3. Zápočet pohľadávok

Započítanie pohľadávok je upravené tak v Občianskom zákonníku, ako i v Obchodnom zákonníku. V Občianskom zákonníku upravujú zápočet ustanovenia § 580 – § 581, v Obchodnom zákonníku § 358 – § 364.

Započítanie pohľadávok je možné dvoma spôsobmi, a to jednostranným zápočtom pohľadávok alebo dohodou o vzájomnom zápočte pohľadávok. Zásadný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo pri jednostrannom započítaní pohľadávok sú isté obmedzenia, tak vzájomnou dohodou je možné započítať pohľadávky prakticky bez obmedzení (typická výnimka – pohľadávky na výživné na maloleté dieťa).

Na to, aby mohli byť pohľadávky spôsobilé na započítanie, musia byť splnené tri podmienky:

1. Musí ísť o vzájomné pohľadávky (výnimky z tejto zásady uvádzame ďalej).
2. Pohľadávky musia byť rovnakého druhu.
3. Pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie – teda ich zápočet nie je vylúčený zo zákona – tu sa naplno prejavuje rozdiel medzi Obchodným a Občianskym zákonníkom.

Započítanie pohľadávok je právny úkon. Zákon síce neustanovuje jeho písomnú formu, ale vzhľadom na fakt, že zápočet musí byť preukazný, tak je v podstate vylúčená iná forma ako písomná.

Pohľadávky, ktoré nie je možné započítať:

• pohľadávky na náhradu škody spôsobenej na zdraví (s výnimkou vzájomných pohľadávok),
• pohľadávky, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia,
• premlčané pohľadávky,
• pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde,
• pohľadávky z vkladov,
• nesplatnú pohľadávku voči splatnej,
• pohľadávky na výživné na maloleté dieťa podľa zákona o rodine

Dohodou je možné započítať aj tieto pohľadávky.

3.1 Obchodný zákonník

Obchodný zákonník spresňuje podmienky jednostranného zápočtu uvedené v § 581 Občianskeho zákonníka. Aj v Obchodnom zákonníku platí, že voči splatnej pohľadávke nie je možné započítať pohľadávku nesplatnú, ale v tomto prípade Obchodný zákonník pozná dve výnimky, a to je dlžník v platobnej neschopnosti a dohoda o odložení splatnosti pohľadávky.

Dlžník v platobnej neschopnosti

Ide o prípad, ak má veriteľ síce nesplatnú pohľadávku, ale voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje záväzky.

Čo je to „neschopnosť plniť svoje záväzky“, zákon priamo nedefinuje. Samozrejme, že v súvislosti s týmto ustanovením mi napadá definícia úpadku v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ale to by už bolo, jemne povedané, neskoro, pretože v režime konkurzu platia osobitné pravidlá o započítaní pohľadávok.

Odloženie splatnosti pohľadávky

Započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že aj zmena splatnosti záväzku je zmenou obsahu záväzku, ale Obchodný zákonník vyslovene túto zmenu oddeľuje od ostatných zmien v obsahu záväzku.

Pohľadávky z vkladov

V prípade pohľadávok z vkladov je toto pravidlo modifikované tak, že banka, ktorá vedie účet (bežný alebo vkladový) klienta, môže započítať voči prostriedkom na účte iba pohľadávku, ktorú má voči majiteľovi účtu podľa zmluvy o vedení týchto účtov.

Započítanie pohľadávok znejúcich na rôzne meny

Obchodný zákonník upravuje započítanie pohľadávok znejúcich na rôzne meny a určuje, že pohľadávky sú vzájomne započítateľné len vtedy, ak sú meny vzájomne zameniteľné.

Pre započítateľnú výšku týchto pohľadávok je rozhodujúci stredný devízový kurz platný v deň, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Rozhodný je devízový kurz platný v mieste sídla alebo v mieste podnikania, prípadne bydliska strany, ktorá prejavila vôľu pohľadávky započítať.

Započítanie premlčaných pohľadávok

Obchodný zákonník na rozdiel o Občianskeho zákonníka ustanovuje, že je prípustný aj zápočet premlčaných pohľadávok, ale len za predpokladu, že pohľadávky sa stretli (teda obidve boli splatné) v čase, keď ešte neboli premlčané.

Započítanie pohľadávok pri viacnásobnom postúpení pohľadávky

Obchodný zákonník rieši započítanie v prípade viacnásobného postúpenia pohľadávky. V takom prípade môže dlžník použiť na započítanie iba pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi, a pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi.

Občiansky zákonník túto problematiku rieši tiež, ale mierne odlišne a nesystematicky v časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky. Výslovne je uvedené, že námietky, ktoré mal pôvodný dlžník voči pôvodnému veriteľovi (postupca), ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

S tým úzko súvisí aj možnosť uplatnenia započítania vzájomných pohľadávok, pretože je logické, že ak sa zmení osoba veriteľa, tak už určité pohľadávky nemôžu byť vzájomné. Občiansky zákonník v § 529 to rieši tým spôsobom, že ak má dlžník v čase postúpenia voči veriteľovi pohľadávky, ktoré tento veriteľ postúpil (postupcovi), môže tieto uplatniť aj voči novému veriteľovi pohľadávok (postupníkovi) za predpokladu, ak mu tieto pohľadávky bez zbytočného odkladu oznámi. Rovnako má toto právo, ak tieto pohľadávky ešte nie sú splatné.

Právna úprava § 529 Občianskeho zákonníka vyvoláva otázky ohľadne realizácie tohto práva, a to preto, lebo nie je jasne definované, čo je to „bez zbytočného odkladu“ a tiež je problém, ak sa pripustí započítanie nesplatnej pohľadávky voči splatnej. Rovnako nie je jasné, aký je vzťah § 529 Občianskeho zákonníka a právnej úpravy započítania pohľadávky uvedenej v Obchodnom zákonníku.

Aj v Obchodnom zákonníku je upravená možnosť započítať akékoľvek pohľadávky vzájomnou dohodou.

3.2 Daňový aspekt započítania pohľadávky

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že započítanie pohľadávky je forma zániku pohľadávky (záväzku) a je to vlastne osobitný spôsob splnenia dlhu.

Vzhľadom na to, že ide o zánik pohľadávky/ záväzku, v plnom rozsahu sa použijú ustanovenia týkajúce sa účtovania a daňového posúdenia zániku pohľadávky a splnenia dlhu.

Z hľadiska daňového je to zaujímavé najmä pri príslušenstve pohľadávky a zmluvnej pokute, ktorá do základu dane vstupuje až po zaplatení tak u veriteľa, ako i dlžníka. Keďže zápočet je v podstate ekvivalentom uhradenia, tak ak zanikne pohľadávka zo zmluvnej pokuty a príslušenstva rovnakým spôsobom, akoby bola uhradená, v momente zápočtu vstupuje takáto pohľadávka/ záväzok do základu dane tak u veriteľa, ako i dlžníka.

Ďalšou osobitnou kapitolou sú podnikové kombinácie, kedy pri zlúčení firiem môže nastať situácia, že právny nástupca nadobudne pohľadávku voči sebe samému, a teda sa spojí právo a záväzok v jednej osobe, a teda zanikne. V takom prípade je potrebné vyčísliť hospodársky dosah takejto operácie. Tu síce zákon o dani z príjmov hovorí o zápočte, ale z hľadiska právneho nejde o zápočet, ale o osobitný spôsob zániku záväzku splynutím podľa § 584 Občianskeho zákonníka.

Z hľadiska započítania je dôležitý fakt, že v účtovníctve platí zákaz kompenzácie a účtovná jednotka účtuje majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazuje ich v účtovnej závierke samostatne bez ich vzájomného započítania (§ 7 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. účtovníctve v znení neskorších predpisov).

3.3 Započítanie pohľadávok v JÚ

V jednoduchom účtovníctve sa základ dane určuje ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Keďže pri započítaní nedochádza k hotovostnému vyrovnaniu, je zápočet riešený v § 14 ods. 7 postupov účtovania v JÚ tak, že sa príjem a výdavok pri započítaní pohľadávky rieši cez závierkové účtovné operácie. V samotnom momente zápočtu sa eviduje len zánik pohľadávky v knihe pohľadávok.

Poznámka redakcie:
§ 580 – § 581 Občianskeho zákonníka
§ 358 – § 364 Obchodného zákonníka

Autor: JUDr. Samuel Diatka