Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve za rok 2013

Fyzická osoba sa pri vyčísľovaní základu dane podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon dani z príjmov) môže rozhodnúť, akou formou chce postupovať.

Zákon umožňuje tri možnosti:

a) uplatnenie paušálnych výdavkov,

b) vedenie evidencie,

c) vedenie účtovníctva.

1.1 Paušálne výdavky

Paušálne výdavky sú forma evidencie, pri ktorej daňovník nie je povinný preukazovať výdavky, ale uplatňuje ich priamo formou paušálnych výdavkov vyplývajúcich zo zákona, a to v súlade s § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z.

Fyzická osoba, daňovník, ktorá chce v roku 2013 uplatňovať paušálne výdavky, musí spĺňať nasledovné podmienky:

a) musí dosahovať príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov,

b) nesmie byť celé zdaňovacie obdobie platiteľom dane z pridanej hodnoty, t. j. od 1. 1. do 31. 12. Ak sa stane platiteľom počas kalendárneho roka, môže uplatniť paušálne výdavky;

c) daňovník môže uplatniť paušálne výdavky individuálne pre okruh príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 (v rámci týchto príjmov nie je možné kombinovať) a individuálne pre § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov.

Ak sú splnené podmienky na paušálne výdavky, potom si môže uplatniť daňovník paušálne výdavky vo výške 40 % z dosiahnutých zdaniteľných príjmov.

Hodnota paušálnych výdavkov obsahuje všetky výdavky okrem preukázateľne zaplateného poistného a príspevkov do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, ktoré znižujú základ dane.

Zákon však limituje maximálnu výšku paušálnych výdavkov na hodnotu 5 040 € za zdaňovacie obdobie, prípadne ak daňovník skončil podnikanie alebo začal podnikanie počas kalendárneho roka, môže si uplatniť paušálne výdavky maximálne do výšky 420 € x počet mesiacov podnikania. Daňovník vedie povinne evidenciu:

a) o pohľadávkach,

b) o zásobách,

c) o príjmoch.

Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov nie je možné dosiahnuť daňovú stratu.

1.2 Daňová evidencia

Daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 môže viesť daňovník:

a) ak jeho zdaniteľné príjmy za kalendárny rok sú nižšie ako 170 000 € a

b) nemá zamestnanca – v tomto prípade sa vychádza z definície zamestnanca uvedeného v § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov, t. j. nie zo Zákonníka práce.

Daňovník sa nepovažuje za účtovnú jednotku, t. j. nevzťahujú sa naňho povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (veľká výhoda pre malých podnikateľov, ktorí podnikajú samostatne). Daňovník vedie evidenciu:

a) o príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

b) o hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť,

c) o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

Nie je určená forma vedenia daňovej evidencie, t. j. je na daňovníkovi, aký spôsob si zvolí, je však potrebné, aby išlo o preukázateľnú evidenciu a príjmové a výdavkové doklady musia spĺňať náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o účtovníctve).

Náležitosti účtovného dokladu

Účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať:

a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,

d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu,

e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,

f) podpisový záznam osoby (§ 32 ods. 3 zákona o účtovníctve) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie,

g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.

Keďže určité náležitosti nie je možné dodržať, pretože daňovník nie je účtovnou jednotkou, náležitosti dokladov musia byť primerané.

Porušenie podmienok daňovej evidencie

V prípade, že daňovník poruší jednu z podmienok daňovej evidencie, musí od nasledujúceho zdaňovacieho obdobia prejsť na vedenie účtovníctva.

1.3 Prechod z paušálnych výdavkov na jednoduché účtovníctvo

Ak daňovník nespĺňa podmienku uplatnenia paušálnych výdavkov (platiteľ DPH celé zdaňovacie obdobie) alebo sa dobrovoľne rozhodne prejsť na vedenie účtovníctva, pri úprave základu dane postupuje v súlade s § 51a zákona o dani z príjmov.

Keďže zákon neupravuje, akým spôsobom je povinný upraviť základ dane daňovník, ktorý prechádza z paušálnych výdavkov do JÚ, nemusí z tohto dôvodu upravovať základ dane.

1.4 Prechod z daňovej evidencie na jednoduché účtovníctvo

Ak daňovník prekročí v zdaňovacom období príjem 170 000 € alebo prestane vykonávať činnosť samostatne a má zamestnanca, od nasledujúceho obdobia musí prejsť na vedenie účtovníctva. Na základe tejto skutočnosti musí postupovať v súlade s § 51a zákona o dani z príjmov.

Podľa § 51a ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva bezprostredne po období, v ktorom viedol daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov, neupravuje základ dane.

1.5 Prechod z jednoduchého účtovníctva na daňovú evidenciu

V prípade, že sa od nasledujúceho zdaňovacieho obdobia rozhodne daňovník prejsť na daňovú evidenciu, pričom spĺňa zákonom stanovené podmienky uvedené v § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov, podľa § 51a ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov.

To znamená, že základ dane upraví v zdaňovacom období, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu.

1.6 Prechod z jednoduchého účtovníctva na paušálne výdavky

Podľa § 51a ods. 5 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Rovnako platí to, že daňovník upraví základ dane v zdaňovacom období, kedy uplatní po prvýkrát paušálne výdavky. Následne podľa § 51a ods. 6 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva, ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa osobitného predpisu, vedie túto opravnú položku len evidenčne, pričom počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov ovplyvňuje táto opravná položka len výšku príjmov; počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov nemôže prerušiť a ani predĺžiť dobu zahrnovania tejto opravnej položky do daňových výdavkov alebo príjmov.

1.7 Prechod z paušálnych výdavkov na daňovú evidenciu

Na zabezpečenie jednotného postupu pri vyčíslení základu dane z príjmov fyzickej osoby v súlade s § 51a ods. 1 zákona o dani z príjmov vydalo Ministerstvo financií SR usmernenie č. MF/011092/2009-72 na postup pri prechode z evidencie podľa § 6 ods. 10 citovaného zákona na daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 a 15 citovaného zákona a z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14 a 15 citovaného zákona na evidenciu podľa § 6 ods. 10 citovaného zákona uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 7/2009.

Daňovník, ktorý sa rozhodne bezprostredne po zdaňovacom období, v ktorom viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 a 15 zákona o dani z príjmov (ďalej len „daňová evidencia“), neupravuje základ dane o cenu nespotrebovaných zásob a výšku pohľadávok v zdaňovacom období, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu. Pri prechode z evidencie podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov na daňovú evidenciu sa konečný zostatok:

a) zásob zistený k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovník viedol evidenciu zásob podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, uvedie ako začiatočný stav zásob v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 14 písm. c) zákona o dani z príjmov,

b) pohľadávok zistený k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovník viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, prevedie ako začiatočný stav pohľadávok v daňovej evidencii v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období.

1.8 Prechod z daňovej evidencie na paušálne výdavky

Ak daňovník viedol daňovú evidenciu a rozhodne sa viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, neupravuje základ dane o cenu nespotrebovaných zásob, výšku záväzkov a výšku pohľadávok v zdaňovacom období, v ktorom začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Pri prechode z daňovej evidencie na evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov sa konečný zostatok:

a) zásob zistený k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovník viedol daňovú evidenciu zásob podľa § 6 ods. 14 písm. c) zákona o dani z príjmov, uvedie ako začiatočný stav zásob v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období v evidencii podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov,

b) pohľadávok zistený k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovník viedol daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 písm. c) zákona o dani z príjmov, prevedie ako začiatočný stav pohľadávok v evidencii podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období.

Poznámka redakcie:
§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 6 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z.

Fyzická osoba, ktorá podniká alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a chce preukazovať výdavky, sa považuje za účtovnú jednotku podľa § 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ak nevedie daňovú evidenciu alebo ak neuplatňuje paušálne výdavky. Za účtovnú jednotku sa nepovažuje fyzická osoba, ktorá dosahuje len príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) alebo len pasívne príjmy z autorských práv (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov).

Na základe tejto skutočnosti sa musí riadiť zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o účtovníctve) a opatrením MF SR č. MF/27076/2007-74 (ďalej aj postupy účtovania). Zákon o účtovníctve v § 9 vymedzuje okruh osôb, ktoré môžu viesť jednoduché účtovníctvo. Medzi tieto osoby patrí aj fyzická osoba, podnikateľ, ktorá nie je zapísaná v obchodnom registri. Preto je nutné si dávať pozor, lebo platí, že fyzická osoba na vlastnú žiadosť môže byť zapísaná do obchodného registra alebo sa zapíše na základe zákona, ktorý to ustanovuje, napr. zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave. Takéto fyzické osoby musia viesť podvojné účtovníctvo v súlade s § 35 Obchodného zákonníka. V prípade, že k zápisu do obchodného registra dôjde počas kalendárneho roka, potom § 9 ods. 3 zákona o účtovníctve definuje, že prechod z jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo musí fyzická osoba realizovať k 1. dňu kalendárneho roka nasledujúceho po roku, kedy došlo k zápisu do Obchodného registra SR. Ak teda napr. bola fyzická osoba zapísaná do OR SR v marci 2013, potom od 1. 1. 2014 musí začať viesť podvojné účtovníctvo.

Po skončení účtovného obdobia, ktorým je kalendárny rok, je fyzická osoba účtujúca v jednoduchom účtovníctve povinná uzavrieť účtovné knihy a vykonať operácie vyplývajúce zo zákona o účtovníctve.

2.1 Účtovná závierka

Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v prípadoch ustanovených zákonom o účtovníctve v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú v účtovnej jednotke. Účtovná závierka tvorí jeden celok.

Účtovná závierka je teda štruktúrovaná prezentácia, ktorá je definovaná zákonom a nie je možné ju vyplniť v inej forme, v akej je uložená zákonom.

Účtovná závierka obsahuje tieto všeobecné náležitosti:

a) obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,

b) identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené,

c) deň, ku ktorému sa zostavuje,

d) deň jej zostavenia,

e) obdobie, za ktoré sa zostavuje,

f) podpisový záznam štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo podpisový záznam fyzickej osoby, ďalej podpisový záznam osoby zodpovednej za jej zostavenie a osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva.

Ak teda vedie účtovníctvo externá účtovná jednotka, potom by mala účtovná závierka obsahovať podpisové záznamy osôb tejto účtovnej jednotky, ktoré zodpovedajú za vedenie účtovníctva a za zostavujú účtovnú závierku.

Je to aj ochrana podnikateľa pred prípadnými škodami spôsobenými zo zlého vedenia účtovníctva a zostavenia účtovnej závierky.

Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve okrem všeobecných náležitostí obsahuje:

a) výkaz o príjmoch a výdavkoch (vyplnený vzor je v prílohe č. 2 príspevku),

b) výkaz o majetku a záväzkoch (vyplnený vzor je v prílohe č. 3 príspevku).

Účtovná závierka sa zostavuje najneskôr do šiestich mesiacov po skončení účtovného obdobia, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V tomto prípade postupy účtovania deklarujú, že sa účtovná závierka prikladá v jednom vyhotovení k daňovému priznaniu fyzických osôb a v lehote na podanie daňového priznania sa odovzdajú správcovi dane. Takže v tomto prípade je nutné zostaviť účtovnú závierku do lehoty na podanie daňového priznania.

Podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov je lehota na podanie daňového priznania do troch kalendárnych mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia, t. j. kalendárneho roka. Pre zdaňovacie obdobie, ktorým je rok 2013, bude platiť aj ustanovenie § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov, t. j. bude možné oznámením predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania o tri mesiace, resp. šesť mesiacov (súčasťou príjmov musia byť príjmy zo zdrojov v zahraničí). Oznámenie musí byť podané v lehote na podanie daňového priznania. Daňovník musí v oznámení presne určiť novú lehotu na podanie daňového priznania, ktorá musí byť totožná s posledným dňom kalendárneho mesiaca, napr. 30. 6. 2014.

Účtovná závierka sa zostavuje k poslednému dňu účtovného obdobia. Účtovná závierka sa považuje za zostavenú po pripojení podpisových záznamov k požadovaným všeobecným údajom, ktoré sú súčasťou tak výkazu o príjmoch a výdavkoch, ako aj výkazu o majetku a záväzkoch.

Účtovná jednotka musí pri zostavovaní účtovnej závierky zohľadňovať informácie, ktoré má ku dňu jej zostavenia. Informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa užitočné, spoľahlivé a pravdivé.

Informácie v účtovnej závierke sa posudzujú z dôvodu ich významnosti, pričom významná informácia je taká, ktorá môže ovplyvniť úsudok používateľa pri jeho rozhodovaní, čo by malo za následok, že je účtovná závierka zostavená nepravdivo.

2.2 Účtovné uzávierkové operácie

Fyzické osoby vedú jednoduché účtovníctvo v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania. Účtovníctvo sa musí viesť priebežne, t. j. účtovné zápisy musia byť evidované v účtovných knihách chronologicky počas účtovného obdobia. Účtovné zápisy sa vykonávajú na základe účtovných dokladov, ktorých náležitosti sú definované v § 10 zákona o účtovníctve. Účtovné zápisy sa zaznamenávajú v účtovných knihách.

Účtovnými knihami v jednoduchom účtovníctve sú:

a) peňažný denník,

b) kniha pohľadávok,

c) kniha záväzkov,

d) pomocné knihy, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke, napríklad pomocná kniha o zložkách majetku, o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov, kniha zásob, kniha cenín, kniha sociálneho fondu atď.

Podľa postupov účtovania sa v peňažnom denníku účtujú:

a) príjmy a výdavky v hotovosti vrátane prijatých a vydaných šekov a cenín,

b) príjmy a výdavky na účtoch v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk vrátane úverov a termínovaných vkladov bez ohľadu na dobu ich splatnosti,

c) priebežné položky,

d) uzávierkové účtovné operácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Uzávierkové účtovné operácie sa účtujú v peňažnom denníku tak, že sa:

a) zvýšia príjmy o sumy doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnujú do základu dane z príjmov do položky príjmy celkom a do položiek príjmov podľa § 4 ods. 6 písm. d) postupov účtovania,

b) znížia príjmy o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov do položky príjmov celkom a do položiek príjmov podľa ich druhového členenia, ak takéto členenie vyplýva z vnútorného predpisu účtovnej jednotky,

c) zvýšia výdavky o sumy doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnujú do základu dane z príjmov do položky výdavky celkom a do položiek výdavkov podľa § 4 ods. 6 písm. e) postupov účtovania,

d) znížia výdavky o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov do položky výdavkov celkom a do položiek výdavkov podľa ich druhového členenia, ak takéto členenie vyplýva z vnútorného predpisu účtovnej jednotky.

Po zúčtovaní účtovných uzávierkových operácií v peňažnom denníku sa uvedú súhrnné sumy príjmov a súhrnné sumy výdavkov v členení podľa § 4 ods. 6 postupov účtovania a uvedie sa výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, ktorým je rozdiel medzi príjmami a výdavkami po zohľadnení uzávierkových účtovných operácií.

Jednoduché účtovníctve je daňovo orientované, preto na zúčtovanie účtovných uzávierkových operácií má práve vplyv zákon o dani z príjmov, ktorý definuje uznateľnosť daňových výdavkov, prípadne definuje zdaniteľný príjem. Preto fyzická osoba musí dobre poznať problematiku tvorby základu dane podľa tohto zákona a na základe týchto informácií musí zúčtovať uzávierkové účtovné operácie v peňažnom denníku, ktoré majú vplyv na celkový základ dane, t. j. výsledok hospodárenia fyzickej osoby.

2.2.1 Zvýšenie príjmov

Zvýšenie príjmov v rámci účtovných uzávierkových operácií je jednou zo štyroch operácií, ktoré musí fyzická osoba zúčtovať, ak nastala predmetná skutočnosť. Ak ich účtovná jednotka nezúčtovala počas účtovného obdobia v peňažnom denníku ako finančnú operáciu, t. j. pohyb v banke alebo v pokladnici, musí tak urobiť v rámci účtovných uzávierkových operácií.

Na základe tejto skutočnosti je teda zrejmé, že uzávierkové operácie sú nepeňažného charakteru a účtuje sa o nich z dôvodu úpravy výsledku hospodárenia, resp. základu dane fyzickej osoby.

• Postúpenie pohľadávky

Daňovník bude postupovať v súlade s § 14 postupov účtovania a § 17 ods. 12 písm. a) zákona o dani z príjmov, kde sa uvádza, že sa základ dane zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota.

To znamená, že pri postúpení pohľadávky sa zahrnie jej menovitá hodnota do základu dane v čase, kedy dôjde k postúpeniu, pričom úhrada je druhoradá.

Ak by teda nedošlo k úhrade postúpenej pohľadávky v roku jej postúpenia, musí daňovník zahrnúť jej menovitú hodnotu do základu dane.

V prípade platiteľa dane z pridanej hodnoty sa zahrnie do základu dane len hodnota bez DPH.

• Odpis pohľadávok

Pri odpise pohľadávok musí daňovník postupovať v súlade s § 17 ods. 12 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Základ dane sa zvýši pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo pri pohľadávke nadobudnutej postúpením vo výške jej obstarávacej ceny okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i) zákona o dani z príjmov.

Preto je pri odpise pohľadávok dôležité skúmať, či sú naplnené skutočnosti uvedené v § 19 ods. 2 písm. h) a i) zákona o dani z príjmov. V prípade, že áno, vyradené pohľadávky sa vyradia len účtovne z knihy pohľadávok, ale do peňažného denníka sa neevidujú.

V prípade, že nie sú naplnené podmienky daňového odpisu pohľadávky, budú sa musieť zahrnúť do základu dane ako účtovné uzávierkové operácie, a to v súlade s § 14 postupov účtovania ako príjem ovplyvňujúci základ dane v členení ostatný príjem.

V prípade, že v budúcnosti by došlo k úhrade pohľadávky, zaúčtuje sa ako príjem neovplyvňujúci základ dane [§ 17 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov].

Účtovanie:

Odpis pohľadávky sa oplatí napr. v prípade, ak má daňovník záujem si znížiť daňovú stratu. V budúcnosti už príjem z pohľadávky nebude ovplyvňovať základ dane.

Podmienky na daňový odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov:

1. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate,
2. vyplýva to z výsledku konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania,
3. dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka,
4. exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd zastaví z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na exekúciu alebo výkon rozhodnutia, zaniklo ním priznané právo,
5. súd výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov alebo majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania, a to aj pri ostatných pohľadávkach evidovaných daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi.

Podmienky na daňový odpis podľa § 19 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, ak ide o daňovníka účtujúceho v jednoduchom účtovníctve:

1. menovitá hodnota pohľadávky nepresahuje sumu 331,94 €,
2. k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k odpisu pohľadávky, celková hodnota pohľadávok voči tomu istému dlžníkovi nepresahuje sumu 331,94 €.

• Odpis záväzku

Daňovník môže odpisovať záväzok, ktorý je premlčaný alebo dôjde k odpusteniu dlhu. V prípade, že ide o premlčaný záväzok, vyradí sa takýto záväzok len z knihy záväzkov a do peňažného denníka sa o tejto skutočnosti neúčtuje.

V prípade, že ide o odpustenie dlhu, treba brať do úvahy § 6 ods. 5 písm. d) zákona o dani z príjmov, kde je uvedené, že príjmom z podnikania alebo inej zárobkovej činnosti je aj príjem vo výške odpustenia dlhu alebo jeho časti, ktorý súvisí a je dôsledkom jeho nakladania s obchodným majetkom.

V prípade, že ide o odpustenie dlhu vo väzbe na obchodný majetok, t. j. na podnikanie, zahrnie sa takéto odpustenie dlhu do zdaniteľných príjmov daňovníka.

Účtovanie:

• Započítanie pohľadávok

Započítanie pohľadávok je právny inštitút, ktorý môže byť jednostranný alebo môže byť formou dohody. Ak ide o jednostranný úkon, musí ísť o spôsobilé pohľadávky, t. j. nepremlčané a po splatnosti. Ak dôjde k započítaniu vzájomných pohľadávok, postupuje daňovník v súlade s § 14 postupov účtovania, a to v dvoch krokoch:

a) zaeviduje zápočet pohľadávky a záväzku ku dňu zápočtu do pomocných kníh,

b) zaúčtuje v rámci účtovných uzávierkových operácií jednotlivé pohľadávky a záväzky v členení podľa ich charakteru.

• Dotácia v jednoduchom účtovníctve

V prípade jednoduchého účtovníctva sa postupuje pri rozpúšťaní dotácie v súlade s § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, a to buď:

a) vo výške prevádzkových nákladov alebo

b) vo výške odpisov, ak ide o majetok, ktorý sa odpisuje.

2.2.2 Zníženie príjmov

Ide o uzávierkové účtovné operácie, ktoré znižujú zdaniteľný príjem daňovníka na základe toho, že takéto príjmy sa nezahrnú do základu dane napr. v čase prijatia, ale v čase realizácie, ako to je v prípade dotácií uvedených v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov.

• Dotácia, ktorá nebola v celom rozsahu vyčerpaná

Rozpúšťanie dotácie vo výške odpisov, ak ide o majetok, ktorý sa odpisuje.

2.2.3 Zvýšenie výdavkov

V tomto prípade ide o účtovné uzávierkové operácie, ktoré neboli zúčtované v peňažnom denníku, ale u daňovníka ide o daňové výdavky v súlade so zákonom o dani z príjmov.

• Odpisy majetku

Od 1. 1. 2008 je daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva povinný evidovať v knihe dlhodobého majetku účtovné odpisy majetku aj daňové odpisy.

Spôsob odpisovania je upravený v § 20 postupov účtovania. Účtovné odpisy sa evidujú v knihe dlhodobého majetku a majú vplyv na zostatkovú cenu majetku uvedenú vo výkaze o majetku a záväzkoch. Fyzická osoba odpisuje majetok na základe odpisového plánu, pričom zmeny využitia majetku zreálni dobou alebo sadzbou odpisovania. To znamená, že účtovné odpisy majú vyjadrovať reálne opotrebenie majetku.

Daňové odpisy eviduje fyzická osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva v knihe dlhodobého majetku a zároveň ich zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií do peňažného denníka ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení ostatné výdavky.

Od 1. 1. 2012 sa zmenil spôsob uplatňovania daňových odpisov.

V roku zaradenia sa uplatňuje len pomerná časť odpisov pripadajúca na počet mesiacov od zaradenia do konca zdaňovacieho obdobia. Neuplatnený odpis v roku zaradenia sa uplatní v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po ukončení doby odpisovania (podľa druhu zaradenia majetku).

V prípade technického zhodnotenia sa postupuje v súlade s § 26 ods. 5 zákona o dani z príjmov a majetok sa doodpisuje v dobe, o ktorú sa predĺži doba odpisovania z dôvodu technického zhodnotenia.

• Sociálny fond tvorený len evidenčne, nie je k nemu tvorený bankový účet

Sociálny fond sa tvorí len v prípade, ak má daňovník zamestnancov v pracovnom pomere. Vyplýva to zo zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. Pri výpočte sa vychádza z úhrnu hrubých miezd zamestnancov.

U daňovníka, ktorý podniká, sa zahŕňa tvorba sociálneho fondu do daňových výdavkov. Podľa § 4 postupov účtovania je súčasťou členenia výdavkov, ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, aj tvorba sociálneho fondu. To znamená, že peňažný denník musí obsahovať túto náležitosť.

V prípade, že ide o tvorbu sociálneho fondu len evidenčne a nie na bankový účet, potom sa počas celého kalendárneho roku tvorí sociálny fond len do knihy sociálneho fondu a následne v rámci uzávierkových účtovných operácií sa zaúčtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení tvorba sociálneho fondu.

Účtovanie:

• DPH ako daňový výdavok

U daňovníka je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. k) zákona o dani z príjmov daň z pridanej hodnoty:

1. ktorú je povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu s výnimkou uvedenou v § 17 ods. 3 písm. d) druhom bode zákona o dani z príjmov,
2. ak na jej odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo pomerná časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom podľa osobitného predpisu (zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty).

2.2.4 Zníženie výdavkov

V prípade, že daňovník účtoval v peňažnom denníku o daňovom výdavku v členení podľa postupov účtovania a dôjde ku skutočnosti, že musí znížiť hodnotu o časť výdavkov, potom pôjde o tzv. zníženie, čo má za následok, že sa zvýši základ dane daňovníka. V praxi môže nastať viacero prípadov. Peňažný denník člení výdavky ovplyvňujúce základ dane na:

a) zásoby,

b) služby,

c) mzdy,

d) poistné a príspevky,

e) tvorbu sociálneho fondu,

f) ostatné výdavky.

• DPH zaplatená v zahraničí

Daňovník, ktorý je platiteľom, musí skúmať v súlade s § 19 ods. 3 písm. k) bod 3 zákona o dani z príjmov, či daň zaplatená v zahraničí je daňovým výdavkom v súlade s pravidlami daňového zákona, alebo ide o nedaňový výdavok. V tomto prípade ide výlučne o platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí môžu žiadať o refundáciu dane z iného členského štátu, t. j. uvedené sa nevzťahuje na tretie krajiny mimo EÚ. Ak daňovníkovi vznikne nárok na vrátenie dane z iného členského štátu na základe prekročenia minimálnej hranice (50 €) a štát nezakazuje uplatnenie odpočtu prijatého plnenia, daňovník môže požiadať o vrátenie tejto dane. V prípade, že požiada, tak v čase podania žiadosti sa stáva zahraničná daň v inom členskom štáte daňovým výdavkom. Žiadosť sa podáva do 30. 9. nasledujúceho kalendárneho roka. Ak teda zaplatenú daň v inom členskom štáte platiteľ požiada vrátiť v roku 2014, potom v roku 2013 je celá táto daň daňovo neuznaná a daňovník musí vystornovať časť výdavkov vo výške zaplatenej dane, ktorá bola účtovaná vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane.

• Nákup PHL a uplatnenie paušálnych výdavkov

Daňovník môže v súlade s § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov uplatniť aj paušálne výdavky vo väzbe na spotrebu PHL, kedy zákon hovorí, že na primeraný počet najazdených kilometrov si uplatní výdavok 80 % z nakúpených PHL. Daňovník môže postupovať rôzne, ale jednou z metód je aj to, že počas zdaňovacieho obdobia účtuje o kúpe ako o výdavku ovplyvňujúcom základ dane a na konci hodnotu 20 % vystornuje z výdavkov.

Účtovanie:

• Škoda na majetku

Škoda podľa § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve je neodstrániteľné poškodenie majetku, strata alebo odcudzenie majetku.

To znamená, že škodou nie je niečo, čo sa dá opraviť, aj keď to tak posúdi napr. poisťovňa. Škoda je daňovo uznateľná len do výšky náhrad okrem dvoch výnimiek, kedy sa škoda uznáva v celej výške, a to:

a) škody spôsobenej živelnou pohromou,

b) krádeže majetku, ktorá bola potvrdená políciou, že ide o neznámeho páchateľa.

Na základe tejto skutočnosti zúčtuje daňovník do svojho účtovníctva účtovné prípady viažuce sa na škodu.

• Nájomné platené FO

V tomto prípade treba brať do úvahy ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o dani z príjmov. V prípade, že sa platí nájomné fyzickej osobe, daňovým výdavkom je len zaplatené nájomné vo výške viažucej sa na predmetné obdobie.

• Stravovanie v jednoduchom účtovníctve

V zmysle ustanovenia § 152 ods. 3 Zákonníka práce je jednoznačne vymedzené, že zamestnávateľ prispieva na stravovanie najmenej vo výške 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného. Momentálne je táto hodnota 55 % zo 4 € (od 1. 9. 2012).

V súlade s ustanovením § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov daňovým výdavkom sú príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Podmienky pre poskytovanie príspevku na stravovanie sú uvedené v Zákonníku práce.

V jednoduchom účtovníctve sa postupuje pri účtovaní jednotlivých účtovných prípadov podľa postupov účtovania. Postupy účtovania ako také nedefinujú presný postup účtovania stravovania zamestnancov, dôležitý je fakt, že z pohľadu zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom príspevok zamestnávateľa podľa Zákonníka práce. To znamená, že príspevok v hodnote nad túto sumu (max. 55 % zo stravného od 5 do 12 hodín) musí byť u zamestnávateľa posúdený ako nedaňový výdavok.

• Spotreba materiálu na vlastnú spotrebu

Ak daňovník použije časť zásob, ktorú v čase účtovania zahrnul do základu dane v členení zásoby, na vlastnú spotrebu, musí zúčtovať v rámci uzávierkových účtovných operácií storno časti výdavkov, a to vo výške predmetnej spotreby. Storno sa ocení v nákupných cenách.

Účtovanie:

• Spotreba časti materiálu na obstaranie majetku vo vlastnej réžii

V praxi sa môže stať, že materiál daňovník použije na vybudovanie vlastného majetku, preto ak bol materiál zúčtovaný do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, musí v hodnote nákupných cien vykonať storno časti výdavkov, a to v hodnote spotrebovaného materiálu použitého na vybudovanie majetku.

Keďže výdavky na obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa nepovažujú za daňové výdavky, dostane sa spotrebovaný materiál do daňových výdavkov až v čase odpisovania majetku.

2.2.5 Kurzové rozdiely

• Majetok a záväzky okrem pokladnice a bankového účtu

V prípade, ak ide o majetok a záväzky okrem pokladnice a bankových účtov, kurzové rozdiely sa len evidujú v pomocných knihách a neuvádzajú sa do peňažného denníka. Pomocnými knihami sú napr. kniha záväzkov, kniha pohľadávok. V peňažnom denníku sa účtuje už len konkrétna úhrada alebo inkaso precenené kurzom podľa § 24 zákona o účtovníctve.

Pohľadávky a záväzky ocenené pri vzniku cudzou menou sa ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 2 zákona o účtovníctve ocenia referenčným kurzom vyhláseným v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

Pohľadávky a záväzky ocenené pri vzniku cudzou menou sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ocenia referenčným kurzom vyhláseným v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Kurzový rozdiel z ocenenia ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a ocenenia ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa pri pohľadávkach a záväzkoch v peňažnom denníku neúčtuje.

V jednoduchom účtovníctve však existujú aj výnimky, pri ktorých sa evidujú kurzové rozdiely v peňažnom denníku. Ide o kurzové rozdiely viažuce sa na dlhodobý hmotný majetok, a to kurzové rozdiely, ktoré vznikajú pri úhrade alebo postupnej úhrade dlhodobého majetku (§ 10 ods. 28 postupov účtovania).

Rovnako sa postupuje aj v prípade finančného prenájmu v cudzej mene. Dôvodom zúčtovania kurzových rozdielov do peňažného denníka je práve dôvod ocenenia majetku, ktorý sa oceňuje prvotným kurzom, čo môže mať vplyv na to, že si daňovník zahrnie do základu dane vyššie alebo nižšie daňové výdavky v odpisoch.

• Ocenenie valutovej pokladnice a devízového účtu

Počas kalendárneho roka môže byť úbytok vo valutovej pokladnici alebo na devízovom účte oceňovaný:

a) kurzom ECB, ktorý predchádza dňu uskutočnenia účtovného prípadu,

b) metódou FIFO,

c) váženým aritmetickým priemerom.

Rozhodnutie je na účtovnej jednotke, dôležité je spôsob oceňovania používať počas celého zdaňovacieho obdobia. K poslednému dňu účtovného obdobia, t. j. k 31. 12., je fyzická osoba povinná preceniť majetok a záväzky kurzom zo dňa uzatvárania účtovných kníh, t. j. zo dňa 31. 12. V prípade banky a pokladnice sa kurzové rozdiely zaevidujú do peňažného denníka (§ 21 postupov účtovania), a to buď:

a) ako kurzová strata v členení ostatné výdavky,

b) ako kurzový zisk do ostatných príjmov.

Kurzové rozdiely ovplyvňujú základ dane.

Poznámka redakcie:
§ 14 opatrenia 628/2007 Z. z.
§ 21 opatrenia 628/2007 Z. z.
§ 22 opatrenia 628/2007 Z. z.
§ 17 zákona č. 431/2002 Z. z.

Skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou.

Pri majetku hmotnej povahy a nehmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou.

Pri záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov a pri tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru, sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou alebo ak je to možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry.

Fyzickú inventúru hmotného majetku okrem zásob, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, možno vykonať len v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia, to znamená od 1. 10. do 31. 12., prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia, to znamená do 31. 1. nasledujúceho účtovného obdobia.

Fyzickú inventúru zásob s účinnosťou od 1. 1. 2006 môže účtovná jednotka vykonať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia, ak ju nie je možné vykonať k 31. 12.

Ak fyzická inventúra hmotného majetku je vykonaná v iný deň ako 31. 12., účtovná jednotka musí preukázať stav hmotného majetku ku dňu, ku ktorému zostavuje účtovnú závierku.

Údaje fyzickej inventúry upraví o prírastky a úbytky hmotného majetku vrátane zásob za dobu od skončenia fyzickej inventúry do konca účtovného obdobia, prípadne za dobu od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia do dňa skončenia fyzickej inventúry v prvom mesiaci nasledujúceho roka.

Inventúrou zistené skutočné stavy sa zaznamenajú v inventúrnom súpise, ktorého náležitosti sú uvedené v § 30 ods. 2 zákona o účtovníctve.

Zaznamenané stavy v inventúrnych súpisoch sa porovnajú s účtovným stavom.

Inventarizácia je porovnanie skutočného stavu z inventúry s účtovným stavom majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov (vlastné imanie).

Inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku.

Účtovná jednotka pre potreby zostavenia priebežnej účtovnej závierky vykonáva inventarizáciu len na účely vyjadrenia ocenenia podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve.

Ustanovenia o vykonávaní inventarizácií podľa osobitných predpisov nie sú týmto dotknuté.

Pri hmotnom majetku okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti môže účtovná jednotka vykonať inventarizáciu v inej lehote, ako je deň zostavenia účtovnej závierky, ktorá však nesmie prekročiť dva roky.

Peňažné prostriedky v hotovosti musí účtovná jednotka inventarizovať najmenej štyrikrát za účtovné obdobie.

Výsledky porovnania skutočného stavu so stavom v účtovníctve sa uvedú v inventarizačnom zápise, ktorého povinný obsah je uvedený v § 30 ods. 3 zákona o účtovníctve. Inventarizačné rozdiely (prebytok a manko) sa zaúčtujú do obdobia, za ktoré sa inventarizácia vykonala. (Vzor inventarizačného zápisu je súčasťou prílohy č. 1 príspevku.)

Inventarizačný rozdiel môže mať dvojaký charakter, a to:

a) manko, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom,

b) prebytok, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom.

Zúčtovanie inventarizačných rozdielov sa účtuje v rámci účtovných uzávierkových operácií. Ak vznikne prebytok, zúčtuje sa ako príjem ovplyvňujúci základ dane v členení ostatný príjem, ak vznikne manko nad normu, tak ide o výdavok neovplyvňujúci základ dane, preto treba vykonať storno časti výdavku, ktorého sa inventarizačný rozdiel týka, napr. výdavku na materiál alebo tovar (od 1. 1. 2013 zásob).

Príloha č. 1: Vzor inventarizačného zápisu

Príloha č. 2: Výkaz o príjmoch a výdavkoch
Príloha č. 3: Výkaz o majetku a záväzkoch

Poznámka redakcie:
§ 30 zákona č. 431/2002 Z. z.