákona o DPH,
• kontrola účtov, ktoré nesmú vykazovať zostatok – pri uzatváraní účtovných kníh zostatok nevykazujú účty:
  • 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovacom konaní,
  • 111 – Obstaranie materiálu, preto aktívny zostatok, ktorý predstavuje vyfakturovaný, ale neprevzatý materiál na sklad, je potrebné preúčtovať na ťarchu účtu 119 – Materiál na ceste a pasívny zostatok, ktorý predstavuje nevyfakturovaný, ale prevzatý materiál na sklad, preúčtovať v prospech účtu 326 – Nevyfakturované dodávky (ak hodnota materiálu je známa) alebo v prospech účtu 323 – Krátkodobé rezervy (ak hodnota materiálu nie je známa),
  • 131 – Obstaranie tovaru – aktívny zostatok je potrebné preúčtovať na ťarchu účtu 139 – Tovar na ceste a pasívny zostatok v prospech účtu 326 – Nevyfakturované dodávky (ak hodnota materiálu je známa) alebo v prospech účtu 323 – Krátkodobé rezervy (ak hodnota materiálu nie je známa),

Účtovným prípadom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, podľa § 2a postupov účtovania je účtovanie skutočností:

• o predmete účtovníctva podľa § 2 ods. 2 zákona o účtovníctve, pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, tzv. závierkové účtovné prípady,
• o predmete účtovníctva podľa § 2 ods. 2 zákona o účtovníctve týkajúcich sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka zistila do dňa zostavenia účtovnej závierky, tzv. upravujúce závierkové účtovné prípady, pričom upravujúcim závierkovým účtovným prípadom nie je účtovanie skutočností, ktoré nastali medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a dňom jej zostavenia, ak nesúvisia so stavom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, napr. pokles trhovej ceny cenných papierov v období medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a dňom jej zostavenia,
• z dôvodu otvorenia účtovných kníh podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve do dňa schválenia účtovnej závierky.

Zákon o účtovníctve ustanovuje účtovným jednotkám ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka:

• v § 24 ods. 1 písm. b) oceniť majetok a záväzky spôsobom podľa § 27, t. j. reálnou hodnotou,
• v § 24 ods. 2 písm. b) majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítať na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,
• v § 26 ods. 1 oceniť zásoby v čistej realizačnej hodnote, ak budúce ekonomické úžitky zásob sú nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve, pričom čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena zásob znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a náklady súvisiace s ich predajom,
• v § 26 ods. 2 v účtovnej závierke uviesť sumu záväzkov vo vyššom ocenení, ak suma záväzkov je vyššia ako ich výška v účtovníctve,
• v § 26 ods. 3 upraviť ocenenie majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami.

Medzi závierkové účtovné prípady v zmysle postupov účtovania patria:

• účtovanie o časovom rozlíšení v zmysle § 5,
• účtovanie o inventarizačných rozdieloch v zmysle § 11,
• účtovanie o zmene reálnej hodnoty cenných papierov a podielov v zmysle § 14,
• tvorba opravných položiek v zmysle § 18,
• účtovanie zvýšenia záväzkov, zníženia záväzkov v zmysle § 18 ods. 15,
• tvorba rezerv v zmysle § 19,
• účtovanie kurzových rozdielov v zmysle § 24 ods. 4,
• účtovanie pohľadávky v prípade, ak nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka v zmysle § 48 ods. 3,
• účtovanie o nevyfakturovaných dodávkach v zmysle § 50 ods. 6,
• účtovanie dlhodobých záväzkov a pohľadávok na analytické účty podľa zostatkovej doby splatnosti v zmysle § 4 ods. 1 písm. c).

Medzi upravujúce závierkové účtovné prípady v zmysle postupov účtovania patria:

• úprava alebo tvorba opravných položiek v zmysle § 18 ods. 9,
• úprava alebo tvorba rezerv v zmysle § 19 ods. 6,
• úprava alebo zaúčtovanie pohľadávok bez dokladu v zmysle § 48 ods. 3,
• úprava alebo zaúčtovanie nevyfakturovaných dodávok v zmysle § 50 ods. 6.

3.1 Časové rozlíšenie nákladov a výnosov

Náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, bez ohľadu na to, kedy vznikajú výdavky a príjmy vzťahujúce sa na tieto náklady a výnosy. Nesúlad, ktorý vzniká medzi nákladom a výdavkom a medzi výnosom a príjmom, sa rieši časovým rozlíšením nákladov a výnosov na účtoch účtovej skupiny 38 – Časové rozlíšenie nákladov a výnosov v súlade s § 56 postupov účtovania.

Ide o pohľadávkové a záväzkové účty, ktoré sa v ďalšom účtovnom období zrušia, pretože sa preúčtujú do skutočných nákladov a výnosov.

Podľa § 56 ods. 6 postupov účtovania časovo sa nerozlišujú:

• náklady na prípravu a zábeh výkonov,
• náklady spojené so zlúčením, splynutím a rozdelením spoločností a so zmenou ich právnej formy,
• náklady na získanie vlastného imania, napr. upisovanie nových akcií a iné zvyšovanie vlastného imania a s tým súvisiace náklady (notárske a súdne poplatky, provízie maklérom),
• náklady na školenia a semináre,
• náklady na marketingové a iné štúdie,
• náklady na prieskum trhu,
• náklady na získanie noriem a certifikátov,
• náklady na uvedenie výrobkov na trh,
• náklady na reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo jeho časti,
• náklady na rozšírenie výroby,
• náklady na reklamu a propagáciu,
• pokuty, penále, manká a škody

a účtujú sa do nákladov v tom účtovnom období, v ktorom vznikli. Ak sú tieto služby platené vopred, časovo sa rozlišujú.

Spôsob a postup časového rozlíšenia upravuje § 5 postupov účtovania s dôrazom na to, že:

• náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia,
• náhrady vynaložených nákladov predchádzajúcich účtovných období sa účtujú do výnosov bežného účtovného obdobia,
• kritériom na účtovanie účtovných prípadov časového rozlíšenia je skutočnosť, že je známy:
  • ich vecný obsah,
  • suma,
  • obdobie, ktorého sa týkajú.

Na účte 381 – Náklady budúcich období sa účtujú výdavky bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú nákladov v budúcich obdobiach, konkrétne účtov účtovej triedy 5 – Náklady. Účtujú sa tu vopred zaplatené náklady, pri ktorých vecné plnenie nastane až v budúcom účtovnom období, ale ich úhrada sa vyžaduje pred týmto obdobím, čiže vopred, napr.: nájomné, poistné, predplatné odbornej tlače, servisné a iné služby platené vopred. Ak výdavok sčasti súvisí s nákladom bežného účtovného obdobia a sčasti s nákladom budúceho účtovného obdobia, časovo sa rozlišuje len príslušná časť súvisiaca s nasledujúcim účtovným obdobím. V prospech účtu 381 – Náklady budúcich období sa v nasledujúcom účtovnom období účtuje zúčtovanie nákladov budúcich období na príslušný účet nákladov, s ktorým časovo rozlíšené náklady súvisia.

Príklady účtovania nákladov budúcich účtovných období:

Na účte 382 – Komplexné náklady budúcich období sa účtujú náklady budúcich období, ktoré sa sledujú vo vzťahu k danému účelu, napr. vopred platené nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzercie.

V bežnom účtovnom období sa vznik nákladov v súvislosti so zabezpečením určitého účelu účtuje na príslušné nákladové účty a tvorba komplexných nákladov budúcich období pre daný účel sa zaúčtuje naraz prostredníctvom účtu 655 – Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období.

V nasledujúcom účtovnom období sa podiel komplexných nákladov, ktoré sa vzťahujú na toto účtovné obdobie, zúčtuje do nákladov prostredníctvom účtu 555 – Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období.

Na účte 383 – Výdavky budúcich období sa účtuje časové rozlíšenie nákladov bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú výdavkov v budúcom období, t. j. náklady, ktoré súvisia s bežným účtovným obdobím, ale výdavok spojený s nimi ešte nenastal, napr. nájomné platené pozadu, úroky z úverov a pôžičiek platené pozadu, platby za rôzne služby pozadu. Zúčtovanie výdavkov budúcich období sa vykoná na ťarchu účtu 383 – Výdavky budúcich období pri uskutočnení výdavku.

Príklady účtovania výdavkov budúcich období:

Na účte 384 – Výnosy budúcich období sa účtujú príjmy v bežnom účtovnom období, ktoré vecne patria do výnosov budúcich období. Ide o výnosy, resp. pohľadávky bežného účtovného obdobia, ktoré vecne patria do výnosov budúcich období, napr. nájomné prijaté vopred, prijaté paušály vopred, prijaté predplatné. Na účte 384 – Výnosy budúcich období sa účtuje aj v prípadoch:

• spätného lízingu podľa § 30a ods. 14 postupov účtovania,
• nároku na dotáciu na obstaranie dlhodobého majetku podľa § 52a postupov účtovania,
• novozisteného dlhodobého majetku pri inventarizácii podľa § 21 ods. 2 postupov účtovania.

Príklady účtovania výnosov budúcich období:

Na účte 385 – Príjmy budúcich období sa účtujú časovo rozlíšené výnosy, ktoré časovo a vecne patria do bežného účtovného obdobia a týkajú sa príjmov v budúcich obdobiach. Ide o prípady, keď v bežnom účtovnom období boli realizované výkony a vo vzťahu k nim vznikli adekvátne náklady. Zúčtovanie príjmov budúcich období sa vykoná pri prijatí peňažných prostriedkov.

Príklady účtovania príjmov budúcich období:

3.2 Inventarizačné rozdiely

Inventarizačné rozdiely sa v zmysle § 30 ods. 7 zákona o účtovníctve zaúčtujú do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

To znamená, že inventarizačné rozdiely zistené k poslednému dňu účtovného obdobia sa musia zaúčtovať do tohto účtovného obdobia.

Inventarizačný rozdiel môže mať dvojaký charakter, a to:

• manko, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom, alebo schodok, ak zistený skutočný stav peňažných prostriedkov a cenín je nižší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom,
• prebytok, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom.

Za inventarizačné rozdiely sa nepovažujú:

• úbytok materiálu, tovaru a zásob vlastnej výroby do výšky noriem prirodzených úbytkov v prípade, ak účtovná jednotka má vypracované normy prirodzených úbytkov zásob formou vnútorného predpisu,
• škody na majetku bez ohľadu na pôvodcu zavinenia vzniku škody, zákon o účtovníctve v § 26 ods. 6 škodu na majetku definuje ako neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo stratu majetku, mankom je však inventarizáciou zistené odcudzenie alebo strata majetku,
• rozdiely vyplývajúce z úpravy ocenenia majetku a záväzkov, ktoré sa účtujú prostredníctvom opravných položiek, rezerv alebo úpravou ocenenia na reálnu hodnotu.

Inventarizačné rozdiely jednotlivých druhov majetku sa v zmysle postupov účtovania účtujú nasledovne:

Vzniknuté manká a prebytky nie je možné pri účtovaní vzájomne započítať. Kompenzáciu zakazuje § 7 ods. 5 zákona o účtovníctve.

O všetkých inventarizačných rozdieloch je potrebné účtovať samostatne.

Inventarizačné rozdiely pohľadávok a záväzkov sa účtujú:

• ak skutočný stav pohľadávok je nižší ako účtovný stav, účtuje sa odpis pohľadávok na ťarchu účtu 546 – Odpis pohľadávky so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu pohľadávok,
• ak skutočný stav pohľadávok je vyšší ako účtovný stav, účtuje sa na ťarchu pohľadávok so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti,
• ak skutočný stav záväzkov je nižší ako účtovný stav, rozdiel sa zaúčtuje na ťarchu príslušného účtu záväzkov so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti alebo 668 – Ostatné finančné výnosy,
• ak skutočný stav záväzkov je vyšší ako účtovný stav, rozdiel sa zaúčtuje v prospech príslušného účtu záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

3.3 Zmena reálnej hodnoty cenných papierov a podielov

Oceňovanie majetku a záväzkov reálnou hodnotou a metódou vlastného imania upravuje § 27 zákona o účtovníctve a následne spôsob účtovania § 14 a § 16 postupov účtovania.

Reálnou hodnotou sa rozumie:

• trhová cena,
• ocenenie kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca v prípade, ak trhová cena nie je k dispozícii alebo nevyjadruje správne reálnu hodnotu,
• ocenenie ustanovené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní, ak nie je možné použiť trhovú cenu, ocenenie kvalifikovaným odhadom ani posudkom znalca.

Trhová cena je:

• záverečná cena vyhlásená na burze v deň ocenenia, ak trh s príslušným majetkom, ktorý burza organizuje, je aktívnym trhom. Ak v tento deň cena vyhlásená nebola alebo ak nie je dostupná, použije sa bezprostredne predchádzajúca záverečná cena vyhlásená najskôr desiaty deň pred týmto dňom,
• najpočetnejšia cena ponuky na inom aktívnom trhu v deň ocenenia. Ak v tento deň na trhu nebola cena ponuky, použije sa cena z bezprostredne prechádzajúceho dňa, v ktorom bola cena ponuky, najskôr z desiateho dňa predo dňom ocenenia.

Kvalifikovaný odhad predstavuje súhrn všetkých budúcich výdavkov alebo príjmov pri použití najčastejšie sa vyskytujúcej úrokovej miery pre podobný nástroj emitenta s podobným ohodnotením alebo úrokovej miery, ktorá menovitú hodnotu tohto nástroja znižuje o úrokovú zrážku tohto nástroja na cenu, za ktorú by sa tento nástroj predal.

Pod kvalifikovaným odhadom rozumieme aj iný odborný odhad.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa podľa § 27 ods. 1 zákona o účtovníctve reálnou hodnotou oceňujú:

• cenné papiere, okrem cenných papierov držaných do splatnosti, cenných papierov emitovaných účtovnou jednotkou, podielov na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorých účtovná jednotka má podstatný vplyv – trhovou cenou alebo kvalifikovaným odhadom,
• deriváty – trhovou cenou alebo kvalifikovaným odhadom,
• majetok a záväzky v obchodných spoločnostiach alebo v družstvách zanikajúcich bez likvidácie – trhovou cenou, kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca, alebo podľa osobitného predpisu,
• majetok a záväzky, ktoré sú zabezpečené derivátmi – trhovou cenou alebo kvalifikovaným odhadom,
• komodity – trhovou cenou.

Podľa § 27 ods. 9 zákona o účtovníctve sa podiely na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorých účtovná jednotka má podstatný vplyv, môžu oceniť metódou vlastného imania.

Účtovanie zmeny reálnej hodnoty cenných papierov:

• zmena reálnej hodnoty majetkových cenných papierov určených na obchodovanie sa v zmysle § 14 ods. 8 postupov účtovania účtuje:
  • zníženie hodnoty v prospech účtu krátkodobého finančného majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 564 – Náklady na precenenie cenných papierov,
  • zvýšenie hodnoty na ťarchu účtu finančného majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 664 – Výnosy z precenenia cenných papierov,
• zmena reálnej hodnoty dlhových cenných papierov určených na obchodovanie sa v zmysle § 14 ods. 9 postupov účtovania účtuje:
  • zníženie menovitej hodnoty na ťarchu účtu 566 – Náklady na krátkodobý finančný majetok so súvzťažným zápisom v prospech účtu finančného majetku,
  • zvýšenie menovitej hodnoty v prospech účtu 666 – Výnosy z krátkodobého finančného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu finančného majetku,
• zmena reálnej hodnoty diskontných a dlhových cenných papierov je súčasťou úrokového výnosu a v zmysle § 14 ods. 13 o úrokovom výnose sa účtuje na ťarchu príslušného účtu cenných papierov a v prospech účtu účtovej skupiny 66 – Finančné výnosy,
• zmena reálnej hodnoty cenných papierov a podielov, ktoré tvoria podiel na základnom imaní inej účtovnej jednotky a nie sú cenným papierom alebo podielom v dcérskej účtovnej jednotke alebo v účtovnej jednotke s podstatným vplyvom, sa v zmysle § 14 ods. 11 účtuje na ťarchu účtu majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov.

Podiely na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorých účtovná jednotka má podstatný vplyv, môžu byť podľa § 27 ods. 9 zákona o účtovníctve ocenené metódou vlastného imania.

Ak účtovná jednotka túto metódu použije, je povinná použiť ju na ocenenie všetkých takýchto podielov. Pri oceňovaní metódou vlastného imania sa v súlade s § 14 ods. 18 postupov účtovania postupuje tak, že podiel na základnom imaní, ktorý je pri obstaraní ocenený obstarávacou cenou, sa pri oceňovaní ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, upravuje na hodnotu zodpovedajúcu miere účasti účtovnej jednotky na vlastnom imaní spoločnosti, v ktorej má účtovná jednotka podiel na základnom imaní.

Zmena hodnoty takýchto podielov pri oceňovaní metódou vlastného imania sa v zmysle § 14 ods. 12 písm. a) postupov účtovania účtuje na ťarchu alebo v prospech samostatného analytického účtu príslušného finančného majetku so súvzťažným zápisom na účet 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov.

3.4 Tvorba a zúčtovanie opravných položiek

Povinnosť účtovania opravných položiek vyplýva z § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve, v zmysle ktorého je účtovná jednotka povinná ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, upraviť aj ocenenie hodnoty majetku. Ocenenie majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa v súlade s § 26 ods. 4 zákona o účtovníctve upravuje opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty majetku, opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška.

Z uvedeného vyplýva, že opravné položky sa vytvárajú pri prechodnom znížení hodnoty majetku, ktoré nemá trvalý, ale len dočasný charakter.

Opravné položky sa účtujú na základe výsledkov inventarizácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a účtovná jednotka musí preukázať spôsob tvorby opravnej položky. Postup pri tvorbe opravných položiek by mala mať účtovná jednotka stanovený vo vnútornom predpise.

Zásady pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek sú upravené v § 18 postupov účtovania. Opravné položky sa tvoria na základe zásady opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastane zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve.

Predpoklad zníženia hodnoty majetku je opodstatnený, ak nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z tohto majetku.

Opravná položka sa účtuje v sume opodstatneného predpokladu zníženia hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve.

Ocenením v účtovníctve sa rozumie ocenenie po zohľadnení zaúčtovaných odpisov a už v minulosti vytvorených opravných položiek.

Opravné položky nemajú aktívny zostatok.

Opravná položka k dlhodobému finančnému majetku (cenným papierom a podielom) ocenenému metódou vlastného imaniasa v súlade s § 18 ods. 3 postupov účtovania:

• tvorí, ak predpokladané budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie, ako je hodnota tohto majetku ocenená metódou vlastného imania,
• vo výške kladného rozdielu hodnoty majetku oceneného metódou vlastného imania a hodnoty predpokladaných budúcich ekonomických úžitkov,
• účtuje na ťarchu účtu 565 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 096 – Opravné položky k dlhodobému finančnému majetku.

Opravná položka k odpisovanému dlhodobému majetku sa v súlade s § 18 ods. 4 postupov účtovania:

• tvorí, ak predpokladané budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako jeho ocenenie v účtovníctve, pričom ocenením v účtovníctve sa rozumie ocenenie po zohľadnení oprávok a už vytvorenej opravnej položky,
• vo výške:
  • kladného rozdielu účtovnej hodnoty majetku a hodnoty predpokladaných budúcich ekonomických úžitkov alebo
  • kladného rozdielu účtovnej hodnoty majetku a predpokladanej predajnej ceny majetku po odpočítaní nákladov na predaj (za predpokladu, že predpokladaná predajná cena je vyššia ako hodnota predpokladaných budúcich ekonomických úžitkov),
• účtuje ako tvorba opravnej položky k dlhodobému nehmotnému majetku, k dlhodobému hmotnému majetku, k obstarávanému dlhodobému nehmotnému majetku, k obstarávanému dlhodobému hmotnému majetku, k poskytnutým preddavkom na dlhodobý nehmotný majetok, k poskytnutým preddavkom na dlhodobý hmotný majetok na ťarchu účtu 553 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu opravných položiek v účtovej skupine 09 – Opravné položky k dlhodobému majetku.

Opravná položka k neodpisovanému dlhodobému majetku sa v súlade s § 18 ods. 4 postupov účtovania:

• tvorí, ak predpokladané budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako jeho ocenenie v účtovníctve, pričom ocenením v účtovníctve sa rozumie ocenenie po zohľadnení už vytvorenej opravnej položky,
• vo výške:
  • kladného rozdielu účtovnej hodnoty majetku a hodnoty predpokladaných budúcich ekonomických úžitkov alebo
  • kladného rozdielu účtovnej hodnoty majetku a predpokladanej predajnej ceny majetku po odpočítaní nákladov na predaj (za predpokladu, že predpokladaná predajná cena je vyššia ako hodnota predpokladaných budúcich ekonomických úžitkov),
• účtuje na ťarchu účtu 553 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu účtovej skupiny 092 – Opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku.

Opravná položka k zásobám sa v súlade s § 18 ods. 5 postupov účtovania:

• tvorí, ak je opodstatnené predpokladať, že budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve,
• vo výške kladného rozdielu účtovnej hodnoty zásob a ich čistou realizačnou hodnotou, pričom čistou realizačnou hodnotou rozumieme predpokladanú predajnú cenu zníženú o predpokladané náklady na ich dokončenie a o predpokladané náklady súvisiace s ich predajom,
• účtuje:
  • tvorba opravnej položky k zásobám, okrem zásob vlastnej výroby, na ťarchu účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu opravných položiek k zásobám v účtovej skupine 19 – Opravné položky k zásobám,
  • tvorba opravnej položky k zásobám vlastnej výroby na ťarchu príslušného účtu účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob so súvzťažným zápisom v prospech účtu opravných položiek v účtovej skupine 19 – Opravné položky k zásobám.

Tvorbu opravnej položky k zásobám ustanovuje aj § 23 ods. 1 postupov účtovania, v zmysle ktorého ak sa pri inventarizácii zistí, že úžitková hodnota zásob nezodpovedá ich oceneniu v účtovníctve:

• prírastky hodnoty sa neúčtujú,
• úbytky hodnoty sú predmetom analýzy, ak zníženie hodnoty nie je definitívne, vytvára sa opravná položka.

Opravná položka k finančnému majetku sa v súlade s § 18 ods. 6 postupov účtovania:

• tvorí, ak predpokladané budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako jeho ocenenie v účtovníctve, pričom ocenením v účtovníctve sa rozumie ocenenie po zohľadnení už vytvorenej opravnej položky,
• vo výške kladného rozdielu účtovnej hodnoty majetku a hodnoty predpokladaných budúcich ekonomických úžitkov z tohto majetku,
• účtuje ako tvorba opravnej položky k dlhodobému finančnému majetku, ku krátkodobému finančnému majetku, k obstarávanému finančnému majetku, k poskytnutým preddavkom na finančný majetok na ťarchu účtu 565 – Tvorba a zúčtovanie opravnej položky k finančnému majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu opravných položiek k finančnému majetku v účtovej skupine 09 – Opravné položky k dlhodobému majetku alebo 29 – Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku.

Opravné položky sa nevytvárajú k cenným papierom a podielom, ktoré sa oceňujú reálnou hodnotou.

Opravná položka k pohľadávke sa v súlade s § 18 ods. 7 postupov účtovania:

• tvorí najmä:
  • k pohľadávke, pri ktorej je opodstatnené predpokladať, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí,
  • k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vedie spor o jej uznanie,
• vo výške kladného rozdielu účtovnej hodnoty pohľadávky a hodnoty predpokladaného zaplatenia pohľadávky,
• účtuje na ťarchu účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke so súvzťažným zápisom v prospech účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam.

Opravná položka k dlhodobej pohľadávke a pohľadávke, ktorou sú pôžičky, sa v zmysle § 18 ods. 8 postupov účtovania:

• tvorí na úpravu hodnoty tejto pohľadávky a pôžičky na jej súčasnú hodnotu, napríklad metódou efektívnej úrokovej miery,
• vo výške kladného rozdielu menovitej hodnoty pohľadávky a jej súčasnej hodnoty,
• účtuje na ťarchu účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke so súvzťažným zápisom v prospech účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam.

3.5 Zvýšenie alebo zníženie hodnoty záväzkov

V prípadoch, ak sa pri inventarizácii záväzkov zistí, že ich hodnota je iná ako hodnota v účtovníctve, opravné položky sa nevytvárajú. Zvýšenie alebo zníženie hodnoty záväzkov sa v súlade s § 18 ods. 15 postupov účtovania účtuje priamo na účty záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu nákladov alebo v prospech príslušného účtu výnosov.

Ak záväzok nie je splatený vôbec alebo je splatený len čiastočne, alebo je splatený po termíne splatnosti a pri inventarizácii sa zistí, že podľa zmluvy vzniká povinnosť platiť úroky z omeškania alebo penále, hodnota neuhradeného záväzku sa zvýši zúčtovaním úroku.

Ak záväzok nie je možné inventarizovať napr. z dôvodu zániku veriteľa, nastáva situácia, že hodnota záväzku v účtovníctve je vyššia ako hodnota záväzku v skutočnosti, preto sa hodnota záväzku zníži zúčtovaním v prospech účtu výnosov.

3.6 Tvorba a použitie rezerv

Podľa § 26 ods. 5 zákona o účtovníctve rezervy sú záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou.

Povinnosť tvorby rezerv vyplýva z § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve, v zmysle ktorého je účtovná jednotka povinná ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami.

Rezervy plnia špecifické funkcie, ktorými sa zabezpečuje správne vykázanie hospodárskeho výsledku. Rezervy sú v zmysle § 19 ods. 6 postupov účtovania predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a opodstatnenosť.

Zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného obdobia.

Zásady pre tvorbu a použitie rezerv ustanovuje § 19 postupov účtovania. Rezervy sa tvoria na základe opatrnosti na riziká a straty. Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky, pričom ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a to pri zohľadnení rizík a neistôt. Záväzok s určitým časovým vymedzením a určitou výškou sa neúčtuje na účte rezerv, ale na príslušnom účte záväzku.

Spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky. Rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená.

Podľa § 19 ods. 7 postupov účtovania sa vytvárajú nasledovné rezervy:

• rezervy na náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia,
• rezervy na reklamáciu a záručné opravy
• rezervy na odstránenie odpadov a obalov,
• rezervy na rekultiváciu pozemkov,
• rezervy na demoláciu budov,
• rezervy na odstupné,
• rezervy na nevyčerpané dovolenky, vrátane sociálneho a zdravotného poistenia,
• rezervy na odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti,
• rezervy na nevyfakturované dodávky a služby,
• rezervy na členské príspevky do zväzov, spolkov, komôr a pod., ktoré sa týkajú vykazovaného účtovného obdobia,
• rezervy na bonusy, skontá, rabaty a pod., ktoré sa týkajú výrobkov, tovaru a služieb predaných pred ukončením vykazovaného účtovného obdobia,
• rezervy na náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy týkajúcej sa vykazovaného účtovného obdobia,
• rezervy na náklady na zostavenie daňového priznania za vykazované účtovné obdobie,
• rezervy na pokuty a penále,
• rezervy na finančné povinnosti vyplývajúce z ručenia a záruk,
• rezervy na povinnosť spätného odkúpenia obalov,
• rezervy na prebiehajúce a hroziace súdne spory,
• rezervy na vyplácanie prémií a odmien,
• rezervy na vyplácanie odchodného, vyplácanie plnení pre zamestnancov pri životných jubileách alebo pracovných jubileách a iných plnení pre zamestnancov,
• rezervy na provízie obchodným zástupcom,
• rezervy na stratové zmluvy a nevýhodné zmluvy,
• rezervy na náklady na uvedenie prenajatého predmetu do predchádzajúceho stavu,
• rezervy na vypustené emisie do ovzdušia,
• rezervy na iné riziká a straty súvisiace s činnosťou účtovnej jednotky.

Z časového hľadiska sa rezervy členia na:

• krátkodobé rezervy – ak dohodnutá doba zúčtovania alebo predpokladaná doba zúčtovania príslušného záväzku je najviac jeden rok,
• dlhodobé rezervy – ak dohodnutá doba zúčtovania alebo predpokladaná doba zúčtovania záväzku je dlhšia ako jeden rok.

Z vecného hľadiska sa rezervy členia na:

• zákonné rezervy – ich tvorba účtovaná ako náklad je daňovým výdavkom podľa § 20 ods. 9 zákona o dani z príjmov, ide o rezervy na:
  • nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,
  • nevyfakturované dodávky a služby,
  • zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy,
  • zostavenie daňového priznania,
  • vyprodukované emisie,
  • lesnú pestovnú činnosť podľa osobitného zákona,
  • likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou,
  • uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí,
  • nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností,
  • účelovú finančnú rezervu podľa osobitného zákona – § 14 zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu,
• ostatné rezervy – ich tvorba nie je právne vymedzená, ale vyplýva z činnosti účtovnej jednotky.

Rezervy sa účtujú na účtoch:

• 323 – Krátkodobé rezervy, kde sa účtujú rezervy s predpokladanou dobou vyrovnania pri vzniku najviac jeden rok, pričom je potrebné analyticky sledovať zákonné a ostatné krátkodobé rezervy,
• 451 – Rezervy zákonné, kde sa účtujú dlhodobé rezervy, ktorých tvorba sa uzná za daňový výdavok podľa zákona o dani z príjmov,
• 459 – Ostatné rezervy, kde sa účtujú ostatné dlhodobé rezervy.

Účtovanie tvorby a použitia rezerv podľa § 19 ods. 3, 8, 9 a 10 postupov účtovania je nasledovné:

• tvorba rezervy súvisiacej s obstaraním majetku sa účtuje na ťarchu príslušného účtu majetku a použitie v prospech príslušného účtu záväzkov,
• tvorba rezervy na náklady sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha, ak ide o rezervu, ktorá sa týka viacerých nákladových druhov alebo na tento nákladový druh nie je stanovený nákladový účet, rezerva sa tvorí na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo 568 – Ostatné náklady na finančnú činnosť,
• tvorba rezervy na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii sa účtuje ako zníženie pôvodne dosiahnutých výnosov so súvzťažným zápisom v prospech účtu rezerv,
• tvorba rezervy na stratu zo zákazkovej výroby sa účtuje na ťarchu osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť so súvzťažným zápisom v prospech účtu 316 – Čistá hodnota zákazky,
• použitie rezervy sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov,
• zrušenie nespotrebovanej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom, ako sa účtovala tvorba.

Príklady účtovania tvorby, použitia a zrušenia rezerv:

3.7 Kurzové rozdiely

Účtovná jednotka je povinná v zmysle § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. Pohľadávky, záväzky, podiely, cenné papiere, deriváty, ceniny a peňažné prostriedky vyjadrené v cudzej mene musí účtovať v eurách aj v cudzej mene.

Týka sa to aj opravných položiek, rezerv a technických rezerv, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.

Majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene musí prepočítať na eurá:

• v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,
• v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,
• v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, vznikajú kurzové rozdiely z ocenenia položiek majetku a záväzkov, ktoré účtovná jednotka podľa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve musí účtovať v eurách aj v cudzej mene, t. j. pri:

• základnom imaní, pohľadávkach, záväzkoch, podieloch, cenných papieroch, derivátoch, ceninách a peňažných prostriedkoch,
• opravných položkách, rezervách a technických rezervách (ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene)

a účtujú sa na príslušných účtoch majetku a záväzkov, vrátane účtov časového rozlíšenia a opravných položiek a rezerv, so súvzťažným zápisom:

• na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty,
• alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky,

s výnimkou:

• kurzových rozdielov z majetku a záväzkov podľa § 27 ods. 1 zákona o účtovníctve – pri majetku oceňovanom reálnou hodnotou (kurzové rozdiely sú súčasťou ich ocenenia reálnou hodnotou),
• kurzových rozdielov pri podieloch na základnom imaní v obchodných spoločnostiach podľa § 27 ods. 9 zákona o účtovníctve – ocenených metódou vlastného imania (kurzové rozdiely sú súčasťou ich ocenenia metódou vlastného imania).

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, kurzové rozdiely nevznikajú na účtoch, ktoré majú charakter preddavku:

• 05x – Poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok,
• 314 – Poskytnuté preddavky,
• 324 – Prijaté preddavky,
• 475 – Dlhodobé prijaté preddavky,
• 335 – Pohľadávky voči zamestnancom,
• 355 – Ostatné pohľadávky voči spoločníkom a členom,
• 381 – Náklady budúcich období,
• 382 – Komplexné náklady budúcich období,
• 384 – Výnosy budúcich období

a v účtovnej závierke sa vykážu v ich prvotnom ocenení.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, na účtoch záväzkov a pohľadávok vznikajú kurzové rozdiely pri prepočte zostatkov na účtoch, ktoré vyplývajú z rozdielu prepočtu ocenenia záväzku a pohľadávky znejúcich na cudziu menu na eurá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a prepočtu ocenenia týchto záväzkov a pohľadávok v cudzej mene na eurá pri ich vzniku.

Kurzové rozdiely zo stavu a pohybu peňažných prostriedkov sa v priebehu účtovného obdobia neúčtujú.

Zostatok peňažných prostriedkov v hotovosti vedených vo valutovej pokladnici, na účtoch vedených v cudzej mene a tiež zostatok peňazí na ceste v cudzej mene sa k poslednému dňu účtovného obdobia prepočíta na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Kurzový rozdiel vznikne ako rozdiel zostatku peňažných prostriedkov vykázaných v eurách a zostatku prepočítaného výmenným kurzom zo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

3.8 Pohľadávky, ak nie je vystavený doklad pre dlžníka

Ak do dňa zostavenia účtovnej závierky nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka, výška pohľadávky sa podľa § 48 ods. 3 postupov účtovania určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu a pohľadávka sa zaúčtuje na príslušných účtoch pohľadávok, s ktorými súvisí a vedie sa na samostatnom analytickom účte. Ide o účtovné prípady, ktoré sa uskutočnili, ale nie je vystavený doklad pre dlžníka. Výšku pohľadávky je preto potrebné určiť na základe zmluvy alebo iného dokladu a zaúčtovať ju na samostatnom analytickom účte pohľadávok v prospech účtu účtovej triedy 6 – Výnosy.

V praxi takého prípady vznikajú ojedinele, lebo účtovné doklady vystavuje ten, komu pohľadávka vzniká, t. j. dodávateľ. Uvedený postup je však potrebné uplatniť napríklad pri účtovaní:

• pohľadávok z dôvodu poistného plnenia, kde výšku poistného plnenia určí príslušná poisťovňa – výšku poistného plnenia určuje poisťovňa, poistencovi vzniká pohľadávka. Účtovná jednotka o nároku na náhradu škody podľa § 55 ods. 9 postupov účtovania účtuje na ťarchu účtu 378 – Iné pohľadávky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti, 668 – Ostatné finančné výnosy alebo 682 – Náhrady škody. Ak sa poistná udalosť stala ku koncu účtovného obdobia a do dňa zostavenia účtovnej závierky nebola zo strany poisťovne vysporiadaná, účtovná jednotka musí o nároku na náhradu škody účtovať v dohadnej výške, napr. na základe výšky vzniknutej škody, dohodnutých poistných podmienok, výšky spoluúčasti, predbežných informácií z poisťovne a pod.
  Táto povinnosť jej vyplýva z § 2a postupov účtovania (účtovanie účtovných prípadov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka) a z § 48 ods. 3 postupov účtovania (ak do dňa zostavenia účtovnej závierky nie je vystavený účtovný doklad).

• pohľadávok z dôvodu nároku na vrátenie DPH z iného členského štátu Európskej únie – o nároku na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v iných členských štátoch EÚ na účtuje na ťarchu účtu 378 – Iné pohľadávky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Účtovná jednotka môže o uplatnení nároku na vrátenie DPH účtovať:
  • počas účtovného obdobia, v ktorom došlo k obstaraniu tovaru a služieb v iných členských štátoch EÚ, keď o nároku na vrátenie dane účtuje na základe účtovného dokladu – žiadosti o vrátenie DPH,
  • ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, keď o nároku na vrátenie dane účtuje na samostatnom analytickom účte na základe interného účtovného dokladu v súlade s § 48 ods. 3 postupov účtovania vo výške, v akej nárok na vrátenie dane vznikol ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje.

3.9 Nevyfakturované dodávky

Za nevyfakturované dodávky sa považujú dodávky, ktoré boli k termínu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, splnené, ale účtovná jednotka k nim neobdržala doklad, pričom v závislosti od doby splatnosti záväzku môže ísť o krátkodobé nevyfakturované dodávky účtované na účte 326 – Nevyfakturované dodávky alebo dlhodobé nevyfakturované dodávky účtované na účte 476 – Dlhodobé nevyfakturované dodávky.

Na účte 326 – Nevyfakturované dodávky sa podľa § 50 ods. 6 postupov účtovania účtujú položky neúčtované ako obvyklé záväzky, napríklad nevyfakturované dodávky, prijaté služby, ak účtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná výšku záväzku do dňa zostavenia účtovnej závierky, t. j. účtovná jednotka bude ako nevyfakturované dodávky účtovať také záväzky, ku ktorým nemá k dispozícii účtovný doklad, napr. dodávateľskú faktúru, ale výšku záväzku zistí z iného dokladu. Ak účtovná jednotka výšku záväzku poznať nebude, bude účtovať záväzok v odhadnej výške na účte 323 – Krátkodobé rezervy.

Na účte 476 – Dlhodobé nevyfakturované dodávky sa podľa § 61 ods. 10 postupov účtovania účtujú položky neúčtované ako obvyklé záväzky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok, napríklad nevyfakturované dodávky, poskytnuté služby, ak účtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná presnú výšku záväzku, t. j. účtovná jednotka bude ako nevyfakturované dodávky účtovať také záväzky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok, ku ktorým nemá k dispozícii účtovný doklad, napr. dodávateľskú faktúru, ale výšku záväzku zistí z iného dokladu.

Ak účtovná jednotka výšku dlhodobého záväzku poznať nebude, bude účtovať dlhodobý záväzok v odhadnej výške na účte 451 – Zákonné rezervy alebo na účte 459 – Ostatné rezervy.

Nevyfakturované dodávky sa účtujú na ťarchu príslušného účtu majetku alebo príslušného účtu nákladu so súvzťažným zápisom v prospech účtu 326 – Nevyfakturované dodávky alebo 476 – Dlhodobé nevyfakturované dodávky. Zúčtovanie nevyfakturovaných dodávok na riadne záväzky sa v nasledujúcom účtovnom období účtuje na základe obdržaného dokladu, faktúry, na ťarchu účtu 326 – Nevyfakturované dodávky alebo 476 – Dlhodobé nevyfakturované dodávky a v prospech účtu 321 – Dodávatelia, prípadne 325 – Ostatné záväzky. Zo zúčtovania žiadne rozdiely vzniknúť nemôžu.

3.10 Dlhodobé záväzky a pohľadávky podľa zostatkovej doby splatnosti

V zmysle § 4 ods. 1 písm. c) postupov účtovania je účtovná jednotka pri vytváraní analytických účtov k syntetickým účtom povinná zohľadniť aj členenie pohľadávok a záväzkov podľa:

• dohodnutej doby splatnosti – doby, do ktorej má byť záväzok alebo pohľadávka splatená alebo iným spôsobom vyrovnaná, ak je dohodnutá doba splatnosti do 1 roka, ide o krátkodobý záväzok alebo krátkodobú pohľadávku, ak je dohodnutá doba splatnosti dlhšia ako 1 rok, ide o dlhodobý záväzok alebo dlhodobú pohľadávku,
• zostatkovej doby splatnosti – doby odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, do dňa splatnosti záväzku alebo pohľadávky, ak je zostatková doba splatnosti do 1 roka, ide o krátkodobý záväzok alebo krátkodobú pohľadávku, ak je zostatková doba splatnosti dlhšia ako 1 rok, ide o dlhodobý záväzok alebo dlhodobú pohľadávku.

Zostatková doba splatnosti je rozhodujúca pre vykázanie záväzkov a pohľadávok v súvahe. V súvahe sa záväzky a pohľadávky vykazujú podľa zostatkovej doby splatnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Časť pôvodne vykázaného dlhodobého záväzku a dlhodobej pohľadávky, ktoré sú splatné v nasledujúcom účtovnom období, ak splatnosť nie je dlhšia ako 1 rok do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa v súvahe vykáže ako krátkodobý záväzok alebo krátkodobá pohľadávka.

3.11 Upravujúce závierkové účtovné prípady

Upravujúcim závierkovým účtovným prípadom podľa § 2a postupov účtovania je účtovanie skutočností, ktoré nastali ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a účtovná jednotka ich zistila až po tomto dni alebo do dňa zostavenia účtovnej závierky.

Ide o účtovné prípady, ktoré upravujú výšku už zaúčtovaných položiek, a to z dôvodu, že do dňa zostavenia účtovnej závierky sa zistila informácia o presnejšom údaji sumy uvedených položiek. Upravujúcim závierkovým účtovným prípadom nie je účtovanie skutočností, ktoré nastali medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a dňom jej zostavenia, ak nesúvisia so stavom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, napríklad pokles trhovej ceny cenných papierov v období medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a dňom jej zostavenia. V rámci upravujúcich závierkových účtovných prípadov sa účtuje úprava opravných položiek, rezerv, pohľadávok bez dokladu a nevyfakturovaných dodávok.

Poznámka redakcie:
§ 56 PÚ
§ 18 PÚ
§ 19 PÚ
§ 50 ods. 6 PÚ

Podľa § 9 postupov účtovania sa výsledok hospodárenia pred zdanením zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 – Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 – Náklady, okrem účtov 591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti, 592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti, 593 – Splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti, 594 – Odložená daň z príjmov z mimoriadnej činnosti, 595 – Dodatočné odvody dane z príjmov a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov.

Výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov, t. j. účtovný výsledok hospodárenia sa zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 – Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 – Náklady.

Výsledok hospodárenia sa člení podľa toho, z akej činnosti vznikol, na výsledok hospodárenia z:

• hospodárskej činnosti, t. j. z prevádzkovej činnosti, ktorá súvisí s predmetom podnikania účtovnej jednotky, z činnosti vykonávanej na podporu prevádzkovej činnosti, ktorá súvisí s hospodárskou činnosťou, okrem finančných a mimoriadnych činností, a zistí sa ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtových skupín 60 až 65 a na účte 697 – Prevod výnosov z hospodárskej činnosti a nákladov účtovaných na účtoch účtových skupín 50 až 55 a na účte 597 – Prevod nákladov na hospodársku činnosť,
• finančnej činnosti, t. j. z činnosti, ktorá súvisí s finančnými operáciami a zistí sa ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtových skupín 66 a 67 a na účte 698 – Prevod finančných výnosov a nákladov účtovaných na účtoch účtových skupín 56 a 57 a na účte 598 – Prevod finančných nákladov,
• mimoriadnej činnosti, t. j. z činnosti, ktorá nesúvisí s bežnou činnosťou, ktorú tvorí hospodárska činnosť a finančná činnosť, a zistí sa ako rozdiel medzi výnosmi účtovanými na účtoch účtovej skupiny 68 a nákladmi účtovanými na účtoch účtovej skupiny 58.

Štruktúra výsledku hospodárenia je nasledovná:

Poznámka redakcie:
§ 9 PÚ

Účtovanie dane z príjmov upravuje § 10 postupov účtovania. Daň z príjmov je súčasťou nákladov účtovnej jednotky a účtuje sa na účtoch účtovej skupiny 59 – Dane z príjmov a prevodové účty. Osobitne sa účtuje:

• daň z príjmov odložená do budúcich účtovných období a zdaňovacích období,
• daň z príjmov splatná za bežné účtovné obdobie a zdaňovacie obdobie.

Povinnosť účtovať o odloženej dani z príjmov nemajú všetky účtovné jednotky. Podľa § 10 ods. 5 postupov účtovania o odloženej dani z príjmov sú povinné účtovať účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom a účtujú o nej aj po zániku tejto povinnosti.

Účtovné jednotky, ktoré nemajú povinnosť auditu, môžu o odloženej dani účtovať podľa vlastného rozhodnutia.

Odložená daň sa podľa § 10 ods. 6 postupov účtovania účtuje pri:

• dočasných rozdieloch medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov vykázanou v súvahe a ich daňovou základňou,
• možnosti umorovať stratu v budúcnosti, pod ktorou sa rozumie možnosť odpočítať daňovú stratu od základu dane v budúcnosti – zákon o dani z príjmov v znení účinnom od 1. januára 2014 umožňuje umorovanie straty v § 30 tým, že od základu dane možno odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas najviac štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná,
• možnosti previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich období – napríklad daňovníkom nezavinené škody, ktoré sú podľa § 19 ods. 3 písm. g) bodu 2 zákona o dani z príjmov daňovo uznaným výdavkom v zdaňovacom období, v ktorom polícia potvrdí, že škodu spôsobil neznámy páchateľ, pričom účtovná jednotka je povinná škodu zaúčtovať pri vzniku, resp. zistení škody.

Dočasné rozdiely medzi účtovnou hodnotou majetku alebo záväzkov a ich daňovou základňou môžu mať charakter:

• zdaniteľných dočasných rozdielov, ktoré vznikajú, ak:
  • účtovná hodnota majetku je vyššia, ako je jeho daňová základňa,
  • účtovná hodnota záväzku je nižšia, ako je jeho daňová základňa

a vedú k odloženému daňovému záväzku,

• odpočítateľných dočasných rozdielov, ktoré vznikajú, ak:
  • účtovná hodnota majetku je nižšia, ako je jeho daňová základňa,
  • účtovná hodnota záväzku je vyššia, ako je jeho daňová základňa,
  • existuje možnosť umorovať daňovú stratu v budúcnosti,
  • existuje možnosť previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich období

a vedú k odloženej daňovej pohľadávke.

O odloženom daňovom záväzku sa účtuje na ťarchu účtu 592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti a na účte 594 – Odložená daň z príjmov z mimoriadnej činnosti so súvzťažným zápisom v prospech účtu 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka. O odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje v prospech účtu 592 – Odložená daň z príjmov z bež- nej činnosti a na účte 594 – Odložená daň z príjmov z mimoriadnej činnosti so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka.

Výška odloženej dane z príjmov sa vypočíta ako súčin dočasného rozdielu a budúcej sadzby dane, t. j. odložená daň = prechodný rozdiel x sadzba dane.

Na účely výpočtu odloženej dane sa použije sadzba dane z príjmov, ktorá sa predpokladá, že bude platiť v období, v ktorom bude odložená daňová pohľadávka vyrovnaná alebo odložený daňový záväzok bude uplatnený. Ak táto sadzba nie je známa, použije sa sadzba platná v nasledujúcom účtovnom období. Vzhľadom na to, že k zániku dočasných rozdielov bude dochádzať v nasledujúcich účtovných obdobiach, musí sa použiť sadzba dane z príjmov platná v budúcich obdobiach, t. j. ak v roku 2013 vznikne dočasný rozdiel, ktorý zanikne v roku 2014 a na rok 2014 je schválená sadzba dane z príjmov právnických osôb 22 %, odloženú daň z príjmov u právnických osôb je potrebné počítať s použitím sadzby 22 %.

Výška splatnej dane z príjmov sa určí mimo účtovníctva, pričom sa vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve. Výsledok hospodárenia sa upraví na základ dane z príjmov prostredníctvom rôznych úprav, prepočtov a odpočtov spôsobom, ktorý vyplýva zo zákona o dani z príjmov.

Z takto zisteného základu dane z príjmov sa vypočíta splatná daň z príjmov. Suma splatnej dane vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve, ale v konečnom dôsledku závisí od platnej daňovej legislatívy.

Splatná daň z príjmov je predmetom účtovníctva a zaúčtuje sa pred uzatváraním účtovných kníh.

Výška splatnej dane z príjmov sa vypočíta ako súčin základu dane a sadzby dane, t. j. splatná daň = základ dane x sadzba dane.

Pri výpočte sa použije sadzba dane ustanovená v § 15 zákona o dani z príjmov.

Celková splatná daň z príjmov, ktorá sa uvedie v daňovom priznaní, sa na účely účtovníctva vykáže ako:

• splatná daň z príjmov z bežnej činnosti pripadajúca k výsledku hospodárenia z bežnej činnosti,
• splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti pripadajúca k výsledku hospodárenia z mimoriadnej činnosti.

Splatná daň z príjmov sa účtuje na ťarchu účtov 591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti a 593 – Splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti a v prospech účtu 341 – Daň z príjmov.

Ak v účtovnom období vznikne v jednej činnosti kladný základ dane a v druhej činnosti záporný základ dane, ale za účtovnú jednotku je vytvorený celkový kladný základ dane, účtuje sa splatná daň z príjmov:

• za činnosť, v ktorej je kladný základ dane, buď na ťarchu účtu 591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti, alebo účtu 593 – Splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti so súvzťažným zápisom v prospech účtu 341 – Daň z príjmov,
• za činnosť, v ktorej je záporný základ dane, sa účtuje záporná splatná daň z príjmov buď v prospech účtu 592 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti, alebo účtu 593 – Splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 341 – Daň z príjmov.

Zostatok na účte 341 – Daň z príjmov vyjadruje výsledný zúčtovací vzťah účtovnej jednotky zo splatnej dane z príjmov.

Poznámka redakcie:
§ 10 PÚ

Pri uzatváraní účtovných kníh sa v zmysle § 8 ods. 2 postupov účtovania:

• zisťujú obraty strán Má dať a Dal jednotlivých účtov hlavnej knihy,
• zisťujú konečné stavy výsledkových účtov a konečné stavy súvahových účtov,
• zisťuje výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov, mimo účtovníctva sa zistí základ dane z príjmov a vyčíslená daň z príjmov sa zaúčtuje,
• účtujú konečné stavy účtov nákladov v prospech týchto účtov a na ťarchu účtu 710 – Účet ziskov a strát a konečné stavy účtov výnosov na ťarchu týchto účtov a v prospech účtu 710 – Účet ziskov a strát,
• účtujú konečné zostatky účtov majetku v prospech týchto účtov a na ťarchu účtu 702 – Konečný účet súvahový a konečné zostatky účtov záväzkov a vlastného imania na ťarchu týchto účtov a v prospech účtu 702 – Konečný účet súvahový,
• zisťuje výsledok hospodárenia a účtuje sa, ak ide o účtovný zisk, na ťarchu účtu 710 – Účet ziskov a strát a v prospech účtu 702 – Konečný účet súvahový, ak ide o účtovnú stratu, v prospech účtu 710 – Účet ziskov a strát a na ťarchu účtu 702 – Konečný účet súvahový.

Účet 702 – Konečný účet súvahový slúži na uzavretie jedného účtovného obdobia.

Na strane MD má zaúčtované konečné stavy jednotlivých účtov aktív v členení podľa jednotlivých účtov a na strane D zostatky jednotlivých účtov pasív a konečný stav výsledku hospodárenia.

Účet 710 – Účet ziskov a strát slúži na zaúčtovanie konečných stavov nákladov a výnosov. Rozdiel strán MD a D je hospodársky výsledok, ktorý sa preúčtuje na konečný účet súvahový.

Poznámka redakcie:
 § 8 ods. 2 postupov účtovania

Po zaúčtovaní výsledku hospodárenia za bežné účtovné obdobie a uzatvorení účtovných kníh sa môže zostaviť riadna účtovná závierka k poslednému dňu účtovného obdobia.

Účtovná závierka je zostavená, ak sú zostavené všetky jej súčasti, ktoré tvoria jeden celok. Účtovná závierka sa považuje za zostavenú, ak sú pripojené podpisové záznamy na jednotlivých súčastiach účtovnej závierky.

Účtovnú závierku tvoria:

• súvaha,
• výkaz ziskov a strát,
• poznámky,

ktoré sa zostavujú v súlade s opatrením MF SR č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

Posledná novela uvedeného opatrenia vydaná opatrením MF SR č. MF/17920/ 2013-74 s účinnosťou od 31. decembra 2013 a 1. januára 2014:

• ustanovila zmeny v prílohe č. 3 (v textovej časti poznámok),
• pôvodnú prílohu č. 3a (tabuľkovú časť poznámok) nahradila novou prílohou.

Toto opatrenie sa použije pri zostavovaní individuálnej účtovnej závierky k 31. decembru 2013, ktorá sa zostavuje po 1. januári 2014.

Údaje z takto zostavenej riadnej individuálnej účtovnej závierky sa zverejňujú v plnom rozsahu v registri účtovných závierok podľa § 23b ods. 5 zákona o účtovníctve.

7.1 Súvaha

V súvahe sa vykazujú informácie o majetku, záväzkoch a rozdiele majetku a záväzkov účtovnej jednotky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Súvaha zobrazuje majetok účtovnej jednotky podľa formy a účelu (aktíva) a jeho zdroje (pasíva) v peňažnom vyjadrení.

Štruktúra súvahy je nasledovná:

Súvaha sa zostavuje na tlačive, vzor ktorého určilo Ministerstvo financií SR opatrením č. MF/25947/2010-74 ako prílohu č. 1 k opatreniu pre zostavenie účtovnej závierky č. 4455/2003-92 (uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2010).

V súvahe sa uvádzajú konečné zostatky účtov pri zohľadnení vecného a časového členenia. V stĺpci 1, 2 a 4 sa vykazujú údaje za bežné účtovné obdobie. V stĺpci 3 a 5 sa vykazujú údaje za bezprostredne predchádzajúce obdobie. V súvahe musí byť dodržaná súvahová rovnosť, t. j. strana aktív = strana pasív.

Kontrola súvahovej rovnosti za bežné účtovné obdobie:

• riadok 001 majetok spolu v stĺpci 2 = riadok 066 vlastné imanie a záväzky v stĺpci 4

Kontrola súvahovej rovnosti za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie:

• riadok 001 majetok spolu v stĺpci 3 = riadok 066 vlastné imanie a záväzky v stĺpci 5

Súvaha a výkaz ziskov a strát sú prepojené výsledkom hospodárenia, preto pre kontrolu správneho vykázania výsledku hospodárenia platí:

• riadok 087 výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení v súvahe = riadok 61 výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení vo výkaze ziskov a strát v stĺpcoch 1 aj 2.

7.2 Výkaz ziskov a strát

Vo výkaze ziskov a strát sa vykazujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Výkaz ziskov a strát predstavuje súhrn všetkých výnosov a nákladov za účtovné obdobie a výsledok hospodárenia. Štruktúra výkazu je zhodná so štruktúrou hospodárskeho výsledku:

Výkaz ziskov a strát sa zostavuje na tlačive, vzor ktorého určilo Ministerstvo financií SR opatrením č. MF/25947/2010-74 ako prílohu č. 2 k opatreniu pre zostavenie účtovnej závierky č. 4455/2003-92 (uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2010).

7.3 Poznámky

Poznámky sú neoddeliteľnou súčasťou účtovnej závierky. V poznámkach sa uvádzajú informácie, ktoré vysvetľujú a dopĺňajú údaje v súvahe a výkaze ziskov a strát, informácie, ktoré sa týkajú použitia účtovných zásad a účtovných metód a informácie o skutočnostiach, ktoré sa nevykazujú v ostatných súčastiach účtovnej závierky.

Poznámky v textovej forme určilo Ministerstvo financií SR opatrením č. MF/24013/ 2011-74 ako prílohu č. 3 k opatreniu pre zostavenie účtovnej závierky č. 4455/2003-92 (uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 11/2011) a zmenilo a doplnilo opatrením č. MF/17920/2013-74 (uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2013). Poznámky sa zostavujú v tabuľkovej forme na základe vzoru, ktorý určilo Ministerstvo financií SR opatrením č. MF/17920/2013-74 ako prílohu č. 3a k opatreniu pre zostavenie účtovnej závierky č. 4455/2003-92 (uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2013).

Poznámky sa zostavujú ako súhrn slovných informácií a číselných informácií, ktorých časť je zostavená formou tabuliek, pričom účtovná jednotka má možnosť niektoré tabuľky upraviť a prispôsobiť vlastným potrebám alebo uviesť vlastné tabuľky, ak to považuje za potrebné vzhľadom na svoje špecifiká.

V poznámkach sa uvedú len informácie, pre ktoré má účtovná jednotka obsahovú náplň, časti, pre ktoré obsahovú náplň nemá, v poznámkach neuvedie.

V poznámkach sa vykazujú údaje za bežné účtovné obdobie a za bezprostredne predchádzajúce obdobie.

Údaje sa vykazujú v eurocentoch alebo v celých eurách, vybranú možnosť účtovná jednotka vyznačí na prednej strane poznámok na rozdiel od účtovných výkazov, v ktorých sa údaje vykazujú v celých eurách.

7.4 Výročná správa

Účtovná jednotka, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú audítorom, je povinná podľa § 20 zákona o účtovníctve vyhotovovať výročnú správu.

Jej súlad s účtovnou závierkou musí byť overený audítorom, t. j. audítor neoveruje výročnú správu ako takú, ale overuje jej súlad s účtovnou závierkou.

Výročná správa obsahuje účtovnú závierku za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa, a správu audítora k tejto výročnej správe.

Výročná správa obsahuje informácie o:

• vývoji účtovnej jednotky, o stave, v ktorom sa nachádza, o významných rizikách a neistotách, ktorým je účtovná jednotka vystavená, vo forme vyváženej a obsiahlej analýzy stavu a prognózy vývoja s uvedením dôležitých finančných a nefinančných ukazovateľov vrátane informácií o vplyve činnosti účtovnej jednotky na životné prostredie a na zamestnanosť, s poukázaním na príslušné údaje uvedené v účtovnej závierke,
• udalostiach osobitného významu, ktoré nastali po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa,
• predpokladanom budúcom vývoji činnosti účtovnej jednotky,
• nákladoch na činnosť v oblasti výskumu a vývoja,
• nadobudnutí vlastných akcií, dočasných listov, obchodných podielov a akcií, dočasných listov a obchodných podielov materskej účtovnej jednotky,
• návrhu na rozdelenie zisku alebo vyrovnanie straty,
• údajoch požadovaných podľa osobitných predpisov,
• tom, či účtovná jednotka má organizačnú zložku v zahraničí.

Výročná správa musí poskytnúť verný a pravdivý obraz a súlad výročnej správy s účtovnou závierkou musí byť overený audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia.

Poznámka redakcie:
§ 20 zákona č. 431/2002 Z. z.
§ 3 opatrenia č. MF SR č. 4455/2003-92

V praxi môže nastať situácia, že položky účtovnej závierky nie sú vykázané správne a účtovná závierka neposkytuje verný a pravdivý obraz účtovníctva.

Ak sa tieto nedostatky zistia pred schválením účtovnej závierky, účtovná jednotka má dve možnosti:

• v súlade s § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve pristúpi k opätovnému otvoreniu účtovných kníh, opraví nesprávne vykazované položky a následne znova uzatvorí účtovné knihy a zostaví novú účtovnú závierku, ktorú bude predkladať na schválenie. Ak zmena v účtovnej závierke ovplyvnila aj základ dane z príjmov, podá dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov, ktorého súčasťou bude aj novozostavená účtovná závierka. Ak zmena v účtovnej závierke neovplyvní základ dane z príjmov, povinnosť podania dodatočného daňového priznania nevzniká, účtovná jednotka však má povinnosť o zmene účtovnej závierky informovať daňový úrad, a to predložením schválenej účtovnej závierky, v ktorej je uvedený nový dátum zostavenia (oproti pôvodne predloženej účtovnej závierke) a je tiež uvedený dátum schválenia účtovnej závierky. Opätovné otvorenie účtovných kníh nie je povinné, túto možnosť si volí účtovná jednotka sama;
• alebo zistené chyby opraví v účtovníctve aktuálneho bežného účtovného obdobia ako opravy chýb minulých rokov a na schválenie predkladá pôvodne zostavenú účtovnú závierku. Ak zistená chyba má za následok zmenu základu dane, podá dodatočné daňové priznanie, ktorého prílohou je pôvodne zostavená účtovná závierka.

Ak sa nedostatky zistia po schválení účtovnej závierky, účtovné knihy sa už otvárať nemôžu.

Účtovná jednotka musí opravy vykonať v aktuálnom bežnom účtovnom období ako opravy chýb minulých rokov.

Ak zároveň vznikne aj povinnosť podania dodatočného daňového priznania k dani z príjmov, súčasťou tohto priznania je schválená účtovná závierka. Ak povinnosť podania dodatočného daňového priznania nevznikne, daňovému úradu sa predloží len schválená účtovná závierka.

Skutočnosť, že účtovná jednotka účtovala v aktuálnom bežnom účtovnom období opravy chýb minulých rokov, uvedie v poznámkach aktuálneho účtovného obdobia.

9. Overenie účtovnej závierky

Riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať podľa § 19 ods. 1 zákona o účtovníctve overenú účtovná jednotka:

• ktorá je obchodnou spoločnosťou (akciovou spoločnosťou a spoločnosťou s ručením obmedzeným), ak povinne vytvára základné imanie, a družstvom, ak ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:
  • celková suma majetku presiahla 1 000 000 €, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o oprávky a opravné položky, t. j. brutto hodnota majetku uvedená v súvahe v stĺpci 2,
  • čistý obrat presiahol 2 000 000 €, pričom čistým obratom na tento účel sú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav, t. j. výnosy účtované na účtoch účtových skupín 60, 64, 66, do obratu sa nezapočítavajú mimoriadne výnosy účtované na účtoch účtovej skupiny 68,
  • priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30, t. j. priemerný evidenčný počet zamestnancov stanovený štatistickou metodikou,
• obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu,
• ktorej túto povinnosť ustanovuje osobitný predpis,
• ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov.

Pre vznik povinnosti mať účtovnú závierku overenú audítorom musia byť splnené aspoň dve z troch stanovených veľkostných kritérií počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich účtovných období, a to celková suma majetku, čistý obrat a priemerný počet zamestnancov.

Ak účtovná jednotka splnila aspoň dve kritériá za účtovné obdobie roka 2012 a 2013, musí mať účtovnú závierku za účtovné obdobie roka 2013 overenú audítorom.

10. Uloženie účtovnej závierky do registra účtovných závierok

Dokumenty, ktoré sa týkajú účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 31. decembru 2013 a neskôr, sa ukladajú:

• výročné správy do zbierky listín obchodného registra,
• účtovné závierky do registra účtovných závierok.

Individuálnu výročnú správu povinne ukladajú do zbierky listín obchodného registra účtovné jednotky, ktoré musia mať účtovnú závierku overenú audítorom:

• akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, družstvá a štátne podniky – do 30 dní po schválení účtovnej závierky,
• verejné obchodné spoločnosti a komanditné spoločnosti – do siedmich mesiacov po uplynutí účtovného obdobia.

Register účtovných závierok je informačným systémom verejnej správy, centrálnym miestom ukladania všetkých účtovných závierok, ktoré zostavujú účtovné jednotky podľa zákona o účtovníctve. Dokumenty účtovných závierok sa predložia miestne príslušnému daňovému úradu v elektronickej forme alebo v listinnej forme (účtovné jednotky, ktoré nemajú povinnosť predkladania v elektronickej forme).

Doručením dokumentov daňovému úradu účtovná jednotka splní povinnosť uloženia účtovnej závierky do registra.

Zaradenie, zverejnenie a sprístupnenie účtovnej závierky v registri zabezpečí správca registra, ktorým je Ministerstvo financií SR.

Poznámka redakcie:
§ 19 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z.
§ 23 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z.

K 1. 1. 2013 boli začiatočné stavy účtov nasledovné:

Po zaúčtovaní všetkých bežných účtovných prípadov, závierkových účtovných prípadov a upravujúcich závierkových prípadov sa zistil nasledovný výsledok hospodárenia:

Mimo účtovníctva sa výsledok hospodárenia transformoval na základ dane a daň z príjmov sa vypočítala nasledovne:

Po preúčtovaní konečných stavov účtov nákladov, účtov výnosov a účtovného výsledku hospodárenia je účet 710 – Účet ziskov a strát nasledovný: