Vklad podniku do obchodnej spoločnosti

Danú problematiku upravuje § 27a Postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „Postupy účtovania“). Prijímateľ vkladu musí pri účtovaní podniku postupovať aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o účtovníctve.

V účtovníctve vkladateľa sa vyradia z účtovníctva jednotlivé zložky majetku a záväzkov v účtovnej hodnote so súvzťažným zápisom na účet 367 – Záväzky z upísaných nesplatených cenných papierov a vkladov. Rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaných jednotlivých zložiek majetku a záväzkov sa účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu 568 – Ostatné finančné náklady alebo v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy. Suma uznanej hodnoty vkladu sa účtuje na príslušný účet účtovej skupiny 06 so súvzťažným zápisom v prospech účtu 367 – Záväzky z upísaných nesplatených cenných papierov a vkladov.

Proces vkladu podniku je potrebné za­čať mimoriadnou inventarizáciou ma­jetku a záväzkov. Skúsenosti dokazujú, že účtovný stav nie vždy spoľahlivo zobrazuje skutočný stav.

Účtovanie vkladu podniku u vkladateľa:

Vkladom podniku alebo časti podniku sa vkladateľ stáva spoločníkom príjemcu vkladu alebo zvyšuje svoj doterajší podiel, ak už bol spoločníkom pred týmto vkladom. Vkladateľovi sa touto transakciu zredukuje súvaha, pretože všetky vložené majetkové položky (dlhodobý a obežný majetok) spolu s prevedenými záväzkami nahradí jedna účtovná položka – dlhodobý finančný majetok – podiel na základnom imaní nadobúdateľa alebo jeho zvýšenie. Zjednodušene si môžeme vklad podniku zobraziť nasledovne:

V účtovníctve prijímateľa rozlišujeme dva druhy vkladov:

• prvotný vklad, ktorým zakladateľ alebo zakladatelia vytvárajú základné imanie, a to pri vzniku príjemcu vkladu,
• ďalší vklad spoločníka alebo nový vklad nového spoločníka, ktorými sa zvyšuje základné imanie už existujúceho prijímateľa.

Účtovné postupy sú v obidvoch prípadoch podobné. Pri prvotnom vklade do novovznikajúcej spoločnosti začína účtovanie zostavením otváracej súvahy ku dňu vzniku príjemcu, ktorý prevezme vložené majetkové a záväzkové položky vloženého podniku od správcu. Následne z tejto otváracej súvahy sa preberajú jednotlivé účtovné položky do hlavnej účtovnej knihy podobne ako na začiatku každého účtovného obdobia.

Naproti tomu vklady zvyšujúce základné imanie v priebehu trvania príjemcu vkladu sa účtujú priamo do hlavnej knihy ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia.

Prijímané jednotlivé zložky majetku a záväzkov tvoriace vklad podniku sa účtujú na vecne príslušné účty v ocenení reálnou hodnotou. Majetok nadobudnutý nepeňažným vkladom je účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva, povinná oceniť podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu reálnou hodnotou podľa č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“).

Identifikovaný a spoľahlivo oceniteľný dlhodobý nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou vkladateľa (o ktorom vkladateľ v zmysle postupov účtovania ako o majetku neúčtoval) sa u prijímateľa vkladu podniku účtuje na príslušný účet dlhodobého nehmotného majetku.

Rozdiel medzi reálnou hodnotou jednotlivých zložiek majetku a záväzkov tvoriacich vklad podniku a hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka (ďalej len „uznaná hodnota vkladu“) sa účtuje podľa charakteru ako goodwill alebo ako záporný goodwill na účet 015 – Goodwill.

Na účte 015 – Goodwill sa účtuje goodwill obstaraný kúpou, výmenou alebo vkladom podniku alebo jeho časti, rozdelením, splynutím alebo zlúčením obchodných spoločností alebo družstiev. Na ťarchuúčtu 015 – Goodwill sa účtuje, ak je kladný rozdiel medzi obstarávacou cenou a podielom obstarávateľa na reálnej hodnote obstaraného identifikovateľného majetku a záväzkov v deň obstarania. Ak je tento rozdiel záporný, ide o záporný goodwill a účtuje sa v prospech účtu 015 – Goodwill.

Zjednodušene môžeme z účtovného hľadiska charakterizovať goodwill ako zostatok účtu 353 – Pohľadávky za upísané vlastné imanie po zaúčtovaní predpisu vkladu v uznanej hodnote a zaúčtovaní jednotlivých zložiek majetku vloženého podniku:

Ak po zaúčtovaní vznikne zostatok na strane MD účtu 353 – Pohľadávky za upísané vlastné imanie, účtuje sa takýto zostatok účtovným zápisom MD 015/D 353 a ide o goodwill. Ak po zaúčtovaní vznikne zostatok na strane D účtu 353 – Pohľadávky za upísané vlastné imanie, účtuje sa takýto zo­statok účtovným zápisom MD 353/D 015 a ide o vznik záporného goodwillu.

Účtovanie vkladu podniku u prijímateľa vkladu:

Pri účtovaní goodwillu sa zisťuje, v akej výške sa v budúcnosti v súvislosti s goodwillom zvýšia ekonomické úžitky a v súvislosti so záporným goodwillom znížia ekonomické úžitky. Ak budúce zvýšenie ekonomických úžitkov bude pravdepodobne nižšie, než je výška goodwillu zaúčtovaná na účte 015 – Goodwill, príslušná časť goodwillu sa odpíše pri kúpe alebo vklade podniku alebo jeho časti.

Záporný goodwill sa jednorazovo odpíše v prospech účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 075 – Oprávky ku goodwillu.

Poznámka redakcie:
§ 27a Postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva

V súčasnosti má daňovník – prijímateľ nepeňažného vkladu, možnosť zvoliť si jednu z dvoch alternatív ocenenia majetku, a to v reálnych hodnotách podľa § 17b alebo v pôvodných cenách podľa § 17d ZDP. Uvedené ustanovenia upravujú postup daňovníkov po zvolení jednej z alternatív ocenenia majetku vloženého podniku alebo jeho časti.

Podľa ustanovenia § 17b ods. 3 ZDP ocení prijímateľ nepeňažného vkladu – podniku alebo jeho časti, tento majetok nasledovne:

1.  ak ide o individuálny majetok – ocení ho hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka,
2. ak ide o vklad podniku alebo časti podniku – ocení jednotlivé zložky majetku a záväzkov reálnou hodnotou.

Podľa ustanovenia § 17d ods. 5 ZDP prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme majetok nadobudnutý nepeňažným vkladom v pôvodných cenách, prevezme už uplatnené daňové odpisy a zostatkové ceny podľa § 25 ods. 3 ZDP.

Postup podľa § 17b ZDP – ocenenie vloženého podniku alebo časti podniku v reálnych hodnotách

Toto ustanovenie rieši vplyv nepeňažného vkladu na základ dane daňovníka – vkladateľa, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, resp. vykazuje výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, a taktiež úpravu základu dane prijímateľom vkladu.

Vplyv nepeňažného vkladu na základ dane vkladateľa, ktorým je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, je upravený v § 8 ods. 2 ZDP. Postup podľa tohto ustanovenia vyplýva aj z § 17b ods. 11 ZDP.

Majetok a záväzky nadobudnuté nepeňažným vkladom oceňuje nadobúdateľ, ktorý postupuje podľa tohto ustanovenia, reálnou hodnotou rovnako ako podľa zákona o účtovníctve. Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, zahrnie do základu dane:

a) jednorazovo rozdiel medzi účtovným ocenením majetku a jeho uznanou hodnotou na účely nepeňažného vkladu účtovaný na účet nákladov alebo výnosov bude súčasťou výsledku hospodárenia a tým aj základu dane alebo

b) postupne, keď rozdiel vzniknutý z účtovného ocenenia nepeňažného vkladu a jeho uznaného ocenenia na účely vkladu sa zahrnie do základu dane najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7, počnúc tým zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu (t. j. rozdiel zaúčtovaný na účet nákladov alebo výnosov sa vylúči z výsledku hospodárenia a zahrnie sa do základu dane postupne najmenej vo výške 1/7 počas najdlhšie siedmich zdaňovacích období), pričom pri tejto úprave je potrebné dodržať stanovené podmienky.

Vkladateľ upraví základ dane o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou vloženého odpisovaného majetku a jeho daňovou zostatkovou cenou a o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou neodpisovaného majetku a jeho vstupnou cenou.

Prijímateľ nepeňažného vkladu:

a) odpisuje hmotný majetok ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 ZDP z reálnej hodnoty alebo

b) môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka, ak oceňovací rozdiel z nepeňažného vkladu je zahrnutý do základu dane vkladateľa jednorazovo, pričom

1. pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 ZDP,
2. pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ZDP ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26 ZDP.

Goodwill, resp. záporný goodwill vykázaný u prijímateľa nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti sa zahrnie do základu dane postupne počas najviac siedmich zdaňovacích období, po prvýkrát v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, najmenej však vo výške 1/7 vyčísleného goodwillu, resp. záporného goodwillu. Zároveň sa upravuje zahrnovanie goodwillu alebo záporného goodwillu do základu dane, ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, bez likvidácie, pri vyhlásení konkurzu, pri predaji podniku alebo pri nepeňažnom vklade. Ak počas tohto obdobia:

1. sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,
2. sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,
3. je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu alebo
4. dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku, alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu,

zahrnie daňovník goodwill alebo záporný goodwill do základu dane.

Ak dôjde k postúpeniu nepremlčanej pohľadávky ocenenej v reálnej hodnote, pričom táto hodnota nemôže byť vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky bez príslušenstva, daňovým výdavkom bude reálna hodnota pohľadávky bez príslušenstva najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo suma najviac do výšky:

1. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,
2. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,
3. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov.

Ak dôjde k odpisu nepremlčanej pohľadávky ocenenej v reálnej hodnote, pričom táto hodnota nemôže byť vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky bez príslušenstva, daňovým výdavkom bude suma v ustanovenom rozsahu a v závislosti od uplynutia lehoty od nadobudnutia tejto pohľadávky:

1. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,
2. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,
3. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov.

Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorému na území Slovenskej republiky zostáva stála prevádzkareň, môže tento prijímateľ pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak nepoužije postup podľa § 17d ZDP.

Pri vklade podniku alebo časti podniku subjektu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, kedy majetok zostáva na území Slovenskej republiky (subjektu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky vzniká stála prevádzkareň), môže byť alternatívne uplatnený aj postup podľa § 17d ZDP, t. j. ocenenie v pôvodných cenách. Za predpokladu, že vkladateľom nepeňažného vkladu na územie Slovenskej republiky je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, môže prijímateľ nepeňažného vkladu (daňovník so sídlom v Slovenskej republike) oceniť majetok reálnou hodnotou, ak pre­ukáže, že rozdiel medzi uznanou hodnotou a účtovnou hodnotou bol u vkladateľa preukázateľne zdanený.

Porovnanie postupu pri nepeňažnom vklade podniku alebo časti podniku do obchodnej spoločnosti v reálnej hodnote – § 17b ZDP

Postup podľa § 17d ZDP – ocenenie vloženého podniku alebo časti podniku v pôvodných cenách

Do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu:

a) nezahrnuje rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve, pričom prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme vložený majetok a záväzky v pôvodných cenách evidovaných v účtovníctve a hmotný majetok a nehmotný majetok v pôvodných cenách podľa § 25 ZDP,

b) nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku, ak prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, hmotného majetku a nehmotného majetku,

c) zahrnujú rezervy podľa § 20 ZDP,

d) zahrnujú opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa § 20 ZDP najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu a prijímateľ nepeňažného vkladu môže pokračovať v ich tvorbe podľa § 20 ZDP.

Do základu dane prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, sa:

a) zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 ZDP a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva a pri ďalšej tvorbe rezervy uznanej za daňový výdavok prijímateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 20 ZDP. Náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa účtovných predpisov, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok (nedaňová rezerva), sa zahrnuje do základu dane tohto prijímateľa v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u tohto prijímateľa podľa § 17 ods. 23 ZDP, pričom sa obdobne postupuje pri opravnej položke,

b) nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill.

Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hodnotu pohľadávky v menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u vkladateľa nepeňažného vkladu, dátum splatnosti pohľadávky, opravnú položku podľa § 20 ZDP a pokračuje v tvorbe tejto opravnej položky podľa § 20 ZDP. Prijímateľ nepeňažného vkladu za účelom pokračovania v tvorbe opravnej položky k pohľadávke podľa § 20 ZDP je povinný zistiť a prevziať údaje o tejto pohľadávke od vkladateľa.

Odpisovanie dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku

Vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní z vypočítaného ročného odpisu podľa § 26 až § 28 ZDP pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval. Napríklad ak bol nepeňažný vklad uskutočnený 5. 8. 2014, vkladateľ nepeňažného vkladu si môže uplatniť daňový odpis vloženého majetku za mesiace január až júl 2014.

Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hmotný majetok a nehmotný majetok nadobudnutý nepeňažným vkladom podniku alebo jeho časti vrátane jednotlivých zložiek majetku v pôvodných cenách, už uplatnené daňové odpisy vrátane zostatkových cien podľa § 25 ods. 3 ZDP a uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, a to počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný v majetku prijímateľa nepeňažného vkladu. Napríklad ak bol nepeňažný vklad uskutočnený 5. 8. 2014, prijímateľ nepeňažného vkladu si môže uplatniť daňový odpis vloženého majetku za mesiace august až december 2014.

Nepeňažné vklady vykonané mimo územia Slovenskej republiky a naopak vložené na územie Slovenskej republiky, kedy vznikne stála prevádzkareň na území Slovenskej republiky alebo vznikne stála prevádzkareň mimo územia Slovenskej republiky, sú založené na obdobných princípoch ako vklady realizované na území Slovenskej republiky (rovnaký vplyv na základ dane). Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť a vkladateľom tohto nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, pričom prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne:

a) prevezme hodnotu majetku a záväzkov v pôvodných cenách, vytvorené rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ktoré sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a

b) pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne.

Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť a vkladateľom tohto nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, pričom prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu, ktorý je tuzemským daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, vzniká mimo územia Slovenskej republiky stála prevádzkareň, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu dane:

a) prevezme hodnotu majetku a záväzkov v pôvodných cenách, vytvorené rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a

b) pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne.

Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, uplatní primerane postup podľa § 17d ods. 1 a 4 ZDP.

Pôvodnou cenou pri nepeňažnom vklade je ocenenie:

a) majetku a záväzkov u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené z účtovníctva,

b) hmotného majetku a nehmotného majetku odpisovaného u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa § 25 zákona o dani z príjmov.

Porovnanie postupu pri nepeňažnom vklade podniku alebo časti podniku do obchodnej spoločnosti v pôvodných cenách – § 17d ZDP

Poznámka redakcie:
§ 17b ZDP
§ 17d ZDP

Vklad podniku alebo časti podniku nie je zdaniteľnou transakciou v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDPH), ak jeho nadobúdateľom je platiteľ dane alebo sa nadobudnutím podniku platiteľom dane stane podľa § 4 ods. 4 ZDPH.

Tento platiteľ je povinný oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť.

Poznámka redakcie.
§ 10 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

PRÍKLAD: Nepeňažný vklad podniku

Spoločnosť Pro Vital s. r. o. vyrábajúca hnojivá pre drobných záhradkárov sa rozhodla vstúpiť do spoločnosti Agro Market s. r. o. prevádzkujúcej sieť predajní záhradkárskych potrieb vkladom podniku. Zmluvu o vklade podniku spoločnosti uzatvorili 25. 6. 2014. Súpis všetkých zložiek tvoriacich vkladaný podnik spolu s písomným vyhlásením o vklade nehnuteľnosti boli odovzdané spolu s vkladaným podnikom prijímateľovi vkladu 1. 7. 2014. Pre zjednodušenie v príklade budeme uvažovať, že vkladateľ a ani príjemca vkladu nie sú platitelia DPH.

Podľa znaleckého posudku bola stanovená cena vkladaného podniku na sumu 54 000 eur. Znalec zohľadnil v znaleckej cene aj výnimočné trhové postavenie výrobcu v rámci existujúcich výrobcov hnojív (pokrýva 57 % trhu s granulovanými hnojivami a 45 % trhu s tekutými hnojivami). Cena podľa znaleckého posudku bola uznaná aj na vklad podniku do základného imania prijímateľa vkladu. Do obchodného registra bolo zapísané zvýšenie vkladu spoločnosti 15. 7. 2014. Príjemca vkladu ocenil jednotlivé zložky podniku reálnou hodnotou v zmysle § 25 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o účtovníctve vo väzbe na § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve, v týchto hodnotách budú účtované v spoločnosti Agro Market s. r. o. Reálna hodnota podniku po ocenení jeho zložiek je 50 000 € (majetok vo výške 60 000 € a záväzky vo výške 10 000 €).

Ocenenie vkladaného podniku reálnou hodnotou a goodwill:

Výpočet goodwillu:

Ku dňu 1. 7. 2014 boli jednotlivé zložky podniku vyradené z účtovníctva spoločnosti Pro Vital s. r. o.:

Vyradenie všetkých zložiek majetku a záväzkov bolo zaúčtované súvzťažne s účtom 367, a to pri dodržaní zásad ustanovených v postupoch účtovania obvyklými spôsobmi (napr. 367/082 a 082/022, 367/311, 321/367...; po vyradení všetkých jednotlivých zložiek majetku a záväzkov rozdiel podľa charakteru 367/668 alebo 568/367).

Zaúčtovanie nadobudnutého podniku v spoločnosti Agro Market k 1. 7. 2014 v celých eurách:

Odpisovanie majetku v účtovníctve

Daňovník je povinný vypracovať plán odpisov v súlade s § 20 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve. Vstupnou cenou pre účely účtovného odpisovania je cena stanovená na základe reálnej hodnoty.

Odpisovanie majetku podľa zákona o dani z príjmov

V súčasnosti má daňovník (prijímateľ nepeňažného vkladu) možnosť odpisovať majetok v závislosti od zvoleného spôsobu ocenenia majetku podľa § 17b alebo § 17d ZDP.

Odpisovanie majetku oceneného v reálnej hodnote

Podľa ustanovenia § 17b ods. 3 písm. b) ZDP ocení jednotlivé zložky majetku a záväzkov reálnou hodnotou. Pri výpočte daňových odpisov má prijímateľ nepeňažného vkladu dve možnosti, ako odpisovať majetok nadobudnutý nepeňažným vkladom:

1. Odpisovanie majetku ako novonadobudnutý majetok

Vstupná cena majetku na účely výpočtu daňových odpisov sa rovná účtovnej vstupnej cene. Majetok sa odpisuje ako novonadobudnutý majetok, t. j. ako v 1. roku odpisovania. Spoločnosť uplatnila rovnomerný odpis.

2. Odpisovanie majetku – pokračovanie v odpisovaní

Prijímateľ nepeňažného vkladu môže pokračovať v odpisovaní majetku z reálnej hodnoty. Musí však byť splnená podmienka, že vkladateľ nepeňažného vkladu zahrnie rozdiel medzi účtovnou hodnotou vkladaného majetku a jeho hodnotou započítanou na vklad (účet 568 – Ostatné finančné náklady alebo 668 – Ostatné finančné výnosy) do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu. Vkladateľ je povinný túto skutočnosť oznámiť prijímateľovi nepeňažného vkladu, aby mohol uplatniť postup odpisovania majetku podľa § 17b ods. 4 písm. b) ZDP, t. j. aby mohol pokračovať v odpisovaní majetku. Spoločnosť uplatnila rovnomerný odpis.

Odpisovanie majetku pri uplatnení pôvodných cien

Podľa § 17d ods. 4 ZDP si pomernú časť ročného daňového odpisu pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých daňovník o majetku účtoval, uplatní vkladateľ nepeňažného vkladu. Prijímateľ nepeňažného vkladu podľa § 17d ods. 5 ZDP prevezme majetok nadobudnutý nepeňažným vkladom v pôvodných cenách, prevezme už uplatnené daňové odpisy a zostatkové ceny podľa § 25 ods. 3 ZDP.

Zároveň si uplatní pomernú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný v majetku prijímateľa nepeňažného vkladu.

Odpisovanie goodwillu

Výpočet goodwillu pri vklade podniku:

Vdanej situácii znalecký posudok na podnik, ktorý je predmetom nepeňažného vkladu, uvádza vyššiu hodnotu, ako je súčet reálnych hodnôt jednotlivých zložiek majetku a záväzkov podniku. Táto situácia nastala z dôvodu, že znalec ohodnotil príslušnou oceňovacou metódou vkladaný podnik ako celok. Do ocenenia zahrnul predpoklad, podľa ktorého kúpený podnik bude v budúcnosti spojením výroby a odbytu generovať ekonomické úžitky nielen s väzbou na identifikovateľný majetok.

Nadobúdateľ nepeňažného vkladu Agro Market s. r. o. v odpisovom pláne stanovil dobu odpisovania goodwillu 5 rokov.

Výpočet odpisov:

Odpisový plán:

Účtovanie odpisov goodwillu:

Za predpokladu, že nadobúdateľ bude postupovať pri ocenení majetku nadobudnutého podniku pre daňové účely podľa § 17b ZDP, odpis goodwillu zaúčtovaný v nákladoch bude daňovým nákladom. Ak by nadobúdateľ nepeňažného vkladu postupoval pri ocenení majetku nadobudnutého podniku pre daňové účely podľa § 17d ZDP, odpis goodwillu zaúčtovaný v nákladoch nebude daňovým výdavkom.

Poznámka redakcie:
§ 17b ods. 4 písm. b) ZDP
§ 17b ods. 3 písm. b) ZDP