Definícia „daňovníka nezmluvného štátu“ je vymedzená v ustanovení § 2 písm. x) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov).
„Daňovníkom nezmluvného štátu“ je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt, alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky. Ministerstvo financií Slovenskej republiky zaradí do tohto zoznamu štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní, alebo štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná. Vo vzťahu k Slovenskej republike nadobudne od 1. januára 2015 účinnosť multilaterálna zmluva – „Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach“(Joint Council of Europe/OECD Convention on Mutualadministrative Assistance in Tax Matters) a zmluva o výmene informácií týkajúcich sa daní uzatvorená medzi Slovenskou republikou a Guernsay.
Zároveň je nutné upozorniť na postup v súlade s ustanovením § 52zb zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa do tohto zoznamu doplní aj štát, s ktorým Slovenská republika uzatvorí medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2014, a to aj napriek skutočnosti, že daná zmluva nadobudne účinnosť po 31. decembri 2014.
Zoznam predmetných platných a účinných medzinárodných zmlúv je uvedený v prílohe č. 1 príspevku.
Predmetná definícia „daňovníka nezmluvného štátu“ je založená na tzv. formálnom prístupe, t. j. posudzuje sa kritérium trvalý pobyt a sídlo týchto daňovníkov.
Avšak je potrebné poznamenať rôzny prístup pri interpretácii definície „daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou“ podľa § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov a „daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou“ podľa § 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa pri interpretácii týchto definícií vychádza z posudzovania nielen formálnych, ale aj skutočných a ekonomických kritérií. Pri predmetnom posudzovaní statusu daňovníka sa skúmajú okrem formálnych kritérií – trvalý pobyt a sídlo daňovníkov – tiež miesto obvyklého zdržiavania u fyzickej osoby a miesto skutočného vedenia u právnickej osoby.
Poznámka redakcie:
§ 2 písm. x) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
Na účely zavedenia prísnejšieho režimu zdaňovania príjmov daňovníkov nezmluvných štátov (definícia je interpretovaná v bode 1 tohto príspevku) sa s účinnosťou od 1. marca 2014 zavádza zvýšená sadzba zrážkovej dane, resp. zabezpečenia dane vo výške 35 %. Predmetná legislatívna úprava je obsahom ustanovenia § 43 ods. 1 a § 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov.
Daňová povinnosť daňovníka nezmluvného štátu, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane (t. j. zrážky dane vo výške 35 %).
Ak sa daňovník nezmluvného štátu v súlade s ustanovením § 43 ods. 6 písm. a) zákona o dani z príjmov rozhodne predmetnú daň vyberanú zrážkou z príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov (z príjmov z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu) považovať za preddavok na daň, môže si pri vyčíslení základu dane z predmetných príjmov uplatniť skutočné výdavky, a potom podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní a uplatniť sadzbu dane zo základu dane podľa § 15 písm. a) zákona o dani z príjmov (t. j. u fyzickej osoby zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona o dani z príjmov 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, t. j. za zdaňovacie obdobie roku 2014 nepresiahne sumu 35 022,31 €, a 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima, t. j. za zdaňovacie obdobie roku 2014 presiahne sumu 35 022,31 €).
Daňovník nezmluvného štátu, ktorý má zabezpečenú daň zo zdaniteľných príjmov podľa § 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov vo výške 35 %, môže podať daňové priznanie a uplatniť sadzbu dane zo základu dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov (t. j. daňovník nezmluvného štátu, ktorý je fyzickou osobou, sadzbu dane 19 % a 25 % – pozri vysvetlenie vyššie – a daňovník nezmluvného štátu, ktorý je právnickou osobou, zo základu dane zníženého o daňovú stratu sadzbu dane 22 %).
Poznámka redakcie:
§ 43 ods. 1 zákona o dani z príjmov
§ 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov
PŽM (platné životné minimum) sa nezmenilo ani od 1. júla 2016. Nemení sa už tretí rok a aj po 30. júni 2016 zostáva v nezmenenej sume 198,09 eur.
Na platby plynúce daňovníkom nezmluvných štátov platiteľ dane uplatňuje zvýšenú sadzbu zrážkovej dane, resp. zvýšenú sadzbu zabezpečenej dane vo výške 35 % a zároveň je povinný tieto platby oznamovať správcovi dane na tlačive, ktorého vzor je zverejnený na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.
Predmetná legislatívna úprava je obsahom ustanovenia § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona o dani z príjmov.
Do 28. februára 2014 platiteľ dane uvedený v § 2 písm. v) zákona o dani z príjmov, ktorý vyplácal, poukazoval alebo pripisoval úhrady zdaniteľných príjmov v prospech daňovníka, mal síce zákonom určenú povinnosť oznamovať zrazenú daň a zabezpečenú daň, ale zákon neurčil vzor predmetného oznámenia.
Od 1. marca je platiteľ dane uvedený v § 2 písm. v) zákona o dani z príjmov, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady zdaniteľných príjmov v prospech daňovníka, povinný oznámiť zrazenú daň a zabezpečenie dane na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejní ho na svojom webovom sídle.
Tlačivo Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov je uvedené v prílohe č. 2 (ďalej len „Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou“).
Tlačivo Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení sumy na zabezpečenie dane podľa § 44 ods. 3 zákona o dani z príjmov je uvedené v prílohe č. 3 (ďalej len „Oznámenie o zrazení a odvedení sumy na zabezpečenie dane“).
Predmetné vzory sú uverejnené na portáli finančnej správy Slovenskej republiky www.financnasprava.sk v časti Daňové a colné tlačivá – Katalóg vzorov tlačív – Daň zabezp – Oznámenie o zrazení a odvedení sumy na zabezpečenie dane a Daň zrážka – Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou. Tlačivo Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou obsahuje súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou v členení na daňovníkov podľa:
Ak ide:
- o fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
- o právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.
V tomto prípade platiteľ dane vypĺňa tiež prílohu k tlačivu.
Ak ide:
- o fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
- o právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.
V tomto prípade platiteľ dane vypĺňa tiež prílohu k tlačivu.
Tlačivo Oznámenie o zrazení a odvedení sumy na zabezpečenie dane obsahuje súhrnné údaje o zabezpečenej a odvedenej dani v členení na daňovníkov podľa:
Ak ide:
- o fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
- o právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.
V tomto prípade platiteľ dane vypĺňa tiež prílohu k tlačivu.
- § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, t. j. daňovníkov nezmluvných štátov; pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zabezpečenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, zrazenú sumu na zabezpečenie dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zabezpečenej dane.
Ak ide:
- o fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
- o právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.
V tomto prípade platiteľ dane vypĺňa tiež prílohu k tlačivu.
Podľa uvedených princípov je zrejmé, že forma a členenie obidvoch vzorov tlačív sú rovnaké. Do hlavnej časti Oznámenia platiteľ dane uvádza súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou, resp. o zabezpečenej a odvedenej dani v členení na jednotlivých daňovníkov.
Ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, ktorý je zahrnutý v súhrnných údajoch, požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov a ak obsahom súhrnných údajov je údaj o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou, resp. o zabezpečenej a odvedenej dani za daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, potom platiteľ dane vypĺňa tieto údaje tiež do prílohy, a to jednotlivo za príslušných daňovníkov a jednotlivé zdaniteľné príjmy.
S ohľadom na uvedené, ak platiteľ dane vypláca v jednom mesiaci zdaniteľné príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou trom daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, z ktorých dvaja požiadajú správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov a ďalej v tom istom mesiaci vypláca zdaniteľné príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou jednému daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, za predpokladu, že každému daňovníkovi vypláca iba jeden druh príjmu, tento platiteľ dane musí vyplniť k tlačivu Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou tri prílohy [dve o podrobných údajoch k daňovníkom podľa § 2 písm. e) a jednu o podrobných údajoch k daňovníkovi podľa § 2 písm. x)].
Ak platiteľ dane vypláca v jednom mesiaci zdaniteľné príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou jednému daňovníkovi podľa § 2 písm. x), pričom tomuto daňovníkovi vypláca príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 2 a príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 3, tento platiteľ dane musí vyplniť k tlačivu Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou dve prílohy (na jednu prílohu je možné uviesť podrobné údaje o jednom daňovníkovi a jednom druhu príjmu).
Obmedzenie uznateľnosti daňových výdavkov
Ak si platiteľ dane nesplní oznamovaciu povinnosť vymedzenú v bode 3 tohto príspevku, t. j. oznamovaciu povinnosť podľa § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov alebo podľa § 44 ods. 3 zákona o dani z príjmov, v súlade s ustanovením § 21 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov nebudú úhrady vyplácané, poukazované alebo pripisované v prospech daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov uznané ako daňový výdavok.
Poznámka redakcie:
§ 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov
§ 44 ods. 3 zákona o dani z príjmov
Príklad č. 1:
Spoločnosť S, ktorá je považovaná za rezidenta Slovenskej republiky, uzatvorila dňa 13. januára 2014 zmluvu o poskytnutí práva na použitie výrobného postupu so spoločnosťou H, ktorá má sídlo na území Hongkongu, pričom tento výrobný postup spĺňa skutočne aj formálnu charakteristiku know-how.
Odplaty za právo na použitie tohto výrobného postupu bude spoločnosť S platiť pravidelne mesačne. Spoločnosť S vyplatila prvú odplatu za právo na použitie tohto výrobného postupu 14. marca 2014 vo výške 1 500 €. Ako sa zdaňuje predmetný príjem a aké povinnosti je potrebné splniť?
Riešenie:
V prvom rade je potrebné posúdiť, či predmetný príjem je zdaniteľný na území Slovenskej republiky.
Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa toto zákona ani medzinárodnej zmluvy.
Pretože Slovenská republika nemá uzatvorenú platnú a účinnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s Hongkongom, pri zdaňovaní predmetného príjmu je potrebné postupovať výlučne podľa zákona o dani z príjmov.
Pre účely zdaňovania je potrebné tiež zadefinovať status spoločnosti H. Keďže spoločnosť H nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (príloha č. 1), je táto spoločnosť považovaná za daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov. V súlade s ustanovením § 2 písm. g) zákona o dani z príjmov predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky (tieto príjmy sú taxatívne definované v ustanovení § 16 zákona o dani z príjmov).
V súlade s ustanovením § 16 ods. 1 písm. e) bod 1 zákona o dani z príjmov odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) sú považované za príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území Slovenskej republiky, takže predmetné príjmy sú s ohľadom na uvedené ustanovenia považované za zdaniteľné príjmy na území Slovenskej republiky.
Predmetné príjmy sú podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov zdaňované daňou vyberanou zrážkou, pričom keďže sú tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, použije sa sadzba dane vo výške 35 %.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov je vybraním dane zrážkou splnená predmetná daňová povinnosť.
Podľa § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov je platiteľ dane (spoločnosť S) z predmetného príjmu vyplateného spoločnosti H 14. marca 2014 povinný zrazenú daň vo výške 525 € (35 % z príjmu vo výške 1 500 €) odviesť správcovi dane najneskôr do 15. apríla 2014 (do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac). V rovnakom termíne je spoločnosť S povinná splniť oznamovaciu povinnosť.
Súhrnné údaje o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou sa v takomto prípade uvádzajú na riadku 03 tlačiva Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou a zároveň musí spoločnosť S vyplniť k tlačivu Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou prílohu, kde uvedie údaje o zrazenej dani, identifikuje kvalifikáciu príjmu [§ 16 ods. 1 písm. e) bod 1 zákona o dani z príjmov], sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane (35 %), sumu zrazenej dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zrazenej dane.
Keďže spoločnosť H je právnická osoba, uvedie názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.
Za predpokladu, že spoločnosť S nevyplácala v mesiaci marec 2014 žiadny iný príjem zdaňovaný daňou vyberanou zrážkou, príloha č. 2 príspevku obsahuje Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou, aké by mala podať správcovi dane spoločnosť S za mesiac marec 2014. Predmetné oznámenie je vyplnené podľa skutočnosti, že spoločnosť S odviedla uvedenú daň správcovi dane 10. apríla 2014.
Príklad č. 2:
Osoba M, ktorá má trvalý pobyt v Monaku, vykonáva na území Slovenskej republiky činnosť profesionálneho športovca. Táto osoba podpísala 10. januára 2014 hráčsku zmluvu so Slovenským futbalovým zväzom na obdobie dvoch rokov. Táto osoba sa zdržiava v kalendárnom roku 2014 na území Slovenskej republiky viac ako 183 dní. Táto osoba vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, jej činnosť nemá charakter závislej činnosti. Slovenský futbalový zväz vypláca tejto osobe príjmy za výkon predmetnej činnosti športovca mesačne, pričom prvú platbu vypláca 20. januára 2014. Ako sa zdaňuje predmetný príjem a aké povinnosti je potrebné splniť?
Riešenie:
V prvom rade je potrebné posúdiť, či predmetný príjem je zdaniteľný na území Slovenskej republiky. Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa toto zákona ani medzinárodnej zmluvy.
Keďže Slovenská republika nemá platnú a účinnú uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s Monakom, pri zdaňovaní predmetného príjmu je potrebné postupovať výlučne podľa zákona o dani z príjmov.
Pre účely zdaňovania je potrebné tiež zadefinovať status osoby M.
Tak ako je uvedené v bode 1 tohto príspevku, definícia „daňovníka nezmluvného štátu“ je založená na tzv. formálnom prístupe, t. j. posudzuje sa kritérium trvalý pobyt a sídlo daňovníkov. Pri posudzovaní, či osoba je považovaná za daňovníka nezmluvného štátu, nie je podstatné, či osoba nesplní tiež kritériá vymedzené v ustanovení § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov, kritériá pre posudzovanie daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa zákona o dani z príjmov (t. j. kritérium obvyklého zdržiavania – či sa osoba M zdržiava v SR v roku 2014 aspoň 183 dní), či je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.
S ohľadom na uvedené, keďže osoba M nemá trvalý pobyt v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (príloha č. 1), je táto osoba považovaná za daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov.
V súlade s ustanovením § 2 písm. g) zákona o dani z príjmov predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky (tieto príjmy sú taxatívne definované v ustanovení § 16 zákona o dani z príjmov). V súlade s ustanovením § 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov za príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou považujú aj príjmy z činnosti športovca osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky, bez ohľadu na to, či príjmy plynú tejto osobe priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu. Takže predmetné príjmy sú s ohľadom na uvedené ustanovenia považované za zdaniteľné príjmy na území Slovenskej republiky.
Predmetné príjmy sú podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov zdaňované daňou vyberanou zrážkou. Keďže sú tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, na predmetné príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané po 1. marci 2014 sa použije sadzba dane vo výške 35 % a na tie, ktoré sú vyplatené, poukázané alebo pripísané do 28. februára 2014, sa použije sadzba dane vo výške 19 %.
Podľa § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov je platiteľ dane (Slovenský futbalový zväz) z predmetného príjmu vyplateného osobe M povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. V rovnakom termíne je Slovenský futbalový zväz povinný splniť oznamovaciu povinnosť.
Do 28. februára 2014 si Slovenský futbalový zväz musí splniť oznamovaciu povinnosť podľa § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov, avšak iba na odporúčanom tlačive oznámenia.
Od 1. marca 2014 je Slovenský futbalový zväz povinný oznámiť zrazenú daň z predmetných príjmov na tlačive, ktorého vzor určilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejnilo ho na svojom webovom sídle (príloha č. 2).
Súhrnné údaje o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou sa v takomto prípade uvádzajú na riadku 03 tlačiva Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou a zároveň musí Slovenský futbalový zväz vyplniť k tlačivu Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou prílohu, kde uvedie údaje o zrazenej dani, identifikuje kvalifikáciu príjmu [§ 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov], sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane z úhrad realizovaných vo februári 2014, ak sú zahrnuté v oznámení podávanom po 1. marci vo výške 19 % a z úhrad realizovaných od 1. marca 2014 vo výške 35 %, sumu zrazenej dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zrazenej dane.
Pretože osoba M je fyzická osoba, uvedie meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia.
Ak sa osoba M v súlade s ustanovením § 43 ods. 6 písm. a) zákona o dani z príjmov rozhodne predmetnú daň vyberanú zrážkou z predmetných príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov považovať za preddavok na daň, môže si pri vyčíslení základu dane z predmetných príjmov uplatniť skutočné výdavky, a potom podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní a uplatniť sadzbu dane zo základu dane podľa § 15 písm. a) zákona o dani z príjmov, zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona o dani z príjmov 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, t. j. za zdaňovacie obdobie roku 2014 nepresiahne sumu 35 022,31 €, a 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima, t. j. za zdaňovacie obdobie roku 2014 presiahne sumu 35 022,31 €.
Príklad č. 3:
Slovenská banka vypláca 8. apríla 2014 úroky osobe R, ktorá má trvalý pobyt na území Bermúd a zároveň predloží potvrdenie o daňovej rezidencii na území Rakúskej republiky vystavené v súlade s článkom 4 Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou. Akú sadzbu dane má použiť slovenská banka na účely zrazenia a odvedenia dane vyberanej zrážkou?
Riešenie:
Pre účely zdaňovania je potrebné tiež zadefinovať status osoby R. Osoba R nemá trvalý pobyt v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (príloha č. 1), takže je táto osoba považovaná za daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov. Pretože v súlade s článkom 4 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku č. 48/1979 Zb. (ďalej len „zmluva“) je považovaná táto osoba za daňového rezidenta Rakúskej republiky, pri zdanení predmetných príjmov daňovníka nezmluvného štátu, ktorý je však rezidentom štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu, sa uplatní tiež príslušná zmluva. Podľa článku 11 ods. 1 zmluvy právo na zdanenie predmetných úrokových príjmov má výlučne štát rezidencie osoby, ktorej sú tieto úrokové príjmy vyplácané. Keďže osoba R je považovaná za rezidenta Rakúskej republiky, predmetné úrokové príjmy nie sú podľa zmluvy na území Slovenskej republiky zdaniteľné.
Príklad č. 4:
Slovenská spoločnosť vypláca osobe C, ktorá má trvalý pobyt na území Českej republiky, odplaty za poskytnutie práva na použitie modelu na základe zmluvy uzatvorenej 20. februára 2014. Osoba C nepredložila do termínu výplaty potvrdenie o daňovej rezidencii ani iný relevantný dôkaz o daňovej rezidencii na území Českej republiky. Uvedená osoba C sa nebude na území Slovenskej republiky zdržiavať viac ako 183 dní v kalendárnom roku 2014. Osoba C nepožiadala správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu. Akú sadzbu dane má použiť slovenská spoločnosť na účely zrazenia a odvedenia dane vyberanej zrážkou?
Riešenie:
Pretože do termínu výplaty predmetného príjmu osoba C nepredložila relevantný dôkaz o preukázaní daňovej rezidencie na území Českej republiky, pri zdaňovaní predmetných príjmov je potrebné postupovať výlučne podľa zákona o dani z príjmov. Je potrebné poznamenať, že keďže osoba C má trvalý pobyt v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (príloha č. 1), t. j. v Českej republike, nie je táto osoba považovaná za daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov.
Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa toto zákona ani medzinárodnej zmluvy. V súlade s ustanovením § 2 písm. g) zákona o dani z príjmov predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky (tieto príjmy sú taxatívne definované v ustanovení § 16 zákona o dani z príjmov). V súlade s ustanovením § 16 ods. 1 písm. e) bod 1 zákona o dani z príjmov za príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou považujú aj odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie modelu.
Takže predmetné príjmy sú s ohľadom na uvedené ustanovenia považované za zdaniteľné príjmy na území Slovenskej republiky. Predmetné príjmy sú podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov zdaňované daňou vyberanou zrážkou. Do termínu výplaty predmetného príjmu osoba C nepredložila platiteľovi dane relevantný dôkaz o daňovej rezidencii na území Českej republiky, platiteľ dane preto použije sadzbu dane vo výške 19 %. Keďže sa osoba C na území Slovenskej republiky ani obvykle nezdržiava, súhrnné údaje o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou sa v takomto prípade uvádzajú na riadku 02 tlačiva Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou. Osoba C nepožiadala správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, preto slovenská spoločnosť (platiteľ dane) nemusí vyplniť k tlačivu Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou prílohu.
Príklad č. 5:
Spoločnosť S, ktorá je považovaná za rezidenta Slovenskej republiky, uzatvorila dňa 6. februára 2014 zmluvu o poskytnutí jednorazovej služby charakteru obchodného poradenstva so spoločnosťou D, ktorá má sídlo na území Dubaja. Predmetné obchodné služby vykonáva spoločnosť D na území Slovenskej republiky. Spoločnosti D nevzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň. Spoločnosť S vyplatila spoločnosti D príjem za predmetnú službu 7. apríla 2014 vo výške 1 000 €. Ako sa zdaňuje predmetný príjem a aké povinnosti je potrebné splniť?
Riešenie:
V prvom rade je potrebné posúdiť, či predmetný príjem je zdaniteľný na území Slovenskej republiky. Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa toto zákona ani medzinárodnej zmluvy. Slovenská republika nemá platnú a účinnú uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia so Spojenými arabskými emirátmi, preto je pri zdaňovaní predmetného príjmu potrebné postupovať výlučne podľa zákona o dani z príjmov. Pre účely zdaňovania je potrebné tiež zadefinovať status spoločnosti D. Keďže spoločnosť D nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (príloha č. 1), je táto spoločnosť považovaná za daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov.
V súlade s ustanovením § 2 písm. g) zákona o dani z príjmov predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky (tieto príjmy sú taxatívne definované v ustanovení § 16 zákona o dani z príjmov).
V súlade s ustanovením § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov príjmy zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti, zo stavebných a montážnych činností a projektov a podobných činností, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne, sú považované za príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území Slovenskej republiky, takže predmetné príjmy sú s ohľadom na uvedené ustanovenia považované za zdaniteľné príjmy na území Slovenskej republiky.
Predmetné príjmy sú zdaňované prostredníctvom daňového priznania a neplynú daňovníkovi podľa § 2 písm. t) zákona o dani z príjmov (daňovníkovi členského štátu Európskej únie) alebo daňovníkovi štátu tvoriaceho Európsky hospodársky priestor, ale plynú v prospech daňovníka nezmluvného štátu, preto platiteľ dane (spoločnosť S), ktorý vypláca predmetné príjmy, je podľa § 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov povinný zrážať na zabezpečenie dane sumu vo výške 35 %.
Podľa § 44 ods. 3 zákona o dani z príjmov je platiteľ dane (spoločnosť S) z predmetného príjmu vyplateného spoločnosti D 7. apríla 2014 povinný predmetnú sumu na zabezpečenie dane vo výške 350 € (35 % z príjmu vo výške 1 000 €) odviesť správcovi dane najneskôr do 15. mája 2014 (do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac).
V rovnakom termíne je spoločnosť S povinná splniť oznamovaciu povinnosť. Súhrnné údaje o zrazení a odvedení sumy na zabezpečenie dane sa v takomto prípade uvádzajú na riadku 03 tlačiva Oznámenie o zrazení a odvedení sumy na zabezpečenie dane a zároveň musí spoločnosť S vyplniť k tlačivu Oznámenie o zrazení a odvedení sumy na zabezpečenie dane prílohu, kde uvedie údaje o zabezpečenej dani, identifikuje kvalifikáciu príjmu [§ 16 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov], sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane (35 %), zrazenú sumu na zabezpečenie dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zabezpečenej dane.
Spoločnosť D je právnická osoba, preto uvedie názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.
Za predpokladu, že spoločnosť S nevyplácala v mesiaci apríl 2014 žiadny iný príjem, ktorý podlieha zabezpečeniu dane, príloha č. 3 príspevku obsahuje Oznámenie o zrazení a odvedení sumy na zabezpečenie dane, aké by mala podať správcovi dane spoločnosť S za mesiac apríl 2014. Predmetné oznámenie je vyplnené podľa skutočnosti, že spoločnosť S odviedla predmetnú daň správcovi dane 3. mája 2014.
Daňovník nezmluvného štátu, ktorý má zabezpečenú daň zo zdaniteľných príjmov podľa § 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov vo výške 35 %, môže podať daňové priznanie a uplatniť sadzbu dane zo základu dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov (t. j. daňovník nezmluvného štátu, ktorý je právnickou osobou, zo základu dane zníženého o daňovú stratu sadzbu dane 22 %).
Poznámka redakcie:
§ 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov
§ 43 ods. 6 písm. a) zákona o dani z príjmov
Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 2 písm. x) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vydáva zoznam štátov, s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní, alebo štátov, ktoré sú zmluvnými partnermi medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu.
|
| Zmluvný štát
| Typ zmluvy
| Zb./ Z. z.
| Dátum podpisu
| Dátum platnosti
| Dátum účinnosti
|
| 1
| Austrália
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 157/2000
| 24. 8. 1999
| 22. 12. 1999
| 1. 1. 2000
|
| 2
| Belgicko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 354/2002 a 92/2007
| 15. 1. 1997
| 13. 6. 2000
| 1. 1. 2001
|
| 3
| Bielorusko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 112/2001
| 12. 7. 1999
| 5. 7. 2000
| 1. 1. 2001
|
| 4
| Bosna a Hercegovina
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 99/1983
| 2. 11. 1981
| 17. 4. 1983
| 1. 1. 1984
|
| 5
| Brazília
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 200/1991
| 26. 8. 1986
| 14. 11. 1990
| 1. 1. 1991
|
| 6
| Bulharsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 287/2001
| 12. 11. 1999
| 2. 5. 2001
| 1. 1. 2002
|
| 7
| Cyprus
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 30/1981
| 15. 4. 1980
| 30. 12. 1980
| 1. 1. 1981
|
| 8
| Česká republika
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 238/2003
| 26. 3. 2002
| 14. 7. 2003
| 1. 1. 2004
|
| 9
| Čierna Hora
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 269/2002
| 26. 2. 2001
| 15. 10. 2001
| 1. 1. 2002
|
| 10
| Čína1)
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 41/1988
| 11. 6. 1987
| 23. 12. 1987
| 1. 1. 1988
|
| 11
| Dánsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 53/1983
| 5. 5. 1982
| 27. 121982
| 1. 1. 1983
|
| 12
| Estónsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 383/2006
| 21. 10. 2003
| 29. 3. 2006
| 1. 1. 2007
|
| 13
| Fínsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 207/2001
| 5. 2. 1999
| 6. 5. 2000
| 1. 1. 2001
|
| 14
| Francúzsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 73/1975
| 1. 6. 1973
| 25. 1. 1975
| 25. 1. 1975
|
| 15
| Grécko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 98/1989
| 23. 10. 1986
| 23. 5. 1989
| 1. 1. 1990
|
| 16
| Gruzínsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 201/2012
| 27. 11. 2011
| 29. 7. 2012
| 1. 1. 2013
|
| 17
| Holandsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 138/1974
199/1997 – PKZ*
450/2010 – PKZ*
| 4. 3. 1974
| 5. 11. 1974
| 1. 1. 1972
|
| 18
| Chorvátsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 220/1997
| 12. 2. 1996
| 14. 11. 1996
| 1. 1. 1997
|
| 19
| India
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 77/1987
| 27. 1. 1986
| 13. 3. 1987
| 1. 1. 1985
|
| 20
| Indonézia
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 12/2002
| 12. 10. 2000
| 30. 1. 2001
| 1. 1. 2001
|
| 21
| Írsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 365/2000
| 8. 6. 1999
| 30. 12. 1999
| 1. 1. 2000
|
| 22
| Island
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 225/2003
| 15. 4. 2002
| 19. 6. 2003
| 1. 1. 2004
|
| 23
| Izrael
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 327/2000
| 8. 9. 1999
| 23. 5. 2000
| 1. 1. 2001
|
| 24
| Japonsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 46/1979
| 11. 10. 1977
| 25. 11. 1978
| 1. 1. 1979
|
| 25
| Juhoafrická republika
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 39/2001
| 28. 5. 1998
| 30. 6. 1999
| 1. 9. 1999
|
| 26
| Kanada
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 369/2002
96/2007
| 22. 5. 2001
| 18. 12. 2001
| 1. 1. 2002
|
| 27
| Kazachstan
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 257/2008
| 21. 3. 2007
| 28. 7. 2008
| 1. 1. 2009
|
| 28
| Kórea
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 244/2003
| 27. 8. 2001
| 8. 7. 2003
| 8. 7. 2003
|
| 29
| Litva
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 756/2002
| 15. 3. 2001
| 16. 12. 2002
| 1. 1. 2003
|
| 30
| Líbya
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 258/2010
| 20. 2. 2009
| 21. 6. 2010
| 1. 1. 2011
|
| 31
| Lotyšsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 317/2000
| 11. 3. 1999
| 12. 6. 2000
| 1. 1. 2001
|
| 32
| Luxembursko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 227/1993
| 18. 3. 1991
| 30. 12. 1992
| 1. 1. 1993
|
| 33
| Macedónsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 153/2010
| 5. 10. 2009
| 27. 4. 2010
| 1. 1. 2011
|
| 34
| Maďarsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 80/1996
| 5. 8. 1994
| 21. 12. 1995
| 1. 1. 1996
|
| 35
| Malta
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 318/2000
| 7. 9. 1999
| 20. 8. 2000
| 1. 1. 2001
|
| 36
| Mexiko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 429/2007
| 13. 5. 2006
| 28. 9. 2007
| 1. 1. 2008
|
| 37
| Moldavsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 514/2006
| 25. 11. 2003
| 17. 9. 2006
| 1. 1. 2007
|
| 38
| Mongolsko2)
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 30/1979
49/1979
| 27. 5. 1977
19. 5. 1978
| 1. 1. 1979
1. 1. 1979
| 15. 1. 1979
15. 1. 1979
|
| 39
| Nemecko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 18/1984
| 19. 12. 1980
| 17. 11. 1983
| 1. 1. 1984
|
| 40
| Nigéria
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 339/1991
| 31. 8. 1989
| 2. 12. 1990
| 1. 1. 1991
|
| 41
| Nórsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 35/1980
| 27. 6. 1979
| 28. 12. 1979
| 1. 1. 1980
|
| 42
| Poľsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 95/1996
| 18. 8. 1994
| 21. 12. 1995
| 1. 1. 1996
|
| 43
| Portugalsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 11/2005
| 5. 6. 2001
| 2. 11. 2004
| 1. 1. 2005
|
| 44
| Rakúsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 48/1979
| 7. 3. 1978
| 12. 2. 1979
| 1. 1. 1980
|
| 45
| Rumunsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 105/1996
| 3. 3. 1994
| 29. 12. 1995
| 1. 1. 1996
|
| 46
| Ruská federácia
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 31/1998
| 24. 6. 1994
| 1. 5. 1997
| 1. 1. 1998
|
| 47
| Slovinsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 386/2004
| 14. 5. 2003
| 11. 7. 2004
| 1. 1. 2005
|
| 48
| Singapur
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 381/2006
| 9. 5. 2005
| 12. 6. 2006
| 1. 1. 2007
|
| 49
| Srbsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 269/2002
| 26. 2. 2001
| 15. 10. 2001
| 1. 1. 2002
|
| 50
| Srí Lanka
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 132/1979
| 26. 7. 1978
| 19. 6. 1979
| 1. 1. 1979
|
| 51
| Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska3)
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 89/1992
| 5. 11. 1990
| 20. 12. 1991
| 1. 1. 1992
|
| 52
| Sýria
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 35/2010
| 8. 2. 2009
| 27. 2. 2010
| 1. 1. 2011
|
| 53
| Španielsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 23/1982
| 8. 5. 1980
| 5. 6. 1981
| 1. 1. 1982
|
| 54
| Švajčiarsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 127/1998
224/2012 – PKZ*
| 14. 2. 1997
| 23. 12. 1997
| 1. 1. 1998
|
| 55
| Švédsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 9/1981
| 16. 2. 1979
| 8. 10. 1980
| 1. 1. 1981
|
| 56
| Taiwan
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| FS 9/2011
ozn. č. 31
| 10. 8. 2011
| 24. 9. 2011
| 1. 1. 2012
|
| 57
| Taliansko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 17/1985
| 5. 5. 1981
| 26. 6. 1984
| 1. 1. 1985
|
| 58
| Tunisko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 419/1992
| 14. 3. 1990
| 25. 10. 1991
| 1. 1. 1992
|
| 59
| Turecko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 90/2000
| 2. 4. 1997
| 2. 12. 1999
| 1. 1. 2000
|
| 60
| Turkménsko
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 100/1999
| 8. 8. 1996
| 26. 6. 1998
| 1. 1. 1999
|
| 61
| Ukrajina
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 173/1997
| 23. 1. 1996
| 22. 11. 1996
| 1. 1. 1997
|
| 62
| USA
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 74/1994
| 8. 10. 1993
| 30. 12. 1993
| 1. 1. 1994
|
| 63
| Uzbekistan
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 444/2003
| 6. 3. 2003
| 17. 10. 2003
| 1. 1. 2004
|
| 64
| Vietnam
| Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
| 296/2009
| 27. 10. 2008
| 29. 7. 2009
| 1. 1. 2010
|
1) Podľa Oznámenia č. 15851/2001-75 na uplatňovanie Zmluvy medzi vládou ČSSR a vládou Čínskej ľudovej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu č. 41/1998 Z. z., ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 17/2001, sa táto zmluva neuplatňuje na území osobitných administratívnych oblastí Hongkong, Macao a provincie Taiwan, zmluva sa vzťahuje len na „pevninskú Čínu“.
2) Vo vzťahu k Mongolsku sa naďalej uplatňujú tzv. mnohostranné daňové zmluvy RVHP, t. j. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia príjmu a majetku fyzických osôb medzi ČSSR, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Mongolskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík podpísaná v Miškovci dňa 27. 5. 1977 a Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia príjmu a majetku právnických osôb medzi ČSSR, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Mongolskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík podpísaná v Ulanbátare dňa 19. 5. 1978.
3) Oznámenie č. 12057/1997-651 k uplatňovaniu Zmluvy medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a ziskov z majetku č. 89/1992, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 7/1997, objasňuje územnú platnosť tejto zmluvy nasledovne:
Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) zmluvy výraz „Spojené kráľovstvo“ označuje Veľkú Britániu a Severné Írsko včítane každej oblasti mimo výsostných vôd Spojeného kráľovstva. Termín Veľká Británia sa vzťahuje na Anglicko, Wales a Škótsko. Termín Veľká Británia sa nevzťahuje na pobrežné ostrovy a na závislé teritóriá (napr. ostrov Man, Normandské ostrovy, Gibraltár, Britské panenské ostrovy atď.). Na týchto pobrežných ostrovoch a na týchto závislých teritóriách je vo väčšine prípadov riešená legislatíva finančných, ekonomických a obchodných otázok odchylne od legislatívy Veľkej Británie a tiež sa na tieto územia nevzťahuje legislatíva prevzatá do britského práva z právnych noriem Európskej únie, nevzťahuje sa podľa práva platného vo Veľkej Británii Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia na pobrežné ostrovy a závislé územia.
Vysvetlivky:
* Protokol k zmluve
Príloha č. 2: Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou
Príloha č. 3: Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení sumy na zabezpečenie dane
Poznámka redakcie:
§ 2 písm. x) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies